Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/169/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu H. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom I., C. XX/A, proti žalovanému T. T., nar. X.X.XXXX, bytom U. B. P., J. X/X, o uloženie povinnosti žalovanému vymeniť vadnú vec za bezvadnú, o odvolaní žalobcu proti rozsudku -285 z 24.6.2020 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol, vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením a posledným výrokom vyslovil, že Slovenská republika má nárok na náhradu trov štátu voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté takisto samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť bezplatne vymeniť vadné 4 dvojkrídlové plastové okná s veľkým sklom a vadné 2 jednokrídlové plastové okná s veľkým sklom všetky umiestnené v obývacích miestnostiach rodinného domu v I., D.. C. XX/A, bezplatne vymeniť vadné 3 plastové okná jednokrídlové s malým sklom umiestnené v sociálnych miestnostiach označeného rodinného domu, bezplatne vymeniť vadné 1 vchodové dvere a vadné 1 balkónové plastové dvere taktiež obe umiestnené v označenom rodinnom dome, bezplatne vymeniť na to nadväzujúce parapety, žalúzie a ich montáž to všetko ako celok za bezvadné a to v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Súčasne žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania.

3. Skutkovo žalobca návrh odôvodnil tým, že dňa 14.8.2007 ako objednávateľ uzavrel Zmluvu o dielo č. XXXXXX so žalovaným ako zhotoviteľom, ktorý vystupoval ako podnikateľský subjekt - predajca výrobkov SLOVAKTUAL s.r.o., predmetom ktorej bol predaj plastových okien, parapiet, žalúzií, montáž okien 5 komorový profil ALUPLAST so stredovým dorazovým tesnením, izolačné dvojsklo SGG CLINAPLUS ULTRA N Ug - 1,1 argón koeficient priechodu tepla celého okna Uok - 1,3 W/mK, zvuková nepriezvučnosť 35 dB, kovanie celoobvodové strieborné MACO štrbinové vetranie, 3 x tesnenie čiernej farby, stavebná hĺbka 70 mm, farba: obojstranný zlatý dub - jednalo sa o 6 okien s veľkým sklom, z ktorých boli 4 dvojkrídlové a 2 jednokrídlové umiestnené v obývacích miestnostiach rodinného domu v I., D.. C. XX/A, ďalej o 3 jednokrídlové okná s malým sklom umiestnené v sociálnych miestnostiach rodinného domu, a tiež o 1 vchodové dvere a 1 plastové balkónové dvere. Žalobca zaplatil žalovanému za vykonanie diela cenu vo výške 149.460 Sk (4.916,16 €). Zhotoviteľ poskytol objednávateľovi o.i.

záruku po dobu 5 rokov na fyzikálne vlastnosti profilov a izolačného dvojskla, čo vyplýva z čl. IV. zmluvy o dielo. Žalobca ako objednávateľ listom z 15.12.2011 uplatnil u žalovaného ako zhotoviteľa reklamáciu, podľa ktorej sa mali zmeniť tvary okien a dverí - pokrivenie, zakrivenie častí okien - vonkajších rámov malo spôsobovať v dolných častiach vytláčanie omietky a krídla okien a dverí mali byť tiež pokrivené a v ich spodnej časti má byť cítiť prúdenie chladu, dvere netesnili a prepúšťali chlad. Na reklamáciu, ktorú prevzal dňa 15.12.2011 žalovaný nijako nereagoval. Po e-maily žalobcu zo 7.2.2012 sa žalovaný dostavil na osobnú obhliadku vád, avšak bez akéhokoľvek riešenia daného problému. Následne dňa 1.7.2012 žalobca e-mailom kontaktoval výrobcu - firmu SLOVAKTUAL s.r.o. Pravenec, odkiaľ mu odpovedali tak, aby si uplatnil reklamáciu u ich obchodného zastúpenia T. P. I., ktorý je samostatným podnikateľským subjektom a výhradným predajcom ich výrobkov v danom regióne. Žalobca preto opätovne e-mailom z 23.7.2012 uplatnil opakovanú reklamáciu na SLOVAKTUAL obchodné zastúpenie T. T. P. I., na čo žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Písomným podaním advokátky žalobcu s názvom „Reklamácia“ bol opätovne oslovený žalovaný, aby bezplatne vymenil vadné plastové okná, parapety, žalúzie a ich montáž za bezvadné plastové okná, parapety, žalúzie a ich montáž v termíne do 15.10.2012. Zásielka však nebola žalovaným prevzatá v odbernej lehote. Advokátka žalobcu opakovane uplatnila reklamáciu u žalovaného a požadovala bezplatnú výmenu vadných plastových okien, parapiet, žalúzie a ich montáž za bezvadné plastové okná, parapety, žalúzie a ich montáž požadovala pre svojho klienta v termíne do 1.11.2012. Toto písomné podanie žalovaný prevzal dňa 22.10.2012, ale žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca mal za to, že vady veci riadne, a v stanovenej záručnej lehote reklamoval a uplatnil si nároky zo zodpovednosti za vady vecí u žalovaného.

4. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 14.8.2007 uzavreli Zmluvu o dielo č. XXXXXX, predmetom ktorej bol predaj vecí tak, ako je to špecifikované vyššie v bode 3. a ani cena diela, ktorú žalobca zaplatil žalovanému (149.460,- Sk, t.j. 4.916,16 €) sporná nebola. Súd ustálil, že žalobca opakovane reklamoval u žalovaného dodávku a montáž plastových okien a prísl. pričom podrobne rozpísal konkrétne vady (zmena tvaru okien a dverí, ich pokrivenie, zakrivenie vonkajších rámov spôsobovalo v dolných častiach vytláčanie omietky, krídla okien a dverí boli pokrivené a v ich spodnej časti cítiť prúdenie chladu, dvere netesnia, prepúšťajú chlad), z čoho žalobca vyvodil, že ide o zmenu fyzikálnych vlastností výrobkov, na ktoré sa vzťahuje reklamácia. Žalovaný, ktorý robil podľa svojho vyjadrenia montáž, t.j. osadenie daných výrobkov do pripraveného otvoru, ukotvenie, vyváženie a následné vyplnenie škár PUR hmotou, upozornil žalobcu, ktorý si robil vysprávku špaliet a fasádne práce, že PUR pena nesmie byť vystavená na dlhší čas poveternostným zmenám a UV žiareniu. Žalovaný k tomu, že žalobca sa domáha žalobou výmeny všetkých okien uviedol, že nie je možné, aby všetky okná vykazovali rovnaké vady z výroby. Dôvodil, že firma SLOVAKTUAL s.r.o. je najväčší výrobca okien na Slovensku a všetky jej výrobky podliehajú prísnej výstupnej kontrole. Znaleckým posudkom č. 15/2014 N.. Y. V. bola potvrdená originalita výrobkov dodaných žalobcovi a znalec konštatoval, že dodané výrobky nemajú vady, vzniknuté pri výrobe. Súd konštatoval, že tvrdenia žalobcu o tom, že mu boli dodané iné okná, nie okná spoločnosti SLOVAKTUAL s.r.o., boli vyvrátené v celom rozsahu týmto znaleckým dokazovaním. Žalobcovi bol dodaný výrobok - plastové okná s prísl. v zmysle jeho objednávky. Znalec ďalej konštatoval, že po čiastočnej demontáži plastového okna zistil, že montáž nebola realizovaná podľa pokynov výrobcu okien z 05/2002 platných v čase montáže, došlo teda k nesprávnemu zrealizovaniu osadeniu výrobkov (nesprávne kotvenie). K výskytu žalobcom vytýkaných problémov s oknami a dverami podľa znalca (nie však k ich deformácii) došlo aj z dôvodu degradácie polyuretánovej peny (PUR pena), ktorá nebola chránená pred ÚV žiarením. Znalec tiež uviedol, že podľa vyjadrenia výrobcu nie je potrebné vymeniť dodávku okien, ale je potrebné ich demontovať a vykonať správne kotvenie, čím dôjde k vyrovnaniu jednotlivých deformácií, ktoré sú tesne nad toleranciou uvádzanou výrobcom. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku súd dôvodil, že žalobcom vytknutá vada (že mu boli dodané iné okná, nie od spoločnosti SLOVAKTUAL s.r.o.) teda nemá charakter vady vôbec, a to či už odstrániteľnej alebo neodstrániteľnej, a teda žalobca nemá právo žiadať výmenu dodaného tovaru - plastových okien za bezvadné. Z tohto dôvodu považoval súd nárok žalobcu na výmenu vadných okien za bezvadné za neopodstatnený a tomuto nevyhovel.

