Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20C-18-2022.pdf
PDF · 143.15 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v spore žalobkyne 1: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., žalobkyne 2: E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, D., žalobkyne 3: E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. F. XXX/XX, I. J. K., všetci právne zastúpení: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát, so sídlom Vajanského 10, Trnava, proti žalovanému 1: E. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, H., žalovanému 2: N. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. O. D. XXX/X, H., obaja právne zastúpení: JUDr. Nadežda Boľová, advokátka, so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne 1 A. B., O. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., žalobkyne 2 E. E., O. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, D., žalobkyne 3 E. G., O. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom E. O. D. XXX/X, H. a žalovaného 1 E. L., rodeného L., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, H. a žalovaného 2 N. L., rodeného L., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom E. O. D. XXX/X, H. k nehnuteľnostiam evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, okres K., obec: H., katastrálne územie H., vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, a to k parcelám registra „C“ č. 2271/1, záhrada o výmere 200 m2, č. 2271/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 333 m2 a k rodinnému domu so súpisným č. 514, postavenom na pozemku parc. č. 2271/4.
II. Súd prikazuje nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX, okres K., obec: H., katastrálne územie H., vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, a to k parcelám registra „C“ č. 2271/1, záhrada o výmere 200 m2, č. 2271/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 333 m2 a k rodinnému domu so súpisným č. 514, postavenom na pozemku parc. č. 2271/4, do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1 E. L., O. L., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, H. vo veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu 7/8 k celku a žalovanému 2 N. L., rodenému L., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom E. O. D. XXX/X, H. ponecháva jeho spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/8 k celku.
III. Žalovaný 1 je povinný zaplatiť žalobkyniam za ustupujúce spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach evidovaných na listoch vlastníctva č. XXXX, okres K., obec: H., katastrálne územie H., vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, a to k parcelám registra „C“ č. 2271/1, záhrada o výmere 200 m2, č. 2271/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 333 m2 a k rodinnému domu so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. 2271/4 náhradu vo výške 20 407,48 eura každej zo žalobkýň do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 14.11.2022 bola podaná žaloba o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkýň a žalovaných. Vo svojej žalobe žalobkyne uviedli, že podiel žalobkýň 1 až 3 a žalovaného 2 na nehnuteľnostiach je 1/8. Spoluvlastnícky podiel žalovaného 1 na nehnuteľnostiach je 1/2. Žalovaný 2 nehnuteľnosti už niekoľko rokov užíva na bývanie. Žalobkyne nehnuteľnosti už niekoľko rokov neužívajú vôbec. Z podielových spoluvlastníkov (strán konania), nehnuteľnosti užíva už niekoľko rokov len žalovaný 2. Žalovaný 2 za užívanie nehnuteľností (nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, na úkor spoluvlastníckych podielov žalobkýň) neplatí žalobkyniam žiadnu odplatu. Vzhľadom na skutočnosť, že strany nehnuteľnosti spoločne neužívajú, resp. výlučným užívateľom nehnuteľností je žalovaný 2, žalobkyne nevidia dôvod na ďalšiu existenciu podielového spoluvlastníctva. Keďže žalovaní ignorujú snahu žalobkýň o mimosúdne riešenie, žalobkyne podávajú túto žalobu. Žalobkyne mali záujem dohodnúť sa na vyporiadaní ich spoluvlastníckych podielov tak, že tieto odplatne prevedú do vlastníctva žalovanému 2, žalobkyne aj žalovaný 2 s takýmto spôsobom vyporiadania súhlasia, ale nedohodli sa na výške odplaty za prevod spoluvlastníckych podielov. Podľa názoru žalobkýň je hodnota nehnuteľností minimálne 240 000,- €, teda hodnota spoluvlastníckeho podielu (1/8) každej z nich predstavuje 30 000,- €, pričom žalovaný 2 každej z nich ponúkal ako odplatu len sumu 5 000,- €. Na ocenenie vyporiadavaných nehnuteľností bol na jar 2022 vypracovaný aj znalecký posudok, ktorý má žalovaný 2 k dispozícii, avšak odmieta ho žalobkyniam sprístupniť. Keďže výlučnou užívateľkou nehnuteľností je žalovaný 2, žalobkyne navrhujú, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, s tým že žalovanému 1 ostane „zachovaný“ jeho spoluvlastnícky podiel 1, žalovanému 2 ostane „zachovaný“ jeho spoluvlastnícky podiel 1/8 a spoluvlastnícke podiely žalobkýň budú „prisúdené“ do vlastníctva žalovaného 2, s tým že žalovaný zároveň každej zo žalobkýň zaplatí sumu 30 000,- € (1/8 hodnoty nehnuteľností). Spolu so žalobou predložili Výpis z LV č. XXXX.
