Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Pc/41/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľa: maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom na podanie návrhu na začatie konania: C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. – E. B., F. XXXX/X, t.č. bytom G. H., I. J. XX, právne zast.: JUDr. Zuzana Agirre Miadoková, advokátka, so sídlom AK Banská Bystrica, Nad plážou 37, o prípustnosti podania návrhu maloletým dieťaťom na zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.11.2025 sa maloletý v zastúpení súdom ustanoveným kolíznym opatrovníkom domáhal určenia, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva matrikovým rodičom dieťaťa je v záujme maloletého a pripustenie zapretia otcovstva, ktoré svedčí I. B., nar. XX.XX.XXXX voči maloletému je prípustné. Ďalej uviedol, že maloletý sa narodil dňa XX.XX.XXXX mimo manželstva rodičov, pričom otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom. Manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08.10.2019, kedy bol maloletý na čas po rozvode zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s týždenným intervalom striedania. Do rozvodu mal maloletý s matrikovým otcom pekný vzťah, tento sa mu venoval, staral sa o neho. Matrikový otec si napriek prosbe maloletého v pomerne krátkom čase nasťahoval do ich spoločného domova po odsťahovaní matky maloletého novú priateľku, ktorú maloletý poznal, nakoľko to bola matkina kamarátka. Maloletý znášal rozvod rodičov citlivo a rozhodnutie matrikového otca ho ranilo. Komunikácia medzi nimi začala viaznuť, maloletý sa cítil nepochopený, nevypočutý. Maloletý začal odmietať striedavú starostlivosť, nakoľko podľa jeho názoru mu matrikový otec všetko zakazoval, obľúbené aktivity podmieňoval dobrými známkami v škole. Od mája 2022 maloletý k matrikovému otcovi prestal chodiť úplne, uzavrel sa do seba a kontakt s ním obmedzil na nevyhnutné minimum. Nekontaktoval ho pokiaľ si to nevyžadovala situácia alebo okolnosti. Potrebu na vzájomnom vzťahu pracovať a pokúsiť sa ho zlepšil neprejavoval v tom období ani matrikový otec. Niekedy koncom roka 2022 sa maloletý od matky dozvedel, že matrikový otec nie je jeho biologickým otcom, čo v ňom spôsobilo hnev. V tom čase sa už sním takmer vôbec nekontaktoval ani nestretával, matrikový otec mu ani nijakým spôsobom finančne neprispieval, nezaujímal sa o neho. Maloletý žil v spoločnej domácnosti s matkou, venoval sa svojim záujmom a škole, a to bez prítomnosti matrikového otca v jeho živote. Pokiaľ matrikový otec zavolal maloletého na rodinné oslavy, maloletý sa ich odmietol zúčastniť. Maloletý mu uviedol, že matrikový otec nemá o ňom informácie, nemá prístup do Edupage, nepozná jeho zdravotný stav ani prospech v škole. V roku 2025 sa maloletý s matrikovým otcom stretol 2x, pričom pri druhom stretnutí mu matrikový otec oznámil, že nie je jeho biologickým otcom, o čom maloletý už

vedel od matky. Keď sa maloletý dozvedel od matky, že matrikový otec požiadal o ustanovenie kolízneho opatrovníka za účelom podania návrhu na zapretie otcovstva, v mobile si ho zablokoval. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že maloletého na osobnom stretnutí v auguste 2025 oboznámil a vysvetlil mu právo poznať biologického otca, vrátane zdravotných výhod v prípade akýchkoľvek komplikácií do budúcnosti. Maloletý však uviedol, že odmieta spoznať svojho biologického otca. Matrikového otca maloletý taktiež nevyhľadáva. Kolízny opatrovník poukázal, že maloletý má pocit, že má súhlasiť so zapretím otcovstva, vzhľadom na postoj matrikového otca, na druhej strane vníma, že vo svojom veku nevie reálne posúdiť všetky dôsledky, ktoré môžu vyplynúť z jeho rozhodnutia, preto ponecháva rozhodnutie na zvážení súdu.

