Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-78-2025.pdf
PDF · 119.62 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/78/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Márie Benkovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Y. E.V., N.. XX.XX.XXXX P. V. W. E.K., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako otec, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., N. N. Y. V.. V. E., N.. XX.X.XXXX, A. L.T. XXX/ XX, Č., zast. JUDr. Kristínou Malou Piovarčíovou, PhD., advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, za účasti matky V. B., N.P.. X.X.XXXX, A. A. XXXX/X, K. - B. Ť., zast. JUDr. Kristínou Tomkovou, advokátkou, so sídlom Udavské 391, Udavské, v konaní o zmenu úpravy práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice , sp.zn. 84P/173/2024-310 zo dňa 16.04.2025 takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Dáva podnet sudu prvej inštancie na začatie konania o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Otec sa podaným návrhom domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Navrhol zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov; uložiť mu povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou 75 eur mesačne na každého z nich k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku; upraviť, že matka bude oprávnená poberať prídavky aj uplatňovať si daňový bonus na maloleté deti, čím dôjde k zmene rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 07.12.2022. Návrh podal z dôvodu, že obaja synovia prejavili vôľu byť viacej a dlhšie s ním.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“, „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Návrh zamieta.“
3. Vec právne posúdil podľa ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 5, § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Súd prvej inštancie po zistení skutočného stavu veci sa zaoberal, či bola splnená podmienka v zmysle § 26 Zákona o rodine, či nastala vo veci podstatná zmena pomerov tak, ako ju deklaroval otec v návrhu.
Súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že maloleté deti v súčasnosti preferujú striedavú osobnú starostlivosť v týždennom intervale striedania oboch rodičov. Názor maloletých detí na otázku striedania starostlivosti rodičov bol dôsledne zisťovaný už v pôvodnom konaní o rozvod. Maloletý Y. uviedol, že je unavený zo striedania domácnosti rodičov; primárnou vzťahovou osobou je pre neho mama, v byte na Ť. sa cíti dobre, aj v spoločnosti tety, ktorá s nimi býva. Maloletý W. sa u otca cíti sám, matka mu chýba, k otcovi by chodil iba cez deň. Obom deťom vadí, že u otca nemajú dostatok súkromia, keď telefonujú s matkou, opačne to neplatí. Deti chcú bývať s mamou, pre nich je domov tam, kde je mama. Obávajú sa reakcie otca, keď sa vyjadria, že chcú bývať u mamy, pretože by ich otec mohol odstrihnúť od hokeja, keďže si uvedomujú, že na realizáciu ich hokejových aktivít, na poplatky a výdaje spojené s hokejom, je treba veľké množstvo financií. Maloleté deti aj v tomto prebiehajúcom konaní deklarovali, že nechcú vypovedať pred kolíznym opatrovníkom, ani pred súdom, keďže im to spôsobuje stres a majú negatívne spomienky na rozvodové konanie. Napriek tomu na ich vôľu nebolo prihliadané a otec ich na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny priviezol, pričom počas doby vykonania rozhovoru čakal na deti v aute pred budovou úradu. Súd vníma toto konanie otca ako nátlakové, nereflektujúce potreby detí, ale opakovane ich otec vystavuje situáciám, pri ktorých jasne verbalizovali, že sa cítia nekomfortné a majú z nich strach. Súd vychádzal z toho, že ak by záujmom otca skutočne bolo trávenie väčšieho objemu času so svojimi deťmi, neboli zistené žiadne prekážky, ktoré tomu doposiaľ bránili alebo v súčasnosti bránia. Obaja rodičia sa zhodne vyjadrili, že sa v otázke styku vedia dohodnúť aj nad súdom určený rozsah a matka styku otca a maloletých detí nebráni. Súd má za to, že motívom otca na podanie tohto návrhu bola predovšetkým jeho nespokojnosť s výškou vyživovacej povinnosti, o ktorej zníženie žiadal už 2,5 mesiaca po pôvodnom súdnom rozhodnutí. Súd nevykonal v konaní rozhovor s maloletými deťmi, považoval ho za nadmieru zaťažujúce a zbytočné pre deti. Prihliadal na vysokú mieru diskomfortu, ktorú deti verbalizovali z hroziaceho výsluchu, ako aj na ich negatívne skúsenosti z predchádzajúceho súdneho konania. Súd dospel k záveru, že otec nepreukázal a ani súd dokazovaním nezistil takú zásadnú zmenu pomerov vo veci, ani nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom oproti pôvodnému rozhodnutiu vo veci.