2. Žalovaní 1 a 2 vo vyjadrení k žalobe uviedli, že je pravdou, že žalobkyne sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti a to nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom K., pre okres K., obec H., kat. územie H. a to konkrétne k rodinnému domu súpis. č. XXX postaveného na parc. registra „C“ katastrálnej mapy, č. 2271/4 a priľahlých pozemkov: parc. registra „C“ katastrálnej mapy č. 2271/1, druh pozemku: Záhrada o výmere 200m2 parc. registra „C“ katastrálnej mapy č. 2271/4, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvorie o výmere 333m2, a to vo výške podielu 1/8 k celku každá. Žalobkyne nadobudli svoj podiel na nehnuteľnosti v rámci dedičského konania po poručiteľovi N. L., J. XX.XX.XXXX, dedičské konanie 21D 46/2009, 11Dnot 59/2009 spoločne s matkou P. L., O. K., nar. XX.X.XXXX, ktorá v rámci dedičského konania získal podiel na vyššie uvedenej nehnuteľnosti vo výške 1 k celku a žalobkyne spoločne so žalovaným v 2. rade získali podiel na nehnuteľnosti vo výške 1/8 k celku každý. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 5.3.2010. V rámci tohto dedičského konania bol zhotovený znalecký posudok č. 2/2009 vypracovanýznalcom Q. B. E., znalkyňou v odbore stavebníctvo za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu č. XXX a priľahlých pozemkov. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola stanovená na sumu 69.954,21Eur. Nehnuteľnosti užívala P. L., O. K. a zároveň žalovaný v 2. rade a do roku 2014 aj jedna zo žalobkýň a to konkrétne E. G.. Počas tejto doby sa nehnuteľnosť zhodnocovala a vzhľadom na jej technický stav udržiavala v stave spôsobilom na užívanie výlučne z prostriedkov P. L., O. K. a žalovaného v 2.rade, ktorý nehnuteľnosť spoločne s matkou a rodinou užíval. Nehnuteľnosti sa zhodnocovali a prerábali s vedomím a so súhlasom žalobkýň. Žalovaný v. 1 rade sa sal podielovým spoluvlastníkom vo výške podielu 1 k celku na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi P. L., O. K., ktorá svoj podiel na nehnuteľnosti darovala vnukovi – žalovanému v 1. rade práve z dôvodu, že udržiaval zo svojich finančných prostriedkov nehnuteľnosti v stave spôsobilom na užívanie spoločne so žalovaným v 2. rade, avšak opätovne so súhlasom a s vedomím žalobkýň. P. L., O. K. zomrela dňa X.X.XXXX. Po jej smrti nastali medzi podielovými spoluvlastníkmi nezhody, ktoré vyústili do snahy žalovaných o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so žalobkyňami. Nie je pravdou, že žalovaní nemali snahu o mimosúdne riešenie celej situácie. Na základe objednávky žalovaného v 1. rade spoločne so žalobkyňou 1.rade bol dňa 25.6.2022 vypracovaný znalecký posudok Q. R. N. a to konkrétne znalecký posudok č. 34/2022 na stanovenie všeobecnej hodnoty rodinného domu súpis.č. XXX a priľahlých stavieb a pozemkov. V zmysle vyššie uvedeného znaleckého posudku bola hodnota sporných nehnuteľností stanovená na sumu 123.000,-Eur. S hodnotou nehnuteľností boli žalobkyne oboznámené. S poukazom na závery znaleckého posudku, rozsah pričinenia jednotlivých žalobkýň o zhodnotenie a udržiavanie nehnuteľností
v stave spôsobilom na užívanie, zaslal dňa 15.8.2022 žalovaný v 2. rade žalobkyniam návrh Dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a o vzájomnom vyporiadaní, ktorú však žalobkyne odmietli dňa 17.8.2022. Dňa 28.8.2022 zaslal žalovaný v 2. rade žalobkyniam Úpravu dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a o vzájomnom vysporiadaní, avšak na túto už reagoval právny zástupca žalobkýň s tým, že podľa ich názoru je hodnota nehnuteľnosti 240.000,-Eur a teda, že hodnota podielu je podľa ich názoru 30.000,-Eur a k vzájomnému vyporiadaniu nehnuteľností dôjde až po úhrade nimi stanovenej výšky podielu. S takou sumou vyporiadania, však vzhľadom na znalecký posudok a mieru pričinenia zhodnotenia nehnuteľnosti, žalovaný v 2. rade nesúhlasil. Je pravdou, že zákon neuvádza, čo sa považuje za primeranú náhradu, avšak aplikačná prax dospela k záveru, že treba vychádzať zo všeobecnej hodnoty celej veci v čase jej vyporiadania, a nie z ceny domnelej. Primeranú náhradu určuje súd, pričom však vychádza zo znaleckého posudku obvyklej cene veci, z informácií subjektov zaoberajúcich sa kúpou a predajom obvyklých vecí , či podkladov od účastníkov konania. Súd pri vypriadaní podielového spoluvlastníctva musí prihliadať aj na majetkové pomery účastníkov konania a dispozíciu potrebnými finančnými prostriedkami na úhradu primeranej náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, resp. či existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade nie je spôsobilý uhradiť žalobkyniam požadovanú sumu, nie je možné vyhovieť žalobe žalobkyniam, tak ako je to uvedené v petite žaloby. Spolu s vyjadrením doručili aj Vyjadrenie k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, Odpoveď na list z dňa 19.09.2022, podací hárok, Výpis z LV č. XXXX, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 21D/46/2009, Znalecký posudok č. 2/2009, Darovaciu zmluvu zo dňa 26.05.2021, Rozhodnutie č. V 3910/2021, Znalecký posudok č. 34/2022.
