Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_1Spv-1-2023.pdf
PDF · 244.91 KB
Case nature
Area
Subarea
1Spv/1/2023
Rozhodnutie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej veci žalobcu: KLEEN spol. s r.o., so sídlom Šumavská 1, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 751 534, právne zastúpený Mgr. Peter Kružliak, advokát, so sídlom Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 42 179 483, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 30 810 787, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zn. POZ 1936-2021/II-44-2023 zo dňa 26.septembra 2023, takto
r o z h o d o l :
r o z h o d o l :
Žalobu zamieta.
Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Žiadosťou zo dňa 22.07.2021 žalobca v postavení prihlasovateľa prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal o zápis slovnej ochrannej známky v slovnom vyjadrení „CLEANGLASS“ (ďalej aj „prihlásené označenie“ alebo „ochranná známka“) do registra ochranných známok na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici (ďalej aj „Úrad“). Ochrannú známku žalobca v prihláške podradil pre Zoznam tovarov alebo služieb zoradený podľa aktuálnej Niceskej klasifikácie (ďalej aj „medzinárodné triedenie tovarov a služieb“) pod triedu 3 „mydlá; leštiace a hladiace prípravky; prípravky na dosiahnutie vysokého lesku; prípravky na odstraňovanie škvŕn; detergenty (nie na použitie vo výrobnom procese a na lekárske použitie); prípravky na čistenie povrchov; prípravky na odstraňovanie vodného kameňa (pre domácnosť); odmasťovacie prípravky (nie na použitie vo výrobnom procese); čistiace prípravky; čistiace oleje; chemické čistiace prípravky na domáce použitie“ a pod triedu 5 „chemické dezinfekčné prostriedky na WC; dezinfekčné prípravky; antibakteriálne mydlá; antibakteriálne tekuté mydlá; dezinfekčné mydlá“.
2. Úrad priemyselného vlastníctva SR v prvostupňovom administratívnom konaní vykonal rešerš na označenie slovnej ochrannej známky „CLEANGLASS“ ku dňu 05.08.2021 pod č. 1936-2021-1. O výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti informoval žalobcu podaním č. POZ 1936-2021 zo dňa 12.08.2021 (ďalej aj „výsledok prieskumu zápisnej spôsobilosti“), v ktorom uviedol, že skúmané označenie je prihlásené pre tovary v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb (viď bod 1. tohto rozsudku), výlučné slovné označenie „CLEANGLASS“ je tvorené dvomi všeobecnými slovnými prvkami, pričom vynechanie medzery medzi nimi z hľadiska známkovej praxe, ako aj z hľadiska významového vnímania relevantného spotrebiteľa, nie je podstatné. Prvý slovný prvok „clean“ v anglickom jazyku znamená „čistiť, vyčistiť, očistiť, čistý, svieži, leštiť, vyleštiť, upratať“. Druhý slovný
prvok „glass“ v tom istom jazyku znamená „sklo, pohár, zrkadlo, okenná tabuľa, zasklenie, sklenený, sklársky“. Je teda zrejmé, že označenie „CLEANGLASS“ ako celok len jednoducho opisuje druh, účel, charakter a zameranie tovarov prihlásených v triedach 3 a 5. Preto je označenie „CLEANGLASS“ vo vzťahu k vyššie uvedeným spomenutým tovarom označením opisným v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení platnom pre toto konanie (ďalej len „Zákon o ochranných známkach“), ktoré ako celok poskytuje relevantným užívateľom predmetných tovarov, ktorými sú v tomto prípade bežní občania SR, riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní, len jednoduchou informáciu o tom, že prihlásené tovary sú svojím druhom, účelom a charakterom (inými vlastnosťami) zamerané na čistenie, leštenie, prípadne upratovanie sklenených predmetov, zrkadiel, okenných tabúľ, rôznych zasklení, pričom tieto činnosti môžu byť realizované v rôznych priestoroch, ako sú napr. kúpeľne, priestory WC, kuchyne a pod. Ide o výlučne slovné označenie, ktoré bez akýchkoľvek ďalších dištinktívnych prvkov nie je spôsobilé rozlíšiť tovary prihlasovateľa od rovnakých tovarov iných osôb či subjektov. Z týchto skutočností vyplýva absencia rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia vo vzťahu k predmetným tovarom v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) Zákona o ochranných známkach. Skúmané označenie funkciu ochrannej známky neplní, preto ho nie je možné zapísať do registra ochranných známok. K uvedenému výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti sa mohol prihlasovateľ (žalobca) vyjadriť v určenej lehote, pričom bol poučený, že pokiaľ sa v stanovenej alebo predĺženej lehote nevyjadrí, bude prihláška ochrannej známky podľa § 28 ods. 4 Zákona o ochranných známkach zamietnutá.
3. Žalobca podal k výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej známky (v opakovane predĺženej lehote) Vyjadrenie zo dňa 19.02.2022, v ktorom namietal posúdenie vykonané v spojitosti s charakterom prihlasovaného označenia. Mal za to, že prihlasované označenie disponuje vlastnou rozlišovacou spôsobilosťou v rozsahu požadovanom v § 5 ods. 1 písm. b) Zákona o ochranných známkach, čím je súčasne prekonaná aj výhrada Úradu v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) Zákona o ochranných známkach, prihlasované označenie nepovažoval za opisné. Zároveň v nadväznosti na § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach prihlasovateľ predložil Úradu dôkazy č. 1 až 8, o ktorých tvrdil, že preukazujú, že prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť. Prihlasované označenie považoval za spôsobilé na jeho zápis ako ochrannej známky do registra.
4. Úrad ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím zn. POZ 1936-2021/Z-70-2023 zo dňa 22.02.2023 zamietol prihlášku ochrannej známky č. POZ 1936-2021 zo dňa 22.07.2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 28 ods. 4 Zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o ochranných známkach. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania a na závery vyplývajúce z prieskumu zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej známky (zhodne ako je uvedené v bode 2. tohto rozsudku). Ďalej poukázal na obsah vyjadrenia prihlasovateľa (žalobcu) k výsledku prieskumu, v ktorom žalobca vyjadril nesúhlasné stanovisko s jeho výsledkom, tvrdiac, že prihlásené označenie ako spojenie dvoch cudzích slov vytvára u relevantného spotrebiteľa na území Slovenskej republiky istý element prekvapenia, resp. „výrazný alebo neobvyklý aspekt pri vnímaní daného označenia“, na základe čoho je podľa neho vylúčená opisnosť tohto označenia. Poukázal tiež na to, že v prípade priemerného spotrebiteľa, bežného občana Slovenskej republiky, anglický jazyk nie je jeho materinskou rečou a vnímanie slov v cudzom jazyku nie je možné považovať za ekvivalentné jeho bezprostrednému vnímaniu významu tých istých slov v slovenčine. Žalobca sa nestotožnil s názorom prvostupňového orgánu verejnej správy, že spojenie dvoch anglických plnovýznamových slov do jedného celku (tzn. vynechanie medzery medzi nimi) nemá na zabezpečenie rozlišovacej spôsobilosti predmetného označenia žiaden vplyv. Význam vynechania medzery žalobca odôvodnil slabou úrovňou spontánnej znalosti anglického jazyka zo strany relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, pričom takto zlúčený pojem bude podľa žalobcu relevantný spotrebiteľ vnímať ako jazykový neologizmus, resp. novotvar. Mal za to, že prihlásené označenie je spôsobilé odlíšiť tovary prihlasovateľa od rovnakých tovarov iných osôb či subjektov, na základe čoho má podľa neho vlastnú vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť v takej miere, aby mohlo byť zapísané ako ochranná známka. Úrad k uvedenej argumentácii uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že spojenie medzi prihláseným označením „CLEANGLASS“ a základnou charakteristikou, resp. účelom a zameraním predmetných tovarov nie je do takej miery priame, aby ho priemerný spotrebiteľ - užívateľ bol schopný vyhodnotiť bezprostredne, bez dlhšej alebo detailnejšej úvahy, či hlbšej reflexie. K spochybneniu jazykovej úrovne relevantnej spotrebiteľskej verejnosti na území SR ohľadom znalosti anglického jazyka Úrad uviedol, že relevantná časť slovenskej verejnosti je v súčasnosti už do takej miery vzdelaná v oblasti najvýznamnejšieho svetového jazyka, akým je
angličtina, že z významového hľadiska je okamžite schopná rozpoznať dva bežné anglické výrazy v znení „CLEAN“ (čistiť, leštiť, upratovať) a „GLASS“ (sklo, pohár, zrkadlo, okenná tabuľa). Neplatí tak žalobcove tvrdenie, že prihlásené označenie sa pre relevantného spotrebiteľa na území Slovenskej republiky, hovoriaceho slovenským jazykom, vyznačuje istou prekvapivosťou a netypickým charakterom. Pri bežných, rozsahom krátkych a významovo okamžite rozpoznateľných anglických slovách (clean a glass), nemôže podľa Úradu zohrať žiadnu rolu ani vynechanie medzery medzi nimi. Predmetné označenie z tohto dôvodu nemá vlastnú vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k predmetným tovarom pre jeho možný zápis do registra ochranných známkach. Podľa úradu žalobca neodôvodnil zápisnú spôsobilosť prihláseného označenia, resp. nevyvrátil Úradom vytýkané zápisné prekážky vo vzťahu k dotknutým tovarom.
