Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-23-2025.pdf
PDF · 238.83 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/23/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: PSP SK s.r.o., IČO: 53 178 165, Mostná 13, Nitra, zastúpený Mgr. Peter Mesároš, advokát, Bottova 34, Nitra, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpený JUDr. Danuše Tichá s.r.o., IČO: 52 058 310, Nám. M. Benku 6, Bratislava, o zaplatenie 214,37 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 214,37 eur s úrokom z omeškania 7,40 % ročne zo sumy 214,37 eur od 30.04.2025 do zaplatenie, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu 214,37 eur s úrokom z omeškania 7,4 % ročne zo sumy 214,37 eur od 30.04.2025 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že P. S. M., bytom K., nar.: XX.XX.XXXX je vlastníkom motorového vozidla X. T- N., : O Dňa 05.01.2025 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo. Škodová udalosť bola spôsobená motorovým vozidlom EČV: Z ktoré je poistené u žalovaného. O priebehu škodovej udalosti spísali účastníci škodovej udalosti správu o nehode. Priebeh škodovej udalosti je medzi účastníkmi tejto udalosti nespochybniteľný. Poškodené motorové vozidlo si nechal vlastník motorového vozidla opraviť u žalobcu, za čo bola vlastníkovi motorového vozidla vyúčtovaná suma 2 440,68 eur vrátane DPH. Žalovaný pri likvidovaní poistnej udalosti uzavrel poistnú udalosť poskytnutím čiastočného plnenia vo výške 2 226,31 eur vrátane DPH. Vo zvyšnej časti vo výške 214,37 eur poistné plnenie neposkytol. Žalobca uzavrel na strane postupníka Zmluvu o postúpení pohľadávky s vlastníkom motorového vozidla na strane postupcu na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku vo výške 214,37 eur. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky prípisom doručenom žalovanému.
2. Platobným rozkazom zo dňa 09.06.2025, č.k. 6Up/768/2025 súd návrhu vyhovel.
3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a to vzhľadom na to, že žalobca síce uvádza, že pri škodovej udalosti bolo poškodené motorové vozidlo X. T-N., EČV: O ktorého vlastníkom je P. S. M.; poškodené motorové vozidlo si nechal vlastník opraviť u žalobcu, a že žalobca uzavrel s vlastníkom vozidla zmluvu o postúpení pohľadávky, avšak neuviedol kedy malo k postúpeniu dôjsť a čo presne malo byť predmetom postúpenia. Žalobca síce pripojil k žalobe listinu s označením Oznámenie o postúpení pohľadávok, avšak samotnú (údajnú) Zmluvu o postúpení pohľadávky nepripojil/nepredložil, čo podľa názoru žalovaného nie je dostatočné, aby žalobca kvalifikovane preukázal svoje tvrdenie o postúpení pohľadávky poškodeného
na žalobcu a aby preukázal aj svoju aktívnu vecnú legitimáciu vo veci samej, a teda že má aj právny titul na prijatie žalovaného plnenia (vr. príslušenstva). Toto preukázať je však podstatné aj z dôvodu, že žalobca prevažnú časť svojej argumentácie v žalobe dôvodí citáciou odôvodnení ním vybratých súdnych rozhodnutí k vymedzeniu pojmu skutočnej škody, a to za tvrdenia, že žalovaný neposkytol poistné plnenie (poškodenému/ žalobcovi) v celosti. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by argumentácia žalovaného ohľadom neposkytnutia poistného plnenia bola motivovaná výlučne zo subjektívnych, účelových a tendenčných dôvodov. Zo žaloby nie je zrejmé, ktorá argumentácia žalovaného (uvedená žalovaným kedy a kde, a potom v ktorej časti a na základe čoho konkrétne) má byť nedôvodná, dokonca až účelová či tendenčná. I keď žalobca v žalobe poukazuje na vymedzenie pojmu skutočná škoda v ním vybratých rozhodnutiach, je zrejmé, že tieto sa v prevažnej miere zaoberali otázkou/posúdením (aj) tzv. amortizácie. Žalovaný však toto vo veci samej nepovažuje za vôbec dôvodné. Faktom totiž je, že na základe oznámenia škodovej udalosti poškodeným i poisteným žalovaný skutočne zaevidoval túto škodovú udalosť (k poistnej zmluve č. 6637420982) a aj likvidoval ako poistnú udalosť pod č. 9853492706 a po skončení šetrenia dňa 14.04.2025 poskytol poškodenému poistné plnenie v sume 2.226,31 eur (vr. DPH). Žalovaný o ukončení likvidácie a o poskytnutí poistného plnenia vyrozumel tak poškodeného ako i žalobcu Oznámením o poistnom plnení zo dňa 14.04.2025 s tým, že uviedol, že Pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 eur bez DPH/hod, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase; Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100%); Na základe vykonanej obhliadky vozidla škodcu a poškodeného vozidla a vzájomným porovnaním zadokumentovaných poškodení bolo zistené, že poškodenie laku na prednom nárazníku na pravej spodnej časti nemá súvis so škodovou udalosťou zo dňa 05.01.2025 za ktorú zodpovedá ich poistený; Z uvedeného dôvodu bola z poistného plnenia odpočítaná čiastka z lakovania predného nárazníka; a pripojil aj výpočet výšky plnenia, z ktorého jasne a zrozumiteľne vyplýva, z akej sumy žalovaný vychádzal a v akej časti (a z akého dôvodu) došlo ku započítaniu/neposkytnutiu poistného plnenia (amortizáciu teda žalovaný neuvádzal). Žalovaný totiž hneď po tom, ako bola vykonaná (aj) obhliadka vozidla dňa 17.01.2025 zaslal poškodenému (na poškodeným určenú e-mailovú adresu) o.i. Zápis o poškodení motorového vozidla, dokument Zmluvné opravovne a kalkuláciu, a teda bezodkladne (v ten istý deň) žalovaný poškodenému poskytol (relevantné) informácie in concreto - Zápis o poškodení motorového vozidla - kde o.i. v časti „Dôležité informácie pre klienta“ je v ods. 1. o.i. uvedené, že „Poškodenie, ktoré nie je uvedené v Zápise o obhliadke poškodeného MV, nebude zahrnuté do plnenia poisťovne“; v ods. 2 alinea tretia výslovne uvedené, že „poistné plnenie bude vypočítané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Všeobecnými poistnými podmienkami, Osobitnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou príslušnej poistnej zmluvy“, ďalej - Zmluvné opravovne - kde o.i. žalovaný oboznámil poškodeného s okolnosťami rozhodnými pri výbere opravovne/ autoservisu a ako bude žalovaný posudzovať/ prešetrovať/likvidovať náklady spojené s opravou v nezmluvnej (auto)opravovni/servise, pričom priamo v dokumente poškodeného oboznámil hneď s 6 možnými zmluvnými autoopravovňami. Zároveň bol poškodený oboznámený, že zoznam zmluvných opravovní je dostupný na webstránke spol. Slovexperta, a ten je tam dodnes, pričom je možné podľa vyhľadávacích kritérií si vybrať skutočne aj ten najbližší (auto)servis; ďalej - Kalkulácia nákladov na opravu - obsahujúca kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom ako aj kalkuláciu nákladov na opravu platnú pre opravu v nezmluvnom neautorizovanom servise, kde je výslovne uvedené, že platí pri použití technológie opravy stanovenej výrobcom pre uvedenú značku a typ motorového vozidla pre nezmluvný servis a kde v časti „Dôležité informácie pre klienta“ je v ods. 2 výslovne uvedené, že „V prípade opravy vozidla v nezmluvnom autorizovanom servise, ktorý disponuje autorizáciou na inú značku vozidla ako je poškodené vozidlo, poisťovňa uhradí náklady za prácu so sadzbou normohodiny maximálne 25 eur bez DPH“; a v ods. 6. „V prípade vykonania opravy vozidla zmluvným partnerom poisťovne (zoznam zmluvných partnerov nájdete na webovej