Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7To-7-2025.pdf
PDF · 146.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/7/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Lucie Bašistovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.03.2026 v trestnej veci proti obžalovanému ml. A. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/51/2024 zo dňa 31.01.2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa obžalovaného 2/ ml. A. B. a to tak vo výroku o vine, o treste ako aj o náhrade škody.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovaný ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trv. bytom B., C. D. XXX/XX, okr. B.,
j e v i n n ý, ž e
dňa 12.02.2023 v čase o 18:00 hod., na ulici E. F. XXXX/X G. H., na parkovisku pred OC I. H., na mieste verejnosti prístupnom, po predchádzajúcej slovnej výmene, spoločným konaním s už právoplatne odsúdeným J. B., fyzicky napadli poškodených bratov K. A. a L. A., obaja bytom H., a to tak, že obvinený J. B., ktorý počas celej slovnej výmeny držal v ruke teleskopický obušok, nastriekal slzotvorný sprej do oblasti tváre a očí poškodenému L. A., ktorý sa potom vzdialil, následne obvinený ml. A. B. počas toho, ako bol K. A. otočený chrbtom stojac pri svojom motorovom vozidle, ho zozadu začal udierať päsťami po tele, vtom k ním pristúpil obvinený J. B., ktorý teleskopickým obuškom začal udierať K. A. do hlavy, pritom mu nastriekal slzotvorný sprej do oblasti tváre a očí, následne ho opäť udrel teleskopickým obuškom do hlavy, v dôsledku čoho K. A. spadol na zem, kde obvinený J. B. pokračoval v útoku s teleskopickým obuškom a udieral ho po tele, v tom okamihu, však pribehol k bratovi poškodený L. A., ktorý odstrčil obvineného J. B. od svojho brata, ktorý mu vzápätí opäť nastriekal slzotvorný sprej do tváre a teleskopickým obuškom ho začal udierať po rukách, ktorými si kryl tvár a hlavu, pričom poškodenému L. A. tým nespôsobil žiadne poranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, pričom však poškodenému K. A. odsúdený J. B. spôsobil dve tržno-zmliaždené rany mäkkých tkanív hlavy, jednu v temennej oblasti dĺžky 6,5 cm a druhú v čelovo spánkovej oblasti vľavo dĺžky 2 cm, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosť 14 dní, počas ktorej bol obvyklý spôsob života poškodeného obmedzený závažnejším spôsobom v trvaní najviac 2 dni.
t e d a
- spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného
č í m s p á c h a l
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona
Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu podmienečne o d k l a d á a zároveň mladistvému obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného K. A. a poškodenú G. vo vzťahu k obžalovanému ml. A. B. s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaných J. B. a ml. A. B. za vinných zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 12.02.2023 v čase o 18:00 hod., na ulici E. F. XXXX/X G. H., na parkovisku pred OC I. H., na mieste verejnosti prístupnom, po predchádzajúcej slovnej výmene, spoločným konaním fyzicky napadli poškodených bratov K. A. a L. A., obaja bytom H., a to tak, že obvinený J. B., ktorý počas celej slovnej výmeny držal v ruke teleskopický obušok, nastriekal slzotvorný sprej do oblasti tváre a očí poškodenému L. A., ktorý sa potom vzdialil, následne obvinený ml. A. B. počas toho, ako bol K. A. otočený chrbtom stojac pri svojom motorovom vozidle, ho zozadu začal udierať päsťami po tele, vtom k ním pristúpil obvinený J. B., ktorý teleskopickým obuškom začal udierať K. A. do hlavy, pritom mu nastriekal slzotvorný sprej do oblasti tváre a očí, následne ho opäť udrel teleskopickým obuškom do hlavy, v dôsledku čoho K. A. spadol na zem, kde obvinený pokračoval v útoku s teleskopickým obuškom a udieral ho po tele, v tom okamihu, však pribehol k bratovi poškodený L. A., ktorý odstrčil obvineného J. B. od svojho brata, ktorý mu vzápätí opäť nastriekal slzotvorný sprej do tváre a teleskopickým obuškom ho začal udierať po rukách, ktorými si kryl tvár a hlavu, pričom poškodenému L. A. tým nespôsobil žiadne poranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, pričom však poškodenému K. A. obvinení spôsobili dve tržno- zmliaždené rany mäkkých tkanív hlavy, jednu v temennej oblasti dĺžky 6,5 cm a druhú v čelovo spánkovej oblasti vľavo dĺžky 2 cm, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosť 14 dní, počas ktorej bol obvyklý spôsob života poškodeného obmedzený závažnejším spôsobom v trvaní najviac 2 dni.
Za to obžalovanému J. B. uložil podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. a), § 39 ods. 5 Tr. zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorého výkon mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Obžalovaný J. B. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, ktoré okresný súd uznesením prijal. Keďže voči napadnutému rozsudku v časti týkajúcej sa osoby J. B. nebolo v zákonom
stanovenej lehote podané odvolanie, vo vzťahu k nemu výroky o vine, treste a náhrade škody rozsudku nadobudli právoplatnosť.
