Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/91/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: X. R., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/X, XXX XX O., zastúpeného: Mgr. Ivana Polivková, advokátka, Kláštorská 9, 821 05 Bratislava

- mestská časť Ružinov, proti žalovanému: KOREKTSTAV s.r.o., Bukovinská 7/7318, 831 06 Bratislava, IČO: 35 743 671, zastúpenému: Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, o zaplatenie 3.573,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. - 178 zo dňa 21.2.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. - 178 zo dňa 21.2.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I žalobu žalobcu zamietol a vo výroku II uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.573,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od dňa 01.03.2019 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky vo výške 40,- Eur a nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v postavení objednávateľa si podľa vlastnej špecifikácie objednal u žalobcu v postavení zhotoviteľa elektroinštalačné práce s dodávkou materiálu v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Drotárskej ulici v Bratislave. Po riadnom dodaní objednaných elektroinštalačných prác a materiálu, teda po riadnom a včasnom splnení svojho záväzku žalobca vyúčtoval odmenu za poskytnuté práce a služby faktúrou č. 2019/05 zo dňa 22.02.2019 vo výške 3.573,97 Eur, splatnou dňa 28.02.2019, pričom rozpis jednotlivých dodaných materiálov a služieb tvorí prílohu faktúry. Žalovaný dlžnú sumu do dňa podania žaloby dobrovoľne neuhradil, takže sa žalobca domáhal zaplatenia svojej pohľadávky voči žalovanému titulom neuhradenej faktúry vo výške celkom 3.573,97 Eur. Žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu rozporoval, namietal, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie zmluvného vzťahu.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, konateľa žalovaného Dušana Konečného a svedkov X. I. a Y.. B. T. a ďalej nasledovnými listinnými dôkazmi: faktúrou č. 2019/05, predžalobnou výzvou, e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a p. I., faktúrou č. 2017/12, e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným - cenová ponuka na ELI. Drotárska, faktúrou č. 2017/10, opravenou faktúrou č. 2017/10, faktúrou č. 2017/12, e-mailovou komunikáciou medzi p. I. a p. T., e- mailovou komunikáciou medzi žalobcom a p. T. - rozpis na Drotársku zás. vyp. a SMS komunikáciou

medzi konateľom žalovaného a žalobcom. Vec právne posudzoval podľa .

4. Podľa súdu prvej inštancie sporným v konaní bolo, či si žalovaný v postavení objednávateľa podľa vlastnej špecifikácie objednal u žalobcu v postavení zhotoviteľa elektroinštalačné práce s dodávkou materiálu v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Drotárskej ulici v Bratislave, teda či medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého by bol žalovaný povinný žalobcovi uhradiť faktúru č. 2019/05 zo dňa 22.02.2019 vo výške 3.573,97 Eur.

5. Súd konštatoval, že žalobca odôvodňoval svoj žalobný nárok tým, že „žalovaný si v postavení objednávateľa podľa vlastnej špecifikácie objednal u žalobcu v postavení zhotoviteľa elektroinštalačné práce s dodávkou materiálu v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Drotárskej ulici v Bratislave.“ Po dodaní objednaných elektroinštalačných prác a materiálu žalobca vyúčtoval odmenu za poskytnuté práce a služby faktúrou č. 2019/05 zo dňa 22.02.2019 vo výške 3.573,97 Eur splatnou dňa 28.02.2019. Žalovaný popieral, že by si od žalobcu objednal vykonanie týchto prác a materiálu, preto bolo na žalobcovi, aby takéto svoje tvrdenie aj preukázal konkrétnymi dôkazmi. Žalobca tak bol v konaní povinný preukázať, že medzi ním a žalovaným vznikol zmluvný vzťah zakladajúci peňažný nárok žalobcu.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca na podporu svojich tvrdení do konania predložil dôkazy v podobe faktúr a elektronickej komunikácie medzi žalobcom, žalovaným a majiteľom nehnuteľnosti p. I.. Žalobca tvrdil, že faktúra č. 2019/05 predstavovala odplatu za vykonanie dokončovacích prác vykonaných žalobcom v predmetnej nehnuteľnosti výlučne na základe cenovej ponuky zaslanej žalobcom stavbyvedúcemu žalovaného. Dôkazom, ktorý by za určitých okolností mohol podľa súdu slúžiť na podporu žalobcom tvrdených skutočností, bola aj táto cenová ponuka, ktorú žalobca zaslal stavbyvedúcemu žalovaného prostredníctvom e-mailu dňa 18.02.2018. Z tohto predloženého dôkazu však nebolo možné spoľahlivo určiť, že by bol tento e-mail doručený osobe oprávnenej konať za spoločnosť žalovaného, respektíve uzatvárať v mene spoločnosti žalovaného zmluvy, ale len adresovaný stavbyvedúcemu žalovaného, pričom žalobca nepredložil žiaden dôkaz o jeho doručení. Navyše, zaslanie cenovej ponuky neznamená, že žalovaný túto akceptoval a prejavil vôľu so žalobcom uzavrieť zmluvu. Žalobca tiež tvrdil, že elektroinštalačné práce vykonal na základe schválenej cenovej ponuky, čo však nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom. Žalobca rovnako nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by mohla byť napríklad e-mailová komunikácia, z ktorého by jasne vyplývalo, že cenovú ponuku vyhotovil na základe žiadosti žalovaného, ktorý si od neho vykonanie daných prác a dodanie daných materiálov objednal. Vystavenie samotnej faktúry č. 2019/05 žalobcom žalovanému nedokazuje, že by si žalovaný od žalobcu vykonanie prác a dodávku tovaru aj objednal.