3. Žalobkyne vo vzťahu k vyjadreniam žalobcov uvádzajú, že sa pridržiavajú tvrdení obsiahnutých v predmetnej žalobe a tvrdenia žalobcov v celom rozsahu popierajú a považujú ich za irelevantné. Zo znaleckého posudku č. 34/2022, ktorý bol žalobkyniam predložený vyplýva, že celková hodnota pozemku spolu so zastavaným územím bola vyčíslená na sumu 123 444, 39, - eur. Pričom hodnota parcely č. 2271/1 vo výmere 200m2 bola vyčíslená na sumu 11,482, 00, - eur v prepočte 57,41 za 1 m2 a parcely č. 2271/4 vo výmere 333 m2 bola vyčíslená na sumu 19117,53,- eur v prepočte 57,41,
- eur za 1 m2 . V tejto spojitosti žalobcovia uvádzajú, že pri vyčíslení hodnoty pozemku znalcom je nevyhnutné posudzovať viaceré faktory o. i. aj cenu pozemku s ohľadom na aktuálne sa pohybujúce ceny na trhu. Predmetný posudok tento atribút nielenže nezohľadnil, ale nezohľadnil ani viaceré iné dotýkajúce sa napr. vhodnej polohy pozemku. Z uvedeného dôvodu považujú žalobcovia predložený posudok za nedôveryhodný a už vôbec nie zohľadňujúci aktuálnu hodnotu veci. V tejto spojitosti preto žalobkyne považujú za nevyhnutné zaobstarať nový posudok v tejto veci. Žalobkyne spochybňujú vierohodnosť vyhotovenia predloženého posudku aj z dôvodu, že až doposiaľ Žalovaní odmietali Žalobkyne s týmto posudkom oboznámiť, napriek tomu, že jedna zo Žalobkýň bola objednávateľkou posudku. Predložený znalecký posudok napr. neobsahuje ani fotografie oceňovaných nehnuteľností, čo býva bežnou súčasťou znaleckých posudkov. V nadväznosti na predmetné tvrdenia dávajú žalobcovia do pozornosti aj aktuálne ponuky na kúpu pozemkov v obci Zeleneč pri Trnave, ktoré sa z dostupných internetových zdrojov pohybujú v sume 100 ,- eur za 1 m2 v prípade ornej pôdy v extraviláne (501 400,- € za 5014 m2), určenej v budúcnosti na zastavanie, bez vybudovaných prístupových komunikácií a inžinierskych sietí. Len hodnota vyporiadavaných pozemkov musí byť minimálne dvojnásobná (teda viac ako 200,- €/m2), keďže tieto sa nachádzajú v lokalite, určenej na bývanie, s vybudovanými inžinierskymi sieťami a obslužnými komunikáciami. Žalobkyne, okrem znalcom stanovenej ceny pozemkov, namietajú a spochybňujú aj ocenenie rodinného domu. Podľa bývalého portálu cenovej mapy nehnuteľností (www.cmn.sk), ktorý je v súčasnosti na internetovom portáli S., sa cena rodinného domu, postaveného v roku 1975 v lokalite Zeleneč, s úžitkovou plochou 180 m2, s plochou pozemku 530 m2, pohybuje v rozmedzí 259 170,- € až 321 970,- €. Vo vzťahu k žalobnému návrhu Žalovaných, Žalobkyne uvádzajú, že nie je pre ne podstatné, v akom pomere (v akých spoluvlastníckych podieloch) dôjde k rozdeleniu nehnuteľností po zrušení podielového spoluvlastníctva medzi žalovaných a za kľúčový predmet sporu považujú určenie hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností, od ktorej sa bude následne odvíjať suma výplaty žalobkyniam. Spolu s replikou doručili súdu aj odhad cien nehnuteľností.
4. V duplike žalovaní uviedli, že tvrdenia žalobkýň sa nezakladajú na pravde a žalobkyne úmyselne zavádzajú súd. Znalecký posudok č. 34/2022 bol zrealizovaný na základe ich vôle a to z dôvodu nutnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorá vyvstala z ich prejavu vôle nebyť ďalej v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými, pričom práve žalobkyne trvali na ohodnotení nehnuteľnosti znalcom. V predmetnej veci, po vzájomnej dohode účastníkov konania boli oslovení viacerí znalci za účelom
vypracovania znaleckého posudku na určenie hodnoty spornej nehnuteľnosti, či už žalobkyňami alebo žalovanými. Žalobkyniam nevyhovovalo časové hľadisko znalcov, ktorí boli nimi oslovení a preto súhlasili so znalcom Q. R. N., ktorý mal časový priestor na vypracovanie znaleckého posudku v danom čase. Žalobkyne boli informované o čase, kedy Q. R. N. vykoná ohliadku nehnuteľnosti, dokonca žalobkyňa A. B. bola v čase ohliadky nehnuteľnosti znalcom prítomná ako zástupkyňa žalobkýň pri danom úkone. Pri ohliadke nehnuteľnosti znalcovi túto sama ukazovala a preto je pre žalovaných prekvapujúce tvrdenie, že nemali možnosť sa oboznámiť so znaleckým posudkom, resp., že znalec bol vybraný žalovanými. So závermi znaleckého posudku boli žalobkyne oboznámené po jeho obdržaní, pričom po tom, čo sa dozvedeli znalcom vypočítanú hodnotu nehnuteľnosti, trovy tohto znaleckého posudku odmietli uhradiť, resp. podieľať sa na spoluhradení trov znalcovi a znalecký posudok začali spochybňovať. Znalecký posudok obsahuje aj fotografie, avšak odscanovaním znaleckého posudku došlo k takej zlej kvalite, že neboli vôbec čitateľné. K doloženým listinám, najmä listine nazvanej aktuálna cenová ponuka pozemkov v Zelenči žalovaní uvádzajú, že skutočnosť, že na inzertnom postáli S. sa nachádza jeden inzerát na stavebný pozemok v cene 100,-Eur / m2 ornej pôdy v extraviláne, ešte neznamená, že hodnota priľahlého pozemku v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania je totožná. Je nutné si uvedomiť, že v danom prípade ide o priľahlý pozemok k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva a teda jeho cena nemôže byť rovnaká, ako požadovaná cena v inzeráte. Zároveň žalovaní uvádzajú, že predmetný inzerát je na danom inzertnom portáli už dva roky, majú o ňom vedomosť a pokiaľ by to bolo naozaj taká lukratívna ponuka, ako to uvádzajú žalobkyne, zrejme by bol predmetný stavebný pozemok už dávno predaný.
5. Na pojednávaní dňa 22.05.2023 bola vyslúchnutá žalobkyňa 1, A. B., ktorá uviedla, nehnuteľnosti zdedila som to po otcovi po jeho smrti a užívateľom je brat N. L.. Nehnuteľnosti neužívala nijakým spôsobom. Po maminej smrti sa chceli dohodnúť, že im vyplatia podiel, na ktorý majú nárok. Pozvali ich, že majú prísť do rodinného domu a navrhnúť sumu, za akú by sa spísali z ich podielu. Keď navrhli sumu, tak im to bolo veľa a chceli aby im dom prenajali zadarmo. Potom žalobkyne navrhli, že si zavolajú odhadcu, ale toho do domu nepustili, lebo oni si zavolali odhadcu predtým. Žalobkyňa 1 tam bola,keď tam mali oni svojho odhadcu, boli dohodnutí, že žalobkyne budú mať svojho odhadcu a oni svojho a podľa toho sa dohodnú. Nedohodli sa, lebo ich odhadcu tam nepustili. Na nehnuteľnosti sa robila kúpeľňa, ktorú si robili pre seba. Žalobkyňa 1sa tam sprchovať nechodila. Už keď sa tam vymieňali okná – to platila mama. Po smrti p. L. boli užívateľmi mama, sestra E. G.. Nechecli riešiť vyporiadanie, pokiaľ mama žila. Mysleli si, že keď tam oni bývajú, že ich oslovia, vedeli o tých čiastkach, ktoré tam majú. Obdržala koncept dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva pred podaním žaloby, mala vedomosť, že bola snaha o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Nevie presne, aká bola hodnota nehnuteľnosti po smrti otca, ale vie, že bola uvedená v dedičskom konaní. Na financovaní nehnuteľnosti a stave spôsobilom na užívanie sa nepodieľa. K svojej úlohe ako zadávateľa uviedla, že oslovil ho E., žalobkyňu 1 prizvali, aby bola prítomná, mali dohodu, že si ony zavolajú svojho odhadcu, mali dohodu a potom sa mali dohodnúť na sume. Odhadca bol Q. N. M.. Žalovaní jej neumožnil užívať nehnuteľnosť.
