Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-60-2025.pdf
PDF · 142.31 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/60/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobkyne: O.. Ľ. G.P., F.. B., D. XX.XX.XXXX, N. N. XXXX/XX, Bernolákovo, zastúpená ADVOKA, s.r.o., so sídlom Komárnická 36, Bratislava, proti žalovaným X/ W. B., D. XX.XX.XXXX, N. Š.V. XXXX/X, N., X/ T.G. B., D. XX.XX.XXXX, N. Š.S. XXXX/X, N., obidve žalované zastúpené advokátkou Mgr. Gordanou Dlhou, so sídlom Bystrická 30, Pezinok, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č. k. 33C/149/2023-225 zo dňa 04.02.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky, č. k. 33C/149/2023-225, zo dňa 04.02.2025, p o t v r d z u j e.
II. Žalované 1/ a 2/ m a j ú, spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Malacky (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 33C/149/2023-225, zo dňa 04.02.2025, zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 06.07.2023 medzi T. B., rod. T., narodenou dňa XX.XX.XXXX (žalovaná 2/) ako darkyňou a oprávnenou z vecného bremena a W. B., rod. B., narodenou dňa XX.X.XXXX (žalovaná 1/) ako obdarovanou a povinnou z vecného bremena, je absolútne neplatná. Žalovaným 1/ a 2/ priznal plný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia zreprodukoval obsah procesných podaní a prednesov strán sporu. K zistenému skutkovému stavu uviedol, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. XX, pre katastrálne územie S. pri O., sú nehnuteľnosti - parcela reg. „C“: s parcelným číslom: XX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 322 m2, s parcelným číslom: XX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 137 m2, s parcelným číslom: XX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2, s parcelným číslom: XX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, s parcelným číslom: XX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 m2, a stavby: rodinný dom postavený na pozemku s parcelným číslom XX/ X, súpisné číslo: XXX, garáž postavená na pozemku s parcelným číslom XX/X, hospodárska budova postavená na pozemku s parcelným číslom XX/X, v podielovom spoluvlastníctve žalovanej 2/ o veľkosti podielu 35/36 k celku a žalobkyne o veľkosti podielu 1/36 k celku (ďalej aj sporné alebo predmetné nehnuteľnosti). Darovacou zmluvou zo dňa 06.07.2023 žalovaná 2/ ako darkyňa prejavila vôľu previesť vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 35/36 k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú 1/. V článku III. bod 3.1. darovacej zmluvy je uvedené, že obdarovaná zriaďuje v prospech darkyne a oprávnenej z vecného bremena vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu 35/36 k celku
na prevádzaných nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XX, pre k. ú. S. pri O., pričom obdarovaná ako povinná z vecného bremena má povinnosť pre darkyňu ako oprávnenú z vecného bremena poskytovať požadované služby ako poskytovať stravu, ošatenie, spravádzanie na lekárske vyšetrenia a iné oprávnenou požadované úkony. Medzi stranami konania nebolo sporné, že predmetnou darovacou zmluvou žalovaná 2/ previedla svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 35/36 na sporných nehnuteľnostiach na žalovanú 1/. Z rozhodnutia Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor č. V- XXXX/XXXX, zo dňa 31.07.2023, súd prvej inštancie zistil, že konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva a vecného bremena podľa darovacej zmluvy Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor prerušil s tým, že nedostatky návrhu je potrebné odstrániť v lehote 30 dní. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že vecné bremeno nie je možné zriadiť na sporných nehnuteľnostiach, pretože darkyňa je vlastníčkou predmetných parciel len v podiele 35/36 a vlastníčkou podielu 1/36 je H. G. (žalobkyňa), ktorá nie je účastníčkou zmluvy. Z Dodatku č. 1 k darovacej zmluve zo dňa 13.09.2024, ktorý uzavreli žalovaná 1/ a žalovaná 2/ vyplýva, že sa ním vypustil článok III. darovacej zmluvy, teda zriadenie vecného bremena. Rozhodnutím Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor zo dňa 03.10.2023, bolo konanie o návrhu na vklad podľa darovacej zmluvy prerušené, pretože dňa 22.08.2023 bola Okresnému úradu Malacky, katastrálny odbor, doručená žaloba o určenie neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy. Okresný úrad konanie prerušil pre novú okolnosť (súdny spor) do právoplatného rozhodnutia súdu.
