Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-137-2020.pdf
PDF · 105.63 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/137/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu G. B., nar. X.X.XXXX, bytom F., D. XX/ XX, zast. JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom, so sídlom Kráľovský Chlmec, Majlátha 2518/14, proti žalovanej M. G., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, zast. JUDr. Jánom Kožuškom, advokátom, so sídlom Michalovce, Sama Chalupku 18, o určenie rozsahu dedičstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 16C/431/201-109 z 5.2.2020 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta.
Priznáva žalovanej náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) určil, že do dedičstva poručiteľky U. B., rod. M., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom D. XXX, zomr. X.X.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel 5/72-in k celku z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. M., Obec M., Okres F., pozemok parcela č. 49/3, orná pôda o výmere 4114 m2, pozemok parcela č. 52 záhrady o výmere 1381 m2, ako parcely reg. C, evidované na katastrálnej mape pozemok parcela č. 293/3 orná pôda o výmere 10191 m2, z podielu pod B3 a spoluvlastnícky podiel 1/6-ina k celku z nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. D.Á., Obec D., Okres F., rod. dom pod súp. č. XXX, stojaci na parcele č. 87 z podielu pod B2 ako aj spoluvlastnícky podiel 1/3 k celku z osobného motorového vozidla zn. Škoda Favorit 136L, EVČ: F.. Nárok na náhradu trov konania priznal úspešnému žalobcovi, s tým, že o ich výške bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.
2. V plnom rozsahu tak vyhovel žalobe, na ktorej skutkové odôvodnenie žalobca uviedol, že dedičmi po jeho nebohom otcovi G. B., zomrelom dňa 11.11.2007, naposledy bytom D., boli žalobca a žalovaná ako jeho deti a ich matka, manželka poručiteľa U. B.. V dedičskom konaní po poručiteľovi G. B., vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 5D/915/2007 Dnot 244/2007, notárka JUDr. Jana Krompáková ako súdna komisárka, vydala na základe dohody, ktorú uzavreli dedičia dňa 16.10.2008 osvedčenie o dedičstve. U. B., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom D. XXX, zomrela X.X.XXXX. Dedičstvo po nej bolo prejednané na Okresnom súde Michalovce, pod sp.zn. 21D/645/2012 a konanie bolo zastavené uznesením z 28.12.2012, ktorým súd vydal majetok nepatrnej hodnoty žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 9C/178/2009 zo 7.7.2011 bolo určené, že darovacia zmluva z 18.8.2006, napísaná vo forme notárskej zápisnice pod č. N375/2006, Nz 32463/2006, ktorou U. B. darovala G. B. (žalobcovi ) nehnuteľnosti v k.ú. D. na LV č. XXX pod B1 v celosti a na LV č. XXX pod B9 2/16 je neplatná pre nespôsobilosť darkyne na právne úkony a jej neschopnosť uvedomiť si následky svojho konania. Súd k takémuto záveru dospel na základe znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria U.. R. P., podľa ktorého U. B. bola dezorientovaná, jej myslenie bolo
zabiehavé, osobnosť detoirovaná, ťažký kognitívny deficit a aj v období podpísania darovacej zmluvy ošetrujúca lekárka, psychiatrička počas vyšetrení dňa 14.7.2006 a 4.9.2006 v objektívnom náleze konštatovala dezorientáciu všetkými smermi. Žalobca mal preto za to, že v čase uzavretia Dohody o dedičstve po poručiteľovi G. B. dňa 16.10.2008, U. B. nebola spôsobilá na právne úkony a nemohla platne uzavrieť uvedenú dohodu, preto ide o absolútne neplatný právny úkon, z ktorého nevyplývajú žiadne práva a povinnosti. U. B. z tohto dôvodu mala nárok na 1/3 dedičstva po Ladislavovi B., tohto dedičského práva sa nemohla platne zriecť, a preto to, čo podľa zákona mala nadobudnúť vo výške podielu 1/3 k dedičstvu, patrí do jej dedičstva. Napokon uviedol, že U. B. bola rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 17P/7/2009 z 27.10.2009 pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