5. Po obšírnom opise v rozsudku žaloby, vyjadrení žalobcu, žalovaného a najmä znaleckého posudku právne vec súd posudzoval podľa , , , , , , , , , , , - 3 (ďalej len „“) a po zhrnutí všeobecne teoreticko-právnych východísk z citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobca v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vymeniť vadnú vec za bezvadnú, nie je dôvodná, a preto takto formulovanú žalobu zamietol. Argumentoval, že z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že nekvalitne bola prevedená montáž. Vychádzajúc z toho posudzoval, či v prejednávanej veci išlo o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné a s poukazom na závery znaleckého posudku, dospel k záveru, že v prípade nekvalitne osadených okien, resp. dverí (nekvalitnej montáže), treba tieto vady kvalifikovať ako vady odstrániteľné. V takomto prípade potom žalobca v zmysle má právo žiadať zrušenie zmluvy, z čoho vyplýva demontáž dodaných okien oproti povinnosti žalovaného vrátiť uhradenú cenu diela, nie však výmenu tovaru vadného za bezvadný. Súd je viazaný petitom žaloby (tým, čoho sa žalobca žalobou domáha), nemôže rozhodovať o inom. V zmysle petitu žaloby sa žalobca domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť v zmysle t.j. bezplatné odstránenie vady, na čo však nemá nárok v prípade odstrániteľných vád, kedy má nárok na zrušenie zmluvy alebo primeranú zľavu z ceny diela. Žalobný petit však nebol takto formulovaný, preto súd rozhodujúc o uplatnenom petite musel žalobu zamietnuť.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa a úspešnému žalovanému ako aj štátu (jemu vznikli trovy preddavkovo vyplatené na znalecké dokazovanie) priznal plnú náhradu trov konania.

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa 365 ods. 1 písm. d/, e/ a f/) , t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhol aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytýkal súdu, že nevykonal ním navrhované dôkazy, a to predloženie originálneho montážneho listu, originálneho a právne relevantného záručného listu vzťahujúceho sa na osadené plastové okná a dvere a neskúmal právoplatnosť poverenia a identitu pána R. H. R. ako odborníkov na originalitu výrobkov spoločnosti SLOVAKTUAL. Mal za to, že v konaní preukázal vadnosť výrobkov a to deformáciu rámov a krídel plastových okien a vchodových dverí. Poprel, že by on sám v konaní tvrdil, že mu boli dodané iné okná ako od spoločnosti SLOVAKTUAL. Vytkol, že súd neskúmal, na základe akých dokladov od žalovaného súdny znalec potvrdil originalitu predmetných výrobkov. Uviedol, že v znaleckom posudku nie sú odpovede na otázky, ktoré on ako žalobca žiadal v konaní zodpovedať. V bode 63. rozsudku súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nekvalitne prevedená bola montáž, a teda v tejto časti žalobca reklamoval dané vady voči žalovanému oprávnene. V roku 2010 pracovníci pána T. a pán T. osobne konštatovali, pri kontrole v dome žalobcu oprávnenosť reklamácie a vyjadrili presvedčenie o vade výrobku. Tvrdili, že okná sú zlej výroby a oni svoju prácu vykonali riadne. Vytkol súdu, že sa nevyporiadal s týmito tvrdeniami žalovaného a jeho zamestnancov. Rovnako sa súd nezaoberal ani skutočnosťou vyplývajúcou z korešpondencie pána N., manažéra predaja SLOVAKTUAL a znalca N.. V., že SLOVAKTUAL ako výrobca plastových okien nevykonáva obhliadky montáží a ani neposkytuje stanovisko k nim. Takisto nedisponuje ani dodacími listami od predmetných okien. Pán R. nijako nepreukázal, kto je a či má poverenie od spoločnosti SLOVAKTUAL, naopak, vyjadril sa, že on nemá kompetencie, aby sa vyjadril k plastovým oknám a dverám, ktoré sú na rodinnom dome žalobcu. Napriek tomu sa znalec N.. V. vyjadril v posudku k originalite výrobkov tak, že potvrdil ich originalitu. Vytkol súdu, že neskúmal na základe akých dokladov znalec potvrdil originalitu výrobkov. Namietal argumentáciu žalovaného, že nemá dodacie a montážne listy, keďže je platnom DPH, má povinnosť desaťročnej archivačnej doby na účtovné doklady. Vyslovil nedôveru k znalcom pripojenému záručnému listu bez uvedeného dátumu, ku ktorému odvolateľ dodal, že sám žalovaný doposiaľ nepredložil záručný list. Znaleckému posudku vytýkal aj tú skutočnosť, že sa znalec opieral o tvrdenia pána N., avšak z uznesenia súdu sp. zn. -47 z 18.3.2014 nevyplýva, že by si znalec mohol pribrať konzultanta. Z tvrdení pána N. vyplýva, že tento potvrdzuje nesprávnosť montáže okien v komunikácii so znalcom a sám znalec v posudku konštatuje, že ide o vadu výrobkov, ktoré spôsobila spoločnosť SLOVAKTUAL. Odvolateľ mal za to, že súd neprístupne preformuloval dôvodnú pochybnosť žalobcu, či sú osadené v jeho dome dvere a okná od spoločnosti SLOVAKTUAL, na tvrdenie. Návrh o uloženie povinnosti žalovanému vymeniť vadnú vec za bezvadnú nebol založený na otázke originality výrobkov, ako to konštatoval súd, ale pre vadnosť výrobku. Žalobca vady veci riadne a včas reklamoval a uplatnil si nároky zo zodpovednosti za vady veci u žalovaného, avšak tento si svoju povinnosť nesplnil, vady veci neodstránil. Mal za to, že aj zo znaleckého dokazovania vyplynula vina žalovaného, pretože znalec konštatoval, že na základe nesprávneho kotvenia vplyvom rozťažnosti plastových výrobkov dochádza k deformácii okenného rámu a tiež aj k oddeľovaniu vypraveného ostenia. Uvedené deformácie nad rámec normy nedovoľovali správne nastavenie krídel. Cez neodborne zhotovenú pripojovaniu škáru okna uniká teplo, čím a zhoršujú užívateľské vlastnosti okna, nastáva rosenie, tvorba plesní, podfúkavanie parapetu.

