Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoKR-87-2025.pdf
PDF · 228.42 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/87/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: JUDr. Andrea Havlátová - Rajczyová, správca konkurznej podstaty majetku úpadcu GET group, s.r.o. v konkurze, Šafárikova 124, 048 01 Rožňava, IČO: 44428791, so sídlom kancelárie správcu Masarykova 12, 040 01 Košice, značka správcu S791, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Martin Rusnák, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 56252901, proti žalovanému: AGROTRADE GROUP spol. s r.o., so sídlom Šafárikova 124, 048 01 Rožňava, IČO: 31668861, zastúpený TS Legal Services s.r.o., so sídlom Klimkovičova 3163/19, 040 23 Košice – mestská časť Sídlisko KVP, IČO: 57440417, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 89Cbi/2/2024-329 zo dňa 07. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 89Cbi/2/2024-329 zo dňa 7.4.2025.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej len ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 89Cbi/2/2024-329 zo dňa 07. apríla 2025 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že: I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
2. Rozhodol tak v konaní, v ktorom sa žalobca domáhal určenia, že: I. Kúpna zmluva zo dňa 31. januára 2023, uzavretá medzi spoločnosťou GET group, s.r.o., IČO: 44428791, so sídlom Šafárikova 124, 048 01 Rožňava a spoločnosťou AGROTRADE GROUP spol. s r.o., IČO: 31668861, so sídlom Šafárikova 124, 048 01 Rožňava, je v časti týkajúcej sa prevodu hnuteľných vecí, bližšie špecifikovaných kódom kategórie, inventárnym číslom, názvom, dátumom zaradenia a množstvom, uvedenými v žalobe, voči veriteľom v konkurze vedenom na majetok úpadcu GET group, s.r.o., IČO: 44428791, so sídlom Šafárikova 124, 048 01 Rožňava, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 31K/4/2023, právne neúčinná a II. uložil žalovanému povinnosť vydať označené hnuteľné veci v prospech všeobecnej podstaty úpadcu a III. priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.
3. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Košice I z 22. februára 2023, sp. zn. 31K/4/2023, publikovaným v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky č. 41/2023 dňa 28. februára 2023 (K010460), bol na majetok navrhovateľa – dlžníka GET group, s.r.o., IČO: 44428791, so sídlom Šafárikova 124, 048 01 Rožňava (ďalej aj „úpadca“), vyhlásený konkurz a do funkcie správcu majetku
úpadcu bol ustanovený žalobca. Úpadca disponoval rozsiahlym funkčným zázemím nevyhnutným na napĺňanie podnikateľského zámeru v oblasti živočíšnej výroby a spracovania produktov živočíšneho pôvodu, ktorý mal tendenciu rozširovať sa smerom k maloobchodu. V priebehu mesiacov november 2022 až február 2023 sa úpadca zbavil takmer všetkého nezaťaženého majetku tvoriaceho esenciálnu bázu podniku, najmä hmotných zložiek podniku s tým, že nadobúdateľom bol zásadne žalovaný, ktorý je ako spoločník úpadcu a tiež prostredníctvom A. B. C., ktorý je spoločníkom úpadcu a zároveň jediným konateľom žalovaného, osobou spriaznenou s úpadcom podľa § 9 ods. 1 písm. b) a c) a § 9 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR"). Uskutočnením viacerých prevodov vlastníckeho práva k jednotlivým hmotným zložkám podniku úpadcu (ktoré zmluvy žalobca v žalobe presne špecifikoval) došlo k podstatnému sťaženiu uskutočňovania jeho podnikateľskej činnosti, pričom jednotlivé úkony boli výhodné len jednostranne a to tak, aby z nich profitoval žalovaný alebo ďalšie spriaznené osoby. Vykonaním predmetných úkonov sa úpadca dostal do stavu odkázanosti na žalovaného. Na základe jednotlivých scudzovacích právnych úkonov od novembra 2022 do februára 2023 úpadca v blízkej súčinnosti so žalovaným nastolili neprípustný stav monopolného postavenia žalovaného a uvedeným konaním bola úpadcova podnikateľská činnosť uvedená do stavu závislosti na žalovanom, a to bez toho, aby sa majetkový prospech úpadcu ekvivalentne zvyšoval. Kúpnou zmluvou uzatvorenou 31. januára 2023 k prevodu vlastníckeho práva k súboru hnuteľných vecí „nachádzajúcich sa v sídle predávajúceho (úpadcu),“ špecifikovanému v prílohe č. 1 kúpnej zmluvy, na žalovaného za kúpnu cenu 5.900,00 eur bez DPH (7.080,00 eur s DPH) (ďalej aj "Kúpna zmluva"). Povinnosť žalovaného zaplatiť kúpnu cenu zanikla zaplatením kúpnej ceny na účet dňa 21. februára 2023. Žalobca konštatoval, že mu ako správcovi majetku úpadcu svedčí podľa § 57 ods. 1 ZKR aktívna legitimácia a žalovanému pasívna vecná legitimácia podľa § 62 ods. 1 ZKR, pričom žaloba bola v súlade s § 57 ods. 2 ZKR podaná pred uplynutím lehoty na uplatnenie odporovacieho práva, ktorá uplynula 1. marca 2024. Za splnenú považoval aj podmienku lehoty na uskutočnenie právneho úkonu podľa § 58 ods. 3 ZKR. Splnenie hmotnoprávnej podmienky podľa § 57 ods. 4 ZKR vzhliadol žalobca v tom, že uskutočnením odporovaného právneho úkonu boli ukrátení veritelia, ktorí boli nútení si svoje pohľadávky prihlásiť do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu. Poukázal na zoznam pohľadávok vedený v Registri úpadcov a ohľadom ukrátených veriteľov disponujúcich pohľadávkou ku dňu vykonania odporovaného právneho úkonu predložil súdu zoznamy veriteľov s pohľadávkou k 30. januáru 2023, k 31. januáru 2023 a k 01. februáru 2023. Označenému právnemu úkonu žalobca odporoval s poukazom na § 58 ods. 1 ZKR ako právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia, a to vzhľadom na neekvivalentnosť peňažného plnenia poskytnutého žalovaným, odvolávajúc sa na čl. V. bod 2. Kúpnej zmluvy, v ktorom úpadca vyhlásil, že všetky veci tvoriace predmet kúpy sú v plne funkčnom stave umožňujúcom ich použitie, spĺňajú všetky technické normy a požiadavky umožňujúce ich bezpečné použitie. Analyzujúc trhové hodnoty jednotlivých hnuteľných vecí a zohľadniac ich opotrebenie v miere korešpondujúcej s rokom ich zaradenia do majetku, dospel žalobca k záveru, že suma, za ktorú boli hnuteľné veci predané, nezodpovedá ich obvyklej (trhovej) hodnote, ale boli prevedené za cenu podstatne nižšiu, ako je ich trhová hodnota. Vychádzajúc z toho, že kúpna cena za hnuteľné veci bola stanovená súhrnne za celý súbor hnuteľných vecí a nie jednotlivo za konkrétnu hnuteľnú vec, mal žalobca za to, že na prijatie záveru o tom, že kúpna cena nezodpovedala peňažnému ekvivalentu, postačovalo ocenenie len časti hnuteľných vecí. Výsledná cena položiek uvedených v žalobe podľa neho spolu predstavovala 10.220,85 eur (bez DPH). Je úlohou žalovaného, aby úpadok vyvrátil dôkazom opaku. S ohľadom na časové súvislosti upriamil pozornosť na to, že Kúpna zmluva bola uzatvorená v deň podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom úpadca musel byť v deň podania návrhu v úpadku.
4. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že úpadca nebol v čase vykonania úkonu v úpadku, keďže nebol predlžený a ani platobne neschopný. Nie je splnená podmienka odporovateľnosti úkonu predpokladaná v § 58 ods. 2 ZKR. Za účelom vyvrátenia úpadku vo forme predlženia žalovaný odkázal na pripojenú účtovnú závierku úpadcu ku dňu vykonania úkonu, z ktorej vyplýva, že hodnota záväzkov nepresahuje hodnotu majetku. Vychádzajúc z účtovníctva úpadcu k 31. januáru 2023, mal majetok hodnotu 2.414.792,00 eur a záväzky hodnotu 2.218.759,00 eur. Navyše na účely hodnotenia predlženia sa nezapočítavajú záväzky úpadcu voči žalovanému (ako osobe spriaznenej s úpadcom), ktoré majú hodnotu 1.797.202,00 eur a ktorých právny dôvod vzniku, výška a ani vymáhateľnosť nie sú sporné. Hodnota majetku 2.414.792,00 eur podstatnou mierou prevyšovala hodnotu záväzkov 421.557,00 eur. Pre vyvrátenie platobnej neschopnosti úpadcu žalovaný poukázal na žalobcom predložený zoznam pohľadávok, ktoré boli prihlásené do konkurzu, do ktorého žalovaný doplnil jednotlivé splatnosti prihlásených pohľadávok, z ktorých považoval za zrejmé, že úpadca nebol platobne neschopný, keďže
k 31. januáru 2023 voči nemu neexistovala žiadna pohľadávka, ktorá by bola 90 dní po lehote splatnosti. Najskôr splatnou sa stala pohľadávka veriteľa COOPBOX Eastern, s.r.o. (č. 162 v zozname pohľadávok), a to dňa 22. novembra 2022, čo je menej ako 90 dní pred dňom, kedy bol vykonaný odporovaný úkon. Pohľadávka č. 66 veriteľa Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej len "PPA") vznikla až po vykonaní odporovaného právneho úkonu (a aj po vyhlásení konkurzu), keď veriteľ dňa 29. marca 2023 odstúpil od zmluvy; a pohľadávka č. 161 veriteľa PPA vznikla až dňa 15. mája 2023, kedy mal podľa názoru tohto veriteľa úpadca vrátiť nezúčtovanú dotáciu, a teda po vykonaní odporovaného právneho úkonu, pričom pre vylúčenie pochybností žalovaný poukázal na to, že samotná dotácia nemohla byť poskytnutá skôr ako ku dňu uzatvorenia zmluvy z 13. decembra 2022, čiže v čase vykonania odporovaného úkonu ani právny vzťah úpadcu s predmetným veriteľom v súvislosti s touto dotáciou ešte netrval 90 dní. Vykonaný právny úkon bol realizovaný preto, aby úpadca získal likvidné prostriedky na úhradu miezd zamestnancov, respektíve na úhradu pohľadávok štátu, pričom Kúpnou zmluvou a plnením na jej základe bol stav úpadku ešte viac odvrátený, keďže na jej základe došlo k prevodu majetku, ktorý na účely účtovníctva nebol evidovaný v súvahe (drobné a krátkodobé predmety, ktoré sa neodpisujú), a teda hodnota majetku v súvahe sa neznížila, ale sa v dôsledku zaúčtovania pohľadávky titulom kúpnej ceny vo výške 7.200,00 eur zvýšila. Došlo aj k posilneniu platobnej schopnosti, keďže štruktúra záväzkov úpadcu sa nijakým spôsobom nemenila, naopak o sumu 7.200 eur vzrástol jeho peňažný majetok.
