Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Spv-1-2024.pdf
PDF · 233.8 KB
Case nature
Area
Subarea
3Spv/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: Kleen s. r. o., so sídlom Bojnická 10, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 814 326 (právny nástupca pôvodného žalobcu KLEEN spol. s r.o., Šumavská 1, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov IČO: 51 751 534), právne zastúpený: KRUŽLIAK Advokátska kancelária, so sídlom Grösslingová 6 – 8, 811 09 Bratislava, IČO: 42 179 483, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. POZ 1949-2021/II-12-2024 zo dňa 05. apríla 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Žalobca si prihláškou ochrannej známky POZ 1949-2021zo dňa 22.07.2021 prihlásil ako ochrannú známku slovné označenie „SHINE“ pre tovary „mydlá; leštiace a hladiace prípravky; prípravky na dosiahnutie vysokého lesku; prípravky na odstraňovanie škvŕn; detergenty (nie na použitie vo výrobnom procese a na lekárske použitie); prípravky na čistenie povrchov; prípravky na odstraňovanie vodného kameňa (pre domácnosť); odmasťovacie prípravky (nie na použitie vo výrobnom procese); čistiace prípravky; čistiace oleje; chemické čistiace prípravky na domáce použitie“ v triede 3, „chemické dezinfekčné prostriedky na WC; dezinfekčné prípravky; antibakteriálne mydlá; antibakteriálne tekuté mydlá; dezinfekčné mydlá“ v triede 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb (ďalej aj len „prihlásené označenie“ alebo „predmetné označenie“).
2. Úrad priemyselného vlastníctva SR ako orgán verejnej správy prvého stupňa (ďalej aj len „orgán verejnej správy 1. stupňa“ alebo „úrad“) vo výsledku prieskumu zo dňa 20.08.2021 uviedol, že predmetom prihlášky ochrannej známky je slovné označenie „SHINE“, ktoré je tvorené výlučne slovom „shine“ v bežnom type písma veľkej tlačenej abecedy, s významom leštenie, leštidlo, lesk, ligot, žiara, leštiť, lesknúť sa, skvieť sa, žiariť (in.: Anglicko-slovenský slovník PC Translator 2010.21). Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že vo vzťahu k prihláseným tovarom, ktoré možno hromadne označiť ako prípravky na leštenie, čistenie, odmasťovanie a dezinfekciu, nemá prihlásené označenie ako celok rozlišovaciu spôsobilosť podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochranných známkach“), pretože podľa § 5 ods. 1 písm. c) tohto zákona pozostáva výlučne z údajov, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie účelu, zamerania, charakteru a druhu prihlásených tovarov. Označenie poskytuje
relevantnej spotrebiteľskej verejnosti len jednoduchú a zrozumiteľnú informáciu o tom, že pod takýmto označením budú poskytované leštidla, resp. tovary, ktoré sú svojim účelom a charakterom zamerané na leštenie a s tým súvisiace čistenie, odmasťovanie a dezinfekciu. Ako príslušnú spotrebiteľskú verejnosť orgán verejnej správy prvého stupňa zahrnul širokú spotrebiteľské verejnosť s priemerným stupňom pozornosti, ako aj odbornú verejnosť v oblasti leštenia, čistenia a dezinfikovania s tým, že táto verejnosť by takto označené tovary neidentifikovala ako pochádzajúce od určitého podnikateľa, ale spájala by ich výlučne s účelom a zameraním použitia, ako aj druhom daných tovarov a táto skutočnosť by bola rozhodujúca pri ich kúpe. Prihlásené označenie orgán verejnej správy vyhodnotil ako opisné a bez rozlišovacej spôsobilosti.
3. Vo svojom stanovisku k výsledku prieskumu zo dňa 28.02.2022 žalobca uviedol, že s posúdením veci orgánom verejnej správy prvého stupňa nesúhlasí. Vo vzťahu k rozporu s § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach namietal, že prihlásené označenie by muselo byť spojené so základnou charakteristikou tovaru natoľko priamo, aby ho priemerný spotrebiteľ vyhodnotil bez dlhšej alebo detailnejšie úvahy či reflexie. Podľa žalobcu ide o spojenie dvoch cudzích slov a prihlásené označenie vytvára u priemerného spotrebiteľa istý element prekvapenia, respektíve výrazný alebo neobvyklý aspekt pri vnímaní daného označenia, na základe ktorého je vylúčená jeho opisnosť a to s osobitným poukazovaním na to, že v prípade identifikovaného priemerného spotrebiteľa, bez ohľadu na to, či ide o širokú odbornú verejnosť, teda bežného občana SR, anglický jazyk nie je jeho materinskou rečou a vnímanie slov v cudzom jazyku nemožno považovať za ekvivalentné bezprostrednému vnímaniu ich významu v slovenčine. Žalobca tiež namietal, že by anglický výraz SHINE bezprostredne označoval druh alebo vlastnosť tovaru, ktorý má byť označený. Poukázal na prekladače Googlu Translate a DeepL s tým, že prvotným významom slova SHINE je lesk a nie leštidlo ako to uviedol orgán verejnej správy prvého stupňa v posúdení. Žalobca ešte argumentoval, že anglické slovo neoznačuje ani druh ani vlastnosť označovaného tovaru a len minimálne vo veľmi prenesenom význame možný výsledok aplikácie tovaru. Vo vzťahu k ustanoveniu § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach žalobca predložil dôkazy, ktoré podľa neho preukazovali, že prihlásené označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť aj v dôsledku jeho používania pred podaním prihlášky. Konkrétne predložil faktúry o predaji výrobkov svojmu obchodnému partnerovi CWS-boco Slovensko s.r.o., ktorý mal ďalej produkty predávať prostredníctvom vlastného e- shopu spotrebiteľom, a taktiež predložil aj doklady o prevádzkovaní vlastného e-shopu dostupného na www.kleen.sk. Podľa žalobcu prihlásené označenie disponuje vlastnou rozlišovacou spôsobilosťou, ide o slovo v anglickom jazyku, ktoré nie je bezprostredne známe priemernému spotrebiteľovi a prvotný význam v anglickom jazyku je lesk, teda neslúži na označenie druhu alebo vlastnosti označovaného tovaru, nie je len opisné a má vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť.
4. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. POZ 1949-2021/Z-228-2023 zo dňa 01.08.2023 rozhodol tak, že prihláška ochrannej známky POZ 1949-2021 zo dňa 22.07.2021 sa zamieta podľa § 28 ods. 4 v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia aj vo vzťahu k námietkam predneseným v stanovisku zo dňa 28.02.2022 uviedol, že netrvá na tom, že slovné označenie SHINE opisuje druh nárokovaných tovarov, keďže žalobca predložil slovníkové výklady, ktoré tento význam slova neuvádzajú. Pre úplnosť ale orgán verejnej správy uviedol, že existujú aj výkladové slovníky, ktoré slovo SHINE vykladajú aj vo význame „leštidlo“ (PC translator 2010.21 a tiež slovník https://slovnik.aktuality.sk/preklad/anglicko-slovensky/?q= shine). Vzhľadom na to, že iné slovníky takýto význam slova neuvádzajú, nedá sa potom jednoznačne tento význam slova preukázať. Uvedený záver podľa úradu ale nič nemení na skutočnosti, že slovné označenie má iba opisný charakter, pretože všetky slovníky, a to aj tie, na ktoré poukázal žalobca v stanovisku, uvádzajú významy slova SHINE ako lesk, žiara, žiariť, lesknúť sa, leštenie, leštiť, vyleštiť. Tieto významy slova sú jednoznačné vo vzťahu k tovarom nárokovaným v triedach 3 a 5 predmetnej prihlášky opisné, pretože v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie účelu, zamerania, charakteru prihlásených tovarov. Označenie poskytuje spotrebiteľskej verejnosti len jednoduchú a zrozumiteľnú informáciu o tom, že pod takýmto označením budú poskytované tovary, ktoré sú svojim účelom a charakterom zamerané na leštenie a s tým súvisiace čistenie, odmasťovanie a dezinfekciu. Prihlásené označenie prostredníctvom významov leštenie a leštiť priamo informuje spotrebiteľskú verejnosť, že pod takýmto označením budú poskytované tovary, ktoré sú svojim účelom a charakterom zamerané na leštenie a s tým súvisiace čistenie, odmasťovanie a dezinfekciu. Slovné označenie je opisné, ak aspoň jeden z jeho prípadných významov označuje povahu dotknutých tovarov alebo služieb. Priemerný spotrebiteľ môže vnímať slovný prvok SHINE ako údaj slúžiaci na určenie účelu, zamerania a charakteru tovarov. Z hľadiska konštatovania zápisnej výluky je
postačujúce, keď označenie poskytuje priemernému spotrebiteľovi aspoň jeden logický význam opisujúci nárokované tovary uvedené v prihláške ochrannej známky. Ďalej úrad uviedol, že relevantná časť slovenskej verejnosti je v súčasnosti vzdelaná v anglickom jazyku do takej miery, že z významového hľadiska je schopná rozpoznať spojenie bežných anglických pojmov, ku ktorým patrí aj slovo SHINE. Vo vzťahu k úrovni jazykovej vyspelosti slovenskej verejnosti poukázal úrad na článok v internetovom slovenskom médiu zameranom na biznis, spravodajstvo a lifestyle – „START UP“ zo dňa 15.11.2022, s názvom „Slováci na svetovej špičke: Tento cudzí jazyk ovláda excelentne, dokázal nový prieskum“. Úrad poukázal na to, že v zmysle tohto článku bola preukázaná úroveň znalosti anglického jazyka na Slovensku na maximách, ďalej, že v tomto článku bolo uvedené, že Slováci si v tomto jazyku vedia prečítať noviny, rozumejú televíznym programom a nemajú problém pripraviť pracovnú prezentáciu po anglicky. Zároveň úrad poukázal aj na to, že prihlásené označenie je tvorené zo slova, ktoré napriek tomu, že nemá slovenský pôvod, je veľmi frekventované v rôznych trhových segmentoch a je bežne používaným anglickým slovom, čo dokazuje aj vyhľadávanie v internetovom vyhľadávači Google. Úrad uviedol náhodne vybrané odkazy, kde sa slovo SHINE bežne používa v súvislosti s leštiacimi a čistiacimi prípravkami a pomôckami rôzneho druhu. Ďalej úrad uviedol, že žalobca ako prihlasovateľ dostatočne nepreukázal rozsah, objem a intenzitu používania predmetného označenia. K faktúre č. 210100066 uviedol, že táto faktúra je z 10.09.2021, teda z obdobia po podaní prihlášky ochrannej známky a je preto irelevantná. Pokiaľ ide o túto faktúru a aj o ďalšiu predloženú faktúru, tak tieto podľa úradu ani neobsahujú žiadne informácie o charaktere tovarov, ktoré boli fakturované a navyše názvov fakturovanej položky uvedenej vo faktúre je „SHINE Kleen“, teda ide o označenie, ktoré nie je zhodné s prihláseným označením. Zároveň úrad uviedol, že z predložených faktúr nie je zrejmý ďalší dôležitý údaj, ktorý by umožňoval zistiť v akom rozsahu boli fakturované tovary odberateľom žalobcu CWS-boco Slovensko, s.r.o. ďalej distribuované koncovým spotrebiteľom, pretože títo predstavujú relevantnú spotrebiteľskú verejnosť a nie jeden veľký obchodný partner žalobcu. Faktúry sa podľa úradu nevzťahovali k prihlásenému označeniu a nie je z nich zrejmý ani rozsah, v akom sa tovary distribuovali konečným spotrebiteľom, nie je zrejmý ani charakter tovarov. K ďalšiemu dôkazu úrad uviedol, že tento zachytáva na internetovej stránke „kleen.sk“ jeden alkalický nepenivý odmastňovač s názvom SHINE, teda nevzťahuje sa na celý nárokovaný zoznam tovarov. Ďalší doklad zachytáva produkt s označením SHINE na stránke „kleen.sk“ v bližšie neurčenom čase a preto nie je zrejmé, či tento produkt bol predávaný pred prihláškou ochrannej známky. Ďalší doklad preukazuje, že internetová stránka „kleen.sk“ bola zaregistrovaná v roku 2018 na iný subjekt Interactive vision s.r.o. a nie na žalobcu. Pokiaľ išlo o výtlačok zo stránky web.archive.com, tak tento podľa úradu preukazuje, že 10.04.2021 túto stránku používal žalobca, ale nebol predložený doklad, ktorý by túto stránku zaznamenal pred podaním prihlášky aj s jej obsahom a ponukou produktov. Z predložených dokladov podľa úradu nie je zrejmé, či pred podaním prihlášky boli na stránke kleen.sk ponúkané tovary nárokované v prihláške pod označením SHINE. Preto vyhodnotil, že nebolo preukázané, že prihlásené označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pred podaním prihlášky, pretože nebolo intenzívne a dlhodobo používané a relevantná verejnosť neidentifikuje tovary zatriedené v triede 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb označené týmto označením ako tovary pochádzajúce od konkrétnej osoby. Predmetné slovné označenie SHINE bude táto verejnosť považovať za opisné, ktoré poskytuje len informáciu o účele, zameraní a charaktere prihlásených tovarov.
