Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/187/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-

Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred sudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v spore žalobkyne: K. K., R.. XX.XX.XXXX, D. Q. XX, XXX XX Bratislava, právne zastúpená: JUDr. Peter Vačok, advokát, Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

-

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1093,36 Eur a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

-

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 03.08.2015 domáhala voči žalovanej zastúpenej pôvodne Ministerstvom spravodlivosti SR titulom náhrady škody sumy vo výške 1093,36 eur ako aj náhrady trov konania podľa . Žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila tým, že dňa 07.04.2011 jej bolo uznesením OR PZ Bratislava I, ORP-32/SMS-B1-2011 vznesené obvinenie pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa (ďalej len Tr. zák.). Voči tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote sťažnosť z 21.04.2011, ktorá však bola Okresnou prokuratúrou Bratislava I zamietnutá ako nedôvodná jej uznesením z 10.05.2011. Následne uznesením OR PZ Bratislava I, ORP-32/SMS-BA-2011 z 5.01.2011 bolo v zmysle (ďalej len ) v predmetnej veci zastavené trestné stíhanie z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Uvedené uznesenie bolo dozorovým prokurátorom zrušené a tento nariadil vo veci znova konať a rozhodnúť. Po vykonanom šetrení bola na ňu podaná obžaloba a Okresný súd Bratislava I ju trestným rozkazom sp. zn. zo dňa 23.12.2011 uznal vinnou. Voči tomuto rozhodnutiu podala odpor a po vykonanom dokazovaní ju Okresný súd Bratislava I oslobodil spod obžaloby rozsudkom zo 06.09.2013. Odvolanie prokurátora bolo zamietnuté uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 13.3.2014.

1.1. Žalobkyňa uviedla, že samotné trestné stíhanie je veľmi vážnym zásahom do života každého obvineného a vznesenie obvinenia má ďalekosiahle následky v podobe zásahu do práv, cti a života

obvineného. Rozhodnutiami a postupom orgánov činných v trestnom konaní bola poškodená na svojich ústavných právach. S poukazom na SR a a a z.č. si uplatňuje nárok na náhradu škody v podobe vynaložených trov právneho zastúpenia vo výške 1093,36 eur. Za nezákonné rozhodnutie označila uznesenie o vznesení obvinenia zo 07.04.2011, za nesprávny úradný postup považuje zamietnutie jej sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia, podanie obžaloby, uznesenie okresnej prokuratúry zo 17.2.2011 a podanie odvolania okresným prokurátorom. V danej veci žiadala predbežné prerokovanie jej nároku dňa 10.06.2014, dosiaľ bez odpovede.

2. Podaním doručeným súdu dňa 07.12.2015 oznámila žalobkyňa, že upravuje označenie žalovanej na Slovenskú republika za ktorú konajú: Ministerstvo spravodlivosti SR a Generálna prokuratúra SR. Súd uznesením č.k.10C/187/2015-65 zo dňa 09.03.2016 ustálil okruh účastníkov konania na strane žalovanej tak, že žalovanou je Slovenská republika zastúpená 1/ Ministerstvom spravodlivosti SR, 2/ Generálnou prokuratúrou SR. Súd následne uznesením č.k. -122 zo dňa 08.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2018 rozhodol, že v konaní bude pokračovať s účastníkom konania na strane žalovanej: Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR. V odôvodnení súd uviedol, že škoda nevznikla v dôsledku rozhodnutia súdu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Keďže nie sú splnené podmienky uvedené v z.č. , nemôže byť zastupujúcim orgánom ani Ministerstvo vnútra SR. Jediným orgánom prichádzajúcim do úvahy je Generálna prokuratúra SR v zmysle z.č. a rozsudku NS SR zo 14.10.2015, nakoľko prokurátor zamietol sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu o vznesení obvinenia a podal na ňu obžalobu spod ktorej bola neskôr súdom oslobodená.

3. Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že uznesenie o vznesení obvinenia, aj keď žalobkyňa bola spod obžaloby oslobodená, nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie a nie je preukázané ani to, že by žalobkyňou uvádzaný postup Okresnej prokuratúry Bratislava I bol nesprávnym úradným postupom, taktiež nie je preukázaný vznik škody a jej príčinná súvislosť s nesprávnym úradným postupom/nezákonným rozhodnutím. Uznesenie o vznesení obvinenia na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z toho dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné. Keďže prvostupňový aj druhostupňový súd potvrdili, že sa skutok stal, hoci mal byť kvalifikovaný ako iný trestný čin, nie je možné konštatovať nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia a zákonnosť trestného stíhania nemožno posudzovať len podľa konečného výsledku trestného konania. Žalobkyňou predložená faktúra vystavená jej obhajcom neobsahuje vyúčtovanie trov a teda nie je možné určiť za aké úkony bola vystavená a navyše peňažné prostriedky zaslal na účet obhajcu Igor Maťko a nie žalobkyňa. Nie je teda preukázané, že by škoda vznikla žalobkyni. Navyše v prípade žalobkyne nešlo o nutnú obhajobu, teda jej nepatrí náhrada výdavkov za obhajcu.

4. Žalobkyňa v konaní uviedla, že rozsah vykonaných úkonov vyplýva z pripojeného trestného spisu tunajšieho súd , pričom predložila aj tabuľku s prehľadom predmetných úkonov. Uviedla, že z obsahu trestného spisu vyplýva, že JUDr. Vačok vykonal okrem predložených úkonov aj úkony - písomné podania vo veci samej dňa 21.3.2012 a 11.6.2012, pričom tieto neboli zahrnuté vo vyčíslení a neboli jej fakturované. Peniaze boli hradené z účtu ktorý patrí jej a jej manželovi, je teda v ich BSM, je len vedený na meno manžela a preto považuje za preukázané, že jej škoda vynikla.

5. Žalovaná doplnila svoje vyjadrenie keď uviedla, že k výške a dôvodu vykonaných úkonov obhajcom nemá námietky, žalobu ale žiada zamietnuť ako nedôvodnú. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s jej argumentáciou, požiadala o určenie 30 dňovej lehoty na plnenie, keďže v lehote 3 dní nie je z objektívnych dôvodov možné nárok vyplatiť.

6. Súd vykonal stranami všetky označené dôkazy a to oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi - výpis z účtu JUDr. Petra Vačoka - advokáta, faktúra č. 2414 z 29.5.2014, uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I -14 z 10.5.2011, uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č.k. -8 zo 17.2.2011, uznesenie OR PZ Bratislava I ČVS: ORP-32/SMS-B1-2011 zo 07.04.2011, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. z. zo dňa 13.3.2014, rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo 06.09.2013, vyjadrenie GP SR z 13.7.2015, tabuľka s prehľadom úkonov obhajcu v trestnom konaní vrátane kópií dokladov z trestného spisu preukazujúcich ich vykonanie a pripojený trestný spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. .

7. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán za preukázané, že

7.1. Dňa 07.04.2011 bolo žalobkyni uznesením OR PZ Bratislava I, ČVS: ORP-32/SMS-B1-2011 vznesené obvinenie pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Voči tomuto uzneseniu podala žalobkyňa sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I č.k. -14 z 10.05.2011. Uznesením OR PZ Bratislava I, ČVS: ORP-32/SMS- BA-2011 z 5.01.2011 bolo v zmysle v predmetnej veci zastavené trestné stíhanie z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Toto uznesenie bolo zrušené uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I č.k. -8 zo 17.02.2011 a vec bola vrátená na opätovné konanie a rozhodnutie. Na žalobkyňu bola následne podaná obžaloba, na základe ktorej ju Okresný súd Bratislava I trestným rozkazom sp. zn. zo dňa 23.12.2011 uznal vinnou. Voči tomuto rozhodnutiu podala odpor a po vykonanom dokazovaní ju Okresný súd Bratislava I oslobodil spod obžaloby rozsudkom sp. zn. zo dňa 06.09.2013 z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Odvolanie prokurátora bolo zamietnuté uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 13.3.2014.

7.2. Obhajca žalobkyne v predmetnom trestnom konaní vykonal nasledovné úkony vo výške podľa vyhlášky :

- dňa 26.5.2011 príprava a prevzatie obhajoby v sume 82,99 eur,

- dňa 30.6., 19.7. a 1.12.2011 účasť pri vyšetrovacích úkonoch v sume 3 x 82,99 eur,

- dňa 23.1.2012 písomné podanie vo veci samej v sume 85,49 eur,

- dňa 19.10.2012 účasť na pojednávaní v sume 85,49 eur,

- dňa 4.12.2012 účasť na pojednávaní v sume 238,04 eur,

- dňa 12.2. a 6.9.2013 účasť na pojednávaní v sume 2 x 87,47 eur,

- dňa 18.11.2013 písomné podanie vo veci samej v sume 87,47 eur,

- dňa 13.3.2014 účasť na pojednávaní v sume 90,05 eur, čo predstavuje spolu 1093,36 eur.