4.1. V súvislosti s preukazovaním toho, že Kúpna zmluva je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, žalobcovi vyčítal, že pri určení obvyklej hodnoty plnenia (hnuteľných vecí) vychádzal z priemernej hodnoty vecí, ktorú určoval výlučne na základe predaja nových vecí. Hodnotu týchto hnuteľných vecí, obstaraných v rokoch 2015 - 2017, nemožno porovnávať s vecami novými. Konštatovanie žalobcu o tom, že predpokladá, že prevádzané veci mali hodnotu 50 % ním určenej priemernej ceny, označil žalovaný za nepostačujúce, a to o to viac, že porovnanie cien realizoval približne rok po tom, čo bol samotný úkon vykonaný. Porovnanie s cenami v e-shopoch a portáli bazoš.sk je nepoužiteľné, keďže nie je zrejmé, či ide o veci vlastnosťami podobné. Žalobca teda nepreukázal, že cena na základe Kúpnej zmluvy bola podstatne vyššia. Pochybnosti môže odstrániť znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie, ktoré však neboli predložené ani navrhnuté. Žalobca porovnával veci odlišných špecifikácií. Z uvedených dôvodov rozporoval tvrdenia žalobcu o reálnej cene prevádzaných hnuteľných vecí. Vybrané veci, ktoré boli predmetom predaja podľa Kúpnej zmluvy, boli obstarané z prostriedkov Európskej únie (eurofondov), čo vyplýva už zo špecifikácie majetku obsiahnutej v petite žaloby. Podľa § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva alebo rozhodnutie; v spojitosti s ustanovením § 72 ods. 1 ZKR zastával názor, že takýto majetok by nikdy nemohol podliehať konkurzu, a teda považoval za vylúčené, aby v dôsledku jeho prevodu boli ukrátení konkurzní veritelia. Rovnako, s ohľadom na označené zákonné ustanovenia považoval žalovaný za neprípustný petit žaloby, ktorým sa žalobca domáhal vydania týchto vecí.
4.2. Zdôrazniac, že základnou podmienkou akejkoľvek neúčinnosti právneho úkonu je ukrátenie veriteľov, mal žalovaný, vychádzajúc z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica z 21. júla 2014, sp. zn. 25CoKR/2/2014, publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 33/2016 za to, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, keď nielenže neuviedol hodnotu majetku a sumu pohľadávok veriteľov, ktorí sa z toho majetku mohli uspokojovať pred a po vykonaní úkonu, ale ani neidentifikoval pohľadávku, ktorá mala byť podľa neho ukrátená, pričom priloženie zoznamu pohľadávok a ďalších dokumentov, aj nesúvisiacich s vecou (tri zoznamy veriteľov vyhotovené k rôznym dňom) bez toho, aby bolo jednoznačne identifikované to, ktorá pohľadávka veriteľa mala existovať ku dňu vykonania odporovaného úkonu, považoval za nepostačujúce. Z dôvodu, že pre prípad vyslovenia neúčinnosti Kúpnej zmluvy sa žalobca žalobným petitom domáhal aj vydania hnuteľných vecí, považoval žalovaný v zmysle § 63 ods. 1 ZKR za potrebné, aby hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobca domáhal, existovali a nachádzali sa u žalovaného. V nadväznosti na to zdôraznil, že splnenie tejto podmienky žalobca nepreukázal a vo vzťahu k tejto skutočnosti ani neuviedol akékoľvek prostriedky procesného útoku. S ohľadom na uvedené, zhrnúc, že spoločnosť GET group, s.r.o. nebola k 31. januáru 2023 v úpadku, nebolo preukázané ukrátenie veriteľov a ani neprimeranosť plnenia na základe Kúpnej zmluvy, pričom majetok, ktorého vydania sa žalobca domáhal, nemôže podliehať konkurzu podľa
osobitného predpisu, a ani nebolo preukázané, že tento je v držbe žalovaného, žalovaný navrhol, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
5. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vykonaným dokazovaním (oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise) zistil nasledujúci skutkový stav:
5.1. Uznesením Okresného súdu Košice I z 22. februára 2023, sp. zn. 31K/4/2023, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 41/2023 dňa 28. februára 2023, súd vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti GET group, s.r.o., IČO: 44428791, so sídlom Šafárikova 124, 048 01 Rožňava, pričom za správcu podstaty ustanovil JUDr. Richarda Lukáča, so sídlom kancelárie Žriedlová 3, 040 01 Košice, zn. správcu S1858.
5.2. Z výpisu úpadcu z Obchodného registra z 25. februára 2024 v spojení s výpisom žalovaného z Obchodného registra z 25. februára 2024 vyplýva, že žalovaný je od 06. júna 2014 spoločníkom úpadcu s peňažným vkladom aktuálne vo výške 109.200,00 eur na základnom imaní úpadcu vo výške 546.000,00 eur, pričom konateľ žalovaného A. B. C. je súčasne spoločníkom úpadcu s peňažným vkladom aktuálne vo výške 81.845,00 eur na základnom imaní úpadcu. V zhode s uvedeným je žalovaný uvedený v Zozname spriaznených osôb úpadcu, vyhotovenom 31. januára 2023, ktorý bol prílohou návrhu úpadcu na vyhlásenie konkurzu.
5.3. Úpadca v postavení predávajúceho uzavrel dňa 31. januára 2023 so žalovaným v postavení kupujúceho Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy – hnuteľným veciam uvedeným v Prílohe č. 1 tejto zmluvy – za celkovú kúpnu cenu vo výške 5.900,00 eur bez DPH (7.080,00 eur s DPH). K prebratiu predmetu kúpy došlo v zmysle Preberacieho protokolu dňa 31. januára 2023, pričom zmluvné strany v Kúpnej zmluve aj v Preberacom protokole vyhlásili, že všetky veci tvoriace predmet kúpy sú v plne funkčnom stave umožňujúcom ich použitie. V nadväznosti na to úpadca dňa 1. februára 2023 vystavil žalovanému faktúru č. 2023002 na sumu 7.080,- eur s DPH, splatnú 3. marca 2023, ktorú žalovaný uhradil.
5.4. V žalovaným predloženej účtovnej závierke úpadcu, zostavenej k 31. januáru 2023, neobsahujúcej údaj o dátume jej zostavenia a schválenia ani informáciu o tom, či ide o riadnu, mimoriadnu alebo priebežnú účtovnú závierku, ako ani údaj o veľkosti účtovnej jednotky a bez priložených súčastí: súvahy, poznámok a výkazov ziskov a strát je uvedené, že majetok úpadcu mal hodnotu 2.414.792,00 eur (z toho podiely v prepojených účtovných jednotkách 497.000,00 eur, účty v bankách 494,00 eur a peniaze 7.489,00 eur) a záväzky hodnotu 2.218.759,00 eur (z toho záväzky z obchodného styku v rámci podielovej účasti 1.797.202,00 eur).
5.5. Zo žalobcom predloženého listinného dôkazu – Hlavnej knihy – stavu majetku k 31. januáru 2023 vyplýva, že potenciálna hodnota majetku, evidovaná v účtovníctve úpadcu (na jednotlivých účtoch) k 31. januáru 2023, vyčíslená správcom v súlade s § 4 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., predstavovala sumu 1.303.421,51 eur. Žalobca v konaní predložil listinný dôkaz, preukazujúci stav majetku úpadcu aj ku dňu predchádzajúcemu dňu odporovateľného právneho úkonu, a to Hlavnú knihu – stav majetku k 30. januáru 2023, podľa ktorého bola potenciálna hodnota majetku úpadcu k uvedenému dňu 1.366.478,97 eur, ako aj ku dňu nasledujúcemu po dni odporovateľného právneho úkonu, t.j. Hlavnú knihu – stav majetku k 1. februáru 2023, v zmysle ktorého predstavovala potenciálna hodnota majetku úpadcu k 1. februáru 2023 sumu 1.290.442,93 eur.
5.6. V D. majetku z 31. januára 2023, ktorý bol prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu, úpadca deklaroval nehnuteľný majetok v celkovej hodnote 587.450,00 eur, vlastníctvo hnuteľných vecí v celkovej hodnote 688.716,36 eur, pohľadávky v celkovej hodnote 613.100,61 eur, z ktorej sumy predstavovala suma 10.659,75 eur nezúčtované preddavky na stravné voči zamestnancom a suma 543.809,77 eur pohľadávku voči PPA. V D. majetku bolo zároveň uvedené vlastníctvo obchodného podielu v obchodnej spoločnosti TERRA WYLAK, a to v hodnote 0,00 eur. Zároveň z neho vyplynulo, že na účtoch nie sú žiadne zostatky.
5.7. V zmysle súpisu majetku všeobecnej podstaty, respektíve jeho doplnení, vyhotovených správcom a zverejnených v Obchodnom vestníku č. 57/2023 dňa 22. marca 2023, č. 82/2023 dňa 28. apríla 2023, č. 114/2023 dňa 15. júna 2023, č. 139/2023 dňa 21. júla 2023 a č. 114/2023 dňa 15. júna 2023,
správca ako majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, zaradil do súpisu všeobecnej podstaty majetok v súpisovej hodnote 83.141,66 eur. V zmysle súpisov majetku oddelenej podstaty zabezpečených veriteľov: Všeobecnej úverovej banky, a.s. a Pôdohospodárskej platobnej agentúry, vyhotovených správcom (žalobcom) a zverejnených v Obchodnom vestníku č. 82/2023 dňa 28. apríla 2023 bol správcom ako majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, zaradený do súpisov majetku oddelenej podstaty uvedených zabezpečených veriteľov majetok v súpisovej hodnote 1.105.578,14 eur.
5.8. Úpadca v postavení konečného prijímateľa dňa 29. apríla 2015 uzavrel s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou ako poskytovateľom podpory Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. E., predmetom ktorej bol záväzok PPA poskytnúť úpadcovi NFP maximálne v sume 714.513,75 eur na realizáciu projektu – obstaranie/modernizáciu/rekonštrukciu hnuteľných vecí, výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu technológií. Úpadca sa zaviazal zriadiť v prospech PPA záložné právo, nepreviesť podnik alebo časť podniku na inú osobu bez predchádzajúceho písomného súhlasu PPA, či zachovať vlastnícke právo, respektíve iný právny vzťah oprávňujúci ho užívať predmet projektu a vlastnícke právo k nadobudnutému hnuteľnému majetku. V čl. XII. bode 1. predmetnej zmluvy bolo dojednané, že záväzky zo zmluvy zanikajú po uplynutí piatich rokov od účinnosti zmluvy. V zmysle čl. XIII. bodu 1. zmluvy táto nadobudla platnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami a v zmysle § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa stala účinnou dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.