7. Podľa súdu prvej inštancie, z výsluchu svedkov tiež nebolo možné jednoznačne ustáliť hodnovernosť žalobcom tvrdených skutočností, keďže ich výpovede, rovnako ako tvrdenia strán sporu, sa nezhodujú. Žalobca mal za to, že v konaní preukázal, že žalovaný si od neho objednal sporné elektroinštalačné práce, pričom ich vykonal riadne a včas, čo potvrdil aj svedok p. I.. V tejto súvislosti dal súd do pozornosti skutočnosť, že tvrdenie daného svedka, že žalobca vykonal dokončenie elektroinštalačných prác riadne a včas na prelome rokov 2018 a 2019 automaticky neznamená, že žalobca preukázal, že vykonanie týchto prác si od neho objednal žalovaný. To najmä s poukazom na výpoveď iného svedka, p. T., ktorý uviedol, že majiteľ nehnuteľnosti si sám objednával vykonanie určitých prác priamo od subdodávateľov, pričom tiež uviedol, že v roku 2018 si od neho majiteľ nehnuteľnosti neobjednal žiadne elektroinštalačné práce, ktoré by boli neskôr zadávané žalobcovi.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že dôkazné bremeno predstavuje ťarchu pre konkrétnu stranu sporu dokázať svoje v konaní predložené tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Bolo teda na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že si od neho žalovaný vykonanie prác vyúčtovaných faktúrou č. 2019/05 objednal. Súd však z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že by k objednávke vykonania prác a dodania materiálu zo strany žalovaného prišlo, nakoľko žalobca o existencii takejto objednávky nepredložil relevantný dôkaz.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s tak, že priznal úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa (ďalej len ako „CSP“) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Žalobca sa nestotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie uvedenom v bode 23 a 24 napadnutého rozsudku a záver súdu považuje za nesprávny. Poukázal na to, že súd prvej inštancie tvrdí, že žalobca nepreukázal doručenie cenovej ponuky žalovanému, avšak žalovaný a rovnako tak ani svedok T. v konaní nepopreli, že by pán T. obdržal e~mailovou formou od žalobcu dňa 18.02.2018 žalobcom deklarovanú cenovú ponuku a súd prvej inštancie túto skutočnosť v rámci hodnotenia dôkazov tak jednotlivo ako aj v ich súhrne absolútne nevyhodnocoval.

12. Rovnako tak sa, podľa jeho názoru, súd prvej inštancie nezaoberal zavádzajúcimi a nepravdivými tvrdeniami žalovaného, ktorý v podanom odpore pôvodne tvrdil, že si žiadne práce u žalobcu neobjednal a následne v totožnom podaní žalovaný uviedol, že pokiaľ si aj objednal u žalobcu nejaké práce, tak malo ísť o odlišné práce, ktoré údajne nesúvisia s predmetom konania, pričom žalovaný nepreukázal, o aké údajné práce žalobcu sa malo jednať.

13. Podľa žalobcu záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že si žalovaný u žalobcu objednal vykonanie elektroinštalačných prác na pretraktovanej nehnuteľnosti je nesprávny a nezodpovedá vykonanému dokazovaniu v rámci súdneho konania. Skutočnosť, že žalovaný si objednal u žalobcu ako subdodávateľa elektroinštalačné práce potvrdil aj výsluch svedka X. I., ktorý jednoznačne uviedol, že jediným subjektom, ktorý v objekte vo vlastníctve svedka vykonával v období 2017-2019 elektroinštalačné práce bol žalobca, pričom úhrady za výkon elektroinštalačných prác vykonával svedok X. I. výlučne prostredníctvom osoby žalovaného.

14. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku absolútne opomína ďalší dôkaz a preukázanú skutočnosť a to, že žalobca v konaní predložil email svedka X. I. zo dňa 11.02.2019, podporený následne výsluchom samotného svedka, z ktorého vyplynulo, že pán I. zaplatil žalovanému za elektroinštalačné práce vykonané výlučne žalobcom sumu vo výške 13.000,- EUR bez DPH, pričom prílohu predmetného mailu tvoril aj rozpis zaplatených elektroinštalačných prác žalovanému, ktoré sú v sume vo výške: 12.795,97,- EUR a ktoré p. X. I. obdržal výlučne od žalovaného. Rozpis týchto prác bol absolútne súladný s rozpisom prác a špecifikáciou tovaru uvedených v cenovej ponuke žalobcu, ktorú preukázateľne zaslal žalovanému, resp. zamestnancovi žalovaného.

15. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že ďalšie rozporné tvrdenia žalovaného, s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku absolútne nevysporiadal vyvstávajú aj z vyjadrenia žalovaného, ktorý v konaní tvrdí, že faktúra č. 2019/05 zo dňa 22.02.2019 vo výške 3.573,97,- EUR nebola žalovanému zo strany žalobcu nikdy doručená, no naproti tomu žalovaný nevie vysvetliť, aká zásielka mu bola zo strany žalobcu preukázateľne doporučene s doručenkou doručená, pričom uvádza niekoľko možných údajných alternatív, ktoré však žalovaný v konaní absolútne nepreukázal.

16. Žalobca má za to, že žalovaný neuniesol bremeno popretia skutkových tvrdení žalobcu a tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, dôvodil z nich nesprávne právne závery. Uvádza, že medzi práva civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov patrí aj právo na spravodlivý proces, pričom za jeho porušenie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležíte odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležíte skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie nevyhodnocoval všetky dôkazy tak jednotlivo aj v ich súhrne.

17. Na základe uvedeného navrhuje žalobca, aby Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

18. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Má za to, že ak žalobca v prvostupňovom konaní tvrdil, že predmetná cenová ponuka má preukazovať existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, je toto tvrdenie povinný preukázať okrem iného aj tým, že táto cenová ponuka bola preukázateľne doručená a hlavne preukázateľne akceptovaná. Zo žiadnych dôkazov predložených žalobcom v prvostupňovom konaní nemožno vyvodiť odôvodnený záver, že by medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný vzťah, v rámci ktorého by si žalovaný u žalobcu objednal elektroinštalačné práce, ktoré sa mali podľa faktúry 05/2019 vystavenej žalobcom, vykonávať na prelome rokov 2018/2019. Žalobca sa účelovo a nesprávne snaží v tomto smere obrátiť dôkazné bremeno, ktoré sám neuniesol, na žalovaného.

19. Žalovaný sa stotožňuje s názorom súdu, že na základe výsluchu svedka p. I., nemožno preukázať hodnovernosť tvrdení žalobcu. Svedok p. I. sám vo svojej výpovedi uviedol, že nevie uviesť v akom období boli elektroinštalačné práce žalobcom vykonávané a vedel potvrdiť iba to, že boli dokončované na prelome rokov 2018 a 2019. Z výpovede svedka však žiadnym spôsobom nevyplynulo že by tieto práce boli vykonávané na základe pokynu a objednávky žalovaného, ako žalobca tvrdil v priebehu provstupňového konania a ako tvrdí aj vo svojom odvolaní.

20. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný v konaní nepoprel email, ktorý mal obsahovať vyúčtovanie elektroinštalačných prác, poukázal na svoje vyjadrenie z 10.1.2024, kde dal do pozornosti jednotlivé vnútorné rozpornosti.

21. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že nie je naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov, preto navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 5.5.2024 s tým, že žalobca sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného Odvolania žalobcu zo dňa 20.03.2024 proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III zo dňa 21.02.2024, sp. zn.: , pričom žalobca dáva do pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaný okrem skutočnosti, že sa v písomnom vyjadrení zo dňa 04.04.2024 iba formálne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie prezentovanom v napadnutom rozsudku, absolútne nereflektuje a nepopiera skutkové tvrdenia žalobcu, na ktoré žalobca v podanom odvolaní poukazuje.