III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s prejaveným názorom maloletých detí, ktoré sa v konaní vyjadrili, že otcom navrhovaná úprava by im vyhovovala viac, sudca sa jednostranne stotožnil s tvrdeniami matky, v dôsledku čoho je rozhodnutie nezákonné, nepreskúmateľné a vykazujúce znaky arbitrárnosti. Otec zastáva názor, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov na strane oboch maloletých detí. Uviedol, že dňa 28.02.2025 bol realizovaný rozhovor s maloletými deťmi na ÚPSVaR K.. Zo správy ÚPSVaR K. zo dňa 04.03.2025 vyplýva, že obe maloleté deti uviedli, že u oboch rodičov sa cítia rovnako dobre, že v oboch domácnostiach majú svojej izby a vedia si predstaviť, že u otca by boli celý týždeň, čo by im vyhovovalo viac ako 5 dní, lebo to je krátko. Aj na pojednávaní dňa 16.04.2025 kolízny opatrovník poukázal, že deti sú schopné prispôsobiť sa novej situácii a je im jedno, ako sa forma starostlivosti bude nazývať. Otec počas jeho rozhovoru s deťmi a ich pozorovania ešte pred podaním návrhu zistil, že obe maloleté deti sa sťahujú z domácnosti do domácnosti v rozbehnutom týždni, čo im výrazne sťažuje školskú prípravu a mimoškolskú činnosť. Súd prvej inštancie v bode 22. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že názory maloletých detí boli jasne zistené kolíznym opatrovníkom, preto duplicitné vykonanie rozhovoru považoval za zbytočné. Súd však opomenul zákonnú úpravu a týmto strohým konštatovaním sa zbavil zodpovednosti a nezisťoval názory detí priamo. Na druhej strane súd prvej inštancie nezistil žiadne nedostatky v jeho rodičovskej spôsobilosti, ktoré by ho vylučovali z navrhovanej formy starostlivosti o ich deti. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a odchýlil sa od pravidiel formálnej logiky. V bode 5. odôvodnenia rozsudku najprv uviedol jasne formulovaný názor maloletých detí, ktoré by si priali tráviť u otca pokojne aj týždeň, následne však tento názor označil ako otcove vlastné tvrdenie plynúce z nespokojnosti s pôvodnou úpravou. Nie je zrejmé, ako úvahou sa riadil súd, keď na jednej strane konštatoval, že názor maloletých detí je jasne zistený, na druhej strane na tento názor neprihliadal a návrh otca zamietol. Otec poukázal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa základné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, ako aj v zmysle článku 46 Ústavy SR. V odôvodnení sú iba stručné hodnotiace úsudky súdu prvej inštancie, v ktorých ho vykresľuje ako rodiča
snažiaceho sa vyhnúť plateniu výživného, s výškou ktorého je nespokojný. Keby to skutočne tak bolo, bol by rozhodne podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 09.01.2025, ktorým súd zvýšil výživné pre maloleté deti. Odvolanie však otec nepodal. Naopak, otec má záujem zosúladiť faktický stav so stavom právnym, ktorý sa napriek krátkemu časovému obdobiu zmenil a maloleté deti uňho fakticky trávia oveľa viac času, než predpokladá posledné rozhodnutie súdu, na čo otec upozornil aj na pojednávaní konanom dňa 16.04.2025 a na čo súd žiadnym spôsobom neprihliadol. Na požiadanie matky, ktorá ako W. bude pracovne v Š. M. W., maloleté deti budú v jeho domácnosti od 02.06.2025 do 07.06.2025. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Otec si uvedomuje, že má o niečo vyšší príjem ako matka, preto navrhol určiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, ale v nižšej sume než ako prispieva matke teraz. Táto zmena by odrážala faktický stav, ktorý je taký, že napriek súdom určenému styku sú u neho obe maloleté deti viac času, než predpokladá ostatné rozhodnutie súdu, s čím sú spojené aj jeho zvýšené výdavky na ich bežné potreby. Uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí takými vadami, ktoré ho robia nezákonným a predstavujú predpoklad na jeho korekciu zo strany odvolacieho súdu. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v petite tohto odvolania.