5.9. Na základe právoplatného rozhodnutia o schválení Žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku uzavrela PPA v postavení poskytovateľa s úpadcom v postavení jedného z partnerov projektu a prijímateľa (ako partnera projektu č. 5) Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 164NR110003, následne zmenenú a doplnenú Dodatkami č. 1 až 3, predmetom ktorej bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností zmluvných strán pri poskytnutí NFP zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu, ktoré boli predmetom schválenej Žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, pričom konkrétne úpadcovi ako partnerovi projektu č. 5 sa PPA zaviazala poskytnúť NFP maximálne v sume 1.819 677,21 eur (v zmysle zmluvy pôvodne v sume 2.083.245,00 eur, následne Dodatkom č. 2 zníženej na 2.081.010,55 eur a Dodatkom č. 3 na sumu 1.819.677,21 eur) s tým, že konečná výška NFP, ktorý mu bude vyplatený, sa určí na základe skutočne vynaložených, odôvodnených a riadne preukázaných výdavkov na realizáciu aktivít projektu v súlade s princípmi hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti ich vynaloženia zo strany prijímateľa.
5.10. V žalobcom predloženom Zozname veriteľov s pohľadávkou k 31. januáru 2023 boli uvedení veritelia úpadcu s pohľadávkami v celkovej sume 1.893.983,21 eur, z ktorých 97,60 % bolo po splatnosti, pričom z uvedenej sumy predstavovali záväzky úpadcu voči žalovanému 1.797.202,36 eur. V predmetnom zozname figurovali všetci veritelia, ktorí boli žalobcom v replike označení ako tí, k ukráteniu ktorých došlo odporovateľným právnym úkonom, t.j. Amerex PRAHA, spol. s r.o., organizačná zložka; BBF energy, s.r.o.; ENSTRA a. s.; G.P.R. s.r.o.; GEMERSTAV s.r.o.; IR THERMIC s.r.o.; Lindström, s.r.o.; NOVAMED, s.r.o.; PRIOR STRED, a.s.; PETRUZALEK s.r.o.; PROGAST, s.r.o.; Stredoslovenská energetika, a.s.; Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s.; TESCO STORES SR, a.s.; VAS s.r.o. a COOPBOX Eastern, s.r.o. Títo boli uvedení aj v Zozname veriteľov s pohľadávkou k 30. januáru 2023, v zmysle ktorého predstavovala suma záväzkov úpadcu k danému dňu 1.908.034,20 eur, z ktorých 93,43 % bolo po splatnosti, pričom pohľadávky žalovaného predstavovali 1.800.625,14 eur a oproti Zoznamu veriteľov k nasledujúcemu dňu (k 31. januáru 2023) figuroval v tomto zozname naviac veriteľ AT AGROTURIEC, spol. s r.o. Z hľadiska veriteľov a ich pohľadávok bol so Zoznamom veriteľov s pohľadávkou k 31. januáru 2023 totožný Zoznam veriteľov s pohľadávkou k 1. februáru 2023 s výnimkou výšky pohľadávok žalovaného, ktorá k 1. februáru 2023 predstavovala 1.772.899,57 eur, a teda celková suma záväzkov úpadcu k 1. februáru 2023 predstavovala 1.874.142,36 eur. Ani v jednom z uvedených zoznamov nebola ako veriteľ úpadcu uvedená PPA.
5.11 V zhode s uvedeným aj zo žalovaným predloženého Prehľadu pohľadávok žalovaného voči úpadcovi k 31. januáru 2023 vyplýva, že žalovaný mal k 31. januáru 2023 voči úpadcovi pohľadávky v celkovej výške 1.797.202,36 eur.
5.12. V Zozname pohľadávok z Registra úpadcov boli uvedené pohľadávky všetkých vyššie uvedených veriteľov, ktorí boli v replike žalobcu označení ako veritelia, k ukráteniu ktorých došlo odporovateľným právnym úkonom s tým, že veritelia F. G., H. a Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť,
a.s. figurujú v predmetnom zozname s inými pohľadávkami ako tými, na ktoré v súvislosti s ich ukrátením poukázal žalobca v replike; veriteľ GEMERSTAV s.r.o. len s pohľadávkou vo výške 7.483,86 eur; veriteľ TESCO STORES SR, a.s. s piatimi pohľadávkami, z ktorých je jedna totožná s pohľadávkou, na ktorú v replike poukázal žalobca, a to pohľadávka s VS: 280129065, ktorá bola v konkurze zistená v rozsahu 506,82 eur; a veriteľ Lindström, s.r.o. s piatimi pohľadávkami, z ktorých dve, a to v sume 880,72 eur a v sume 841,62 eur nezodpovedajú pohľadávkam, na ktoré žalobca poukázal v replike. Súd sa zároveň oboznámil s pohľadávkami veriteľa PPA evidovanými v zozname pohľadávok z registra úpadcov pod por. č. 66 a 161.
5.13. Zo žalovaným vyhotoveného a predloženého Prehľadu splatnosti jednotlivých pohľadávok prihlásených do konkurzu na majetok úpadcu vyplýva, že najskôr splatnou pohľadávkou z tých pohľadávok, ktoré boli prihlásené do konkurzu na majetok úpadcu, bola pohľadávka veriteľa COOPBOX Eastern, s.r.o., evidovaná v zozname pohľadávok pod por. č. 162, ktorá sa stala splatnou dňa 22. novembra 2022.
5.14. Rovnako, aj v zmysle žalovaným predloženej Špecifikácie záväzkov úpadcu k 31. januáru 2023 bola pohľadávkou, ktorej splatnosť nastala najskôr, pohľadávka veriteľa COOPBOX Eastern, s.r.o. (uvedená pod por. č. 288), ktorá sa stala splatnou dňa 22. novembra 2022, a teda s úhradou ktorej bol úpadca k 31. januáru 2023 v omeškaní 70 dní. Z predmetnej listiny súd zároveň zistil, že k 31. januáru 2023 evidoval úpadca okrem záväzkov voči žalovanému záväzky (splatné i nesplatné) voči iným veriteľom v celkovej výške 421.554,10 eur.
5.15. V odpovedi z 20. marca 2023 na výzvu na poskytnutie súčinnosti konateľ úpadcu žalobcovi uviedol, že vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu s energiami, vysokými fixnými nákladmi, zvyšujúcimi sa nákladmi na zamestnancov a s tým spojenou znižujúcou sa ziskovosťou obchodnej spoločnosti úpadcu, vykonala obchodná spoločnosť v januári 2023 vnútornú kontrolu (vzhľadom na prípravu konsolidácie vnútorných vzťahov, úpravu dodávateľsko-odberateľskej štruktúry, stanovenie budúceho cash-flow), pri ktorej sa zistila platobná neschopnosť ako forma úpadku, v nadväznosti na čo podala dňa 31. januára 2023 návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok. Dodal, že obchodná spoločnosť neevidovala žiadne záväzky voči štátnym inštitúciám, disponovala majetkom na podnikanie (zásoby, hnuteľný majetok, nehnuteľnosti), avšak tento majetok podľa vyhlášky č. 197/2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej neschopnosti sa nepovažoval za peňažný majetok obchodnej spoločnosti na účely určenia platobnej schopnosti. Poznamenal, že k zisteniu tohto stavu dospela obchodná spoločnosť v januári 2023, s čím bola spojená aj príprava na podanie daňového priznania k dani z príjmu, respektíve príprava na vyhotovenie účtovnej závierky.
6. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka I. J. ako konateľa úpadcu, a to jednak ako oneskorene uplatnenému (na pojednávaní 7. apríla 2025, hoci tvrdenia o spôsobe, akým bola účtovná závierka získaná, žalovaný prezentoval už v duplike) a súčasne ako nadbytočnému, a to s ohľadom na to, že žalobca nerozporoval žalovaným popísaný mechanizmus získania tohto dôkazného prostriedku, ako aj na to, že žalobca, disponujúci účtovníctvom úpadcu, z obsahového hľadiska napadol predloženú účtovnú závierku len v súvislosti so zaradením dvoch majetkových hodnôt a finančného majetku do majetku úpadcu, prípadné nezohľadnenie ktorých však nebolo spôsobilé zmeniť záver o neexistencii predlženia úpadcu ku dňu úkonu, ktorému žalobca odporoval a napokon aj so zreteľom na to, že pre záver o tom, že odporovateľným úkonom došlo k ukráteniu veriteľov, sa nevyžaduje preukázanie vedomosti štatutára úpadcu, ale ukrátenie veriteľov sa skúma ako objektívna skutočnosť. Z naposledy uvedeného dôvodu súd nevyhovel ani návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom konateľa žalovaného A. B. C. k jeho vedomosti o úpadku úpadcu, pričom za neodôvodnený považoval jeho výsluch aj k spôsobu určenia hodnoty hnuteľných vecí, keďže skutočná hodnota hnuteľných vecí je taktiež objektívnou kategóriou, pričom konateľ žalovaného podľa vyjadrenia žalovaného nie je znalcom v príslušnom odbore oceňovania majetku. Ako nespôsobilý preukázať skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie určujúce, súd vyhodnotil aj návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka A. K. L., konateľa spoločnosti GemerAudit, spol. s r.o., k stavu imania úpadcu, keďže z okolností vyplynulo, že menovaná spoločnosť mala vykonávať audit stavu imania úpadcu k obdobiu predchádzajúcemu minimálne 6 týždňov dňu, ku ktorému bol vykonaný odporovateľný úkon, pričom ako to opakovane uvádzal žalobca, išlo o obdobie, v ktorom bolo realizovaných viacero prevodov majetku úpadcu. Návrh žalobcu na doplnenie dokazovania
znaleckým posudkom na hodnotu hnuteľných vecí považoval súd nielen za oneskorene uplatnený prostriedok procesného útoku, keďže spôsob ocenenia hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom Kúpnej zmluvy, žalovaný namietal už vo vyjadrení k žalobe, ale vzhľadom na to, že v konaní dospel k záveru, že v posudzovanej veci nebolo preukázané splnenie ani ďalších podmienok odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu, aj za nehospodárny, a teda v tomto zmysle nadbytočný. S prihliadnutím na tento záver potom súd nepovažoval za hospodárne ani vykonanie žalovaným navrhnutého dokazovania vyžiadaním správy príslušného daňového úradu.
7. Súd vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1, § 203a ods. 1 až 3, § 9 ods. 1 písm. b) a c), § 9 ods. 3, § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 prvé tri vety, § 3 ods. 3, § 57 ods. 1 až 4, § 58 ods. 1 až 3, § 62 ods. 1, § 62 ods. 5, § 63 ods. 1, § 72 ods. 1, § 77 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), § 4 ods. 5 a 6, § 31 ods. 2 písm. a), § 12 ods. 1, 2 a 4, § 17 ods. 1 až 3, § 20 ods. 2 zákona č. 431/2002 o účtovníctve v znení účinnom do 21.7.2023, § 159 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 409 ods. 1, § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov.