7.3. Právny zástupca JUDr. Peter Vačok vystavil žalobkyni dňa 29.05.2014 faktúru č. 2414 za zastupovanie v trestnej veci vedenej OR PZ v Bratislava I, ČVS: ORP-32/SMS-BI-2011 a následne Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. vo výške 1093,36,- eur, splatnú dňa 05.06.2014.

7.4. Na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Petra Vačoka bola dňa 02.06.2014 prijatá platba za právnu pomoc vo výške 1.093,36 eur zložená Igorom Maťkom.

7.5. Žalobkyňa požiadala GP SR podaním doručeným 10.06.2014 o predbežné prerokovanie nároku tak ako je uvedený v žalobe. Generálna prokuratúra SR listom z 13.07.2015 žalobkyni na jej žiadosť o predbežné prerokovanie oznámila, že jej žiadosť neprerokuje, keďže prokuratúra nevydala nezákonné rozhodnutie ani nevykonala taký nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov, ktorý by mohol byť kvalifikovaný ako nesprávny úradný postup. Podanie bolo žalobkyni doručené 11.08.2015. Inému orgánu Generálna prokuratúra SR žiadosť žalobkyne (v zmysle z.č. ) nepostúpila.

8. Základ uplatneného nároku žalobkyne súd posúdil podľa . o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

9. Podľa z.č. v znení účinnom v rozhodnom čase (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa cit. z.č. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa cit. z.č. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa cit. z.č. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa cit. z.č. (1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11. (2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa cit. z.č. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa cit. z.č. (1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a) (5) V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa cit. z.č. (1) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. (3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

10. Podľa citovaných ustanovení z.č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch alebo existencia nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou/nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom.

11. V konaní bolo preukázané, že žalobkyni bolo dňa 07.04.2011 uznesením OR PZ Bratislava I, ORP-32/ SMS-B1-2011 vznesené obvinenie pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., sťažnosť voči ktorému bola zamietnutá uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I č.k. -14 z 10.05.2011. Uznesením OR PZ Bratislava I ČVS: ORP-32/SMS-BA-2011 z 05.01.2011 bolo zastavené trestné stíhanie z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, pričom toto bolo zrušené uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I č.k. -8 zo 17.02.2011 a vec bola vrátená a opätovné konanie a rozhodnutie. Po vykonanom vyšetrovaní bola na žalobkyňu podaná obžaloba, na základe ktorej ju Okresný súd Bratislava I trestným rozkazom sp. zn. zo dňa 23.12.2011 uznal vinnou. Po podaní odporu žalobkyňou a po vykonanom dokazovaní bola žalobkyňa rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 06.09.2013 oslobodená spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Odvolanie prokurátora bolo zamietnuté uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 13.03.2014. Uvedený skutkový

stav nebol medzi stranami konania sporný. Nárok uplatnený žalobou doručenou na súd 03.08.2015 žalobkyňa v zmysle z.č. predbežne prerokovala s Generálnou prokuratúrou SR podaním z 10.06.2014 (viď bod 7.5. tohto rozsudku).