5. Proti uvedenému rozhodnutiu úradu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR (žalovaný) rozhodnutím č. POZ 1949-2021/II-12-2024 zo dňa 05.04.2023 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) v spojení s § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach rozklad zamietol a rozkladom napadnuté rozhodnutie potvrdil.
6. Žalovaný k prihlásenému označeniu uviedol, že hoci ide o anglické slovo, toto predstavuje slovo základnej slovnej zásoby anglického jazyka, ktorého význam je, vzhľadom na rozšírenosť anglického jazyka a jeho prenikanie do rôznych oblastí života, známy značnej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti. Žalovaný zotrval na závere, že prihlásené označenie je vo vzťahu k nárokovaným tovarom, ktoré možno súhrnne označiť ako mydlá, čistiace a leštiace prípravky a prípravky na domáce chemické čistenie a dezinfekciu, označením bez rozlišovacej spôsobilosti. Relevantná verejnosť bude prihlásené označenie vo vzťahu k nárokovaným tovarom vnímať ako opisné, poskytujúce priamu informáciu o účele a zameraní týchto tovarov, konkrétne, že ide o tovary určené na leštenie a s tým súvisiace čistenie, odmasťovanie a dezinfekciu.
7. Ďalej žalovaný poukázal na to, že anglický jazyk je celosvetovo najpoužívanejším jazykom a Slovenská republika nie je izolovanou krajinou, keď je plnoprávnym členom európskeho a medzinárodného spoločenstva. Podľa žalovaného nie je sporné, že v súčasnosti do života slovenskej spoločnosti preniká stále viac výrazov a slovných spojení z angličtiny, s čím priamo súvisí aj zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenským spotrebiteľom. Anglický jazyk sa bežne vyučuje na území SR, spotrebitelia sa s ním stretávajú v rôznych ďalších súvislostiach (pri cestovaní, na internete, v reklame, v rámci pracovných procesov, na sociálnych sieťach). Angličtina vplýva na slovenskú verejnosť natoľko, že anglicizmy sa stali slovami, ktoré tvoria bežnú slovnú zásobu a v mnohých oblastiach je bežné, že nové anglické výrazy či pomenovania postupne vytláčajú staršie slovenské ekvivalenty, respektíve sa používajú spolu s nimi. V tejto súvislosti odkázal žalovaný na článok s názvom „Slovenčina pod „paľbou“ anglicizmov?“ publikované pri príležitosti 3. ročníka Konferencie mladých filológov v Banskej Bystrici zo dňa 09.09.2023. Záver prvostupňového orgánu o tom, že anglický jazyk je známy podstatnej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti aspoň na základnej používateľskej úrovni, teda v rozsahu základnej slovnej zásoby, do ktorej patrí aj slovo tvoriace prihlásené označenie, je podľa žalovaného všeobecne známou skutočnosťou, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje vykonanie žiadneho osobitného dokazovania. Pokiaľ žalobca v rozklade s odkazom na ustanovenie § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach poukazoval na to, že ustanovenie § 34 ods. 6 Správneho poriadku je v konaní pred úradom vo veciach ochranných známok vylúčené, a teda notorieta pre úrad nemôže predstavovať podklad preukázania skutkového tvrdenia, žalovaný k tomu uviedol, že úrad je viazaný základnými pravidlami konania upravenými v § 3 Správneho poriadku, ktoré sú premietnutím princípov „dobrej správy“. Podľa žalovaného vo veci bolo postupované podľa zákona, keď v súlade s § 28 ods. 4 zákona o ochranných známkach bola posúdená spôsobilosť prihláseného označenia na zápis do registra ochranných známok podľa § 5 tohto zákona, pričom pri svojom rozhodovaní úrad musel zohľadniť aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe žalovanému z jeho činnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR (rozhodnutie sp. zn. 3Sžh/2/2007 a sp. zn. Sžhuv/5,6/2013), v zmysle ktorej podľa žalovaného všeobecne známa skutočnosť musí byť braná do úvahy v konaní pred úradom.
8. Pokiaľ žalobca namietal vo vzťahu k článku zverejnenom na www.startitup.sk, že prieskumu sa zúčastnilo až 87 % respondentov mladších ako 35 rokov, pričom táto skupina predstavuje len časť celkovej relevantnej spotrebiteľskej verejnosti na Slovensku, žalovaný uviedol, že tento článok bol len podporným argumentom s cieľom poukázať na to, že aj médiá sa zaoberajú tým, že Slováci aktívne ovládajú a používajú anglický jazyk nielen v školách ale aj v bežnej komunikácii. Slovenská spotrebiteľská verejnosť je konfrontovaná s anglickým jazykom v rámci vyučovacích procesov alebo v pracovnom prostredí. Globalizácia prináša potrebu používať anglický jazyk pri výkone práce, pričom znalosť anglického jazyka je v súčasnosti veľmi často kritériom pre prijatie na mnohé pracovné pozície, anglický jazyk je tiež súčasťou zábavného priemyslu. Mnoho ľudí trávi množstvo svojho voľného času na sociálnych sieťach, na ktorých je množstvo obsahu tvorené práve v anglickom jazyku. Je teda zrejmé, že podstatná časť spotrebiteľskej verejnosti je s anglickým jazykom konfrontovaná a anglický jazyk jej bude známy minimálne na používateľskej úrovni, teda v rozsahu základnej slovnej zásoby.
9. Pokiaľ žalobca namietal oprávnenosť posúdenia predpokladanej znalosti cudzieho jazyka zo strany úradu, teda že úrad má oprávnenie posúdiť opisnosť slová v slovenskom jazyku, ale toto oprávnenie spochybnil vo vzťahu k anglickému jazyku, tak žalovaný uviedol, že úrad vykonáva prieskum a posudzuje zápisnú spôsobilosť všetkých označení prihlásených na zápis do registra ochranných známok bez ohľadu na to, či sú tvorené slovnými prvkami v slovenčine alebo v cudzom jazyku.
10. Podľa žalovaného v prípade prihláseného označenia nie je splnená ani minimálna miera rozlišovacej spôsobilosti potrebná na zápis do registra ochranných známok, keďže slovo predstavujúce prihlásené označenie má vo vzťahu k nárokovaným tovarom jasne opisný význam, pričom tento je podstatnej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti známy.
11. Žalovaný uzavrel, že prihlásené označenie je výlučne slovné, bez akýchkoľvek inštinktívnych prvkov a nemá vo vzťahu k nárokovaným tovarom rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach. Prihlásené označenie opisuje účel a zameranie vo vzťahu k nárokovaným tovarom a zároveň napĺňa zápisnú výluku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci T-234/06 zo dňa 19.11.2009, v zmysle ktorého sa označenie považuje za opisné, pokiaľ má dostatočne priamu a
konkrétnu spojitosť s predmetnými výrobkami alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z vlastností predmetných výrobkov a služieb, čo možno považovať za naplnené.
