Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-154-2025.pdf
PDF · 142.81 KB
Case nature
Subarea
21Co/154/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, F., zastúpenej advokátkou: JUDr. Jaroslava Cablková, so sídlom Námestie Oslobodenia 8, Senica, proti žalovanému: G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, F., zastúpeného spoločnosťou: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 10C/34/2025-83 zo dňa 10. novembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; II. výrokom žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal.
2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 330, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).
3. Okresný súd dôvodil, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nemá charakter podania vo veci samej (ktorý bol podaný spoločne s odvolaním proti rozsudku okresného súdu v konaní sp. zn. 11C/44/2023, v ktorom sa žalovaný v pozícii žalobcu domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva proti žalobkyni v pozícii žalovanej) domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. F., obec F. - I., okres Senica ako rodinný dom súp. číslo XXXX postavený na parcele č. 1462/45, parcela č. 1462/6 vo výmere 559 m2 zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. 1462/45 vo výmere 121 m2 zastavaná plocha a nádvorie až do právoplatného skončenia odvolacieho konania a následného konania vo veci samej. Návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že s ohľadom na správanie žalovaného sa obáva, že žalovaný nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby predá, preto je potrebné upraviť neodkladne pomery medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalovaný môže na základe rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 11C/44/2023-60 zo dňa 17.6.2025 (naviac disponujúc doložkou právoplatnosti) nakladať s nehnuteľnosťami, tieto scudziť, založiť. Žalovaný dňa 8.8.2025 v ranných hodinách prišiel do rodinného domu v F. s. č. XXXX/XX a domáhal sa vstupu, v rodinnom dome bol len syn strán sporu J. C., keď žalovaný si privolal hliadku polície (prítomní traja príslušníci polície), pričom žalovaný synovi uviedol, že by sa mal do troch mesiacov vysťahovať, a že (žalovaný) je vlastníkom domu, že dom chcel predať. O tomto informoval žalobkyňu syn, ktorá sa tak prvýkrát
dozvedela o tom, že prebieha konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Tiež sa žalovaný s rozsudkom a doložkou právoplatnosti dostavil na Mestský úrad Šaštín - Stráže a zrušil žalobkyni a ich maloletej dcére trvalý pobyt v rodinnom dome s. č. XXXX/XX.
4. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaný zaslal spoločnému synovi J. sms správu, z ktorej vyplýva, že žalovaný sa pýta syna, či nečítal rozhodnutie súdu, že dom je už žalovaného a všetko čo je vo vnútri, okrem osobných vecí syna. Žalovaný uviedol, že hocikedy tam môže ísť a je jeho dobrá vôľa, že synovi nezrušil trvalý pobyt a nepovymieňal zámky. Podľa aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX (k 7.11.2025) sú žalovaný a žalobkyňa spoluvlastníci (spoluvlastnícky podiel 1/1) nehnuteľností v okrese Senica, obec F. - I., k.ú. F., parc. č. 1462/6 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 559 m2, parc. č. 1462/45 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 121 m2, rodinný dom č. XXXX postavený na parc. č. 1462/45, pričom na liste vlastníctva je uvedená poznámka, že na Okresnom súde Senica bola dňa 14.8.2025 pod sp. zn. 11C/44/2023 prijatá sťažnosť, návrh na zrušenie rozhodnutia o výške trov konania, návrh na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na nehnuteľnosti vedené na predmetnom liste vlastníctva. Zároveň je na liste vlastníctva zapísané záložné právo v prospech: Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta č.8, 833 04 Bratislava 37, IČO: 31 749 542 (podľa V - 633/05 zo dňa 2.5.2005) na rodinný dom s.č.XXXX postavený na p.č. 1462/45 a pozemok p.