Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24Co-83-2023.pdf
PDF · 140.98 KB
Case nature
Subarea
24Co/83/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C. XXXX/XX, E., proti žalovaným: 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v E. F. D. C. XXXX/XX, XX, XX, XX, zastúpené správcom bytov: Stavebné bytové družstvo Sereď, so sídlom D. Štúra 2946, Sereď, IČO: 30997755, 2/ Aukčný Dom, s.r.o., so sídlom Pribinova 3351, Hlohovec, IČO: 36253073, 3/ Realitná a obchodná spoločnosť, s.r.o., so sídlom ul. 29. augusta 1646/6, Galanta, IČO: 47474700, zastúpený splnomocnencom: MALOVIC s.r.o., Kominárska 1, Bratislava, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o nariadení neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 26C/47/2023-72 zo dňa 13.6.2023, takto
rozhodol:
Odvolanie žalovaného 3/ voči výroku II. o d m i e t a a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: I. „Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 3/ ukladá povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Galanta, Obci E., katastrálne územie E., zapísanými na LV č. XXXX Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor ako byt č. XX na 4. poschodí, vchod 17 bytového domu so súpisným číslom XXXX na ulici D. C. na parcele registra „C“ č. 167/7 a parcele č. 167/5, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu v pomere 278/10000-in, najmä ich predať, darovať, zaťažiť, dať do zálohu, zriadiť zabezpečovací prevod práva, prenajať, zdržať sa stavebno- technických alebo iných úprav a prác, vymeniť zámok na vstupných dverách do bytu a je povinný znášať užívanie nehnuteľností žalobkyňou, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. II. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta“.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne citáciou § 324 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Vecne argumentoval tým, že „existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami je podľa názoru súdu navrhovateľom osvedčená listinnými dôkaznými prostriedkami, najmä notárskou zápisnicou N 50/2023, NZ 12540/2023 z 11.05.2023 osvedčujúca priebeh dobrovoľnej dražby. Žaloba aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nesporne obsahuje okruh účastníkov konania podľa ust. § 21 ods. 4 z.č. 527/2002 Z.z. (nútené spoločenstvo). Vzhľadom na skutočnosť, že Zákon o dobrovoľných dražbách v zásade iba v jednom odseku koncentruje najvýznamnejší inštitút právnej ochrany proti dobrovoľnej dražbe, ktorý je založený na uplatnení práva na súdnu ochranu a predstavuje v zásade jediný prostriedok nápravy a ochrany práva ex post, ktorý môžu osoby dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie prvotných (skorších) právnych pomerov, javí sa byť potrebným pristupovať aj k dočasnej úprave pomerov dražbou založených nanajvýš obozretne v snahe eliminovať prípadné škody. V režime neplatnosti dobrovoľnej dražby sa naplno prejavujú nedostatky spojené s režimom
nedobrovoľnej dražby, resp. slabé miesta, ktoré na jednej strane nedobrovoľnú dražbu proveriteľsky favorizujú, na druhej strane však prinášajú väčšie riziko pre nadobúdateľa (vydražiteľa) z pohľadu možnej neplatnosti dražby. Skutočnosť, že zákonodarca v záujme zrýchlenia a zefektívnenia výkonu záložného práva zámerne opomenul akúkoľvek zákonom uznanú formu preventívnej súdnej kontroly, ktorá by zakladala nárokovateľný súdny prieskum, má tak zásadné právne následky. Daný aspekt vystupuje do popredia osobitne v kontexte, že účastníci dražby a ani vydražiteľ nemajú vedomosť o všetkých podrobnostiach právneho základu a režimu pohľadávky, ktorej uspokojenie sa realizuje formou dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na skutočnosť, že z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobkyňou v danom štádiu konania nevyplýva základná informácia o výške pohľadávky, ako aj s poukazom na to, že žalovaný 3/ ako vydražiteľ nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne je (ako nasvedčuje už obchodné meno) realitnou a obchodnou spoločnosťou a vydraženú nehnuteľnosť bude s najväčšou pravdepodobnosťou využívať za účelom dosiahnutia zisku, súd považuje za vhodné dočasne (do skončenia konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby) upraviť pomery žalobkyne a žalovaného 3/ spôsobom a v rozsahu špecifikovaným vo výroku tohto rozhodnutia, teda žalovaného 3/ dočasne obmedziť vo vzťahu k právnej (z dôvodov procesných) a faktickej dispozícii s vydraženou nehnuteľnosťou, ktorej povinnosti zodpovedá oprávnenie žalobkyne nehnuteľnosť užívať, pričom žalovaný 3/ podľa názoru súdu v dôsledku dočasnej úpravy nebude neprimerane obmedzený na svojich právach. Vzhľadom na uvedené súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v podstatnej časti ako dôvodnému vyhovel, vo zvyšku (scudzenie je súhrnným označením právnych úkonov s účelom prevodu vlastníckeho práva a teda duplicitný výraz v danom kontexte a od žalovaného 3/ nemožno spravodlivo očakávať, aby identifikoval blízke osoby žalobkyne) návrh zamietol“.