12. Žalovaný zároveň odobril aj závery prvostupňového orgánu o tom, že žalobca nepreukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia vo vzťahu k nárokovaným tovarom pred podaním prihlášky ochrannej známky. V tejto súvislosti poukázal na dôkazy, ktoré žalobca predložil v rámci prvostupňového konania, aj na ďalší dôkaz, ktorý žalobca predložil v rámci rozkladového konania - nedatovaný printscreen webovej stránky www.cws.com. Žalovaný zdôraznil, že označenie môže nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť len intenzívnym a dlhodobým používaním, vďaka ktorému relevantná verejnosť identifikuje tovary alebo služby ním označované ako tovary alebo služby pochádzajúce od konkrétnej osoby. Keďže zákon o ochranných známkach vyžaduje preukázanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti pred dátumom podania samotnej prihlášky ochrannej známky, bolo potrebné predložiť materiály z obdobia pred 22.07.2021. Žalovaný zopakoval, že faktúra č. 210100066 bola vystavená 10.09.2021, teda nespadá do rozhodného obdobia. Faktúra č. 200100074 bola vystavená pred podaním prihlášky dňa 27.07.2020 pre odberateľa CWS-boco Slovensko, s.r.o. a predmetom dodania bolo okrem iného 128 kusov tovarov označených ako „SHINE kleen 5l“. Žalovaný uviedol, že ide o tovar, ktorý nie je označený výlučne prihláseným označením, ale obsahuje aj ďalšie slovo, a to fantazijný prvok, na základe ktorého sa bude spotrebiteľ na trhu orientovať a na základe ktorého dokáže identifikovať obchodný pôvod tovaru. Pokiaľ prihlasovateľ v podanom rozklade uviedol, že slovo „kleen“ predstavuje jeho „umbrella band“, a že používanie tohto slova spolu s prihláseným označením neovplyvňuje konštatovanie o používaní prihláseného označenia vo vzťahu k nárokovaným tovarom, tak žalovaný uviedol, že v zmysle zákona o ochranných známkach je potrebné preukázať, že len na základe samotného prihláseného označenia, ktoré samé o sebe nemá rozlišovaciu spôsobilosť, bude spotrebiteľ schopný identifikovať takto označené nárokované tovary ako tovary pochádzajúce z konkrétneho obchodného zdroja a odlíšiť ich od rovnakých tovarov iných subjektov na trhu. Na základe používania prihláseného označenia spolu s ďalším fantazijným (rozlišujúcim) prvkom, v predmetnom prípade spolu so slovným prvkom „kleen“, však uvedené nemožno mať za preukázané. K dôkazu
- printscreen webovej stránky www.kleen.sk žalovaný uviedol, že tento zobrazuje produkt SHINE - alkalický nepenivý odmasťovač, ale tento dôkaz je nedatovaný, a preto ho nemožno považovať za relevantný pre účely preukázania nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na základe jeho používania v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach. K ďalšiemu dôkazu žalovaný uviedol, že z neho vyplýva, že doménové meno kleen.sk bolo vytvorené 12.07.2018, t. j. pred podaním prihlášky ochrannej známky, a to s platnosťou do 12.07.2022. Ďalej k ďalšiemu dôkazu uviedol, že tento predstavuje výsledok vyhľadávania v archíve Wayback Machine na webovej stránke, ktorý zobrazuje webovú stránku www.kleen.sk zo dňa 10.04.2001. Obidva tieto dôkazy obsahujú výsledky vyhľadávania a preukazujú existenciu doménového mena kleen.sk a webovej stránky www.kleen.sk, avšak nijakým spôsobom z nich nevyplýva používanie označenia „SHINE“ vo vzťahu k nárokovaným tovarom, ani o jeho vnímaní na trhu relevantným spotrebiteľom, preto tieto dôkazy označil žalovaný za nerelevantné. K printscreen webovej stránky www.cws.com žalovaný uviedol, že z neho nie je možné vyvodiť dátum jeho vyhotovenia a rovnako z neho nevyplýva používanie prihláseného označenia vo vzťahu k nárokovaným tovarom. Podľa žalovaného predložené dôkazy nepreukázali používanie prihláseného označenia, na základe ktorého by bolo zrejmé, že relevantní spotrebitelia budú prihlásené výlučne slovné označenie vnímať ako označenie obchodného pôvodu nárokovaných tovarov, to znamená, že len na základe prihláseného označenia dokážu identifikovať obchodný pôvod takto označených tovarov a nebudú ho vo vzťahu k nárokovaným tovarom vnímať len ako označenie opisujúce ich účel a zameranie. Za jediný relevantný doklad označil žalovaný faktúru č. 200100074, ktorá ale nepreukazuje, že spotrebiteľ len na základe prihláseného označenia bez ďalšieho rozlišujúceho prvku by dokázal identifikovať obchodný pôvod takto označených tovarov. Vzhľadom na povahu nárokovaných tovarov, ktoré sú cenovo nenáročné a predáva sa ich ročne desiatky tisíc kusov, dodané množstvo tovaru - 128 ks tovaru, ktoré bolo predmetom faktúry vystavenej v roku 2020, nepredstavuje ani dostatočný objem, intenzitu a územný rozsah predaja, ktoré sú potrebné na preukázanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na zápis do registra obchodných známok na základe jeho používania. Ostatné predložené doklady nie sú datované alebo nespadajú do rozhodného obdobia alebo z nich nevyplýva používanie prihláseného označenia vo vzťahu k nárokovaným tovarom ako ani jeho vnímanie na trhu relevantným spotrebiteľom.
13. Na základe uvedenej argumentácie považoval žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu za správne.
Správna žaloba - žalobné body
14. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
15. Vo vzťahu k vadám zistenia a hodnotenia skutkového stavu žalobca uviedol, že kľúčovou okolnosťou pre rozhodnutie žalovaného bola znalosť anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa, ktorý podľa názoru žalovaného rozumie anglickým slovám tvoriacim prihlásené označenie (prihlásené označenie je tvorené jedným slovom – pozn. správneho súdu). Žalobca poukázal na argumentáciu žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí s tým, že v prípade znalosti cudzieho jazyka slovenskou verejnosťou sa celkom logicky jedná o otázku skutkovú a argumentácia žalovaného o schopnosti priemerného slovenského spotrebiteľa porozumieť dvom konkrétnym anglickým slovám tvoriacim prihlasované označenie (ide iba o jedno slovo – pozn. správneho súdu) má povahu skutkového záveru. Podľa žalobcu z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný nevykonal na preukázanie tohto skutkového záveru žiadne dôkazy a konštatoval, že sa jedná o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nemusí dokazovať. Žalobca poukázal na ustanovenie § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach, v zmysle ktorého na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až § 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. Ďalej poukázal na to, že podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku platí, že skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Podľa žalobcu samotný zákon o ochranných známkach neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by žalovanému umožňovali ako podklad svojho rozhodnutia použiť všeobecne známu skutočnosť, pričom podporná aplikácia § 34 ods. 6 Správneho poriadku je ustanovením § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach vylúčená. Posudzovaná situácia, teda skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ rozumie slovám tvoriacim prihlásené označenie, je úplne odlišná od posúdenia významu označení v slovenskom jazyku, kedy význam slova je celkom logicky slovenskému spotrebiteľovi bezprostredne zrejmý, a teda používanie výrazov bez rozlišovacej spôsobilosti alebo označujúci charakter alebo určenie tovaru je priamo určiteľné s ohľadom na bežný jazykový význam oboch slov bez nutnosti akejkoľvek dodatočnej analýzy. V prípade slov v cudzom jazyku je však situácia odlišná práve v tom, že k posúdeniu hypotézy ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b), resp. c) zákona o ochranných známkach je nevyhnutné posúdiť, do akej miery priemerný slovenský spotrebiteľ rozumie konkrétnemu slovu v cudzom jazyku, ktoré tvorí prihlásené označenie. Pokiaľ je žalovaný toho názoru, že priemerný slovenský spotrebiteľ slovu rozumie v takej miere, aby bolo na prekážku zápisnej spôsobilosti, musí osvedčiť znalosť cudzieho jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti objektívnym spôsobom, a to v takom rozsahu, aby nielen demonštroval znalosť cudzieho jazyka, ale aby súčasne vedel uskutočniť aj záver o tom, že táto znalosť je postačujúca vo vzťahu ku konkrétnemu slovu či slovám, ktoré tvoria prihlasované označenie, aby význam slova či slov v cudzom jazyku vnímali úplne rovnako ako ekvivalentné slovenské slová.
16. Žalobca ďalej poukázal na časť odôvodnenia žalovaného, ktorou reagoval na námietku prednesenú v rozklade o vylúčení aplikácie § 34 ods. 6 Správneho poriadku na základe ustanovenia § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach s tým, že z tejto časti odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že síce zákonodarca explicitne vylúčil pre účely konania podľa zákona o ochranných známkach aplikáciu ustanovenia § 34 ods. 6 Správneho poriadku, avšak podľa názoru žalovaného všeobecne známe skutočnosti netreba dokazovať s poukazom na „princípy správneho konania“. Absencia ustanovenia o prípustnosti všeobecne známych skutočnosti v zákone o ochranných známkach podľa žalobcu však celkom logicky znamená, že všeobecne známa skutočnosť nemôže byť pre účely dokazovania v konaní podľa zákona o ochranných známkach využitá. Podľa žalobcu neobstojí postup úradu, pri ktorom svojvoľne využil všeobecne známe skutočnosti na preukázanie skutkového zistenia na základe aplikácie zásad správneho konania či princípov „dobrej správy“. Naopak absolútny rozpor so zásadami správneho konania by zakladal žalovaným prezentovaný názor, keď žalovaný by mohol voľne odôvodňovať svoje skutkové zistenia všeobecne známymi skutočnosťami, ale v prípade žalobcu by to bolo vylúčené s poukazom na § 52 ods. 1 zákona o ochranných známkach, podľa ktorého účastník konania je povinný
navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa odchýlil od čisto právneho posúdenia veci a pustil sa cestou zistenia a preukazovania skutkového stavu (o znalosti cudzích slov slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou, ktoré sa majú prenášať do hodnotenia vnímania označenia slovenskými spotrebiteľmi), preto bolo jeho povinnosťou odôvodniť tieto skutkové zistenia dôkazmi. K žalovaným uvádzaným rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR žalobca uviedol, že žiadne z nich sa v odôvodnení nevysporiadalo argumentačne so skutočnosťou, že zákon o ochranných známkach aplikáciu § 34 ods. 6 Správneho poriadku vylučuje. Žalovaný podľa žalobcu žiadnym spôsobom teda nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, a preto žalovaným konštatovaný skutkový záver o znalosti anglického jazyka slovenskej spotrebiteľskej verejnosti bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci a tento záver nemá oporu v administratívnom spise.
17. V rámci námietok týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia žalobca uviedol, že predmetné označenie pozostáva zo slova v cudzom jazyku a keďže význam tohto slova nie je priemernému slovenskému spotrebiteľovi bezprostredne známy, nemôže byť z jeho pohľadu hodnotený ako slovo bežnej slovnej zásoby, ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť, respektíve na určenie druhu tovaru. Žalovaný teda postupoval v rozpore s ustanoveniami § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. V rámci námietok o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného žalobca namietal, že pri hodnotení podmienok zápisnej spôsobilosti je nutné vychádzať z okolností každého individuálneho prípadu a v tomto prípade žalovaný vychádza z viacerých všeobecných tvrdení, ktoré žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil:
- žalovaný si vyhodnotil, že slovo tvoriace prihlasované označenie je bežné anglické slovo, a to len vzhľadom na to, že jeho význam sa nachádza v slovníku anglického jazyka. Už samo o sebe tento záver bez podrobnejšej analýzy príslušného výrazu podľa objektívnych okolností, ktoré majú bezprostredný vplyv na skutočnosť, či sa jedná o slovo bežné alebo nie, považoval žalobca za arbitrárny a zo strany žalovaného za nezdôvodnený.
- napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a neodôvodnené práve v kontexte aplikácie dvoch všeobecných tvrdení o prenikaní anglického jazyka do slovenčiny, ktorými žalovaný odôvodnil kľúčové závery pre vydanie rozhodnutia, teda, že z hľadiska priemerného spotrebiteľa nie je vôbec žiaden rozdiel medzi situáciou, kedy prihlasované označenie pozostáva z cudzieho slova, a situáciou, kedy by ho tvorilo slovo slovenského jazyka, a preto aj v tomto smere vykazuje rozhodnutie znaky arbitrárnosti, ktoré majú za dôsledok aj nedostatočné zdôvodnenie a nepreskúmateľnosť.
19. V petite správnej žaloby žalobca navrhol, aby správny súd zrušil tak prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
20. Žalovaný uviedol, že žalobca v správnej žalobe nespochybňuje význam slova tvoriaceho prihlásené označenie tak, ako ho popísal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ale spochybňuje konštatovanie o znalosti anglického jazyka priemerným slovenským spotrebiteľom, ktorú považoval žalovaný za všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné dokazovať. Vo vzťahu k týmto námietkam poukázal žalovaný na ustanovenie § 186 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa nedokazujú skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a Úradnom vestníku Európskej únie. Žalovaný poukázal aj na komentár k tomuto ustanoveniu, v zmysle ktorého sa za skutočnosti všeobecne známe, tzv. notoriety, považujú skutočnosti známe konajúcemu súdu a širokému okruhu osôb, napríklad skutočnosť, že sa stala konkrétna tragická nehoda alebo povodeň, skutočnosť, že vodka je alkoholickým nápojom, že sa na ľade šmýka, že suché drevo je horľavé a pod. Ďalej, že v súdnej praxi sa dajú nájsť rozhodnutia, v ktorých súd za notorietu v prostredí Slovenskej republiky považoval napríklad to, že pojem „Niva“ sa u priemerného spotrebiteľa, ktorý nakupuje potraviny a syry, nevyhnutne spája so špecifickým druhom syra, obsahujúci modrozelenú pleseň a pod. Notorieta zbavuje súd povinnosti vykonať ohľadom nej dokazovanie, zároveň však nevylučuje, aby predmetom dokazovania boli aj skutočnosti, ktoré sú pre súd
nepochybné a strana sporu ich spochybňuje. Súd notorietu konštatuje a dôkazné bremeno sa presúva na stranu, ktorá existenciu notoriety popiera.