5. Úrad v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca vo vyjadrení k výsledku zápisnej spôsobilosti uviedol, že v nadväznosti na § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach predkladá dôkazy o tom, že prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť (Profil prihlasovateľa na sociálnej sieti Facebook, Príspevok k výrobku označenému prihlasovaným označením z 15.04.2021, Príspevok k výrobku označenému prihlasovaným označením - nedatovaný, Faktúry č. 200100098 a č. 210100066 vystavené odberateľovi CWS - boco Slovensko s.r.o., Predaj výrobku pod prihlasovaným označením zo stránky A., Potvrdenie o registrácii domény od 12.07.2018, Potvrdenie o existencii stránky k 10.04.2022, ďalej aj „Dokumenty“), tvrdiac, že predmetné označenie „CLEANGLASS“ zaviedol v apríli 2020 a odvtedy ho používa a že ponúka na predaj predmetné tovary aj prostredníctvom vlastného e - shopu dostupného na doméne A.. Žalobca mal za to, že týmito dokumentami vydokladoval používanie predmetného označenia v obchodnom styku pred podaním prihlášky ochrannej známky a prihlásené označenie tak vo vzťahu k predmetným tovarom nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť. Úrad po preskúmaní predložených dôkazov uviedol, že rozlišovaciu spôsobilosť výlučne slovného označenia, ktoré je vo vzťahu k predmetným tovarom a službám opisné, je možné preukázať dokladmi spĺňajúcimi ust. § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach. Poukázal na to, že Európsky súdny dvor zároveň spresňuje spôsob posúdenia nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti označení pre zápis do registra ochranných známok stanovením kritérií pre doklady preukazujúce rozlišovaciu spôsobilosť vyplývajúcich z jeho rozhodnutí ECJ 108/97 a 109/97. Jedná sa o posúdenie stavu pred podaním predmetnej prihlášky na území štátu, v ktorom bola prihláška podaná. Ide o nasledovné kritériá: používanie označenia vo vzťahu k relevantnej časti verejnosti, percentuálny podiel na trhu, intenzita používania označenia, časová dĺžka používania označenia, množstvo vynaložených investícií na reklamu, v každom jednotlivom prípade je posúdenie rozlišovacej spôsobilosti individuálne. Z uvedených kritérií podľa Úradu vyplýva, že na preukázanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia pred podaním prihlášky ochrannej známky na území SR je potrebné zo strany prihlasovateľa predložiť faktúry či dodacie listy, ktoré okrem datovania dodávok predmetných tovarov (pred podaním prihlášky) poskytujú aj údaje o zemepisných miestach, do ktorých smerujú predmetné tovary, tiež údaje o šírke daného sortimentu (tzn. do akej miery sortiment korešponduje s prihlásenými tovarmi), či o množstve jednotlivých druhov tovarov. Okrem faktúr a dodacích listov na daný účel slúžia aj rôzne letáky, ponukové listy, katalógy a pod., v ktorých je uvedené obchodné meno prihlasovateľa, ako aj samotné prihlásené výlučne slovné označenie „CLEANGLASS“, pričom toto výlučne slovné označenie by malo byť uvedené na zobrazených výrobkoch v daných letákoch či katalógoch. Uvedené preukazné materiály môžu byť tiež doplnené výkazom množstva vynaložených investícií na reklamu pre dotknuté tovary. Úrad následne v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil žalobcom predložené doklady v zmysle vyššie uvedených kritérií so záverom, že dokument „Profil prihlasovateľa na sociálnej sieti Facebook“ neposkytuje údaje o naplnení dotknutých kritérií a k preukázaniu nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti predmetného označenia; dokument „Príspevok k výrobku označenému prihlasovaným označením z 15.04.2021“ o.i. zobrazuje jeden výrobok označený slovným prvkom „Cleanglass“, nejde však o zhodné označenie s tým prihlasovaným, na uvedenom výrobku je označenie obrazové, tvoriace etiketu sprejovej fľaše, vo farebnom vyhotovení s obrázkom, font písma slovného prvku je markantne modifikovaný v bielej farbe, slovný prvok je orientovaný našikmo a nad ním je umiestnený ďalší slovný prvok v znení „Kleen“, čo je časť obchodného mena prihlasovateľa, a tento doklad teda neposkytuje údaje pre naplnenie vyššie uvedených kritérií, najmä ohľadom používania označenia vo vzťahu k relevantnej v časti verejnosti na celom území SR; dokument „Príspevok k výrobku označenému prihláseným označením“, bez uvedenia dátumu, predstavuje len zväčšeninu zobrazenia toho istého výrobku z predošlého dokumentu a tento doklad nevyvracia vytýkané zápisné prekážky prihláseného označenia; Faktúra č. 200100098 je datovaná pred podaním predmetnej prihlášky ochrannej známky (09.10.2020), dokumentuje dodanie jediného druhu výrobku pod názvom „CLEANGLASS“ jedinému
dodávateľovi - spoločnosti CWS – boco Slovensko, s.r.o. Bratislava, pričom z tohto dokladu nie je jasné, aká časť územia SR bola pokrytá dodávkami tohto výrobku, vrátane percentuálneho podielu na trhu, keďže žalobca nezdokumentoval následnú distribúciu uvedeného tovaru do ďalších oblastí SR dotknutou spoločnosťou, neboli teda naplnené kritériá pre preukázanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti predmetného označenia, najmä z titulu používania označenia vo vzťahu k relevantnej časti verejnosti na celom území SR; Faktúra č. 210100066 bola vystavená 10.09.2021, t.j. až po dátume podania predmetnej prihlášky ochrannej známky (22.07.2021), tento doklad teda nespĺňa podmienku pre preukázanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia; doklad „Predaj výrobku pod prihláseným označením so stránky A.“, predstavujúci ponuku s textom a zobrazením vyššie uvedeného výrobku „Cleanglass“, pričom posledné dva doložené dokumenty (Potvrdenie o registrácii domény od 12.07.2018 a Potvrdenie o existencii stránky k 10.04.2022 podľa archívu internetových stránok v Wayback Machine web.archive.org.) iba dokladujú vznik a existenciu spomenutej webovej stránky, čo nie je postačujúce, pretože samotná webová stránka hodnoverne nepreukazuje naplnenie vyššie uvedených podmienok pre nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti predmetného označenia. Žalobca ani neposkytol štatistické vyhodnotenie návštevnosti danej internetovej stránky počas obdobia pred podaním predmetnej prihlášky ochrannej známky, a teda žalobca týmito dokladmi nevyvrátil vytýkané zápisné prekážky prihláseného označenia.
6. V odôvodnení rozhodnutia Úrad napokon konštatoval, že na základe analýzy argumentácie žalobcu a ním predložených dokladov dospel k záveru, že žalobca ani v jednom z vyššie uvedených argumentov a dokladov neodôvodnil zápisnú spôsobilosť prihláseného označenia, resp. nevyvrátil Úradom vytýkané zápisné prekážky vo vzťahu k predmetným tovarom. Na základe uvedených skutočností Úrad dospel k záveru, že prihlasované výlučne slovné označenie „CLEANGLASS“ nie je možné v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o ochranných známkach zapísať do registra ochranných známok, a preto bola prihláška ochrannej známky zamietnutá.
7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda Úradu rozhodnutím zn. POZ 1936-2021/II-44-2023 zo dňa 26.09.2023 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhrnul podstatné dôvody prvostupňového rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu. Poukázal na podaný rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom žalobca namietal záver prvostupňového orgánu verejnej správy o absencii rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na základe vnímania významu prihláseného označenia priemerným spotrebiteľom a vyjadril nesúhlas s argumentáciou Úradu ohľadom znalosti anglického jazyka slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou. Podľa žalobcu znalosť anglického jazyka slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou nie je notorietou či všeobecne známou skutočnosťou. Posúdenie vnútornej rozlišovacej spôsobilosti označení má byť podľa žalobcu v podobných prípadoch vykonané individuálne, a to s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Ak Úrad tvrdil, že slovenský spotrebiteľ pripíše cudzím slovám taký význam, aký majú v cudzom jazyku, mal toto tvrdenie preukázať konkrétnymi skutočnosťami o vnímaní predmetného slova spotrebiteľskou verejnosťou. Žalobca v rozklade konštatoval, že slovo „clean“ ani slovo „glass“, resp. ani kombinácia „cleanglass“, nie sú bežnými slovami slovnej zásoby, teda nemajú priamy význam v slovenskom jazyku; ide o dve cudzie slová, ktoré nemusia byť známe slovenskému spotrebiteľovi, resp. nemusí poznať ich doslovný preklad a táto skutočnosť robí z ich spojenia do jedného celku viac ako len súčet individuálnych častí. Prihlásené označenie podľa žalobcu vo vzťahu k nárokovaným tovarom disponuje minimálnou mierou rozlišovacej spôsobilosti, a preto záver Úradu o opisnosti a chýbajúcej rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia považoval za nesprávny. Za nesprávne považoval žalobca aj Úradom vykonané hodnotenie dôkazov, ktoré žalobca predložil vo vyjadrení k výsledku prieskumu za účelom prekonania zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia na základe jeho používania a prezentoval svoje hodnotenie týchto dôkazov. Uvedené je pritom v zhode s uznávanými štandardmi zápisnej spôsobilosti podobných označení. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 363/99 z 12.02.2004, Koninklijke KPN Nederland NV vs. Benelux Merkenbureau. Prihlásené označenie podľa žalobcu vo vzťahu k nárokovaným tovarom disponuje minimálnou mierou rozlišovacej spôsobilosti, a preto záver Úradu o opisnosti a chýbajúcej rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia považoval za nesprávny. Za nesprávne považoval aj Úradom vykonané hodnotenie dôkazov, ktoré žalobca predložil vo vyjadrení k výsledku prieskumu za účelom prekonania zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia na základe jeho používania.
8. Žalovaný vo vzťahu k nesúhlasu žalobcu o posúdení vnútornej rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia a posúdenia nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach poukázal na základné zásady a princípy známkového práva a na význam a zmysel ochranných známok. Zdôraznil, že pri skúmaní zápisnej spôsobilosti označenia (s ohľadom na základnú funkciu ochrannej známky) je potrebné posúdiť, či označenie je spôsobilé odlíšiť tovary a služby jednej osoby od tovarov a služieb inej osoby (tzv. vnútorná rozlišovacia spôsobilosť), pričom je nutné vziať do úvahy dojem, akým označenie pôsobí ako celok na relevantného spotrebiteľa, s prihliadnutím na charakter a povahu prihlásených tovarov a služieb. Na to, aby označenie malo rozlišovaciu spôsobilosť a nebola uplatnená zápisná výluka podľa § 5 ods. 1 písm. b) Zákona o ochranných známkach nestačí, aby sa označenie len odlišovalo od iných zapísaných alebo známych označení, ale je potrebné, aby svojou formou a obsahom bolo do takej miery originálne, že jeho osobitné znaky majú schopnosť individualizovať tovary a služby, ktoré majú byť ním označované. Označenie má teda rozlišovaciu spôsobilosť pre konkrétne tovary a služby, ak spotrebiteľ je alebo bude podľa neho schopný odlíšiť tovary a služby pochádzajúce z určitého obchodného zdroja. Ďalšia absolútna zápisné výluka uvedená v § 5 ods. 1 písm. c) Zákona o ochranných známkach bráni zápisu označenia, ktoré je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi poukazujúcimi na niektorú z „vlastností“ tovaru alebo služby, pre ktorú sa zápis žiada. Existenciu prekážok brániacich zápisu označenia ako ochrannej známky, ktoré sú uvedené v § 5 ods. 1 písm. b) až d) Zákona o ochranných známkach, možno prekonať preukázaním nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti vo vzťahu k iným tovarom a službám, pre ktoré je označenie prihlásené (§ 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach). Rozlišovaciu spôsobilosť môže označenie nadobudnúť len intenzívnym a dlhodobým používaním, vďaka ktorému relevantná verejnosť identifikuje tovary a služby označenia ako tovary a služby pochádzajúce od konkrétnej osoby a označenie nebude považovať za všeobecne používané. Uniesť dôkazné bremeno, t.j. označiť a predložiť potrebné dôkazy a uvedenými dôkazmi svoje tvrdenia preukázať, musí v zmysle § 52 ods. 1 a 3 Zákona o ochranných známkach prihlasovateľ (žalobca). Pri posudzovaní, či prihlasovateľ prostredníctvom predložených dokladov preukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti označenia, vychádza Úrad z okolností konkrétneho prípadu a do úvahy berie viaceré relevantné faktory (charakter označenia, intenzita, čas, zemepisné rozšírenie, doba jeho používania, podiel, v akom je označenie zastúpené na trhu, výšku investícií vynaložených na jeho propagáciu a pod.).
9. K vecným dôvodom, na základe ktorých bolo vydané prvostupňové rozhodnutie žalovaný uviedol, že prihlásené označenie je tvorené výlučne slovným po prvkom „CLEANGLASS“ napísaným veľkými tlačenými písmenami. Hoci prihlásené označenie predstavuje jeden slovný prvok, spotrebiteľom bude na prvý pohľad zrejmé, že ide o spojenie dvoch cudzích slov „CLEAN“ a „GLASS“. Slovo „CLEAN“ je vnímané vo význame „čistý; čistotný; (vy)čistiť; upratať“ a slovo „GLASS“ znamená „sklo; pohár; zrkadlo“ (In: https://slovniky. Lingea.sk//anglicko - slovensky/). Žalovaný preto v zhode s Úradom vyjadril názor, že prihlásené označenie ako celok bude spotrebiteľská verejnosť vnímať vo význame „čistiť/čisté, vyčistené sklo, pohár, zrkadlo“. Je preto zrejmé, že prihlásené označenie bude vo vzťahu k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré možno súhrnne označiť ako mydlá, čistiace prípravky a prípravky na domáce chemické čistenie a dezinfekciu, relevantnou verejnosťou, ktorou je široká spotrebiteľská verejnosť, vnímané ako opisné, poskytujúce jej priamo informáciu o charaktere a zameraní týchto tovarov, t.j., že ide o prípravky slúžiace na odstraňovanie nečistôt zo skla, resp. z povrchov sklenených predmetov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci T - 234/06 zo dňa 19.11.2009. K argumentu žalobcu ohľadom znalosti anglického jazyka slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou, konkrétne anglických výrazov „CLEAN“ a „GLASS“ žalovaný uviedol, že nie je sporné, že v súčasnosti do života slovenskej spoločnosti preniklo a preniká stále viac výrazov slovných spojení z angličtiny, s čím priamo súvisí aj zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenským spotrebiteľom. Slovenská spotrebiteľská verejnosť je konfrontovaná s anglickým jazykom nielen v rámci vyučovacích procesov (a to nielen pokiaľ ide o žiakov základných a stredných škôl, ale aj využívaním rôznych jazykových kurzov pre všetky vekové kategórie), ale aj v pracovnom prostredí či v prostredí zábavného priemyslu a trávenia voľného času (internet, sociálne siete, televízne vysielanie, počítačové hry, dovolenky v zahraničí a pod.). Žalovaný zhodne s Úradom konštatoval, že to, že anglický jazyk je známy podstatnej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti aspoň na základnej používateľské u úrovni, teda v rozsahu základnej slovnej zásoby, do ktorej patria aj slová, ktorými je tvorené prihlásené označenie, je všeobecne známou skutočnosťou, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje vykonanie žiadneho osobitného dokazovania zo strany Úradu. Nie je preto dôvodné tvrdiť, že priemerný slovenský spotrebiteľ nebude rozumieť anglickým slová „CLEAN“ a „GLASS“, ktoré tvoria prihlásené označenie len preto, že predstavujú
slová pochádzajúce z jazyka, ktorý je pre neho cudzím jazykom, resp. nie je úradným jazykom na Slovensku. K skutočnosti, že prihlásené označenie bolo vytvorené spojením dvoch cudzích slov do jedného celku žalovaný uviedol, že v danom prípade ide iba o spojenie dvoch anglických slov, ktorých význam spotrebitelia poznajú. Vo všeobecnosti platí, že obyčajná kombinácia prvkov, z ktorých každý je opisný vo vzťahu k vlastnostiam samotných tovarov alebo služieb, zostáva opisnou vo vzťahu k týmto vlastnostiam. Z obyčajného spojenia týchto prvkov bez použitia neobvyklých obmien nemôže vzniknúť nič iné ako opisné označenie, pričom nie je rozhodujúce, či ide o slová v slovenskom jazyku alebo v anglickom jazyku, ktorých význam podstatná časť slovenskej spotrebiteľskej verejnosti pozná. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Rozsudok Všeobecného súdu EÚ vo veci T - 435/07 z dňa 26.11.2008 (ochranná známka „NEW LOOK“), podľa ktorého „ ...Z judikatúry je známe, že slovný prvok pozostávajúci z anglických slov, ktorých kombinácia je gramaticky správna, môže mať zmysel nielen pre anglicky hovoriacu verejnosť, ale tiež pre verejnosť s dostatočnou znalosťou anglického jazyka.“ Žalovaný preto konštatoval, že prihlásené označenie, ktoré je výlučne slovné, bez akýchkoľvek dištinktívnych prvkov, nemá vo vzťahu k nárokovaným tovarom rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) Zákona o ochranných známkach, keďže predstavuje označenie takého charakteru, na základe ktorého spotrebiteľ nedokáže odlíšiť tovary prihlasovateľa od rovnakých tovarov iných subjektov. Vzhľadom na to, že prihlásené označenie ako celok vo vzťahu ku všetkým nárokovaným tovarom opisuje ich charakter a zameranie, zároveň napĺňa zápisnú výluku v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) Zákona o ochranných známkach.
10. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia k možnosti prekonania konštatovanej zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach uviedol, že Úrad dospel k záveru, že prihlasovateľ predloženými dokladmi nepreukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia vo vzťahu k nárokovaným tovarom, vychádzajúc z posúdenia a dôkazných materiálov predložených prihlasovateľom (žalobcom) v prvostupňovom konaní (dôkazy č. 1, 2, 3, 4, 5), ktoré žalobca v rámci rozkladu doplnil o nedatovaný printscreen webovej stránky A. (dôkaz č. 6). K možnosti prekonania zápisných prekážok uvedených v § 5 ods. 1 písm. b) až d) Zákona o ochranných známkach vyplývajúcej z § 5 ods. 2 cit. zákona žalovaný poukázal na skutočnosť, že označenie môže rozlišovaciu spôsobilosť nadobudnúť len intenzívnym a dlhodobým používaním, vďaka ktorému relevantná verejnosť identifikuje tovary alebo služby ním označované ako tovary alebo služby pochádzajúce od konkrétnej osoby a označenie nebude považovať za všeobecne používané. Povinnosť označiť a predložiť potrebné dôkazy spočíva výlučne na osobe prihlasovateľa, pretože v zmysle § 52 ods. 3 Zákona o ochranných známkach Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Vzhľadom na to, že Zákon o ochranných známkach vyžaduje preukázanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti pred dátumom podania samotnej prihlášky ochrannej známky (v tomto prípade 22.07.2021), je potrebné, aby predložené dôkazné materiály osvedčovali skutočnosti z obdobia pred týmto dátumom. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol vyhodnotenie žalobcom predložených dôkazov č. 1 až 5 zhodne, ako Úrad v prvostupňovom rozhodnutí, so záverom, že tieto dôkazy nemožno považovať za relevantné pre účely preukázania nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia. Rovnako dôkaz č. 6, predložený k rozkladu, vyhodnotil ako taký, z ktorého jednak nie je možné vyvodiť dátum jeho vyhotovenia a rovnako z neho nevyplýva ani používanie prihláseného označenia vo vzťahu k nárokovaným tovarom ako označenia identifikujúceho ich obchodný pôvod. Na základe zhodnotenia predložených dôkazných materiálov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach žalovaný konštatoval, že tieto nepreukázali také používanie prihláseného označenia, na základe ktorého by bolo zrejmé, že relevantní spotrebitelia budú prihlásené výlučne slovné označenie vnímať ako označenie obchodného pôvodu nárokovaných tovarov, t.j., že len na základe prihláseného označenia dokážu identifikovať obchodný pôvod takto označených tovarov a nebudú ho vo vzťahu k nárokovaným tovarom vnímať len ako označenie opisujúce ich charakter a zameranie. Žalovaný zdôraznil, že pre účely prekonania vznesených zápisných výluk v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach je potrebné predložiť dôkazy, z ktorých vyplýva rozsiahle a intenzívne používanie označenia prihláseného na zápis v súvislosti s nárokovanými tovarmi a službami, pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky a vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky, vďaka ktorému relevantná spotrebiteľská verejnosť identifikuje tovary a služby ním označované ako tovary a služby pochádzajúce z určitého obchodného zdroja, čo v danom prípade nemožno považovať za splnené. Vzhľadom na uvedené žalovaný konštatoval, že v predmetnom prípade sú naplnené zápisné výluky v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o ochranných známkach, preto je dôvodné prihlášku ochrannej známky „CLEANGLASS“, č. spisu POZ 1936 – 2021, zamietnuť.
Správna žaloba
11. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), pričom poukázal na podstatné dôvody, na ktorých bolo založené rozhodnutie žalovaného.
12. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že kľúčovou okolnosťou pre rozhodnutie žalovaného je otázka znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa, ktorý podľa názoru žalovaného rozumie obom anglickým slovám tvoriacim prihlasované označenie. Podľa žalovaného to, že anglický jazyk je známy podstatnej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti aspoň na základnej používateľskej úrovni, a teda v rozsahu základnej slovnej zásoby, do ktorej patria aj slová, ktorými je tvorené prihlásené označenie, je všeobecne známou skutočnosťou, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje vykonanie žiadneho osobitného dokazovania zo strany úradu. Podľa žalobcu sa v prípade znalosti cudzieho jazyka slovenskou verejnosťou jedná o otázku skutkovú, pričom žalovaný na preukázanie tohto skutkového záveru nevykonal žiadne dôkazy. Žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že samotný Zákon o ochranných známkach neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by žalovanému umožňovalo ako podklad rozhodnutia použiť všeobecne známu skutočnosť, pričom podporná aplikácia § 34 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) je s poukazom na § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach vylúčená, nemožno notorietu ako podklad preukázania skutkového tvrdenia v rámci správneho konania týkajúceho sa ochranných známok principiálne zvoliť. Pokiaľ je žalovaný toho názoru, že priemerný slovenský spotrebiteľ (cudziemu) slovu rozumie v takej miere, aby bolo na prekážku zápisnej spôsobilosti, musí podľa žalobcu osvedčiť znalosť cudzieho jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti objektívnym spôsobom. Žalovaný žiadnym spôsobom nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, a preto je žalovaným konštatovaný skutkový stav o znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti nedostačujúci na riadne posúdenie veci a súčasne predmetný skutkový stav podľa žalobcu nemá oporu v administratívnom spise.
13. Žalobca v správnej žalobe ďalej uviedol, že s poukazom na nedostatočné zistenie skutkového stavu v spojitosti so znalosťou anglického jazyka slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou namieta aj nesprávne právne posúdenie veci s ohľadom na charakter predmetného označenia. Poukázal na to, že predmetné označenie pozostáva z dvoch cudzích slov tvoriacich jeden celok. Hodnotenie, pri ktorom žalovaný redukoval túto skutočnosť s ohľadom na priamy preklad oboch cudzích slov do slovenského jazyka v nedostatočnej miere zohľadňuje skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ slová v cudzom jazyku objektívne vníma inak ako ekvivalentné označenia v slovenčine a samotné spojenie dvoch cudzích slov do jedného celku má vplyv na ich vnímanie priemerným spotrebiteľom. Keďže žalovaný pri svojom posúdení situácie vôbec nezohľadnil špecifiká spojenia dvoch cudzích slov do prihlasovaného označenia, pričom vychádzal len z jednoduchého „prečítania“ predmetného označenia, ako keby bolo napísané ekvivalentnými slovenskými slovami, postupoval podľa žalobcu v rozpore s ustanoveniami § 5 ods. 1 písm. b) a písm. c) Zákona o ochranných známkach, a preto napadnuté rozhodnutie vychádza aj v tejto súvislosti z nesprávneho právneho posúdenia.
14. Žalobca napokon v správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Tvrdil, že žalovaný vychádzal pri hodnotení podmienok zápisnej spôsobilosti z viacerých všeobecných tvrdení, ktoré žiadnym spôsobom bližšie nezdôvodnil, hoci mal vychádzať z okolností individuálneho prípadu. Záver žalovaného o tom, že slová tvoriace prihlasované označenie sú bežné anglické slová, nachádzajúce sa v slovníku anglického jazyka, bez podrobnejšej analýzy príslušných výrazov podľa objektívnych okolností, ktoré majú bezprostredný vplyv na to, či slovo je bežné alebo nie (napr. frekventovanosť používania vo všeobecnom zmysle slova, nielen na Slovensku), považoval žalobca za arbitrárny a zo strany žalovaného za nezdôvodnený. Rovnako žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo by malo byť priemernému spotrebiteľovi „na prvý pohľad zrejmé, že ide o spojenie dvoch cudzích slov „CLEAN“ a „GLASS“. Žalobca považuje preto rozhodnutie žalovaného za arbitrárne a neodôvodnené v kontexte aplikácie dvoch všeobecných tvrdení o prenikaní anglického jazyka do slovenčiny, ktorými žalovaný odôvodnil kľúčové závery pre vydanie napadnutého rozhodnutia, teda že z hľadiska priemerného spotrebiteľa nie je vôbec žiaden rozdiel medzi situáciou, kedy prihlasované
označenie pozostáva z dvoch cudzích slov a situáciou, kedy by ho tvorili dve slová slovenského jazyka. V tomto prípade podľa žalobcu vykazuje napadnuté rozhodnutie znaky arbitrárnosti, ktoré majú za dôsledok jeho nedostatočné zdôvodnenie a tým aj nepreskúmateľnosť. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy.
Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe opísal priebeh konania, poukázal na dôvody, na ktorých boli založené preskúmavané rozhodnutia a zhrnul žalobné námietky. Uviedol, že so žalobnými dôvodmi sa nestotožňuje a napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie považuje za správne, náležite a zrozumiteľne odôvodnené a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Mal za to, že náležite zistil skutkový stav tak, ako mu to ukladá ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, pri rozhodovaní aplikoval príslušné ustanovenia Zákona o ochranných známkach a ostatných relevantných právnych predpisov a rozhodol na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkom konania predložené.