23. Žalobca dáva do pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaný tak v priebehu celého konania ako ani vo Vyjadrení nepoprel (ani svedok T.), že pán T. obdržal e-mailovou formou od žalobcu dňa 18.02.2018 žalobcom deklarovanú cenovú ponuku; žalovaný nevie vysvetliť jeho vlastný rozpor, keď v podanom odpore pôvodne tvrdil, že si žiadne práce u žalobcu neobjednal a následne v totožnom podaní žalovaný uviedol, že pokiaľ si aj objednal u žalobcu nejaké práce, tak malo ísť o odlišné práce, ktoré údajne nesúvisia s predmetom konania, pričom žalovaný nepreukázal, o aké údajné práce žalobcu sa malo jednať; tvrdenie žalovaného, že ani z výsluchu svedka X. I. nevyplýva, že by si žalovaný u žalobcu objednal vykonanie elektroinštalačných prác je nepravdivé a v rozpore s vykonaným dokazovaním, keď svedok X. I. potvrdil, že jediným subjektom, ktorý v objekte vo vlastníctve svedka vykonával v období 2017-2019 elektroinštalačné práce bol žalobca ako subdodávateľ, pričom úhrady za výkon elektroinštalačných prác vykonával svedok X. I. výlučne prostredníctvom osoby žalovaného.

24. Žalobca dal do pozornosti odvolacieho súdu svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní, ktorú zhrnul.

25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s oznámený na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.1.2026. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

26. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie za elektroinštalačné práce vykonané v priebehu roka 2018, ktoré žalobca vyúčtoval faktúrou č. 2019/05 zo dňa 22.2.2019. V konaní bolo sporné, či žalovaný u žalobcu vykonanie predmetných prác objednal a či teda došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi týmito dvoma subjektami. Súd prvej inštancie dospel

vykonaným dokazovaním k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný si od neho objednal vykonanie prác a dodanie materiálu, ktoré žalobca fakturoval predmetnou faktúrou, preto žalobu zamietol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca, ktorý sa so závermi súdu prvej inštancie nestotožnil a považuje ich za nesprávne.

27. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

28. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

29. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil, zistený skutkový stav správne právne posúdil podľa a postupoval v súlade s . Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné:

30. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že záver súdu prvej inštancie v ods. 23 a 24 napadnutého rozsudku je nesprávny. Podľa žalobcu súd prvej inštancie tvrdí, že žalobca nepreukázal doručenie cenovej ponuky, avšak žalovaný ani svedok T. obdržanie emailu s cenovou ponukou nepopreli. Odvolací súd poukazuje na znenie ods. 23 napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie uvádza: „Dôkazom, ktorý by za určitých okolností mohol slúžiť na podporu žalobcom tvrdených skutočností, bola aj táto cenová ponuka, ktorú žalobca zaslal stavbyvedúcemu žalovaného prostredníctvom e-mailu dňa 18. 02. 2018. Z tohto predloženého dôkazu však nemožno spoľahlivo určiť, že by bol tento e-mail doručený osobe oprávnenej konať za spoločnosť žalovaného, respektíve uzatvárať v mene spoločnosti žalovaného zmluvy, ale len adresovaný stavbyvedúcemu žalovaného, pričom žalobca nepredložil žiaden dôkaz o jeho doručení. Navyše zaslanie cenovej ponuky neznamená, že žalovaný túto akceptoval a prejavil vôľu so žalobcom uzavrieť zmluvu. Žalobca tiež tvrdil, že elektroinštalačné práce vykonal na základe schválenej cenovej ponuky, čo však nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom.” Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v konaní nebolo preukázané doručenie cenovej ponuky osobe oprávnenej konať za žalovaného a predovšetkým, že nedošlo k akceptácii cenovej ponuky. Prípadné doručenie cenovej ponuky stavbyvedúcemu nie je dôkazom o uzatvorení zmluvného vzťahu na základe predmetnej cenovej ponuky, t.j. nie je dôkazom o schválení cenovej ponuky.

31. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že popretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného bolo iba formálne a teda procesne neúčinné. Za takéto neúčinné popretie považuje tvrdenie žalovaného, že pokiaľ si aj objednal u žalobcu nejaké práce, tak malo ísť o odlišné práce, ktoré údajne nesúvisia s predmetom konania, pričom žalovaný nepreukázal, o aké údajné práce žalobcu sa malo jednať.