2. Právna zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu s tým, že podaný návrh je výsledkom konsenzu medzi rodičmi maloletého, nakoľko maloletý nie je s matrikovým otcom v žiadnom kontakte, nevyhľadávajú sa ani sa nekontaktujú žiadnym spôsobom. Vídavajú sa jedine vtedy, keď matrikový otec odnesie matke ďalších súrodencov maloletého, dvojičky, ktorí sú v striedavej osobnej starostlivosti. Maloletý žije v domácnosti s matkou, ktorá zabezpečuje všetky jeho potreby a znáša všetky výdavky, na ktorých sa matrikový otec žiadnym spôsobom nepodieľa. Maloletý nemá záujem otca kontaktovať, matrikový otec nemá o ňom ani žiadne informácie, či už o zdravotnom stave, prospechu, mimoškolských aktivitách. Maloletému nie je známe, kto je jeho biologický otec, nemá záujem ho vyhľadať a spoznať. Právna zástupkyňa kolízneho opatrovníka poukázala, že ponecháva na zvážení súdu, či sú splnené podmienky na pripustenie zapretia otcovstva.

3. Kolízny opatrovník maloletého na pojednávaní ďalej uviedol, že od matrikového otca sa dozvedel, že nie je biologickým otcom maloletého niekedy v auguste 2025 z dôvodu, že si tento dal urobiť testy DNA ešte v apríli 2022, kedy dal urobiť testy aj ďalším maloletým synom, dvojičkám, u ktorých vyšlo, že je ich biologickým otcom, ale u maloletého vyšlo, že nie je jeho biologickým otcom. V tom čase v roku 2022 to matrikový otec neriešil, lebo maloletý mal 13 rokov a chcel udržať jeho duševné zdravie, keďže si o tom čítal, že v tom veku by to mohlo na neho pôsobiť negatívne a ovplyvniť negatívne aj dvojičky ako by zareagovali na túto situáciu. Potvrdil, že sa s maloletým rozprával 15.09.2025 o priebehu tohto konania s tým, že bol navrhnutý ako kolízny opatrovník a že bude hájiť v konaní jeho záujmy. Rovnako mu povedal o výhodách poznať svojho biologického otca. Maloletý mu uviedol, že nemá záujem spoznať biologického otca. So zapretím otcovstva maloletý súhlasil a uviedol, že mu je to jedno. Maloletý si zablokoval matrikového otca v mobile, lebo sa nahneval, že chcel podať návrh na zapretie otcovstva. Od toho roku 2022 sa maloletý s matrikovým otcom nestretáva takmer vôbec, nechodí ani na rodinné akcie. Má o tom vedomosť z dôvodu, že je krstným otcom maloletého, maloletý nemal záujem sa stretávať ani s rodinou z otcovej strany. Kolízny opatrovník poukázal, že sú s matrikovým otcom povahovo úplne rozličný, rovnako aj telesnou stavbou, nemajú nič spoločné po povahovej ani vizuálnej stránke, otec je skôr kľudnejší, maloletý skôr výbušnejší. Poukázal, že záujem maloletého na zapretie otcovstva vidí v tom, aby využíval benefity svojho biologického otca, keďže maloletý s matrikovým otcom nemá žiadny vzťah, je to pre neho cudzí človek, nemajú vytvorený vzťah ako otec a syn.

4. Súd sa oboznámil aj s názorom maloletého A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý uviedol, že má 17 rokov, je oboznámený s týmto konaním od matky aj krstného otca - kolízneho opatrovníka. Maloletý poukázal na to, že chce, aby obsah pohovoru bol len pre účely súdu, nechce, aby s ním neboli oboznámení ostatní, čo súd rešpektoval. Maloletý bližšie popísal vzťahy v rodine, vzťah k matke i otcovi, ako i k rodine zo strany otca. Potvrdil, že nemá záujem spoznať biologického otca. Poukázal, že sa nechce sám rozhodovať v otázke zapretia otcovstva.