16. K žalobnej námietke nedostatočného odôvodnenia a absencie dôkazov vedúcich k záveru o tom, že relevantná spotrebiteľská verejnosť pozná význam slov „clean“ a „glass“, ktoré tvoria prihlásené označenie, pričom žalobca mal za to, že žalovaný nevykonal na preukázanie skutkového záveru o schopnosti priemerného slovenského spotrebiteľa porozumieť dvom anglickým slovám tvoriacim prihlásené označenie žiadne dôkazy a len konštatoval, že ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nemusí dokazovať, žalovaný uviedol, že z podanej žaloby vyplýva, že v nej nespochybňuje význam jednotlivých slov tvoriacich prihlásené označenie, ani jeho význam ako celku tak, ako ho žalovaný popísal v napadnutom rozhodnutí a ani nespochybňuje jeho opisnosť. Žalobca prioritne nespochybňuje záver žalovaného o vedomosti spotrebiteľskej verejnosti o význame slov, ktorými je tvorené prihlásené o označenie. Žalovaný zdôraznil, že k záveru o znalosti významu slov tvoriacich prihlásené označenie u relevantnej spotrebiteľskej verejnosti dospel na základe skutočnosti, že úroveň znalosti anglického jazyka u slovenskej spotrebiteľskej verejnosti sa nielen neustále zvyšuje, ale v súčasnosti dosiahnutá úroveň je už taká, že dotknutá spotrebiteľská verejnosť bude poznať význam predmetných slov. Toto východisko je podľa názoru žalovaného potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť. K poukazu žalobcu na ust. § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach, v zmysle ktorého je aplikácia ust. § 34 ods. 6 Správneho poriadku vylúčená, v dôsledku čoho podľa žalobcu nemožno prijať skutkové tvrdenia žalovaného bez ich preukázania konkrétnymi dôkazmi, žalovaný uviedol, že napriek vylúčeniu priamej aplikácie ust. §§ 32 až 34 Správneho poriadku v konaní o ochranných známkach, je Úrad viazaný základnými pravidlami konania upravenými v § 3 Správneho poriadku. Žalovaný tak v súlade so zákonom, podľa § 28 ods. 4 Zákona o ochranných známkach, posúdil spôsobilosť prihláseného označenia na zápis do registra ochranných známok podľa § 5 Zákona o ochranných známkach, pričom pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe žalovanému z jeho činnosti. Ich preukazovanie zo strany žalovaného by bolo nedôvodné (nadbytočné), a tiež v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. S odkazom na ust. 186 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „CSP“) a komentár k tomuto ustanoveniu žalovaný zdôraznil, že v súdnej praxi sa dajú nájsť rozhodnutia, u ktorých súd za notorietu v prostredí Slovenskej republiky považoval napríklad to, že pojem „NIVA“ sa u priemerného spotrebiteľa, ktorý nakupuje potraviny a syry nevyhnutne spája so špecifickým druhom syra, obsahujúceho modrozelenú pleseň. Súd teda notorietu konštatuje a v dôsledku toho dôkazné bremeno sa presúva na stranu, ktorá existenciu notoriety popiera. Žalovaný tiež poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo dňa 07.10.2014, z ktorého o.i. vyplýva, že „práve intenzita všeobecne známej skutočnosti širokému okruhu osôb, účastníkom konania, ako aj orgánom prejednávajúcim vec, jej dáva tú vlastnosť, že sa jej obsah prezumuje za preukázaný. Určité skutočnosti objektívnej reality sú také intenzívne a exkluzívne, že sudca ich existenciu môže v rozhodnutí deklarovať ako člen spoločnosti, napríklad ako spotrebiteľ. Rozhodovacia činnosť súdu je založená aj na poznaní objektívnej reality sudcami ako členmi spoločnosti, spotrebiteľmi na potravinovom trhu...Všeobecne známe skutočnosti tvoria v rámci dokazovania pozadie, na ktorom sa vytvára úsudok správneho orgánu pri vytváraní správnej úvahy...Súd ju iba konštatuje a v dôsledku konštatácie sa dôkazné bremeno presúva na subjekt, ktorý jej existenciu popiera. V konaní preto dochádza k obráteniu dôkazného bremena.“ Z uvedeného teda podľa žalovaného vyplýva, že pokiaľ účastník konania spochybní tvrdenú všeobecne známu skutočnosť, prechádza
dôkazné bremeno na jeho stranu, teda tento účastník konania musí predložiť dôkazy, ktorými danú všeobecnú známu skutočnosť chce vyvrátiť. V predmetnom správnom konaní však zo strany žalobcu k takémuto postupu nedošlo. Obmedzil sa len na konštatovanie nesúhlasu so závermi žalovaného a žiadne dôkazy či argumenty o tom, že by slovenská spotrebiteľská verejnosť nemala mať vedomosť o významne anglických slov tvoriacich prihlásené označenie, nepredložil. Žalovaný poukázal na to, že v preskúmavaných rozhodnutiach uviedol dôvody svojej správnej úvahy, ktoré ho viedli k záveru, že relevantná spotrebiteľská verejnosť bude vnímať význam slov, ktorými je prihlásené označenie tvorené ako „čistiť/čisté, vyčistené sklo, pohár, zrkadlo“, keď o.i. konštatoval, že angličtina je celosvetovo najpoužívanejším jazykom, že slovenská spotrebiteľská verejnosť je konfrontovaná s angličtinou v najrozličnejších každodenných situáciách. Dôsledkom tejto skutočnosti je nielen prispôsobenie vzorcov správania spotrebiteľskej verejnosti (uvedomenie si potreby ovládať anglický jazyk), ale aj prispôsobenie celospoločenského prístupu k vzdelávaciemu systému (po roku 1989 došlo k výraznej zmene vo výučbe cudzích jazykov).
17. Žalovaný ďalej poukázal na novelu zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Školský zákon“), ktorý od roku 2011 zaviedol zásadu, že cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať. V súlade s touto zásadou a na základe vtedy prijatej koncepcie vyučovania jazykov na základných a stredných školách bola zavedená povinná angličtina od tretieho ročníka základnej školy. Hoci sa následne od školského roku 2019/2020 zrušila povinnosť mať anglický jazyk ako prvý cudzí jazyk, zaviedla sa povinnosť zvoliť si tento jazyk ako druhý povinný cudzí jazyk v prípade, že nebol zvolený ako prvý cudzí jazyk. O rozšírenosti výučby anglického jazyka žalovaný poukázal na správu TASR zo dňa 27.09.2022 a Správu o priebehu a výsledkoch externej časti a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky v školskom roku 2016/2017 spracovanú Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania zo septembra 2017. Hoci uvedené údaje hovoria len o znalosti anglického jazyka medzi žiakmi základných a stredných škôl a vzhľadom na časové súvislosti dátumu podania prihlášky prihláseného označenia ide v súčasnosti o kategóriu spotrebiteľskej verejnosti do 30 rokov, nemožno poprieť, že anglický jazyk už predovšetkým od roku 1989 preniká do rôznych oblastí života slovenskej spotrebiteľskej verejnosti. Slovenská spotrebiteľská verejnosť je konfrontovaná s anglickým jazykom nielen v rámci vyučovacích procesov, ale aj v pracovnom prostredí, či v prostredí zábavného priemyslu a trávenia voľného času. Je teda zrejmé, že aj ostatná spotrebiteľská verejnosť vo vyšších vekových kategóriách je s anglickým jazykom konfrontovaná a anglický jazyk bude podstatnej časti tejto verejnosti známy, a to minimálne na základnej používateľskej úrovni, teda v rozsahu základnej slovnej zásoby. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na index znalosti angličtiny (EF English Profeciency Index) spracúvaný spoločnosťou EF Education first, podľa ktorého patrí Slovenská republika od roku 2017 v znalosti anglického jazyka medzi krajiny s vysokou úrovňou odbornosti, ktorá vypovedá o schopnosti v tomto jazyku prečítať si noviny, porozumieť televíznym programom a bez problémov pripraviť pracovnú prezentáciu po anglicky. Žalovaný v súvislosti s posúdením otázky, či majú byť slová tvoriace prihlásené označenie považované za súčasť základnej slovnej zásoby, uviedol, že hoci anglický jazyk má až milión slov, aj tí, pre ktorých je angličtina rodným jazykom, používajú v 90 % len 7500 slov. Tieto slová predstavujú základnú slovnú zásobu anglického jazyka. Poukázal na internetový slovník Longman, podľa ktorého slovo „glass“ patrí medzi 1000 najpoužívanejších hovorových a písaných slov, slovo „clean“ je zaradené medzi 2000 najpoužívanejších hovorových a písaných slov. Z uvedeného je tak zrejmé, že slová, ktorými je prihlásené označenie tvorené, patria do základnej slovnej zásoby anglického jazyka. Pre úplnosť žalovaný poukázal aj na vybrané rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa dotýkajú otázky rozšírenia anglického jazyka medzi obyvateľmi Európskej únie a vymedzenia základnej slovnej zásoby anglického jazyka (napr. rozsudok Všeobecného súdu EÚ vo veci T-436/12 zo dňa 08.07.2015 (obrazové označenie „rock&rock“), bod 83; rozsudok Všeobecného súdu EÚ vo veci T-528/11 zo dňa 16.01.2014 (obrazová ochranná známka „FOREVER“), bod 68; resp. v Zbierke nezverejnené rozsudky SD EÚ zo dňa 28.10.2009 vo veci T - 273/08 (slovná ochranná známka „ First - On - Skin“), bod 37 a zo dňa 05.10.2011 vo veci T - 118/09 (obrazová ochranná známka „Bloomclothes“), bod 38). Žalovaný mal za to, že všetky vyššie uvedené skutočnosti sú medzi slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou dobre známe a ako celok jednoznačne odôvodňujú fakt, že poznanie významu slovných prvkov „clean“ a „glass“ u relevantnej spotrebiteľskej verejnosti je všeobecne známou skutočnosťou. Tvrdenie žalobcu o opaku, ako aj jeho názor o nutnosti osvedčenia znalosti cudzieho jazyka, ako aj konkrétnych slov, ktorými je prihlásené označenie tvorené, u priemerného spotrebiteľa objektívnym spôsobom je podľa žalovaného potrebné považovať za neopodstatnený, pričom ani samotný žalobca bližšie nešpecifikuje, v čom má
spočívať objektívne osvedčenie znalosti cudzích slov a neuvádza ani žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili závery žalovaného o vnímaní významu prihláseného označenia zo strany relevantnej spotrebiteľskej verejnosti. Podľa žalovaného bolo dôvodné dospieť v preskúmavaných rozhodnutiach k záveru, že slovenský spotrebiteľ bude prihlásené označenie vnímať ako prostriedok na čistenie sklenených povrchov, čo poukazuje na nedostatok prihlasovanej ochrannej známky z dôvodu nedostatočnej rozlišovacej spôsobilosti. Napadnuté rozhodnutie neodporuje pravidlám logického myslenia a je v súlade so základnými princípmi administratívneho konania. Žalobca svojou argumentáciou nevyvrátil závery žalovaného, že prihlásené označenie nespĺňa základnú hmotnoprávnu podmienku existencie označenia ako ochrannej známky, ktorá vyplýva z funkcie a zmyslu ochrannej známky vo forme rozlišovacej spôsobilosti a tým neumožňuje individualizáciu tovarov alebo služieb rôznych osôb šírených, resp. poskytovaných pod týmto označením.