3. Okresný súd prvýkrát rozhodol rozsudkom 16C/431/2015-37 z 9.5.2018 tak, že žalobu zamietol.
4. Po odvolaní sa žalobcu proti tomuto rozsudku Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením 9Co/372/2018-66 z 23.7.2019, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Po vykonaní dokazovania súd ustálil, že po neb. G. B., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Orechová, bolo prejednané dedičstvo pod sp.zn. 5D/915/2017, dedičmi boli jeho manželka, teraz už neb. U. B. a deti M. G., rod. B. a G. B.. Dedičia dňa 16.10.2008 uzavreli dedičskú dohodu, na základe ktorej do vlastníctva M. G. pripadli nehnuteľnosti v k. ú. M., zapísané na LV č. XXX pod B1 v podiele 3/24, pod B4 v podiele 2/24 a LV č. XXX pod B2, v podiele 4/48 a pod B5 v podiele 1/8, ktorá nemala povinnosť vyplatiť hodnotu zákonného dedičského podielu ustupujúcim dedičom. Zo spisu Okresného súdu Michalovce 9C/178/2009 súd zistil, že rozsudkom zo 7.7.2011, právoplatným 31.8.2012, darovacia zmluva z 18.8.2006, písaná formou notárskej zápisnice, ktorou U. B., rod. M., darovala G. B. nehnuteľnosti v k.ú. D. na LV č. XXX pod B1 v celosti a na LV č. XXX pod B9 2/16, bola určená za neplatnú, lebo v čase darovania U. B., rod. M. nebola spôsobilá na právne úkony z dôvodu závažného duševného ochorenia, ťažkej demencie - alzheimerovej sklerózy s neskorým začiatkom s dezorientáciou osobnosti a intelektu už od roku 2002, ktorá choroba ani užívaním liekov nie je zvrátiteľná. Súd vyšiel zo záverov znaleckého posudku znalca U.. R. P., ktorý uviedol, že U. B. už počas hospitalizácie v roku 2002 bola dezorientovaná všetkými smermi, mala myslenie zabiehavé, osobnosť dezorientovanú, a mala kognitívny deficit ťažkej formy, pričom v období podpísania darovacej zmluvy počas vyšetrení 14.7.2006 a 4.9.2006, psychiatrička v objektívnom náleze konštatovala dezorientáciu všetkými smermi. Tieto prejavy choroby boli u nej aj v roku 2006 pričom znalec konštatoval, že stav menovanej nebolo možné zlepšiť. V konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 17P/17/2009 bola rozsudkom z 27.10.2009, právoplatným 16.12.2009, U. B. pozbavená spôsobilosti na právne úkony na základe znaleckého posudku č. 75/2009 U.. U. V., ktorý zistil, že menovaná trpí duševnou poruchou trvalého rázu a jej zdravotný stav odôvodňuje ju úplne pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Z uznesenia 21D/645/2012-16 zo dňa 28.12.2012 o prejednaní dedičstva po neb. U. B., zomr. X.X.XXXX, súd zistil, že bol vydaný majetok nepatrnej hodnoty pozostávajúcej poľnohospodárskej pôdy M. G., rod. B., ktorá sa postarala o pohreb poručiteľky a konanie o dedičstve bolo zastavené.
6. Súd na vec aplikoval ust. § 137 písm. c/ CSP, § 126 ods. 1, § 460 a § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), konštatoval, že žalobca má naliehavý právny záujem na podanej žalobe a dospel k záveru, že dedičská dohoda zo 16.10.2008 je absolútne neplatná, lebo U. B. v čase jej uzavretia bola nespôsobilá na právne úkony. Žalobe preto vyhovel a určil, že zákonný podiel, ktorý v čase smrti U. B., jej ako dedičke po manželovi G. B., vzhľadom na neplatnú dedičskú dohodu patril, teda podiel 1/3 k dedičstvu, patrí do dedičstva po nebohej.
7. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že súd úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní od žalovanej s tým, že o výške tohto nároku bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.
8. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že bolo preukázané, že v dedičskom konaní po G. B. bolo prejednané dedičstvo a dňa 16.10.2008 dedičia uzavreli dohodu. Pokiaľ z výsledkov dokazovania vyplynulo, že v čase uzavretia dohody jedna z dedičiek U. B. nebola spôsobilá na právne úkony, v takomto prípade je neplatná celá dohoda o dedičstve, ktorú títo dedičia uzavreli. Predmetom tejto dohody nebol iba majetok, ktorý bol označený v žalobe, ale aj ďalší majetok a to podiel v nehnuteľnostiach v k. ú. Krčava zapísaných na LV č. XXX, podiel 1- ice v
rodinnom dome s. č. 107 zapísaného na LV č. XXX k. ú. D. a sporoknižka kapitál č. 0483063603/0900 so zostatkom 115.954,50 Sk s prísl.. Pokiaľ teda súd prvej inštancie uzavrel, že uvedená dohoda uzavretá v dedičskom konaní po poručiteľovi G. B. je neplatným právnym úkonom, v takom prípade nedošlo k riadnemu prerozdeleniu majetku po poručiteľovi v prospech jednotlivých dedičov. Takúto právomoc na určenie, ktorý z dedičov a aký podiel nadobudne v dedičskom konaní, prináleží iba súdu v rámci dedičského konania. Tým, že žalobca vymedzil, aký konkrétny podiel by mal patriť konkrétnej dedičke U. B. po poručiteľovi G. B., nie je daná právomoc a tiež ani naliehavý právny záujem v tomto konaní vymedzovať rozsah dedičstva pre jednu z dedičiek (napr. NS ČR sp. zn. 20Cdo 1729/2005). Súd prvej inštancie týmto rozhodnutím mimo dedičského konania rozhodol o tom, čo nepatrí do jeho právomoci a naviac, rozhodol ba o časti dedičstva, o ktorú mal záujem žalobca. Na takejto žalobe nemôže existovať naliehavý právny záujem. Odvolateľka vytkla súdu, že skutočnosti o nedostatku naliehavého právneho záujmu a právomoci súdu prvej inštancie rozhodovať o vyporiadaní dedičstva mimo dedičského konania namietala v priebehu konania, avšak súd prvej inštancie tieto námietky neakceptoval ani patrične sa v dôvodoch svojho rozhodnutia nimi nevysporiadal. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov celého konania.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že súd prvej inštancie sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu sp. zn. 9Co/372/2018 zo dňa 23.7.2019, kde sa uvádza, že rozhodujúcou otázkou pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bude, či od 18.8.2006 mohlo dôjsť k takému zlepšeniu zdravotného stavu U. B., že jej spôsobilosť na právne úkony v čase uzatvárania dedičskej dohody nebola obmedzená. Rozsudkom OS Michalovce sp. zn. 9C/178/2009 právoplatne bolo rozhodnuté, že U. B. dňa 18.8.2006 nebola spôsobilá na právne úkony pre nepriaznivý zdravotný stav, v roku 2006 bola už v štádiu ťažkého ochorenia Alzheimerovou chorobou a s takou osobou sa dalo ľahko manipulovať, nedokázala posúdiť následky svojho konania a dochádzalo len k zhoršeniu jej zdravotného stavu bez možnosti zvrátiť tento stav, preto v čase uzavretia dedičskej dohody dňa 16.10.2008 nebola spôsobilá na právne úkony, a preto uzavretie dohody v rámci dedičského konania dňa 16.10.2008 je absolútne neplatným právnym úkonom. U. B. ako osoba nespôsobilá na právne úkony mala obdržať svoj zákonný dedičský podiel ako manželka poručiteľa a to vzhľadom na existenciu dvoch detí žalobcu a žalovanej predstavuje 1/3-inu z dedičstva, pričom sa vychádza z toho, že podľa § 460 OZ dedičstvo nadobúdajú poručitelia zo zákona jeho smrťou. V danom prípade predmet dedičstva nebol sporný, nastalo dedenie zo zákona, neexistoval závet. Žalovanou citovaný rozsudok NS ČR sp. 20Cdo 1729/2005 je riešením vecí v inom skutkovom a právnom stave a je nepoužiteľný na tento prípad. Žalovaná rozporovala opodstatnenosť žalobcom tvrdených skutočností, je zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností na LV č. XXX k. ú. M., LV č. XXX k. ú. D., preto procesný postup žalobcu bol správny a tieto skutočnosti preukazujú naliehavý právny záujem žalobcu rozhodnúť vo veci rozsudkom súdu.