Obžalovanému ml. A. B. uložil podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. a), § 118 ods. 1, § 41 ods. 1 a § 117 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Zároveň podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona mladistvému určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Ďalej okresný súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil povinnosť obžalovanému ml. A. B. (spolu so spoluobžalovaným, teraz už odsúdeným J. B.) spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému K. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., I. XXXX/XX, adresa na doručovanie písomností H., M. XX, škodu vo výške 224,95,- Eur a poškodenej spoločnosti G. N. H., L., pobočka H., B. X, XXX XX H., IČO: XXXXXXXX, titulom nároku na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť sumu 92,68,- Eur.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ml. A. B. prostredníctvom svojho obhajcu v zákonom stanovenej lehote písomným podaním zo dňa 13.02.2025, doručeným súdu prvého stupňa elektronickými prostriedkami toho istého dňa, odvolanie a to čo do viny, výšky uloženého trestu a povinnosti nahradiť spôsobenú škodu. V písomných dôvodoch, predložených okresnému súdu prostredníctvom obhajcu dňa 09.04.2025 obžalovaný uviedol, že svoje odvolanie opiera o dôvody uvedené v § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. e) Tr. poriadku. Podľa jeho názoru nebola v danom prípade súdom prvého stupňa preukázaná objektívna podmienka ako aj subjektívna podmienka spolupáchateľstva v súvislosti s mierou zavinenia pri trestnom čine ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona. Objektívna podmienka spolupáchateľstva podľa obhajoby spočíva predovšetkým v spáchaní trestného činu spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb. Na druhej strane subjektívna podmienka spolupáchateľstva spočíva v spoločnej dohode alebo v úmysle spoločne spáchať ten istý konkrétny trestný čin. Obžalovaný má za to, že ako to plynie z kamerového záznamu, incidentu nepredchádzala spoločná dohoda, pretože ak by poškodení po opustení priestorov OC I. nečakali na obžalovaného s rodinou viac ako 10 minút a neprovokovali ich vulgarizmami a nadávkami, k žiadnemu incidentu by nedošlo. V tejto súvislosti obhajoba poukázala na rozhodnutie R 20/1970 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, v zmysle ktorého, ak niektorý zo spolupáchateľov vybočí z rámca spoločnej dohody ide o tzv. exces, pokiaľ k nemu došlo, bude trestne zodpovedný za to, čo sám spôsobil a zavinil. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že po tom ako zazneli vulgarizmy zo strany poškodeného K. A. na adresu matky obžalovaného ml. A. B., tento napadol poškodeného tým spôsobom, že sa chytili rukami za odev a naťahovali sa. V danom momente pribehol otec obžalovaného, ktorý poškodeného odtiahol od obžalovaného a dvakrát poškodeného udrel s teleskopickým obuškom do oblasti hlavy, pričom celý dej sa odohral rýchlo a nečakane, bez plánovania alebo dohody. Podľa názoru mladistvého obžalovaného musí jednotný zámer spáchať trestný čin v spolupáchateľstve vyplývať z jednej vôle páchateľov, čo sa v tomto prípade nestalo, keďže sa s otcom na konaní nezhodli, nedohodli a ani ho vopred nenaplánovali, keďže úmyslom obžalovaného nebolo nikomu spôsobiť ublíženie na zdraví. S poukazom na uvedené považuje napadnutý rozsudok za nezákonný a uložený trest za neprimerane prísny a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného podal vyjadrenie prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad, podaním zo dňa 28.04.2025, v ktorom uviedol, že s napadnutým rozhodnutím sa stotožňuje v celom rozsahu, pričom považuje zistený skutkový stav za objektívne a spoľahlivo ustálený na podklade vykonaného dokazovania.
Ďalej podaním zo dňa 05.05.2025, doručeným okresnému súdu zo dňa 13.05.2025, sa k odvolaniu mladistvého obžalovaného vyjadril aj jeho opatrovník v procesnom postavení zákonného zástupcu, v ktorom uviedol, že súd mal u zbiehajúceho sa prečinu posúdiť závažnosť skutku v zmysle § 10 ods. 2 Tr. poriadku a prijať o tom záver deklarovaný aj v rozsudku. Uvedené mal zvažovať aj prokurátor pri podaní obžaloby, a to najmä zdôvodniť prečo závažnosť skutku je u mladistvého vyššia ako malá, čo ale neurobil. Pričom podľa názoru opatrovníka táto skutočnosť má vplyv na výšku trestu, keďže by mal obžalovaný prevahu poľahčujúcich okolností. V ďalšej časti namietal, že súd mal zvážiť či v danom prípade sa nejedná o iba o prečin ublíženia na zdraví, a nie zločin, a v tomto smere skúmať aplikáciu materiálneho korektívu a princípu ultima ratio. Má za to, že v konaní sa nepreukázalo, že by išlo o spolupáchateľstvo a teda, že by sa obaja obžalovaní dohodli na spáchaní skutku takým
spôsobom, aby zamýšľali spôsobiť ťažkú ujmu. V tomto smere je toho názoru, že predchádzajúcu dohodu je potrebné dokázať bez akýchkoľvek pochýb, čo v predmetnom konaní absentuje, keďže sa preukázanie zavinenia opiera iba o hypotetické špekulácie. V ďalšom bode opatrovník argumentoval, že na naplnenie skutkovej podstaty daného trestného činu, z ktorého je trestne stíhaný obžalovaný, treba minimálne po formálnej stránke preukázať aj subjektívnu stránku, teda zavinenie, pričom však vykonaným dokazovaním sa žiaden zo zákonných znakov nepreukázal. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade musí byť jednoznačne a bez pochýb preukázané úmyselné zavinenie, avšak podľa jeho názoru orgány činné v trestnom konaní nevyprodukovali ani jeden dôkaz, ktorý by bez pochybností preukazoval zavinenie k ťažšiemu následku. Taktiež pripomenul svoj prednes v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní, kedy upozornil na to, že v prípravnom konaní boli hrubo porušené práva mladistvého obžalovaného, keďže vyšetrovateľ nekonal s opatrovníkom ako so zákonným zástupcom, ale ako so svedkom a teda opatrovníkovi neboli priznané práva zákonného zástupcu mladistvého, nebol upovedomovaný o úkonoch a ani nebol prítomný na výsluchu mladistvého, preto má pochybnosti, či trestné konanie bolo spravodlivé. Záverom uviedol, že za predpokladu, ak odvolací súd nevezme do úvahy predmetné námietky, tak za daných okolností je potom uložený trest primeraný, ktorý zohľadňuje zákonné nároky kladené na účel trestu pri trestaní mladistvých. Opatrovník mladistvého obžalovaného zaslal dodatočné vyjadrenie k odôvodneniu odvolania obžalovaného súdu prvého stupňa dňa 21.05.2025, kde okrem rekapitulácie už ním uvedených skutočností dodal, že konanie obžalovaného mohlo byť aj nutnou obranou, resp. excesom pri nutnej obrane, čo však súd neposudzoval. V závere uviedol, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu má za to, že v konaní obžalovaného mladistvého nejde ani o prečin ale ide o konanie, ktoré buď neodôvodňuje použitie ustanovení Trestného zákona alebo ide o konanie, ktoré môže príslušný orgán posúdiť ako priestupok.
Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný ml. A. B. podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, pričom po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil aj ďalšie pochybenia v hodnotení vykonaných dôkazov zo strany súdu prvého stupňa, predovšetkým nejasnosť a neúplnosť konštatovaných skutkových zistení. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému ml. A. B. zrušiť v celom rozsahu, teda vo výroku o vine, treste ako aj náhrade škody.
Krajský súd vo veci nariadil verejné zasadnutie na deň 04.03.2026, na ktorom doplnil dokazovanie prehraním kamerového záznamu z priemyselnej kamery, ktorý je súčasťou spisu, pričom upriamil pozornosť na priebeh skutkového deja a zapojenie sa obžalovaného ml. A. B. do konfliktu s poškodenými.
Úvodom je potrebné uviesť, že v posudzovanom prípade bolo zo strany okresného súdu vykonané dokazovanie, v rámci ktorého súd predovšetkým reflektoval návrhy strán na vykonanie dokazovania. Na hlavom pojednávaní konanom dňa 29.10.2024 obžalovaný ml. A. B. po poučení podľa § 257 Tr. poriadku uviedol, že je nevinný a odmietol vypovedať. Následne súd pristúpil k čítaniu jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 30.10.2023, vykonanej za prítomnosti obhajcu mladistvého obžalovaného, v rámci ktorej obžalovaný uviedol, že vo februári v roku 2023 boli celá rodina v I. G. H., kde pri kaviarni otec (pozn. spoluobžalovaný, t. č. právoplatne odsúdený J. B.) drgol do poškodeného, ktorý otcovi začal vulgárne nadávať. Potom, čo si s rodinou sadli do kaviarne, obžalovaný videl ako sa poškodený prechádza okolo kaviarne a sledoval ich. Následne obžalovaného otec poslal do auta po peňaženku, keďže nemal dostatok hotovosti, pričom obžalovaný pri odchode od auta videl poškodeného s ďalším mužom ako si fotia ich auto. Pri odchode z OC I. znova stretli poškodeného K. A. s druhým poškodeným, ktorí im opätovne začali vulgárne nadávať, pričom obžalovaný ml. A. B. po vulgárnych nadávkach na adresu jeho matky sa urazil a skočil na poškodeného K. A. a chytil ho za bundu, údery nepadli a keď priskočil jeho otec strhla sa bitka, obžalovaný však nevidel nič. Obžalovaného vtiahla matka do auta, preto bitku nevidel, otec bol vonku sám. Obžalovaný nikoho neudrel, ani nenadával, nevidel, že by otec mal obušok. Taktiež tvrdil, že nepoužil slzný sprej, otec mu ho dal na ochranu, avšak vrátil mu ho.
Následne bol vypočutý spoluobžalovaný J. B., otec obžalovaného ml. A. B., ktorý po poučení podľa § 257 Tr. poriadku uviedol, že je vinný a ľutuje svoje konanie, pričom okresný súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku toto vyhlásenie prijal. Keďže obžalovaný J. B. odmietol vypovedať, súd pristúpil k čítaniu jeho
výpovede z prípravného konania zo dňa 30.10.2023. Vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom uviedol, že v čase spáchania skutku boli s rodinou v I. v H., kde pri prevádzke T-Mobile sa zohol k dcére a nechtiac drgol do takého staršieho pána, pričom obžalovaný sa mu ospravedlnil. Pán mu začal nadávať, incident pokračoval nadávkami z oboch strán a následne obžalovaný s rodinou odišiel do kaviarne, pričom videl, že ten pán sa prechádza okolo aj s iným mužom, preto sa s rodinou rozhodli rýchlo odísť domov. Predtým než odišli poslal syna, obžalovaného ml. A. B., po manželkinu peňaženku do auta, pričom syn prišiel s tým, že tí muži čakajú von a fotia si ich auto. Keď obžalovaný J. B. s rodinou vyšli, ten v bielej bunde, poškodený K. A., sa mu začal vyhrážať či ho majú zabiť a auto podpáliť, druhý, poškodený L. A., bol kľudnejší, ale ten v bielej bunde obžalovanému J. B. aj jeho manželke stále nadával a vyhrážal sa im. Obžalovaný J. B. zo strachu vytiahol z auta teleskopickú tyč a slzný sprej za účelom odstrašenia poškodených, pričom L. A. obžalovanému povedal, že či mu má s tou tyčkou jebnúť, preto mu obžalovaný strekol do tváre slzný sprej. Syn (obž. ml. A. B.) slzný sprej nestriekal. Poškodený K. A. ďalej nadával synovi, pričom ten sa s ním začal naťahovať, udierali sa navzájom, obžalovaný ich chcel oddeliť, preto sa dvakrát až trikrát zahnal teleskopom po poškodenom. Nechcel mu však spôsobiť zranenia, nevšimol si, aby poškodeného udrel po hlave, druhého poškodeného neudrel teleskopom. Následne nasadli do auta a išli preč. Obžalovaný taktiež tvrdil, že použil slabú intenzitu útoku, a že ak by ich vonku poškodení nečakali, nič by sa nestalo.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj poškodeného L. A., ktorý po poučení a zložení svedeckej prísahy uviedol, že sa mal s bratom stretnúť v OC I. G. H., pričom brat mu volal okolo 17.30 hod., že stojí vonku, pretože nejaký muž mu nadával. Po jeho príchode sa išli s bratom pozrieť na toho muža, následne šli vonku k svojmu autu, pri ktorom fajčili, on si auto obžalovaného nefotil. Po príchode obžalovaných na parkovisko sa začali niekde v strede parkoviska rozprávať, kde obžalovaný J. B. im začal nadávať a vyhrážať sa, že vezme pištoľ a keď sa otočili na odchod, nadával ešte viac. Obžalovaný J. B. už po ceste k svojmu autu kričal na poškodených, že čo si fotia jeho auto, vybral palicu, na čo sa ho poškodený opýtal na čo to rieši palicou. Potom mladší, obžalovaný ml. A. B. skočil na brata poškodeného, kým starší poškodenému striekol slzný sprej do tváre, následne už len videl ako obžalovaný bije palicou brata po hlave, zahnal sa tou palicou aj na poškodeného a udrel ho dvakrát do ruky, pričom ak by tú ruku tam nemal, dostal by úder do hlavy. Druhý obžalovaný ml. A. B. poškodeného nenapadol, potom obžalovaní nasadli do auta a odišli. Na otázky poškodený uviedol, že boli s bratom na parkovisku, stáli pri ich aute, obžalovaní prišli k svoju autu, vybrali rekvizity a začali nadávať, tú železnú tyč poškodený uvidel hneď, tyč vybral z auta a potom začal nadávať, pričom žiadal od manželky pištoľ. Mladý obžalovaný prvý napadol jeho brata, následne sa pripojil starší obžalovaný s tou palicou a obaja bili brata poškodeného, on sám utiekol, lebo videl palicu, staršieho potlačil na kapotu, ten sa otočil a udrel poškodeného s palicou a keďže mal ruky na hlave, udrel ho po palcoch, ktoré mal zranené. Skončilo to tak, že obaja poškodení boli dole, krvaví a obžalovaní nasadli do auta a odišli. Dodal, že mu niekto prišiel ponúkať 500 Eur za stiahnutie trestného oznámenia, na čo dotyčných poškodený vyhodil z obchodu, podľa neho boli napití alebo zdrogovaní.