18. K žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia charakteru prihláseného označenia a k nezohľadneniu špecifík spojenia dvoch cudzích slov žalovaný uviedol, že „špecifiká spojenia dvoch cudzích slov“ zohľadnil a tomuto sa náležite venoval v prvostupňovom rozhodnutí na str. 5 a 6, pričom žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí závery prvostupňového rozhodnutia ako vecne správne potvrdil. Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade ide iba o spojenie dvoch anglických slov, ktorých význam spotrebitelia poznajú. Vo všeobecnosti pritom platí, že obyčajná kombinácia prvkov, z ktorých každý je opisný vo vzťahu k vlastnostiam samotných tovarov alebo služieb, zostáva opisnou vo vzťahu k týmto vlastnostiam. Z obyčajného spojenia týchto prvkov bez použitia neobvyklých obmien, predovšetkým syntaktických alebo významových, nemôže vzniknúť nič iné ako opisné označenie. Nie je pritom dôležité, či ide o slová v slovenskom jazyku alebo o slová v anglickom jazyku, ktorých významu podstatná časť slovenskej spotrebiteľskej verejnosti rozumie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Všeobecného súdu EÚ zo dňa 26.11.2008 vo veci T - 435/07 (ochranná známka „NEW LOOK“), ktorý v bode 20. o.i. uvádza: „ Z judikatúry je známe, že slovný prvok pozostávajúci z anglických slov, ktorých kombinácia je gramaticky správna, môže mať zmysel nielen pre anglicky hovoriacich verejnosť, ale tiež pre verejnosť s dostatočnou znalosťou anglického jazyka.“ Žalovaný tiež uviedol, že hoci žalobca tvrdí nesprávnosť záverov žalovaného, nijakým spôsobom neuviedol, prečo by mali byť tieto závery nesprávne. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
Replika
19. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že toto vyjadrenie nevyvracia žalobné dôvody uvedené v správnej žalobe. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa tvrdenia, že skutočnosti všeobecne známe dokazovať netreba s poukazom na „princípy správneho konania“ žalobca uviedol, že absencia ustanovenia o prípustnosti všeobecne známych skutočností v Zákone o ochranných známkach znamená, že všeobecne známa skutočnosť nemôže byť pre účely dokazovania v konaní podľa Zákona o ochranných známkach využitá. Trval na tom, že bolo povinnosťou žalovaného odôvodniť jeho skutkové zistenia (o znalosti cudzích slov slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou, ktoré sa majú prenášať do hodnotenia vnímania označenia slovenskými spotrebiteľmi) dôkazmi. Podľa žalobcu samotný obsah vyjadrenia žalovaného len potvrdzuje žalobné dôvody týkajúce sa namietanej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia, pričom považuje za neprípustnú snahu žalobcu dodatočne dopĺňať skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazy potvrdzujúce skutkové závery, o ktoré žalovaný oprel napadnuté rozhodnutie a rozširovať tým jeho odôvodnenie. Žalobca sa následne vyjadril k tvrdeniam a dôkazom označeným žalovaným v jeho vyjadrení, o.i. namietal relevantnosť metodiky hodnotenia anglickej slovnej zásoby slovníkom B. na preukázanie znalosti anglického jazyka a konkrétne výrazov „clean“ a „glass“ v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti. Ďalej žalobca odmietol ako všeobecne neprenosnú rozhodovaciu prax súdov Európskej únie, ktoré citoval žalovaný vo vyjadrení, ktoré sa týkajú registrácie ochranných známok Európskej únie. Mal za to, že v tomto konkrétnom prípade je vylúčená aplikácia princípu, podľa ktorého by malo rozporovanie všeobecne známej skutočnosti prenášať dôkazné bremeno na žalobcu. Poukázal na základný princíp dokazovania, že negatívna skutočnosť sa nedá preukázať -dôkazom sa nedá preukázať „neznalosť“ cudzích jazykov slovenským spotrebiteľom. Skutkový záver o znalosti angličtiny v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, osobitne výrazov „clean“ a „glass" podľa žalobcu nemá oporu v zistenom podklade pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí a nie je preto možné súhlasiť so žalovaným, že sa pre priemerného spotrebiteľa jedná o spojenie dvoch slov, ktorých význam spotrebitelia poznajú. Vzhľadom na uvedené žalobca naďalej považoval podanú žalobu v rozsahu žalobných dôvodov za dôvodnú.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov
20. Správny súd v Banskej Bystrici ako kauzálne príslušný na toto konanie podľa § 16 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom rozsah súdneho prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
21. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava žalobných dôvodov uvedených v správnej žalobe. Mal za to, že rozhodnutie je postavené na konštatovaní určitej úrovne znalosti anglického jazyka a slovnej zásoby v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, pričom túto skutočnosť žalovaný považoval za všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné dokazovať. Trval na tom, že orgány verejnej správy nevykonali dokazovanie na to, aby objektívne zistili určitú znalosť konkrétnych slov alebo znalosť anglického jazyka vo vzťahu ku prihlásenému označeniu. Skutková okolnosť znalosti anglického jazyka priemerným slovenským spotrebiteľom nebola osvedčená, rozhodnutie bolo založené len na všeobecnom konštatovaní jeho znalostí. V tejto súvislosti poukázal na to, že v konaní podľa Zákona o ochranných známkach je aplikácia § 34 Správneho poriadku vylúčená. Vyjadril nesúhlas so záverom, že slová, ktoré tvoria prihlásené označenie, sú slovami základnej anglickej slovnej zásoby. Poukázal na to, že posudzovanie základnej slovnej zásoby vo vzťahu k záveru, či sa jedná alebo nejedná o základné slová anglickej slovnej zásoby, je objektivizované napr. podľa Cambridgského slovníka. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predložil rozhodnutie Všeobecného súdu zo dňa 09.04.2025 vo veci T - 209/24, ktorého preklad vykonal sám, v ktorom podľa neho bolo konštatované, že slovenskí, českí i španielski spotrebitelia nedisponujú znalosťou anglického jazyka na takej úrovni, aby ovládali základnú slovnú zásobu. Navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.
22. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava argumentácie uvedenej v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí i vo svojom písomnom vyjadrení. Zdôraznila, že Úrad v rámci svojej zákonom danej kompetencie posúdil prihlasované označenie z hľadiska náležitostí vyžadovaných pre zápis tohto označenia ako ochrannej známky do registra podľa Zákona o ochranných známkach a dostatočne odôvodnil dôvody, pre ktoré musel túto prihlášku zamietnuť. V odôvodnení uviedol konkrétne dôvody osvedčujúce a preukazujúce záver žalovaného o absencii rozlišovacej spôsobilosti uvedeného prihlasovaného označenia, ako aj jeho opisnosti, pričom bola aplikovaná zásada formálnej i materiálnej pravdy vyplývajúca z ustanovení Zákona o ochranných známkach. Vo vzťahu k rozsudku Všeobecného súdu predloženého právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní poukázala na to, že toto rozhodnutie nebolo súčasťou administratívneho konania, keďže bolo vydané až po vydaní preskúmavaných rozhodnutí, a preto žalovaný nemohol na tento rozsudok prihliadať. Uviedla, že obsah predmetného rozsudku je žalovanému známy a konštatovala, že tento nie je možné v preskúmanom prípade aplikovať, keďže skutkové okolnosti daného prípadu sú odlišné od skutkových okolností prípadu, ktorý bol predmetom rozsudku. Taktiež závery o posudzovaní a klasifikácii základnej slovnej zásoby podľa Cambridgeského slovníka prezentované právnym zástupcom žalobcu podľa poverenej zástupkyne žalovaného z predmetného rozsudku nevyplývajú. Navrhla, aby správny súd žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
23. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
24. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
25. Podľa § 1 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení účinnom pre toto konanie (ďalej len „Zákon o ochranných známkach“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s právnou ochranou ochranných známok a konania vo veciach ochranných známok pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).
26. Podľa § 2 Zákona o ochranných známkach ochrannú známku môže tvoriť akékoľvek označenie, najmä slová vrátane osobných mien, kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo tvar obalu tovaru alebo zvuky, ak je toto označenie spôsobilé a) rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby a b) byť vyjadrené v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „register“) spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jasne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky.
27. Podľa § 5 ods. 1 písm. b) Zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak nemá rozlišovaciu spôsobilosť.
28. Podľa § 5 ods. 1 písm. c) Zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu, prípadne času výroby tovarov či poskytnutia služieb, alebo iných vlastností tovarov alebo služieb.
29. Podľa § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach označenie uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa zapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na základe jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky, rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené.
30. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o ochranných známkach úrad v konaní o zápise ochrannej známky do registra preskúma, či prihláška spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.
31. Podľa § 28 ods. 4, 5 Zákona o ochranných známkach (4) Ak označenie nie je spôsobilé na zápis podľa § 5, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad musí umožniť prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť. (5) Ak sa dôvody na zamietnutie prihlášky podľa odseku 4 týkajú len určitej časti tovarov alebo služieb, úrad prihlášku zamietne len pre tieto tovary alebo služby.
32. Podľa § 40 ods. 1, 2, 3 Zákona o ochranných známkach (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia; včas podaný rozklad má odkladný účinok. (2) Pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie z vlastného podnetu, b) vo veciach spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane. (3) Odôvodnenie rozkladu musí byť podané do jedného mesiaca odo dňa podania rozkladu. V prípade nepodania odôvodnenia rozkladu v tejto lehote úrad konanie o rozklade zastaví. Úrad konanie zastaví aj v prípade oneskoreného alebo neprípustného rozkladu.
33. Podľa § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní27) okrem § 19, § 28, § 29, § 30 ods. 1 písm. b) a d), § 32 až 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60.
34. Podľa § 52 ods.1, 2, 3 Zákona o ochranných známkach (1) Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (2) Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. (3) Úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. zákona o ochranných známkach; Účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
35. Podľa § 3 ods. 1, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
36. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
37. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
38. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (§ 134 ods. 1 SSP, s výnimkou prípadov uvedených v ods. 2). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo administratívneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.
39. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zamietnutí prihlášky ochrannej známky č. POZ 1936- 2021 zo dňa 12.08.2021 prihlasovateľa (žalobcu) podľa § 28 ods. 4 Zákona o ochranných známkach v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. b) a písm. c) Zákona o ochranných známkach. Rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného boli odôvodnené v podstate tým, že prihlásené označenie „CLEANGLASS“ vo vzťahu k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb nemá rozlišovaciu spôsobilosť a je opisné. K možnosti prekonania konštatovanej zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach prvostupňový orgán verejnej správy i žalovaný uviedli, že prihlasovateľ (žalobca) predloženými dokladmi nepreukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia na základe jeho používania (vo vzťahu k nárokovaným tovarom).
40. Správny súd predovšetkým uvádza, že žalobca svojou argumentáciou uvedenou v správnej žalobe v podstate nespochybnil závery orgánov verejnej správy o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia, ani závery o opisnosti prihlasovaného označenia „CLEANGLASS“ vo vzťahu k nárokovaným tovarom alebo službám. V správnej žalobe neprodukoval ani žiadne námietky vo vzťahu k prijatému záveru o neprekonaní zápisnej výluky v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach v administratívnom konaní žalobcom predloženými dôkazmi. Podľa formulácie žalobných dôvodov žalobca primárne namietal vady zistenia a hodnotenia skutkového stavu s argumentáciou, že podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia kľúčovou pre rozhodnutie je znalosť anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa, ktorý podľa názoru žalovaného rozumie obom anglickým slovám tvoriacim prihlasované označenie, pričom bolo poukázané na skutočnosť, že anglický jazyk (výrazy a slovné spojenia z angličtiny) preniká do života slovenskej spoločnosti, s čím súvisí aj zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenským spotrebiteľom aspoň na základnej používateľskej úrovni, t.j. v rozsahu základnej slovnej zásoby, do ktorej podľa žalovaného patria aj slová, ktorými je tvorené prihlásené označenie, čo žalovaný považoval za všeobecne známu skutočnosť, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje vykonanie žiadneho osobitného dokazovania. V rámci tejto námietky žalobca poukázal na ust. § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach, v zmysle ktorého sa o.i. ust. § 34 ods. 6 Správneho poriadku (podľa ktorého skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať) neaplikuje. Žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci, pričom mal za to, že žalovaný nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, neosvedčil znalosť cudzieho jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti objektívnym spôsobom, a preto žalovaným konštatovaný záver
o znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti podľa žalobcu nemá ani oporu v administratívnom spise, v dôsledku čoho žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie veci. Správny súd uvedené námietky vyhodnotil ako nedôvodné. 41. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že procesné právo obsahuje právne normy regulujúce konanie pred Úradom, ktorý je zodpovedný za registráciu ochranných známok. Úradu je teda zákonom zverená kompetencia posudzovať o.i. splnenie podmienok pre zápis prihlasovaného označenia prihlasovateľa (v tomto prípade žalobcu) ako ochrannej známky. Ustanovenie § 5 Zákona o ochranných známkach taxatívne vymenúva dôvody zamietnutia prihlasovaného označenia do registra ochranných známok. Ide o tzv. absolútne výluky zápisu označenia do registra, na ktoré Úrad prihliada z úradnej povinnosti. Absolútne dôvody sú výsledkom transpozície čl. 4 Smernice 2015/2436/EÚ (ďalej aj „Smernica“), ktorý v ods. 1 taxatívne vymenúva obligatórne dôvody zamietnutia zápisu a v ods. 2 a 3 uvádza fakultatívne dôvody, ktorými členské štáty môžu doplniť výpočet absolútnych dôvodov. Slovenský zákonodarca prevzal do ustanovenia § 5 aj tieto fakultatívne dôvody uvedené v Smernici. Mnohé z týchto dôvodov sú všeobecne formulované a pred ich aplikáciou na určitý skutkový stav vyžadujú výklad. Výklad týchto pojmov patrí do právomoci národných úradov, ktoré zapisujú ochranné známky do registra, ako aj správnych súdov, pričom je potrebné rešpektovať výklad, ktorý v danej veci už podal Súdny dvor EÚ. Správne súdy majú tiež možnosť požiadať Súdny dvor EÚ o výklad v rámci prejudiciálneho konania. Posúdenie jednotlivých absolútnych dôvodov pre nevykonanie zápisu prihlasovaného označenia do registra ochranných známok je preto vecou výkladu a následnej aplikácie na zistený skutkový stav orgánov verejnej správy a správnych súdov a nie vecou ich diskrečnej právomoci (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 8As 37/2011-154). Niektoré absolútne dôvody sa prekrývajú (napr. nedostatok rozlišovacej spôsobilosti je samostatný dôvod pod písm. b) ods. 1 § 5 Zákona o ochranných známkach a zároveň je súčasťou dôvodu pod písm. a) ods. 1 cit. ustanovenia). Napriek tomu, podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ to nič nemení na skutočnosti, že každý z dôvodov zamietnutia zápisu je nezávislý od ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie (C-304/06 P, bod 54).