6. K odvolaniu otca zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník. Poukázal na písomnú správu kolízneho opatrovníka zo dňa 04.03.2025, z ktorej vyplýva, že maloleté deti zhodne uviedli, že pre nich je najdôležitejšie to, aby sa rodičia dohodli a nehádali sa medzi sebou, teda oni sa prispôsobia dohode rodičov, nechceli ani jednému z nich ublížiť, pretože oboch rodičov majú rovnako radi. Hokeju sa venujú od útleho detstva, táto aktivita ich napĺňa a chcú sa jej venovať naďalej, neprajú si byť zaťahované do konania ohľadom zmeny ich zverenia, čo je z pohľadu kolízneho opatrovníka pochopiteľná reakcia detí, ktoré sú vystavované konfliktu loajality voči rodičom. Maloleté deti vyjadrili túžbu po ukončení súdnych sporov rodičov. Deti sú vo veku, kedy sa už podľa okolností samé prostredníctvom MHD presúvajú do školy, na tréningy, aj do bydliska jedného či druhého rodiča, teda otázka ich odovzdávania a preberania v presne vymedzenom čase a na stanovenom mieste tak, ako to navrhuje otec, nezodpovedá zaužívanému systému, v ktorom maloleté deti aktuálne fungujú. Je potrebné zvážiť, či nariadenie takejto povinnosti rodičom, aj deťom je v súlade s najlepším záujmom maloletých detí s prihliadnutím na ich vek a rozsah ich záujmových aktivít.
7. K odvolaniu otca a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zaslala písomné vyjadrenie matka. Návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti považuje za nedôvodný. Má za to, že podmienky pre jej nariadenie nie sú splnené, keďže medzi rodičmi pretrváva výrazná komunikácia zaťažená konfliktmi. Matka nebráni styku maloletých detí s otcom a dôrazne odmieta otcove tvrdenia o jednoznačnom prianí detí na zmenu starostlivosti. Maloleté deti nechcú meniť zaužívaný režim a styk im vyhovuje tak, ako je nastavený. Maloletí majú traumu z predchádzajúceho súdneho konania a nechcú pred súdom, ani pred kolíznym opatrovníkom vypovedať. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že názor detí nebol jednoznačnou preferenciou otcom navrhovanej striedavej starostlivosti, ale skôr apelom na zmier a dohodu rodičov. Návrh otca, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumou 75 eur mesačne na každé dieťa, považuje za mimoriadne účelový. Poukázala, že rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 09.01.2025 bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého Y. sumou 250 eur mesačne a na výživu maloletého W. sumou 250 eur mesačne od 05.03.2024. Toto zvýšenie bolo dôsledkom zistenej zásadnej zmeny pomerov na strane otca, že otec prestal hradiť pravidelný členský poplatok detí za hokej. Mesačné výdavky detí v súvislosti s ich aktívnym hokejom sú mimoriadne vysoké. Zníženie výživného na sumu 75 eur pre každého by v žiadnom prípade nepokrylo odôvodnené potreby detí s ohľadom na ich vek, záujmy a zvýšené životné náklady. Je presvedčená, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s okolnosťami prípadu a rozhodol v najlepšom záujme detí. Aj keď pokrvné puto je zrejme na oboch stranách, kľúčová je schopnosť rodičov spolupracovať a zabezpečiť stabilné a bezkonfliktná prostredie, čo v prípade otcom navrhovanej striedavej starostlivosti nie je dané pretrvávajúcimi konfliktmi. Matka sa stotožnila s vyjadrením kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca v celom rozsahu. Zdôraznila, že vyjadrenie kolízneho opatrovníka poskytuje kľúčové informácie o skutočnom stave psychiky detí a ich prioritách, ktoré sa líšia od interpretácie otca. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.