Ďalej bol súdom prvého stupňa vypočutý aj poškodený K. A., ktorý po zákonnom poučení a zložení svedeckej prísahy si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške, ktorú nevedel presne určiť. Ku skutku uviedol, že išiel do I. s bratom, kde bežne pijú kávu, poškodený si išiel kúpiť cigarety do trafiky, ktorá však bola v tom čase zavretá, medzitým k nemu pristúpil obžalovaný J. B. a začal poškodenému nadávať, prečo stojí v strede cesty. Keď poškodený odišiel na parkovisko volal bratovi, potom čo brat prišiel stáli pri aute a rozprávali sa na parkovisku. Následne prišli obžalovaní, pričom ani vonku pred autom neprebehol medzi nimi žiaden rozhovor, prišli a začali po nich striekať, starší obžalovaný mal v ruke nejaký teleskop, počas incidentu videl ako obžalovaní vyťahovali z auta nejaké veci, ale nevie aké, obžalovaný ml. A. B. niečo vyťahoval z auta a podával obžalovanému J. B. a ten išiel za poškodenými. Podľa poškodeného, prvý ho napadol mladší obžalovaný, skočil na poškodeného, najprv ho udieral ručne a potom starší obžalovaný mu s tyčkou rozbil hlavu, má tam sedem stehov. Vznikla mu škoda na bunde vo výške 500,- Eur a liečil sa dva až tri týždne.
Súd pokračoval čítaním zápisníc z prípravného konania so súhlasom strán konania. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne poškodenej G. N. H., zastúpenej J. O. M., zo dňa 24.11.2023 vyplýva, že si uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu náhrady za výdavky spojené s liečením zranení poškodeného K. A. vo výške 92,68,- €.
Ďalej zo zápisnice o výsluchu svedkyne E. B., matky obžalovaného ml. A. B. a manželky obžalovaného J. B., zo dňa 05.02.2024 vyplýva, že v rozhodný deň boli s rodinou v OC I. G. H., manžel nechtiac drgol do takého staršieho pána, poškodeného K. A., pričom sa mu ospravedlnil, poškodený manželovi začal nadávať a začali sa slovne naťahovať, následne odišli s rodinou do kaviarne, po čase svedkyňa spozorovala, že ten pán aj s ďalším mužom, poškodeným L. A., sa začali prechádzať okolo a pozerali na nich. Po nejakom čase chceli zaplatiť, ale manžel nemal dosť peňazí, tak poslal syna po peňaženku do auta, keď sa syn vrátil povedal, že tí muži stoja von a fotia si ich auto. Po odchode z OC I., keď prišli k autu, bola debata s poškodenými, tí boli agresívni a vyhrážali a nadávali im, svedkyňa videla ako sa syn naťahuje s jedným, preto syna odtiahla, podľa nej tam nebol úder, následne priskočil manžel, svedkyňa brala syna do auta, ale videla, že sa tam už bijú. Svedkyňa u syna nevidela žiadnu zbraň a ani u manžela, po konflikte manžel povedal, že pri obrane použil obušok, slzný sprej nespomenul. Podľa nej bol iniciátorom konfliktu pán v bielej bunde (poškodený K. A.).
Súd prečítal aj výpoveď svedka I. P. z 13.09.2023, z ktorej vyplynulo, že pred OC I. G. H. videl, ako sa tam skupinka ľudí bije, vtedy svedok vytiahol mobil a urobil fotografiu, ktorú neskôr vymazal. Účastníkov konfliktu by nevedel opoznať.
Postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku okresný súd prečítal aj znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie úrazová chirurgia, I. N. F. č. 23/2023, z ktorého záverov vyplýva, že poškodený K. A. utrpel ľahké poranenie s dobou liečenia v priemere 10-14 dní, konkrétne išlo o dve tržno- zmliaždené rany mäkkých tkanív, jednu v temennej oblasti o dĺžke 6,5 cm a druhú v čelovo-spánkovej oblasti vľavo s dĺžkou 2 cm. Uvedené rany vznikli po údere tupohranným predmetom do oblasti hlavy, pričom uvedené sa mohlo stať po údere teleskopickým obuškom. Podľa znalca mohla byť sila dopadu stlmená aktívnym uhnutím poškodeného a jeho aktívnou obranou. Znalec uviedol, že ak smeruje útok na oblasť hlavy, dochádza k ohrozeniu životne dôležitého orgánu, to že sa tak nestalo, bolo dané náhodou a nedostatočnou intenzitou.
Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní oboznámil postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku vecný dôkaz a to DVD nosič s obsahom kamerového záznamu, spolu s analýzou kamerového záznamu a screen z uvedeného záznamu. Z kamerového záznamu je zrejmé, že o 17:58 dochádza k stretu poškodeného a muža, ktorý bol s poškodeným s podozrivými osobami pri motorovom vozidle bielej farby. Ďalej je zrejmé, že podozrivý muž, potom čo mu podozrivý chlapec podal do ruky predmet vyzerajúci ako sprej, tento nastriekal do tváre mužovi, ktorý prišiel s poškodeným. Následne podozrivý muž vyberá predmet vyzerajúci ako teleskopický obušok a intenzívne opakovane udiera poškodeného do oblasti hlavy a tváre, pričom poškodený padá na zem.
V rámci dokazovania okresný súd oboznámil prečítaním listinné dôkazy podľa § 269 Tr. poriadku a to konkrétne zápisnice o rekognícii osoby spolu s fotodokumentáciou, charakteristiky, rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 19.02.2014, sp. zn. 7T/241/2013, výpis z evidencie priestupkov oboch obžalovaných, odpis registra trestov u obžalovaného J. B., charakteristiku ml. A. B. podaná ÚPSVaR B., správu z SOŠ na obžalovaného ml. A. B., odborné vyjadrenie k výške škody OR PZ Poprad, správy zo Sociálnej poisťovne, Okresného úradu B., Mesta B. a lustrácie na oboch obžalovaných.
Súd v písomných dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, že obžalovaného ml. A. B. zo spáchania skutku usvedčujú svedecké výpovede oboch poškodených, ktorí rovnako popísali priebeh incidentu, ako aj účasť ml. obžalovaného na spáchaní skutku. Podľa poškodeného L. A. to bol práve ml. A. B., ktorý prvý zaútočil na brata poškodeného, kedy ho udrel päsťou, pričom poškodený K. A. uviedol, že obžalovaný vyťahoval z ich auta nejaké veci a podával ich otcovi, a že fyzicky na neho útočil mladistvý obžalovaný, ktorý ho udieral ručne. Súd rovnako reflektoval vyjadrenie obžalovaného ml. A. B., ktorý pripustil, že zaútočil na poškodeného K. A. zozadu, čo aj oľutoval, ale uvedené bolo následkom vulgárnych nadávok na adresu jeho matky. Podľa sudcu okresného súdu fakt, že obaja obžalovaní pristúpili po opustení objektu k poškodeným, z toho obžalovaný J. B. v ruke manipuloval s teleskopickým obuškom, čo bolo mladistvému obžalovanému známe, podal otcovi slzotvorný sprej a ako prvý fyzicky zaútočil, treba vnímať ako spáchanie aj zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu. Podľa súdu bol počas páchania skutku naplnený jednotiaci zámer obidvoch obžalovaných spáchať tieto dva trestné činy, a to zločin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva v jednočinnom súbehu. Súd konanie obžalovaného preto právne kvalifikoval tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Na tomto mieste krajský súd konštatuje, v súlade s ustálenou súdnou praxou, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa (mutatis mutandis uznesenie NS SR, sp. zn. 3Tdo/21/2021, 4Tost/33/2015). Avšak po vyhodnotení prezentovaných dôvodov vyplývajúcich z napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť jednoznačný záver bez akýchkoľvek pochybností o tom, že sa obžalovaný ml. A. B. dopustil trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona tak, ako je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku.
Z hľadiska otázky viny, prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Z rozpísaných dôvodov napadnutého rozsudku je zrejmé ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného, ako aj tvrdeniami jednotlivých svedkov o tom, ako malo dôjsť ku skutku, pre ktorý bol obžalovaný trestne stíhaný. S týmto hodnotením sa však odvolací súd nestotožnil, pretože má za to, že dôkazy v ich súhrne bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali dohodu medzi obžalovanými, že fyzicky napadnú poškodených, ale ani vedomosť obžalovaného ml. A. B. o tom, že jeho otec, odsúdený J. B., zaútočí teleskopickým obuškom na hlavu poškodeného a spôsobí mu zistené zranenia.
Krajský súd v otázke viny ml. A. B. konštatuje, že obaja svedkovia poškodení zhodne opisujú priebeh deja, ako aj účasť obžalovaného ml. A. B. na konflikte medzi nimi a obžalovanými. Taktiež nie sú sporné výsledky dokazovania vykonané prehratím kamerového záznamu, aj keď v dôsledku presunov v záberoch kamery nie je viditeľný celý priebeh incidentu. Avšak odvolací súd dodáva, ako aj na to správne poukázal obhajca obžalovaného a jeho opatrovník, okresný súd po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov nezistil skutkový stav do takej miery, aby o ňom nejestvovali dôvodné pochybnosti.