č.1462/45-zastavané plochy-121 m2, vz. 106/05. Z odpovede Mesta Šaštín - Stráže zo dňa 1.9.2025 vyplýva, že žalovaný na základe právoplatného rozsudku okresného súdu odhlásil dňa 8.8.2025 z trvalého pobytu žalobkyňu a dcéru I.. Zo správy Obvodného oddelenia PZ Šaštín - Stráže doručenej okresnému súdu dňa 11.9.2025 vyplýva, že dňa 8.8.2025 bola hliadka OO PZ Šaštín-Stráže privolaná žalovaným na adresu H. XXXX, F., keď na mieste sa nachádzal žalovaný a jeho syn J. C., žalovaný chcel hliadku požiadať o súčinnosť pri výmene fabky na dverách rodinného domu, keďže je jeho vlastníkom, bolo mu odporučené, aby osobám bývajúcim v dome zaslal písomnú výzvu na vysťahovanie a vec ďalej riešil ako občiansko-právny spor. Zo spisu okresného súdu sp. zn. 11C/44/2023 bolo zistené, že dňa 14.08.2023 bola doručená žaloba, ktorou sa žalovaný v pozícii žalobcu domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva (nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. F.) voči žalobkyni v pozícii žalovanej. Vo veci rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 11C/44/2023-60 zo dňa 17.6.2025, tak že zrušil podielové spoluvlastníctvo, podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.7.2025 a vykonateľnosť dňa 15.10.2025. Dňa 15.8.2025 bolo okresnému súdu doručené odvolanie proti rozsudku (spoločne s návrhom spolu predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia). Na základe doručeného odvolania okresný súd dňa 20.8.2025 oznámil žalovanému (v konaní sp. zn. 11C/44/2023 v pozícii žalobcu) a právnej zástupkyni žalobkyne (v konaní sp. zn. 11C/44/2023 v pozícii žalovanej), že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku č. k. 11C/44/2023 zo dňa 17.6.2025, nie je použiteľná pre právne úkony, keďže bol podaný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, resp. odvolanie a uvedený rozsudok nie je možné považovať za právoplatný a vykonateľný až do rozhodnutia nadriadeného súdu. Uvedené oznámenie si žalovaný (v konaní sp. zn. 11C/44/2023 v pozícii žalobcu) prevzal dňa 21.8.2025.
5. Právne prvoinštančný súd uzavrel, že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Ako skutočnosti, ktoré majú osvedčovať naliehavosť situácie, žalobkyňa uviedla, že sa obáva, že žalovaný nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva predá. Žalovaný disponuje zdanlivo bezvadným rozhodnutím s doložkou právoplatnosti, kde ani úrady ani tretie osoby nemajú vedomosť o tom, že nie je v súlade so zákonom. Žalovaný na základe rozhodnutia už robí právne úkony, konkrétne dňa 8.8.2025 sa domáhal výmeny zámku na dverách rodinného domu a za týmto účelom si privolal aj policajnú hliadku, pričom sa mal vyjadriť, že dom predá a takisto v ten istý deň odhlásil žalobkyňu a ich spoločnú dcéru z trvalého pobytu. Podľa okresného súdu tieto úkony zo strany žalovaného boli uskutočnené dňa 8.8.2025, teda v čase, kedy žalovaný nemohol mať vedomosť, že rozsudok, ktorý má k dispozícii spolu s doložkou právoplatnosti, nie je právoplatný. Na základe podaného odvolania žalobkyne bol žalovaný okresným súdom informovaný, že bolo podané odvolanie, doložka právoplatnosti nie je použiteľná na právne úkony a rozsudok nie je možné považovať za právoplatný a vykonateľný až do rozhodnutia nadriadeného súdu (doručené žalovanému dňa 21.8.2025). Žalobkyňa neuviedla, nezaslala žiadne oznámenie alebo doplnenie návrhu, z ktorého by vyplývalo, že žalovaný vykonáva právne úkony na základe predmetného rozsudku od okamihu ako sa dozvedel, že tento rozsudok nie je právoplatný. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených príloh a takisto zo spisu okresného súdu sp. zn. 11C/44/2023 nevyplýva, že žalovaný by mal snahu disponovať s predmetnými
nehnuteľnosťami (okrem obdobia, keď bol v domnienke, že mu boli nehnuteľnosti právoplatne prikázané v celom rozsahu do vlastníctva). Žalovaný sa snaží usporiadať vlastnícke vzťahy so žalobkyňou k predmetným nehnuteľnostiam prostredníctvom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (žaloba podaná dňa 14.8.2023). Na liste vlastníctva č. XXXX, je v časti C: Ťarchy zapísané záložné právo na časť nehnuteľností v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania zo dňa 2.5.2005, z uvedeného zápisu záložného práva je možné usudzovať, že žalobkyňa aj žalovaný sú pri nakladaní s predmetnou nehnuteľnosťou obmedzení záložným právom. Neodkladné opatrenie sa využíva, keď je potrebný okamžitý zásah súdu za podmienky, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, ale musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia, ktorú žalobkyňa v dostatočnom rozsahu neosvedčila. Žalobkyňa mala (pokiaľ chcela byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešná) osvedčiť svoj nárok voči žalovanému, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t. j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Existencia právneho pomeru medzi sporovými stranami, ako i jeho osvedčenie samo o sebe nepredstavuje zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej neodkladné opatrenie nariadiť, pričom ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávnenou stranou sporu osvedčené konkrétnymi skutočnosťami a musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne (obdobne uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11Co/42/2023).
6. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný v celom rozsahu žalovaný, avšak náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania mu okresný súd nepriznal v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo, pretože žalovanému v konaní doposiaľ žiadne preukázateľne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za situácie, keď žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
7. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zmenu vyhovením návrhu (žalovaný G. C. je povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva číslo XXXX, k. ú. F., obec F. – I., okres Senica ako rodinný dom súpisné číslo XXXX stojaci na parcele číslo 1462/45, parcela číslo 1462/6 vo výmere 559 m2 zastavaná plocha a nádvorie a parcela číslo 1462/45 vo výmere 121 m2 zastavaná plocha a nádvorie, obe parcely registra „C“ až do právoplatného skončenia odvolacieho konania o odvolaní voči rozsudku okresného súdu č. k. 11C/44/2023-60 zo dňa 17.6.2025 a následného konania vo veci samej). Zotrváva na predchádzajúcej právnej argumentácii vo veci dôvodov podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcich v pochybeniach okresného súdu v konaní sp. zn. 11C/44/2023. Napadnuté uznesenie a posúdenie obsahu je nesprávne, keď potreba bezodkladnej úpravy pomerov (teda úpravy pomerov pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní v konaní sp. zn. 11C/44/2023, resp. pred rozhodnutím vo veci samej) naďalej trvá. To, že počas troch mesiacov od podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (14.8.2025) sa neudiali žiadne ďalšie udalosti, ktorými by mohla žalobkyňa doplniť návrh, v každom prípade nenastali také udalosti, o ktorých by sa žalobkyňa mala možnosť dozvedieť, nemôže viesť k záveru, že žiadna bezprostredná ujma nehrozí. Rovnako nemožno s poukazom na záložné právo v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania tvrdiť, že je vylúčené scudzenie nehnuteľností, prípadne iné úkony (jeden z úkonov žalovaného bolo odhlásenie trvalého pobytu žalobkyne a maloletej dcéry napriek tomu, k tomu je zápis záložného práva celkom bez významu). Okresný súd v odôvodnení poukazuje na domnienku žalovaného, že mu boli nehnuteľnosti právoplatne prikázané v celom rozsahu do vlastníctva, a že s nimi disponoval len v období, kedy nemal vedomosť o podanom odvolaní. Domnienka žalovaného (jeho možná dobrá viera) nič nemení na právnom stave, ktorý okresný súd vytvoril vyhlásením rozsudku pre zmeškania v spore, v ktorom nie je možné takým rozsudkom rozhodnúť a vydaním doložky právoplatnosti a vykonateľnosti k rozsudku, ktorý nie je právoplatný a vykonateľný, naviac k rozsudku, ktorý nemá iba deklaratórne účinky, ale má účinky konštitutívne. Danú právnu situáciu navrhuje napraviť nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko stále existuje reálna hrozba zásahu do práv žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky vyporiadavaných nehnuteľností. Okresný súd sa nezaoberal argumentáciou žalobkyne v odvolaní žalobkyne zo dňa 19.9.2025 voči uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 10C/34/2025-43 zo dňa 11.9.2025, kde žalobkyňa k listu okresného súdu obsahujúcemu oznámenie, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti nie je použiteľná na právne úkony zo dňa 20.8.2025 uviedla, že z hľadiska ochrany práv
žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky nehnuteľností tento list nemá rovnaký potenciál zabezpečiť ochranu jej vlastníckeho práva, akým potenciálom disponuje neodkladné opatrenie. List okresného súdu obsahujúci oznámenie, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti nie je použiteľná na právne úkony zo dňa 20.8.2025 adresovaný stranám sporu, možno z hľadiska procesných úkonov posúdiť ako opatrenie súdu, nesporne nemá formu rozhodnutia. Pokiaľ sa strany sporu dobrovoľne nebudú pokynom riadiť, jeho záväznosť v porovnaní s neodkladným opatrením nie je dostatočná. Rozsudok a doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rešpektuje verejnosť, ako aj orgány štátnej správy (v tomto prípade už daný rozsudok akceptovala polícia a Mestský úrad Šaštín-Stráže), každý má aspoň minimálny poznatok, čo dané listiny znamenajú a materiálnou stránkou posúdenia právoplatnosti a vykonateľnosti sa bez nejakej námietky nemajú dôvod zaoberať, ani nemajú možnosť ju vždy skúmať (rozhodne takýto prieskum nemá možnosť urobiť bežný občan). Neexistuje verejne dostupný register, z ktorého by mohla tretia osoba zistiť zákaz používania doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, teda existencia takéhoto