3. Žalobkyňa v spore argumentovala, že vôľou žalovanej 2/ v čase uzavretia darovacej zmluvy zo dňa 06. 07. 2023 bolo vyhovieť dcére - žalovanej 1/, aby sa po jej smrti stala vlastníčkou rodinného domu s priľahlými plochami (v rozsahu 35/36) v obci S. pri O.. Odplatou mala byť doživotná povinnosť žalovanej 1/ zaopatriť matku (žalovanú 2). Zmluva sa teda obsahovo skladá z dvoch častí, darovacej zmluvy a zaopatrovacej zmluvy. Darovacia časť je zjavne právny nástroj, ktorý zvolila právna zástupkyňa Mgr. G. W. ako nahradenie skutočnej vôle F. B., smerujúcej k závetu. Zaopatrovacia časť zmluvy je teda odplata za takéto majetkové zvýhodnenie jednej dcéry oproti druhej. Nakoľko „darovacia časť“ zmluvy zo dňa 06.07.2023 je odplatná, robí celú zmluvu zo zákona absolútne neplatnou (§ 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vôľou žalovanej 1/, ako je manifestovaná v zmluve z 06.07.2023, je touto zmluvou dosiahnuť vydedenie druhého potomka. Aj z tohto dôvodu je inkriminovaná zmluva neplatná. Pokiaľ by predmetné darovanie bolo zo strany žalovanej 2/ cielené na vydedenie jej dcéry - žalobkyne, ako aj jej troch potomkov, také dojednanie svojimi dôsledkami neguje kogentnú zákonnú úpravu dedičského práva. Také „darovanie“ treba preto podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka vyhlásiť za absolútne neplatné pre obchádzanie zákona. K formálnym aspektom podanej žaloby žalobkyňa uviedla, že žalobu na určenie neplatnosti právneho úkonu (typicky darovacej zmluvy), môže podať i osoba, ktorá nebola stranou zmluvy. Žalobkyňa poukázala aj na rozpor konania žalovanej 1/ s dobrými mravmi.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 137 písmeno c/, d/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP), podľa ustanovenia § 38 odsek 2, § 39, § 123, § 124, § 133 odsek 2, § 136 odsek 1, § 137 odsek 1, § 628 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, podľa ustanovenia § 34 odsek 2 zákona č. 162/2015 Z. z. o katastri nehnuteľnosti o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam a uzavrel, že žalobkyňa na požadovanom určení má naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 137 písmeno d/ CSP, avšak nespĺňa ďalšiu procesnú podmienku prípustnosti žaloby a to podmienku aktívnej vecnej legitimácie. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zákonodarca v § 137 CSP, písm. c), d) upravil prípustnosť určovacích žalôb a žaloba podľa § 137 písm. d) CSP je prípustná len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa názoru súdu prvej inštancie je takýmto osobitným predpisom § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Podporne poukázal na názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6Co/71/2022-156, konkrétne: „Ustanovenie § 137 písm. d) CSP neurčuje, že musí ísť o osobitnú právnu úpravu výslovne (explicitne) pripúšťajúcu možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, ale postačuje, podľa názoru odvolacieho súdu, ak prípustnosť takejto žaloby je vyjadrená v osobitnom ustanovení nepriamo (implicitne), teda ak existuje určité zákonné ustanovenie, z ktorého obsahu možno vyvodiť prípustnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti. ...Ak súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je podľa aktuálnej právnej úpravy stále zapísateľné do katastra nehnuteľností, znamená to, že daná úprava aj po zmene koncepcie určovacích žalôb akceptuje existenciu súdneho rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu
vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Takéto súdne rozhodnutie podľa súčasnej procesnoprávnej úpravy môže byť založené len na žalobe o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, a teda môže byť výsledkom konania začatého na základe žaloby podanej podľa tohto ustanovenia. Ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona je preto potrebné považovať za osobitný predpis vo vzťahu k § 137 písm. d) CSP.“ Na základe uvedeného súd prvej inštancie považoval žalobu žalobkyne z pohľadu ustanovenia § 137 CSP za prípustnú. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Nedostatok vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie uviedol, že z právnej úpravy darovacej zmluvy uvedenej v § 628 Občianskeho zákonníka vyplýva, že darovacia zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká medzi darcom na jednej strane a medzi obdarovaným na strane druhej; obaja títo účastníci sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení (povinností), teda sú vecne legitimovaní, ak predmet konania sa týka tohto právneho úkonu - darovacej zmluvy. V posudzovanom spore nepochybne účastníkom darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáhala, žalobkyňa nie je, preto nie je nositeľom hmotnoprávnych oprávnení či povinností a preto nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že je osobou, ktorá má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď uvádzala, že ona a žalovaná 1/ sú súrodenci, neopomenuteľní dedičia, že žalovaná 1/ v minulosti dostala od žalovanej 2/, a vtedy ešte aj od otca, nehnuteľnosť - byt v Bratislave, m. č. W. s príslušenstvom, zapísaný na LV číslo XXXX, že žalovaná 2/ bola pred podpisom darovacej zmluvy podielovou spoluvlastníčkou spoluvlastníckeho podielu spornej nehnuteľností pričom po ich darovaní žalovanej 1/ by sa de facto dosiahol stav, že žalobkyňa po smrti matky nenadobudne nič, že určením neplatnosti darovacej zmluvy bude vlastnícke právo k nehnuteľnostiam svedčiť stále v prospech žalovanej 2/, pričom v prípade jej úmrtia budú rovným dielom prededené medzi žalobkyňu a žalovanú 1/, čím bude zabezpečená ochrana vlastníckeho práva aj žalobkyne ako dcéry žalovanej 2/ ako neopomenuteľného dediča, že prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu z vlastníctva žalovanej 2/ do vlastníctva žalovanej 1/ by mal významný, priamy a negatívny dopad na právne postavenie a majetkové práva žalobkyne, a jedine určením, že darovacia zmluva je neplatná sa odstráni právna neistota žalobkyne. Súd prvej inštancie dôvodil tým, že neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolávať s úspechom síce i tá osoba, ktorá nebola zmluvnou stranou napadnutej zmluvy, ale len ak bola takýmto právnym úkonom na svojich právach dotknutá. Žalobkyňa, ktorá nebola účastníčkou napadnutej darovacej zmluvy, nebola touto zmluvou nijako dotknutá, pretože predmetný právny úkon sa jej práv k nehnuteľnostiam (k podielu 1/36) nijako nedotýka a určenie jeho neplatnosti nijako neovplyvní jej postavenie voči žalovaným. Vyhovenie žalobe by právne postavenie žalobkyne nijako nezmenilo. Ak by k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú 1/ nedošlo a spoluvlastníčkou podielu 35/36 k nehnuteľnostiam by zostala naďalej žalovaná 2/ nič by jej nebránilo podľa svojej vôle disponovať svojim spoluvlastníckym podielom (§ 123 Občianskeho zákonníka) a tento znovu počas života previesť. Žaloba žalobkyni nemôže poskytnúť preventívnu ochranu v podobe dosiahnutia zmeny jej právneho postavenia a táto žaloba nie je ani zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Žalovaná 2/ ako matka môže slobodné disponovať so svojím vlastníctvom, previesť ho, či na dcéru alebo na inú osobu, za odplatu alebo bezodplatne. Nie je možné dosiahnuť ani to, že by sa vyhovením tejto žalobe zabránilo tomu, aby žalobkyňa bola ako neopomenuteľná dedička ukrátená na svojich právach. Táto žaloba nenahrádza nároky, ktorých sa môže podľa zákona domáhať iba dedič. Žalobkyňa nie je v postavení dediča, ktorý sa domáha svojich dedičských práv, pretože žalovaná 2/ stále žije. Uplatňovanie nárokov neopomenuteľného dediča je v tomto prípade predčasné. Žalobkyňou zvolená určovacia žaloba jej nemôže poskytnúť preventívnu ochranu v podobe dosiahnutia zmeny jej právneho postavenia. Určenie darovacej zmluvy ako neplatného právneho úkonu by totiž nemalo za následok to, že by žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel, ktorý sa stal predmetom darovacej zmluvy a ani to, že v prípade úmrtia žalovanej 2/ by boli nehnuteľnosti rovným dielom prededené medzi žalobkyňu a žalovanú 1/, tak ako sa žalobkyňa mylne domnieva. Ak by sa návrhu žalobkyne vyhovelo a určenie by spôsobilo zachovanie súčasného stavu, resp. stav aký existoval pred uzavretím darovacej zmluvy, darkyňa - žalovaná 2/ ako vlastník by mohla opätovne slobodne disponovať so svojím vlastníctvom ešte za života alebo pre
prípad smrti. Preto súd prvej inštancie z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne žalobu zamietol a po vecnej stránke žalobu nepreskúmaval. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) podľa úspechu v spore.
5. Žalobkyňa sa proti tomuto rozsudku odvolala. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeniť tento rozsudok tak, že jej žalobe bude vyhovené. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal absolútnou neplatnosťou zmluvy zo dňa 06.07.2023. Hovorí o právne neprípustnom pactum mixtum/darovacej zmluvy podmienenej zaopatrovacou zmluvou. Vo vzťahu k vzniku a podpisovaniu tohto kontraktu sa aj v priebehu procesu preukázal podľa žalobkyne nedostatok slobodnej vôle na strane žalovanej 2/ (najmä výsluchom účastníkov a vyjadrením žalovanej 2/ z rodinného stretnutia zo dňa 08.09.2024). Žalobkyňa tvrdí, že argumentácia súdu prvej inštancie, že pre údajný nedostatok aktívnej procesnej legitimácie na strane žalobkyne upustil od dokazovania, čo sa vlastne v petraktovanej afére udialo, je scestná. Vo svojich konzekvenciách ide o denegatio iustitiae. Tvrdí, že bez vykonania navrhovaného dokazovania, najmä výsluchom svedkov, sú závery súdu prvej inštancie predčasné. Ako zarážajúci hodnotí postup súdu prvej inštancie, ktorý jej v zápisnici zo dňa 26.07.2024 uložil povinnosť zabezpečiť prítomnosť svedkov H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX Y. St., V. XD, N. , NY XXXXX X. a G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX O. Y., I XUF U., X. G., ktorí mali byť na ďalšom pojednávaní vypočutí. Súd prvej inštancie vedel, že svedkovia sa zdržiavajú mimo územia Slovenska (v New Yorku a v Londýne), nakoľko na to upozorňovala na pojednávaní, ako aj v písomnom stanovisku a súd prvej inštancie disponoval ich zahraničnými adresami. Napriek tomu súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 04.02.2025 podľa žalobkyne šokujúco, bez akéhokoľvek racionálneho vysvetlenia, ktoré by malo viesť k náhlej zmene názoru súdu prvej inštancie, nevykonal dôkaz vypočutím svedkov, ktorí sa na pojednávanie dostavili. Vykonanie tohto dôkazu navrhla včas písomne, súd prvej inštancie vyhovel vykonaniu tohto dôkazu a uznesením uložil zabezpečiť ich prítomnosť na najbližšom pojednávaní. Z dôvodu právnickej opatrnosti informovala súd prvej inštancie pred pojednávaním dňa 04.02.2025, že zabezpečuje svedkov a tí priletia zo zahraničia. Preto žalobkyňa namieta, že ak súd prvej inštancie mienil nevykonať dokazovanie, mohol toto zamietnuť dávno pred pojednávaním zo dňa 04.02.2025 tak, aby nevznikali svedkom zbytočné náklady a hlavne, aby žalobkyňa mohla podľa toho náležite procesne reagovať a pripraviť sa na pojednávanie. Ďalej namietala, že všeobecný súd aj bez návrhu má povinnosť skúmať absolútnu neplatnosť právnych úkonov. V tejto rovine je teda irelevantné, kto na problém upozornil. V prejednávanej veci žalobkyňa, ale súčasne aj žalovaná 2/, boli ukrátené protiprávnym, amorálnym a zavrhnutiahodným správaním žalovanej 1/, ktoré spočíva v manipulovaní žalovanej 2/. To mal súd prvej inštancie podľa žalobkyne skúmať a zohľadniť. Z nepráva nemôže vzniknúť právo. Prioritou v postupe súdu nemalo byť hodnotenie aktívnej legitimácie žalobkyne, ale tých aspektov, ktoré vylučujú alebo potvrdzujú absolútnu neplatnosť úkonu uzavretia zmluvy z 06.07.2023. Túto pozíciu potvrdzuje podľa žalobkyne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.11.2010, sp. zn.: 3 Cdo 73/2009 v znení, že pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky, t. j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t. j. z úradnej povinnosti. To však platí vzhľadom k prejednacej zásade, ktorá ovláda občianske súdne konanie (§ 101 ods. 1, ods. 2 OSP), len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno podľa platného právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Podľa žalobkyne je samozrejmé, že absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa možno dovolať aj námietkou vznesenou proti takejto žalobe. Žalobkyňa tvrdí, že súd prvej inštancie nepochopil situáciu žalovanej 2/. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie konal na základe nedostatočného dokazovania, čo viedlo k nesprávnym a insuficientným skutkovým zisteniam. To potom sprevádza chybné právne posúdenie kauzy. Celé napadnuté rozhodnutie nepôsobí ako text odôvodňovaný s istotou a znalosťou veci, ale že súd prvej inštancie „akosi už chcel rozhodnúť” a na odôvodnenie svojho rozhodnutia použil argumenty, ktoré sú, osobitne z hľadiska vnútornej konzistencie, správnosti a zákonnosti rozhodnutia, však prima vista neudržateľné. Žalobkyňa tvrdí, že súd prvej inštancie jej podsúva, že jej žalobným zámerom je „boj o dedičstvo”. Tento aspekt je síce v afére prítomný, nie je však prioritný, osobitne nie je prvoradý v právnej rovine. Ďalej tvrdí, že súd prvej inštancie zámerne opomenul skúmať platnosť inkriminovanej zmluvy zo dňa 06.07.2023. Je podľa žalobkyne dokázané, že žalovaná 2/ sa “darovaniu” vzpierala. Tu bolo potrebné vypočuť ako svedkov
oboch vnukov žalovanej 2/, teda H. G. a G. Kuboňa a zohľadniť zvukovú nahrávku z rodinného stretnutia zo dňa 08.09.2024 (nahrávka bola vyhotovená so súhlasom zúčastnených). Žalobkyňa zdôraznila, že tlak vyvíjaný zo strany žalovanej 1/ na žalovanú 2/ bol taký masívny, že žalovaná 2/ sa vyjadrovala, že chcela skočiť z okna. Rovnako na zvukovej nahrávke z rodinného stretnutia dňa 08.09.2024 odznelo z úst žalovanej 2/, že kým žije, nič nepredá. Súd prvej inštancie podľa žalobkyne neprípustne bagatelizuje zásahy do skutočnej vôle žalovanej 2/. Vysvetlenie, že úmysel žalovanej 1/ a 2/ pri uzatváraní zmluvy z 06.07.2024 zostal zachovaný, a teda, že ide iba o „premiestnenie“ vecného bremena z domu na byt