5. Z rodného listu maloletého vyplýva, že sa narodil XX.XX.XXXX, ako rodičia sú uvedení I. B., nar. XX.XX.XXXX a ako matka D. K. G., nar. XX.XX.XXXX, pričom narodenie maloletého je zapísané v knihe narodení Matričného úradu Banská Štiavnica, vo zväzku 22, ročník 2008, na strane 176, pod poradovým číslom 367. Rodný list bol vydaný v Banskej Štiavnici dňa 22.09.2008.

6. Z opatrovaneckého spisu maloletého vyplýva, že manželstvo rodičov uzavreté dňa 21.06.2014 v Banskej Bystrici bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. -62 zo dňa 08.10.2019. Maloletý na čas po rozvode manželstva rovnako ako jeho maloletí súrodenci L., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX, boli zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s týždenným intervalom striedania, bez určenia výživného a osobitnej úpravy styku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2019. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu

dňa 29.05.2025 domáha zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to tak, že maloletý A. sa zverí do jej osobnej starostlivosti, styk otca s maloletým sa neupraví a otec bude povinný prispievať na maloletého výživným vo výške 15 % jeho čistého mesačného príjmu a zároveň sa domáhala aj zmeny úpravy výživného vo vzťahu k maloletému L. i M. s tým, že otec bude povinný prispievať na maloleté deti každé zvlášť výživným vo výške 6,5 % z jeho čistého mesačného príjmu. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. -161 zo dňa 24.11.2025 prerušil predmetné konanie do právoplatného skončenia konania o prípustnosti zapretia otcovstva voči maloletému A., vedeného pod sp. zn. . Na návrh matrikového otca prebiehalo na tunajšom súde konanie o ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletému pod sp. zn. , v rámci ktorého súd rozhodol uznesením sp. zn. -51 zo dňa 10.09.2025 tak, že ustanovil K. C. C., nar. XX.XX.XXXX za kolízneho opatrovníka pre maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX na podanie návrhu o prípustnosť zapretia otcovstva a zastupovanie maloletého v tomto konaní o prípustnosť zapretia otcovstva. V rámci tohto konania otec uviedol, že z dôvodu pochybností o otcovstve k maloletému A. si dal vypracovať v roku 2022 DNA testy, na základe ktorých sa dozvedel, že nie je biologickým otcom maloletého, pričom matku opakovane žiadal, aby túto informáciu maloletému spoločne oznámili, o čom matka neprejavila záujem. Maloletý pod vplyvom matky stratil o neho záujem, nechodí k nemu ani ho nekontaktuje, iba keď potrebuje financie. Poukázal na to, že matka dňa 30.05.2025 podala návrh na zmenu súdneho rozhodnutia ohľadom starostlivosti o maloletého, v rámci ktorého tiež žiada, aby ako otec platil na maloletého výživné, čo považuje za účelové konanie zo strany matky. V rámci tohto konania predložil aj správu o vyšetrení príbuzenstva/otcovstva zo dňa 27.04.2022, z ktorej vyplýva, že jeho otcovstvo k maloletému A. je prakticky vylúčené. Matka v rámci konania o ustanovenie kolízneho opatrovníka uviedla, že maloletého vždy trápilo to, prečo si dal otec urobiť testy DNA. Niekedy v roku 2022 povedala maloletému, že otec nie je jeho biologický otec, na čo jej maloletý povedal, že pre neho sa nič nezmení. Potvrdila, že maloletý je len v sporadickom kontakte s otcom od mája 2022, striedavá osobná starostlivosť sa nerealizuje. Aj v prípade zapretia otcovstva nechce následne určovať otcovstvo k maloletému

7. Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

8. Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

9. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

10. Prípustnosť zapretia otcovstva treba považovať za výnimočnú a je potrebné skúmať či v prípade maloletého dieťaťa ide o jeho skutočnú vôľu otcovstvo zaprieť a či nie je možné to zamieňať so záujmami rodiča. Je potrebné preskúmať záujmy dieťaťa či je alebo nie je zapretie otcovstva v jeho záujme. V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 96 ods. 1 Zákona o rodine možno prijať záver, že záujem dieťaťa sa vymedzuje ako záujem na usporiadaní takých rodinných vzťahov, ktoré by boli prospešné pre telesný, citový, rozumový, ale aj mravný vývoj dieťaťa. Záujem rodiča, ktorý je zapísaný v rodnom liste dieťaťa, na zapretie otcovstva nesmie byť zohľadňovaný na úkor záujmov dieťaťa. Právo dieťaťa poznať svojich biologických rodičov podľa článku 7 ods. 1 Dohovoru je vo všeobecnosti spojené s jeho právom na zabezpečení jeho výchovy a výživy biologickými rodičmi. Z tohto ustanovenia priamo nevyplýva, že dieťa za každých okolností má povinnosť poznať svojich biologických rodičov. Zodpovednosť predovšetkým biologických rodičov na zabezpečenie starostlivosti o dieťa je v súlade so spoločnosťou, morálkou i právom v zásade akceptovaným princípom zodpovednosti, podľa ktorého by mal každý jednotlivec niesť zodpovednosť za svoje konanie, ako aj následky z neho vyplývajúce. Právo poznať svojich rodičov sa realizuje prostredníctvom ustanovenia § 96 ods. 1 Zákona o rodine, v ktorom sa realizuje právo dieťaťa podľa článku 7 ods. 1 Dohovoru. Záujem dieťaťa na poznaní svojich rodičov je daný vždy, ibaže je to pre dieťa celkom zjavne neprospešné. Úlohou súdu je preto vždy skúmať všetky okolnosti, z ktorých možno vyvodiť či by zapretie otcovstva bolo v záujme maloletého dieťaťa, pretože jediným kritériom v konaní, kedy už uplynula zákonná lehota pre zapretie otcovstva, je záujem dieťaťa na zapretí otcovstva (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

11. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že maloletý sa narodil dňa XX.XX.XXXX, pričom otcovstvo k maloletému bolo určené podľa druhej domnienky otcovstva (súhlasným vyhlásením rodičov ešte pred uzavretím manželstva), preto v danom prípade sa otázka zapretia otcovstva posudzuje podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, teda matrikový otec mohol podať návrh na zapretie otcovstva v lehote 3 rokov odkedy bolo takto určené otcovstvo k maloletému (súhlasným vyhlásením rodičov), a to najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa narodenia maloletého, t.j. dňom 19.09.2011. Rodičia maloletého následne uzavreli manželstvo dňa 21.06.2014, kedy sa im počas trvania manželstva dňa 08.02.2015 narodili ďalšie dve maloleté deti, dvojičky. Manželstvo rodičov maloletého bolo právoplatne rozvedené dňa 22.10.2019. Matrikový otec z dôvodu svojich pochybností si dal vypracovať testy DNA, na základe ktorých sa v apríli 2022 dozvedel, že nie je biologickým otcom maloletého. Od narodenia maloletého, počas trvania manželstva i následne po rozvode manželstva sa matrikový otec podieľal na starostlivosti o maloletého či už osobnou formou, ako i finančne, a to po dobu 13 a pol roka života maloletého. Po rozvode manželstva rodičov, po roku 2019 sa vzťah maloletého a matrikového otca oslaboval aj v dôsledku konania matrikového otca a usporiadania jeho osobného života, pričom tento ich vzťah následne úplne ochladol v roku 2022, a to podľa názoru súdu aj vplyvom okolností, o ktorých sa otec dozvedel, že nie je biologickým otcom maloletého. Matrikový otec od roku 2022 neriešil žiadnym spôsobom situáciu ohľadom svojho biologického otcovstva k maloletému a začal celú situáciu riešiť až po podaní návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností matkou na tunajší súd dňa 29.05.2025, čo sám potvrdil v rámci konania o ustanovenie kolízneho opatrovníka a zdôraznil, že matka si od neho naďalej uplatňuje aj výživné na maloletého.