4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný 3/ v celom rozsahu z odvolacích dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP; inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je podľa ustálenej judikatúry aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pričom žalovaný 3/ vidí pochybenia najmä v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne osvedčenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pričom žalovaný 3/ vidí pochybenia najmä v tom, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu ohľadne osvedčenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie pritom vo výrokovej časti uznesenia pod pojem „nakladania s vecou“ demonštratívnym spôsobom (použitím slova „najmä“) subsumuje v rozpore s § 123 Občianskeho zákonníka aj právo vec prenajať (teda právo požívať plody veci a jej úžitky a právo vec užívať). Ako samostatnú povinnosť súd prvej inštancie v uznesení ukladá žalovanému 3/ znášať užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou, avšak bez uvedenia rozsahu a formy takéhoto užívania. Z uznesenia teda nie je zrejmé do akej miery súd prvej inštancie obmedzil právo žalovaného 3/ nehnuteľnosti sám užívať. Žalovaný 3/ má za to, že žalobkyňa svojimi tvrdeniami a priloženými listinami uvedenými v návrhu vo vzťahu k žiadnemu z navrhovaných opatrení voči žalovanému 3/ v dostatočnom rozsahu neosvedčila predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 v spojení s § 326 ods. 1 CSP. Rovnako má žalovaný 3/ za to, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu skutkovému posúdeniu predložených dôkazov a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ohľadom osvedčenia základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (uvedených v bode 12. vyššie) vo vzťahu ku každému z navrhovaných opatrení, najmä k nesprávnemu posúdeniu ohľadom osvedčenia princípu opodstatnenosti, princípu efektívnosti a princípu proporcionality. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje žalovaný 3/ za nedostatočné, keďže súd nevyhodnotil osvedčenie týchto podmienok vo vzťahu ku každému z uložených opatrení osobitne. K tvrdeniam žalobkyne, ktorými odôvodňuje žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a zároveň aj navrhované neodkladné opatrenie uvádza, že na tieto nemal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení prihliadať. Odvolateľ poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave spis. zn. 31Cob/41/2017. Tým, že súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení prihliadol na dôvody, ktorými žalobkyňa odôvodňuje neplatnosť dražby, dopustil sa súd podľa názoru žalovaného 3/ nesprávneho právneho posúdenia ohľadne osvedčenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie súdu o vyhovení návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.
Žalovaný 3/ poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 2Co/9/2018. S ohľadom na súdnu prax žalovaný 3/ uvádza, že na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, pre k.ú. E., na ktorom je dotknutý byt zapísaný, bola v časti „B“ pri žalovanom 3. ako vlastníkovi zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom spore –„Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 25.5.2023 / č. 26C/47/2023 / -č.z. 802/23“ už dňa 06.06.2023. V čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie dňa 13.06.2023 bola teda táto poznámka zverejnená príslušným katastrom nehnuteľností. Uvedená poznámka o súdnom konaní poskytuje dostatočnú ochranu žalobkyne pre prípad možného scudzenia bytu zo strany žalovaného 3/ do času rozhodnutia v tomto spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Má za to, že samotná hrozba neplatnosti akýchkoľvek úkonov chápaných ako nakladanie (disponovanie) s nehnuteľnosťou pre prípad neplatnosti dražby je dostatočnou prevenciou takýchto úkonov zo strany žalovaného 3/. Disponovanie s nehnuteľnosťami po zverejnení uvedenej poznámky na liste vlastníctva by bolo nedobromyseľné tak zo strany žalovaného 3/, ako aj zo strany prijímateľa plnenia –tretej strany, a teda by žalovanému 3/ neprinieslo žiadnu hospodársku výhodu. Naopak, takéto konanie by bolo pre žalovaného 3/ rizikovým aj z hľadiska vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú či už žalobkyni, alebo tretím