8. K vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka zaslal otec písomnú repliku. Zdôraznil, že od 01.09.2025 syn Y. ukončil hokejovú činnosť úplne, už od júla 2025 pomaly ukončoval športovú činnosť, ktorá bola
potvrdená zrušením aktívnej činnosti v klube S. K., a tým matka nemá žiadne výdavky na jeho hokejovú činnosť, ktoré matka vyčíslila na sumu 684 eur mesačne. Syn Y. sa stal profesionálnym/licencovaným hokejovým rozhodcom žiakov od 3. až 9. ročníka hráčov ZDŠ, kde rodičia nemajú žiadne náklady na jeho športovú činnosť a na základe zmluvy so SZĽH si za prvý mesiac privyrobil ako hokejový rozhodca sumu cca 200 eur. Otec nesúhlasil s tvrdením matky, že ním navrhnutá zmena by predstavovala zásadný zásah do stability detí, čo by mohlo mať negatívny dopad na ich psychický a emocionálny vývoj. Otec poukázal, že u neho majú vytvorené všetko, majú vlastné izby, aj samotná kolízna opatrovníčka sa vyjadrila, že maloleté deti sa cítia komfortne oboch rodičov. Otec nesúhlasil s pretrvávajúcimi konfliktami a nedostatočnou spoluprácou rodičov tak, ako to tvrdí matka. Poukázal, že s matkou má veľmi dobrú komunikáciu, rozpísal, že sa stretávajú na rodičovských združeniach, riešili spolu poplatky za športovú činnosť W., dohodli sa na zaplatení výletu syna Y.; otec sa zúčastňuje na všetkých preventívnych vyšetreniach detí, spolu riešili výber B. školy pre Y. za jeho účasti, priemerne si ako rodičia 1-krát denne telefonujú alebo komunikujú osobne. Otec zdôraznil, že s platbami výživného nikdy nemeškal, dokonca uhrádza výdavky nad rámec výživného, ktoré však neboli súdom zohľadnené. Otec poukázal, že matka, okrem čistého mesačného príjmu, má príjem z brigád aj z prídavkov na deti, navyše v jej domácnosti žije aj jej teta, ktorá prispieva na výdavky spojené s bývaním a stravou. Otec opätovne zdôraznil, že matka od 01.09.2025 už nemá žiadne mesačné poplatky spojené s hokejovou činnosťou syna Y., naopak, ako rozhodca má príjem a matka tiež nezdokladovala oprávnené výdavky na W., každý mesiac má jedine poplatok 150 eur za tréningy. Otec, aj keď sa deti nachádzajú v starostlivosti matky, odváža synov na hokejový tréning, na zápas, kde Y. vykonáva prácu hokejového rozhodcu, matka sa týchto akcií nezúčastňuje vôbec alebo len minimálne. Otec zastáva názor, že s matkou sa vždy vedia dohodnúť na školských, zdravotných aj hokejových veciach, preto nevie, aké konflikty má matka na mysli. Prioritou je, aby rodičia súdne spory ukončili a dohodli sa, ale otec sa pýta, kde je dohoda zo strany matky. Otec poukázal, že synovia nemôžu striktne dodržiavať dané časy na styk s otcom, nakoľko vykonávajú šport aj mimo K. po celom Slovensku.
IV. Hodnotenie odvolacím súdom
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).
12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).
13. Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní vzhľadom na odvolacie námietky otca vyjadrujúceho nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie sa stala rozhodnou otázka posúdenia predpokladov pre zmenu doterajšieho súdneho rozhodnutia a pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s následnou úpravou výživného na maloleté deti zo strany otca a úpravou poberania prídavkov na maloleté deti i uplatňovania si daňového bonusu na maloleté deti matkou.
14. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za vecne správny. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie.
15. Matka s návrhom otca nesúhlasila. Zdôraznila, že nebráni styku detí s otcom a dlhodobo zabezpečuje ich kontakt v súlade s dohodnutým alebo súdom určeným rozsahom styku. Poukázala na obsah správy kolízneho opatrovníka, ktorý zisťoval názor maloletých detí k návrhu otca.
16. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal tým, či je splnená podmienka stanovená v ust. § 26 Zákona o rodine pre zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností, teda či nastala vo veci podstatná zmena pomerov. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že otcom deklarovaná skutočnosť, že zmena pomerov nastala na strane maloletých detí, lebo si želali striedavú osobnú starostlivosť u oboch rodičov, nebola v konaní preukázaná.
17. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa.
18. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.
20. Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
21. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
22. Podľa § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
23. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
24. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia. Prvoradým záujmom každého dieťaťa je, aby vyrastalo v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie, ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach.