8. Súd v odôvodnení rozsudku v prvom rade konštatoval splnenie procesných podmienok na prejednanie sporu. Keďže konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 1. marca 2023, lehota na podanie odporovacej žaloby (§ 57 ods. 2 ZKR) uplynula dňa 1. marca 2024, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 27. februára 2024. Keďže v prejednávanej veci bola predmetom odporovania Kúpna zmluva z 31. januára 2023, bola splnená aj podmienka ustanovená druhou vetou § 58 ods. 3 ZKR (odporovaný právny úkon bol v prospech žalovaného ako osoby spriaznenej s dlžníkom urobený počas troch rokov pred začatím konkurzného konania). Naliehavý právny záujem na podanie žaloby vyplýva priamo z ustanovení § 57 a nasl. ZKR.
8.1. Ako nesporné súd hodnotil, že dotknuté hnuteľné veci sa nachádzajú v dispozícii žalovaného a to z dôvodu, že žalovaný účinným spôsobom (predvídaným v § 151 ods. 1 CSP) nepoprel, že hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobca podanou žalobou domáhal, existujú a nachádzajú sa v jeho dispozícii, keď uvedené tvrdenie žalobcu označil len za nepreukázané.
8.2. Podľa súdu žalobca účinne nepoprel, že ku dňu uzavretia Kúpnej zmluvy, t.j. k 31. januáru 2023, bola pohľadávkou, s ktorej úhradou bol úpadca najdlhšie v omeškaní, pohľadávka veriteľa COOPBOX Eastern, s.r.o., evidovaná v zozname pohľadávok pod por. č. 162, ktorá sa stala splatnou 22. novembra 2022. Pokiaľ žalobca, ako sám deklaroval, disponoval účtovníctvom úpadcu, na účinné popretie tohto prostriedku procesnej obrany žalovaného bolo potrebné, aby uviedol vlastné skutkové tvrdenie o existencii iného záväzku úpadcu, s ktorého úhradou bol úpadca k 31. januáru 2023 v omeškaní dlhšie ako s úhradou záväzku voči spoločnosti COOPBOX Eastern, s.r.o., respektíve aspoň 90 dní. Žalobca tiež nerozporoval skutkové tvrdenie žalovaného, že pohľadávka veriteľa GEMERSTAV s.r.o. vo výške 26.172,52 eur bola dňa 16. februára 2023 uhradená, čomu svedčilo aj to, že táto nebola uvedená v Zozname pohľadávok z Registra úpadcov. V konaní tiež nebolo sporné a obsahu žalobcom predloženého Zoznamu veriteľov s pohľadávkou k 31. januáru 2023, žalovaným predloženej účtovnej závierky úpadcu zostavenej k 31. januáru 2023 a žalovaným predloženého Prehľadu pohľadávok žalovaného voči úpadcovi k 31. januáru 2023 zodpovedalo, že hodnota záväzkov, ktoré mal úpadca voči žalovanému, predstavovala ku dňu uzavretia napádanej Kúpnej zmluvy 1.797.202,36 eur.
8.3. Súd mal za to, že v konaní nebolo preukázané, že úpadca bol v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy v úpadku. Ako vyplýva z § 58 ods. 2 poslednej vety ZKR vzhľadom na to, že Kúpna zmluva bola úpadcom uzavretá s osobou s ním spriaznenou [§ 9 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 3 ZKR, § 9 ods. 1 písm. c) ZKR], nastúpila vyvrátiteľná právna domnienka úpadku úpadcu v čase odporovaného právneho úkonu. Na základe vykonaného dokazovania však súd prijal záver, že žalovaný uvedený predpoklad úpadku úpadcu v čase uzavretia Kúpnej zmluvy vyvrátil v konaní uplatnenými prostriedkami procesnej obrany, a to vo vzťahu k predpokladu úpadku vo forme platobnej neschopnosti založenými na skutkovom tvrdení (žalobcom účinne nepopretom), že najstarším splatným záväzkom je pohľadávka veriteľa COOPBOX
Eastern, s.r.o., ktorá sa stala splatnou 22. novembra 2022, a teda s úhradou ktorej úpadca ku dňu uzavretia Kúpnej zmluvy ešte nebol v omeškaní zákonom požadovaných 90 dní.
8.4. Pokiaľ ide o úpadok vo forme predlženia, vyvrátiť predpoklad tohto mienil žalovaný predloženou účtovnou závierkou, ktorá podľa súdu nespĺňa formálne a sčasti ani obsahové náležitosti, ktoré zákon o účtovníctve kladie na účtovnú závierku. Na druhej strane, so zreteľom na zákonnú dikciu § 3 ods. 3 ZKR, že pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva, súd vychádzajúc z ustanovení Zákona o účtovníctve vymedzujúcich účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov a tieto definujúcich prostredníctvom demonštratívneho výpočtu, vychádzal pri ustálení hodnoty majetku a záväzkov úpadcu ku dňu uzavretia Kúpnej zmluvy zo stranami produkovaných listinných dôkazov, majúcich svoj podklad v účtovníctve úpadcu, t.j. predovšetkým z žalobcom predložených Hlavných kníh (ktoré sa ako účtovné knihy považujú v zmysle Zákona o účtovníctve za účtovné záznamy) – stavu majetku k 30. januáru 2023, k 31. januáru 2023 a k 1. februáru 2023; z žalobcom predložených Zoznamov veriteľov s pohľadávkou k 30. januáru 2023, k 31. januáru 2023 a k 1. februáru 2023 a s ohľadom na to, že v týchto dokumentoch obsiahnuté údaje sa po zohľadnení obsahových výhrad žalobcu k údajom predloženým žalovaným v listine vyhotovenej vo formáte účtovnej závierky s týmito v zásade zhodovali, prihliadol aj na obsah tejto listiny, nahliadajúc na ňu (s ohľadom na žalovaným uvedený spôsob jej získania) v zmysle § 31 ods. 2 písm. a) Zákona o účtovníctve a berúc zreteľ aj na to, že žalobca nemohol namietať, že v tejto absentujú údaje za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie, keď ich absencia je dôsledkom jeho nečinnosti a porušenia povinností uložených mu daňovým poriadkom. Na týchto základoch súd zistil, že podľa žalobcom produkovaného účtovného záznamu (Hlavnej knihy – stavu majetku k 31. januáru 2023) mal majetok úpadcu k 31. januáru 2023 hodnotu 1.303.421,51 eur. Zároveň z dôvodu, že v uvedený deň došlo (ako na to poukazoval žalobca) k viacerým právnym úkonom úpadcu, súd považuje za významné poukázať aj na hodnotu majetku úpadcu ku dňu predchádzajúcemu uzavretiu Kúpnej zmluvy, ktorá podľa žalobcom predloženej Hlavnej knihy – stavu majetku k 30. januáru 2023 predstavovala 1.366.478,97 eur, ktorá suma v zásade (s odchýlkami spôsobenými zaokrúhlením) zodpovedá hodnote majetku deklarovanej v listine predloženej žalovaným vo formáte účtovnej závierky po jej znížení o žalobcom rozporované pohľadávky (2.414.792,00 eur – pohľadávka voči PPA 497.000,00 eur – hodnota obchodného podielu 543.000,00 eur – prostriedky na účtoch v bankách 494,00 eur – peniaze 7.489,00 eur = 1.366.809,00 eur). Na dôvažok súd dodal, že v zmysle žalobcom vyhotovených súpisov majetku všeobecnej podstaty a ich doplnení a súpisov majetku oddelenej podstaty zabezpečených veriteľov patril úpadcovi ešte aj v čase vyhlásenia konkurzu majetok v súpisovej hodnote 1.188.719,80 eur (83.141,66 eur + 1.105.578,14 eur). Pokiaľ ide o záväzky úpadcu ku dňu uzavretia Kúpnej zmluvy, pri stanovení ich hodnoty na účely zistenia predlženia sa, uplatniac § 3 ods. 3 ZKR, do tejto nezapočítala suma záväzkov žalovaného, ktorá bola ako nesporná ustálená vo výške 1.797.202,36 eur. Zohľadniac uvedené, potom bola hodnota záväzkov úpadcu k 31. januáru 2023 žalovaným produkovanými dôkazmi deklarovaná v sume vyššej, než vyplynuli z listín predložených žalobcom, keď z listiny predloženej žalovaným vo formáte účtovnej závierky vyplynulo, že záväzky k 31. januáru 2023 mali hodnotu 421.557,00 eur (2.218.759,00 eur – 1.797.202,00 eur), a v zmysle žalovaným predloženej Špecifikácie záväzkov k 31. januáru 2023 hodnotu 421.554,10 eur, kým podľa žalobcom predloženého Zoznamu veriteľov s pohľadávkou k 31. januáru 2023 len hodnotu 96.780,85 eur (1.893.983,21 eur – 1.797.202,36 eur) a táto nebola významne vyššia ani v zmysle Zoznamu veriteľov s pohľadávkou k 30. januáru 2023, podľa ktorého zodpovedala sume 107.409,06 eur (1.908.034,20 eur – 1.800.625,14 eur), ani v zmysle Zoznamu veriteľov s pohľadávkou k 1. februáru 2023, podľa ktorého predstavovala 101.242,79 eur (1.874.142,36 eur – 1.772.899,57 eur). Obsahové námietky žalobcu voči údajom uvedeným v listine predloženej žalovaným vo formáte účtovnej závierky na strane pasív sa pritom zakladali len na nezahrnutí záväzku úpadcu voči PPA vo výške 2.081.010,55 eur. K tomu súd poznamenal, že žalobcom tvrdená pohľadávka PPA nebola uvedená ani v ním predložených Zoznamoch veriteľov s pohľadávkou k 30. januáru 2023, 31. januáru 2023 a 1. februáru 2023. Zároveň, v zhode s tvrdením žalovaného bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že suma 2.081.010,55 eur predstavovala maximálnu sumu NFP, ktorú sa PPA zaviazala poskytnúť úpadcovi v zmysle Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 164NR110003 a jej Dodatku č. 2, pričom následne uzatvoreným Dodatkom č. 3 k predmetnej zmluve bola maximálna suma NFP znížená na 1.819.677,21 eur. Rovnako vykonanému dokazovaniu (Zoznamom pohľadávok z Registra úpadcov) zodpovedá, že titulom Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 164NR110003 si PPA prihlásila v konkurze len pohľadávku v celkovej sume 1.250.397,96 eur (evidovanú v Zozname pohľadávok pod por. č. 66), uplatnenú titulom nároku na vrátenie poskytnutého NFP, z dôvodu odstúpenia od uvedenej zmluvy, ku ktorému PPA pristúpila listom z 29. marca 2023 pre podstatné porušenie danej zmluvy, ako
aj to, že PPA si v konkurze uplatnila voči úpadcovi aj ďalšiu pohľadávku v celkovej sume 24.811,06 eur (evidovanú v Zozname pohľadávok pod por. č. 161), a to titulom vrátenia nespotrebovanej dotácie na základe notifikácie z 2. mája 2023 v nadväznosti na administratívnu kontrolu z 28. marca 2023, v rámci ktorej neboli predložené požadované dokumenty. Na základe uvedeného súd považoval za preukázané, že pohľadávky PPA voči úpadcovi vznikli až po 29. marci 2023 (pohľadávka č. 66), respektíve po 2. máji 2023 (pohľadávka č. 161), t.j. až po vyhlásení konkurzu, ako to vyplýva aj z ich uplatnenia samotnou PPA, a teda že žiadna pohľadávka PPA voči úpadcovi k 31. januáru 2023 neexistovala. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že hodnota majetku úpadcu k 31. januáru 2023 prevyšovala hodnotu jeho (na účely predlženia zohľadňovaných) záväzkov.