6. Na tomto pojednávaní bola vyslúchnutá žalobkyňa 3, E. G., ktorá uviedla, že nehnuteľnosť zdedila po otcovi, dohodli sa, že sa to bude vyporiadať až po maminej smrti, lebo nebudú predsa pýtať od maminy peniaze. Vtedy tam ešte žila žalobkyňa 3, bývala tam vlastne 25 rokov, všetko čo sa tam opravovalo, na to sa podieľala. Vydala sa a bývali tam s mužom a deťmi. Teraz v septembri bude 10 rokov čo sa odsťahovali. Po odsťahovaní užíval nehnuteľnosť brat (žalovaný 2) so svojou ženou. K snahe o vyporiadanie uviedla, že sa dohodli na stretnutí, dopadlo to katastrofálne, stretli sa potom ešte raz, to bolo totálne zle, potom to riešili cez právnych zástupcov. K oceňovaniu nehnuteľnosti znalcom uviedla, že pozemok stojí 100.000 eur, je tam poschodový dom, celý podpivničený, je to smiešna suma. K osobe znalca uviedla, že sa dohodli na druhom stretnutí, že si zavolajú odhadcu, ale potom bolo, že volali žalobkyni 2, že majú odhadcu, má tam sestra prísť – žalobkyňa 1, ale potom si dajú urobiť svoj odhad, žalobkyňa 3 tam nebola, sestry tam boli, ale oni odhadcu nepustili, stál tam. Žiadny odhad nebol, odvtedy spolu nekomunikujú. Po odsťahovaní žalobkyne 3 z nehnuteľností sa vykonávali investície , a to položenie plávajúcej podlahy, vymaľovanie, urobenie kúpeľne. Dovtedy, čo sa robili úpravy, delili sa na polovicu. Žalovaný 1 žalobkyni 3 neumožnil užívať nehnuteľnosť. Žalobkyňa 3 nevedela uviesť, kedy sa malo uskutočniť stretnutie s ich znalcom, bola tam aj polícia. Nevlastní kľúče, vyhodila ich. Počas doby, keď užívala nehnuteľnosť sa podieľali na zveľaďovaní takým spôsobom, že mama platila jednu čiastku, oni druhú a brat tretiu. Jednalo sa o všetko, čo sa platilo, elektrika, plyn. Na udržiavaní nehnuteľnosti sa nepodieľa preto, lebo tam nebýva.
7. Na tomto pojednávaní bola vyslúchnutá žalobkyňa 2, E. E., ktorá uviedla, že svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol po smrti otca. Odvtedy využívala nehnuteľnosť mama a brat so ženou. K snahe o vyporiadanie spoluvlastníctva uviedla, že sa chceli dohodnúť, tak ako uvádzali žalobkyne, mali stretnutie, ale sa nedohodli, takže potom to riešili s právnikom. Brat ponúkal malú sumu neadekvátnu domu. Nevedela uviesť, či sa na nehnuteľnosti od nadobudnutia podielu realizovali investície. Žalovaný jej neumožnil užívanie nehnuteľnosti. Po smrti matky bola v nehnuteľnosti. V nehnuteľnosti nebola bez prítomnosti žalovaného. Kľúčmi od nehnuteľnosti disponuje doteraz. Nepodieľala sa na spolufinancovaní nehnuteľnosti. Ohľadom hodnoty nehnuteľnosti v sume 240 000,00 eur uviedla, že sa informovala, na internete. Na internete skúmali po čom idú pozemky v Zelenči.
8. Na tomto pojednávaní bol vyslúchnutý žalovaný 1, E. L., ktorý uviedol, že nehnuteľnosť dostal za života od babky, s tým, aby v tom dome ostal, býval a staral sa, nie dom predať ale užívať ho, keď som z rodu L. financovaniu nehnuteľnosti uviedol, že ju financovali rodičia – otec (žalovaný 2), stavebné práce vykonával žalovaný 1, svojpomocne. Žalovaný 1 uviedol, že žalobkyne mali vedomosť o zhodnocovaní a prerábaní nehnuteľnosti, keďže vzťahy boli urovnané počas života babky, oboznámené boli, keďže prerábka netrvala mesiac, prerábku videli, páčila sa im. Prerábalo sa komplet maľovky, elektroinštalácie, podlahy, voda, kotol atď.. žalobkyne sa na financovaní nehnuteľnosti podieľali tak, že platili elektriku, plyn, bývali tam, veľké investície začali po odchode E. G., investície na prerábku alebo udržanie z ich strany neboli. Ohľadom vypracovania znaleckého posudku uviedol, že po smrti babky bolo stretnutie, na sume sa nedohodli, ktorú vieme reálne ponúknuť, nesúhlasili so sumou, mali každý odhadcu, boli nahnevaní. Žalovaný 1 vtedy pracoval v D., s p. E. sa stretli, zohnal odhadcu, ako sa stretli povedala, že si nevie odhadcu zohnať. Zavolal protistrane, dohodli sa na obhliadke. R. E. nemohla prísť. Uviedol, že to nevadí, stačí keď tam bude niekto zo strán žalobkýň. Dostavila sa p. B., v jej prítomnosti prebehla obhliadka, všetko sa podpísalo, spísalo, pomeralo. Po mesiaci bol posudok vypracovaný s tým, že sa zišli predložili posudok, ktorý nechceli žalobkyne akceptovať. Žalobkyňa 3 tam nebola. Po nejakom čase prišli s vlastným znalcom. Volal mu manžel p. G., že má otvoriť dvere, že bude prúser, na čo žalovaný 1 uviedol, že v práci a dvere otvoriť nemôže, tak isto asi mama bola v práci, a otec tiež nebol doma, keď neotváral. Majú/mali kľúče, takže nemajú bránené vstupu do nehnuteľnosti. Viem, že niektorá zo žalobkýň bola v nehnuteľnosti. Potrebovali niečo požičať z domu a p. E. telefonovala otcovi, že by niečo potrebovali , kľúče od domu má E., žalovanému 1 nikto nevolal. V pivnici sa svietilo, chodítko tam nebolo, na čo žalobkyňa 2 uviedla, a, že v pivnici sa nesvietilo. Na čo žalobkyňa 2 uviedla, že na tú situáciu zabudla. Žalovaný 1 uviedol, že podiel nadobudli po smrti svojho otca, po smrti nadobudli E. G. so svojimi deťmi a s mužom, môj otec so ženou a deťmi a babka bývali v nehnuteľnosti. Užívajú dodnes, ostal tam bývať len otec so svojou ženou, babka, zomrela XX.XX.XXXX, pred 10 rokmi sa odsťahovali do I. E. G., kde dostali do daru dom, pred 5 rokmi sa žalovaný 1 oženil a odsťahoval sa.