osobám. S poukazom na uvedené má odvolateľ za to, že nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze disponovania nehnuteľnosťami nenapĺňa tak princíp opodstatnenosti, ako ani princíp efektívnosti a princíp proporcionality. Žalobkyňa v návrhu neuviedla žiadne skutočnosti ani nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by osvedčila zámer žalovaného 3/ vydražený byt scudziť, pričom žalobkyňa vyjadrila obavu z toho, že žalovaný 3/ vymení zámok a znemožní žalobkyni prístup k jej veciam a všeobecný predpoklad, že žalovaný 3/ (možno) byt scudzí či prenajme. Súd prvej inštancie nad rámec nedostatočnej argumentácie žalobkyne dospel ku vlastným záverom a zdôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia tým, že „žalovaný 3/ ako vydražiteľ nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne je (ako nasvedčuje už jeho obchodné meno) realitnou a obchodnou spoločnosťou a vydraženú nehnuteľnosť bude s najväčšou pravdepodobnosťou využívať za účelom dosiahnutia zisku“. Uvedený záver súdu podľa názoru žalovaného 3/ nemá oporu v žiadnom zo žalobkyňou predložených dôkazov a vychádza len z obchodného mena žalovaného 3/, resp. z jeho predmetu činnosti, a preto ho žalovaný 3/ považuje za predčasný, predpojatý, nesprávny, žiadnym dôkazom neosvedčený a za riadne neodôvodnený. Právo užívať svoj majetok a požívať z neho úžitky má každý vlastník bez ohľadu na jeho právnu formu. Z vyjadrení žalobkyne uvedených v žalobnom návrhu je podľa názoru žalovaného 3/ jednoznačne zrejmé, že žalobkyňa sa na území Slovenskej republiky dlhodobo nezdržiava a teda byt dlhodobo ani neužíva inak ako priestor na uloženie jej osobných vecí a archívu jej advokátskych spisov (čo je pravdepodobne v rozpore splatnou právnou úpravou). Navyše z obsahu ňou predložených listín (napr. z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu) je zrejmé, že žalobkyňa dlhodobo neuhrádzala úhrady za plnenia a preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, ku ktorých úhrade bola povinná v zmysle § 10 ods. 1 a6 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZoVB“). Žalobkyňa v návrhu žiadnym spôsobom neuvádza, že by považovala za nevyhnutné byt užívať nad rámec úložiska jej osobných vecí a hnuteľného vybavenia bytu. Navyše, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje ani odôvodnenie toho, ako by prípadné užívanie bytu žalovaným 3/ spôsobovalo ujmu žalobkyni alebo bolo na jej úkor či spôsobovalo jej škodu. Žalovaný 3/ má za to, že prikázanie bytu do užívania žalobkyne je neodôvodnené samotnou žalobkyňou, v návrhu žalobkyňa neosvedčila opodstatnenosť navrhovaného opatrenia. Žalovaný 3/ má za to, že pokiaľ žalobkyňa dlhodobo a z vlastnej vôle byt neobývala, nie je možné, aby bol žalovaný 3/ povinný znášať užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou, považovať za opodstatnený a v súlade s princípom efektívnosti, opodstatnenosti a proporcionality. Žalovaný 3/ tiež uvádza, že tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný 2/ nereagoval na jej žiadosti o vyčíslenie pohľadávky sú nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaný 2/ zaslal žalobkyni doporučenou poštou ako aj na jej oznámenú e-mailovú adresu dňa 20.12.2022 „Oznámenie o výške pohľadávky“, v zmysle ktorého bola pohľadávka žalovaného 1/ (ako navrhovateľa dražby) ku dňu 30.11.2022 vo výške 14.482,18 eur. V oznámení je uvedená špecifikácia pohľadávky ako aj spôsob výpočtu úrokov z omeškania ako aj náklady a odmena dražobnej spoločnosti. Žalovaný 2/ rovnako reagoval na e-mail žalobkyne zo dňa 09.05.2023 zaslaný o16:35 hod., ktorým žiadala o oznámenie výšky pohľadávky a e-mailom zo dňa 10.05.2023 jej zaslal vyčíslenie pohľadávky k 10.05.2023 vo výške 17.834,64 eur. V oznámení je uvedená špecifikácia pohľadávky ako aj spôsob výpočtu úrokov z omeškania ako aj náklady a odmena dražobnej spoločnosti. Súd prvej inštancie uviedol, že „z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobkyňou v danom štádiu konania nevyplýva základná informácia o výške pohľadávky“. Uvedenú argumentáciu súdu