8.5. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatoval, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno, keď produkovanými prostriedkami procesnej obrany vyvrátil zákonnú domnienku, že úpadca bol v čase uzavretia Kúpnej zmluvy v úpadku.
8.6. Zároveň súd konštatoval, že nemal za preukázané ani splnenie ďalšej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze, a to ustanovením § 57 ods. 4 ZKR požadovaného ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu. V zmysle zákonnej úpravy i nadväzujúcej judikatúry (porovnaj rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 1. júla 2014, sp. zn. 25CoKR/2/2014, publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 33/2016) je predpokladom každej odporovateľnosti zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži – ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi (t.j. žalobcovi). V posudzovanom prípade správca ako žalobca nepreukázal, že majetok úpadcu pred účinnosťou Kúpnej zmluvy stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči úpadcovi, pričom po účinnosti Kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu ich uspokojenia. Žalobca mal v žalobe uviesť hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou Kúpnej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku úpadcu uspokojovať a súčasne hodnotu majetku úpadcu po účinnosti odporovaného právneho úkonu a rozsah, v akom sa v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Odhliadnuc od toho, že to, že žalobca nahradil skutkové tvrdenia v naznačenom smere odkazom na prílohy žaloby, je v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 CSP a vo svojom dôsledku možno kvalifikovať ako nesplnenie povinnosti tvrdenia, súd poukázal na to, že žalobcom na tento účel označené listinné dôkazy nepreukazujú, že v dôsledku účinnosti Kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu uspokojenia tých pohľadávok veriteľov, ktoré žalobca označil v replike (v hodnote 53.275,45 eur) a súčasne boli veriteľmi prihlásené v konkurze (v sume 21.685,15 eur), keďže suma týchto pohľadávok (21.685,15 eur) je násobne nižšia než hodnota majetku úpadcu či už v deň uzavretia a účinnosti predmetnej zmluvy (1.303.421,51 eur), v predchádzajúci deň (1.366.478,97 eur) alebo nasledujúci deň (1.290.442,93 eur) tak, ako to vyplýva z žalobcom predložených Hlavných kníh – stavu majetku k 30. januáru 2023, k 31. januáru 2023 a k 1. februáru 2023. Pokiaľ žalobca odkazoval na Zoznam pohľadávok z Registra úpadcov, k tomu súd dodal, že majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu sú z tohto pohľadu právne irelevantné, a to s ohľadom na to, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery úpadcu mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym spôsobom meniť, rovnako ako aj výška jeho záväzkov.
8.7. Napokon, súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ išlo o preukázanie splnenia ustanovením § 58 ods. 1 ZKR stanovenej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, t.j. že obvyklá cena prevádzaných hnuteľných vecí bola v čase uzavretia Kúpnej zmluvy podstatne vyššia ako uhradená kúpna cena. Ním produkované listinné dôkazy nesmerovali k preukázaniu reálnej hodnoty dotknutých vecí, ktorú mali tieto v čase napádaného právneho úkonu. Žalobca totiž pri určení obvyklej ceny vychádzal z ponúk aktuálnych v čase viac ako jeden rok po uzavretí predmetnej Kúpnej zmluvy, ktorou sa pritom prevádzali hnuteľné veci obstarané v rokoch 2015 až 2017, a teda v prevažnej väčšine prípadov pred viac ako deviatimi rokmi, tvrdiac, že zohľadnil
časové opotrebenie, ako aj potencialitu opotrebenia a tieto vyjadril príslušným percentom. Okrem toho, že pri stanovení priemernej ceny predmetu kúpy vychádzal žalobca nie z cien vecí v čase, keď boli obstarané, ale v čase podania žaloby, súdu ani žiadnym spôsobom neobjasnil, na základe akých konkrétnych skutočností a akým mechanizmom dospel pri jednotlivých veciach, k tomu ktorému percentu miery opotrebenia. Navyše, žalobca aj v tomto prípade skutkové tvrdenia týkajúce sa spôsobu výpočtu ním prezentovaných priemerných cien jednotlivých hnuteľných vecí nahradil len odkazom na priložené internetové ponuky.
8.8. Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu, z ktorého dôvodu vyhodnotil podanú žalobu ako nedôvodnú. Dodal, že vzhľadom na konštatované sa z dôvodov hospodárnosti konania už nezaoberal ďalšími argumentmi strán, vrátane tých, ktoré boli uplatnené v súvislosti s petitom žaloby, ktorým sa žalobca domáhal vydania predmetu kúpy, keďže tieto už s ohľadom na záver o nepreukázaní podmienok odporovateľnosti Kúpnej zmluvy neboli spôsobilé ovplyvniť meritórne rozhodnutie.
9. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný, má voči nemu žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Navrhol odvolaciemu súdu zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie.
10.1. Namietal, že súdu účtovaná závierka predložená žalovaným, nespĺňa základné náležitosti podľa zákona č. 431/2002 Z. z. Súd prvej inštancie v súvislosti s námietkami žalobcu o tom, že účtovníctvo nemožno preukazovať akoukoľvek formou, ale len spôsobom, ktorý vyplýva zo Zákona o účtovníctve, v bode 72 odôvodnenia rozsudku uviedol, že vzhľadom na § 3 ods. 3 ZKR prihliadol na účtovníctvo ako na sústavu účtovných záznamov, ktorá okrem iného zahŕňa aj účtovnú závierku predloženú žalovaným. Táto úvaha súdu je nesprávna a odporuje priamemu zneniu zákona. Súd sa rozhodol na účtovnú závierku prihliadať ako na účtovný záznam, hoci predložená účtovná závierka nie je účtovným záznamom tak, ako predpokladá Zákon o účtovníctve. Zákon o účtovníctve neakceptuje inú formu evidencie účtovnej informácie ako tú, ktorá je účtovným záznamom. Poukázal na znenie § 17 ods. 2 Zákona o účtovníctve a na skutočnosť, že účtovná závierka musí obsahovať aj súčasti, a to súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky. Účtovná závierka predložená žalovaným nespĺňa zákonné náležitosti, nezodpovedá dikcii § 3 ods. 3 ZKR a je nepoužiteľným dôkazom, navyše obsahujúcim údaje skresľujúce hospodársky stav úpadcu. Ak ZKR v § 3 ods. 3 odkazuje na účtovníctvo, nepochybne tým má na mysli účtovníctvo vedené v súlade so zákonnými požiadavkami vyplývajúcimi zo Zákona o účtovníctve, nie z akýchkoľvek dôkazov žalovaným označených ako súčasť účtovníctva, ktorá v skutočnosti súčasťou účtovníctva nie je. Daná účtovná závierka neobsahuje údaj o dátume zostavenia, neobsahuje informáciu o tom, či ide o riadnu, mimoriadnu, alebo priebežnú účtovnú závierku, neobsahuje údaj o veľkosti účtovnej jednotky. Súd sa podľa odvolateľa vôbec nezaoberal tým, čo tvrdil žalobca, že účtovná závierka bola vyhotovená až po tom, čo správcovi bolo odovzdané účtovníctvo s čestným vyhlásením konateľa úpadcu o tom, že ďalšie účtovné záznamy neexistujú. Predložený dôkaz bol vyhotovený zjavne neskôr, neoprávnenou osobou. Žalovaný nemal odkiaľ získať účtovnú závierku. Ak ide o účtovné závierky zostavené po vyhlásení konkurzu, oprávnenie na ich zostavenie svedčí správcovi konkurznej podstaty.
10.2. K pohľadávkam PPA voči úpadcovi uviedol, že záväzok Pôdohospodárskej platobnej agentúry vo výške 2.081.010,55 eur predstavujúci maximálnu sumu poskytnutého nenávratného finančného príspevku voči úpadcovi, mal byť evidovaný v účtovníctve. Ak súd tvrdil, že na záväzok PPA neprihliadal aj z dôvodu, že žalobca tento záväzok neuviedol v predložených zoznamoch veriteľov, spojil dve nesúvisiace veličiny a vyvodil z nich nesprávne závery. Zoznam veriteľov je zoznamom veriteľov prihlásených nezabezpečených veriteľov a nič nehovorí o tom, aké záväzky v zmysle Zákona o účtovníctve mal mať dlžník v priebehu účtovného obdobia roku 2022. Pojem záväzok na účely jeho účtovania nie je totožný s pojmom záväzok v súkromnoprávnych vzťahoch. Pri súkromnoprávnych vzťahoch o vzniku peňažného záväzku hovoríme najmä vtedy, keď nastala jeho splatnosť, v prípade účtovania záväzkov splatnosť nie je relevantná na účely zaradenia určitého záväzku na stranu pasív. Žalobca uzatvoril zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, na základe ktorej mal prijať plnenie na nákup majetku. Spolu so zmluvou o uzatvorení NFP žalobca uzatvoril aj zmluvu o zriadení záložného práva. Majetok, ktorý za pomoci poskytnutého NFP dlžník nadobudol a ktorý bol zaťažený
záložným právom, bol evidovaný v účtovníctve. Účtovná závierka nezohľadňuje ani len pasívum v podobe zaťaženia majetku záložným právom. Rovnako neeviduje ani pasívum v podobe prijatej dotácie.
10.3. Podľa jeho názoru žalovaný nepreukázal hodnotu majetku ani hodnotu záväzkov, nepredložil na preukázanie svojich tvrdení žiadne účtovné záznamy ani žiadne účtovné doklady, ktoré by zodpovedali účtovníctvu tak, ako o nich uvažuje § 3 ods. 3 ZKR, nežiadal vykonať znalecké dokazovanie ani inak preukazovať, že nebol predĺžený, a preto nemožno tvrdiť, že vyvrátil domnienku predĺženia.
10.4. Poukázal na to, že v otázke preukazovania úpadku dokonca prevzal dôkaznú iniciatívu, keď navrhoval vykonanie výsluchu audítorskou spoločnosťou GemerAudit, spol. s r.o., ktorá sa k stavu úpadku úpadcu mala vyjadrovať. Súd tento návrh na vykonanie dokazovania neakceptoval s odôvodnením údajnej hospodárnosti konania. Hospodárnosť konania nie je tou vlastnosťou, ktorá by mala ustupovať riadnemu preukázaniu skutkového stavu.