stránke poisťovne, alebo na webovej stránke spoločnosti Slovexperta s.r.o. v sekcii zmluvné servisy) sa náklady na opravu prepočítajú podľa platnej zmluvy o spolupráci medzi poisťovňou a opravovňou“. Rovnako tak žalovaný postupoval aj po tom, ako žalobca požiadal v mene poškodeného o doobhliadku vozidla, ktorá bola uskutočnená dňa 05.03.2025. Žalovaný aj v tomto prípade zaslal poškodenému (na poškodeným určenú e-mailovú adresu) o.i. Zápis o poškodení motorového vozidla, dokument Zmluvné opravovne a kalkuláciu, a teda bezodkladne žalovaný poškodenému poskytol (relevantné) informácie. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP platí, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a podľa ust. § 15 ods. 1 ZoPZP platí, že náhradu
škody uhrádza poisťovateľ poškodenému; Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. A teda žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol výšku zníženia z nasledovných dôvodov: 1/ Náhradné diely:
- žalovaný priznal/uznal náhradné diely v sume 1.530,96 eur a režijný materiál bol priznaný v maximálnej sume 20,00 eur = 1.550,96 eur
- podľa faktúry servisu žalobcu náhradné diely 1.415,49 eur + režijný materiál 28,31 eur = 1.440,80 eur
- rozdiel je teda suma +107,16 eur bez DPH (tj. žalovaný priznal viac ako žalobca účtoval) 2/ Mzda za (mechanickú) prácu:
- žalovaný priznal/uznal 41 ČJ x 21,00 eur = 86,10 eur
- podľa faktúry servisu žalobcu 60 ČJ x 45,00 eur = 270,00 eur
- rozdiel je teda suma -183,90 eur bez DPH 3/ Mzdové náklady za lakovanie:
- žalovaný priznal/uznal 18 ČJ x 21,00 eur = 37,80 eur
- podľa faktúry servisu žalobcu 19 ČJ x 50,00 eur = 95,00 eur
- rozdiel je teda suma -57,20 eur bez DPH 4/ Lakovací materiál:
- žalovaný priznal/uznal lakovaciu konštantu/koeficient 100%, servisom žalobcu bola účtovaná 110 % pri použití rovnakého laku (2-vrtv. UNI)
- žalovaný priznal/uznal lakovací materiál vo väčšej miere ako bolo servisom kalkulované, avšak len za použitia lakovacej konštante 100% (159,54 eur)
- podľa faktúry servisu žalobcu bol účtovaný materiál v sume 175,49 eur (avšak s navýšením lakovacej konštanty na 110%)
- rozdiel je teda suma -15,95 eur bez DPH 5/ žalovaný odpočítal (ako s predmetnou škodovou/poistnou udalosťou nesúvisiace) skoršie poškodenie predného nárazníka (v pravej spodnej časti) Vozidla v sume -30,00 eur (vr. DPH). Žalovaný teda priznal/uznal náhradné diely podľa dokladov predložených žalobcom k ich nákupu a ich ceny boli podľa toho upravené, ostatné diely (jednorazové diely) žalovaný priznal podľa (tu pripojenej) Kalkulácie SILVERDAT vyhotovenej žalovaným. Pri mechanických prácach žalobca zadal navyše (a čo nebolo priznané a zahrnuté žalovaným do poistného plnenia): držiak d svetlometu Ľ 1 ČJ, držiak d SVETLOMETU p 1 ČJ, vzduchovod P 63 ČJ, tiahlo uzávera veka p 1 ČJ, držiak masky chladiča 1 ČJ, klakson 1ČJ, GFS 2 ČJ, radar - snímač nastaviť 10 ČJ. Pri lakovaní bola žalovaným nepriznaná 1 ČJ
- príprava výrobcu, inak bol žalovaným priznaný rovnaký 2-vrstv. UNI lak, avšak s lakovacou konštantou len 100%, nakoľko poškodený si zvolil neautorizovaný servis. Najväčší rozdiel v žalobcom požadovanom plnení a žalovaným uznanom/priznanom plnení však tvorí cena práce (cena Nh účtovaná žalobcom: 45,00 eur a/alebo 50,00 eur bez DPH vs. žalovaným uznaná) a lakovacia konštanta (žalobcom účtovaná: 110% vs. žalovaným uznaná: 100%). Žalobca (nevedno prečo) nepripojil ani len svoju kalkuláciu, na základe ktorej (by) mal dôjsť k jednotlivým fakturovaným položkám. Nakoľko žalobca je (auto) servis a aj jemu bola doručená likvidačná správa žalovaného, žalobcovi by mal byť