Predmetné okná nemajú funkčnosť a parametre, ktoré deklaroval predajca. Pri kontrole dverí znalec zistil poškodenie výplne, čo je zapríčinené nekvalitným materiálom.

8. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.7.2021 o 11.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

10. Žalobca v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa , , . Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a .

11. Dôvodom na odvolanie podľa je existencia inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania sú vymedzené veľmi všeobecne, preto dôvodom odvolania podľa tohto ustanovenia môže byť akákoľvek vada konania, ktorej následkom je možnosť nesprávneho rozhodnutia vo veci. O konaní možno povedať, že je postihnuté vadou, ak bolo porušené ktorékoľvek z ustanovení zákona, upravujúcich vedenie konania od jeho začiatku až do jeho skončenia. Inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. predpokladá, že strana navrhla dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal. Je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Nevykoná najmä dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Tento odvolací dôvod súvisí s vyhodnotením potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalobcu (, , ) odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné a vecne správne. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , v súlade so zákonom a správnym spôsobom vo vzťahu k uplatnenému nároku, starostlivo prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových strán, a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

14. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán (žalobcu) alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred súdom v zmysle ust. , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

15. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k skutkovým zisteniam a riešeným právnym otázkam (záverom) v prejednávanej veci, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam a zároveň v súlade s cit. ust. konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku i jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

16. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v podanom odvolaní, nič nemenia na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, lebo nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových záverov (skutkových zistení), ku ktorým dospel súd prvej inštancie, ním vykonaného hodnotenia vykonaných dôkazov a ani právnych záverov, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie založené a neumožňujú prijať rozhodnutie v danom spore v prospech žalobcu. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a spôsobom právneho posúdenia veci vo vzťahu k uplatnenému nároku, ako aj so správnym záverom súdu prvej inštancie, že žaloba tak, ako bola uplatnená, nie je dôvodná. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci.

17. Súd prvej inštancie uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel, závery, ktoré prijal vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej.

18. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že podstatnou náležitosťou žaloby je určitý návrh (petit), ktorý spolu s odôvodnením žaloby vyjadruje obsah a rozsah súdnej ochrany, o ktorej má súd svojím výrokom nakoniec rozhodnúť. Súd je viazaný žalobným návrhom stanoveným žalobcom ( ), nemôže ho prekročiť (a contrario ) ani poučovať žalobcu, ako by mal petit správne znieť (najmä ak je tento zastúpený advokátom). Žalobca teda v žalobe určil v akom rozsahu a akým spôsobom žiada ochranu svojho hmotnoprávneho nároku.

