Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoP/117/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pochádzajúcich z matky D. E. B., nar. XX.X.XXXX, toho času bytom B. XX, F., právne zastúpenej JUDr. Timeou Schwarzovou, advokátkou so sídlom Pražská 4, Košice a otca G. D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, B. – I. J., právne zastúpeného JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku mestského súdu Košice č. k. -231 zo dňa 29.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch III., IV., V., VI., VII.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na návrh otca.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) v danej veci napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Návrh matky na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Schvaľuje dohodu rodičov v znení:

Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletá C. B., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Upravuje sa s t y k otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými vždy posledný víkend v mesiaci od piatku od 15:30 hod. do nedele do 14:00 hod. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi

- počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od nedele od 15:30 hod. do nasledujúcej nedele do 14:00 hod.,

- počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 15:30 hod. do 15.07. do 14:00 hod. a od 1.8. od 15:30 hod. do 15.8. do 14:00 hod., počas letných prázdnin sa bežný styk uplatňovať nebude,

- počas zimných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 15:30 hod. do 29.12. do 14:00 hod., v párnom kalendárnom roku od 30.12. od 15:30 hod. do 07.01. do 14:00 hod. Otec je oprávnený prevziať maloleté deti v mieste bydliska matky v určenom čase. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a otcovi ich v určenom čase odovzdať. Otec je povinný maloleté deti matke odovzdať v čase určenom ako koniec styku v mieste svojho bydliska.

III. Otec sa zaväzuje prispievať na v ý ž i v u maloletého A. sumou 350 eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou 300 eur mesačne od 13.02.2025 do budúcna, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky maloletých, počnúc novembrom 2025.

IV. D l ž n é výživné na maloletého A. za obdobie od 13.02.2025 do 31.10.2025 spolu v sume 2090 eur sa otec zaväzuje zaplatiť dňom doručenia tohto rozsudku k rukám matky.

V. D l ž n é výživné na maloletú C. za obdobie od 13.02.2025 do 31.10.2025 spolu v sume 1981,36 eur sa otec zaväzuje zaplatiť dňom doručenia tohto rozsudku k rukám matky.

VI. Návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke z a m i e t a.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v časti zverenia maloletých detí a úpravy styku s otcom schválil rodičovskú dohodu. Pri úpravy výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca vychádzal z priemernej čistej mzdy otca vo výške 2 825,46 eur, veku maloletých detí a ich odôvodnených potrieb. Zároveň prihliadal k životnej úrovni otca a k podielu na osobnej starostlivosti o deti zo strany oboch rodičov. Súd zároveň zamietol návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke s odôvodnením, že nebolo v konaní preukázané, aby matka otcovi neposkytovala informácie o deťoch, resp. by mu ich bezdôvodne odmietala poskytnúť.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením (ďalej len „“), (ďalej len „“), CMP, , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine“), o rodine, zákona o rodine, zákona o rodine, zákona o rodine.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec a to proti výroku III., IV., V. a VI. napadnutého rozsudku. Odvolanie odôvodnil ustanovením odvolací súd podľa nutý rozsudok. V odvolaní namietal, že napriek tomu, že súd má vyšetrovaciu zásadu, nevykonal dokazovanie a svojím postupom konal protiprávne. Súd prvej inštancie uložil jemu, ako aj matke predložiť zoznam svojich výdavkov a tieto aj preukázať listinnými dôkazmi. On túto povinnosť v stanovenej lehote splnil, matka si svoju povinnosť nesplnila. Matka súpis svojich výdavkov predložila až na pojednávaní bez akýchkoľvek dôkazov. Súpis týchto výdavkov mu súd nedoručil, ale predložil mu ich na pojednávaní, aby sa k tomu vyjadril. Poskytnutie vyjadrenia z jeho strany pre krátkosť času nebolo možné a nebolo možné ani verifikovať výdavky matky. Nie je ani pravdou tvrdenie súdu, že mu bol poskytnutý na pojednávaní čas na preštudovanie týchto výdavkov. Otec namietal, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej argumentoval tým, že súd určil výšku jeho vyživovacej povinnosti vo výške 350 a 300 eur na základe nesprávne určenej výšky jeho príjmu. Jednak určil výšku jeho príjmu za nesprávne obdobie a započítal do neho aj príjmy, ktoré priemerný mesačný zárobok netvoria, napr. jednorazové nepeňažné poukážky 130 eur pri príležitosti Vianoc, jednorazová nepeňažná poukážka za odpracované roky len pre jeho osobu Service anniversary