10. Žalovaná v duplike k odvolaniu uviedla, že nerozporovala otázku zdravotného stavu U. B. ani jej spôsobilosť na právne úkony v čase uzatvárania dedičskej dohody. Poukazovala na tú skutočnosť, že žalobca sa domáha vymedzenia konkrétneho podielu, ktorý by mal patriť konkrétnej dedičke U. B. po poručiteľovi G. B., s tým, že právomoc na určenie, ktorý z dedičov a aký podiel nadobudne v dedičskom konaní, prináleží iba súdu v rámci dedičského konania. V danom prípade nie je daná právomoc tohto súdu na rozhodovanie o konkrétnom podiele pre konkrétneho dediča a tiež ani nie je daný naliehavý právny záujem súdu v tomto konaní vymedzovať rozsah dedičstva pre jednu z dedičiek. Súd ani žalobca nezaujali stanovisko k námietkam žalovanej. Mala za to, že citovaný rozsudok NS ČR 20Cdo 1729/2005 je možné použiť v danom prípade. Nie je v právomoci súdu nahrádzať konkrétne rozhodnutie súdu v dedičskom konaní. Takáto skutočnosť je dôvodom na zamietnutie žaloby pre nedostatok právomoci súdu konať vo veci, v ktorej je oprávnený rozhodovať iba súd v rámci dedičského konania.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas (§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu, a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.7.2021 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabulu a na webovej stránke súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.
12. Odvolací dôvod podľa žalovanou uplatneným ust. § 365 ods.1 písm. h/ CSP spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu; nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale aj jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, či inak vyjadrené, posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil, ako aj výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
13. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, správne zistil skutkový stav, z vykonaného dokazovania však nevyvodil správne právne závery, preto z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je táto odvolacia námietka dôvodná.
14. Odvolací súd vyzval strany sporu sa vyjadrili k možnému použitiu § 230 CSP v nadväznosti na § 175zca O.s.p. v otázke právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľovi G. B., zomrelom 11.11.2007, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité.
15. Žalobca zopakoval, že U. B. nebola procesne spôsobilá na uzavretie dedičskej dohody dňa 16.10.2008, ide preto absolútne neplatný právny úkon, nejde preto o prekážku veci rozhodnutej a použitie uvedených ustanovení by nesmerovalo k spravodlivému rozhodnutiu vo veci.
16. Žalovaná súhlasila s použitím uvedených ustanovení.
17. Podľa § 175zca ods. 1 písm. c/ O.s.p. notár poverený súdom (§ 38 ods. 1) vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak sa dedičia vyporiadali medzi sebou dohodou. Osvedčenie o dedičstve obsahuje poučenie o tom, že účastník konania môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa § 175l až 175z (§ 175zca ods. 2 písm. j/).
18. Dohodu o vyporiadaní dedičstva musia uzavrieť všetci dedičia a je ju možné uzavrieť len v rámci konania o dedičstve, ktoré je tzv. nesporovým konaním, ktoré v čase jej uzavretia bolo upravené v 5. hlave tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. Úkony notára ako súdneho komisára v dedičskej veci sú úkonmi súdu a ním vydané osvedčenie má účinky uznesenia vydaného súdom vedúcemu ku skončeniu dedičského konania.
19. Podľa § 175zca ods. 4 O.s.p. účastník môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa § 175l až 175z. Ak žiadosť nie je včas podaná, osvedčenie o dedičstve nadobudne účinky právoplatného uznesenia o dedičstve [ § 175q ods. 1 písm. a) až c), § 175l a 175o]; včas podanou žiadosťou osvedčenie o dedičstve stráca platnosť a súd pokračuje v konaní bez zreteľa na jeho vydanie. Účastník sa môže vzdať práva na podanie žiadosti podľa odseku 4. V tomto prípade dňom vzdania sa práva na podanie žiadosti všetkými účastníkmi nadobudne osvedčenie o dedičstve účinky právoplatného uznesenia o dedičstve (§ 175zca ods. 5 O.s.p.)