9. Na tomto pojednávaní bol vyslúchnutý žalovaný 2, N. L., ktorý uviedol, že nehnuteľnosť udržuje on, býva tam, keď sa prerábal vnútrajšok, nadobudol dedičstvom nehnuteľnosť po smrti otca. Jeho sestry sa na nehnuteľnosti nepodieľajú nijako, keďže tam momentálne nebývajú. K objednávaniu znaleckého posudku uviedol, že sestra A. bola prítomná, znalca zohnal jeho syn, chodila s odhadcom. K okolnostiam po znaleckom posudku uviedol, že došla sestra A., E., listovali ho, hľadali sumu, či to nie je žart, nesúhlasili s tou sumou. K snahe o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uviedol, že ponúkol im sumu, ktorú im môže reálne dať, je dôchodca. Kedysi jeho mu dala 200.000 SK vkladnú knižku na to, že keď budú chcieť vyplácať tak im má dať. Vybrali vkladnú knižku, zrušili a vyplatili po 50.000 SK (keď si sestra Milena menili okná). K žalobkyniam ponúkanej sume uviedol, že najprv bolo 5000, keď zomrela matka v 1/2022 a posledná bola 15.000. Žalobkyne majú teoreticky možnosť užívať nehnuteľnosť, ale prakticky čo by tam robili. K rozsahu uviedol, že v jeho spálni nie, v dolnej časti môžu užívať, kde bývala babka, ale aj to nie je celé ich, ale on je tam.
10. Na pojednávaní dňa 11.09.2023 bola vyslúchnutá svedkyňa, E. L., ktorá uviedla, že býva v nehnuteľnosti s manželom vyše 36 rokov. Po dedkovej smrti bolo dedičské konanie, bol ohodnotený dom a babka mala 1 a druhú polovicu mali 4 súrodenci. Oni tam s manželom zostali bývať, že sa postarajú o nich a po ich smrti, bude nehnuteľnosť ich, babka sa rozhodla, že 1 dá ich synovi, vtedy začali pýtať peniaze, že chcú vyplatiť podiely. Oni im ponúkali peniaze prvýkrát, druhýkrát sa im zdalo, že je to pre nich málo, oni im mohli dať v rámci svojich možností. Dostali peniaze od svokrovej sestry, dostala každá 50 000, aj on. Oni peniaze na vkladnej knižke, boli ju zrušiť a každá si zobrala peniaze (aj N. dostal). Každý mal rovnako. I. dala E. svoju polovičku, oni 3 sú zahojené, keď budú mať peniaze dá, keď nie, tak nie. Ponúkali im peniaze, ale nechceli. Prerábali polovičku domu, starali sa, manžel
mal opatrovateľské. Nevie, prečo toto robia. E. dostala od F. dom, boli dohodnutí, že E. sa odsťahuje, aby tam mohli bývať. Každá majú byty, ktoré dostali – zadarmo byty to boli, ani jedna si byt nekupovala. Babka užívala nehnuteľnosť po smrti dedka 13 rokov alebo 14 rokov. Zo žalobkýň tam bývala G.. Odkedy sú žalovaní spoluvlastníkmi tak žalobkyne neprispievali nijakým spôsobom na udržanie nehnuteľnosti. Keď bol žalovaný 1 spoluvlastníkom na nehnuteľnosti sa robila celá prerábka 1. poschodie, potom sa kupovali veci – plynový kotol, kúrenie, elektrika, okná , dvere, dlažba, podlahy. Žalobkyne mali vedomosť o rekonštrukciách, nemali námietky, chodili sa pozerať, schválili im to, nepovedali ani slovo. Súhlasili. Nepodieľali sa finančne ani vykonanými prácami. K osloveniu znalca, p. N. uviedla, že trvali na tom aby sme dali ohodnotiť dom, súhlasili, povedali, že zabezpečia, ale nestalo sa, E. našiel číslo p. N. a bol ochotný im vypracovať znalecký posudok a ohodnotiť dom, súhlasili, že dobre a bola aj prítomná jedna z nich, p. B.. Oboznámili ich, čítali si, posudok sa im nepáčil, povedali, že je to málo peňazí, povedali im že sa to musí zaplatiť, nechceli, handrkovali sa, obe ju držali za ruky, pomaly sa pobili na dvore, začali sa vyhrážať, že to takto nenechajú, začali na nás sprosté reči. V čase vypracovávania znaleckého posudku mali prístup k domu, mali kľúče, konkrétne dve: G. a E.. Jedna zo žalobkýň tam bola aj sama, bez ich vedomia, sama si odomkla aj zažala, nedala im ani vedieť, na čo tam bola. K snahe žalobkýň o ocenenie nehnuteľností uviedla, že mali snahu o ocenenie, vyhrážali sa im, že zavolajú policajtov, aj ich zavolali, boli predvolaní s manželom. Nehnuteľnosť svedkyňa využíva od roku 1985. k vyplateniu uviedla, že ponúkali prvýkrát každej 4000 eur, druhýkrát 5000 eur a posledná suma je teraz čo bol ohodnotený dom. Prerábanie realizovala svedkyňa, manžel a E.. K prerábaniu mali súhlas od babky, žalobkyne sa chodili pozerať, teda súhlasili. K spolufinancovaniu uviedla, že žalobkyne tam odmietali ísť, oni nefinancovali, všetky 3 povedali, že dajte spraviť dlažbu, strechu a potom dajte ohodnotiť dom (p. B.). Výmena kotla a kúrenia sa realizovala z dôvodu, že všetko bolo v havarijnom stave, ostatné veci aj sú, strecha keď im pretečie, neviem čo s tým budú robiť. Keďže nie je dom vysporiadaný, nevie ako budú pokračovať, keď robia takýto problém. V súčasnosti využíva dom svedkyňa a manžel. Žalobkyniam za užívanie neplatí nič. Svedkyňa platí výdavky, stará sa o dom. O rodičov sa starala - o svokrovcov, spolu tam bývali. K hodnote pozemkov v Zelenči uviedla, že vie koľko stoja domy. Nevie, koľko stojí 50 ročný dom. Žalobkyne za života babky navštevovali dom - chodievali na také návštevy. Keď boli sviatky, keď bola oslava.