42. Rozlišovacia spôsobilosť je základným a nemenným atribútom ochranných známok daným už od počiatku ich vzniku, keďže je hlavným dôvodom zavedenia ochranných známok vôbec. Umožňuje nielen odlíšiť jednu fyzickú alebo právnickú osobu od iných (túto funkciu plní aj obchodné meno), ale najmä umožňuje odlíšiť výrobky a služby jednej fyzickej alebo právnickej osoby od ostatných, čím spotrebiteľovi zároveň poskytuje aj informácie o vlastnostiach a kvalite ponúkaného výrobku a umožňuje mu tak ľahšiu orientáciu na trhu a tvorbu jeho rozhodnutia o výbere vhodnej spotrebiteľskej stratégie. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ podstatnou funkciou ochrannej známky je garantovanie identity pôvodu tovarov alebo služieb spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi tým, že mu umožňuje bez možnosti zámeny rozlišovať tovary alebo služby od ostatných tovarov alebo služieb, ktoré majú iný pôvod (C-517/99, bod 22; C-39/97, bod 28). Na to, aby ochranná známka mohla plniť svoju podstatnú úlohu v systéme nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorú sa snaží ZFEÚ vytvoriť, musí poskytnúť záruku, že všetky tovary a služby označené touto ochrannou známkou, vznikli pod kontrolou jednej osoby, ktorá je zodpovedná za ich kvalitu (C-39/97, bod 28; C-10/89, body 13 a 14 a tam citovaná judikatúra). Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky podľa sekundárneho práva EÚ sa musí posudzovať tak vo vzťahu k tovarom a službám, ktoré sú ňou označené, ako aj vzhľadom na vnímanie príslušnej skupiny verejnosti, ktorú tvoria riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní spotrebitelia (C-363/99, bod 34 a tam citovaná judikatúra; viď aj § 5 ods. 1 písm. b) Zákona o ochranných známkach). Rozlišovaciu spôsobilosť možno vnímať z pohľadu objektu (tovarov a služieb), subjektu, ktorý dané označenie používa, a z pohľadu samotného označenia, ktoré má byť zapísané ako ochranná známka. Napokon, pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti nesmie chýbať pohľad príslušnej skupiny verejnosti, ktorej sú označené výrobky alebo služby určené. Niektoré označenia prihlasované ako ochranná známka vykazujú menšiu, iné väčšiu rozlišovaciu spôsobilosť. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia 2017/1001 (ďalej aj „Nariadenie“) znamená, že daná ochranná známka umožňuje identifikovať výrobok alebo službu, pre ktoré sa zápis žiada, ako výrobok alebo službu pochádzajúce od určitého podniku, a teda odlíšiť tento výrobok alebo túto službu od výrobkov alebo služieb iných podnikov (viď rozsudok z 08.02.2011, Paroc/ÚHVT (INSULATE FOR LIFE), T-157/08, EU:T:2011:33, bod 44 a citovanú judikatúru). Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky sa musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom alebo službám, pre ktoré sa zápis požaduje, a na druhej strane vo vzťahu k jej vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti (viď rozsudok z 25.09.2014, Giorgis/ÚHVT – Comigel (Forma dvoch zabalených pohárov), T-474/12, EU:T:2014:813, bod 13 a citovaná judikatúra]. Označenia, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia, sa považujú za nespôsobilé plniť základnú funkciu
ochrannej známky, a to identifikovať pôvod tovaru alebo služby, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, aby tak spotrebiteľovi, ktorý nadobudne tento tovar alebo službu, umožnil pri ďalšom nadobudnutí vykonať rovnaký výber, ak sa skúsenosť ukáže byť pozitívnou, alebo vykonať iný výber, ak sa ukáže ako negatívna (rozsudok z 27. 02.2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL), T-34/00, EU:T:2002:41, bod 37; viď tiež rozsudky z 15.09.2009, Wella/ÚHVT (TAME IT), T-471/07, EU:T:2009:328, bod 14 a citovanú judikatúru, a z 13.03.2024, Quality First/EUIPO (MORE-BIOTIC), T-243/23, neuverejnený, EU:T:2024:162, bod 19 a citovanú judikatúru). Ďalším významným rozhodnutím je rozsudok ESD vo veci C - 541/18 zo dňa 12.09.2019 AS proti proti Deutsches Patent- und Markenamt, v ktorom Súdny dvor EÚ uviedol, že „... článok 3 ods. 1 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že rozlišovacia spôsobilosť označenia, o ktorého zápis ako ochrannej známky sa žiada, sa má preskúmať s prihliadnutím na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti, vrátane všetkých spôsobov pravdepodobného používania prihlasovanej ochrannej známky. V prípade neexistencie iných nepriamych dôkazov ide o také spôsoby používania, ktoré vzhľadom na zvyklosti v dotknutom hospodárskom odvetví môžu byť v praxi významné“. Toto rozhodnutie zdôraznilo význam dôkladného posúdenia rozlišovacej spôsobilosti pri prihlasovaní ochranných známok, pričom je potrebné brať do úvahy nielen jednotlivé prvky označenia, ale aj celkový dojem a spôsob akým budú vnímané relevantnou skupinou verejnosti.
43. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy v preskúmavanom prípade posúdili rozlišovaciu spôsobilosť prihláseného označenia tak z objektívneho, ako aj zo subjektívneho hľadiska a svoju úvahu uviedli v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Objektívne hľadisko znamená, že posudzované označenie musí byť čo do obsahu i prevedenia natoľko originálne, že jeho individuálne prvky umožnia spoľahlivo odlíšiť konkrétny výrobok/službu, pre ktorú sa používa. Subjektívnym hľadiskom je vlastné vnímanie spotrebiteľom. Označenie je dištinktívne, ak je spotrebiteľ schopný podľa neho rozoznať označený výrobok/službu a dokáže si ho spojiť s jeho výrobcom/poskytovateľom. Do úvahy sa berie priemerný spotrebiteľ s obvyklým prehľadom a bežnou orientáciou na trhu, s priemernými geografickými a jazykovými znalosťami. Nedostatkom rozlišovacej spôsobilosti trpia predovšetkým označenia popisné a druhové. Popisné označenia sú všeobecne také, ktoré iba charakterizujú vlastnosť, spôsob výroby alebo zloženie výrobku a pod. Správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý vo svojom rozhodnutí na strane 5 uviedol „... je zrejmé, že prihlásené označenie bude vo vzťahu k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, ktoré možno súhrnne označiť ako mydlá, čistiace prípravky a prípravky na domáce chemické čistenie a dezinfekciu, relevantnou verejnosťou, ktorou je široká spotrebiteľská verejnosť, vnímané ako opisné, poskytujúce jej priamu informáciu o charaktere a zameraní týchto tovarov, t. j., že ide o prípravky slúžiace na odstraňovanie nečistôt zo skla, resp. z povrchov sklenených predmetov“. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky má teda za úlohu odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb iných osôb. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. j. 7 As 35/2011 - 246 vo veci GOLF, podľa ktorého „smyslem ochranných známek je mimo jiné „oslovit relevantní okruh spotřebitelů tak, aby pomocí označení výrobek tzv. identifikovali s jeho původcem. Právě stanovením zákonných podmínek zápisné způsobilosti zákon omezil „lákání spotřebitelů“ pomocí označení požadavkem určité minimální míry rozlišovací způsobilosti, aby institut ochranných známek plnil svůj primární identifikační účel v rámci konkurenční soutěže podnikatelů na relevantním trhu. (…) Proto by značky a údaje, které mohou sloužit pro určení vlastností zboží nebo služeb, pro které se žádá zápis, měly zůstat volně k dispozici všem podnikatelům, aby mohly být použity při popisu stejných vlastností jejich vlastního zboží“. Vo všeobecnosti platí, že cudzojazyčné označenia môžu mať vplyv na túto schopnosť. Napríklad slovO „pizza“ pre talianske jedlo má slabú rozlišovaciu spôsobilosť. Ak naopak cudzojazyčné označenie nemá vnímateľný význam pre priemerného spotrebiteľa, jeho rozlišovacia spôsobilosť je vysoká a môže byť registrované ako ochranná známka. Úrad skúma či priemerný spotrebiteľ cieľovej krajiny rozumie významu cudzojazyčného slova. Pri skúmaní cudzojazyčného označenia ochrannej známky je dôležité posúdenie nasledovných kritérií: znalosť cudzieho jazyka v cieľovej skupine; význam slova, jeho opisnosť v súvislosti s tovarom a službou; výslovnosť a vizuálna podobnosť s existujúcimi ochrannými známkami. Je teda možné zhrnúť, že cudzojazyčné označenie môže mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky, ak je výraz opisný a široko známy pravdepodobne nebude chránený, ak je však cudzojazyčné slovo pre spotrebiteľa nezrozumiteľné alebo fantazijné, môže mať vysokú rozlišovaciu spôsobilosť a môže byť vhodné na ochranu ako ochranná známka. Ak cudzojazyčné označenie priamo opisuje vlastnosti výrobku alebo služby čo i len v jednej variante významu, nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť uznanú ako
ochranná známka. Súdny dvor EÚ sa pokúsil vymedziť prípady, na ktoré sa tento absolútny dôvod zamietnutia prihlasovaného označenia vzťahuje. Podľa neho ide o prípady, keď je označenie, ktorého zápis ako ochrannej známky sa požaduje, spôsobilé označiť „vlastnosť“ výrobkov alebo služieb, ktoré sú predmetom prihlášky; voľba výrazu „vlastnosť“ zdôrazňuje skutočnosť, že označeniami, ktoré sú predmetom tohto ustanovenia, sú iba tie označenia, ktoré slúžia na označovanie vlastností tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis požaduje, ktoré zainteresované kruhy ľahko rozpoznajú (C-51/10 P, body 49 až 50). V rozsudku T-507/08 - Natur -Aktiva (2011) spoločnosť Hipp požiadala o registráciu ochrannej známky „Natur-Aktiva“ pre potraviny a nápoje, pričom súd rozhodol, že kombinácia slov natur (príroda) a aktiva (aktivita) je pre priemerného spotrebiteľa v Európskej únii dostatočne zrozumiteľná a opisná, a preto nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Tento prípad poukazuje na to, že ak je cudzojazyčné slovo v bežnom použití ľahko zrozumiteľné vo viacerých jazykoch, môže byť považované za opisné. Súdny dvor EÚ tiež konštatoval, že zápis označenia možno zamietnuť iba vtedy, ak možno rozumne predpokladať, že ho zainteresované kruhy skutočne identifikujú ako opis jednej z uvedených vlastností (C-51/10 P, bod 50; C-108/97 a C-109/97, bod 31; C-363/99, bod 56). Súdy EÚ napr. odmietli priznať právnu ochranu označeniu „1000“ pre periodiká obsahujúce krížovky, keďže toto označenie by verejnosť vnímala ako opisný charakter tovaru, že dané periodikum obsahuje 1000 krížoviek (C-51/10 P, T-298/06) alebo označeniu „ecodoor“, ktoré by verejnosť vnímala ako ekologický spôsob konštrukcie dverí, ale nie ako označenie vyjadrujúce pôvod tovarov od konkrétneho podnikateľa (T-625/11, bod 24; C-126/13 P), či označeniu „EcoPerfect“, ktoré sa využíva na označenie výrobkov alebo služieb, ktoré sú priateľské k životnému prostrediu a nezaťažujú ho (T-328/11, bod 45). Z uvedeného vyplýva, že označenie má opisný charakter, pokiaľ má dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť s predmetnými tovarmi alebo službami, ktorá by dotknutej verejnosti umožňovala okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis jednej z vlastností predmetných výrobkov alebo služieb (T-234/06, bod 25 a tam citovaná judikatúra). Opisný charakter ochrannej známky sa totiž posudzuje vo vzťahu k výrobkom, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, berúc do úvahy predpokladané vnímanie priemerného spotrebiteľa predmetnej kategórie tovarov, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného (T-234/06, bod 26). Správny súd podporne poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 6As 304/2020 – 42 zo dňa 23.06.2021 vo veci zamietnutia návrhu na zápis slovnej ochrannej známky v znení „TravelPortal“, nakoľko prihlasované označenie vyhodnotil ako nespôsobilé na zápis pre jeho chýbajúcu rozlišovaciu spôsobilosť.