21. Žalovaný poukázal aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/5, 6/2013 zo dňa 07.10.2014, v zmysle ktorého práve intenzita všeobecne známej skutočnosti, jej známosť širokému okruhu osôb, účastníkom konania aj orgánom prejednávajúcim vec, jej dáva tú vlastnosť, že sa jej obsah prezumuje za preukázaný. Určité skutočnosti objektívnej reality v spoločnosti sú také intenzívne a exkluzívne, že sudca ich existenciu môže v rozhodnutí deklarovať ako člen spoločnosti, napr. ako spotrebiteľ. Rozhodovacia činnosť súdu je založená aj na poznaní objektívnej reality sudcami ako členmi spoločnosti, spotrebiteľmi na potravinovom trhu. Tzv. notoriety sú skutočnosti, ktoré sú známe väčšiemu okruh ľudí vymedzenému buď územne alebo profesionálne a tieto skutočnosti musia byť známe súdu. Všeobecne známe skutočnosti tvoria v rámci dokazovania pozadie, na ktorom sa vytvára úsudok správneho orgánu pri vytváraní správnej úvahy. Súd notorietu iba konštatuje a v dôsledku konštatácie sa dôkazné bremeno presúva na subjekt, ktorý jej existenciu popiera. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že pokiaľ účastník konania spochybní tvrdenú všeobecne známu skutočnosť, prechádza dôkazné bremeno na jeho stranu. V tomto správnom konaní k takémuto postupu ale nedošlo a žalobca sa obmedzil len na konštatovanie nesúhlasu so závermi žalovaného, žiadne konkrétne dôkazy či argumenty o tom, že znalosť anglického jazyka slovenského spotrebiteľskou verejnosťou nie je všeobecne známa ale nepredložil.
22. Žalovaný a aj prvostupňový orgán v rozhodnutí uviedli dôvody svojej správnej úvahy, ktoré ich viedli k záveru, že relevantná spotrebiteľská verejnosť bude vynímať význam slova, ktorým je prihlásené označenie tvorené ako „lesk, žiara, žiariť, lesknúť sa, leštenie, leštiť, vyleštiť, blyšťať sa“, keď okrem iného konštatoval, že angličtina je celosvetovo najpoužívanejším jazykom, že Slovenská republika nie je izolovanou krajinu a je plnoprávnym členom európskeho ako aj medzinárodného spoločenstva. Zahraničné vplyvy sa prejavujú v rôznych oblastiach života slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, či je to obchod, priemysel vzdelanie, zábava a spotrebiteľská verejnosť je tak konfrontovaná s najpoužívanejším svetovým jazykom - angličtinou v najrozličnejších každodenných situáciách. Dôsledkom tejto skutočnosti je nielen prispôsobenie vzorcov správania sa spotrebiteľskej verejnosti (uvedomenie si potreby ovládať anglický jazyk), ale aj prispôsobenie celospoločenského prístupu k vzdelávaciemu systému. Je všeobecne známe, že po spoločenských zmenách v roku 1989 došlo k výraznej zmene vo výučbe cudzích jazykov a ďalším dôležitým míľnikom v podpore výučby cudzích jazykov bol aj vstup Slovenskej republiky do EÚ. Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov zaviedol od roku 2011 zásadu, že cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať. V súlade s touto zásadou a na základe vtedy prijatej koncepcie vyučovania jazykov na základných a stredných školách bola zavedená povinná angličtina do tretieho ročníka základnej školy. Hoci sa následne od školského roku 2019/2020 zrušila povinnosť mať anglický jazyk ako prvý cudzí jazyk, zaviedla sa povinnosť zvoliť si tento jazyk ako druhý povinný jazyk v prípade, že nebol zvolený ako prvý cudzí jazyk. O rozšírenosti výučby anglického jazyka svedčí napr. aj správa TASR z 27.09.2022 ttps://www.teraz.sk/spravy/najviac- ziakov-sa-vskolach-uci-ako/663151-clanok.html, podľa ktorej najviac žiakov základných a stredných školách sa ako cudzí jazyk učí angličtinu. V základných školách sa ju v období 2020/2021 učilo cez 419 000 žiakov, na stredných školách to bolo vyše 188 500 žiakov. Žalovaný poukázal aj na Správu o priebehu a výsledkoch externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky v školskom roku 2016/2017 spracovanú Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania zo septembra 2017, kde je uvedený aj vývoj počtu maturantov z anglického jazyka v rokoch 2006 až 2017, podľa ktorého sa tento počet v daných rokoch pohyboval od najnižšieho 31 874 v roku 2006 po 41 983 v roku 2012, celkový počet maturantov sa v tomto období pohyboval v rozmedzí 40 000 až 60 000. Uvedené údaje podľa žalovaného hovoria len o znalosti anglického jazyka medzi žiakmi základných a stredných škôl, ale vzhľadom na časové súvislosti dátumu podania prihlášky ide v súčasnosti o kategóriu spotrebiteľskej verejnosti do 30 rokov, preto nemožno poprieť, že anglický jazyk už predovšetkým od roku 1989 preniká do rôznych oblastí života slovenskej spotrebiteľskej verejnosti. Slovenská spotrebiteľská verejnosť je konfrontovaná s anglickým jazykom nielen v rámci vyučovacích procesov, ale aj v pracovnom prostredí, aj v rámci trávenia voľného času. Je teda zrejmé, že aj ostatná spotrebiteľská verejnosť (vo vyšších vekových kategóriách) je s anglickým jazykom konfrontovaná a tento jazyk bude podstatnej časti verejnosti známy, a to minimálne na základnej používateľský úrovni, teda v rozsahu základnej slovnej zásoby.
23. Žalovaný poukázal aj na index znalosti angličtiny (EF English Proficiency Index) spracovaný spoločnosťou EF Education first, podľa ktorého patrí Slovenská republika od roku 2017 v znalosti anglického jazyka medzi krajiny s vysokou úrovňou odbornosti a táto vysoká úroveň podľa tohto indexu vypovedá o schopnosti v tomto jazyku prečítať si noviny, porozumieť televíznym programom a bez problémov pripraviť pracovnú prezentáciu po anglicky.
24. Žalovaný poukázal aj na vybrané rozsudky Súdneho dvora EÚ, ktoré sa dotýkajú otázky rozšírenia anglického jazyka medzi obyvateľstvom EÚ a vymedzenia základnej slovnej zásoby anglického jazyka. Žalovaný poukázal na rozsudok vo veci T-436/12 zo dňa 08.07.2015 (obrazové označenie „rock&rock“), v zmysle ktorého ... takéto obmedzenie voľnej súťaže vyplývajúce z vyhradenia základného výrazu anglického jazyka jedinému hospodárskemu subjektu nemožno odôvodniť snahou odmeniť tvorivé alebo reklamné úsilie majiteľa skorších ochranných známok. Ak totiž nejde o rozlišovaciu spôsobilosť zvýšenú v dôsledku používania, obchodná hodnota, ktorú predstavuje uvedené vyhradenie, nie je výsledkom takéhoto úsilia majiteľa, ale len výsledkom zmyslu daného slova, ktorý je predurčený predmetným jazykom a ktorý odkazuje na vlastnosti predmetných tovarov a služieb. Ďalej žalovaný poukázal na rozsudok vo veci T-528/11 zo dňa 16.01.2014 (obrazová ochranná známka „forever“)... hoci nemožno tvrdiť, že väčšina portugalskej verejnosti hovorí plynule po anglicky, možno dôvodne predpokladať, že veľká časť tejto verejnosti má aspoň základné vedomosti tohto jazyka, ktoré jej umožňujú porozumieť a vysloviť tak základné a bežné anglické slová ako „forever“ alebo vysloviť v angličtine čísla do 10. Žalovaný poukázal aj na rozsudok vo veci T-273/08 zo dňa 28.10.2009 (slovná ochranná známka „First- On-Skin“), v ktorom bolo uvedené: ..že kolízne známky sú zložené zo základných výrazov anglického jazyka, ktorých významu bude veľká väčšina relevantné spotrebiteľskej verejnosti, ktorú je potrebné chápať ako verejnosť so základnou znalosťou tohto jazyka, rozumieť. Žalovaný poukázal ďalej na rozsudok vo veci T-118/09 zo dňa 05.10.2011 (obrazová ochranná známka „Bloomclothes“), v zmysle ktorého ...navyše je potrebné konštatovať, čo ani strany sporu nespochybňujú, že rovnako ako to uviedol odvolací senát, toto slovo na jednej strane je opísané vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám, a na druhej strane je to slovo základnej slovnej zásoby anglického jazyka, ktorému bude rozumieť podstatná časť relevantnej verejnosti.
25. Podľa žalovaného medzi slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou sú všetky vyššie uvedené skutočnosti dobre známe a ako celok jednoznačne odôvodňujú fakt, že slovo „shine“ slovenská relevantná spotrebiteľská verejnosť vníma vo význame ako to bolo uvedené v rozhodnutí. Úvaha o miere znalosti anglického jazyka slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou uvedená v rozhodnutí, ktorá viedla k prijatiu záverov vyjadrených v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, je tak založená na skutočnostiach známych žalovanému z jeho úradnej činnosti ako aj zo súvisiacej judikatúry. Tvrdenia žalobcu o opaku ako aj názor o nutnosti osvedčenia znalosti cudzieho jazyka a tiež konkrétneho slova, ktorým je prihlásené označenie, je tak potrebné považovať za nedôvodné.
26. Žalovaný ďalej poukázal na zmätočnosť žalobcovej argumentácie, keď žalobca opakovane uvádza tvrdenia vo vzťahu k slovám tvoriacim prihlásené označenie napriek tomu, že predmetom napadnutého rozhodnutia bolo posúdenie zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia tvoreného jedným slovom.
27. K námietkam o nesprávnom právnom hodnotení charakteru prihláseného označenia žalovaný uviedol, že hoci anglický jazyk má až milión slov, aj tí, pre ktorých je angličtina rodným jazykom, používajú na vyjadrenie toho, čo hovoria alebo píšu, v 90% len 7 500 slov. Tieto predstavujú základnú slovnú zásobu anglického jazyka. V internetovom slovníku Longman sú k jednotlivým slovám pridané znaky - 1, 2 alebo 3 červené bodky. Označenie tromi červenými bodkami znamená, že ide o najčastejšie používané slová anglického jazyka. Po zadaní slova tvoriaceho prihlásené označenie do uvedeného slovníka sa toto zobrazilo s tromi červenými bodkami, pričom bolo doplnené ešte o znak „S3“, ktorý znamená, že ide o slovo patriace medzi 3 000 najpoužívanejších hovorových slov. Z uvedeného je preto zrejmé, že slovo tvoriace prihlásené označenie patrí do bežnej, základnej slovnej zásoby anglického jazyka, ktorému aj priemerný slovenský spotrebiteľ, s ohľadom na rozšírenosť a znalosť anglického jazyka na Slovensku, bude rozumieť a pripíše mu konkrétny význam.