zrejmý výpočet výšky plnenia žalovaným už z likvidačnej správy žalovaného. Sadzba Nh pre neautorizované/nezmluvné servisy, ktoré nie sú ani zmluvným servisom žalovaného bola stanovená podľa zaužívanej metodiky/1 a postupom žalovaného tak, ako žalovaný oboznámil poškodeného ešte pred vykonaním samotnej opravy (v deň obhliadky poškodeného Vozidla), pričom žalovaný priznal sadzbu Nh s prihliadnutím na priemer sadzieb práce uvedeného typu opravcov v rámci trhu Slovenskej republiky v relevantnom čase. Žalovaný teda už poskytol poškodenému plnenie v zmysle zákona (ZoPZP) v primeranej, skutočnej a preukázanej výške, a teda žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. Žalobca tvrdenú škodu poškodeného preukazuje v zásade len svojou faktúrou tj. faktúrou, ktorú vystavil sám žalobca poškodenému ako (auto)servis vykonávajúci opravu vozidla,
čo však nie je dôkazom o skutočnom rozsahu škody vzniknutej na vozidle poškodeného v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zavinenou poisteným u žalovaného. Každopádne je zvláštne, že namiesto toho, aby žalobca preukázal, čo konkrétne vykonával ako opravu a ako k fakturovaným položkám dospel, vyčíta žalovanému, že jeho argumentácia (navyše nevedno ktorá konkrétne a v akej časti) je účelová či tendenčná. Žalobca preto svoje tvrdenia a ani danosť/dôvodnosť tvrdeného nároku nepreukázal. V neposlednom rade žalovaný namieta aj žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania. Z vyššie opísaného skutkového stavu vyplýva, že po tom, ako si poškodený uplatnil u žalovaného svoj tvrdený nárok, na základe obhliadky Vozidla po oprave dňa 09.04.2025 a po predložení všetkých nevyhnutných podkladov, Oznámením o poistnom plnení zo dňa 14.04.2025 informoval poškodeného o výške poskytnutého poistného plnenia, ako aj o dôvodoch nepriznania zvyšnej časti. Zaslaním Oznámenia o poistnom plnení, v ktorom žalovaný poukázal na skutočnosti a dôvody nepriznania časti plnenia, si žalovaný preukázateľne splnil svoju zákonnú povinnosť podľa ust. § 11 ods. 6 ZoPZP. Podľa ust. § 11 ods. 6 ZoPZP totiž platí, že poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na jednoznačné znenie ust. § 11 ods. 8 ZoPZP, v rámci ktorého zákonodarca expressis verbis uviedol že „Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu“. Z vyššie citovaných ustanovení ZoPZP teda vyplýva, že jasne podmienil možnosť uplatňovania si úrokov z omeškania v prípade takéhoto nároku nesplnením povinností ustanovených poisťovateľovi v ust.§ 11 ods. 6 ZoPZP, s tým, že v prípade, ak dôjde k splneniu týchto povinností zo strany poisťovateľa, nedôjde k naplneniu hypotézy ustanovenia § 11 ods. 8 uvedeného zákona, a teda nedôjde ani k naplneniu podmienok pre priznanie nároku na úroky z omeškania vo veciach nárokov z povinného zmluvného poistenia. S uvedeným sa nakoniec stotožnila aj súdna prax, ktorá už dôvodila, že: „ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 uvedeného zákona. Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a/, b/) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti.“. A súdna prax tiež už dôvodila, s poukazom na špeciálnu povahu ZoPZP (tj. ako lex specialis), že „peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania je upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001Z. z. a je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2001 Z. z. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného plnenia v tých prípadoch, keď si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti, a tiež keď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol poskytnúť poistné plnenie, t. j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. Jej účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti“. Z vyššie uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že v rámci ustanovenia § 11 ods. 8 v spojení s ustanovením § 11 ods. 6 ZoPZP zákonodarca umožňuje uplatňovanie úrokov z omeškania voči poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia iba v prípade nesplnenia niektorej z povinností stanovenej poisťovateľovi v § 11 ods. 6 predmetného zákona, s tým, že v prípade, ak zo strany poisťovateľa dôjde k splneniu ktorejkoľvek z uvedených povinností, teda aj k splneniu povinnosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia ustanovenej poisťovateľovi § 11 ods. 6 písm. b) zákona, poškodenému nárok na úroky z omeškania nevzniká. Žalovaný v rámci Oznámenia o poistnom plnení poškodenému (aj žalobcovi) oznámil dôvody, pre ktoré neposkytol časť uplatneného (avšak nepreukázaného) nároku, čím si splnil (aj) svoju povinnosť ustanovenú v ust. § 11 ods. 6 písm. b) ZoPZP, na základe čoho nemohol poškodenému (a tým ani žalobcovi) voči žalovanému vzniknúť nárok na úroky z omeškania, nakoľko sa žalovaný nedostal do omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 ZoPZP. Aj na tom mieste však akcentujeme, že žalobca nepreukázal, že došlo k postúpeniu pohľadávky (a potom
kedy konkrétne) a že by (údajným) postúpením pohľadávky malo dôjsť aj k postúpeniu príslušenstva pohľadávky (aj úrokov z omeškania) na žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočností, a vzhľadom na vyššie uvedené vecné dôvody ako aj tu predložené a navrhnuté dôkazy žalovaným vo veci samej, žalovaný považuje nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný a nepreukázaný, a preto žalovaný navrhuje konajúcemu súdu, aby na základe tohto Odporu ak žalobca nepodá v zákonnej lehote návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde) toto konanie zastavil, a v prípade, ak žalobca návrh na pokračovanie v konaní podá na príslušný súd (Mestský súd Bratislava IV), aby tento po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému 100% náhrady trov konania.
4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu 27.06.2025 k namietanej aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že z predloženého oznámenia o postúpení pohľadávky je zrejmé, že postupca oznámil žalovanému ako dlžníkovi postúpenie predmetnej pohľadávky a jej postúpenie aj zákonným spôsobom preukázal v tomto konaní. Z predmetného oznámenia o postúpení pohľadávky je zrejmá nielen samotná výška postupovanej pohľadávky, ale aj jej identifikácia čo do dôvodu jej vzniku a právneho titulu, s uvedením nielen dátumu vzniku škodovej udalosti, ale aj čísla poistnej udalosti pod ktorou túto žalovaný existuje. V tejto súvislosti poukazoval na príslušnú judikatúru. Žalobca má za to, že aktívnu legitimáciu preukázal dostatočne. V ďalšom žalobca poukazoval na skutočnosť, že za škodu s v právnej teórii a praxi ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - peniazmi. Skutočnou ujmou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu prd škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predošlého stavu. Tým, že dôjde k uvedeniu veci do predošlého stavu nedôjde k zhodnoteniu technického stavu, ale iba uvedením do predošlého stavu. Žalobca uviedol, že nežiada žiadnu inú úhradu nad výšku skutočnej škody. Žalovaný ako podnikateľský subjekt podniká za účelom dosiahnutia zisku. Je v jeho záujme titulom poistného vyplatiť čo najmenšiu časť finančných prostriedkov. K otázke primeranosti ceny normohodiny žalobca uviedol, že je to práve žalovaným tvrdená