11. Na pojednávaní dňa 27.11.2023 bol vyslúchnutý znalec, Q. R. N., ktorý uviedol, že na účely vypracovania znaleckého posudku ho kontaktoval E. L.. K sprístupneniu nehnuteľnosti uviedol, že keď ho kontaktoval, tak mu povedal o probléme. Znalec požadoval všetky dokumenty a všetkých zúčastnených (spoluvlastníkov). Všetko bolo sprístupnené, všetko s E. L. a p. B. poprechádzali všetky vedľajšie stavby, vonkajšie trvalé porasty, všetko, čo tam videl, tam popísali do toho znaleckého posudku, nič tam neostal. Je to dosť náročný posudok. Obhliadka trvala dlho. Znalecký posudok odovzdal E. L. a platil ho on. K otázke, či všeobecná hodnota určená ZP je hodnota, ktorú možno považovať za hodnotu, za ktorú je možné túto nehnuteľnosť jednoducho predať na trhu - vzťah medzi trhovou hodnotou a všeobecnou hodnotou, odpovedal, že na prvej strane znaleckého posudku je napísané, že je vypracovaný za účelom odkúpenia spoluvlastníckych podielov a využitím predkupného práva. Toto je špecifický znalecký posudok, zohľadňujú sa tu aj iné veci a hlavne ten spoluvlastnícky podiel. Keby sa predávala nehnuteľnosť, tak sa tam nasťahujú, ale spoluvlastníci v 1/8 sa tam nemôžu nasťahovať. To je špecifické, to musíte takto brať. Tu ide len o možnosť vyrovnať sa. Tá nehnuteľnosť je nepredajná. Znalec si nevie predstaviť, ako by niekto išiel do 1/8 bývať. To sa nedá jednoducho predať. K vplyvu predkupného práva na výšku všeobecnej hodnoty uviedol, že to má vplyv na cenu a zohľadňuje sa to v tom znaleckom posudku. Je to nepredajné, iným osobám je to nepredajné. Do tejto nehnuteľnosti sa nedá nasťahovať. Nemôže to brať ako normálne, že má nehnuteľnosť a ide ju predať. A hneď sa tam nasťahuje. K účelu vypracovania znaleckého posudku uviedol, že bolo uvedené, za akým účelom bude vypracovaný znalecký posudok, preto znalec všetkých zainteresovaných pri znaleckom posudku, lebo to sú háklivé veci. Znalcovi boli objednávateľom uvádzané stavebné práce, ktoré boli realizované žalovanými, ale znalec to nebral na to zreteľ. V čase robenia znaleckého posudku a teda v určitom čase tam videl nejaké veci, ktoré zodpovedal, nebral ale na to ohľad. Existencia predkupného práva nie je premietnutá v závere, ale je to v cene premietnuté. Pokiaľ hovorí o cene, hovorí o všeobecnej hodnote (zaokrúhlene) nehnuteľnosti uvedenej v závere znaleckého posudku. K ovplyvňovaniu pri vypracovávaní znaleckého posudku uviedol, že nepoznal ani jedného ani druhého, nikoho. Pán ho oslovil, tak ako ostatní klienti ho oslovili. Nebol ovplyvnený. Nepozná ani jedného, ani druhého. 12. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
13. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 14. Podľa § 142 OZ (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. (3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti. 15. Podľa § 121 ods. 1 OZ Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
16. Súd mal za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi vyporiadavaných nehnuteľností, konkrétne sú to nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX, okres K., obec: H., katastrálne územie H., vedenom Okresným úradom K., katastrálnym odborom, a to k parcelám registra „C“ č. 2271/1, záhrada o výmere 200 m2, č. 2271/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 333 m2 a k rodinnému domu so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parc. č. 2271/4. V konaní mal súd ďalej nesporné prikázanie nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva žalovaného , pričom bude ponechaný spoluvlastnícky podiel žalovaného 2 vo veľkosti 1/8 k celku. Za sporné v konaní súd považoval finančné vyrovnanie medzi podielovými spoluvlastníkmi za ich spoluvlastnícke podiely v prípade prikázania nehnuteľností žalovaným 1 a 2.