považuje žalovaný 3/ za neprimeranú a nezrozumiteľnú, nakoľko z odôvodnenia nie je zrejmé, aký vplyv má výška dlžnej pohľadávky na posúdenie súdu o tom, či sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa nakladania s jeho nehnuteľnosťou a povinnosť znášať jej užívanie žalobkyňou, považuje odvolateľ za zásah do vlastníckych práv žalovaného 3/ ako vydražiteľa nad nevyhnutnú mieru a nevyhnutný rozsah, ktorý je neprimeraný vo vzťahu k zabezpečeniu ochrany ohrozených práv žalobkyne. Žalovaný 3/ považuje záver súdu o tom, že nebude nariadeným neodkladným opatrením neprimerane obmedzený na svojich právach, za nesprávny a neopodstatnený. Žalovaný 3/ nadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu dobrovoľnou dražbou, t.j. riadne a včas uhradil cenu predmetu dražby dosiahnutú vydražením, nariadeným neodkladným opatrením ho však súd úplne obmedzil v právnej aj faktickej dispozícii s jeho majetkom a poskytol ochranu, resp. priznal právo na užívanie bytu žalobkyni, ktorá sama svojim protiprávnym konaním dala žalovaným1. dôvod k výkonu záložného práva k jej bytu formou dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa si napriek svojim rozumovým schopnostiam, vzdelaniu a skúsenostiam vlastnou nečinnosťou (neplnením svojich dlhov) privodila vzniknutú situáciu, a to na úkor žalovaného 3/, ktorý sa v dôsledku uznesenia ocitol v situácii, kedy nemôže bez svojho zavinenia riadne užívať vec, za ktorú zaplatil primerané finančné prostriedky. Z obsahu uvedenej notárskej zápisnice o priebehu dražby totiž vyplýva, že na predmete dražby viazlo množstvo tiarch spočívajúcich najmä v exekučných príkazoch na zriadenie exekučného záložného práva v prospech viacerých oprávnených (napr. Všeobecná zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa, Slovenská advokátska komora) a rozhodnutiach o zriadení záložného práva a zákazu nakladať s predmetom záložného práva bez súhlasu správcu dane a preto mal súd dospieť ku skutkovému zisteniu, že žalobkyňa si opakovane a vo vzťahu k viacerým subjektom neplnila svoje finančné záväzky (t.j. je chronická neplatička) a preto poskytnutie požadovanej ochrany žalobkyni na úkor žalovaného 3/ by bolo zjavne neprimerané. Princíp proporcionality je porušený aj skutočnosťou, že povinnosť úhrady nákladov spojených so správou a prevádzkou bytu trvá aj po vydaní uznesenia žalovanému 3/. Teda vznikla situácia, kedy žalovaný 3/ byt užívať nemôže, avšak je povinný hradiť plnenia spojené s jeho užívaním a následne si môže nárokovať náhradu týchto svojich výdavkov u žalobkyne, ktoré je preukázateľne neplatičom a navyše sa dlhodobo zdržiava mimo územia Slovenskej republiky. Vymožiteľnosť takéhoto nároku je neprimerane sťažená. Súd prvej inštancie pritom vo výrokovej časti uznesenia pod pojem „nakladania s vecou“ demonštratívnym spôsobom (použitím slova „najmä“) subsumuje v rozpore s § 123 Občianskeho zákonníka aj právo vec prenajať (teda právo požívať plody veci a jej úžitky a právo vec užívať). Ako samostatnú povinnosť súd prvej inštancie v uznesení ukladá žalovanému 3/ znášať užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou, avšak bez uvedenia rozsahu a formy takéhoto užívania. Z uznesenia teda nie je zrejmé, do akej miery súd prvej inštancie obmedzil právo žalovaného 3/ nehnuteľnosti sám užívať. Vydané neodkladné opatrenie je ohľadom povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami formulované všeobecne, vágne a v rozpore s rozhodovacou súdnou praxou, ktorá uprednostňuje ad hoc obmedzenie dispozičného práva v primeranom rozsahu. Vágna formulácia takto uloženej povinnosti spôsobuje neurčitosť a nevykonateľnosť povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami. Obdobne vágne je formulovaná povinnosť žalovaného 3/ strpieť užívanie nehnuteľností žalobkyňou, pričom takéto užívanie nie je presne vymedzené čo do jeho obsahu a rozsahu, a je podľa neurčité a nevykonateľné. Bytový dom, v ktorom sa dotknutý byt nachádza, je na základe vyjadrenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zo dňa 26.06.2023 v zlom technickom stave a hrozí mu havarijný stav. Podľa tvrdení vlastníkov susedných bytov (napr. vlastníkov bytu č. XX, G. XX D. G. XX) sa opakovane stalo, že zo strechy bytového domu počas silných dažďov dochádza k zatekaniu vody do bytov v bytovom dome ako aj do spoločných priestorov. Voda preteká aj cez strechu v časti nachádzajúcej sa nad dotknutým bytom (ktorý je podkrovným bytom v bytovom dome) a následne z tohto bytu dochádza k ďalšiemu