44. V preskúmavanom prípade orgány verejnej správy dospeli k záveru, že znalosť anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa dosahuje základnú úroveň, do ktorej spadajú aj slovné prvky obsiahnuté v označení „CLEANGLASS“. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v súčasnosti prenikajú anglické výrazy do slovenského jazyka a tieto v niektorých prípadoch vytláčajú slovenské ekvivalenty. Orgány verejnej správy svoj záver o znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa odôvodnili s argumentáciou, že prihlásené označenie je tvorené výlučne slovným prvkom „CLEANGLASS“, pričom ide o spojenie dvoch cudzích slov „CLEAN“ a „GLASS“, ktorých význam spotrebitelia poznajú. Slovo „CLEAN“ je vnímané vo význame „čistý; čistotný; (vy)čistiť; upratať“ a slovo „GLASS" znamená „sklo; pohár; zrkadlo“ (In:https://slovniky.Lingea.sk/anglicko - slovensky/). Aj keď slovné prvky „CLEAN“ a „GLASS“, ktoré tvoria prihlásené označenie, predstavujú anglické výrazy, t.j. predstavujú slová pochádzajúce z jazyka, ktorý je pre slovenského spotrebiteľa cudzím jazykom, resp. nie je úradným jazykom na Slovensku, prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na úroveň znalosti anglického jazyka relevantnej spotrebiteľskej verejnosti na území Slovenskej republiky, pričom relevantná časť slovenskej verejnosti je v súčasnosti už do takej miery vzdelaná v oblasti najvýznamnejšieho svetového jazyka, akým je angličtina, že z významového hľadiska je okamžite schopná rozpoznať dva bežné anglické výrazy v znení „CLEAN“ a „GLASS“. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia k argumentu prihlasovateľa ohľadom znalosti anglického jazyka slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou, konkrétne anglických výrazov „CLEAN“ a „GLASS“ doplnil, že nie je sporné, že v súčasnosti do života slovenskej spoločnosti preniklo a preniká stále viac výrazov a slovných spojení z angličtiny, s čím priamo súvisí aj zvyšovanie úrovne ovládania anglického jazyka slovenským spotrebiteľom. Angličtina je celosvetovo najpoužívanejším jazykom, pričom Slovenská republika nie je izolovanou krajinou, je plnoprávnym členom tak európskeho, ako aj medzinárodného spoločenstva. Slovenská spotrebiteľská verejnosť je konfrontovaná s anglickým jazykom nielen v rámci vyučovacích procesov (a to nielen pokiaľ ide o žiakov základných a stredných škôl, ale aj využívaním rôznych jazykových kurzov pre všetky vekové kategórie), ale aj v pracovnom prostredí či v prostredí zábavného priemyslu a trávenia voľného času (internet, sociálne siete, televízne vysielanie, počítačové hry, dovolenky v zahraničí a pod.). Orgán rozhodujúci o rozklade v zhode s prvostupňovým orgánom konštatuje,
že to, že anglický jazyk je známy podstatnej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti aspoň na základnej používateľskej úrovni, teda v rozsahu základnej slovnej zásoby, do ktorej patria aj slová, ktorými je tvorené prihlásené označenie, je všeobecne známou skutočnosťou, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje vykonanie žiadneho osobitného dokazovanie zo strany úradu. S ohľadom na uvedené nie je dôvodné tvrdiť, že priemerný slovenský spotrebiteľ, za ktorého je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ potrebné považovať riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa, nebude rozumieť anglickým slovám „CLEAN“ a „GLASS“, ktoré tvoria prihlásené označenie len preto, že predstavujú slová pochádzajúce z jazyka, ktorý je pre neho cudzím jazykom, resp. nie je úradným jazykom na Slovensku. Podľa názoru správneho súdu vyššie uvedená argumentácia orgánov verejnej správy sa nevymyká zásadám logického uvažovania, zodpovedá spoločenským podmienkam a skutočnosti, že väčšia časť slovenských spotrebiteľov ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu týchto slov napriek tomu, že anglický jazyk nie je úradným jazykom na Slovensku. Žalobca napokon v správnej žalobe (v rámci námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu) expressis verbis netvrdil, že vyššie uvedená úvaha, resp. závery orgánov verejnej správy sú nesprávne, resp. že nezodpovedajú skutočnosti a nepredložil ani dôkazy spochybňujúce závery prijaté orgánmi verejnej správy, ktoré sa nevymykajú zásadám logického uvažovania a nespornej skutočnosti, že prenikanie anglického jazyka na území Slovenska sa stále viac prehlbuje, a preto podstatná časť slovenskej verejnosti (slovenských spotrebiteľov) ovláda anglický jazyk do takej miery, že rozumie významu vyššie uvedených slov, nepredložil ani dôkazy spochybňujúce záver, že uvedené slová „clean“ a „glass“ sú bežné slová patriace do základnej slovnej zásoby. Správny súd preto vyhodnotil uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú, ktorá predstavuje len vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s odôvodnením rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy.
45. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaným konštatovaný skutkový stav o znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci a súčasne predmetný skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, a to z dôvodu, že žalovaný žiadnym spôsobom nevykonal dokazovanie smerujúce k znalosti anglického jazyka v slovenskej spotrebiteľskej verejnosti, pričom s poukazom na § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach, (ktorý o.i. vylučuje aplikáciu ust. § 34 ods. 6 Správneho poriadku v konaní podľa Zákona o ochranných známkach) uviedol, že tzv. notorietu ako podklad preukázania skutkového tvrdenia v rámci správneho konania týkajúceho sa ochranných známok nemožno zvoliť, správny súd uvádza, že je možné prisvedčiť žalobcovi, že Zákon o ochranných známkach v ust. § 51 vylučuje o.i. aj aplikáciu ust. § 34 ods. 6 Správneho poriadku (podľa ktorého skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať), avšak skutočnosť, že žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia (v rámci vysporiadania sa s námietkou žalobcu uplatnenou v rozklade ohľadom znalosti anglického jazyka slovenskou spotrebiteľskou verejnosťou) o. i. konštatoval, že „... anglický jazyk je známy podstatnej časti slovenskej spotrebiteľskej verejnosti aspoň na základnej používateľskej úrovni, teda v rozsahu základnej slovnej zásoby, do ktorej patria aj slová, ktorými je tvorené prihlásené označenie, je všeobecne známou skutočnosťou, ktorá pre svoje uplatnenie nepotrebuje vykonanie žiadneho osobitného dokazovania zo strany úradu“ neznamená, že žalovaný aplikoval ust. § 34 ods. 6 Správneho poriadku. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy v rámci posudzovania splnenia podmienok pre zápis prihlasovaného označenia do registra ochranných známok mali v kompetencii posúdiť všetky rozhodné skutočnosti, na základe ktorých následne posudzovali splnenie, resp. nesplnenie podmienok na zápis predmetného prihlasovaného označenia do registra ochranných známok, pričom v rámci správnej úvahy, v intenciách zákona a v súlade so zásadami logického uvažovania orgány verejnej správy následne svoju úvahu uviedli v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd má za to, že žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav potrebný pre rozhodnutie o prihláške žalobcu vo vzťahu k splneniu podmienok pre zápis predmetného prihlasovaného označenia do registra ochranných známok v zmysle ust. § 5 Zákona o ochranných známkach, keď po zistení, že prihlasované označenie nespĺňa podmienky na zápis v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o ochranných známkach (nedostatočná rozlišovacia spôsobilosť a opisnosť), ako aj nepreukázanie prekonania vznesených zápisných výluk v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach predloženými dôkazmi (ktorý záver žalobca v správnej žalobe ani nenamietal) konštatovali, že neboli splnené podmienky pre zápis prihlasovaného označenia do registra a následne prihlášku zamietli s poukazom na § 28 ods. 4 v spojení s § 5 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o ochranných zámkach. V tejto súvislosti je podľa správneho súdu potrebné poukázať na to, že aj keď vo všeobecnosti platí, že orgán verejnej správy má povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, toto vyjadrenie zásady materiálnej pravdy je však v konaní
pred Úradom nahradené ustanoveniami, ktoré sú vyjadrením zásady formálnej pravdy, čím sa procesná aktivita, najmä povinnosť tvrdenia a dôkazného bremena, prenáša na účastníkov konania. Za úspech v konaní nesie zodpovednosť účastník konania, ktorý je povinný navrhovať dôkazy, a v prípade, že nimi aj disponuje, tieto dôkazy predkladať. Dôkazy následne vykonáva orgán verejnej správy. Orgán verejnej správy je však povinný vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli účastníci konania a je viazaný odôvodnením a dôkazmi účastníkov konania. Z vlastnej iniciatívy dôkazy nenavrhuje. Správny súd poukazuje v tejto súvislosti na povinnosť žalobcu ako účastníka administratívneho konania v zmysle § 52 ods. 1 a 3 Zákona o ochranných známkach predložiť alebo navrhnúť dôkazy, ak mal za to, že závery orgánov verejnej správy nie sú správne, resp. že skutkový stav nie je dostatočne zistený. V preskúmavanom prípade žalobca v administratívnom konaní nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie úrovne znalosti anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa, ktorá by nepostačovala na porozumenie významu anglických slov „clean“ a „glass“, preto bol orgán verejnej správy v rámci zákonom zverenej správnej úvahy a posúdenia rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia oprávnený posúdiť to, či priemerný slovenský spotrebiteľ porozumie významu týchto slov. Možno preto súhlasiť so žalovaným, že pokiaľ účastník konania chcel relevantne spochybniť záver Úradu i žalovaného, ku ktorému dospeli v rámci im zákonom zverenej správnej úvahy, prešlo dôkazné bremeno na jeho stranu, a teda žalobca mal povinnosť predložiť dôkazy, ktorými by orgánmi verejnej správy tvrdenú skutočnosť vyvrátil. V predmetnom konaní však žalobca nepredložil žiadne dôkazy či argumenty o tom, že slovenská spotrebiteľská verejnosť nemá mať vedomosť o významne anglických slov tvoriacich prihlásené označenie, ani že sa nejedná o bežné slová patriace do základnej slovnej zásoby. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že nie je schopný preukázať niečo čo nie je, nakoľko úroveň znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa v miere, ktorá nepostačuje na porozumenie slovným prvkom tvoriacim prihlasované označenie, predstavuje skutočnosť, ktorá vo všeobecnosti existuje, teda je možné ju preukazovať.
46. Správny súd má vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že pokiaľ Úrad i žalovaný dospeli k záveru, že prihlasované označenie „CLEANGLASS“ nemá rozlišovaciu spôsobilosť a je opisné vo vzťahu k nárokovaným tovarom v triedach 3 a 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, tento záver je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Je tomu tak aj z dôvodu, že v prípade prihlasovaného označenia „CLEANGLASS“ sa nejedená o neobvyklé slovné spojenie, ktoré by malo rozlišovaciu spôsobilosť pre nárokované výrobky samé osebe, pretože je zložené z dvoch anglických výrazov, s ktorých významom je bežný slovenský spotrebiteľ oboznámený, a ktoré bezprostredne súvisia s nárokovanými výrobkami, keď označujú oblasť (výrobky na odstraňovanie nečistôt zo skla, resp. zo sklenených povrchov), ktorej sa týkajú. Jedná sa preto o označenie popisné, bez rozlišovacej spôsobilosti. Správny súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ide o unikátne spojenie slov. Naopak, správny súd sa stotožňuje s hodnotením Úradu i žalovaného, že ide o jednoduché spojenie dvoch slov, ktoré samostatne sú nositeľmi svojho sémantického významu, pričom ich sémantický význam sa ich jednoduchým spojením do jedného slova žiadnym spôsobom nemení. Správny súd poukazuje na to, že Všeobecný súd Európskej únie tiež skúmal opisný charakter označení novotvarov zložených z viacerých slov alebo ich skratiek so záverom, že na to, aby takéto označenie bolo zapísané ako ochranná známka, musí toto označenie u cieľovej skupiny verejnosti vytvárať dojem dostatočne vzdialený od dojmu vytvoreného jednoduchým spojením slovných prvkov, ktoré ju tvoria tak, aby tým bol zmenený význam alebo rozsah tohto pojmu (vid T-207/06, body 29 a 35). Aby ochranná známka tvorená novotvarom alebo slovom, ktoré je výsledkom kombinácie znakov, mohla byť pokladaná za opisnú, nestačí, aby sa konštatoval prípadný opisný charakter pre každý z týchto znakov; takýto charakter musí byť taktiež konštatovaný pre novotvar alebo samotné slovo (T-19/04, bod 26). V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ odmietol priznať právnu ochranu označeniu EUROPIG, keďže označenie „euro“ naznačuje európsky pôvod výrobku a „pig“ naznačuje, že ide o bravčový mäsový výrobok, pričom označenie bolo prihlasované pre mäsové výrobky; ani novotvar „europig“ nezabezpečil dostatočne vzdialený dojem od tohto opisného charakteru výrobku (bližšie pozri T-207/06; T-19/04; T-367/02 až C-369/02, bod 31). Inak by tomu bolo teda v prípade, keby toto spojenie bolo prekvapivé, fantazijné, teda také, ktoré v tejto kombinácii nemá vlastný význam. Význam slovnej kombinácie „CLEANGLASS“ je však spotrebiteľovi celkom jasný a je rovnako spotrebiteľom takto používaný a vnímaný ako informatívna správa označujúca výrobky, ktoré sa používajú na odstránenie nečistôt zo skla, resp. sklenených povrchov. V rámci správnej úvahy má žalovaný možnosť vytvárať si úsudok na vec v tolerančnom pásme (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžhuv/3/2011 zo dňa 03.10.2011). Správny súd má za to, že žalovaný touto úvahou nevybočil z medzí správnej úvahy a dostatočne odôvodnil svoje závery.