28. K žalobnej argumentácii týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia žalovaný ešte uviedol, že žalobca len tvrdí nesprávnosť záverov žalovaného, ale nijakým spôsobom neuvádza, prečo by mali byť tieto závery nesprávne. Žalovaný zotrval na zákonnosti a správnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
29. Úvodom správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že od 16.07.2025 došlo k zrušeniu pôvodného žalobcu KLEEN spol. s r.o., so sídlom Šumavská 1, Bratislava, IČO: 51 751 534 v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom žalobcu je spoločnosť Kleen s.r.o., Bojnická 10, Bratislava, IČO: 36 8414 326.
30. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 14.01.2026. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal na podanú správnu žalobu a dôvody v nej uvedené a vyjadril sa v zhode s jej obsahom. Zdôraznil, že pokiaľ žalovaný v rozhodnutiach odkazoval na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ vo vzťahu k znalostiam anglického jazyka, tak tieto závery nie sú aplikovateľné, pretože v týchto rozhodnutiach bola vyhodnocovaná iná spotrebiteľská verejnosť ako je to v prípade spotrebiteľskej verejnosti na Slovensku, teda ide o viacero krajín Európskej únie, vo vzťahu ku ktorým je anglický jazyk inak používaný ako je používaný na Slovensku. Uviedol aj, že všetky konania sú žalobcom iniciované práve z toho dôvodu, aby v prípade, že je žalovaným posudzované cudzojazyčné prihlásené označenie, bola rozhodovacia činnosť žalovaného predvídateľná, konkrétne aby boli známe parametre, na základe ktorých bude určované, že ide o cudzojazyčné slovo patriace do základnej slovnej zásoby. Až vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný poukázal na ďalší slovník a preukazoval tu v podstate, že slovo „shine“ je základným slovom slovnej zásoby, ale tieto argumenty neboli uvedené v rozhodnutí. Zotrval na závere, že nebol dostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k záveru v akej miere ovláda slovenská spotrebiteľská verejnosť anglický jazyk, keď toto nebolo preukázané vykonanými dôkazmi a taktiež nebolo preukázané, že prihlásené označenie je slovom základnej slovnej zásoby anglického jazyka. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný odkazuje na už podané vyjadrenia a považuje rozhodnutie za zákonné, dostatočne a logicky odôvodnené s tým, že vec bola správne právne posúdená podľa príslušných ustanovení zákona o ochranných známkach. V rámci záverečného slova právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava podanej správnej žaloby, že rozhodnutia sú nezákonné, nakoľko vychádzali z nedostatočného zistenia skutkového stavu, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a to predovšetkým vo vzťahu k preukázaniu znalosti anglického jazyka relevantnou spotrebiteľskou verejnosťou a vo vzťahu k významu prihláseného označenia. Žiadal zrušiť tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie, ako aj zaviazať žalovaného náhradou trov konania. Poverená zástupkyňa žalovaného v rámci záverečného slova uviedla, že žalovaný považuje rozhodnutia ako aj im predchádzajúce konania za zákonné a navrhuje správnu žalobu zamietnuť.
31. Správny súd v Banskej Bystrici ako kauzálne príslušný na toto konanie podľa § 16 SSP preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom rozsah súdneho prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa §190 SSP zamietol.
32. Správny súd úvodom poukazuje na to, že žalobca podal viacero správnych žalôb týkajúcich sa rozhodnutí žalovaného, pretom ktorých bolo potvrdenie prvostupňových rozhodnutí, ktorými bol zamietnutý návrh na zápis prihlášky ochrannej známky s odkazom na ust. § 28 ods. 4 v spojení s § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach, konkrétne ide o veci vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-74/12/2023, sp. zn. BB-74/13/2023 a sp. zn. 1Spv/1/2023. Aj keď sa označenia prihlásené ako ochranné známky v jednotlivých konaniach líšili, podstata žalobných námietok je vo všetkých konaniach obdobná, preto správny súd vychádzal z argumentácie prijatej v rozhodnutiach prijatých v uvedených veciach, s ktorou sa stotožňuje (rozsudky sp. zn. BB-74/12/2023 zo dňa 22.01.2025, sp. zn. BB-74/13/2023 zo dňa 27.03.2025 a sp. zn. 1Spv/1/2023 zo dňa 26.05.2025).
33. Podľa § 1 zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie; Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou ochranných známok a konania vo veciach ochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).
34. Podľa § 2 zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie; Ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie, najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé a) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a b) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky.
35. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie; Do registra sa nezapíše označenie, ak nemá rozlišovaciu spôsobilosť.
36. Podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie; Do registra sa nezapíše označenie, ak je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia služieb, alebo iných vlastností tovarov alebo služieb.
37. Podľa § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie; Označenie uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa zapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na základe jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky, rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené.
38. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie; Úrad v konaní o zápise ochrannej známky do registra preskúma, či prihláška spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.
39. Podľa § 28 ods. 4, 5 zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie; (4) Ak označenie nie je spôsobilé na zápis podľa § 5, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad musí umožniť prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť. (5) Ak sa dôvody na zamietnutie prihlášky podľa odseku 4 týkajú len určitej časti tovarov alebo služieb, úrad prihlášku zamietne len pre tieto tovary alebo služby.
40. Podľa § 40 ods. 1, 2, 3 zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie; (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia; včas podaný rozklad má odkladný účinok. (2) Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie z vlastného podnetu, b) vo veciach spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane. (3) Odôvodnenie rozkladu musí byť podané do jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu. V prípade nepodania odôvodnenia rozkladu v tejto lehote úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie zastaví aj v prípade oneskoreného alebo neprípustného rozkladu.
41. Podľa § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie; Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.
42. Podľa § 52 ods.1, 2, 3 zákona o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie; (1) Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. (3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. zákona o ochranných známkach; Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
43. Podľa § 3 ods. 1, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
44. Podľa § 46 Správneho poriadku; Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
45. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
46. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (§ 134 ods. 1 SSP, s výnimkou prípadov uvedených v ods. 2). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo administratívneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.
47. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí prihlášky ochrannej známky č. POZ 1949-2021 zo dňa 22.07.2021 prihlasovateľa (žalobcu) podľa § 28 ods. 4 Zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a písm. c) zákona o ochranných známkach. Rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného boli odôvodnené v podstate tým, že prihlásené označenie „SHINE“ vo vzťahu k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb nemá rozlišovaciu spôsobilosť a je opisné. K možnosti prekonania konštatovanej zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný uviedli, že prihlasovateľ (žalobca) predloženými dokladmi nepreukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na základe jeho používania (vo vzťahu k nárokovaným tovarom).
48. Správny súd predovšetkým uvádza, že žalobca svojou argumentáciou uvedenou v správnej žalobe v podstate nespochybnil závery orgánov verejnej správy o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia, ani závery o opisnosti prihlasovaného označenia „SHINE“ vo vzťahu k nárokovaným tovarom alebo službám. V správnej žalobe neprodukoval ani žiadne námietky vo vzťahu k prijatému záveru o neprekonaní zápisnej výluky v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach žalobcom predloženými dôkazmi. Podľa formulácie žalobných dôvodov žalobca primárne namietal vady zistenia a hodnotenia skutkového stavu s argumentáciou, že podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia kľúčovou pre rozhodnutie je znalosť anglického jazyka u značnej časti relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, ktorej je podľa názoru žalovaného slovo tvoriace prihlásené označenie známe, vzhľadom na rozšírenie anglického jazyka a jeho prenikanie do rôznych oblastí života, nakoľko ide o slovo základnej slovnej zásoby anglického jazyka. Bolo poukázané na skutočnosť, že anglický jazyk preniká do života slovenskej spoločnosti (anglicizmy sa stali slovami tvoriacimi bežnú slovnú zásobu, používajú sa popri slovenských výrazoch alebo nahrádzajú slovenské výrazy), s čím súvisí aj zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenským spotrebiteľom aspoň na základnej používateľskej úrovni, t.j. v rozsahu základnej slovnej zásoby, do ktorej podľa žalovaného patrí aj slovo, ktorým je tvorené prihlásené označenie, čo žalovaný považoval za všeobecne známu skutočnosť, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje vykonanie žiadneho osobitného dokazovania. V rámci tejto námietky žalobca poukázal na ust. § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach, v zmysle ktorého sa o.i. ust. § 34 ods. 6 Správneho poriadku (podľa ktorého skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať) neaplikuje. Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci, pričom mal za to, že žalovaný nevykonal dokazovanie
smerujúce k znalosti anglického jazyka u slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, neosvedčil znalosť cudzieho jazyka u slovenskej spotrebiteľskej verejnosti objektívnym spôsobom, a preto žalovaným konštatovaný záver o znalosti anglického jazyka u slovenskej spotrebiteľskej verejnosti podľa žalobcu nemá ani oporu v administratívnom spise, v dôsledku čoho žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci.
49. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že procesné právo obsahuje právne normy regulujúce konanie pred úradom, ktorý je zodpovedný za registráciu ochranných známok. Úradu je teda zákonom zverená kompetencia posudzovať o.i. splnenie podmienok pre zápis prihlasovaného označenia prihlasovateľa (v tomto prípade žalobcu) ako ochrannej známky. Ustanovenie § 5 zákona o ochranných známkach taxatívne vymenúva dôvody zamietnutia prihlasovaného označenia do registra ochranných známok. Ide o tzv. absolútne výluky zápisu označenia do registra, na ktoré úrad prihliada z úradnej povinnosti. Absolútne dôvody sú výsledkom transpozície čl. 4 Smernice 2015/2436/EÚ (ďalej aj „Smernica“), ktorý v ods. 1 taxatívne vymenúva obligatórne dôvody zamietnutia zápisu a v ods. 2 a 3 uvádza fakultatívne dôvody, ktorými členské štáty môžu doplniť výpočet absolútnych dôvodov. Slovenský zákonodarca prevzal do ustanovenia § 5 aj tieto fakultatívne dôvody uvedené v Smernici. Mnohé z týchto dôvodov sú všeobecne formulované a pred ich aplikáciou na určitý skutkový stav vyžadujú výklad. Výklad týchto pojmov patrí do právomoci národných úradov, ktoré zapisujú ochranné známky do registra, ako aj správnych súdov, pričom je potrebné rešpektovať výklad, ktorý v danej veci už podal Súdny dvor EÚ. Správne súdy majú tiež možnosť požiadať Súdny dvor EÚ o výklad v rámci prejudiciálneho konania. Posúdenie jednotlivých absolútnych dôvodov pre nevykonanie zápisu prihlasovaného označenia do registra ochranných známok je preto vecou výkladu a následnej aplikácie na zistený skutkový stav orgánov verejnej správy a správnych súdov a nie vecou ich diskrečnej právomoci (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 8As 37/2011-154). Niektoré absolútne dôvody sa prekrývajú (napr. nedostatok rozlišovacej spôsobilosti je samostatný dôvod pod písm. b) ods. 1 § 5 zákona o ochranných známkach a zároveň je súčasťou dôvodu pod písm. a) ods. 1 cit. ustanovenia). Napriek tomu, podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ to nič nemení na skutočnosti, že každý z dôvodov zamietnutia zápisu je nezávislý od ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie (C-304/06 P, bod 54).