399,05 eur, stravné lístky, životnú poistku Metlife v sume 162,12 eur za rok 2024 a 69,62 zo rok 2025, ktorú uhrádza zamestnávateľ. Pri správnym výpočte jeho priemerného mesačného zárobku, tento dosahuje v skutočnosti sumu 2 250 až 2 300 eur mesačne. Otec ďalej uviedol, že súd prvej inštancie bez dôkazov uveril tvrdeniam matky, že bola nútená opustiť ich spoločnú domácnosť v B. za účelom prípravy na špecializovanú skúšku – atestáciu a zamestnať sa v K. F., čo nie je pravdou. Matka svojím svojvoľným konaním vytrhla deti z ich prirodzeného prostredia a odsťahovala sa s nimi na neznáme miesto, v súčasnosti už býva v druhom podnájme. Tento nesprávny skutkový záver súdu viedol k ďalším nesprávnym skutkovým záverom o tom, že on sa s maloletými deťmi nestretáva, že ich nekontaktuje a ako za trest musí platiť vysoké výživné. Jednostranne a bez dôkazov tvrdí súd prvej inštancie, že sa nedomáhal informácie o deťoch a matka mu ich odmietla poskytnúť. Matka s ním akúkoľvek komunikáciu odmieta a dokonca mu neumožňuje ani zistiť v akom prostredí maloleté deti teraz žijú. Neumožnila mu navštíviť domácnosť v ktorej sa deti zdržiavajú a odovzdáva mu ich na chodníka pred svojim aktuálnym bydliskom.

7. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že navrhuje, aby dovolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Poukázala na to, že svoju povinnosť a to predložiť súpis výdavkov si splnila, nakoľko výdavky, ktoré predložila na pojednávaní boli podobné výdavkom, ktoré uvádzal pri šetrení kolíznym opatrovníkom a preto nie je dôvod na spochybňovanie týchto výdavkov. Matka ďalej zotrvala na tom, že z dôvodu pokračovania v príprave na atestačnú skúšku sa vrátila na svoje pracovisko, kde bola zamestnaná pred nástupom na materskú dovolenku a to K. I. F.. Ona opustila spoločnú domácnosť z nevyhnutných pracovných dôvodov, ktoré manžel pred narodením detí akceptoval. Uviedla aj to, že sa musela zamestnať, pretože manžel jej neprispieval na domácnosť a vždy bol problém s financiami. Zotrvala na svojich vyjadreniach, že otec sa s maloletými deťmi stretával veľmi málo, len v nevyhnutnej miere, aby deti na neho nezabudli. Ona pravidelne poskytuje otcovi informácie o deťoch, pravidelne s otcom telefonuje. Problém nastal zo strany otca v 02/2025, keď matku zablokoval cca na mesiac na messengeri a na telefónnom čísle. Otec deťom telefonuje len raz za tri týždne a matku otvorene pred deťmi ignoruje, čím dáva deťom veľmi zlý príklad. Maloleté deti sa aktuálne nachádzajú vo výbornom stave. Syn navštevuje základnú školu, dcéra materskú školu. K výške výživného matka uviedla, že otec za celé obdobie roka 2024 do podania návrhu v januári 2025 neposlal na výživu obidvoch detí ani jedno euro. Následne po podaní návrhu poslal finančné prostriedky vo výške 760 eur za desať mesiacov a potom posielal 76 eur mesačne na obidve deti. Od 6/2025 začal platiť 200 eur mesačne na obe deti. Takéto správanie sa otca považuje matka za prejav jeho ľahostajnosti a nezodpovednosti voči vlastným deťom. Ona ho pravidelne informovala telefonicky alebo mailom o stave detí a žiadala o preplatenie polovice nákladov na deti, najmä tých nečakaných súvisiacich s ich zdravotným stavom, ako aj poplatku za súkromnú škôlku, ktorú deti navštevovali do augusta 2024, kde bol poplatok spolu 650 eur mesačne. Matka zotrvala na svojich výdavkoch, pričom doplnila, že výdavky a deti sa menia v závislosti od potrieb detí.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrvala na svojom dovolaní. Z vyjadrenia matky nevyplývajú žiadne nové skutočnosti a tvrdenia, ktoré by neboli súdu známe. Doplnil, že doposiaľ sa nevedie medzi rodičmi konanie o rozvod manželstva, ani konanie o určenie manželského výživného. Je presvedčený o tom, že manželka sa spolu s deťmi po úspešnom absolvovaní atestácie vráti do mieste ich trvalého bydliska v B. a budú žiť spolu ďalej ako rodina. Opätovne namietal, že matka svoje výdavky doposiaľ súdu nepreukázala. K výdavkom matky na jej osobu a domácnosť doplnil, že sú odrazom skutočnosti, že matka živý svoju matku, ktorá sa v jej domácnosti dlhodobo zdržiava a aj svojho brata. Od 11/2025 zasiela matka na výživu maloletých detí výživné v sume 150 eur mesačne na každé dieťa a dňa 24.11.2025 zaslal matke výživné 1 500 eur. Jeho styk s deťmi sa realizuje v zmysle vyhláseného rozsudku.