20. Právoplatnosť znamená, že dané rozhodnutie je záväzné a zásadne nezmeniteľné, čo znamená, že zmena právoplatného rozhodnutia je prípustná len výnimočne a na základe mimoriadnych opravných prostriedkov. Právoplatnosť rozhodnutia tvorí prekážku rei iudicatae (veci rozhodnutej).
21. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia v konkrétnej veci je potrebné preferovať princíp právnej istoty účastníkov právoplatne skončeného súdneho konania, ktorého ochrana je zabezpečovaná inštitútom právoplatnosti súdneho rozhodnutia a formálnymi a materiálnymi účinkami
právoplatnosti rozhodnutia. Právoplatnosť v civilnom procese značí predovšetkým nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia a jeho záväzné účinky na právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré prostredníctvom inštitútu právoplatnosti nadobudli kvalitu judikovaných právnych vzťahov, t. j. vzťahov aprobovaných súdnou mocou. Do účinkov právoplatnosti možno zasiahnuť len v prípadoch presne ustanovených zákonom a len z dôvodov, ktoré sú významnejšie než je záujem štátu na právnej istote a stabilite súdnych rozhodnutí (nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. septembra 1996).
22. Po poručiteľovi G. B., zomrelom 11.11.2007, boli dedičmi jeho deti, t.j. žalobca a žalovaná ako aj manželka, teraz už neb. U. B., ktorí dňa 16.10.2008 uzavreli dedičskú dohodu. Osvedčenie o dedičstve 5D/915/2007 Dnot 244/2007 obsahuje poučenie podľa § 175zca ods. 4 O.s.p., pričom účastníci konania sa vzdali práva na pokračovanie v dedičskom konaní, preto osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve a ako také tvorí prekážku veci rozhodnutej. Nie je preto možné toto právoplatné rozhodnutie opätovne preskúmavať v civilnom sporovom konaní a riešiť otázku ne/ platnosti dohody o dedičstve, lebo vo svojej podstate nejde už o právny úkon ako taký (o dohodu) ale ide o právoplatné uznesenie súdu o dedičstve, ktoré nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami a mimoriadne opravné prostriedky účastníkom dedičského konania, v tomto konaní žalobcom, neboli uplatnené (podaná žaloba v žiadnom prípade medzi mimoriadne opravné prostriedky nepatrí).
23. Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že berúc do úvahy vyššie uvedené závery znaleckých posudkov, obom stranám sporu musel byť veľmi dobre známy zdravotný stav ich matky v čase uzavretia dedičskej dohody 16.10.2008, a tento ani jednému z nich v tom čase nevadil, nenamietal ho, naopak všetci dedičskú dohodu podpísali, súhlasili s ňou, vzdali sa práva na podanie žiadosti do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v dedičskom konaní. Nemôže sa dovolávať neplatnosti dohody ten (v tomto prípade žalobca), kto o dôvodoch spôsobujúcich neplatnosť vedel v čase jej uzavretia a neupozornil na ne, naopak bol s existujúcim stavom veci uzrozumený. Pokiaľ by žalobca ako účastník dedičského konania nebol súhlasil s uzavretím dedičskej dohody, dohoda by nevznikla a notár ako súdny komisár by vec rozhodol vychádzajúc zo zákonných dedičských podielov. Takáto situácia však nenastala. Dedičské konanie po poručiteľovi G. B., teda o majetku poručiteľa patriaceho do dedičstva bolo jednoznačne právoplatne rozhodnuté a toto bolo skončené spôsobom dedičmi dohodnutým, preto v tomto civilnom konaní nemožno opätovne rozhodovať o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi a kto z dedičov čo zdedí.
24. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, preto napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol.
25. O trovách konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej nárok na náhradu trov celého konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, vychádzajúc z plného úspechu žalovanej v konaní.
26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).