preukazuje prednes advokátky zachytený v čase 06:00 až 06:40 audiozáznamu z pojednávania zo dňa 26.07.2024. Preto žalobkyňa argumentuje, že žalovaná 2/ uzavrela zmluvu z 06.07.2023 s tým, že sa zbaví svojej poslednej väčšej majetkovej hodnoty avšak „sľúbené“ doopatrovanie je minimálne právne sporné. Ďalej žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zasiahol do práva žalobkyne na predvídateľnosť súdneho titulu. V zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít patrí do práva na súdnu ochranu, aby sa verejná moc v odôvodnení každého svojho rozhodnutia vysporiadala s argumentom (resp. dala odpoveď na argument), ktorý je relevantný, podstatný, významný, resp. týkajúci sa veci a ktorý je súčasne konkrétny, resp. formulovaný dostatočne jasným a presným spôsobom. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie ignorovaním faktov, dokladov, jej podaní a prednesov, nevysporiadaním sa s jej argumentáciou presvedčivým spôsobom, masívne a neprijateľne zasiahol do jej práv, ale aj, a to hlavne, do práv jej matky, žalovanej 2/ a opomenutím svojej povinnosti dať odpoveď na právne a skutkovo významné otázky rozhodujúce pre posúdenie veci nepriaznivo zasiahol do jej základného práva na súdnu ochranu. Napadnutý rozsudok je zmätočný a svojvoľný. Napadnutý rozsudok podľa žalobkyne trpí takými masívnymi vadami a v takej intenzite, že to spôsobuje jeho vecnú nesprávnosť a nezákonnosť. Žalobkyňa zdôraznila, že sporové strany sú blízkymi osobami. T. B. a jej dcéra W. B. bývajú spolu v jednom bratislavskom byte (ku ktorému T. B. ale nemá vlastnícke právo). Celé správanie žalovanej 1/ svedčí o premyslenom nekorektnom manipulovaní s jej matkou, žalovanou 2/, osobou v značne pokročilom veku. Žalovaná 1/ fakticky i psychicky ovláda svoju matku žalovanú 2/. Drží ju v područí. Z pojednávania je zrejmé že jedinú vec, ktorú vyčíta a zazlieva svojej dcére žalobkyni je, že sa jej dlhodobo neozýva (nezavolá, nenavštívi ju, nenapíše jej), čo sa v konaní zistilo, že nie je pravdou a je výsledkom intrigy žalovanej 1/. Súd prvej inštancie preto podľa žalobkyne zamietnutím žaloby rozhodol nespravodlivo a nepôsobí výchovne na spoločnosť. Žalovaná 1/ rozhoduje o tom, s kým môže jej matka telefonovať, udržiavať iný kontakt; nedovoľuje jej slobodne sa pohybovať, zatvára ju v byte. Prezentuje svojej matke druhú dcéru (žalobkyňu) ako osobu, ktorá sa nepokúša kontaktovať svoju matku. To tiež vyšlo najavo v súdnom konaní zo dňa 12.11.2024 a žalovaná 1/ to nijakým spôsobom netajila. Ako sa s týmito dokázanými zásahmi do integrity žalovanej 2/ súd prvej inštancie vysporiadal, sa z rozsudku nič nedozvedáme. Žalobkyňa kladie v spore nezodpovedané otázky, okrem iného aký význam by malo pre žalovanú 2/ darovanie nehnuteľnosti jednej zo svojich dvoch dcér. Konštantná judikatúra, opretá o právnu teóriu, aplikuje pre interpretáciu zmlúv pravidlá, keď prejav vôle nemožno vyložiť priamo podľa úmyslu konajúcej osoby, pričom tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla prikladá. Pri výklade vôle sa vezme náležitý zreteľ aj na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Ústavný súd Českej republiky, ktorého právne stanoviská sú plne použiteľné v podmienkach Slovenskej republiky, keď Slovenská republika povinne aplikuje aj európske komunitárne právo tiež dospel k záveru, že všeobecné súdy pochybili, ak nepriznali princípu dôvery účastníka právneho vzťahu vyššie popísané postavenie. Taký komplex konania zmluvného partnera, ktorý sa „v zmluvnom predkole“ snaží vyvolať dôveru kontrahenta k výhodnosti uzatváranej zmluvy, a to v negociačnom postupe, spôsobe kontraktácie a predkladaním informácií, ale pri „zmluvnej realizácii“ je opak výsledkom, treba označiť za právne nekorektný a takto ho samozrejme v konkrétnom súdnom procese treba vnímať a v konzekvenciách diskvalifikovať. Kruciálnou procesnou vadou v pertraktovanom kontexte je podľa žalobkyne zo strany súdu prvej inštancie úplné ignorovanie vedomostí o suicidiálnych úmysloch žalovanej 1/, prejavovaných pod enormným majetkovým tlakom (ak nie priamo psycho- terorom) zo strany žalovanej 1/, znalostí situácie na strane vnukov žalovanej 2/, ktorí neboli v konaní vypočutí. Snaha “spriechodniť” na katastrálnej správe vklad inkriminovanej zmluvy “škrtnutím” pasáže o vecnom bremene, teda anulovanie práva žalovanej 2/ na prípadné dožitie vo vidieckom rodinnom dome (uskutočnené žalovanou 1/ v súhre s jej advokátkou) asi vyhovuje žalovanej 1/, no frapantne sa prieči zmluvnému cieľu, ku ktorému možno smerovala žalovaná 2/. Žalovaná 2/ na pojednávaní „v obklúčení“ jej dcéry a advokátky žiadnym spôsobom neinformovala súd prvej inštancie o jej
