Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-1685-2025.pdf
PDF · 99.74 KB
Case nature
Subarea
41Ek/1685/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: SICO RENT, s.r.o., so sídlom Vinořská 96, 250 73 Jenštejn, IČO: 28967857, Česká republika, práv. zast.: JUDr. Roman Hojer, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava- Petržalka, IČO: 50 708 953, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., práv. zast. JUDr. Marek Belka, LL.M., advokát, so sídlom AK F. Kráľa 1504, 022 01 Čadca, IČO: 42 213 487, o vymoženie 21.557,- CZK s prísl. a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Martin Píry, so sídlom Exekútorského úradu Framborská 3605/41, 010 01 Žilina, IČO: 42 219 957, pod sp. zn. 376EX 420/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd povinnému právo na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
III. Súd oprávnenému právo na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa cestou splnomocneného právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.05.2025 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 21.557,- CZK s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 7.500,- CZK od 18.10.2017 do 16.11.2017, vo výške 0,5 % denne zo sumy 7.500,- CZK od 17.11.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 5.350,- CZK od 27.10.2017 do 25.11.2017, úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 5.350,- CZK od 26.11.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 8.707,- CZK od 01.12.2017 do 30.12.2017, úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 8.707,- CZK od 31.12.2017 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 11.898,20 CZK, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Praha- východ, sp. zn. 3C/345/2018 zo dňa 01.03.2019. Zároveň sa domáhal náhrady trov exekúcie.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 07.07.2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martina Píryho vydaním poverenia s európskym spisovým identifikačným číslom: E.:F.:G.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod sp. zn. 376EX 420/25.
3. Dňa 14.08.2025 exekútor doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.07.2025 doručený exekútorskému úradu dňa 24.07.2025 spolu s plnomocenstvom udeleným povinným JUDr. Marekovi Belkovi, LL.M., advokátovi a Upovedomením o začatí exekúcie sp. zn. 376EX 420/25 zo dňa 08.07.2025, ktoré si podľa predloženej doručenky do vlastných rúk povinný prevzal dňa 21.07.2025. Exekútor súdu predložil aj vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa
13.08.2025. Exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril a rozhodnutie o ňom ponechal na úvahe súdu.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada exekúciu zastaviť v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V zmysle doručeného upovedomenia o začatí exekúcie pohľadávka oprávneného predstavuje sumu vo výške 875,41 € spolu s príslušenstvom, ktoré tvoria úroky z omeškania vo výške 12 141,91 €, trovy súdneho konania oprávneného vo výške 483,18 €, trovy právneho zastúpenia pri exekúcii vo výške 81,64 €, trovy oprávneného pri exekúcii vo výške 25 €, úroky z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 304,57 € od 8.7.2025 do zaplatenia, zo sumy 217,26 € od 8.7.2025 do zaplatenia, zo sumy 353,58 € od 8.7.2025 do zaplatenia, trovy exekúcie vo výške 1361 € + DPH vo výške 313,03 € a paušálne výdavky vo výške 50 € + DPH vo výške 11,50 €. Ďalej povinný uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný viac ako 6 rokov po právoplatnosti exekučného titulu. Úroky z omeškania predstavujú sumu presahujúcu 12 000 €, čo je mnoho násobne viac ako samotná istina. Podľa povinného takýto nepomer medzi istinou a príslušenstvom je v rozpore so zásadou primeranosti výkonu rozhodnutia, dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania vo výške 0,5% denne, čo predstavuje približne 182% ročne, je neprimeraný. V tejto súvislosti povinný poukázal na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo 56/2019, podľa ktorého sa korektív dobrých mravov uplatňuje aj medzi podnikateľmi a ak celková výška úroku nezodpovedá jeho sankčno-kompenzačnej funkcii, je takéto zjednanie absolútne neplatné. Na základe uvedeného má povinný za to, že výkon rozhodnutia v tejto podobe je neprípustný, a teda napĺňa dôvod v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko vymáhanie neprimeraného príslušenstva je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu preto povinný žiada, aby predmetnú exekúciu súd zastavil.