25. Vzhľadom na závery, ktoré vyplynuli zo zisťovaní kolízneho opatrovníka a najmä z názorov maloletých detí prezentovaných už v rozvodovom konaní, ale aj v priebehu tohto konania pred kolíznym opatrovníkom dňa 28.02.2025, aj odvolací súd sa prikláňa k záveru, že momentálne v čase rozhodovania súdu, citová väzba maloletých detí výrazne prevažovala v prospech matky. Zistenú citovú väzbu je správne považovať za výrazný ukazovateľ rozhodný pre ponechanie formy osobnej starostlivosti matky o maloletých. Citové väzby maloletých detí v rámci posúdenia jednotlivých ďalších komponentov postulátu najlepšieho záujmu detí stoja pred ostatnými komponentmi tak, ako sú vymedzené v čl. 5 Zákona o rodine. Dané kritérium schopnosti rodičov tak zabezpečiť vývoj maloletých detí z hľadiska fyzických, emocionálnych a iných potrieb, sú aj v dôsledku prejaveného názoru maloletých detí, výhodnejšie na strane matky.
26. Maloleté deti zhodne uviedli, že v oboch domácnostiach rodičov majú svojej izby, cítia sa v nich rovnako dobre, vedeli by si predstaviť aj to, že budú u mamy 10 dní a 7 dní u otca, čo by im aj viac vyhovovalo, pretože 5 dní u otca je z ich pohľadu skôr krátko. Zároveň ale uviedli, že najdôležitejšie je to, aby sa rodičia dohodli a nehádali sa medzi sebou, lebo oni majú oboch rodičov rovnako radi. V rozhodovacom procese má názor maloletého dieťaťa významnú úlohu a jeho názor nemôže ostať nepovšimnutý s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť, odrážajúc jeho schopnosť samostatne ho vyjadriť. V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Prianie dieťaťa je dôležité, musí byť zohľadnené, čím dieťa je staršie, tým má jeho názor väčšiu váhu.
27. Odvolací súd s poukazom na vyššie vyjadrený názor maloletých o rozšírení ich styku s otcom, ale najmä na vek maloletých detí (XX rokov a XX rokov) argumentuje, že je dôvodné zistiť názor maloletých detí priamo, preto dáva súdu prvej inštancie podnet na začatie konania o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi. Zároveň poukazuje na vyjadrenia oboch rodičov v priebehu konania. Matka potvrdila, že nebráni styku detí s otcom a dlhodobo zabezpečuje kontakt v súlade s dohodnutým alebo súdom určeným rozsahom styku. Otec v odvolaní uviedol, že s maloletými deťmi realizuje aj rozšírený styk, napr. matka ho požiadala, či môžu byť maloletí v jeho domácnosti, keď bude matka ako W.Ó. pracovne v Š. M. W., s čím on súhlasil. Z týchto skutočností vyplýva, že rodičia v záujme svojich maloletých detí a na základe vypočutia ich názoru ohľadom rozšírenia styku otca s nimi, by mali ako zodpovední rodičia dospieť k vzájomnej dohode. To by malo pozitívny vplyv na vzájomné vzťahy rodičov a detí, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu, presné vymedzenie času, hodín a stanoveného miesta na styk otca s deťmi, už vzhľadom na vek i rozsah záujmových aktivít maloletých detí, objektívne nie je možné presne dodržať.
28. Jedným z výrazných prostriedkov pre zabezpečenie spoluúčasti druhého rodiča na výchove a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. Úlohou rodiča je pochopiteľne, aby pri styku s dieťaťom len pozitívnym spôsobom uplatňoval svoju výchovnú úlohu. Na druhej strane, úlohou rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytvárať vhodné podmienky pre tento styk a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k druhému rodičovi. „Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl.
9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života (styku medzi rodičom a dieťaťom), musí byť riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Kritéria pre rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti sa analogicky uplatnia aj v prípade rozhodovania o styku. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené, a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Pokiaľ všeobecné súdy rozhodujú o úprave styku, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov, a teda ak je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, potom by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takáto úprava je spravidla vždy v "najlepšom záujme dieťaťa", pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané.... Vo všeobecnej rovine je možné súhlasiť s doktrinálnym záverom, že "styk by mal byť stanovený v rozsahu, ktorý umožní nerezidentnému rodičovi v dostatočnej miere participovať na bežných každodenných záležitostiach dieťaťa, rovnako ako na jeho voľnočasových aktivitách.“ (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. I.ÚS 955/15 zo dňa 14.03.2017).
29. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadné ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cd56/2011).
30. Odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).