Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoKR-3-2021.pdf
PDF · 113.53 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoKR/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom kancelárie Slánska 20A, 080 06 Prešov, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu B.O.S. Slovakia, a.s. v konkurze, so sídlom Boženy Nemcovej 1, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 35 810 807, zastúpeného: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: S.Š. N., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XX, XXX XX G., zastúpenému: JUDr. Dagmar Matušková, advokátka so sídlom v Bratislave, Búdková 12, IČO: 37928155, o určenie neúčinnosti právneho úkonu s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 1Cbi/82/2014-669 zo 4.11.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 1Cbi/82/2014-713 z 15.4.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o neúčinnosti kúpnej zmluvy a vo výroku o povinnosti žalovaného poskytnúť peňažnú náhradu do všeobecnej podstaty úpadcu B.O.S. Slovakia, a.s. „v konkurze“ vo výške 151.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti mení rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o poskytnutí peňažnej náhrady tak, že nad sumu 151.000,- eur žalobu zamieta.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 88 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva z 10.12.2008 uzavretá medzi úpadcom: B.O.S. Slovakia, a.s. „v konkurze“ a žalovaným S. N. je neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu B.O.S. Slovakia, a.s. „v konkurze“, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sa, vložka č.: 10452/P. Zaviazal žalovaného poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu B.O.S. Slovakia, a.s. „v konkurze“ peňažnú náhradu v sume 160.378,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že uznesením sp. zn. 2R/4/2013 zo dňa 23.10.2013 Okresný súd Prešov zastavil reštrukturalizačné konanie voči úpadcovi a vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: B.O.S. Slovakia, a.s. v konkurze, so sídlom Boženy Nemcovej 1, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 35 810 807. Za správcu majetku úpadcu ustanovil JUDr. Martu Maruniakovú, so sídlom kancelárie Sovietskych hrdinov 200/33, 086 01 Svidník. Uznesenie bolo zverejnené dňa 29.10.2013 v Obchodnom vestníku pod č. 209/2013 a nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2013.
3. Dňa 3.12.2008 bola medzi úpadcom a žalovaným S. N., uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XX/XX/XXXX-M., predmetom ktorej bola nehnuteľnosť, a to byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode M. XD, stavby bytový dom, so súpisným číslom 3428, nachádzajúci sa na pozemkoch parc. č. H.-U. XXXX/XXX o výmere 201 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, parc. č. KN-C 3422/113 o výmere 104 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. 5163 a parc. č. KN-C 3422/114 o výmere 132 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie: Dúbravka, obec: Ba - m.č. DÚBRAVKA, okres: Bratislava IV, štát: Slovenská republika a s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. č. KN-C 3422/112 a parc. č. KN-C 3422/114: 9434/250106.
4. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 24.7.2014 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, v prospech pôvodne žalovaného 2/ Michala Hamaša a pôvodne žalovanej 3/ Pavlíny Hamašovej.
5. Súd nariadil znalecké dokazovanie na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v čase jej prevodu, a to nehnuteľnosti: byt č. 23, nachádzajúci sa na 7. poschodí, vo vchode Agátová 5D stavby bytový dom, so súpisným číslom 3428, nachádzajúci sa na pozemkoch parc. č. 3422/112 o výmere 201 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 3422/113 o výmere 104 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 3422/114 o výmere 132 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktorý je zapísaný na LV č. 4542, katastrálne územie: Dúbravka, obec: Ba - m.č. DÚBRAVKA, okres: Bratislava IV, štát: Slovenská republika, vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, s podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve domu a na pozemkoch parc. č. 3422/112, parc. č. 3422/114 o veľkosti: 9434/250106 a s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu: 1/1. Súdom ustanovený znalec O.. F.. J. M. K.. v znaleckom posudku č. 12/2019 stanovil všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na sumu 151.000,- eur. Súd doplnil dokazovanie aj prihláškami konkrétnych veriteľov - OTP Banka Slovensko, Slovenská konsolidačná, Prima banka Slovensko a Slovenská republika - Daňový úrad.
