Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/33/2015

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. januára 2016, v senáte

zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho

a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti obvinenému Ing. P. Ď. pre pokračovací trestný čin

podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005,

o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 16. septembra 2015,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť obvineného Ing. P. Ď. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 16. septembra 2015, sp. zn. ,

zamietol podľa návrh obvineného Ing. P. Ď. na povolenie obnovy

konania vo veci Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. .

Proti uzneseniu podal obvinený sťažnosť, ktorú odôvodnil. V písomných dôvodoch

sťažnosti, vytýka súdu prvého stupňa, že v rámci obnovy konania bolo porušené jeho právo

na obhajobu, nebolo zachované právo rovnosti strán v konaní pred súdom, ako i právo

na spravodlivé súdne konanie.

Najvyšší súd preskúmal výrok uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť

a konanie mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

2

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu,

alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného

trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo

by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Najvyšší súd pripomína, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania súdu

neprislúcha preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní a zákonnosť rozhodnutia,

ktorým bolo toto konanie právoplatne skončené. Rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy

konania sa obmedzuje iba na zistenie, či existujú skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, odôvodňujúce povolenie obnovy konania podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky reagujúc na viaceré námietky uvedené v sťažnosti

obvineného o tom, že súd prvého stupňa porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj právo

na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2,

ods. 3 , dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o opravnom

prostriedku a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého

stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí

správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Obvinený sťažnosť založil

na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa.

S námietkami obvineného sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal

a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Z predloženého spisu vyplýva, že obvinený nepredložil originály preberacích

protokolov, hoci bol na to súdom opakovane vyzývaný a neuviedol osobu, ktorá podpísala

preberacie protokoly. Aj keď obvinený navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne

Ing. J. Š., v okamihu, keď svedkyňu súd prvého stupňa zabezpečil, obvinený na verejnom

zasadnutí 16. septembra 2015 výsluch odmietol vykonať. Je potrebné dať za pravdu súdu

3

prvého stupňa, že celé konanie o povolení obnovy konania bolo len o obhajcovi, ktorého, ak

už obvinený si nechcel zvoliť, súd mu poskytoval po dlhú dobu viacero možností splniť

jednoduché podmienky na ustanovenie obhajcu súdom, čo však obvinený svojím konaním

opakovane znemožňoval a ignoroval. Najvyšší súd len dodáva, že dikcia zákonodarcu,

konkrétne v ustanovení §-u 40 ods. 2 , ukladá povinnosť súdu, aby tento skúmal,

či obvinený má alebo nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov svojej obhajoby.

Zákonodarca dokonca dáva povinnosť obvinenému, aby skutočnosť, že tento nemá

dostatočné prostriedky na úhradu obhajoby, sám preukázal. Túto povinnosť si obvinený

Ing. P. Ď., nesplnil.

V tejto súvislosti preto rozhodne nemožno hovoriť o porušení práva obvineného

na obhajobu, práva rovnosti strán v konaní pred súdom ako i práva na spravodlivé súdne

konanie.

Najvyšší súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o absencii nových

skutočností, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Obvinený v návrhu

na povolenie obnovy konania síce uvádzal, že disponuje dôkazmi o spáchaní trestnej činnosti

zo strany iných osôb, avšak hoci tieto bližšie konkretizoval, odmietol ich sprístupniť.

Len opätovne poukázal na tvrdenia prezentované v pôvodnom konaní.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd sťažnosť obvineného ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. januára 2016

JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Zuzana Vojtelová