5. Oprávnený cestou svojho splnomocneného právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že v žiadnom prípade nesúhlasí so zastavením exekúcie, a to ani čiastočným. Podľa oprávneného povinný oprel svoj návrh na zastavenie exekúcie fakticky iba o argument, podľa ktorého sú úroky priznané oprávnenému exekučným titulom privysoké a podľa jeho názoru by mal byť exekučný titul exekučným súdom materiálne preskúmaný a po jeho prieskume by mala byť exekúcia zastavená z dôvodu rozporu exekučného titulu s dobrými mravmi a so zásadou poctivého obchodného styku. Oprávnený zastáva názor, že slovenským súdom neprináleží preskúmavať materiálnu správnosť právoplatného a vykonateľného rozsudku všeobecného súdu Českej republiky. Teda tunajší súd podľa oprávneného nie je oprávnený skúmať, či úroky a ďalšie nároky priznané oprávnenému exekučným titulom v posudzovanej veci sú materiálne správne, nakoľko to už právoplatne posúdil súd, ktorý exekučný titul vydal. Svojom vyjadrení oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011 sp. zn. III ÚS 41/2011, ktorý pojednáva o materiálnych predpokladoch vykonateľnosti exekučného titulu, pričom platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. V ďalšom bode svojho vyjadrenia oprávnený uviedol, že exekučný titul bol nepochybne vydaný oprávneným a príslušným všeobecným súdom Českej republiky a poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júna 201, sp. zn.4Cdo/11/2011. K tvrdeniu povinného, že exekúcia má byť zastavená podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku oprávnený tvrdí, že v posudzovanej veci vykonateľnosti exekučného titulu celkom určite nič nebráni, pričom poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MOboer/1/2015 zo dňa 30.3.2016, ktoré taktiež pojednáva o vykonateľnosti exekučného titulu. V zmysle vyššie uvedeného má oprávnený za to, že nie je daný akýkoľvek materiálny ani formálny dôvod na zastavenie exekúcie, a preto oprávnený navrhuje, aby súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
6. Súd konštatuje, že vzhľadom na včasnosť podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení má posudzovaný návrh povinného odkladný účinok. Návrh povinného na zastavenie exekúcie obsahoval odôvodnenie.
7. Podľa § 45 ods. 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekučným titulom na účely tohto zákona je aj cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike.
8. Podľa § 46 ods. 1 písmeno c) Exekučného poriadku potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. b) orgán cudzieho štátu, v ktorom bol exekučný titul vydaný.
9. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
10. Podľa § 53 ods. 2 písmeno a) Exekučného poriadku súd postupuje podľa odseku 1 aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu vyhláseného za vykonateľný podľa osobitného predpisu.
11. Podľa § 54 ods. 1 Exekučného poriadku ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu a nejde o prípad podľa § 53 ods. 2, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie doručí cudzí exekučný titul osobe, ktorá je v návrhu na vykonanie exekúcie označená ako povinný, a poučí ju o možnosti namietať dôvody neuznania podľa osobitného predpisu. Cudzí exekučný titul sa takejto osobe doručí do vlastných rúk.
12. Podľa § 54 ods. 2 Exekučného poriadku ak osoba podľa odseku 1 do 15 dní od doručenia poučenia neuvedie dôvody, ktoré by uznaniu alebo vykonaniu cudzieho exekučného titulu bránili, alebo nepodá návrh na jeho samostatné uznanie, ak to osobitný predpis pripúšťa,7k) súd preskúma podmienky uznania a vykonania exekúcie, ktoré skúma aj bez návrhu, a ak prekážky uznania alebo vykonania nezistí a nie sú tu dôvody na zamietnutie návrhu, vydá poverenie na vykonanie exekúcie.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
15. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
16. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
17. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
18. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 19. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
20. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
21. Podľa čl.22 písm. a) Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach zo dňa 29.10.1992, ktorá je predmetom Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí č. 193/1993 Z.z. (ďalej ako „Zmluva“) zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia vydané na území druhej zmluvnej strany: a) rozhodnutia súdov majetkovej povahy v občianskych veciach, ako aj súdom schválené zmiery v týchto veciach, b) rozhodnutia súdov v trestných veciach týkajúce sa náhrady škody, c) rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní.
22. Podľa čl.23 Zmluvy rozhodnutia uvedené v článku 22 tejto zmluvy sa budú uznávať a vykonávať, ak a) rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné podľa potvrdenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; predbežne vykonateľné rozhodnutia a vykonateľné predbežné opatrenia možno na území dožiadanej zmluvnej strany uznať a vykonať, i keď ich možno napadnúť riadnym opravným prostriedkom, b) justičné orgány druhej zmluvnej strany nevydali skôr právoplatné rozhodnutie alebo neuznali a nevykonali rozhodnutie tretieho štátu v tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi, c) účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené, a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený, d)na konanie nebola daná výlučná právomoc orgánov zmluvnej strany, na území ktorej sa o uznanie žiada, e) zmluvná strana, na území ktorej sa o uznanie alebo výkon žiada, sa domnieva, že uznanie alebo výkon neohrozí jej zvrchovanosť alebo bezpečnosť alebo nebude v rozpore s jej verejným poriadkom.
23. Podľa čl.24 ods. 1 Zmluvy návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať.
24. Podľa čl.24 ods. 2 Zmluvy Výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať. 25. Podľa čl.24 ods. 3 Zmluvy súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23, a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon.
26. Súd vzhľadom na skutočnosti uvedené povinným v odôvodnení jeho návrhu na zastavenie exekúcie považuje za potrebné poukázať na to, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii. Jeho účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom, a to v jeho ustanovení § 61k. Povinný v návrhu ďalej musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie
exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal, teda povinný má skutočnosti v uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie nielen tvrdiť, ale aj preukázať.