50. Rozlišovacia spôsobilosť je základným a nemenným atribútom ochranných známok daným už od počiatku ich vzniku, keďže je hlavným dôvodom zavedenia ochranných známok vôbec. Umožňuje nielen odlíšiť jednu fyzickú alebo právnickú osobu od iných (túto funkciu plní aj obchodné meno), ale najmä umožňuje odlíšiť výrobky a služby jednej fyzickej alebo právnickej osoby od ostatných, čím spotrebiteľovi zároveň poskytuje aj informácie o vlastnostiach a kvalite ponúkaného výrobku a umožňuje mu tak ľahšiu orientáciu na trhu a tvorbu jeho rozhodnutia o výbere vhodnej spotrebiteľskej stratégie. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ podstatnou funkciou ochrannej známky je garantovanie identity pôvodu tovarov alebo služieb spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi tým, že mu umožňuje bez možnosti zámeny rozlišovať tovary alebo služby od ostatných tovarov alebo služieb, ktoré majú iný pôvod (C-517/99, bod 22; C-39/97, bod 28). Na to, aby ochranná známka mohla plniť svoju podstatnú úlohu v systéme nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorú sa snaží ZFEÚ vytvoriť, musí poskytnúť záruku, že všetky tovary a služby označené touto ochrannou známkou, vznikli pod kontrolou jednej osoby, ktorá je zodpovedná za ich kvalitu (C-39/97, bod 28; C-10/89, body 13 a 14 a tam citovaná judikatúra). Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky podľa sekundárneho práva EÚ sa musí posudzovať tak vo vzťahu k tovarom a službám, ktoré sú ňou označené, ako aj vzhľadom na vnímanie príslušnej skupiny verejnosti, ktorú tvoria riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní spotrebitelia (C-363/99, bod 34 a tam citovaná judikatúra; viď aj § 5 ods. 1 písm. b) zákona o ochranných známkach). Rozlišovaciu spôsobilosť možno vnímať z pohľadu objektu (tovarov a služieb), subjektu, ktorý dané označenie používa, a z pohľadu samotného označenia, ktoré má byť zapísané ako ochranná známka. Napokon, pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti nesmie chýbať pohľad príslušnej skupiny verejnosti, ktorej sú označené výrobky alebo služby určené. Niektoré označenia prihlasované ako ochranná známka vykazujú menšiu, iné väčšiu rozlišovaciu spôsobilosť. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia 2017/1001 (ďalej aj „Nariadenie“) znamená, že daná ochranná známka umožňuje identifikovať výrobok alebo službu, pre ktoré sa zápis žiada, ako výrobok alebo službu pochádzajúce od určitého podniku, a teda odlíšiť tento výrobok alebo túto službu od výrobkov alebo služieb iných podnikov (viď rozsudok z 08.02.2011, Paroc/ÚHVT (INSULATE FOR LIFE), T-157/08, EU:T:2011:33, bod 44 a citovanú judikatúru). Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky sa musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom alebo službám, pre ktoré sa zápis požaduje, a na druhej strane vo vzťahu k jej vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti
(viď rozsudok z 25.09.2014, Giorgis/ÚHVT – Comigel (Forma dvoch zabalených pohárov), T-474/12, EU:T:2014:813, bod 13 a citovaná judikatúra]. Označenia, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia, sa považujú za nespôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, a to identifikovať pôvod tovaru alebo služby, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, aby tak spotrebiteľovi, ktorý nadobudne tento tovar alebo službu, umožnil pri ďalšom nadobudnutí vykonať rovnaký výber, ak sa skúsenosť ukáže byť pozitívnou, alebo vykonať iný výber, ak sa ukáže ako negatívna (rozsudok z 27. 02.2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL), T-34/00, EU:T:2002:41, bod 37; viď tiež rozsudky z 15.09.2009, Wella/ÚHVT (TAME IT), T-471/07, EU:T:2009:328, bod 14 a citovanú judikatúru, a z 13.03.2024, Quality First/EUIPO (MORE-BIOTIC), T-243/23, neuverejnený, EU:T:2024:162, bod 19 a citovanú judikatúru). Ďalším významným rozhodnutím je rozsudok ESD vo veci C - 541/18 zo dňa 12.09.2019 AS proti proti Deutsches Patent- und Markenamt, v ktorom Súdny dvor EÚ uviedol, že „... článok 3 ods. 1 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že rozlišovacia spôsobilosť označenia, o ktorého zápis ako ochrannej známky sa žiada, sa má preskúmať s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, vrátane všetkých spôsobov pravdepodobného používania prihlasovanej ochrannej známky. V prípade neexistencie iných nepriamych dôkazov ide o také spôsoby používania, ktoré vzhľadom na zvyklosti v dotknutom hospodárskom odvetví môžu byť v praxi významné“. Toto rozhodnutie zdôraznilo význam dôkladného posúdenia rozlišovacej spôsobilosti pri prihlasovaní ochranných známok, pričom je potrebné brať do úvahy nielen jednotlivé prvky označenia, ale aj celkový dojem a spôsob akým budú vnímané relevantnou skupinou verejnosti.
51. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy v preskúmavanom prípade posúdili rozlišovaciu spôsobilosť prihláseného označenia tak z objektívneho, ako aj zo subjektívneho hľadiska a svoju úvahu uviedli v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Objektívne hľadisko znamená, že posudzované označenie musí byť čo do obsahu i prevedenia natoľko originálne, že jeho individuálne prvky umožnia spoľahlivo odlíšiť konkrétny výrobok/službu, pre ktorú sa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné vnímanie spotrebiteľom. Označenie je dištinktívne, ak je spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať označený výrobok/službu a dokáže si ho spojiť s jeho výrobcom/poskytovateľom. Do úvahy sa berie priemerný spotrebiteľ s obvyklým prehľadom a bežnou orientáciou na trhu, s priemernými geografickými a jazykovými znalosťami. Nedostatkom rozlišovacej spôsobilosti trpia predovšetkým označenia popisné a druhové. Popisné označenia sú všeobecne také, ktoré iba charakterizujú vlastnosť, spôsob výroby alebo zloženie výrobku a pod. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky má teda za úlohu odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb iných osôb. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 7 As 35/2011 - 246 vo veci GOLF, podľa ktorého „smyslem ochranných známek je mimo jiné „oslovit“ relevantní okruh spotřebitelů tak, aby pomocí označení výrobek tzv. identifikovali s jeho původcem. Právě stanovením zákonných podmínek zápisné způsobilosti zákon omezil „lákání spotřebitelů“ pomocí označení požadavkem určité minimální míry rozlišovací způsobilosti, aby institut ochranných známek plnil svůj primární identifikační účel v rámci konkurenční soutěže podnikatelů na relevantním trhu. (…) Proto by značky a údaje, které mohou sloužit pro určení vlastností zboží nebo služeb, pro které se žádá zápis, měly zůstat volně k dispozici všem podnikatelům, aby mohly být použity při popisu stejných vlastností jejich vlastního zboží“. Vo všeobecnosti platí, že cudzojazyčné označenia môžu mať vplyv na túto schopnosť. Napríklad slovo „pizza“ pre talianske jedlo má slabú rozlišovaciu spôsobilosť. Ak naopak cudzojazyčné označenie nemá vnímateľný význam pre priemerného spotrebiteľa, jeho rozlišovacia spôsobilosť je vysoká a môže byť registrované ako ochranná známka. Úrad skúma či priemerný spotrebiteľ cieľovej krajiny rozumie významu cudzojazyčného slova. Pri skúmaní cudzojazyčného označenia ochrannej známky je dôležité posúdenie nasledovných kritérií: znalosť cudzieho jazyka v cieľovej skupine; význam slova, jeho opisnosť v súvislosti s tovarom a službou; výslovnosť a vizuálna podobnosť s existujúcimi ochrannými známkami. Je teda možné zhrnúť, že cudzojazyčné označenie môže mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky, ak je výraz opisný a široko známy pravdepodobne nebude chránený, ak je však cudzojazyčné slovo pre spotrebiteľa nezrozumiteľné alebo fantazijné, môže mať vysokú rozlišovaciu spôsobilosť a môže byť vhodné na ochranu ako ochranná známka. Ak cudzojazyčné označenie priamo opisuje vlastnosti výrobku alebo služby čo i len v jednej variante významu, nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť uznanú ako ochranná známka. Súdny dvor EÚ sa pokúsil vymedziť prípady, na ktoré sa tento absolútny dôvod zamietnutia prihlasovaného označenia vzťahuje. Podľa neho ide o prípady, keď je označenie, ktorého zápis ako ochrannej známky sa požaduje, spôsobilé označiť „vlastnosť“ výrobkov alebo služieb, ktoré sú predmetom prihlášky; voľba výrazu
„vlastnosť“ zdôrazňuje skutočnosť, že označeniami, ktoré sú predmetom tohto ustanovenia, sú iba tie označenia, ktoré slúžia na označovanie vlastností tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis požaduje, ktoré zainteresované kruhy ľahko rozpoznajú (C-51/10 P, body 49 až 50). V rozsudku T-507/08 - Natur -Aktiva (2011) spoločnosť Hipp požiadala o registráciu ochrannej známky „Natur-Aktiva“ pre potraviny a nápoje, pričom súd rozhodol, že kombinácia slov natur (príroda) a aktiva (aktivita) je pre priemerného spotrebiteľa v Európskej únii dostatočne zrozumiteľná a opisná, a preto nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Tento prípad poukazuje na to, že ak je cudzojazyčné slovo v bežnom použití ľahko zrozumiteľné vo viacerých jazykoch, môže byť považované za opisné. Súdny dvor EÚ tiež konštatoval, že zápis označenia možno zamietnuť iba vtedy, ak možno rozumne predpokladať, že ho zainteresované kruhy skutočne identifikujú ako opis jednej z uvedených vlastností (C-51/10 P, bod 50; C-108/97 a C-109/97, bod 31; C-363/99, bod 56). Súdy EÚ napr. odmietli priznať právnu ochranu označeniu „1000“ pre periodiká obsahujúce krížovky, keďže toto označenie by verejnosť vnímala ako opisný charakter tovaru, že dané periodikum obsahuje 1000 krížoviek (C-51/10 P, T-298/06) alebo označeniu „ecodoor“, ktoré by verejnosť vnímala ako ekologický spôsob konštrukcie dverí, ale nie ako označenie vyjadrujúce pôvod tovarov od konkrétneho podnikateľa (T-625/11, bod 24; C-126/13 P), či označeniu „EcoPerfect“, ktoré sa využíva na označenie výrobkov alebo služieb, ktoré sú priateľské k životnému prostrediu a nezaťažujú ho (T-328/11, bod 45). Z uvedeného vyplýva, že označenie má opisný charakter, pokiaľ má dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými tovarmi alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z vlastností predmetných výrobkov alebo služieb (T-234/06, bod 25 a tam citovaná judikatúra). Opisný charakter ochrannej známky sa totiž posudzuje vo vzťahu k výrobkom, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, berúc do úvahy predpokladané vnímanie priemerného spotrebiteľa predmetnej kategórie tovarov, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného (T-234/06, bod 26). Správny súd podporne poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 6As 304/2020 – 42 zo dňa 23.06.2021 vo veci zamietnutia návrhu na zápis slovnej ochrannej známky v znení „TravelPortal“, nakoľko prihlasované označenie vyhodnotil ako nespôsobilé na zápis pre jeho chýbajúcu rozlišovaciu spôsobilosť.