17. Ustanovenie § 142 OZ upravuje zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktoré prichádza do úvahy v prípade, ak podieloví spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva. Podieloví spoluvlastníci nadobúdajú postavenie nerozlučných procesných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 OZ, čoho následkom je i to, že ak podá odvolanie čo len jeden zo spoluvlastníkov, rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť ani voči ostatným spoluvlastníkom. Takisto sa žiada upozorniť na skutočnosť, že z procesného hľadiska sú výrok rozhodnutia o zrušení podielového spoluvlastníctva a výrok o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva navzájom viazané, a teda nie je možné, aby jeden výrok nadobudol právoplatnosť a druhý nenadobudol. Súd je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, môže teda rozhodnúť o vyporiadaní iným spôsobom. 18. Ak teda súd zruší podielové spoluvlastníctvo, je povinný spoluvlastníctvo aj vyporiadať. Z jazykového vyjadrenia § 142 OZ vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný nasledovným záväzným poradím: (1) Rozdelenie veci. (2) Prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. (3) Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Zákon takisto určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadať pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd tak prihliada jednak na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a jednak na účelné využitie veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce hľadiská, súd prihliada i na iné okolnosti prípadu. Rozhodujúcimi tak nebudú izolovane jednotlivé okolnosti, ale všetky relevantné okolnosti vo svojom súhrne, súd vždy komplexne posúdi celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu pritom nie je pre rozhodnutie súdu rozhodujúca.
19. Rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, súd tak musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Z praktického hľadiska bude tento spôsob vyporiadania vhodný najmä vtedy, ak každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len k jej určitej časti. Pokiaľ majú spoluvlastníci záujem svoj podiel predovšetkým speňažiť, bude vhodnejším spôsobom vyporiadania predaj veci a rozdelenie výťažku prípadne prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý má o vec záujem. O reálne rozdelenie pôjde iba vtedy, ak reálna deľba má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a preto sa v takomto prípade ani nevyžaduje majetkové vyporiadanie. Každý z bývalých spoluvlastníkov sa totiž stáva výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci. Vec musí byť deliteľná nielen z faktického hľadiska,
ale aj z právneho. O reálnom rozdelení spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie veci malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená. Posúdenie deliteľnosti veci môže byť náročné najmä v prípade nehnuteľnosti. V prípade pozemku je potrebné zvážiť, či rozdelením pozemku nedôjde k drobeniu pozemku nad rámec uvedený v zákone č. 180/1995 Z. z.. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci nie je možné bez geometrického plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely, parcelné čísla nových parciel, ich výmera a vlastník. Možnosti rozdelenia veci sa posudzujú okrem iného aj z hľadiska územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia, polohy pozemkov, ich tvaru a celkovej plochy. Pri posudzovaní, či rozdelenie je dobre možné, súd vždy prihliada na to, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo na susednom pozemku znemožnený prístup k tejto stavbe. Ak zachovanie prístupu vyžaduje stavebnú úpravu, ku ktorej treba stanovisko stavebného úradu, súd si ho vyžiada (NS ČR 22 Cdo 1259/2003). Z vykonaného znaleckého dokazovania (najmä podľa znalecký posudkov) má súd za preukázané, že rozdelenie veci neprichádzalo do úvahy, nakoľko nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné pri zachovaní alebo dodržaní podmienok stanovených právnymi predpismi, resp. zachovania účelnosti využitia posudzovaných nehnuteľností. Zároveň nie sú deliteľné ani z pohľadu možných nákladov na ich reálne oddelenie. Zároveň súd rozdelenie nehnuteľností nepovažoval za účelné a ekonomicky hospodárne, navyše, ak žalobkyne nemali záujem udržať si vlastnícke právo k nehnuteľnosti a od podania žaloby navrhovali prikázať ich spoluvlastnícke podiely žalovaným. Z dokazovania súdu vyplynulo, že žalobkyne majú nehnuteľnosti, v ktorých realizujú svoje bytové a životné potreby a reálne o vyporiadavanú nehnuteľnosť neprejavili záujem. Súd preto nepristúpil k reálnemu rozdeleniu nehnuteľností. 20. Ak reálne rozdelenie veci nie je možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo v poradí druhým z preferovaných spôsobov - prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva. Predpokladom tohto spôsobu je skutočnosť, že vlastník veci má záujem stať sa vlastníkom celej veci, resp. spoluvlastníkom s iným. Tento spôsob vyporiadania predpokladá majetkové vyporiadanie s tými, ktorí prestávajú byť vlastníkmi. Prikázanie veci tretej osobe nie je možné. 21. Prikázanie veci môže mať v zásade trojitú formu. Celá vec je prikázaná do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov, čo je pravdepodobne najčastejší spôsob prikázania veci. Druhým spôsobom je prikázanie celej veci doterajších spoluvlastníkov. Vec sa teda neprikazuje do výlučného vlastníctva, ale znova sa vytvára podielové spoluvlastníctvo, no veľkosť spoluvlastníckych podielov je novokonštituovaná. Tretí spôsob predpokladá oddelenie časti vyporiadanej veci, ktorá je prikázaná do podielového spoluvlastníctva doterajších spoluvlastníkov. Predmetom prikázania nie sú spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov, ale celá vec. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva prikázaním veci súd prihliada najmä na veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využite veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Je však vecou súdu, aký význam bude klásť ďalším jednotlivým skutočnostiam a ako ich vyhodnotí vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným, no nie vždy rozhodujúcim kritériom. V prípade výrazného nepomeru je však pravdepodobnejšie prikázanie veci vlastníkovi dominantného spoluvlastníckeho podielu, nemusí to byť však pravidlo. Pod účelným využitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. 