9. Otec vo svojom ďalšom podaní zo dňa 19.1.2026 uviedol, že matka už úspešne absolvovala atestačnú skúšku v odbore reumatológia, čím sa zvýšil jej mesačný príjem. Navrhol, aby dovolací súd vyžiadala od zamestnávateľa matky výpis zo mzdového listu za obdobie od 1-12/2024 a .

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu ( ), a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutých výrokoch je potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia ako vecne správny.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV. V., teda určenie výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti zo strany otca a tomu zodpovedajúcej výšky dlžného výživného (po odrátaní už uhradeného výživného), výrok VI., ktorým súd návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke zamietol a súvisiaci výrok VII. o trovách konania.

12. Otec vo svojej odvolacej argumentácii namietal, že výška výživného určená súdom prvej inštancie nezodpovedá jeho príjmovým a majetkovým pomerom, ako aj to, že súd mu neposkytol dostatočný časový priestor na vyjadrenie sa k nákladom na maloleté deti a domácnosť uvádzaných matkou, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Otec zároveň zotrval na uložení informačnej povinnosti matke z dôvodu, že matka mu neposkytuje informácie o maloletých deťoch a odmieta s ním komunikovať. 13. Matka žiadala, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne správny. Výšku vyživovacej povinnosti zo strany otca považovala za adekvátnu preukázanej životnej úrovni otca, ktorá je rozhodná pre správne určenie výživného. Zároveň poukázala na to, že otec sa s maloletými deťmi stretáva len minimálne a ona zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti po všetkých stránkach. Ona poskytuje otcovi pravidelne informácie o deťoch, otec sa však o deti zaujíma len minimálne.

14. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Podľa lací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol schválením rodičovej dohody v časti zverenia maloletých detí a úpravy styku s otcom, ako aj určením výšky výživného zodpovedajúcej potrebám detí a životnej úrovni otca, ako aj zamietnutím návrhu otca na uloženie informačnej povinnosti matke. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s vyhodnotil dôkazy, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom

rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa výchovy a výživy maloletých detí, ako aj s námietkami rodičov, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

18. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne ( ). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty oboch rodičov v odvolaní ( ).

19. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.07.2018).

20. Odvolací súd sa plne stotožňuje s výškou výživného stanoveného súdom prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že príjem otca z ktorého je potrebné vychádzať pri určení výšky jeho vyživovacej povinnosti je suma 2 800,-eur mesačne, vychádzajúc zo mzdových listov otca za roky 2024 a 2025. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia. Zo strany rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará, je potrebné na osobnú starostlivosť prihliadnuť ako na formu plnenia si vyživovacej povinnosti Napriek tomu je potrebné zistiť aj výšku príjmu tohto rodičia. Matka v čase podania návrhu a konania na súde prvej inštancie bol vo výške 1 822 eur mesačne.

21. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb každého dieťaťa. Napriek tomu, judikatúra súdov v súčasnosti zastáva názor, že výška výživného by sa mala pohybovať v rozsahu 20 -30 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča.

22. Pre účely kvantifikácie výživného odvolací súd použil vo svojej rozhodovacej činnosti materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2024. Tzv. tabuľkové výživné je totižto prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti o dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípady maximálne 4 vyživovacích povinností

rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov školskej dochádzky.

23. V prípade určenia výživného na maloleté dieťa v predškolskom veku a po nástupe na prvý stupeň základnej školy, pri zohľadnení skutočnosti, že otec má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom by sa výška jeho vyživovacej povinnosti mala pohybovať okolo 12% pri dieťati v predškolskom veku a vo výške 14 % na prvom stupni základnej školy z jeho čistého príjmu. Odvolací súd pri určení vyživovacej povinnosti otca vychádzal z jeho čistého príjmu vo výške 2 800 eur mesačne, ktorý bol v konaní skutočne zistený. Zároveň zohľadnil aj rozsah stretávania sa otca s maloletými deťmi, kde je nutné konštatovať, že podiel otca na osobnej starostlivosti o maloleté deti je minimálny.

24. Vychádzajúc z uvedených kritérií, zistenej majetkových a príjmových pomerov na starne otca ako aj matky, miery osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, pre určenie výšky vyživovacej povinnosti, súd prvej inštancie správne určil výšku bežného výživného pre maloletého A. vo výške 350,-eur mesačne a maloletej C. vo výške 300 eur mesačne.

25. Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil výšku jeho príjmu, z ktorého vychádzal pri určení jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zo mzdových listov zamestnávateľa otca predložených v konaní bolo skutočne zistené, že výšky príjmu otca v roku 2024 dosahoval v priemere sumu 2 800 eur mesačne a rovnako v roku 2025 taktiež sumu 2 800 eur mesačne. Odvolací súd tu vychádzal z položky čistý príjem na mzdovom liste. V tomto smere teda námietky otca považoval za nedôvodné.