52. V preskúmavanom prípade orgány verejnej správy dospeli k záveru, že znalosť anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa dosahuje základnú úroveň, do ktorej spadá aj slovný prvok tvoriaci prihlásené označenie „SHINE“. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v súčasnosti prenikajú anglické výrazy do slovenského jazyka a tieto v niektorých prípadoch vytláčajú slovenské ekvivalenty. Orgány verejnej správy svoj záver o znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa odôvodnili s argumentáciou, že prihlásené označenie je tvorené výlučne slovným prvkom „SHINE“, napísaným štandardným typom písma. Slovo „SHINE“ v preklade z anglického jazyka znamená „lesk, žiara, žiariť, lesknúť sa, leštenie, leštiť, vyleštiť, svietiť, blyšťať sa“ (In.:anglicko- slovenský slovník PC Translator 2010.21). Aj keď slovný prvok „SHINE“, ktorý tvorí prihlásené označenie, predstavuje anglický výraz, t.j. ide o slovo pochádzajúce z jazyka, ktorý je pre slovenského spotrebiteľa cudzím jazykom, resp. nie je úradným jazykom na Slovensku, prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na úroveň znalosti anglického jazyka relevantnej spotrebiteľskej verejnosti na území Slovenskej republiky, pričom relevantná časť slovenskej verejnosti je v súčasnosti už do takej miery vzdelaná v oblasti najvýznamnejšieho svetového jazyka, akým je angličtina, že z významového hľadiska je okamžite schopná rozpoznať bežné anglické pojmy, ku ktorým patrí aj slovo SHINE. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia k argumentu prihlasovateľa ohľadom znalosti anglického jazyka slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou doplnil, že anglický jazyk, z ktorého predmetný výraz pochádza, je celosvetovo najpoužívanejším jazykom, pričom Slovenská republika nie je izolovanou krajinou, je plnoprávnym členom tak európskeho, ako aj medzinárodného spoločenstva. Nie je sporné, že v súčasnosti do života slovenskej spoločnosti preniklo a preniká stále viac výrazov a slovných spojení z angličtiny, s čím priamo súvisí aj zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenským spotrebiteľom. Anglický jazyk sa jednak bežne vylučuje na našom území, a taktiež sa spotrebitelia s ním stretávajú v rôznych ďalších súvislostiach (na dovolenkách, resp. vo všeobecnosti pri cestovaní, na internete, na sociálnych sieťach, v reklame, v rámci pracovných procesov). Angličtina vplýva na slovenskú verejnosť natoľko, že anglicizmy sa stali slovami, ktoré tvoria bežnú slovnú zásobu. V mnohých oblastiach je celkom bežné, že nové anglické výrazy či pomenovania postupne vytláčajú staršie slovenské ekvivalenty, resp. používajú sa spolu s nimi. Často sa o nich a ich vplyve na slovenčinu vedú spoločenské diskusie, pričom nejde o ojedinelý fenomén len na Slovensku. Anglické výrazy sa používajú v štandardnej slovnej zásobe obyvateľstva v mnohých krajinách sveta, pričom mnohé slová sa stali globalizmami/internacionalizmami, čo vysvetľuje aj článok s názvom „Slovenčina pod „paľbou“ anglicizmov“, publikované pri príležitosti 3. ročníka Konferencie mladých filológov v Banskej Bystrici
z 09. septembra 2003. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie, že anglický jazyk je známy podstatnej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti aspoň na základnej používateľský úrovni, teda v rozsahu základnej slovnej zásoby, do ktorej patrí aj slovo, ktoré tvorí prihlásené označenie, je všeobecne známou skutočnosťou, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje vykonanie žiadneho osobitného dokazovania zo strany úradu. S ohľadom na uvedené nie je dôvodné tvrdiť, že priemerný slovenský spotrebiteľ, za ktorého je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ potrebné považovať riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa, nebude rozumieť slovo „SHINE“, ktoré predstavuje prihlásené označenie len preto, že ide o slovo pochádzajúce z cudzieho jazyka, resp. jazyka ktorý nie je úradný.
53. Podľa názoru správneho súdu vyššie uvedená argumentácia orgánov verejnej správy sa nevymyká zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a skutočnosti, že väčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu slova tvoriaceho prihlásené označenie napriek tomu, že anglický jazyk nie je úradným jazykom na Slovensku. Žalobca napokon v správnej žalobe (v rámci námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu) expressis verbis netvrdil, že vyššie uvedená úvaha, resp. závery orgánov verejnej správy sú nesprávne, resp. že nezodpovedajú skutočnosti a nepredložil ani dôkazy spochybňujúce závery prijaté orgánmi verejnej správy, ktoré sa nevymykajú zásadám logického uvažovania a nespornej skutočnosti, že prenikanie anglického jazyka na území Slovenska sa stále viac prehlbuje, a preto podstatná časť slovenskej verejnosti (slovenských spotrebiteľov) ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu slova tvoriaceho prihlásené označenie, nepredložil ani dôkazy spochybňujúce záver, že slovo „shine“ je bežné slovo patriace do základnej slovnej zásoby a aj pomerne často sa vyskytujúce v podmienkach Slovenskej republiky v spojení leštiacimi a čistiacimi prostriedkami, o čom svedčia aj odkazy slovenských internetových stránok v internetovom vyhľadávači google, na ktoré bolo poukázané v prvostupňovom rozhodnutí. Správny súd preto vyhodnotil uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú.
54. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaným konštatovaný skutkový stav o znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci a súčasne predmetný skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, a to z dôvodu, že žalovaný žiadnym spôsobom nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka u slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, pričom s poukazom na § 51 ods. 5 zákona o ochranných známkach, (ktorý o.i. vylučuje aplikáciu ust. § 34 ods. 6 Správneho poriadku v konaní podľa zákona o ochranných známkach) uviedol, že tzv. notorietu ako podklad preukázania skutkového tvrdenia v rámci správneho konania týkajúceho sa ochranných známok nemožno zvoliť, správny súd uvádza, že je možné prisvedčiť žalobcovi, že zákon o ochranných známkach v ust. § 51 vylučuje o.i. aj aplikáciu ust. § 34 ods. 6 Správneho poriadku (podľa ktorého skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať). Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy ale v rámci posudzovania splnenia podmienok pre zápis prihlasovaného označenia do registra ochranných známok mali v kompetencii posúdiť všetky rozhodné skutočnosti, na základe ktorých následne posudzovali splnenie, resp. nesplnenie podmienok na zápis predmetného prihlasovaného označenia do registra ochranných známok, pričom v rámci správnej úvahy, v intenciách zákona a v súlade so zásadami logického uvažovania orgány verejnej správy následne svoju úvahu uviedli v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd má za to, že žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav potrebný pre rozhodnutie o prihláške žalobcu vo vzťahu k splneniu podmienok pre zápis predmetného prihlasovaného označenia do registra ochranných známok v zmysle ust. § 5 zákona o ochranných známkach, keď po zistení, že prihlasované označenie nespĺňa podmienky na zápis v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach (nedostatočná rozlišovacia spôsobilosť a opisnosť), ako aj nepreukázanie prekonania vznesených zápisných výluk v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach predloženými dôkazmi (ktorý záver žalobca v správnej žalobe ani nenamietal) konštatovali, že neboli splnené podmienky pre zápis prihlasovaného označenia do registra a následne prihlášku zamietli s poukazom na § 28 ods. 4 v spojení s § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných zámkach. V tejto súvislosti je podľa správneho súdu potrebné poukázať na to, že aj keď vo všeobecnosti platí, že orgán verejnej správy má povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, toto vyjadrenie zásady materiálnej pravdy je však v konaní pred Úradom nahradené ustanoveniami, ktoré sú vyjadrením zásady formálnej pravdy, čím sa procesná aktivita, najmä povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena, prenáša na účastníkov konania. Za úspech v konaní nesie zodpovednosť účastník konania, ktorý je povinný navrhovať dôkazy, a v prípade, že nimi aj disponuje, tieto dôkazy predkladať. Dôkazy následne vykonáva orgán verejnej správy. Orgán verejnej
správy je však povinný vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli účastníci konania a je viazaný odôvodnením a dôkazmi účastníkov konania. Z vlastnej iniciatívy dôkazy nenavrhuje. Správny súd poukazuje v tejto súvislosti na povinnosť žalobcu ako účastníka administratívneho konania v zmysle § 52 ods. 1 a 3 zákona o ochranných známkach predložiť alebo navrhnúť dôkazy, ak mal za to, že závery orgánov verejnej správy nie sú správne, resp. že skutkový stav nie je dostatočne zistený. V preskúmavanom prípade žalobca v administratívnom konaní nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie úrovne znalosti anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa, ktorá by nepostačovala na porozumenie významu anglického slova „shine“, preto bol orgán verejnej správy v rámci zákonom zverenej správnej úvahy a posúdenia rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia oprávnený posúdiť to, či priemerný slovenský spotrebiteľ porozumie významu týchto slov. Možno preto súhlasiť so žalovaným, že pokiaľ účastník konania chcel relevantne spochybniť záver, ku ktorému orgány verejnej správy oboch stupňov dospeli v rámci im zákonom zverenej správnej úvahy, prešlo dôkazné bremeno na jeho stranu, a teda žalobca mal povinnosť predložiť dôkazy, ktorými by orgánmi verejnej správy tvrdenú skutočnosť vyvrátil. V predmetnom konaní však žalobca nepredložil žiadne dôkazy či argumenty o tom, že slovenská spotrebiteľská verejnosť nemá mať vedomosť o významne anglického slova tvoriaceho prihlásené označenie, ani že sa nejedná o bežné slovo patriace do základnej slovnej zásoby. Zároveň je potrebné uviesť, že orgány verejnej správy svoju úvahu o znalosti anglického jazyka slovenským spotrebiteľom ako aj o prenikaní anglických výrazov do slovenského jazyka podopreli aj odkazom na publikované články. Taktiež je potrebné poukázať na to, že bolo zistené a preukázané, že slovo „shine“ sa v podmienkach Slovenskej republiky používa v súvislosti s leštiacimi a čistiacimi prostriedkami (uvedených 7 odkazov na internetové stránky v nasledovných súvislostiach : starostlivosť o lesklú a polomatnú nehrdzavejúcu oceľ; tekutý prípravok na čistenie a ošetrovanie dreveného nábytku, obkladového dreva a iných drevených plôch; kvapalina na čistenie grilov, pecí, konvektomatov a krbov; kefka na čistenie pneumatík; prípravok určený na čistenie a dezinfekciu extrémne znečistených miest predovšetkým tam, kde sa vyskytujú baktérie alebo plesne; cestovná súprava na čistenie topánok;).
