Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Csp-1-2026.pdf
PDF · 79.72 KB
Case nature
Subarea
38Csp/1/2026
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu: BENCONT FINANCE, a.s., Vajnorská č. 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/X, C., o zaplatenie 25,75 EUR s príslušenstvom
r o z h o d o l :
I. V y h l a s u j e, že Mestský súd Košice nemá právomoc konať vo veci.
II. Konanie z a s t a v u j e.
III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 25,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 15.11.2022 až do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu a trov právneho zastúpenia.
2. Podľa ust. § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
3. Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 24.2.2026 súd zistil, že žalovaná mala tolerovaný pobyt v B. D. C., na ulici B. XXXX/X . Povolenie na pobyt jej platilo od 28.3.2022 do 4.3.2026. Mestská polícia mesta Košice oznámila súdu, že žalovaná na adrese B. XXXX/X, C. nebýva.
4. V konaní vystupuje účastník - žalovaná, ktorá má štátnu príslušnosť Ukrajiny, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.
5. Súd preto skúmal, či je v danej veci daná právomoc súdu na konanie.
6. Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom obsahuje zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ktorý v § 37 nasl. upravuje právomoc slovenských justičných orgánov. V ust. § 37 zákona je stanovené, že ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva,
ak tu má majetok. V konaní je zrejmé, že žalovanou je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky. Preto na uvedenom ustanovení § 37 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nemožno založiť právomoc slovenského súdu na konanie.
7. Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok výslovne a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma ( prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa ust. § 9 Civilného sporového poriadku. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
8. Zmluva o poskytovaní služieb, na ktorú sa v žalobe žalobca odvoláva, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čiže mal postavenie dodávateľa v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kým žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že žalovaná má postavenie spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovaná, t.j. spotrebiteľ, je cudzím štátnym príslušníkom, a to konkrétne štátnym príslušníkom Ukrajiny, čo súd zistil v rámci šetrenia pobytu žalovanej. Súd tiež má za preukázanú skutočnosť, že žalovaná mala tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky avšak podľa správy polície sa žalovaná v súčasnosti nezdržiava na adrese uvedenej v zmluve, ani na adrese uvedenej v registri obyvateľov SR.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 9. Podľa ust. § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
10. Podľa ust. § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.
11. Podľa ust. § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
12. Podľa ust. § 37e ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.
13. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
14. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
15. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.
16. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka obchodník je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
P r á v n y záver :
18. Z citovaných ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyplýva, že právomoc slovenských súdov je pri sporoch s cudzím prvkom daná, ak osoba, proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, prípadne pobyt cudzinca, podstatný je úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydliskom treba chápať miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje. Ide o všeobecné pravidlo určenia právomoci (resp. o všeobecnú právomoc) slovenských súdov v sporoch s cudzím prvkom, ktoré sa však použije subsidiárne, t.j. len, ak neprichádza do úvahy výlučná právomoc podľa ust. § 37d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom alebo ak nebola právomoc slovenských súdov založená písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu, v takom prípade však súd musí skúmať, či takáto dohoda o právomoci je z hľadiska pravidiel určených v ustanoveniach § 37e zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom platná, resp. prípustná. Popri všeobecnej právomoci však môže v konkrétnom prípade prichádzať do úvahy ešte právomoc podľa ust. § 37a až § 37c zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Vzhľadom na prejednávanú vec by pri skúmaní právomoci slovenských súdov mohli prichádzať do úvahy, okrem ustanovenia, ktoré upravuje všeobecnú právomoc slovenských súdov, ešte ustanovenia § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a § 37e ods. 1 a ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko žalovaná, ktorá je cudzím štátnym príslušníkom, má postavenie spotrebiteľa (ide teda o vec, týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom však v danom prípade aplikovať nemožno, aj keď ide o vec, týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy, keďže spotrebiteľ v danom prípade nemá postavenie žalobcu, ale žalovanej, ktorý navyše ani nemá bydlisko na území Slovenskej republiky.
19. Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade je daná právomoc slovenského súdu, preto tunajší súd napokon vychádzal z ustanovenia § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého je právomoc slovenských súdov daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky nie je daná, keďže žalovaná ako spotrebiteľ, nemá bydlisko (ktorý pojem je potrebné vykladať podľa vnútroštátneho práva, t.j. nie trvalé bydlisko, ale miesto kde sa osoba skutočne zdržiava) na území Slovenskej republiky.
21. Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd v súlade s citovaným ustanovením § 161 Civilného sporového poriadku konanie voči žalovanej zastavil. Súd súčasne poukazuje na záver vyjadrený v rozhodnutí Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo28/2009 "pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci, musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť, pokiaľ žiaden takýto orgán súd nezistí, vec patrí do právomoci súdov, uvedené však neplatí, ak ide o prípad právomoci cudzozemského orgánu".
22. Podľa ust.§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
23. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeného v ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku voči žalovanej ako spotrebiteľovi zo spotrebiteľskej zmluvy na súde, ktorému
nepatrí právomoc takýto nárok žalobcu prejednať a rozhodnúť, na základe čoho došlo k zastaveniu konania. Vzhľadom na to, že žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd ich náhradu žalovanej nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa §365 ods. 3 CSP dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.