6. Súd mal za preukázané, že v tomto konaní sú splnené podmienky na odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu. Žalovaný ako člen dozornej rady úpadcu je v zmysle ZKR spriaznenou osobou úpadcu, a teda úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania opaku. Súd ďalej pri rozhodovaní vo veci vzal do úvahy aj skutočnosť, že kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť vo výške 99.581,75 eur, za ktorú ju mal žalovaný nadobudnúť bola neprimerane nízka, čo dokazuje aj následný prevod predmetnej nehnuteľnosti už za sumu 160.000,- eur na pôvodne žalovaných 2/ a 3/ Michala Hamaša a Pavlíny Hamašovej. Tým pádom došlo k zníženiu objemu majetku, z ktorého mali byť v rámci konkurzu pomerne uspokojovaní veritelia pohľadávok prihlásených do konkurzu. Uvedené potvrdzuje aj znalecký posudok č. 12/2019 doc. Ing. Antošovej, v ktorom znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti v čase jej prevodu na sumu 151.000,- eur. Súd ďalej konštatuje, že na základe predložených prihlášok konkrétnych veriteľov - OTP Banka Slovensko, Slovenská konsolidačná, Prima banka Slovensko a Slovenská republika - Daňový úrad, ktoré existovali v čase, kedy bol predmetný úkon, kúpna zmluva uzatvorená, možno dospieť k záveru, že u týchto veriteľov došlo k ich ukráteniu, nakoľko v prípade prevodu predmetného majetku za reálnu hodnotu, nároky týchto veriteľov by mohli byť uspokojené. Na základe týchto skutočností, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ustanovením § 365 ods. 1 písm. g) CSP, t.j. že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Poukázal na to, že zo znaleckého dokazovania na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v čase jej prevodu, teda bytu č. 23 na 7. poschodí na ulici Agátovej č. 5D v Bratislave s prísl. vyplýva, že všeobecná hodnota tejto nehnuteľnosti bola 151.000,- eur. Žalovaný však nesúhlasil so stanovením tejto hodnoty, pričom nadobudol byt za 99.581,75 eur, avšak išlo o holobyt a reálnu hodnotu vo výške 134.581,75 eur nadobudol vlastnými investíciami.
11. Znalkyňa sa vôbec nezaoberala porovnaním kúpnych zmlúv iných porovnateľných bytov úpadcu z hľadiska ich vybavenia a hodnoty v čase predaja sporného bytu žalovaným. Žalovaný doložil do konania minimálne jednu kúpnu zmluvu, ktorú sa mu v priebehu konania podarilo zadovážiť, z ktorej vyplýva, že úpadca predával porovnateľné byty v danom období za cenu nižšiu ako k nej dospela súdna znalkyňa.
12. Byt žalovaného získal na ďalšej hodnote po roku 2012 výstavbou občianskej vybavenosti v blízkom okolí, čo však nebolo zásluhou úpadcu. Takúto hodnotu byt dosiahol až po niekoľkoročnom užívaní a po investíciách do tohto bytu. S poukazom na uvedené zistený skutkový stav neobstojí a suma 161.378,- eur, ku ktorej zaplateniu súd žalovaného zaviazal je nepreskúmateľná.
13. Súd pri rozhodovaní o odporovateľnosti právneho úkonu vzal bez bližšieho právneho odôvodnenia za smerodajné len skutočnosť, že kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť v roku 2008 bola dohodnutá vo výške 99.581,75 eur a bola neprimerane nízka. Následný prevod predmetnej nehnuteľnosti za sumu 160.000,- eur na pôvodných žalovaných 2/ a 3/ v roku 2014 predstavuje podľa žalobcu zníženie objemu majetku, z ktorého mali byť v rámci konkurzu pomerne uspokojovaní veritelia pohľadávok prihlásených do konkurzu. Tieto závery sú nesprávne. Taktiež je nesprávny záver súdu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že ako člen dozornej rady úpadcu, t.j. osoba spriaznená s dlžníkom alebo zriaďovateľom práva, nepreukázal, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. Totiž predseda predstavenstva úpadcu Patrik Dvořák pre závažnú chorobu od roku 2012 funkciu predsedu predstavenstva nevykonával a ani dozorná rada nebola z uvedeného dôvodu funkčná.