26. Samozrejme jednou zo základných podmienok pre určenie správnej výšky výživného na maloleté deti je aj vyhodnotenie nákladov na maloleté deti na základe údajov poskytnutých v tomto konaní matkou, ktorá sa o deti osobne stará. Následne na základe majetkových a príjmových pomerov na strane otca a jeho životnej úrovne je potrebné určiť výšku vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča. Otec v tejto súvislosti namietal, že mu nebol poskytnutý dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s týmito nákladmi, keďže matka ich predložila až na pojednávaní, pričom doposiaľ nepredložila súdu doklady preukazujúce opodstatnené náklady na maloleté deti a na domácnosť. Odvolací súd k uvedenému v prvom rade uvádza, že matka svoje príjmy a výdavky uviedla už vo svojom podaní zo dňa 3.6.2025 (návrh na začatie konania podaný na Okresný súd Trnava) ako aj pri šetrení kolíznym opatrovníkom, pričom uvedené podanie matky a správa kolízneho opatrovníka bola otcovi cestou jeho právnej zástupkyne doručený dňa 28.8.2025. Zároveň bol otcovi zo strany súdu poskytnutý aj časový priestor na oboznámenie sa s výdavkami predloženými matkou na pojednávaní, s čím otec nesúhlasil. Súd prvej inštancie zároveň správne vyhodnotil, že výdavky na stravu predložené matkou boli neprimerane vysoké, preto uznal len polovičnú výšku uvedených výdavkov. Ostatné výdavky predložené matkou boli bežného charakteru, bez potreby ich dopĺňania konkrétnymi dôkazmi o nákupe.

27. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje príjem matky a otca, je však zrejmé, že matka poskytuje maloletým deťom osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje maloletým deťom osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej sú aj maloleté deti. Maloleté deti sú ešte vo veku vo veku, kedy potrebujú zvýšenú osobnú starostlivosť zo strany matky, čím je matka výrazne limitovaná v trávení osobného času a zároveň je tu potreba financovať všetky potreby maloletých detí, a to nielen vo vzťahu k vzdelaniu, ale aj kultúrnemu, športovému a spoločenskému vyžitiu s čím sú samozrejme spojené výdavky na stravu, primerané a čisté oblečenie, hygien, drogériu, platenie cestovných nákladov, nákladov spojených so spoločenským vyžitím. Všetky tieto skutočnosti je potrebné zarátať do plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom zo strany matky, čo sa prejaví nielen vo zvýšených finančných nákladoch, ale aj čase, ktorý matka maloletým deťom venuje.

28. K odvolaniu otca proti výroku VI. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke zamietol, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere považuje za zákonné a správne, pričom je presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené. Obaja rodičia počas konania uzavreli rodičovskú dohodu v časti týkajúcej sa zverenia maloletých detí a úpravy styku s otcom, čo aj odvolací súd hodnotí ako prejav vyzretej rodičovskej spôsobilosti plne v prospech a v záujme maloletých detí. Je zrejmé a počas konania to potvrdili obaja rodičia, že je medzi nimi problém v komunikácii v tom smere, že záleží od ich aktuálneho citového rozpoloženia, či reagujú na telefonát resp. žiadosť o kontakt druhým rodičom. V konečnom dôsledku však bolo preukázané, že obaja rodičia resp. hlavne otec disponujú všetkými podstatnými informáciami týkajúcimi sa maloletých detí. Otec neuviedol žiadnu konkrétnu situáciu, kedy ho matka neinformovala o nejakej podstatnej veci týkajúcej sa maloletých detí resp., aby mu znemožnila na jeho požiadanie kontakt s deťmi. Za dôležité je tu potrebné ozrejmiť to, že uloženie informačnej povinnosti je podstatné vtedy, ak rodičia spolu vôbec nekomunikujú resp. ich komunikácia je výrazne sťažená dlhodobým a v danom štádiu z pohľadu rodičov neriešiteľným konfliktom. V tomto konaní bolo skutočne zistené, že matka je aktívna v poskytovaní informácii o maloletých deťoch otcovi a v kontakte s deťmi mu žiadnym spôsobom nebráni, naopak uvítala by častejší záujem otca o deti. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že pre otca by bolo výrazným uľahčením a menej psychicky náročným, ak by ho matka o deťoch informovala v pravidelných intervaloch, ale aj otec si musí uvedomiť, že takýmto spôsobom aktívne rodičovstvo nefunguje. Otec musí sám pristúpiť k tomu, aby mali maloleté deti, ako aj matka pocit, že mu na nich skutočne záleží, najmä za situácie, ak otec dúfa, že opäť budú žiť spoločne ako rodina.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku III., IV., V., VI. a VII. potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia v spojení s ustanovením ako vecne správny.

30. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením .

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).