10.5. Ohradil sa voči prenášaniu zodpovednosti za vyhotovenie účtovnej závierky na správcu. Správca bol ustanovený do funkcie 1.3.2023. Tomuto dňu predchádzali dva mesiace možností pripraviť a zverejniť účtovnú závierku, čo sa dlžník z vlastnej vôle rozhodol neuskutočniť. Ak by aj bolo pravdou, že táto účtovná závierka bola vyhotovená ešte v čase, kedy správca nebol ustanovený do výkonu funkcie, úpadcovi nič nebránilo v tom, aby teraz predložený dokument, o ktorom žalovaný tvrdí, že je účtovnou závierkou, schválil a zverejnil v registri účtovných závierok v priebehu týchto dvoch mesiacov, resp. aspoň aby v tejto dobe podal žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. To, že predložená listina, ktorá má byť účtovnou závierkou, nebola v lehote dvoch mesiacov, ktorú mal úpadca k dispozícii, schválená a ani zverejnená v registri účtovných závierok, svedčí o tom, že konateľ úpadcu nemienil prevziať zodpovednosť za takto vyhotovenú účtovnú závierku. Predmetná účtovná závierka za rok 2022 mala obsahovať výlučne údaje, za ktorých správnosť a úplnosť mal niesť zodpovednosť výlučne konateľ úpadcu z rozhodného času (za rok 2022). Nemožno viesť polemiku nad témou, kto bol zodpovedný za správne, úplné i hodnoverné vyhotovenie účtovníctva z čias obdobia pred vyhlásením konkurzu, či za potenciálne splnenie si tejto povinnosti v dostatočnom časom predstihu pred dňom vyhlásenia konkurzu. Súd sa však námietkou povinnosti úpadcu vyhotoviť účtovnú závierku za účtovné obdobie roka 2022 vôbec nezaoberal, dôsledky jej nevyhotovenia preniesol bez bližšieho odôvodnenia na správcu. Zákonná povinnosť správcu vyhotoviť účtovnú závierku sa pritom vzťahuje na účtovné obdobie od vyhlásenia konkurzu do jeho zrušenia. Toto účtovné obdobie neskončilo.
10.6. Žalovaný ako spoločník úpadcu bol určite informovaný o tom, že konateľ úpadcu bude podávať návrh na vyhlásenie konkurzu a ako spoločník mal istotne eminentný záujem na tom, aby dôkladne poznal finančnú situáciu dlžníka. V prípade, ak sa domnieval, že dlžník v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol v úpadku a konateľ koná v rozpore so zákonom a prirodzeným záujmom spoločníka, podnikol by kroky, ktorými by minimálne vo vzťahu ku konateľovi vyvodzoval dôsledky (napr. nárok na náhradu škody). Žalobca podal v deň uskutočneného odporovovaného právneho úkonu návrh na vyhlásenie konkurzu, v ktorom deklaroval svoj úpadok vo forme platobnej neschopnosti. Zároveň túto skutočnosť deklaroval aj vo forme čestného vyhlásenia, keď uviedol, že svoju platobnú neschopnosť zistil v priebehu januára 2023, a preto podal návrh na vyhlásenie konkurzu.
10.7. K nepreukázaniu splnenia hmotnoprávnej podmienky ukrátenia veriteľov podľa § 57 ods. 4 ZKR uviedol, že je nesprávny záver súdu, že žalobca mal preukázať, že majetok úpadcu pred odporovaným úkonom nepostačoval na úhradu pohľadávok prihlásených veriteľov. Podstata hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti spočíva v nedostatku majetku dlžníka po vykonaní odporovaného úkonu. Je irelevantné, či majetok dlžníka pred odporovaným úkonom postačoval na úhradu pohľadávok, ak po vykonaní odporovaného právneho úkonu sa uspokojenie pohľadávok znemožnilo, resp. aspoň znížilo. Súd nesprávne pomeroval sumu prihlásených pohľadávok veriteľov s majetkom úpadcu po vykonaní úkonu, keď sumu nezabezpečených prihlásených pohľadávok veriteľov vo výške 21.685,15 eur porovnal so sumou 1.290.442,93 eur, čo predstavuje všetok majetok dlžníka po vykonaní odporovaného právneho úkonu, vrátane majetku zabezpečeného zabezpečovacími právami, pri ktorom nie je vôbec možné predpokladať uspokojenie nezabezpečených veriteľov. Hodnota majetku dlžníka po odporovanom úkone vôbec nepostačovala na úhradu pohľadávok veriteľov, čoho dôsledkom je aj to, že dlžník podal návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu úpadku vo forme platobnej neschopnosti. Namietal, že predloženie zoznamu veriteľov majúcich svoje pohľadávky prihlásené a zistené, preto v plnom rozsahu zodpovedá zneniu právnej normy a nejde o žiadne irelevantné tvrdenie žalobcu.
Domnieva sa preto, že preukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR.
10.8. K otázke preukázania hodnoty hnuteľných vecí uviedol, že opotrebenie a časové súvislosti žalobca zohľadnil pri uplatnení príslušného koeficientu. Pretože súd na pojednávaní vyslovil pochybnosť o preukázaní hodnoty primeraného protiplnenia, žalobca na túto skutočnosť reflektoval a navrhol vykonanie znaleckého dokazovania. Bol to súd, ktorý s odôvodnením neúčelnosti rozhodol vykonanie tohto dôkazu nepripustiť. Z týchto dôvodov potom nemôže obstáť výhrada súdu k nepreukázaniu hodnoty hnuteľných vecí.
11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Z vykonaného dokazovania podľa neho vyplynulo, že úpadca nebol v omeškaní so splnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi po dobu presahujúcu 90 dní, čo je kľúčovým znakom platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 ZKR. Žalobca pritom na vyvrátenie týchto skutočností neuviedol žiadnu relevantnú námietku. Žalobcom predložené čestné vyhlásenie A. J. má charakter jednostranného vyhlásenia o tom, že úpadca sa dostal v priebehu januára 2023 do platobnej neschopnosti. Žalovaný pritom predložil relevantné doklady, ktoré uvedenú skutočnosť rozporovali a teda vyvrátili domnienku úpadku vo forme platobnej neschopnosti. Žalobca ani v odvolaní pritom nepoukázal na žiadnu pohľadávku v omeškaní aspoň 90 dní, hoci sám vyhlasuje, že má k dispozícii celé účtovníctvo úpadcu.
11.1. Skutočnosť, že žalobca spochybňuje formálne náležitosti predloženej účtovnej závierky, neznamená automaticky, že ide o irelevantný dokument. Ak má žalobca za to, že niektoré údaje sú nepresné alebo zavádzajúce, je na ňom, aby túto skutočnosť vierohodne preukázal. Účtovníctvo úpadcu bolo vedené priebežne, a ak nie je preukázané, že by doň bolo spätne nepravdivo zasahované. Z formálneho pohľadu pri dokazovaní nemožno považovať účtovnú závierku za neexistujúcu alebo irelevantnú, pokiaľ obsahovo a vecne odráža ekonomickú situáciu úpadcu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by obsah účtovnej závierky skresľoval hospodársku situáciu žalovaného. Navyše aj v prípade, že by táto účtovná závierka nebola v konaní akceptovaná, naďalej nie sú splnené ostatné predpoklady odporovania právneho úkonu – ukrátenie veriteľov a neprimeranosť protiplnenia poskytnutého úpadcovi. Účtovníctvo úpadcu bolo riadne vedené jeho konateľom aj po vykonaní odporovaného právneho úkonu, kedy o.i. boli podávané daňové priznania k DPH. Je právne neprijateľné, aby sa zamieňala otázka formálnej úplnosti listiny s jej dôkaznou hodnotou, najmä ak žalobca nepreukázal, že by predložené údaje boli nepravdivé. Obsahové námietky žalobcu, ktoré spočívali v nesprávnej hodnote obchodného podielu úpadcu v spol. TERRA WYLAK s.r.o. neboli potvrdené konkrétnym údajom o tom, akú mal mať tento obchodný podiel hodnotu (s ohľadom na čo nemožno považovať popretie skutočnosti tvrdenej žalovaným za účinné), pričom žalobca len uviedol, že tento podiel mal mať hodnotu 0 € s ohľadom na to, že predmetná spoločnosť je v konkurze. Ku dňu vykonania odporovaného úkonu však v konkurze nebola, čo žalobca opomenul. Dôrazne odmietol tvrdenie, že účtovná závierka bola vyhotovená až po vyhlásení konkurzu a neoprávnenou osobou, ide o účelové konštrukcie bez akéhokoľvek dôkazného základu. Žalovaný ako spoločník úpadcu využil svoje právo vyplývajúce z § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka a predložený listinný dôkaz získal z elektronických dokumentov úpadcu, pričom uvedené potvrdzuje aj podpis konateľa úpadcu na uvedenej listine. Preto je absurdné tvrdenie žalobcu, že pôvodca účtovnej závierky je neznámy, keďže je zrejmé, že ju podpísal A. J., ktorý bol v konaní navrhnutý na vypočutie ako svedok. Rozhodujúci nie je dátum vyhotovenia účtovnej závierky, ale dátum, ku ktorému sa vyhotovuje, a teda dátum ku ktorému sú v nej uvedené údaje. Uvedené o.i. predpokladá aj § 40 ObZ.
11.2. Žalobca nerozlišuje pojmy „vznik pohľadávky“ a „splatnosť pohľadávky“. Pohľadávka PPA voči úpadcovi vznikla až po vykonaní odporovaného právneho úkonu a po vyhlásení konkurzu.
11.3. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že dôsledky nevyhotovenia účtovnej závierky boli bez ďalšieho odôvodnenia prenesené na správcu. Súd prihliadol na dokument predložený žalovaným, ktorý bol vyhotovený vo formáte účtovnej závierky a ktorého obsah sa – po zohľadnení obsahových výhrad žalobcu v zásade zhodoval s údajmi obsiahnutými predovšetkým žalobcom v predložených Hlavných knihách (ktoré sa ako účtovné knihy považujú v zmysle Zákona o účtovníctve za účtovné záznamy). Súd zároveň výslovne uviedol, že na tento dokument nahliadal v zmysle § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, teda ako na účtovný záznam, ktorý bol síce vyhotovený iným subjektom než úpadcom, avšak spôsobom, ktorý umožňuje jeho obsah považovať za relevantný podklad.
11.4. Práve posúdenie majetkovej situácie pred a po vykonaní odporovaného úkonu je rozhodujúce pre posúdenie, či došlo k relevantnému zníženiu majetku dlžníka. Žalobca nielenže v žalobe neuviedol hodnotu majetku a sumu pohľadávok veriteľov, ktorí sa z toho majetku mohli uspokojovať pred a po vykonaní úkonu, ale ani neidentifikoval pohľadávku, ktorá mala byť podľa neho ukrátená. Dokonca sám v bode 45 odvolania uvádza, že odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, keď pohľadávku ktorá mala byť ukrátená, v žalobe presne nešpecifikoval. Žalobca pritom po podaní žaloby neskôr v konaní sám jednoznačne deklaroval, že majetok aj po vykonaní odporovaného právneho úkonu podstatne prevyšoval záväzky úpadcu, ktoré existovali ku dňu vykonania úkonu a ktoré neskôr boli prihlásené do konkurzu. Teda nemohlo dôjsť k akémukoľvek ukráteniu konkurzných veriteľov, keďže aj po vykonaní úkonu mohli byť predmetné záväzky úpadcu v sume 21.685,15 eur v plnom rozsahu uspokojené z majetku úpadcu deklarovaného žalobcom ku dňu 01.02.2023 v hodnote 1.290.442,93 eur.