22. V predmetnom konaní žalobkyne navrhovali prikázať vec do výlučného vlastníctva žalovaných, pričom pre žalobkyne nebolo podstatné v akom pomere dôjde k rozdeleniu nehnuteľností. Žalovaní navrhli prikázať podiely žalobkýň do vlastníctva žalovaného 1 a spoluvlastnícky podiel žalovaného ponechať žalovanému 2. Súd preto vyhovel návrhu žalovaných, keď žalobkyne žalobou sledovali najmä prikázanie ich podielov žalovaným, pričom žalovaní si spôsob určenia a usporiadanie ich podielov sami upravili a dohodli. 23. Súd skúmal, či žalovaní sú schopní vyplatiť vyporiadavací podiel za nehnuteľnosti a to vo výške 20 407,48 eura každej zo žalobkýň, t. j. spolu 61 222,44 eura. Predmetná suma vyporiadavacieho podielu bola určená na sumu 20 407,48 eura ako 1/8 hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom č. 59/2024 Q. K. D. (ďalej len „ZP“) vo výške 163 259,84 eura. Súd pri určovaní hodnoty nehnuteľností a teda hodnoty náhrady za vyporiadavané podiely žalobkýň vychádzal zo ZP č. 59/2024. Znalec určil hodnotu nehnuteľností v sume 163 259,84 eura. V konaní boli predložené ďalšie dva znalecké posudky, a to Znalecký posudok č. č. 2/2009 Q. B. E. a Znalecký posudok č. 34/2022 Q. R. N.. Uvedené znalecké posudky boli v konaní sporované a žalobkyne navrhli vykonať nové znalecké dokazovanie. Súd znalecké dokazovanie vykonal, pričom žalobkyne spochybňovali aj závery v ZP č. 59/2024, avšak už nie kvalifikovane, keď opätovne neboli spokojné so stanovenou hodnotou nehnuteľnosti, pričom neuvádzali žiadne dôvody ani nedostatky predloženého znaleckého posudku tak, ako to urobili v prípade dvoch predchádzajúcich znaleckých posudkov, nenavrhli ani výsluch znalca a pod.. Súd preto ako relevantný
spôsob určenia hodnoty nehnuteľností v konaní považoval jedine ZP č. 59/2024, keď žalobkyňami nebol riadne spochybnený a žalovanými nebol spochybnený vôbec. 24. Žalovaní v konaní čestne prehlásili, že disponujú hotovosťou na vyplatenie vyrovnacieho podielu a vyplatenie vyrovnacieho podielu nebude z ich strany zmarené. Súd preto rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zrušil a vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1 a žalovaného 2, pričom žalovanému 1 prikázal podiel o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/8 k celku a uložil povinnosť žalobkyni 1, žalobkyni 2 a žalobkyni 3 (nakoľko všetky tri podiely žalobkýň o veľkosti 1/8 k celku u každej žalobkyne prikázaním prevezme žalovaný 1) vyplatiť náhradu v sume 20 407,48 eura žalobkyni 1, v sume 20 407,48 eura žalobkyni 2 a v sume 20 407,48 eura žalobkyni 3. Ohľadom spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2 o veľkosti podielu 1/8 k celku súd rozhodol tak, že tento podiel ponechal žalovanému 2 tak ako tomu bolo doposiaľ, pričom žalovaný 2 sa nijako neobohatil na úkor ostatných spoluvlastníkov, avšak z dôvodu núteného nerozlučného spoločenstva v zmysle § 78 Civilného sporového poriadku bol stranou v konaní. Súd pre úplnosť uvádza, že žalovaný 1 nadobudol spoluvlastnícke podiely od žalobkýň a v prípade neplnenia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, tento majetok môže byť následne speňažený za účelom úhrady náhrady za spoluvlastnícke podiely. 25. Podľa § 233 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 26. Súd vo výroku III. predmetného rozsudku určil paričnú lehotu (lehotu na plnenie) 30 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko v predmetnom prípade sa jedná o vyplatenie vyššej peňažnej sumy, pričom chcel ponechať žalovanému dostatočný priestor pre vyplatenie náhrady každej zo žalobkýň tak, aby nebol v časovej tiesni. 27. Súd nevykonal žalobkyňami navrhnuté dokazovanie, a to vyžiadaním z katastra poslednú zmluvu o prevode vlastníctva k inej obdobnej nehnuteľnosti, a to k rodinnému domu s pozemkom na adrese: N. M. XXX/XX, XXX XX H. (č. l. 193), nakoľko takéto dokazovanie nepovažoval za účelné, keďže hodnotu nehnuteľností mal súd spoľahlivo určenú ZP č. 59/2024, ktorá stranami sporu nebola kvalifikovane spochybnená. Zároveň súd uvádza, že zmluva o prevode nehnuteľností by súdu nemusela dať odpoveď na otázku, či sa jedná skutočne o obdobnú nehnuteľnosť, akou je prejednávaná nehnuteľnosť v tomto prípade. Zmluvy o prevode nie sú natoľko podrobné ako napr. odborné vyjadrenia alebo znalecké posudky, neobsahujú fotografie ani iné zobrazenia nehnuteľnosti a pod.. Ďalej súd považuje za dôležité uviesť, že kúpna cena pri takejto zmluve nemôže byť jednoznačne smerodajná pre určenie hodnoty nehnuteľností, nakoľko kúpna cena je založená a vzniká dohodou zmluvných strán a pozadie takejto dohody rovnako nemusí zo zmluvy vyplývať. 28. Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia vedený vyššie uvádzanými úvahami a právnymi predpismi. 29. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 32. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2) 34. O trovách konania vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd rozhodol tak, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania, a to pri aplikácii § 255 ods. 2 CSP. Tým, že súd nie je viazaný procesnými návrhmi strán konania, ako má vyporiadať zrušené podielové spoluvlastníctvo, potom nemožno konštatovať, že na strane tej-ktorej strany konania došlo k úspechu alebo neúspechu,
pretože súd postupuje z úradnej moci v súlade s kogentným ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka, bez ohľadu na procesné návrhy strán konania, akým spôsobom žiadajú vyporiadať zrušené podielové spoluvlastníctvo. Okrem toho neúspech v konaní, resp. úspech v konaní nie je daný ani z toho dôvodu, že žalovaný 1 získal podiely žalobkýň do vlastníctva prikázaním, pričom v zmysle rozhodnutia súdu je zároveň povinný žalobkyne vyplatiť podľa ich podielom sumou určenou z hodnoty nehnuteľností určenej ZP č. 59/2024. Teda nie je možné hovoriť ani jednoznačnom úspechu, ani o jednoznačnom neúspechu sporných strán, a preto aplikácia § 255 ods. 2 CSP je objektívna a správna. Súd vzhľadom na použitie ustanovenia § 255 ods. 2 CSP rozhodnutia, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania upustil od aplikácie ustanovenia § 257 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).