12. Prvou podmienkou preukázania nároku titulom zodpovednosti štátu podľa z.č. je preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu. Žalobkyňa v konaní uviedla, že sa uplatneného nároku domáha titulom nezákonného rozhodnutia a to uznesenia o vznesení obvinenia zo 07.04.2011 a aj titulom nesprávneho úradného postupu, za ktorý považuje zamietnutie jej sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia, podanie obžaloby, uznesenie okresnej prokuratúry zo 17.02.2011 a podanie odvolania okresným prokurátorom. Zároveň uviedla, že nezákonnosť uvedeného rozhodnutia a nesprávnosť úradného postupu je daná tým, že bola v predmetnej trestnej veci právoplatne oslobodená. Námietka žalovanej, že nezákonné rozhodnutie v konaní nebolo preukázané, pretože zákonnosť trestného stíhania nemožno posudzovať len podľa konečného výsledku trestného konania, je bez akejkoľvek relevancie, nakoľko z už ustálenej judikatúry jednoznačne vyplýva, že práve neskorší výsledok trestného konania je rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti zákonnosti začatia vedenia trestného stíhania (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. , ). Keďže žalobkyňa bola právoplatne oslobodená v predmetnom trestnom konaní, dôsledky oslobodzujúceho rozhodnutia sú rovnaké s dôsledkami zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť vzhľadom na to, že právoplatnosťou tohto rozhodnutia trestné konanie končí, teda zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, čo zároveň znamená, že predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o začatí trestného stíhania a následnom vznesení obvinenia nebol potvrdený. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobkyňa preukázala existenciu nezákonného rozhodnutia - uznesenia o vznesení obvinenia vydaného Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave I pod ČVS: ORP-32/SMS-B1-2011 zo dňa 07.04.2011. 12.1. Žalobkyňa v konaní namietala aj vyššie uvedený nesprávny úradný postup, avšak tu súd obranu žalovanej o jeho nepreukázaní vyhodnotil ako dôvodnú. Ako nesprávny úradný postup je možné označiť taký postup orgánu verejnej moci, ktorý odporuje platným právnym predpisom a nenachádza svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, teda ide o postup ktorý nie je rozhodnutím a nemá smerovať k vydaniu rozhodnutia (viď aj rozsudky NS SR a ). Žalobkyňa však ako nesprávny úradný postup označila postup prokuratúry, ktorý mal výstup v rozhodnutiach a to uznesenie ktorým prokurátor zamietol jej sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia a uznesenie zo 17.02.2011 o zrušení uznesenia o zastavení trestného stíhania, preto nemožno konštatovať, že by tieto boli nesprávnym úradným postupom. Taktiež podanie obžaloby a podanie odvolania prokurátorom proti rozhodnutiu súdu nemožno považovať za nesprávny úradný postup, keďže nešlo o konanie prokurátora v rozpore s platným právnym predpisom.

13. Následne súd skúmal ďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a to existenciu škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch. Podľa z.č. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Žalobkyňa si v konaní v zmysle vyššie cit. z.č. uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré jej vznikli v predmetnom trestnom konaní (v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie - uznesenie o vznesení obvinenia) a to v sume 1093.36 eur. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobkyňa v konaní preukázala vznik škody aj jej výšku. Žalovaná síce spočiatku namietala, že predložená faktúra na sumu uplatnených trov nepostačuje na preukázanie škody, keďže v nej nie je rozpísané za aké úkony boli trovy uplatnené, avšak žalobkyňa v konaní preukázala tieto skutočnosti rozpisom úkonov a aj dokladmi o ich vykonaní, pričom výšku a dôvodnosť uplatnených trov žalovaná napokon nesporovala. Taktiež mal súd zo žalobkyňou predloženej faktúry a výpisu z účtu obhajcu za preukázané, že žalobkyňa predmetné trovy dňa 02.06.2014 uhradila, čím sa jej zmenšil majetok a to z účtu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, čo žalovaná taktiež napokon nerozporovala. 13.1. K námietke žalovanej, že v danej veci nešlo o náhradu trov právneho zastúpenia v prípade nutnej obhajoby súd dodáva, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva záver, že právo na náhradu škody zahŕňa právo na náhradu nielen vynaložených nákladov za ustanoveného obhajcu, aj za obhajcu zvoleného (viď aj rozsudok NS SR z 28.6.1993).

14. Posledným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu predstavuje príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom a škodou

vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že žalobkyňa preukázala aj existenciu tohto predpokladu, nakoľko škoda vznikla žalobkyni práve z dôvodu, že bolo voči nej vznesené obvinenie v predmetnom trestnom konaní, v ktorom si na obranu svojich práv zvolila obhajcu a teda uplatnené trovy právneho zastúpenia by nevznikli, ak by voči žalobkyni nebolo vznesené obvinenie. Nakoľko súd ako je vyššie uvedené dospel k záveru, že nesprávny úradný postup nebol preukázaný, príčinnou súvislosťou medzi ním a škodou sa nezaoberal.

15. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia a to titulom nezákonného rozhodnutia, preto podanej žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal na úhradu vyčíslených trov. Príslušenstvo si žalobkyňa neuplatnila. V zmysle , ktorý umožňuje súdu v odôvodnených prípadoch určiť na plnenie dlhšiu lehotu ako 3 dni, súd vyhovel žiadosti žalovanej prednesenej na pojednávaní dňa 16.07.2021 o určenie dlhšej lehoty na plnenie z dôvodu administratívnej náročnosti a určil žalovanej lehotu na plnenie v trvaní 30 dní.

16. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa teda podľa úspešnosti žalobkyne v spore, keď žalobkyňa bola v konaní plne úspešná a preto jej súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.