19. Podľa ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu; podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu. Právne dôsledky zo zodpovednosti za vady veci zhotovenej na zákazku sa teda rozlišujú podľa toho, či ide o vadu odstrániteľnú, alebo neodstrániteľnú. Ak ide o odstrániteľnú vadu, zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť bez zbytočného odkladu, pokiaľ sa však vada opätovne vyskytla po oprave alebo dielo vykazuje väčší počet vád, pre ktoré vec nemožno riadne užívať, objednávateľ má právo na zrušenie zmluvy. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, objednávateľ má právo na zrušenie zmluvy a pokiaľ takáto vada nebráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať, objednávateľ má právo na primeranú zľavu. Právne dôsledky neodstrániteľných vád sú teda viazané na to, či vec možno riadne užívať v zmysle objednávky a právne dôsledky odstrániteľnej vady na to, či vec možno riadne užívať. Z citovaného ustanovenia upravujúceho dôsledky vád zo zmluvy o dielo (nebolo sporné, že strany uzavreli zmluvu o dielo) nevyplýva zákonná možnosť domáhať sa uloženia povinnosti bezplatne vymeniť vadnú vec za vec bezvadnú ako bola (aj

podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne) formulovaná žaloba, ktorej petitom bol súd viazaný a o ktorom rozhodoval. Súd prvej inštancie preto neostávala iná možnosť, len takúto žalobu zamietnuť, lebo nemá oporu v zákone, a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani dokazovanie navrhované žalobcom.

20. Z odvolania vyplýva, že jadrom námietok žalobcu je jeho nespokojnosť s vyhodnotením, resp. nevyhodnotením a nevykonaním niektorých (podľa neho) dôležitých dôkazov ním navrhnutých.

21. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Hodnotením dôkazov nazývame činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov. Iba výnimočne zákon ukladá súdu určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. , , ). Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a v jeho hodnotení dôkazov a poznatkov nie je logický rozpor.

23. Odvolací súd v súvislosti s námietkami žalovaného k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 14.9.2011, podľa ktorého „...Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( , od 1.7.2016 , ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa (viď R 42/1993). Práve v súvislosti s týmto konštatovaním odvolací súd poukazuje i na to, že tak ako aj ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré z označených dôkazov vykoná, rozhodne súd, ktorý nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy (, ). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.5.2009 sp. zn. , sp. zn. ).

24. Odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov, vzhľadom na žalobcom uplatnený petit, bol správny a osvojuje si jeho právne závery. Z vykonaného dokazovania (viď znalecký posudok) nevyplynula existencia vád odôvodňujúcich kompletnú výmenu okien, dverí na dome žalobcu, vadnými neboli samotné výrobky dodané výrobcom, ale k vadám došlo pri ich montáži a tieto vady boli označené za odstrániteľné, žalobca sa preto mohol prípadne domáhať bezplatného odstránenia vád. Pokiaľ ide o odvolateľom uvádzané námietky k znaleckému posudku (tieto sú v mnohých bodoch opakovane uvedené, lebo žalobca ich použil aj v odvolaniach proti uzneseniam o priznaní odmeny znalcovi), odvolací súd uvádza, že žalobcovi nič nebránilo v priebehu konania predložiť súkromný znalecký posudok na preukázanie ním tvrdených skutočností v zmysle .

25. V sporovom konaní, ako je aj toto konanie, sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať) dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá strane povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto právna norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané, a

súčasne určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

26. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel. Jeho zmyslom je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie v spore (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v a ) resp. dostal sa do situácie dôkaznej núdze, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nebolo preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je nepriaznivé rozhodnutie v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Dôkazné bremeno je teda typicky inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

27. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v neprospech žalobcu. Aj keď v odvolaní žalobca polemizuje s takýmto vyhodnotením dokazovania, odvolací súd sa jednoznačne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v konaní žalobca relevantne nepreukázal dôvodnosť žalobného návrhu, ktorým sa domáhal bezplatnej výmeny vadnej veci za bezvadnú, a neuniesol svoje dôkazné bremeno v tomto smere.

28. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a rozsudok vo výroku vo veci samej ako vecne správny podľa ust. a potvrdil.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava obsiahnutá v ust. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a preto postačuje len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

30. Záverom odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ).

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Úspešnému žalovanému v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli, neúspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania neprislúchajú, preto odvolací súd stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania ( ).