skutočnej vôli. Zjavne nechcela vstúpiť s dcérou a jej advokátkou do verejnej konfrontácie. Pritom je podľa žalobkyne smerodajný právny názor ÚS SR, v zmysle ktorého ... poskytnutie ochrany strane, ktorá by zamlčala svoju skutočnú vôľu (v našom konkrétnom prípade bezohľadnú snahu žalovanej 1/ nadobudnúť celý rodinný majetok) naráža na všeobecný právny princíp, podľa ktorého sa výkonu práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, ochrana neposkytuje (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 120/2020, zo dňa 19.08.2020). Ďalej žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 CSP. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie nesprávne, nekorektne interpretoval situáciu. Žalobkyňa je udivená, že súd prvej inštancie považuje, napriek vykonanému dokazovaniu, konanie manipulácie žalovanej 1/ za právne konformné a zmluvu z 06.07.2023 za platnú, účinnú. Žalobkyňa tvrdí, že jej postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo súd prvej inštancie nerozhodoval súladne s právom účastníka na súdnu ochranu a spravodlivý proces, nezohľadnil verifikovateľne správne argumenty žalobkyne a nevysporiadal sa s faktograficky i právne korektnými dôkazmi predkladanými a produkovanými pred súdom zo strany účastníkov a nepochopiteľne zbavil možnosti získať svedecké výpovede. Žalobkyňa poukázala na to, že účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým jeho spôsobilosť preukázať správnosť rozhodnutia vo veci a zároveň aj vytvorenie náležitého podkladu pre kontrolu jeho správnosti, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. V tejto súvislosti namieta, že rozhodovaním Okresného súdu v Malackách, v rámci konania sp. zn. 33C/149/2023 jej bolo znemožnené uplatňovať svoje práva voči žalovaným. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobkyne rozhodoval voluntaristicky, priamo na jej škodu a aj proti celospoločenským záujmom. V procesnoprávnom i hmotnoprávnom zmysle hovorí žalobkyňa o kardinálnych právnych vadách súdneho konania. Vo vzťahu k činnosti súdu prvej inštancie je podľa žalobkyne v právnej rovine markantná vážna nezákonnosť, ba až protiústavnosť. Absolútne neakceptovateľné je podľa žalobkyne, aby prakticky všetky jej argumenty boli pri rozhodovaní súdom prvom inštancie ignorované. Žalobkyňa tvrdí, že v predmetnom súdnom konaní neboli náležíte vyhodnotené pozície sporových strán, preto namieta nesplnenie povinnosti súdom prvej inštancie dostatočne odôvodniť rozsudok. V tejto súvislosti má na mysli najmä vyhodnotenie otázky odkázanosti žalovanej 2/, „angažovanosť“ žalovanej 1/, vyhodnotenie otázky blízkosti vzťahov v rodine žalobkyne a žalovaných, vyhodnotenie účelovosti správania žalovanej 1/, vyhodnotenie platnosti/ neplatnosti právnych úkonov v rovine podmieneného daru podstatnej časti rodinného domu v obci S.. Ďalej žalobkyňa argumentuje, že súd je povinný hodnotiť tvrdenia sporových strán a dôkazy podľa pravidiel formálnej logiky a právom podložených úvah. Musí ich hodnotiť jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná. Žalobkyňa závery rozhodnutia súdu prvej inštancie vníma tak, že názory žalobkyne sú bezvýznamné, postoj jej matky- žalovanej 2/ sa nedá zistiť, predloženými dôkazmi sa netreba zaoberať, žalovaná 2/ už nemá vlastnícke právo k bratislavskému bytu, nenadobudne žiadne práva ani k rodinnému domu vo S. pri O. a zo strany žalovanej 1/ „deklarovaný altruizmus“ vo forme záväzku doopatrovať svoju matku zaniká. Kritériom pre posúdenie úkonu účastníkov zmluvy je ich skutočná vôľa. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom podľa žalobkyne nevysporiadal so „zánikom“ zabezpečovacieho/ doopatrovacieho záväzku žalovanej 1/. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Žalobkyňa poukázala na to, že z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/208/2010, zo dňa 30. júla 2012, vyplýva, že v konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. V týchto súvislostiach žalobkyňa tvrdí, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne a presvedčivo nevyplýva, prečo súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Odôvodnenie je nepreskúmateľné, arbitrárne, pretože nedáva odpovede na v spore nastolené otázky. Postup žalovanej 1/ a cielené jej smerovanie k tomu, aby jednoducho povedané „vymámila“ majetok od svojej matky/ žalovanej 2/ nesmie platné právo tolerovať. Vzhľadom na uvedené, žalobkyňa odôvodňuje odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda tvrdí, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda tvrdí, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie chýba úplné právne posúdenie prípadu, resp. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. Žalované 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.