zatekaniu vody do bytov nachádzajúcich sa pod nim. Byt je totiž neobývaný a žalobkyňa počas svojej neprítomnosti nezabezpečila jeho kontrolu žiadnou treťou osobou. Žalobkyňa v rozpore s § 29 ods. 2 ZoDD odmietla predmet dražby (t.j. dotknutý byt) žalovanému 3/ ako vydražiteľovi odovzdať (t.j. byt nevypratala a neodovzdala žalovanému 3/ kľúče od nehnuteľnosti) a zároveň odmietla podpísať zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby. Žalovaný 3/ ako vlastník bytu nepozná jeho faktický stav ani stavy meračov energií. Z dôvodu, že žalobkyňa neodovzdala žalovanému 3/ kľúče od bytu ani mu neumožnila vykonať obhliadku bytu za účelom zistenia jeho stavu a odpisov stavov meračov energií, žalovaný 3/ s bytom fakticky disponovať nemôže, ani dať byt poistiť. Žalovaný 3/ ako vlastník dotknutých
nehnuteľností musí v zmysle ZoVB znášať náklady súvisiace s užívaním bytu, t.j. musí uhrádzať preddavky za plnenia a preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv vo výške 150,- eur mesačne. Žalovaný 3/ má za to, že žalobkyňa sa návrhom obštrukčným a účelovým spôsobom domáha poskytnutia ochrany jej práv ako pôvodnej vlastníčky bytu na úkor žalovaného 3/, avšak z predložených listín vyplýva, že svojim vlastným konaním, resp. nečinnosťou, vykonávala vlastnícke právo k dotknutému bytu dlhodobo v rozpore s dobrými mravmi. Odvolateľ žiadal napadnuté uznesenie zmeniť v celom rozsahu tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
5. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala, k odvolaniu sa nevyjadrila.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku – ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. e) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d, f, h CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že podané odvolanie žalovaného 3/ proti výroku II. napadnutého uznesenia je nevyhnutné ako odvolanie podané neoprávnenou osobou odmietnuť (§ 386 písm. b) CSP) a odvolanie voči výroku I. je dôvodné a boli splnené podmienky na zmenu napadnutého rozhodnutia (§ 388 CSP) .
7. Z obsahu spisu vyplýva, že podanou žalobou sa žalobkyňa voči žalovaným 1/ - 3/ domáha vydania rozsudku, ktorým by súd určí, že dobrovoľná dražba konaná dňa 11.5.2023 predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Galanta, Obci E., katastrálne územie E., zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor ako byt č. XX na 4. poschodí, vchod 17 bytového domu so súpisným číslom XXXX na ulici D. C. na parcele registra „C“ č. 167/7 a parcele č. 167/5, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu v pomere 278/10000-in, priebeh ktorej bol osvedčený NZ N 50/2023, Nz 12540/2023 notárom JUDr. PhDr. Romanom Hebortom, a to podľa ust. § 21 ods. 2 z.č. 527/2002 Z.z. je neplatná. Zároveň v predmetnej žalobe je obsiahnutý aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smerujúci výlučne voči žalovanému 3/, ktorým sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Galanta, Obci E., katastrálne územie E., zapísanými na LV č. XXXX Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor ako byt č. XX na 4. poschodí, vchod 17 bytového domu so súpisným číslom XXXX na ulici D. C. na parcele registra „C“ č. 167/7 a parcele č. 167/5, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu v pomere 278/10000-in, najmä ich scudziť, predať, darovať, zaťažiť, dať do zálohu, zriadiť zabezpečovací prevod práva, prenajať, zdržať sa stavebno-technických alebo iných úprav a prác, vymeniť zámok na vstupných dverách do bytu a je povinný znášať užívanie nehnuteľností žalobkyňou a jej blízkymi osobami, ktoré nehnuteľnosti užívali ku dňu konania dobrovoľnej dražby, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. čiastočne vyhovel návrhu a nariadil neodkladné opatrenie a výrokom II. vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovaný 3/ odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
8. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
9. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Kedy je rozhodnutie vydané v neprospech strany, je už ponechané na výklad súdu. Rozhodujúcim meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech odvolateľa, bude porovnanie petitu žaloby s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola ujma spôsobená.
10. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, tu citované ustanovenie § 359 Civilného sporového poriadku, za to, že na strane žalovaného 3/ výrokom II. uznesenia súdu prvej inštancie nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna, teda ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná. Takýto záver vyplýva z toho, že výrokom II. súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku (v časti uloženia povinnosti žalovanému 3/ znášať užívanie nehnuteľnosti blízkymi osobami žalobkyne, ktoré nehnuteľnosti užívali ku dňa dobrovoľnej dražby) zamietol, teda v tejto časti požiadavky uplatnenej návrhom bol žalovaný 3/ úspešný, resp. uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. bolo vydané v jeho prospech. Takéto odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, teda žalovaný 3/ bol osobou, ktorá v dôsledku čiastočného zamietnutia návrhu žalobkyne zaznamenal v konaní čiastočný procesný úspech, takýmto zamietajúcim rozhodnutím neutrpel žiadnu ujmu na právach a nebola mu uložená žiadna povinnosť.
11. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolanie proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie v danom prípade podala neoprávnená osoba, odvolací súd odvolanie žalovaného 3/ proti zamietajúcemu výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odmietol.
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu tak zostal vyhovujúci výrok I. a úlohou odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty odvolateľa bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že žalovanému 3/ uložil povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Galanta, Obci E., katastrálne územie E., zapísanými na LV č. XXXX Okresného úradu Galanta, katastrálny odbor ako byt č. XX na 4. poschodí, vchod 17 bytového domu so súpisným číslom XXXX na ulici D. C. na parcele registra „C“ č. 167/7 a parcele č. 167/5, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu v pomere 278/10000-in, najmä ich predať, darovať, zaťažiť, dať do zálohu, zriadiť zabezpečovací prevod práva, prenajať, zdržať sa stavebno-technických alebo iných úprav a prác, vymeniť zámok na vstupných dverách do bytu a je povinný znášať užívanie nehnuteľností žalobkyňou, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
13. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, nakoľko existuje odôvodnená potreba; predmetný byt je užívaný od roku 1997, je kompletne zariadený, nachádzajú sa v ňom dôležité rodinné doklady, osobné doklady, prístupové heslá, elektrospotrebiče, cennosti, elektronika, šperky, ako aj archív spisov z čias, keď mala vlastnú advokátsku kanceláriu a pracovala ako advokátka. Deň po dražbe nehnuteľnosti, teda 12.5.2023 sa s dcérou žalobkyne spojila konateľka žalovaného 3/ (vydražiteľa) a žiadala ju, aby žalobkyňa nerobila problémy, aby si dcéra prišla z ČR svoje veci a mohli vymeniť vstupný zámok (má špeciálny zámok) a byt prenajímať. V tom čase, teda 12.5.2023 žalobkyňa ani nemala informácie o dražbe, ani notársku zápisnicu. Je otázkou času, kedy bude žalovaný 3/ zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti ku dnu príklepu (teda ku dnu 11.05.2023) a existuje dôvodná obava, že by mohol vymeniť zámok a znemožniť jej vstup do bytu. Veci v byte by sa mohli znehodnotiť a stratiť, prípadne robiť iné právne úkony s bytom (prenajať, darovať).
14. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. V zmysle § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
17. V zmysle § 325 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
18. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
19. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
20. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.
21. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Je nevyhnutné aby mu svedčila vecná legitimácia, konkrétne aktívna, na podanie návrhu. Už v podanom návrhu musí navrhovateľ predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Neodkladné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Existencia právneho pomeru medzi stranami alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a aspoň osvedčené.
22. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade žalovaný 3/ nie je dlžníkom žalobkyne.
23. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami, najmä ich predať, darovať, zaťažiť, dať do zálohu, zriadiť zabezpečovací prevod práva, prenajať z dôvodu, že žalobkyňa z predložených dôkazných prostriedkov nemala informáciu o výške pohľadávky a žalovaný 3/ ako vydražiteľ je realitnou a obchodnou spoločnosťou a vydraženú nehnuteľnosť bude s najväčšou pravdepodobnosťou využívať za účelom zisku.
24. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX čiastočný Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, okres Galanta, obec E., katastrálne územie E., vchod 17, č. bytu XX, 4. poschodie, je zapísané
pod P361/23- A. B. C.- Návrh na zápis poznámky - Žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 25.5.2023/č.26C47/2023/- č.z. 802/23.
25. Podľa § 228 ods. 2 Civilného sporové poriadku výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
26. Podľa § 38 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.
27. Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
28. Výroky právoplatných rozsudkov uvedených v 228 ods. 2 CSP sú subjektívne záväzné aj pre subjekty, ktoré boli účastníkom zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti, podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu zákonodarca rozšíril subjektívne hranice záväznosti súdneho rozhodnutia aj na účastníkov zmluvy, ktorí v čase, keď vecné právo k nehnuteľnosti nadobudli, mali byť oboznámení s existenciou súdneho konania. Nie je pritom rozhodujúce, či sa reálne takáto osoba s poznámkou oboznámila. Stačí, že mala objektívnu možnosť zistiť, že o danej nehnuteľnosti, resp. o vecnom práve k nej sa vedie súdne konanie. Táto koncepcia je plne v súlade so zásadou formálnej publicity katastra nehnuteľností.
29. Odvolací súd zistil, že v danej veci nie je daná a ani odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov, či obava, že exekúcia bude ohrozená.
30. Vychádzajúc zo skutkových zistení prvoinštančného súdu, ktorými je odvolací súd v zásade viazaný, nemožno uzavrieť, že žalobkyňa osvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobkyňa opomína účinky tzv. poznámky spornosti vychádzajúce z § 228 ods. 2 CSP, ktorý rozširuje záväznosť určitých výrokov súdu na tretie osoby. Podľa cit. ustanovenia je totiž výrok o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní podľa § 38 a § 39 ods. 1 katastrálneho zákona (z. č. 162/1995 Z. z.). Existencia poznámky spornosti zapísanej v katastri nehnuteľností, ktorého údaje sú podľa § 69 katastrálneho zákona verejne dostupné, zabezpečuje publicitu prebiehajúceho sporu, čím narúša dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Poznámka síce nebráni žalovanému 3/ nakladať s nehnuteľnosťou, no z § 228 ods. 2 CSP plynie, že ak by po zápise poznámky do katastra nehnuteľností žalovaný 3/ sporné nehnuteľnosti alebo spoluvlastnícky podiel previedol do vlastníctva tretej osoby a následne by bola žalobkyňa v spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby úspešná, rozsudok by bol záväzný aj pre nového nadobúdateľa nehnuteľností, pretože potenciálny nadobúdateľ má vďaka poznámke v katastri možnosť získať vedomosť o spornosti vlastníckeho práva a nemôže sa preto dovolávať dobromyseľnosti. Záväznosť výroku o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby tak účinne predchádza ďalším prevodom nehnuteľnosti a súdnym sporom s novými vlastníkmi. Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by sa malo použiť až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako dočasne upraviť pomery strán sporu. Nemožno preto uzavrieť, že účel neodkladného opatrenia možno v prejednávanej veci dosiahnuť len jeho nariadením, pretože práve na tento účel slúži rozoberaný inštitút poznámky spornosti. Žalobkyňa má teda možnosť zabezpečiť zápis poznámky o žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby do katastra nehnuteľností a tým dosiahnuť ochranu svojich práv, ktorej sa domáha prostredníctvom navrhnutého neodkladného opatrenia. Odvolaciemu súdu je podľa § 186 CSP známe, že túto možnosť v danom prípade aj využila. Pokiaľ by bola žalobkyňa v spore úspešná a súd by určil neplatnosť dobrovoľnej dražby, do katastra nehnuteľností by bola žalobkyňa opäť zapísaná ako vlastník a vecné práva, ktoré by boli zapísané
v čase existencie poznámky spornosti, by museli byť nevyhnutne vymazané. Žalobkyňou tvrdená hrozba nakladania s dotknutou nehnuteľnosťou zo strany žalovaného 3/ tak nepredstavuje priame ohrozenie práv žalobkyne. Neodkladné opatrenie je ako subsidiárny procesný prostriedok ochrany práv, v tomto prípade nadbytočné, v dôsledku čoho nie je splnená zákonná požiadavka naliehavosti podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP.
31. Odvolací súd dodáva, že aj v prípade, že by nebolo dôvodné prihliadať na účinky poznámky o súdnom konaní, odvolací súd nezistil dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia v časti žiadanej povinnosti zdržať sa nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami. Žalobkyňa ničím neosvedčila, že by žalovaný 3/ realizoval faktické a právne kroky smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, ani nebola osvedčená hrozba takýchto úkonov. Z uvedeného dôvodu potom vyplýva, že nebol splnený predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v existencii obavy, že exekúcia bude ohrozená.