zákazu nie je tretím osobám známa. Rozsah samotného obsahu nakladania s nehnuteľnosťami neobmedzuje v navrhovanom výroku neodkladného opatrenia len na vykonávanie scudzovacích úkonov z dôvodu, že žalovaný G. C. vykonával úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, nielen deklaroval nehnuteľnosti predať (scudzovací úkon), ale vystupoval ako ich výlučný vlastník a nakladal s nimi pri vykonávaní administratívnych úkonov (odhlásene trvalého pobytu žalobkyni a ich maloletej dcére), vystupoval ako ich výlučný vlastník pred hliadkou polície, domáhal sa vysťahovania syna z nehnuteľností (ktorý v nich býva sú súhlasom rodičov, resp. dosiaľ býval so súhlasom oboch rodičov). Skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla ako dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, boli nielen tvrdené a osvedčené, ale aj spoľahlivo preukázané. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov spočívajúca v zákaze nakladať žalovanému s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom sporu, trvá a bola osvedčená, zdôvodnená a preukázaná.
8. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobkyne uviedol, že napadnuté uznesenie navrhuje ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na podanie zo dňa 8.9.2025 vo veci o zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sp. zn. 11C/44/2023, v ktorom zaujal stanovisko k nárokom žalobkyne. Žalobkyňa ani v podanom odvolaní nepreukázala žiadnu potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potom ako sa dozvedel o zrušení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku nerealizoval žiadne kroky k dotknutým nehnuteľnostiam. Nemá v záujme realizovať, ani ich fakticky nerealizoval, a ani nemôže, a to práve s ohľadom na informácie, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, v zmysle ktorého sú obe strany sporu vlastníkmi predmetných nehnuteľností a v časti poznámka je uvedené, že na okresnom súde boli dňa 14.8.2025 pod sp. zn. 11C/44/2023 prijaté návrhy žalovanej. Aby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vykonateľný, je potrebné, aby aj samotná formulácia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola upravená konkrétne a určito. Teda z návrhu musí jednoznačne vyplývať, akých konkrétnych právnych úkonov a aké konkrétne dispozície sú zakázané. Táto určitosť a konkrétnosť však v predmetnom návrhu absentuje. V podanom odvolaní došlo k úprave petitu, avšak naďalej zostala vo všeobecnej formulácii. V návrhu úplne absentuje presná formulácia čoho konkrétne sa má žalovaný zdržať, resp. aké „nakladanie s nehnuteľnosťami“ má žalobkyňa na mysli. Žalovaný trvá na to, že takto naformulovaný petit je i formálne nevykonateľný (poukaz na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/83/2023).
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto postupom podľa § 387 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
10. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáha uložiť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. F., obec F. - I., okres Senica ako rodinný dom súpisné č. XXXX stojaci na parcele č. 1462/45, parcela č. 1462/6 vo výmere 559 m2
zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. 1462/45 vo výmere 121 m2 zastavaná plocha a nádvorie až do právoplatného skončenia odvolacieho konania a následného konania vo veci samej.
11. Žalovaný v postavení žalobcu sa žalobou (konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 11C/44/2023, ktoré nie je právoplatne skončené) domáha voči žalobkyni v postavení žalovanej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností.
12. Okresný súd uznesením č. k. 10C/34/2025-43 zo dňa 11.9.2025 (prvým v poradí) návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol. Odvolací súd uznesením č. k. 21Co/127/2025-75 zo dňa 15.10.2025 uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia vyplýva, že preskúmaním návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.8.2025, dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie, ktorým návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol pre jeho neúplnosť, je arbitrárny, nakoľko okresný súd sa dôsledne nezaoberal obsahom jeho podania a neposúdil ho v súlade s ustanovením § 124 ods. 1 CSP. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií, podanie žalobkyne obsahujúce jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia náležite podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) vyhodnotiť a preskúmať, či sú alebo nie sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie a vo veci meritórne rozhodne.