Z vykonaného dokazovania podľa názoru krajského súdu neplynie záver konštatovaný súdom prvého stupňa, že obžalovanému ml. A. B. bolo známe, že jeho otec odsúdený J. B. v ruke manipuloval s teleskopickým obuškom. Samozrejme, ak má mať táto okolnosť význam pre kvalifikáciu trestného činu
- zločinu ublíženia na zdraví spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 155 ods. 1 Tr. zákona má podľa názoru krajského súdu zásadný význam časový moment, teda či vedomosť o obušku v rukách otca mal mladistvý A. B. predtým než ho obžalovaný vytiahol a následne ním manipuloval a použil ho voči poškodenému alebo až keď obušok vnímali a o ňom vypovedali aj samotní poškodení. Krajský súd v tomto smere konštatuje, že nie je zrejmé, na podklade akých dôkazov okresný súd tento záver prijal a z citovanej konštatácie súdu prvého stupňa nie je zistiteľné, od ktorého momentu malo byť odvolateľovi známe, že otec obušok v ruke má. V kontexte uvedeného je potrebné poukázať najmä na výpoveď ml. A. B. z prípravného konania na č. l. 25-27, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, v rámci ktorej obžalovaný uviedol, že nevedel o tom, že by jeho otec mal obušok, nevidel ho nikdy. Obdobne vypovedal pri svojom výsluchu aj odsúdený J. B., ktorého výpoveď z č. l. 29-32 bola taktiež prečítaná na hlavnom pojednávaní, pričom odsúdený uviedol, že jeho syn slzák nestriekal a ani ten teleskop nepoužil, on ani nevie, že to odsúdený nosí v aute. Aj poškodení v tomto smere nevypovedali, že by videli, či obžalovaný ml. A. B. otcovi podával teleskopický obušok, pričom obaja zhodne uviedli, že teleskopický obušok, ktorého pôvod nevedeli jednoznačne objasniť, použil odsúdený J. B.. Odvolací súd dodáva, že skutočnosť o tom, aby mal ml. A. B. akúkoľvek interakciu s teleskopickým obuškom v čase pred jeho vytiahnutím a použitím odsúdeným J. B. neplynie ani z prehratého kamerového záznamu. Z uvedeného dôvodu sa nie je možné stotožniť so záverom okresného súdu na participácii obžalovaného ml. A. B. na zločine ublíženia na zdraví, keďže práve vyššie spomínaný teleskopický obušok bol nástrojom, ktorý spôsobil zranenia na úrovni ťažkej ujmy poškodenému K. A..
Naviac, podľa názoru krajského súdu, ak by aj bolo preukázané, že mladistvý A. B. od počiatku konfliktu vedel o obušku v otcových rukách, samotná participácia na konflikte tak ako je ustálené v skutkovej vete spočívajúca v tom, že podal otcovi slzotvorný sprej a ako prvý fyzicky zaútočil na poškodeného K. A. ešte automaticky nezakladá jeho trestnoprávnu zodpovednosť za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Pri odôvodnení uvedených záverov
v napadnutom rozsudku absentuje pre uvedený trestný čin esenciálna zákonná požiadavka a tou je úmysel spôsobiť svojím konaním ťažkú ujmu.
Pre kvalifikáciu skutku ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona je podstatný predovšetkým spôsob vykonania útoku, jeho intenzita, ako aj ďalšie okolnosti, za ktorých k nemu došlo, či na podklade týchto zistení je možné urobiť záver o úmysle páchateľa, v danom prípade spolupáchateľa, hoci aj eventuálnom, spôsobiť následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví. Podľa názoru krajského súdu zámer spáchať trestný čin v spolupáchateľstve musí vyplývať z jednej spoločnej vôle v danom prípade oboch páchateľov v úmysle inému spôsobiť ujmu na zdraví a malo by byť preukázané, že sa predtým na takomto konaní dohodli, vopred naplánovali alebo aspoň zhodli. Z vykonaného dokazovania nie je krajskému súdu zrejmé, aby takýto úmysel, spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví poškodeným, zo strany mladistvého obžalovaného bol preukázaný. Poukázanie okresného súdu na skutočnosť, že obžalovanému bolo „ známe“, že spoluobžalovaný, teda jeho otec, má v ruke teleskopický obušok ešte neznamená, že bol s možným následkom ťažkej ujmy na zdraví uzrozumený. V tomto smere ak prvostupňový súd tiež konštatuje, že z vykonaného dokazovania, ale najmä kamerového záznamu vyplýva dôkaz o tom, že mladistvý obžalovaný podal do ruky druhej podozrivej osoby niečo ako sprej, ktorý táto osoba aj použila, s týmto záverom vychádzajúc z obsahu celkového dokazovania, že to bol sprej a nie obušok čo mladistvý svojmu otcovi podal sa stotožnil aj krajský súd. Okresný súd v tejto súvislosti argumentoval, že účasť obžalovaného ml. A. B. na predmetnom zločine je daná už tým, že otcovi podal slzotvorný sprej. Ani s týmto záverom súdu prvého stupňa sa krajský súd nestotožnil, vykonaným dokazovaním podľa jeho názoru nebolo preukázané, že obžalovaný ml. A. B. vedel, resp. mohol vedieť, o použití obušku spoluobžalovaným J. B. voči poškodeným aj na fyzický útok, o smerovaní útoku aj na hlavu poškodeného a intenzite úderov obuškom.
Z vykonaného dokazovania a najmä z tvrdenia obžalovaného ml. A. B. nie je zrejmé, aby tento začal konflikt s poškodeným s úmyslom spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví, aj napriek tomu, že vo svojej výpovedi uznal, že on prvý fyzicky zaútočil na poškodeného K. A.. V tomto smere krajský súd okrem všetkých vyššie citovaných dôkazov poukazuje najmä na zabezpečený a aj na verejnom zasadnutí pred krajským súdom opätovne prehraný videozáznam, z ktorého podľa názoru odvolacieho súdu je možné vyvodiť záver, že celkové správanie ml. A. B., zachytené na predmetnom videozázname vzbudzuje pochybnosti o tom, že tento mal vedomosť, že jeho otec počas priebehu konfliktu použije obušok. Naviac krajský súd konštatuje, vychádzajúc z kamerového záznamu, že po úvodných úderoch zo strany ml. A. B. bol tento otcom a následne matkou vytlačený z potýčky medzi poškodenými a do zvyšku konfliktu sa už nezapojil a odišiel spolu s matkou do auta.