32. Žalobkyňa sa tiež domáhala uloženia povinnosti žalovanému 3/, aby sa zdržal stavebno- technických alebo iných prác na dotknutých nehnuteľnostiach, pričom z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva zdôvodnenie potreby upraviť pomery takýmto spôsobom, žalobkyňa nepopísala potrebu úpravy takýchto pomerov, neuviedla, že by jej v tejto súvislosti hrozila škoda alebo iná ujma, a napokon ani nevyplýva obava, že exekúcia bude ohrozená. V súvislosti so žiadanou úpravou na zdržanie sa stavebno-technických alebo iných prác žalobkyňa neuviedla, že by žalovaný 3/ realizoval akékoľvek faktické a právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.
33. Napokon sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby sa žalovaný 3/ zdržal výmeny zámku na vstupných dverách do bytu a uloženia povinnosti znášať užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou. Žalobkyňa dôvodila, že žalovaný 3/ by mohol vymeniť zámok na vstupných dverách do bytu a znemožniť jej prístup k veciam alebo by mohlo dôjsť ich strate, poškodeniu alebo zničeniu veci nachádzajúcich sa na dotknutých nehnuteľnostiach. Súd prvej inštancie je názoru, že je opodstatnené žalovaného obmedziť s faktickou dispozíciou s vydraženou nehnuteľnosťou, ktorej povinnosti zodpovedá oprávnenie žalobkyne nehnuteľnosti užívať, pričom žalovaný 3/ nebude obmedzený na svojich právach.
34. Odvolací súd vychádzal z predpokladu, že žalobkyňa v časti návrhu na uloženie povinnosti žalovanému 3/ zdržať sa výmeny zámku na vstupných dverách a znášať užívanie nehnuteľností sleduje ochranu svojho majetku, ktorý sa nachádza v dotknutých nehnuteľnostiach. Takáto navrhovaná úprava pomerov žalovaného 3/ obmedzí, pričom vzhľadom na dôvody odvolania bolo potrebné posúdiť či ide o primerané obmedzenie a či nepresahuje nevyhnutný rozsah – princíp proporcionality. Súd preto musel porovnať záujem žalobkyne o ochranu vecí nachádzajúcich sa na dotknutých nehnuteľnostiach so záujmom žalovaného 3/ ako vlastníka dotknutej nehnuteľnosti resp. či žalovaný 3/ by bol obmedzený primerane. Zo skutkových okolností danej veci vyplýva, že žalovaný 3/ sa stal vlastníkom dotknutých nehnuteľností na dobrovoľnej držbe, žalobkyňa v dotknutých nehnuteľnostiach nebýva, dlhšie obdobie sa zdržiava v zahraničí a do bytu chodí sporadicky, v byte má uložené veci. V návrhu žalobkyňa netvrdí, že v byte má záujem bývať. Za takejto situácie je neprimerané, aby žalovaný 3/ znášal povinnosť umožniť užívanie bytu za účelom uskladnenia jej vecí. Takúto situáciu môže žalobkyňa vyriešiť iným spôsobom, navrhovaných neodkladným opatrením by žalobkyňa síce dosiahla svoj účel, ale išlo by o neprimeraný spôsob obmedzenia žalovaného 3/. Z tohto dôvodu odvolací súd v celom kontexte požadovanej procesnej ochrany posúdil, že právne účinky navrhovaného neodkladného opatrenia by obmedzili žalovaného 3/ neprimeraných spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Z tohto dôvodu návrh žalobkyne v časti, aby sa žalovaný 3/ zdržal výmeny zámku na vstupných dverách do bytu a uloženia povinnosti znášať užívanie nehnuteľnosti žalobkyňou, bol nedôvodný, bolo opodstatnené aj v tejto časti návrh zamietnuť.
35. Zo všetkých týchto dôvodov je zrejmé, že neboli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, a preto mal súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328 ods. 1 CSP zamietnuť. V dôsledku toho odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil (§ 388 CSP) tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol (§ 378 ods. 1 v spojení s § 328 ods. 1 CSP).
36. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, keďže rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa konanie nekončí, pretože je potrebné žalobu meritórne prejednať, o trovách súd rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej (§ 354 v spojení s § 262 ods. 1 CSP).
37. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).