27. Ďalej súd poukazuje na účel exekučného konania, ktorým je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, alebo za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, ale taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
28. Súd k danej veci uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie vyhodnotil ako nedôvodný, a to z nasledovných dôvodov: Vo vzťahu k argumentácii povinného spočívajúcej v neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, ktoré priznáva exekučný titul, na podklade ktorého je vedená predmetná exekúcia súd uvádza, že sa stotožňuje s vyjadrením oprávneného, a teda že tunajší súd nie je oprávnený exekučný titul preskúmavať z pohľadu jeho vecnej správnosti, teda aj z pohľadu nárokov ním priznaných. Súd poukazuje na existenciu Zmluvy, podľa vyššie citovaných ustanovení ktorej sú rozhodnutia súdov Českej republiky priamo uznávané a vykonávané súdmi Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 24 ods. 3 Zmluvy vyplýva, že súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v čl. 22 a 23, a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon (v exekučnom konaní teda vydá poverenie na vykonanie exekúcie). Z predmetných ustanovení nevyplýva, že by mal slovenský súd čo i len možnosť preskúmať vecnú správnosť rozhodnutia českého súdu. V tomto smere je slovenský súd povinný po splnení podmienok v Zmluve právoplatné a vykonateľné rozhodnutie českého súdu uznať, resp. nariadiť jeho výkon, pričom výkon takéhoto českého rozhodnutia sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky. Inými slovami návrh na vykonanie exekúcie, t.j. jeho náležitosti, ako aj prílohy, či prípadná obrana povinného proti výkonu rozhodnutia sa spravuje ustanoveniami Exekučného poriadku.
29. Na druhej strane, súd mal už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie preukázané, že vykonateľný exekučný titul bol súdu oprávneným predložený v zákonnej forme vrátane splnenia všetkých povinných náležitostí v zmysle Exekučného poriadku. Nakoľko sa jedná o rozhodnutie českého súdu, na uznanie a výkon ktorého sa vzťahuje dvojstranná Zmluva medzi Českou a Slovenskou republikou, v zmysle ktorej ustanovenia čl. 24 ods. 1 sa návrh na uznanie a výkon podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať, t.j. tunajšiemu súdu, hľadí sa na takéto rozhodnutie, akoby sa jednalo o rozhodnutie slovenského súdu. Súd bol preto v súlade s ustanovením čl. 24 ods. 2 Zmluvy povinný pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie povinný preskúmať tak návrh ako aj pripojené prílohy podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku a súd ani pri posudzovaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevzhliadol dôvod, pre ktorý by mal byť návrh oprávneného na vykonanie exekúcie celkom, alebo čo i len sčasti zamietnutý. Jediný prípad, kedy Exekučný poriadok pripúšťa preskúmanie exekučného titulu (rozhodnutia súdu) z pohľadu ním priznaného nároku, je § 53 ods. 3 písm. e), keď sa vymáha nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok (t.j. v tzv. skrátenom konaní, ktorého výsledok je platobný rozkaz). O tento prípad sa však v posudzovanej veci
nejedná (nakoľko sa nejedná o nárok zo spotrebiteľského vzťahu) a preto tunajší súd nemal právomoc posudzovať exekučným titulom priznané úroky z omeškania.
30. V prípade tvrdení povinného ohľadom výšky úrokov z omeškania sa jedná o tzv. odvolacie dôvody, ktorými môže nespokojná strana sporu napadnúť prvostupňové rozhodnutie súdu a o ktorých prináleží rozhodovať odvolaciemu súdu v rámci odvolacieho konania. V tomto prípade, keď je exekučným titulom rozsudok súdu vydaný v Českej republike, povinný mal možnosť proti nemu podať odvolanie. Súd dáva do pozornosti povinnému tú skutočnosť, že práve súdu v základnom konaní prináleží skúmať a vyhodnocovať podmienky konania a skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o nároku uplatnenom žalobou, ako aj s ním súvisiacich trovách základného konania. O možnosti podať opravný prostriedok ako aj o zákonnej lehote sú účastníci konania náležite súdom poučení. Pokiaľ mal povinný proti výroku rozsudku nejaké námietky, mal v zmysle poučenia možnosť podať v zákonnej lehote riadne odôvodnené odvolanie. Pokiaľ tak účastník konania neučiní, rozsudok po uplynutí zákonnej lehoty nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda sa stáva spôsobilým exekučným titulom. V tomto smere súd poznamenáva, že každý v súdnom konaní (či v základnom alebo exekučnom) si musí svoje práva uplatňovať včas, inak sa vystavuje riziku, že na jeho neskoršie podanie súd už nebude môcť prihliadať. Táto situácia nastala zjavne aj v posudzovanej veci a v štádiu exekučného konania už exekučnému súdu neprináleží posudzovať okolnosti rozhodujúce pre posudzovanie nároku oprávneného v základnom konaní.
31. Z pohľadu Exekučného poriadku rozhodujúcou skutočnosťou zostáva, že zo strany povinného nedošlo k plneniu v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, čo povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ani nenamietal. Súd po podaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie opätovne preskúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, ako aj exekučný titul a dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne. Povinný podľa názoru tunajšieho súdu vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu a súd preto podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
32. Nakoľko si povinný ani oprávnený v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnili právo na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, súd im ho nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.