11.5. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že z jeho strany došlo k dostatočnému preukázaniu hodnoty hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom prevodu podľa napádanej zmluvy. Pokiaľ žalobca v priebehu konania navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, takýto návrh prišiel až po tom, čo súd vyjadril pochybnosti o unesení dôkazného bremena v tejto časti, hoci tak mohol spraviť už po tom, čo mu bolo doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, kde už bola vznesená námietka nesprávne určenej hodnoty prevádzaných vecí. Žalobca v odvolaní priamo priznáva, že povinnosť navrhnúť vykonanie dôkazu nesplnil včas a v potrebnom rozsahu. Nepripustenie znaleckého dokazovania zo strany súdu pre jeho neúčelnosť je rozhodnutie, ktoré plne rešpektuje zásadu hospodárnosti a koncentrácie konania. Povinnosť preukázať hodnotu vecí mal žalobca splniť už v rámci svojho žalobného návrhu, resp. včas počas konania.
12. Žalobca v odvolacej replike (okrem už skôr v odvolacom konaní uvedených skutočností) uviedol, že účtovníctvo bolo odovzdané správcovi a žalovaný hoci môže byť osobou, ktorá má oprávnenie nahliadať do účtovných dokladov, rozhodne nie je osobou, ktorá môže zostavovať účtovné závierky po vyhlásení konkurzu. Účtovná závierka vzhľadom na odovzdanie účtovníctva správcovi mohla byť vyhotovená len po vyhlásení konkurzu, preto nie je opatrená podpisom oprávnenej osoby. Žalovaný vôbec netvrdí, kedy mala byť táto účtovná závierka zostavená. Dátum vyhotovenia účtovnej závierky je relevantný z dôvodu, že od vyhlásenia konkurzu účtovnú závierku mohol zostaviť, vyhotoviť a podpísať výlučne správca, nie štatutárny orgán úpadcu. Dátum, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje a dátum zostavenia účtovnej závierky môžu byť dva odlišné dátumy.
12.1. Hodnota majetku úpadcu v deň vykonania úkonu bola 1.303.421,51 eur (deň pred vykonaním úkonu 1.366.478,97 eur a deň po dni vykonanie odporovaného úkonu 1.290.442,93 eur), pričom hodnota záväzkov aj bez pohľadávky PPA, o ktorej je žalobca presvedčený, že mala byť súčasťou účtovníctva na strane pasív, bola 2.218.759 eur. Žalobca v písomných podaniach uviedol, ktorí z veriteľov mali voči úpadcovi pohľadávky aj v deň vykonania odporovateľného úkonu a ktorí si zároveň svoje pohľadávky prihlásili v konkurze. Hmotnoprávna podmienka ukrátenia veriteľov preto bola splnená. Hodnota majetku dlžníka už pred vykonaním odporovaného právneho úkonu nepostačovala na úhradu pohľadávok, o to menej mohla na jej úhradu postačovať po dni vykonania tohto úkonu. Označenie veriteľa, ktorého pohľadávka mala byť ukrátená, žalobca učinil aj v podanej žalobe a špecificky v replike z 13.5.2024. Žalovaný a rovnako aj súd nesprávne a v rozpore s judikatúrou interpretuje § 57 ods. 4 ZKR, keď tvrdí, že ukrátenie môže nastať len voči pohľadávkam, ktoré boli prihlásené do konkurzu. Zákon však vyžaduje, aby išlo o pohľadávky existujúce ku dňu účinnosti odporovaného úkonu, ktoré boli následne prihlásené. V danom prípade mal úpadca ku dňu 31.1.2023 záväzky v objeme presahujúcom 2 milióny eur. V čase účinnosti úkonu mali záväzky hodnotu presahujúcu 2 milióny eur, kým majetok bol na úrovni takmer 1 a pol milióna eur. Na splnenie hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti pritom stačí, ak sa prihlási aspoň jeden z veriteľov, ktorí mali pohľadávky ku dňu vykonania úkonu. Žalobca označil viacero takýchto veriteľov.
13. Žalovaný v odvolacej duplike (okrem už skôr v odvolacom konaní uvedených skutočností) uviedol, že žalobcom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5ObdoK/2/2024) nepodporuje jeho výklad, ale naopak, potvrdzuje správnosť právneho názoru žalovaného. V uvedenom rozhodnutí sa výslovne uvádza, že: „Pre úspešné odporovanie právneho úkonu zákon vyžaduje, aby veriteľ mal v čase
účinnosti odporovaného právneho úkonu pohľadávku a túto pohľadávku si prihlásil v konkurze.“ Pokus žalobcu oddeliť tieto dve podmienky je právne neprípustný. Žalobca uvádza údaj o údajnom objeme záväzkov presahujúcich 2 milióny eur, no zároveň sám priznáva, že do konkurzu bola prihlásená len časť týchto záväzkov. Zákon a judikatúra chránia len veriteľov, ktorí si svoje práva riadne uplatnili procesnými prostriedkami predpokladanými ZKR. Súd má hodnotiť, či daný právny úkon ukrátil konkrétneho veriteľa, ktorý je účastníkom konkurzného konania a teda disponuje prihlásenou pohľadávkou. Hodnotenie abstraktnej „ujmy“ hypotetických veriteľov, ktorí si nároky neuplatnili, je právne irelevantné a nemá v právnej úprave ZKR oporu. Ak žalobca poukazoval na svoj postup s odbornou starostlivosťou pri stanovení hodnoty vecí, pri kontradiktórnom proces bolo jeho povinnosťou preukázať hodnotu prevádzaných vecí. Ak mal žalobca za to, že znalecký posudok je kľúčovým dôkazom, mal ho predložiť už v rámci podania žaloby, prípadne inokedy včas v rámci konania na súde prvej inštancie (napr. v replike alebo ako reakciu na dupliku žalovaného), nakoľko žalovaný už od počiatku spochybňoval hodnotu prevádzaných vecí určenú žalobcom, resp. poukazoval aj na iné vady pri určení hodnoty prevádzaných vecí.
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. S ohľadom na nižšie uvedený zistený skutkový a právny stav veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
15. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia CSP.
16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú (Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.
17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, predstavuje situáciu, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu.
18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu.
23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť žalobcom uvádzaných odvolacích dôvodov, konkrétne, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že súd na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval relevantné právne predpisy.
24. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť nižšie ďalšie dôvody vydaného rozhodnutia.
25. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že v prejednávanom spore sa žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu domáhal určenia neúčinnosti jedného právneho úkonu - Kúpnej zmluvy zo dňa 31.1.2023, ktorou došlo k prevodu vlastníctva k hnuteľným veciam špecifikovaným v prílohe zmluvy z úpadcu na žalovaného (č.l. súdneho spisu 36 a nasl.), z dôvodov, že ide podľa neho o právny úkon ukracujúci (§ 57 ods. 4 ZKR) a bez primeraného protiplnenia (§ 58 ods. 1 ZKR).
26. V konaní nebolo sporu o tom, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 28.2.2023, s účinnosťou dňom 1.3.2023, že Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 31.1.2023 a že úpadca bol spriaznenou osobou so žalovaným.
27. Odvolací súd poukazuje na rozloženie dôkazného bremena v predmetom spore. S ohľadom na danosť predpokladu podľa poslednej vety § 58 ods. 2 ZKR, dôkazné bremeno o neexistencii úpadku zaťažovalo žalovaného a žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno o ukrátení uspokojenia pohľadávky prihláseného veriteľa a o tom, že išlo o právny úkon bez primeraného protiplnenia. Dôkazné bremeno
zo strany žalobcu pritom podľa odvolacieho súdu (v zhode s názorom so súdom prvej inštancie) nebolo unesené.
28. Procesná obrana žalovaného s ohľadom na prezumpciu úpadku dlžníka v čase urobenia právneho úkonu spočívala okrem iného v tvrdení, že v čase vykonania odporovaného úkonu, úpadca nebol v úpadku (nebol predlžený ani platobne neschopný), a teda nie je naplnená základná podmienka podľa § 58 ods. 2 ZKR. Žalovaný tvrdil, že pohľadávky uvedené v zozname predloženom žalobcom, ani v jednom prípade neboli v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy 90 dní po lehote splatnosti a hodnota majetku v účtovníctve úpadcu prevyšovala ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy hodnotu záväzkov.
29. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil so záverom súdu prvej inštancie (vyjadreným v odsekoch 72. a 73. odôvodnenia rozsudku), že žalobca v konaní nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že ku dňu 31.1.2023 neexistovali voči úpadcovi žiadne pohľadávky aspoň 90 dní po lehote splatnosti. Napokon odvolateľ v odvolaní ani žiadnym relevantným spôsobom voči takémuto záveru neargumentoval.
30. K otázke preukázania úpadku formou predlženia (resp. vyvrátenia jeho existencie žalovaným) odvolací súd uvádza, že sa aj v tejto otázke stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že v čase urobenia odporovaného právneho úkonu, žalovaný bol predlžený. V odvolaní predstavujú námietky voči účtovným závierkam nosnú časť odvolacej argumentácie.
31. Súd prvej inštancie sa pritom v napadnutom rozsudku stotožnil s názorom žalobcu, že predložené účtovné závierky nemali po formálnej a obsahovej stránke potrebné náležitosti (aj keď bližšie neobjasnil ktoré). Aj z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie neakceptoval bez ďalšieho údaje v nich uvádzané a tieto konfrontoval s údajmi, ktoré v konaní tvrdil a preukazoval žalobca ním produkovanými dôkazmi (najmä so stavom majetku v hlavných knihách). Súd prvej inštancie teda stav majetku primárne vo výške cca 1,3 mil. eur ustálil v súlade s dôkazmi vyprodukovanými žalobcom a nie na základe údajov uvedených v účtovných závierkach. Vo vzťahu k výške záväzkov súd dospel k záveru, že do tejto sumy sa nezapočítavajú záväzky úpadcu voči žalovanému a výška týchto záväzkov predstavuje sumu cca 1,8 mil. eur (čo žalobca ani nenamietal). Ďalej súd uviedol, že žalovaným bola preukazovaná výška záväzkov v sume cca 421.000,- eur a podľa žalobcu v sume 96.780,85 eur (zoznam záväzkov k 31.1.2023 na č.l. 75), resp. v sume 107.409,06 eur (prehľad záväzkov k 30.1.2023), resp. v sume 101.242,79 eur (prehľad záväzkov k 1.2.2023). Súd ďalej dôvodil, že námietky žalobcu k výške záväzkov sa zakladali na nezahrnutí záväzkov úpadcu voči PPA (vo výške cca 2 mil. eur). V tejto súvislosti súd uzavrel, že táto pohľadávka (odhliadnuc od správnosti jej výšky uvádzanej žalobcom) ku dňu 31.1.2023 neexistovala (pričom s uvedeným názorom sa jednoznačne stotožnil aj odvolací súd). S ohľadom na uvedené súd uzavrel, že v konaní bolo preukázané, že ku dňu 31.1.2023 hodnota majetku úpadcu prevyšovala hodnotu jeho záväzkov.