55. Správny súd ešte pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia síce uviedol, že tvrdenie, že anglický jazyk je známy podstatnej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti aspoň na základnej používateľskej úrovni, teda v rozsahu základnej slovnej zásoby, do ktorej patrí aj slovo tvoriace prihlásené označenie, je všeobecne známou skutočnosťou, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje vykonanie žiadneho osobitného dokazovania zo strany úradu. Napriek tomu je potrebné uviesť, že záver o znalosti anglického jazyka podstatnou časťou slovenskej spotrebiteľskej verejnosti nie je v rozhodnutiach prezentovaný bez toho, aby bola orgánmi verejnej správy uvedená úvaha, na základe ktorej k takémuto záveru dospeli, keď orgán verejnej správy prvého stupňa poukazoval na článok publikovaný v internetovom médium www.startitup.sk dňa 15.11.2022 – „Slováci na svetovej špičke: Tento cudzí jazyk ovládame excelentne, dokázal nový prieskum“ a preukázal aj frekventovanosť použitia slova „shine“ v rôznych trhových segmentoch v podmienkach Slovenskej republiky, teda záver, že anglické slovo „shine“ je bežne používaným anglickým slovom preukázal orgán verejnej správy prvého stupňa aj vybranými odkazmi na slovenské internetové stránky v internetovom prehliadači Google, z ktorých vyplýva, že slovo „shine“ sa bežne používa v podmienkach Slovenskej republiky v súvislosti s leštiacimi a čistiacimi prípravkami. Žalobca v rozklade namietal odkaz na článok zverejnený v internetovom médiu www.startitup.sk s názvom „Slováci na svetovej špičke: Tento cudzí jazyk ovládame excelentne, dokázal nový prieskum“ z 15.11.2022, a to, že prieskumu sa zúčastnilo až 87 % respondentov mladších ako 35 rokov, teda podľa žalobcu táto skupina predstavovala len časť celkovej relevantnej spotrebiteľskej verejnosti na Slovensku. Žalovaný k týmto námietkam uvedeným v rozklade uviedol, že tento článok bol podporným argumentom, s cieľom poukázať na to, že aj médiá sa zaoberajú tým, že Slováci aktívne ovládajú a používajú anglický jazyk, a to nielen v školách, ale aj v bežnej komunikácie. Žalovaný poukázal na to, že spotrebiteľská verejnosť je konfrontovaná s anglickým jazykom nielen v rámci vyučovacích procesov ale aj v pracovnom prostredí, ďalej uviedol, že globalizácia prináša potrebu používať anglický jazyk pri výkone práce, že znalosť anglického jazyka je v súčasnosti veľmi často kritériom pre prijatie na mnohé pracovné pozície a že anglický jazyk je tiež súčasťou zábavného priemyslu, pričom mnoho ľudí sleduje seriály či pri filmy práve v tomto jazyku a aj na sociálnych sieťach je množstvo obsahu tvoreného práve v anglickom jazyku, čo podľa žalovaného dokazuje, že podstatná časť spotrebiteľskej verejnosti je s anglickým jazykom konfrontovaná a tento jazyk jej bude známy minimálne na základnej používateľskej úrovni. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaný poukazoval aj na prenikanie anglických výrazov do slovenského jazyka s tým, že anglicizmy sa stali slovami, ktoré tvoria bežnú slovnú zásobu, čo podporuje aj článok „Slovenčina pod „paľbou“ anglicizmov?“, publikovaný pri príležitosti 3. ročníka Konferencie mladých
filológov v Banskej Bystrici dňa 09.09.2003. Z uvedeného vyplýva, že záver o znalosti anglického jazyka je výsledkom vyhodnotenia, v rámci ktorého orgány verejnej správy oboch stupňov logicky vyhodnotili známe a nesporné skutočnosti, pričom uviedli podporne aj odkazy na publikované články. Správny súd opakovane poukazuje na to, že aj z odkazov na internetové stránky iných subjektov bolo preukázané, že anglický výraz „shine“ je na Slovensku používaný v súvislosti s čistiacimi a leštiacimi prípravkami, a teda ide o bežne sa vyskytujúci anglický výraz známy priemernému slovenskému spotrebiteľovi, teda poskytujúci priemernému slovenskému spotrebiteľovi opisnú informáciu o účele, zameraní a charaktere prihlásených tovarov (teda, že ide o tovary, ktoré sú svojím účelom a charakterom zamerané na leštenie a s tým súvisiace čistenie, odmasťovanie a dezinfekciu).
56. Správny súd má vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že pokiaľ orgány verejnej správy oboch stupňov dospeli k záveru, že prihlasované označenie „SHINE“ nemá rozlišovaciu spôsobilosť a je opisné vo vzťahu k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré sú svojím účelom a charakterom zamerané na leštenie a s tým súvisiace čistenie, odmasťovanie a dezinfekciu, tento záver je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Prihlasovaného označenie „SHINE“ nemá rozlišovaciu spôsobilosť pre nárokované výrobky samé osebe, pretože je tvorené slovom anglického jazyka, s ktorého významom je bežný slovenský spotrebiteľ oboznámený (o čom svedčí aj používanie tohto slova na označenie leštiacich a čistiacich prípravkov inými subjektmi), a ktoré bezprostredne súvisí s nárokovanými výrobkami, ktoré sú zamerané na leštenie a s tým súvisiace čistenie, odmasťovanie a dezinfekciu. Jedná sa preto o označenie popisné, bez rozlišovacej spôsobilosti.
57. Pokiaľ žalobca namietal, že skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, a to vo vzťahu ku skutkovému záveru o znalosti anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa na takej úrovni, že porozumie významu slova „shine“, ktoré tvorí prihlasované označenie, správny súd zdôrazňuje, že otázku rozlišovacej spôsobilosti označenia je potrebné posudzovať vo vzťahu k výrobkom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, a tiež vo vzťahu k tomu, ako tieto výrobky (resp. služby) vníma príslušná skupina verejnosti (napr. C-456/01 P a C-457/01 P, bod 35; C-25/05 P, bod 25; C-238/06 P, bod 79; C344/10 P a C-345/10 P, bod 43). Záver o nedištinktívnosti vychádza vždy z objektívneho a subjektívneho posúdenia s tým, že sa má všeobecne za to, že všeobecné, popisné a široko formulované označenie prispieva k nedištinktívnosti označenia výrobkov a služieb. V posudzovanej veci nie je pochýb, že sa vo vzťahu k ponúkaným výrobkom jedná o označenie všeobecné a popisné a nie o označenie originálne. Žalovaný nie je k tejto otázke povinný vykonávať žiadny prieskum znalosti úrovne anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa. Naopak, je na žalobcovi, aby v zmysle § 5 zákona o ochranných známkach preukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti, v rámci ktorého môže, resp. musí predložiť dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že široká verejnosť bude vnímať toto označenie ako označenie originálne, ktoré je spojené so žalobcom. Preto ak žalobca síce namietal nedostatočne zistený skutkový stav ohľadom znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa v miere dostatočnej na porozumenie významu slova tvoriaceho prihlasované označenie, avšak nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by úroveň tejto znalosti preukázal, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej povinnosti preukázať rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovaného označenia. Napokon žalobca (ako už bolo vyššie uvedené) ani nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie. Správny súd poukazuje na to, že zákon o ochranných známkach upravuje práva a povinnosti orgánu verejnej správy a účastníkov konania pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie. Aj z dôvodovej správy k zákonu o ochranných známkach vyplýva, že „... ustanovenie § 52 Zákona o ochranných známkach korešponduje s tendenciou prekonania princípu materiálnej pravdy, ktorá sa striktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a logickú štruktúru kontradiktórnosti konania a na uplatňovanie zásady formálnej pravdy. Uvedené princípy umožňujú účastníkom konania podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov a tým ovplyvniť priebeh samotného konania. Ustanovenie upravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží zisťovať skutočnosti a podklady potrebné pre rozhodnutie v konaní.“ V tejto súvislosti správny súd podporne poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžh 1/2010 zo dňa 30.06.2011, ktorého závery o dokazovaní v konaní pred úradom sú napriek tomu, že zodpovedajú predchádzajúcej právnej úprave (zákon č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach) použiteľné aj v tomto konaní a v zmysle ktorých „... účastníci konania sú povinní predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súčasne (zákon) zakotvuje právo a povinnosť úradu vykonávať dokazovanie a hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Len skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté, môže byť podkladom pre rozhodnutie. Správny orgán
je povinný postupovať v súlade so Správnym poriadkom, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Nečinný účastník však následne nemôže namietať nevykonanie dôkazov, resp. neuváženie skutočností, ktoré mohol oznámiť, označiť alebo predložiť a neurobil tak. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie pravdivosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania. Nemožno preto rozumne od správneho orgánu očakávať, že bude predvídať možné výhrady a námietky účastníkov konania a v súlade s týmito s účastníkom komunikovať“.
58. V posudzovanom prípade orgány verejnej správy oboch stupňov dospeli tiež k záveru, že žalobca nepreukázal ani to, že prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k nárokovaným tovarom. Úrad a následne žalovaný pri posudzovaní otázky, či prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pri používaní v obchodnom styku, vychádzali z dôkazov predložených žalobcom, pričom dospeli k zhodnému záveru, že z predložených dôkazných materiálov je zrejmé, že nepreukazujú nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 zákona o ochranných známkach, keďže buď nie sú datované, príp. nespadajú do rozhodného obdobia, t. j. do obdobia pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky, alebo sa na nich nenachádza prihlásené označenie v takej podobe, v akej bolo prihlásené na zápis do registra ochranných známok, príp. nepreukazujú spojitosť s prihláseným označením. Nakoľko k tomuto právnemu záveru a k samotnému spôsobu vyhodnotenia dôkazov orgánmi verejnej správy žalobca v správnej žalobe neuplatnil žiadne žalobné námietky a správny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za žalobcu, ani nemôže za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v správnej žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného konkretizovať, uvedené závery nemohli byť premetom prieskumu správnym súdom.
59. Správny súd neuznal za dôvodné ani žalobné námietky o nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca v rámci týchto námietok uviedol len to, že význam slova tvoriaceho prihlásené označenie nie je priemernému slovenskému spotrebiteľovi bezprostredne známy, preto nemôže byť toto slovo hodnotené ako slovo bežnej slovnej zásoby, ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Táto argumentácia podľa správneho súdu neobstojí z vyššie uvedených dôvodov. Navyše v prvostupňovom rozhodnutí (ako už bolo uvedené) bolo poukázané aj na 7 odkazov na internetové stránky iných subjektov v internetovom prehliadači google, z ktorých vyplýva, že v podmienkach Slovenskej republiky je slovo „shine“ používané v súvislosti s čistiacimi a leštiacimi prípravkami, čo umocňuje záver, že toto slovo v cudzom jazyku je priemernému slovenskému spotrebiteľovi známe a nemá dostatok rozlišovacej spôsobilosti.
60. Žalobca napokon v správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 46 až 47 Správneho poriadku, ktorého ustanovenia sa v zmysle § 51 zákona o ochranných známkach aplikujú aj na konanie o ochranných známkach. Napadnuté rozhodnutie správny sa považuje za náležite odôvodnené vo vzťahu k výroku, teda vo vzťahu k posúdeniu toho, či prihláška ochrannej známky, resp. prihlasovaného označenia spĺňa alebo nespĺňa náležitosti, resp. podmienky pre jej zápis do registra ochranných známok. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia (ani v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia) správny súd neidentifikoval žiadne nedostatky, ktoré by spôsobovali jeho nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje dôvody, ktoré jasne a zrozumiteľne dávajú odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 115/03 zo dňa 03.03.2003). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, v čom spočíva nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia žalobcu a aké úvahy ho viedli k záveru, že žalobca nepreukázal prekonanie zápisných výluk vyplývajúcich z ust. § 5 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochranných známkach.
61. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal. Správny súd nezistil splnenie podmienok pre rozhodnutie o trovách konania žalovaného podľa § 168 SSP.
62. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). . Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.