Vyššie uvedené úvahy súdu prvého stupňa nie je možné akceptovať najmä vo svetle spáchania uvedeného trestného činu vo forme spolupáchateľstva. Okresný súd dospel k záveru, že subjektívna podmienka spolupáchateľstva bola naplnená, pretože úmysel u spolupáchateľov sa vzťahoval nielen na znaky trestného činu, ale aj na spáchanie trestného činu spoločným konaním. V tomto smere krajský súd, aj po doplnení dokazovania, s poukazom na vyššie konštatované úvahy, nesúhlasí s prezentovanými závermi súdu prvého stupňa, keďže vykonané dokazovanie nepreukazuje jednoznačne takú účasť mladistvého obžalovaného, ktoré by bez akýchkoľvek pochýb smerovalo k vedomej a úmyselnej účasti na spáchaní zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona a formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
Ako to plynie z právnej teórie, spolupáchateľstvo predpokladá spáchanie trestného činu spoločným konaním a aj úmysel k tomu smerujúci, preto o spoločné konanie ide vtedy, ak každý zo spolupáchateľov naplnil svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, resp. ak každý zo spolupáchateľov svojím konaním uskutočnil len niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorá je naplnená len súhrnom týchto konaní alebo ak konanie každého zo spolupáchateľov je aspoň článkom reťazca, pričom jednotlivé činnosti, ktoré sú článkami tohto reťazca, smerujú k priamemu vykonaniu trestného činu a len vo svojom celku tvoria jeho skutkovú podstatu a pôsobia súčasne. K naplneniu pojmu spolupáchateľstva postačuje aj čiastočné prispenie, hoci aj v podriadenej úlohe, len keď je vedené rovnakým úmyslom ako činnosť ostatných spolupáchateľov a je tak objektívne aj subjektívne zložkou deja, tvoriaceho vo svojom celku trestné konanie.
Aplikujúc vyššie rozvedené úvahy na prejednávaný prípad, krajský súd má za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby konaním obžalovaného ml. A. B. došlo k naplneniu znakov
skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona. Predovšetkým uňho absentuje subjektívny znak, ktorým je preukázaný úmysel, resp. uzrozumenie s následkom, ktorý nastal a to ťažkou ujmou, ktorú utrpel poškodený K. A.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že osobou, ktorá primárne útočila na poškodeného, spôsobujúc mu zranenia spojené s ohrozením životne dôležitého orgánu, bol odsúdený J. B., otec obžalovaného ml. A. B., ktorý pri útoku použil teleskopický obušok. Ako to už bolo uvedené, ml. A. B. síce udrel päsťou poškodeného K. A., avšak tieto údery nemali takú intenzitu, aby mohli poškodenému spôsobiť vážne zranenia, resp. ťažkú ujmu. Z tohto dôvodu nie je možné identifikovať príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného ml. A. B. a následkom, teda ťažkou ujmou, ktorá bola spôsobená poškodenému.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva a farmácie I. F. č. 23/2023, podľa ktorého pri útoku na oblasť hlavy tupohranným predmetom (teleskopickým obuškom), dochádza k ohrozeniu životne dôležitého orgánu, pričom v danom prípade sa uvedené nestalo len v dôsledku náhody a nedostatočnej intenzity útoku z dôvodu aktívneho bránenia poškodeného. To znamená, že v súvislosti s ťažkou ujmou na zdraví poškodeného je potrebné sa sústrediť predovšetkým na útok vedený teleskopickým obuškom. Nie sú pochybnosti, že tento útok viedol obžalovaný J. B., ten sa k tomuto konaniu priznal, toto priznanie je v súlade s celkovým obsahom vo veci vykonaného dokazovania.
Podľa názoru odvolacieho súdu práve posúdenie zapojenia mladistvého obžalovaného do konfliktu bolo kritickým faktorom pri určení správnej právnej kvalifikácie spáchaného trestného činu. Z vykonaného dokazovania nie je jednoznačne zrejmý pôvod teleskopického obušku, pričom iba obžalovaný J. B. a poškodený L. A. vo svojich výpovediach uviedli, že samotný obžalovaný J. B. vybral uvedený obušok zo svojho auta. Čo sa týka slzotvorného spreja, z výpovedí poškodených, ako aj obžalovaných plynie, že mladistvý podal otcovi slzotvorný sprej, avšak jednotlivé výpovede sa rozchádzajú v jednej podstatnej veci, a síce v tom, za akým účelom obžalovaný podal otcovi slzotvorný sprej, keďže na jednej strane je tu argument, že mu ho vrátil a na strane druhej mu ho podal, aby ho otec použil proti poškodeným. Odhliadnuc od toho však je nutné ozrejmiť, že aj napriek uvedenému, pri právnom posúdení konania mladistvého obžalovaného ako zločinu ublíženia na zdraví právne nepostačuje argument, že tomuto bola známa skutočnosť o teleskopickom obušku v rukách jeho otca a podanie slzotvorného spreju otcovi.
Krajský súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo jednoznačne preukázané, aby sa obžalovaný ml. A. B. bez dôvodných pochybností spoločným konaním spolu s otcom J. B. dopustil zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona a formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
Na základe uvedeného preto krajský súd po úprave skutku, spôsobom zodpovedajúcim celkovo vykonanému dokazovaniu, zmenil právnu kvalifikáciu konania u ml. A. B., pričom vypustil z právnej kvalifikácie žalovaný zločin a dospel k záveru, že konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete rozsudku naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
Ako to plynie z vyprodukovaných dôkazov obžalovaný ml. A. B. sa spolu so svojím otcom J. B. dopustili na mieste verejne prístupnom, teda na parkovisku pred ZOC I. H., fyzického napadnutia poškodeného K. A. tým, že obžalovaný ml. A. B. naňho zaútočil päsťou, pričom ho mal udierať. Uvedené vyplýva najmä z výpovede obžalovaného ml. A. B., ktorý toto svoje konanie sám popísal a priznal sa k nemu, rovnako to potvrdil aj poškodený K. A.. Táto okolnosť je nesporná aj na základe prehratého kamerového záznamu, z ktorého je evidentné, že obžalovaný ml. A. B. mal slovnú výmenu s poškodeným K. A. pri aute poškodeného, pričom je vidno ako obžalovaný udiera päsťami poškodeného, následne však k nim pristúpil otec obžalovaného J. B., ktorý ďalej pokračoval v útoku na poškodeného, zatiaľ čo obžalovaného ml. A. B. matka odtiahla od konfliktu a aj preto sa ďalej doňho nezapájal.
Je teda nesporné, že obžalovaný ml. A. B. fyzicky napadol poškodeného K. A. na frekventovanom mieste, zatiaľ čo jeho otec J. B. napádal L. A.. Čo sa týka úmyslu napadnúť poškodeného obžalovaný uviedol, že zaútočil na poškodeného K. A. potom, čo tento vulgárne nadával na adresu matky obžalovaného, čo malo obžalovaného uraziť. Krajský súd preto konštatuje, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd uznal obžalovaného vinným z uvedeného trestného činu.