14. Žalovaný ako člen dozornej rady úpadcu bol síce v zmysle ZKR spriaznenou osobou úpadcu, avšak do konania neboli zadovážené žiadne dôkazy o tom, že dozorná rada úpadcu, vrátane žalovaného 1/, mala v roku 2008 nejakú vedomosť alebo tušenie, že zo strany úpadcu išlo v prípade žalovaného 1/ o úmysel ukrátiť veriteľov, alebo mohol sa predpokladať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov. Žalovaný pracoval u úpadcu ako šofér, nemohol objektívne poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu.
15. Žalovaný získal dôkaz, že vo veci konania predstaviteľa - predsedu predstavenstva úpadcu malo byť v minulosti podané trestné oznámenie a vedené trestné konanie vo veci podozrenia na podvodné konanie voči predsedovi predstavenstva Patrikovi Dvořákovi zo strany osôb, ktoré s úpadcom uzavreli zmluvu o dielo na výstavbu bytov, avšak s viacerými k uzavretiu kúpnych zmlúv po roku 2012 nedošlo z dôvodu, že bankové inštitúcie, ktoré poskytli úpadcovi úvery nedali do roku 2012 k uzavretiu kúpnych zmlúv súhlas. V tejto súvislosti je žiadúce oboznámiť účtovné závierky úpadcu z rokov 2008, 2009 a 2010.
16. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že veriteľ Prima banka Slovensko (Dexia banka) mala s úpadcom uzatvorenú úverovú zmluvu, ktorou označený veriteľ zriadil k predmetnému bytu záložné právo, ani nepredložil veriteľom vydaný písomný súhlas s výmazom záložného práva k predmetnému bytu, bez súhlasu toho ktorého veriteľa by však nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva úpadcu na žiadneho nadobúdateľa alebo nadobúdateľov k žiadnemu zo založených bytov ani k žiadnemu výmazu záložného práva. Kúpnu cenu za predmetný holobyt žalobca predávajúcemu riadne zaplatil, a to cestou veriteľa Prima banka Slovakia, a.s..
17. Súd vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že ide o ukracujúci právny úkon veriteľov úpadcu a sú splnené podmienky na odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu z dôvodu, že žalovaný
ako člen dozornej rady mal vedomosť o tom, že dlžník mal úmysel ukrátiť svojich veriteľov. Je zrejmé, že pre účinný prevod vlastníctva na žalovaného a k odstráneniu zápisu o záložnom práve veriteľa Prima banka Slovensko, a.s. musel veriteľ vydať písomnú kvitanciu so zrušením záložného práva k tomuto bytu a je možné predpokladať, že veriteľ s kúpnou cenou vo výške 99.581,75 eur de facto súhlasil. Predajom predmetného bytu takto nemohlo dôjsť k zníženiu objemu majetku, z ktorého by mali byť v rámci konkurzu, ktorý začal až v roku 2014, uspokojovaní veritelia pohľadávok prihlásených do konkurzu. Z uvedeného vyplýva, že kúpna zmluva z 10.12.2008 o prevode predmetného bytu nie je úkonom ukracujúcim veriteľov úpadcu. V čase nadobudnutia práva z odporovateľného právneho úkonu neboli a ani nemohli byť známe žalovanému okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu.
18. Pohľadávky prihlásené do konkurzného konania vznikli až niekoľko rokov po uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou B.O.S. Slovakia, a.s. v roku 2008, teda v rokoch 2012 až 2013, teda viac ako 4 roky po uzavretí údajného ukracujúceho právneho úkonu. Žalovaný pri podpise predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva z 10.12.2008 postupoval s odbornou starostlivosťou, pretože úpadca - spoločnosť B.O.S. Slovakia, a.s. v danom období bola prosperujúcou spoločnosťou a svoje pohľadávky riadne a včas uhrádzala.
19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
20. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného je len čiastočne dôvodné.
21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého v zásade správne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je v prevažnej miere vecne správne, aj keď nesprávne určil výšku peňažnej náhrady, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu B.O.S. Slovakia, a.s. v konkurze.
22. Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
23. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
24. Podľa § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
25. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
26. Podľa § 62 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.
27. Podľa § 62 ods. 5 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
28. Podľa § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
29. Podľa § 63 ods. 2 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
30. Podľa § 63 ods. 3 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.
31. Podľa § 9 ods. 1 ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
32. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že 3.12.2008 bola medzi úpadcom a žalovaným uzavretá kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu č. 23/12/2008-A5, ktorá sa týkala 4-izbového bytu č. 23 nachádzajúceho sa na 7. poschodí bytového domu v Bratislave na ulici Agátovej č. 5D. Vklad vlastníckeho práva vo vzťahu k tejto kúpnej zmluve v prospech žalovaného bol vykonaný 8.1.2009, pričom kúpna cena predmetného bytu bola dojednaná v sume 2.837.747,- Sk, teda za sumu 99.581,75 eur. Následne žalovaný previedol predmetný byt pôvodne žalovaným 2/ a 3/ Michalovi Hamašovi a Pavlíne Hamašovej kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 24.7.2014 pod sp.zn. V-18054/14 za sumu 160.378,- eur.
33. V prejednávanej veci boli splnené všetky podmienky pre určenie neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 3.12.2008, ktorou žalovaný predmetný byt nadobudol od úpadcu, pretože cena, za ktorú byt nadobudol, t.j. spomínaných 99.581,75 eur, nezodpovedala skutočnej trhovej hodnote nehnuteľností, ku ktorej súd prvej inštancie vykonal znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru stavebníctva doc. Ing. Antošovou, a ktorá zistila skutočnú trhovú cenu predmetného bytu v čase jeho kúpy žalovaným vo výške 151.000,- eur. V čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy z 3.12.2008 bol žalovaný členom dozornej rady úpadcu, bol teda spriaznenou osobou s úpadcom v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Za týchto okolností sa jeho úmysel ukrátiť veriteľov v prípade uzavretia ukracujúceho právneho úkonu predpokladá (§ 60 ods. 2 ZKR). Možno konštatovať, že žalovaný nepreukázal opak, t.j. okolnosti, na základe ktorých by bolo možné predpokladať, že nevedel o možnom dohodnutí nižšej ako obvyklej trhovej ceny predmetného bytu, a teda v konečnom dôsledku o úmysle ukrátiť veriteľov. V tejto súvislosti totiž nemožno akceptovať námietky spočívajúce v tom, že v predmetnej organizácii vykonával len funkciu šoféra a naviac, že štatutárny orgán predmetnej obchodnej spoločnosti, teda predseda predstavenstva úpadcu bol podozrivý z trestnej činnosti.
34. Cena predmetného bytu bola nepochybne zistená znaleckým posudkom znalkyne doc. Ing. Antošovej a treba konštatovať, že znalkyni boli zo strany sporových strán predložené všetky podklady pre vypracovanie znaleckého posudku vrátane údajov o stave bytu v čase jeho prevodu na žalovaného a presne v tomto zmysle a na základe týchto podkladov znalkyňa predmetný znalecký posudok aj vypracovala. Nemožno preto akceptovať odvolacie námietky žalovaného spočívajúce v tom, že zakúpil iba takzvaný holobyt a vlastnými investíciami ho zveľadil. Je nepochybné, že táto okolnosť sa premietla do kúpnej ceny, za ktorú neskôr previedol byt pôvodne žalovaným 2/ a 3/, t.j. Michalovi Hamašovi
a Pavlíne Hamašovej za sumu 160.378 eur, avšak stav predmetného bytu, jeho trhová hodnota, t.j. cena v čase nadobudnutia žalovaným, bola predmetným znaleckým posudkom nepochybne ustálená, pričom treba konštatovať, že v čase prvoinštančného konania žalovaný nemal také pripomienky alebo návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré by vyvrátili alebo mohli vyvrátiť závery súdom získaného znaleckého posudku znalkyne Ing. Antošovej. Treba zdôrazniť, že tejto znalkyni boli predložené všetky stranám dostupné dôkazy, t. j doklady vzťahujúce sa na byt, znalkyňa ustálila jeho cenu v čase prevodu bytu. Nemožno akceptovať námietku žalovaného, že iný znalec (Ing. Tibor Škripec) použil inú metódu ocenenia bytov v predmetnom polyfunkčnom dome a dospel v roku 2012 k nižšej cene bytov, pretože znalkyňa Antošová svoj postup náležite odôvodnila pri určení ceny bytu, pričom jej znalecký posudok má konkrétny charakter vo vzťahu k predmetnému bytu. Znalec Škripec oceňoval však iný (údajne porovnateľný byt) v danom polyfunkčnom dome, čo však nie je dôkaz vo vzťahu k predmetu konania dostatočne konkrétny.