7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle ustanovení § 379, § 380 ods. 1 CSP, posúdil dôvody odvolania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie v danej veci totiž dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobkyňa pre žalobu tak ako bola uplatnená nemá aktívnu vecnú legitimáciu.
8. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobkyne, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je dostatočne a presvedčivo odôvodnený. K požiadavkám na odôvodnenie súdneho rozhodnutia sa Najvyšší súd Slovenskej republiky, aj Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadrili vo svojej judikatúre už mnohokrát. Odvolací súd nenašiel dôvody pre potvrdenie námietky žalobkyne o nedostatočnom, nedôkladnom, nepresvedčivom odôvodnení napadnutého rozsudku. Poukazuje na to, že súdy nemajú povinnosť vysporiadať sa s každým argumentom strany sporu, pokiaľ proti tvrdeniu strany konania postavia právny názor, v ktorého konkurencii námietky a argumentácia strany sporu ako celok neobstoja. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku zrozumiteľne vysvetlil svoj právny záver k súdenej veci a vysvetlil akým spôsobom postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú zrejmé všetky dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú.
9. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 18.08.2023 na Okresný súd Malacky žalobu, v ktorej žiadala o určenie, že darovacia zmluva uzavretá dňa 06.07.2023 medzi žalovanou 2/ ako darkyňou a oprávnenou z vecného bremena a žalovanou 1/ ako obdarovanou a povinnou z vecného bremena, je absolútne neplatná. Podľa žalobných tvrdení je žalovaná 2/ matkou žalobkyne a žalovanej 1/ (žalobkyňa a žalovaná 1/ sú sestry). Predmetom darovacej zmluvy je spoluvlastnícky podiel žalovanej 2/ v podiele 35/36 k celku nehnuteľnosti označenej v bode 2. tohto odôvodnenia (sporné nehnuteľnosti). Žalobkyňa je podľa žaloby toho názoru, že darovacia zmluva je neplatným právnym úkonom, pretože žalovaná 2/ nebola pri uzatváraní zmluvy v takom zdravotnom stave, respektíve v takej situácii, ktorá by jej umožňovala vyjadriť jej slobodnú vôľu, respektíve že jej osobný stav ju robil neschopnou urobiť tento právny úkon. Žalobkyňa je dcérou žalovanej 2/ a konaním, ktorým má dôjsť k prevodu spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam na žalovanú 1/, mala byť ukrátená na jej budúcich dedičských právach. Dedičské nároky žalobkyne vyplývajúce z vlastníckych práv žalovanej 2/ sú zásadným spôsobom poškodené konaním žalovanej 1/. Táto situácia musí byť podľa žalobkyne napravená a pričom jediným spôsobom, ako dosiahnuť primeranú nápravu je podanie tejto žaloby.
10. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha ochrany svojho budúceho, avšak v čase podania žaloby ešte neistého, dedičského práva a majetku, ktorý by na základe tohto titulu mohla nadobudnúť, a to po tom, čo sa dozvedela o uskutočnenom prevode. Podľa § 137 písm. c), d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) možno žalobou požadovať, aby súd rozhodol o určení, či určité právo existuje alebo neexistuje, ak je na takomto určení daný naliehavý právny záujem; tento záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Rovnako možno žalobou požadovať určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
11. Základom úspechu určovacej žaloby je aj existencia vecnej legitimácie strany konania. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Vecnou legitimáciou v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, napríklad zmluvy ako právnej skutočnosti, disponuje ten, kto je subjektom právneho vzťahu alebo práva, ktoré sú predmetom konania, prípadne ten, koho právna sféra je existenciou alebo neexistenciou sporného právneho vzťahu priamo dotknutá. To znamená, že domáhať sa určenia právnej skutočnosti môže aj tretia osoba, v tomto prípade by treťou osobou bola žalobkyňa, avšak len za situácie, kedy požadované určenie má dôsledky pre jej právne postavenie.
12. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa je dcérou darkyne - žalovanej 2/, ktorá previedla sporné nehnuteľnosti, označené v bode 2 tohto odôvodnenia, na žalovanú 1/, ktorá je taktiež dcérou darkyne a súčasne sestrou žalobkyne. Samotné postavenie žalobkyne ako dcéry darkyne, teda rodinné spoločenstvo, však nezakladá jej aktívnu vecnú legitimáciu na podanie určovacej žaloby v intenciách jej žalobného návrhu. Táto legitimácia nevyplýva ani z jej potenciálneho budúceho postavenia dedičky v dedičskom konaní po jej matke. Na strane žalobkyne nie je možné identifikovať žiadne neisté právne postavenie ani existenciu subjektívneho práva, ktoré by bolo ohrozené. Žalobkyňa nie je účastníkom žalobou napadnutého právneho vzťahu, ktorého predmetom bolo darovanie sporných nehnuteľností žalovanou 2/ žalovanej 1/. Rovnako právnu sféru žalobkyne nezasahuje ani otázka
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keďže dedičské právo vzniká až okamihom smrti poručiteľa. Žalovaná 2/ žije, dedičské právo žalobkyne preto dosiaľ nevzniklo a nie je možné s istotou predvídať, či v budúcnosti vznikne. Žalobou požadované určenie by preto do právneho postavenia žalobkyne neprinieslo žiadnu istotu. Počas života žalovanej 2/, ktorá je oprávnená disponovať so svojím vlastníctvom a môže ho aj zmenšiť, nie je možné uvedeným spôsobom zabezpečiť prípadné budúce majetkové práva žalobkyne vyplývajúce z jej dedičského oprávnenia. Ani skutočnosť, že by žalovaná 1/ sporné nehnuteľnosti nadobudla bez dobrej viery, alebo že by darovacia zmluva bola absolútne neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka), nemení nič na závere, že žalobkyňa nie je v predmetnej veci, podľa obsahu podanej žaloby, aktívne vecne legitimovaná. Odvolací súd poukazuje na to, že jedinou situáciou, prostredníctvom ktorej by mohla byť žalobkyňa aktívne vecne legitimovaná k podaniu predmetnej určovacej žaloby vo vzťahu k zmenšeniu majetku jej matky, by bol prípad, kedy by bola ustanovená súdom ako jej hmotnoprávny opatrovník, pokiaľ by matka bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Avšak aj v takomto prípade by žalobu mohla podať len z pozície hmotnoprávneho opatrovníka. V prípade, ak by sa žalobkyňa v budúcnosti skutočne stala dedičkou žalovanej 2/, súdna prax všeobecne pripúšťa podanie žaloby na určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Účelom takej žaloby je zistenie, či konkrétna vec má byť predmetom prejednania v dedičskom konaní.
13. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie bol nosným dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol. Z procesného deja vyplýva, že napriek tomu súd prvej inštancie uložil žalobkyni uznesením (č. l. spisu 175) povinnosť zabezpečiť prítomnosť svedkov na pojednávaní a žalobkyňa túto povinnosť splnila. Svedkovia prišli dokonca z cudziny a súd prvej inštancie nakoniec dôkaz výsluchom týchto svedkov nevykonal. Hoci žalobkyňa tento postup súdu prvej inštancie objektívne vníma ako voči nej procesne neprimeraný, bol postup súdu prvej inštancie procesne prípustný. Civilný sporový poriadok poskytuje súdu právnu oporu na zamietnutie žaloby bez vykonania dôkazov k meritu veci, ak žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Odvolací súd preto nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalobkyne, že vykonané dokazovanie zostalo neúplné z dôvodu nevykonania dôkazov, ktoré navrhla. Súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy (§ 185 ods. 1 CSP). Neprijatie dôkazného návrhu strany sporu je možné odôvodniť zásadne tromi dôvodmi. Prvým dôvodom je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, na overenie alebo vyvrátenie ktorej bol dôkaz navrhnutý, nemá relevantný súvis s predmetom konania a dôkaz je preto nepoužiteľný. Druhým dôvodom je argument, podľa ktorého dôkaz nie je schopný ani overiť, ani vyvrátiť tvrdenú skutočnosť, čiže vo vzťahu k tejto skutočnosti nedisponuje vypovedacou hodnotou. Tretím dôvodom je nadbytočnosť dôkazu. Nevykonanie navrhnutých dôkazov má súd podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP zdôvodniť v odôvodnení svojho rozsudku. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v súlade s týmto ustanovením odôvodnil nevykonanie navrhnutých dôkazov hospodárnosťou konania (bod 14. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Ide o stručné odôvodnenie, ktoré však podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby spočívajúci v nedostatku podmienky aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne postačuje. K tomu je potrebné uviesť to, že nevykonanie dôkazov by vyvolalo následky iba vtedy, ak by viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci, teda ak by navrhnuté dôkazy smerovali k objasneniu skutočností, ktoré sú významné z hľadiska právneho posúdenia veci a ktoré zároveň neboli dostatočne spoľahlivo preukázané iným spôsobom. V posudzovanej veci však takýto prípad nenastal. Dôkazy navrhované žalobkyňou totiž nemohli priniesť také skutkové zistenia, ktoré by umožnili iné právne posúdenie veci. Aktívna vecná legitimácia je v tejto veci základnou podmienkou konania a jej nedostatok znamená to, že súd nemôže vec posudzovať z hľadiska jej meritórnej podstaty, čoho sa odvolaním žalobkyňa dovoláva. Ak súd zistí, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, ide o prekážku v prípade ktorej nie je potrebné a ani relevantné uskutočňovať dokazovanie k meritu veci. Preto sú odvolacie námietky spojené s vecným základom sporu v tejto veci nerozhodné a odvolací súd považuje za nadbytočné sa k ním vyjadrovať.
14. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 odsek 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalovaným 1/ a 2/, ktoré v spore vystupovali v nerozlučnom spoločenstve, a ktoré mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).