12. V súčasnej dobe nie je označený žiadny iný muž, ktorý by mohol byť biologickým otcom maloletého. Matka tohto odmietla označiť, pričom maloletý taktiež uviedol, že nemá záujem spoznať svojho biologického otca. Od narodenia maloletého uplynula pomerne dlhá doba, maloletý má v súčasnosti 17 rokov a s prihliadnutím aj na skutočnosť, že matrikový otec je biologickým otcom ďalších maloletých súrodencov maloletého A., s ktorými maloletý žije v spoločnej domácnosti, má vytvorené silné súrodenecké väzby, keď existujú už také statusové pomery, je možné konštatovať, že zmena ktorá by bola vyslovená by mohla mať negatívny vplyv na ďalší vývoj i na zabezpečenie výchovy a výživy maloletého. Z viacerých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v zásade vyplýva, že po uplynutí zákonných lehôt na zapretie otcovstva prevažujú záujmy dieťaťa na udržanie vytvorených rodinných väzieb nad záujmami otca na zosúladení právnej situácie s biologickou realitou. Uvedené je zvýraznené ešte v prípadoch, ak sa preukáže, že sťažovateľmi neboli využité právne prostriedky zapretia otcovstva v zákonnej lehote zo subjektívnych dôvodov. Na danom mieste súd poukazuje, že otec minimálne od apríla 2022 mal vedomosť, že nie je biologickým otcom maloletého, pričom uvedenú situáciu v tom čase nechcel riešiť ako sám uviedol, bral ohľad na maloletého, na jeho priaznivý duševný, citový i telesný vývoj, z čoho vyplýva predovšetkým aj citový vzťah matrikového otca k maloletému. Záujem dieťaťa na zapretí otcovstva v zmysle § 96 ods. 1 Zákona o rodine spočíva na takom usporiadaní rodinných vzťahov, ktoré sú prospešné pre jeho telesný a duševný vývoj i materiálne zabezpečenie jeho potrieb. Ten je daný všeobecne pri stálosti rodinných vzťahov, do ktorých by sa malo zasahovať len výnimočne. Nie je v záujme dieťaťa, aby prípadným zapretím otcovstva celý vzťah (hoci aj redukovaný na otázku platenia výživného) bolo vystavené riziku straty nároku na výživné od matrikového otca, zatiaľ čo určenie biologického otca by zostalo neisté. Z uvedeného vyplýva, že existencia okolností jednoznačne vylučujúcich otcovstvo muža, ktorému doteraz svedčí domnienka otcovstva, nie je rozhodným kritériom pri posudzovaní návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva v zmysle § 96 ods. 1 Zákona o rodine, tým je záujem dieťaťa. Naviac súd konštatuje, že nešlo v tomto konaní len o posúdenie dopadov v kruhu užších rodinných vzťahov ako otec – maloleté dieťa, ale aj o možné dopady na širšie rodinné vzťahy dieťa – súrodenci, dieťa – starí rodičia (zo strany otca) i ďalší rodinní príslušníci zo strany otca. Podľa názoru súdu nie je v záujme maloletého, aby po 17 rokoch existujúceho statusu bol vyčlenený z celej rodiny a zo vzťahov vytváraných po dobu 17 rokov len preto, že matrikový otec nie je biologickým otcom maloletého, pričom mal vedomosť o svojom (ne)otcovstve už viac ako 3 roky a dodatočne tak zosúlaďovať právny a faktický stav v rodnom liste maloletého, keď následne by otcovstvo k maloletému vzhľadom na vyjadrenie matky maloletého ani nebolo určené. V danom prípade súd považoval za rozhodujúci záujem maloletého A., ktorý vzhľadom na svoju vekovú a rozumovú vyspelosť jednoznačne vypovedal v neprospech návrhu podaného kolíznym opatrovníkom. Maloletý nenesie zodpovednosť za stav, ktorý vytvorili jeho rodičia. Preto s poukazom na vyššie uvedené, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia).

14. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa kolízny opatrovník a jeho právny zástupca vzdali práva podať odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení ( v spojení s ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná ( ).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu ( ).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).