32. Odvolací súd zdôrazňuje, že to bol práve žalobca, ktorý bol povinný preukázať uzatvorenie zmluvného vzťahu, na základe ktorého sa domáha zaplatenia žalovanej sumy, keďže žalovaný uzatvorenie zmluvného vzťahu poprel. Žalovaný pri svojom prvom úkone správne namietal, že žalobca nepripojil k žalobe okrem faktúry žiaden listinný dôkaz preukazujúci uzatvorenie zmluvného vzťahu. Žalovaný nebol povinný preukazovať, aké iné odlišné práce žalobca vykonal, ale bolo povinnosťou žalobcu okrem tvrdenia preukázať, že práce, ktoré sa mali podľa faktúry č. 05/2019 vystavenej žalobcom vykonávať na prelome rokov 2018 a 2019 vykonal žalobca na základe objednávky žalovaného a odsúhlasenej cenovej ponuky.

33. Civilné sporové konanie je totiž ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou. Z predmetnej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov,

ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. zo dňa 09.06.2020).

34. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že záver súdu o nepreukázaní objednávky a vykonaní prác je nesprávny a nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Podľa odvolacieho súdu výsluchom svedka p. I., nebola preukázaná hodnovernosť tvrdení žalobcu. Svedok p. I. sám vo svojej výpovedi uviedol, že nevie uviesť v akom období boli elektroinštalačné práce žalobcom vykonávané a vedel potvrdiť iba to, že boli dokončované na prelome rokov 2018 a 2019. Z výpovede svedka však žiadnym spôsobom nevyplynulo že by tieto práce boli vykonávané na základe pokynu a objednávky žalovaného, ako žalobca tvrdil v priebehu konania a ako tvrdí aj vo svojom odvolaní. Naviac treba túto výpoveď vyhodnocovať v spojitosti s výpoveďou svedka p. T., ktorý uviedol, že majiteľ nehnuteľnosti si vykonanie určitých prác objednával priamo od subdodávateľov.

35. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku absolútne opomína ďalší dôkaz a preukázanú skutočnosť a to, že žalobca v konaní predložil email svedka X. I. zo dňa 11.02.2019, podporený následne výsluchom samotného svedka, z ktorého vyplynulo, že pán I. zaplatil žalovanému za elektroinštalačné práce vykonané výlučne žalobcom sumu vo výške 13.000,- EUR bez DPH, pričom prílohu predmetného mailu tvoril aj rozpis zaplatených elektroinštalačných prác žalovanému, ktoré sú v sume vo výške 12.795,97,- EUR a ktoré p. X. I. obdržal výlučne od žalovaného. Súd prvej inštancie podľa neho nevyhodnocoval, že žalovaný uvedené nepoprel. Odvolací súd nesúhlasí, že žalovaný tieto skutočnosti nepoprel, keďže vo vyjadrení zo dňa 10.1.2024 uviedol ohľadne tohto listinného dôkazu vlastné skutkové tvrdenie a to, že v prílohe, ktorou disponuje p. I. sú špecifikované práce, ktoré boli vykonané k 19.12.2017. Podľa odvolacieho súdu emailová komunikácia medzi žalobcom a vlastníkom nehnuteľnosti nie je dôkazom o vykonaní vyfakturovaných elektroinštalačných prác, ani dôkazom, že ich žalovaný objednal.

36. Žalobca napokon namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že faktúra č. 2019/05 zo dňa 22.02.2019 vo výške 3.573,97,- EUR nebola žalovanému zo strany žalobcu nikdy doručená, no naproti tomu žalovaný nevie vysvetliť, aká zásielka mu bola zo strany žalobcu preukázateľne doporučene s doručenkou doručená, pričom uvádza niekoľko možných údajných alternatív, ktoré však žalovaný v konaní absolútne nepreukázal. Odvolací súd k uvedenej námietke uvádza, že skutočnosť, či a kedy bola faktúra žalovanému doručená, nemá žiaden vplyv na rozhodnutie súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá. Keďže súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že existencia zmluvného vzťahu preukázaná nebola, je irelevantné, či bola žalovanému doručená predmetná faktúra. Faktúra je z hľadiska obchodného práva vnímaná ako výzva na zaplatenie a doručenie, resp. nedoručenie faktúry môže mať vplyv na posúdenie doby omeškania, čo je v tomto prípade irelevantné.

37. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (). Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Odvolací súd preto dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny vrátane výroku o trovách konania a preto ho podľa potvrdil.

38. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

39. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

42. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), ( ).