35. Nemožno prihliadnuť ani k námietke zvýšenia udanej hodnoty bytu v dôsledku občianskej vybavenosti blízkeho okolia, čo nebolo zásluhou úpadcu, pretože tieto okolnosti nesúvisia so zistením trhovej hodnoty bytu v čase jeho prevodu predmetnou kúpnou zmluvou na žalovaného.
36. Za týchto okolností je správny záver súdu prvej inštancie o kvalifikácii predmetnej kúpnej zmluvy ako ukracujúceho právneho úkonu, čo je dôvodom na vyslovenie neúčinnosti voči konkurzným veriteľom úpadcu, t.j. spoločnosti B.O.S. Slovakia, a.s..
37. Pochybil však súd prvej inštancie pokiaľ pri uvažovaní o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť peňažnú náhradu do všeobecnej podstaty úpadcu vychádzal zo sumy 160.378,- eur, za ktorú previedol predmetný byt žalovaný na pôvodne žalovaných 2/ a 3/, t.j. Michala Hamaša a Pavlínu Hamašovú, pretože v tomto smere treba súhlasiť s námietkami žalovaného, že ďalšie zvýšenie hodnoty bytu bolo dané jeho vkladom do predmetnej nehnuteľnosti, prípadne inými okolnosťami a pre mieru zodpovednosti žalovaného za ukrátenie veriteľov, teda zmenšenie majetkovej hodnoty úpadcu, je potrebné vychádzať z trhovej hodnoty bytu v čase jeho nadobudnutia žalovaným a nie v čase jeho ďalšieho prevodu na pôvodne žalovaných 2/ a 3/. Ako bolo vyššie naznačené, táto trhová hodnota bytu bola riadne znaleckým posudkom doc. Ing. Antošovej ustálená a ide o sumu 151.000,- eur.
38. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o určenie neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy z 3.12.2008 voči konkurzným veriteľom úpadcu B.O.S. Slovakia, a.s. v konkurze a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu B.O.S. Slovakia, a.s. v konkurze peňažnú náhradu v sume 151.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
39. V prevyšujúcej časti, t.j. nad sumu 151.000,- eur však odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok zmenil a žalobu zamietol z dôvodu, že pre peňažnú náhradu v zmysle vyššie uvedeného je rozhodujúca cena bytu v čase jeho nadobudnutia žalovaným.
40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého treba konštatovať, že obe sporové strany mali vo veci úspech len čiastočný, nakoľko žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 160.378,- eur, pričom mu bola prisúdená suma 151.000,- eur. Po zvážení pomeru úspechu a neúspechu sporových strán v konaní treba konštatovať, že žalobca mal vo veci úspech vo výške 94 % (suma 151.000,- eur predstavuje 94 % z pôvodne uplatnenej sumy 160.378,- eur) a v závislosti od toho mal žalobca neúspech (a žalovaný úspech) vo výške 6 %. Pomer úspechu a neúspechu sporových strán v konaní je teda 88 % v prospech žalobcu a v tomto rozsahu zaviazal odvolací súd žalovaného na zaplatenie trov celého konania žalobcovi.
41. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Zároveň treba konštatovať, že bude povinnosťou súdu prvej inštancie opraviť výrok I. napadnutého rozsudku postupom podľa § 224 CSP, nakoľko v tomto výroku je nesprávne uvedený dátum kúpnej zmluvy, ktorý má byť 3.12.2008 a nie 10.12.2008, ako to uviedol súd prvej inštancie.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).