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalobkyne predostreté ňou v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak I. výrokom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, II. výrokom žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal.
14. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňou bola osvedčená dôvodnosť a trvanie chráneného nároku žalobkyne, nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným.
15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
17. Podľa § 325 ods. 1 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
18. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
19. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
20. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
21. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
22. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
23. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).
24. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).
25. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.
26. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, pričom osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti (na základe čoho súd z nich pri rozhodovaní vychádza). Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
27. Požiadavku na neodkladnú úpravu pomerov odôvodňuje žalobkyňa tým, že má dôvodnú obavu, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti predá, o čom sa mal vyjadriť pred synom ako aj pred príslušníkmi polície, zrušil žalobkyni a maloletej dcére trvalý pobyt v rodinnom dome s. č. XXXX/XX.
28. V zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov strán alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, a ak sa právny vzťah medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.
29. Je potrebné zdôrazniť, že osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Riadne dokazovanie súd v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva a o návrhu je povinný rozhodnúť v zákonnej lehote do 30 dní od jeho doručenia. V danom prípade predpokladom pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia bolo, aby navrhovateľ osvedčil splnenie dvoch základných podmienok, a to jednak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán (§ 325 ods. 1 CSP) a zároveň osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP).
30. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
31. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, ods. 2 ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
32. Podľa § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.
33. Z obsahu spisu vyplýva, že na okresnom súde sa vedie konanie pod sp. zn. 11C/44/2023 (o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), keď žalobu podal žalovaný dňa 14.8.2023, pričom podielové spoluvlastníctvo bolo zrušené a vyporiadané rozsudkom okresného súdu č. k. 11C/44/2023-60 zo dňa 17.6.2025, ktoré napadla žalovaná odvolaním (doručeným okresnému súdu dňa 15.8.2025), o ktorom nebolo odvolacím súdom rozhodnuté. V danej veci bolo osvedčené, že strany sporu sú zapísaní ako vlastníci predmetných nehnuteľností (v spoluvlastníckom podiele 1/1).
34. Odvolací súd zistil zo súdneho manažmentu odvolacieho súdu, že dňa 26.11.2025 napadla na odvolací súd vec okresného súdu (sp. zn. 11C/44/2023) vedená pod sp. zn. 21Co/149/2025, pričom o odvolaní žalobkyne nebolo ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu rozhodnuté. Okresný súd rozsudkom pre zmeškanie č. k. 11C/44/2023-60 zo dňa 17.6.2025 zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctva strán sporu, pričom predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v podstavení žalovaného). Zo žaloby žalobcu (doručenej okresnému súdu dňa 14.8.2023), okrem iného vyplýva, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené (dňa 22.10.2019) rozsudkom okresného súdu č. k. 7P/41/20219-37 zo dňa 24.9.2019, od právoplatnosti rozsudku o rozvode uplynula doba na vyporiadanie BSM, žalobca (v predmetnom konaní ako žalovaný) preto podáva žalobu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď žalobca a žalovaná sa stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností.
35. V danej veci žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom z povahy veci vyplýva, že nejde zároveň o podanie vo veci samej (§ 123 ods. 2 CSP). Z uvedeného je zrejmé, že v danej veci sa nejedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý by svojou povahou bol podaním vo veci samej, preto odstraňovať prípadné vady návrhu vylučuje ustanovenie § 327 CSP.
36. Podľa názoru odvolacieho súdu (rovnako ako aj prvoinštančného súdu) je daný prvý predpoklad neodkladného opatrenia a to, že žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami, keď žalobkyňa spolu so žalovaným je zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, katastrálne územie F. (v spoluvlastníckom podiele 1/1), pričom žalovaný sa vo veci samej domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností (o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté), teda žalobkyňa osvedčila pravdepodobnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana a to s poukazom na zápis (aj) jej vlastníckeho práva na LV č. XXXX, kat. územie F. k predmetným nehnuteľnostiam. So záverom okresného súdu, že nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným sa odvolací súd nestotožnil, keď má za to, že existuje možná reálna hrozba budúceho výkonu rozhodnutia. V tejto súvislosti uvádza, že úmysel ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami, pričom ak by v danom prípade bolo potrebné čakať na takéto (právne) úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany strany sporu (navrhovateľa neodkladného opatrenia) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia pritom nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí súdneho sporu postačuje aj potreba zachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu, ako v čase začatia konania a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania sa spor nepredlžoval v dôsledku zmeny okruhu strán sporu (prípadným reťazením prevodov). Zákaz dispozície s nehnuteľnosťou má v tomto význame aj už deklarovaný preventívny účinok.