47. Pokiaľ žalobca namietal, že skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, a to vo vzťahu ku skutkovému záveru o znalosti anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa na takej úrovni, že porozumie významu slovných prvkov „clean“ a „glass“ tvoriacich prihlasované označenie, správny súd zdôrazňuje, že otázku rozlišovacej spôsobilosti označenia je potrebné posudzovať vo vzťahu k výrobkom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, a tiež vo vzťahu k tomu, ako tieto výrobky (resp. služby) vníma príslušná skupina verejnosti (napr. C-456/01 P a C-457/01 P, bod 35; C-25/05 P, bod 25; C-238/06 P, bod 79; C344/10 P a C-345/10 P, bod 43). Záver o nedištinktívnosti vychádza vždy z objektívneho a subjektívneho posúdenia s tým, že sa má všeobecne za to, že všeobecné, popisné a široko formulované označenie prispieva k nedištinktívnosti označenia výrobkov a služieb. V posudzovanej veci nie je pochýb, že sa vo vzťahu k ponúkaným výrobkom jedná o označenie všeobecné a popisné a nie o označenie originálne. Žalovaný nie je k tejto otázke povinný vykonávať žiadny prieskum znalosti úrovne anglického jazyka priemerného slovenského spotrebiteľa. Naopak, je na žalobcovi, aby v zmysle § 5 Zákona o ochranných známkach preukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti, v rámci ktorého môže, resp. musí predložiť dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že široká verejnosť bude vnímať toto označenie ako označenie originálne, ktoré je spojené so žalobcom. Preto ak žalobca síce namietal nedostatočne zistený skutkový stav ohľadom znalosti anglického jazyka u priemerného slovenského spotrebiteľa v miere dostatočnej na porozumenie významu slov tvoriacich prihlasované označenie, avšak nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by úroveň tejto znalosti preukázal, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej povinnosti preukázať rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovaného označenia. Napokon žalobca (ako už bolo vyššie uvedené) ani nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie. Správny súd poukazuje na to, že Zákon o ochranných známkach upravuje práva a povinnosti orgánu verejnej správy a účastníkov konania pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie. Aj z dôvodovej správy k Zákonu o ochranných známkach vyplýva, že „... ustanovenie § 52 Zákona o ochranných známkach korešponduje s tendenciou prekonania princípu materiálnej pravdy, ktorá sa striktne prejavuje v zásade oficiality. Nadväzuje na praktickosť a logickú štruktúru kontradiktórnosti konania a na uplatňovanie zásady formálnej pravdy. Uvedené princípy umožňujú účastníkom konania podporiť svoje tvrdenia navrhnutím dôkazov a tým ovplyvniť priebeh samotného konania. Ustanovenie upravuje aj ďalšie všeobecné zásady dokazovania a hodnotenia dôkazov pred úradom. Úradu nenáleží zisťovať skutočnosti a podklady potrebné pre rozhodnutie v konaní.“ V tejto súvislosti správny súd podporne poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžh 1/2010 zo dňa 30.06.2011, ktorého závery o dokazovaní v konaní pred Úradom sú napriek tomu, že zodpovedajú predchádzajúcej právnej úprave (zákon č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach) použiteľné aj v tomto konaní a v zmysle ktorých „... účastníci konania sú povinní predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súčasne (zákon) zakotvuje právo a povinnosť úradu vykonávať dokazovanie a hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Len skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté, môže byť podkladom pre rozhodnutie. Správny orgán je povinný postupovať v súlade so Správnym poriadkom, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. Nečinný účastník však následne nemôže namietať nevykonanie dôkazov, resp. neuváženie skutočností, ktoré mohol oznámiť, označiť alebo predložiť a neurobil tak. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie pravdivosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania. Nemožno preto rozumne od správneho orgánu očakávať, že bude predvídať možné výhrady a námietky účastníkov konania a v súlade s týmito s účastníkom komunikovať“. Pre úplnosť správny súd uvádza, že námietka žalobcu, že Úrad pochybil, ak nevykonal dokazovanie za účelom preukázania toho, že je slovné spojenie prihlasované žalobcom na zápis bežné (poznateľné čo do významu), nie je dôvodná. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, na aké tovary sa má prihlasované označenie vzťahovať, ani skutočnosť, že tieto tovary ponúkajú na trhu aj ďalšie subjekty. Úzka jazyková spojitosť medzi anglickým výrazom „cleanglass“ a výrobkami na čistenie je natoľko zrejmá, že ohľadom nej nebolo potrebné vykonávať dokazovanie. Následné hodnotenie toho, či v tomto konkrétnom prípade došlo k naplneniu neurčitého právneho pojmu „rozlišovacia spôsobilosť“, potom nebolo otázkou skutkovou, ale otázkou právnou, pretože sa jednalo o subsumpciu konkrétneho skutkového stavu pod príslušnú právnu normu. Výrok rozhodnutia žalovaného (i Úradu) teda zodpovedá skutkovému stavu zistenému z vykonaných dôkazov označených žalobcom. Ide o rozhodnutie v administratívnom konaní, ktoré zodpovedá spôsobu dokazovania podľa § 52 Zákona o ochranných známkach.
48. V posudzovanom prípade Úrad i žalovaný dospeli tiež k záveru, že žalobca nepreukázal ani to, že prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k nárokovaným tovarom. Úrad a následne žalovaný pri posudzovaní otázky, či prihlasované označenie nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pri používaní v obchodnom styku, vychádzali z dôkazov predložených žalobcom (dôkazy špecifikované v bode 5 a 10 tohto rozsudku), pričom dospeli k zhodnému záveru, že z predložených dôkazných materiálov je zrejmé, že nepreukazujú nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach, keďže buď nie sú datované, príp. nespadajú do rozhodného obdobia, t. j. do obdobia pred dátumom podania prihlášky ochrannej známky, alebo sa na nich nenachádza prihlásené označenie v takej podobe, v akej bolo prihlásené na zápis do registra ochranných známok. Nakoľko k tomuto právnemu záveru a k samotnému spôsobu vyhodnotenia dôkazov orgánmi verejnej správy žalobca v správnej žalobe neuplatnil žiadne žalobné námietky a správny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za žalobcu, ani nemôže za žalobcu všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v správnej žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného konkretizovať, uvedené závery Úradu i žalovaného o tom, že prihlasované označenie nenadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k nárokovaným tovarom, vyhodnotil ako správne.
49. Žalobca napokon v správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov a tvrdil, že žalovaný vychádza z viacerých všeobecných tvrdení, ktoré žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Žalobca konkrétne namietal arbitrárnosť a neodôvodnenosť záveru žalovaného, že slová tvoriace prihlasované označenie sú bežné anglické slová s poukazom na to, že ich význam sa nachádza v slovníku anglického jazyka; ďalej, že žalovaný nezdôvodnil, prečo by malo byť priemernému spotrebiteľovi „na prvý pohľad zrejmé, že ide o spojenie dvoch cudzích slov „clean“ a „glass“, ako aj to, že napadnuté rozhodnutie vychádza len zo všeobecných tvrdení o prenikaní anglického jazyka do slovenčiny. Túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Rozhodnutie žalovaného (ako aj rozhodnutie Úradu) obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 46 až 47 Správneho poriadku, ktorého ustanovenia sa v zmysle § 51 Zákona o ochranných známkach aplikujú aj na konanie o ochranných známkach. Napadnuté rozhodnutie správny sa považuje za náležite odôvodnené vo vzťahu k výroku, teda vo vzťahu k posúdeniu toho, či prihláška ochrannej známky, resp. prihlasovaného označenia spĺňa alebo nespĺňa náležitosti, resp. podmienky pre jej zápis do registra ochranných známok. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia (ani v odôvodnení rozhodnutia Úradu) správny súd neidentifikoval žiadne nedostatky, ktoré by spôsobovali jeho nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje dôvody, ktoré jasne a zrozumiteľne dávajú odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 115/03 zo dňa 03.03.2003). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, v čom spočíva nedostatok rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia žalobcu a aké úvahy ho viedli k záveru, že žalobca nepreukázal prekonanie zápisných výluk vyplývajúcich z ust. § 5 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o ochranných známkach a nepreukázal ani nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach. Tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného tak predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu s odôvodnením, resp. s hodnotením žalovaného, pričom samotné vyjadrenie nesúhlasu nepostačuje na konštatovanie nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
50. Žalobca v replike a na pojednávaní uviedol, že považuje za neprípustnú snahu žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe dodatočne dopĺňať skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazy potvrdzujúce skutkové závery, o ktoré žalovaný oprel napadnuté rozhodnutie a rozširovať tým jeho odôvodnenie. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením, že nie je prípustné, aby žalovaný nahrádzal argumentáciou uvedenou vo vyjadrení k správnej žalobe absenciu právneho posúdenia v odôvodnení svojho rozhodnutia. V preskúmavanom prípade sa však o tento prípad nejedná. Žalovaný síce vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol ďalšie argumenty nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (svedčiace v prospech jeho záveru, že prihlasované označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť a ani ju nenadobudlo), avšak podľa názoru správneho súdu nešlo ani o dopĺňanie právneho posúdenia, ani o dopĺňanie dôvodov, ktoré by v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentovali. Správny súd preto posudzoval obsah vyjadrenia žalovaného len ako uvedenie podpornej argumentácie, ktorá mala osvedčiť, resp. zdôrazniť správnosť tých záverov žalovaného, ku ktorým dospel v napadnutom rozhodnutí a ktoré boli súčasťou odôvodnenia. Ako správny súd uviedol už v bode 49. tohto rozsudku,
napadnuté rozhodnutie žalovaného (i Úradu) spĺňalo atribúty preskúmateľnosti a obsahovalo právne posúdenie veci, ktoré zodpovedalo zistenému skutkovému stavu a bolo náležite odôvodnené.
51. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na Rozsudok Všeobecného súdu z 09.04.2025 vo veci T - 209/24, správny súd konštatuje, že jednak predmetné rozhodnutie bolo vydané po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného a jednak prostý odkaz na rozhodnutie, resp. na vybranú parciálnu časť z tohto rozhodnutia (predloženú v preklade vykonanom právnym zástupcom žalobcu) bez toho, aby právny zástupca žalobcu ozrejmil skutkovú a právnu obdobnosť prípadu s preskúmavanou vecou, nemožno k takémuto rozhodnutiu prihliadnuť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR, v zmysle ktorej na účinné použitie označeného rozsudku bolo potrebné, aby žalobca predovšetkým ozrejmil jeho právny a skutkový základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery, spolu s analýzou ich dopadu na skutkové a právne okolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutým rozhodnutím a na konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalobcom označený rozsudok, resp. výňatok z jeho odôvodnenia a následné vyjadrenie názoru žalobcu k nim vyššie uvedené kritériá nespĺňajú. Pre úplnosť správny súd uvádza, že skutkové okolnosti preskúmavanej veci sú odlišné od skutkových okolností prípadu, ktorý bol predmetom tohto rozsudku.
52. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
53. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešní. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal. Správny súd nezistil splnenie podmienok pre rozhodnutie o trovách konania žalovaného podľa § 168 SSP. 54. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo i) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.