32. Odvolací súd teda zdôrazňuje, že súd prvej inštancie síce vychádzal s žalovaným predloženým dôkazom (akceptoval účtovné závierky), avšak údaje o stave majetku a stave záväzkov úpadcu čerpal z dôkazov produkovaných žalobcom a tieto len porovnával s údajmi vyplývajúcimi z účtovných závierok. Nie je preto možné hodnotiť ako relevantné odvolacie námietky smerujúce voči žalovaným predloženým účtovným závierkam.
33. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa pohľadávok úpadcu voči PPA, odvolací súd dospel k záveru, že nimi odvolateľ nespochybnil relevantný záver prijatý súdom prvej inštancie, že ku dňu 31.1.2023 tento záväzok neexistoval (vznikol až neskôr a neskôr bol samozrejme aj splatný, čo vyplývalo najmä z dôkazov predložených žalovaným v duplike zo dňa 10.02.2025). Odvolací súd má z obsahu odvolacích námietok v tomto smere za to, že odvolateľ si zamieňa dve súvisiace otázky – otázku vzniku záväzku PPA voči úpadcovi na poskytnutie nenávratného finančného príspevku (keďže v tejto súvislosti odvolateľ uvádzal, že prostriedky z príspevku od PPA využil na nákup majetku z čoho vyplýva, že ak poskytnuté prostriedky použil na nákup hnuteľných vecí, do účtovníctva boli zrejme zahrnuté takto nakúpené veci za prostriedky získané od PPA) a následný vznik záväzku úpadcu voči PPA na vrátenie príspevku, pričom práve druhé uvedené bolo v konaní predmetom tvrdenia a dokazovania. Odvolací súd k tvrdeniu odvolateľa o potrebe evidovať na strane pasív prijatú dotáciu od PPA dodáva zásadnú vec a to, že v konaní nebolo zo strany žalobcu preukazované, že by sa vo vzťahu k záväzku PPA voči úpadcovi malo jednať o určitý budúci, podmienený záväzok úpadcu voči PPA (ktorého vznik by bol podmienený nesplnením podmienok žiadateľa v zmysle zmluvy o poskytnutí NFP) a o ktorom by
ako o budúcom, resp. podmienenom záväzku bol povinný účtovať (napokon takýto záväzok žalobca neuvádzal ani v zoznamoch veriteľov na č.l. 76 – 78).
34. K námietke týkajúcej sa nepreukázania splnenia podmienky ukrátenia veriteľov odvolací súd uvádza, že považuje za správny záver súdu prvej inštancie vyjadrený v odseku 75. odôvodnenia rozsudku. Podmienka uvedená v § 57 ods. 4 ZKR (odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka), platí všeobecne vo všetkých prípadoch odporovateľnosti (aj v prípade skutkových podstát definovaných v § 58 až § 60 ZKR). Nevyhnutným predpokladom odporovateľnosti v konkurznom konaní je ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Právnym úkonom dlžníka musí prísť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa existujúcej v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu dlžníka a zároveň pohľadávky prihlásenej a zistenej v konkurze. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na uspokojenie predmetnej pohľadávky. Dôkazné bremeno pritom na strane žalobcu spočíva v preukázaní, že skutočne došlo k ukráteniu aspoň jednej konkrétnej pohľadávky veriteľa. Ak pohľadávka v čase uskutočnenia právneho úkonu dlžníka neexistuje, nemôže byť ukrátená. Judikatúrou je akceptované, aby išlo o pohľadávky existujúce, hoci zatiaľ nesplatné (čo však v danom prípade preukázané v konaní nebolo). Súd môže navyše pri rozhodovaní o právnej neúčinnosti právneho úkonu vychádzať len z pohľadávok tých veriteľov, ktorým nezaniklo postavenie účastníka konania (napr. v dôsledku popretia pohľadávky veriteľa, resp. v dôsledku zamietnutia žaloby v incidenčnom spore). Spravidla určitý právny úkon v konkurze spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho majetok a to v takej miere, že nemôže byť dosiahnuté uspokojenie pohľadávky veriteľa z majetku dlžníka a nebyť odporovaného úkonu, z majetku dlžníka by pohľadávka veriteľa uspokojená byť mohla. O ukrátenie veriteľa nemôže ísť v prípade, ak dlžník aj po uskutočnení právneho úkonu disponuje dostatočným majetkom na uspokojenie pohľadávok veriteľov (pohľadávok, ktoré existovali v čase urobenia úkonu a boli aj prihlásené). Samotný predaj za ekvivalentnú cenu v zásade nie je zmenšením majetku, dochádza len k zmene štruktúry majetku, pretože dlžník namiesto hmotného majetku získa finančný majetok (pri splnení podmienky že odplata bola reálne poskytnutá).
35. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v odseku 75. napadnutého rozsudku, že žalobca primárne nahradil skutkové tvrdenie o hodnote majetku a sume uspokojovateľných pohľadávok pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu a hodnote majetku a sume uspokojovateľných pohľadávok po účinnosti odporovaného právneho úkonu, resp. o rozsahu, v ktorom sa znížila miera uspokojenia odkazom na prílohy žaloby (v rozpore s § 132 ods. 2 CSP), čo je neprípustné. Súd prvej inštancie však odhliadnuc od uvedeného konštatoval, že aj žalobcom na tento účel označené listinné dôkazy nepreukazujú, že v dôsledku účinnosti Kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu uspokojenia tých pohľadávok veriteľov, ktoré žalobca označil v replike (v hodnote 53.275,45 eur) a súčasne boli veriteľmi prihlásené v konkurze (v sume 21.685,15 eur), keďže suma týchto pohľadávok (21.685,15 eur) je násobne nižšia než hodnota majetku úpadcu či už v deň uzavretia a účinnosti predmetnej zmluvy, predchádzajúci alebo nasledujúci deň (vždy cca 1,3 mil. eur). Súd dodal, že odkaz na Zoznam pohľadávok z Registra úpadcov, je irelevantný, keďže po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery úpadcu mohli do vyhlásenia konkurzu rôznym spôsobom meniť, rovnako ako aj výška jeho záväzkov.
36. Odvolací súd v tomto ohľade k bodu 44. odvolania uvádza, že tvrdenia žalobcu sú poskytnuté vo všeobecnej, zmätočnej rovine, bez relevantného preukázania. Odvolateľ namietol, že súd prvej inštancie nesprávne pomeroval sumu 21.685,15 eur k sume 1.290.442,93 eur (celková suma majetku úpadcu po vykonaní úkonu), pričom podľa neho z tohto majetku nebolo možné predpokladať uspokojenie nezabezpečených veriteľov. Následne odvolateľ tvrdil, že hodnota majetku vôbec nepostačovala na úhradu pohľadávok veriteľov, čoho dôsledkom malo byť podľa neho aj to, že dlžník podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že úlohou žalobcu (pre úspech v spore) bolo v tomto ohľade relevantne preukázať, ktoré pohľadávky, ktorých veriteľov nebolo možné v dôsledku odporovaného právneho úkonu uspokojiť. Preto argument, že dôsledkom odporovaného právneho úkonu bol návrh na vyhlásenie konkurzu je irelevantný, keďže nič nevypovedá o pohľadávkach prihlásených (a neuspokojených) v konkurze. Odvolací súd má navyše za to, že námietka o tom, že z dotknutého majetku úpadcu nebolo v zásadnej miere možné uspokojovať nezabezpečených veriteľov, zo strany žalobcu v konaní na súde prvej inštancie nebola vznášaná a ani preukazovaná (v žalobe len
odkazom na prílohu uviedol zoznam dotknutých veriteľov a v texte repliky uviedol konkrétny zoznam veriteľov, bez uvedenia o veriteľov akých pohľadávok sa má jednať, len všeobecne konštatoval, že majetok, ktorý zvýšil, bol zaťažený, resp. nebol likvidný).
37. V otázke nepreukázania neprimeranosti plnenia odvolací súd vyjadruje súhlas so závermi súdu prvej inštancie vyjadrenými v odseku 76. odôvodnenia rozsudku, ako aj s procesným postupom spočívajúcom v nevyhovení návrhu na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom.
38. Podľa § 153 CSP (Sudcovská koncentrácia konania), strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (3).
39. Strany sporu nie sú v sporovom konaní v zmysle CSP oprávnené vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu. Koncentrácia konania má za následok procesnoprávne sankcie v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo.
40. K nevykonaniu daného dôkazu odvolací súd uvádza, že podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP), ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Uvedená zásada neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Preto najmä v tejto súvislosti platí, že súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) uviesť aj to, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Náležitosťou odôvodnenia je v zmysle § 153 ods. 3 CSP (sudcovská koncentrácia konania) záver o neprihliadnutí na prostriedky procesného útoku alebo obrany. V prejednávanom prípade z odôvodnenia rozsudku (aj zo zápisnice z pojednávania) vyplýva, že súd návrh na vykonanie žalobcom navrhnutého dôkazu na znalecké dokazovanie týkajúce sa hodnoty hnuteľných vecí neakceptoval a to aj z dôvodu, že návrh nebol uplatnený včas. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovi bol vytvorený dostatočný časový priestor pre uplatňovanie jeho procesných práv, vrátane predloženia dôkazu, alebo návrhu na vykonanie dôkazu. Dôkazné bremeno na preukázanie hodnoty hnuteľných vecí prevedených na základe odporovaného právneho úkonu pritom ťažilo žalobcu. Žalovaný už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.03.2024 spochybnil hodnotu vecí vyčíslenú žalobcom v žalobe. Žalobca však ani v replike zo dňa 13.5.2024 a ani v reakcii na dupliku žalovaného (ktorá mu bola doručená dňa 02.03.2025) nenavrhoval vykonanie znaleckého dokazovania a tento návrh vzniesol až na pojednávaní 07.04.2025.
41. Rovnako zamietnutie návrhu na vykonanie výsluchu osôb navrhnutých žalobcom, považoval odvolací súd za dôvodné a zákonné a navyše vyčerpávajúcim spôsobom súdom prvej inštancie odôvodnené v odseku 11. odôvodnenia rozsudku.
42. Odvolací súd dopĺňa, že žalovaný navrhol odvolaciemu súdu podaním zo dňa 30.12.2025 prerušenie konania na 6 mesiacov podľa § 163 CSP dôvodiac, že medzi stranami sporu začali prebiehať mimosúdne rokovania (podľa neformálnej dohody sa k návrhu na prerušenie pripojí aj žalobca). Žalobca však podaním zo dňa 06.02.2026 vyjadril nesúhlas s prerušením konania navrhnutým žalovaným. Z uvedeného dôvodu odvolací súd konanie neprerušil, keďže neboli dané podmienky na jeho prerušenie podľa § 163 CSP.
43. Odvolací súd dospel k záveru, že vo veci nie je daný žiadny odvolateľom uplatnený odvolací dôvod. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne aplikoval relevantné právne predpisy, správne ich vyložil, neporušil právo žalobcu na spravodlivý proces a správne vykonal všetky relevantné a navrhnuté dôkazy. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
44. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).