37. Aj právna teória je toho názoru, že navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka, smerujúci k ohrozeniu exekúcie (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1093 s.).
38. Podľa odvolacieho súdu sú v danom prípade splnené podmienky potreby žiadaným neodkladným opatrením „fixovať“ existujúci právny stav k nehnuteľnostiam vo vzťahu k žalovanému a odvolateľke s cieľom brániť úkonu, ktorý by mohol viesť k jeho zmene, teda aby nedošlo k zmene vecno- právnych pomerov k týmto nehnuteľnostiam. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa osvedčila existenciu bezprostredne hroziacej ujmy na jej práve, o ktorom sa má rozhodovať a z toho vyplývajúcu aj nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu.
39. Hoci odvolací súd s poukazom na uvedené v odsekoch 36 a 38, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa osvedčila predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, nebolo možné návrhu žalobkyne s ohľadom na uvedené v odseku 40 vyhovieť.
40. Neodkladným opatrením podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) CSP (nenakladanie s určitými vecami alebo právami) sa obmedzujú dispozičné oprávnenia vo vzťahu k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam. Právo nakladať s predmetom vlastníctva (ius disponendi) je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Jeho obsahom je disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (napr. zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, zriadenie vecného bremena a pod.) alebo jednostranných (napr. závet), ako aj faktických úkonov. Oprávnenie nakladať s vecami alebo právami predstavuje základ pre realizáciu ich ekonomických hodnôt. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, najmä do základného práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), ako i základného práva na ochranu majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.). Z daného hľadiska musí byť preto zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Je preto vhodné vyhýbať sa všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia, ktorou by súd bez ďalšieho zakázal povinnej osobe nakladať s vecou alebo právom a uprednostniť konkretizované vymedzenie povinností a obmedzení ad hoc (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 1097). Príliš všeobecne formulovaný zákaz nakladať s vecami alebo právami vedie k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby. Ak sa vo výroku uvedie nenakladanie s vecou bez toho, aby sa uviedlo v súlade s návrhom na vydanie takého súdneho rozhodnutia, ktoré čiastkové oprávnenie žalovaný ako vlastník nemôže vykonať (previesť vec, založiť a pod.), dochádza k zásahu, ktorý je neprimeraný (porov. komentár Nové Aspi). Súd prvej inštancie preto postupoval správne (hoci z iného dôvodu), keď nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, obsahujúci všeobecnú formuláciu „zdržať sa nakladania...“. Vymedzenie obsahu a rozsahu navrhovaného obmedzenia disponovania s vecami (nehnuteľnosťami) je obsiahnuté v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je súd viazaný (§ 216 ods. 1 CSP), a preto ak žalobkyňa nevymedzila obmedzenie disponovania prostredníctvom právnych úkonov (dvojstranných či jednostranných) alebo faktických úkonov, nemohol tak za žalobkyňu urobiť súd, ktorý rozhoduje medzi dvoma sporovými stranami a nemôže priznať niečo iné než bolo žiadané. Navrhovaná všeobecná formulácia neodkladného opatrenia, ktorou súd zakazuje povinnej osobe nakladať s vecou (akýmkoľvek spôsobom), vedie potom k zamietnutiu návrhu (návrh nemá vady, pre ktoré by bol daný dôvod podanie odmietnuť). Predpokladom pre to, aby zákazom nakladania s nehnuteľnosťou neodkladným opatrením bolo docielené obmedzenie dispozičného práva vlastníka pozemku previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretie osoby, je vymedzenie zákazu prevodu vlastníckeho práva.
41. S ohľadom na uvedené v odseku 40 odvolací súd I. výrok (zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP v spojení s výrokom II. o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutým) potvrdil.
42. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľky, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
43. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
44. Napriek záveru odvolacieho súdu v odseku 41, možno konštatovať, že žalobkyňa má možnosť podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže konanie vo veci samej nie je právoplatne skončené, o ktorom bude rozhodovať súd.
45. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaný bol v tomto odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu vznikol voči žalobkyni, v konaní neúspešnej, nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania (keď odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu podľa § 257 CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).