Pri otázke ukladania druhu a výmery trestu krajský súd poukazuje hlavne na účel trestu v zmysle § 34 Tr. zákona, z ktorého plynie, že trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je zároveň určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti – potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovne pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa v kontexte uvedeného uskutočňuje prvkom represie (donútenia) a prvkom prevencie (výchova páchateľa), ktoré prvky sa súčasne uplatňujú v každom treste. Individuálna prevencia spočíva najmä v tom, aby vytvorila podmienky na výchovu odsúdeného tak, aby tento viedol v budúcnosti riadny život, pričom na druhej strane generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných členov spoločnosti od potencionálneho páchania trestnej činnosti, ale má spoločnosť viesť k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti. Trest musí taktiež odzrkadľovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, to znamená, že v treste je obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa trestného činu a to ako právne, tak aj etické (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Tost/19/2015). Na základe uvedeného pri ukladaní trestu obžalovanému bolo úlohou odvolacieho súdu skúmať všetky okolnosti prípadu, ako aj pomery obžalovanej tak, aby bol v čo najväčšej miere splnený účel trestu.
Obžalovaný ml. A. B. doposiaľ nebol súdne trestaný a ani postihnutý za priestupok. Zo správy Odboru sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR B. vyplynulo, že obžalovaný ml. A. B. žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a sestrou, v školskom roku 2023/2024 bol študentom 1. ročníka na Strednej odbornej škole, K. X, B., v odbore strojný mechanik, pričom vzťahy medzi mladistvým a jeho rodinou, ako aj blízkym okolím, sú dobré. Zo správy SOŠ K. X, B., je zrejmé, že sa obžalovaný dobre adaptoval v kolektíve, na vyučovacie hodiny sa pripravuje, zapája sa do vyučovacieho procesu, pričom je pokojnej povahy a nevytvára konfliktné situácie.
Pri ukladaní druhu a výmery trestu krajský súd prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie obžalovaného, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery ako aj na možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona. Rovnako súd, vzhľadom k tomu, že skutok spáchal vo veku mladistvého, posudzoval za aplikácie § 97 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona aj jeho rozumovú a mravnú vyspelosť a na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery. Pokiaľ ide o určenie druhu trestu krajský súd aj vzhľadom k návrhom obhajoby predneseným v dôvodoch odvolania, ale aj v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí pred krajským súdom zdôrazňuje, že síce evidentne poškodení po predchádzajúcom slovnom konflikte čakali na obžalovaných pred nákupným strediskom, práve v dôsledku toho došlo k ďalšiemu fyzickému konfliktu, ale je nesporné aj to, že fyzicky voči poškodeným zaútočil ako prvý obžalovaný mladistvý A. B.. Práve túto okolnosť, napriek tomu, že obžalovaný ml. A. B. v minulosti viedol riadny život a bola u neho zistená táto poľahčujúca okolnosť, krajský súd vyhodnotil, dospel k záveru, že v danom prípade u neho neprichádza do úvahy navrhovaný postup podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona, teda aplikácia materiálneho korektívu, ani postup podľa § 98 Tr. zákona, teda upustenie od potrestania a obžalovanému ukladal trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere štyroch mesiacov a výkon tohto trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v najkratšej možnej dĺžke.
Pri určovaní výmery trestu súd vychádzal z trestnej sadzby prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona zníženú o polovicu v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zákona, teda pri ukladanú trestu vychádzal z trestnej sadzby 0 až 18 mesiacov. Odvolací súd vzhliadol u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, keďže pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Trest na dolnej hranici trestnej sadzby ukladal vzhľadom aj na jeho osobné a rodinné pomery, ako aj na ľútosť zo spáchania protiprávneho konania prejavenú počas trestného konania. Podľa názoru krajského súdu podmienečný trest vo výmere 4 mesiacov bude pre obžalovaného dostatočným s poukazom na individuálnu, ako aj generálnu prevenciu. Súd zároveň, aplikujúc ust. § 119 ods. 1 Tr. zákona, uložil obžalovanému ml. A. B. najkratšiu možnú skúšobnú dobu v trvaní jedného roka, počas ktorej bude musieť obžalovaný preukázať, že je schopný viesť riadny život aj naďalej.
Krajský súd navyše skúmal aj možnosť aplikácie ustanovenia § 324 Tr. poriadku, teda či nie je potrebné zrušiť napadnutý rozsudok aj vo vzťahu k osobe spoluobžalovaného J. B.. V tejto súvislosti však odvolací súd konštatuje, že z vyprodukovaného dokazovania, ako aj zo samotného priznania v súčasnosti už právoplatne odsúdeného J. B. je zrejmé, že okresný súd dospel k správnym skutkovým, ako aj právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na nich. Nezistil odvolací súd podmienky ani dôvody, na základe ktorých by toto rozhodnutie mohlo byť vyhodnotené aj v prospech už odsúdeného J. B..
Čo sa týka výroku o náhrade škody, keďže nebolo možné pričítať ml. A. B. zodpovednosť za spôsobenú škodu, ktorú si poškodené strany uplatnili, krajský súd zrušil výrok o uloženej povinnosti ml. obžalovaného nahradiť spôsobenú škodu poškodenému K. A., aj G. N. H. zdôrazňujúc, že zvyšná časť výroku rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti nahradiť spôsobenú škodu obžalovaným J. B. ostala v platnosti.
Ďalším výrokom tohto rozsudku postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného K. A. a poškodenú G. N. H. vo vzťahu k obžalovanému mladistvému A. B. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Na podklade odvolania obžalovaného, vychádzajúc z vyššie rozpísaných dôvodov, krajský súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), ods. 2 Tr. poriadku v časti týkajúcej sa obžalovaného ml. A. B. zrušil výrok o vine, o treste ako aj o náhrade škody a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.