cena vo výške 21 eur bez DPH, ktorá nie je primeraná v danom regióne a čase. Poukazoval na neudržateľnosť žalovaným tvrdenej výšky normohodiny a to s ohľadom na ekonomický a hospodársky vývoj, neustále rastúcu mieru inflácie, ceny energií, pohonných hmôt, zvyšovanie nákladov na život a tým aj tlak na zvyšovanie miezd v pracovných vzťahoch. Uviedol, že predkladá súdu prehľad aktuálnych cenníkov servisov, v ktorých cena za normohodinu je vyššia. Žalobcom účtovaná cena je primeraná. K zmluvným, nezmluvným, prípadne autorizovaným servisom uviedol, že všetky autoservisy vykonávajú svoju činnosť riadne a legálne, keďže podnikajú v súlade s nariadením komisie EÚ 330/2020 zo dňa 20.04.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie a nariadení komisie EÚ č. 461/2010 z 27.05.2010, v súlade s príslušnými technickými normami a postupmi určenými výrobcami vozidiel. Preto majú rovnaké postavenie z pohľadu výkonu svojej činnosti, kvality práce ako aj zodpovednosti za vykonanú činnosť. Nie je preto z pohľadu pracovných a technických postupov pri oprave vozidiel rozdiel v tom, či opravu vykonáva autorizovaný servis, zazmluvnený servis alebo neautorizovaný/nezazmluvnený servis. Preto nie je žiadne racionálne zdôvodnenie rozdielneho prístupu žalovaného v cene práce pri jednotlivých typoch servisov. Naviac je potrebné poukázať na skutočnosť, že v prípade autorizovaného servisu uhradí žalovaný prakticky akúkoľvek cenu práce, akú si autorizovaný servis vyúčtuje a spravidla takéto ceny autorizovaných servisov niekoľkonásobne prevyšujú ceny práce neautorizovaných/ nezazmluvnených servisov, aj napriek tomu, že práca je v prípade oboch typov servisov vykonaná v súlade s príslušnými technickými normami a odporúčaniami výrobcu. V ďalšom žalobca uviedol, že vychádzajúc z Oznámenia o poistnom plnení žalovaný žalobcovi nepriznal sumu 214,37 eur, avšak táto položka v predmetnom oznámení o poistnom plnení nebola žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaná, teda iba všeobecná špecifikácia ,,úprava NH, lak konštantný“ a nesúvisiace poškodenia a nie je pre žalobcu zrejmé, z čoho sa táto položka skladá. Žalovaný v odpore predkladá bližší výpočet nepriznaných položiek. Z matematického výpočtu je však zrejmé, že tento výpočet nekorešponduje so sumou uvedenou žalovaným v Oznámení o poistnom plnení. Žalovaný tak ani počas likvidácie, ani v tomto konaní nepreukázal dôvodnosť a ani bližšiu špecifikáciu nepriznanej sumy. Nad rámec vyššie uvedené žalobca považuje za potrebné sa vyjadriť k použitiu lakovacej konštanty v rozsahu 110%. Žalobca jej použitie v ňom uvedenom rozsahu preukázal nielen predložením faktúry a kalkulácie nákladov, ktoré doklady doručoval nielen v tomto súdnom konaní ale aj žalovanému v priebehu likvidácie poistnej udalosti. Lakovací koeficient PK45 100%, ktorý je štandardne nastavený vo výpočtovom programe Audatex a ktorý aj žalovaný ako štandardný program používa, vyjadruje priemernú hodnotu cien používaných lakovacích materiálov (cenníkov, ktoré boli poskytnuté spoločnosti Solera (prevádzkovateľ programu Autex) od výrobcov, prípadne importérov jednotlivých lakovacích materiálov jednotlivých značiek výrobcov (od najlacnejších až po prémiové). Tieto ceny sa
líšia pri jednotlivých výrobcoch a ich výrobných radách jednotlivých lakovacích materiálov. Z tohto titulu je aj v kaukulačnom software Audatex možnosť si každým užívateľom (servisom, lakovňou, znaleckou organizáciou...) zvoliť výšku PK podľa kvality/ceny lakovacieho materiálu, ktorý je použitý pri oprave daného vozidla. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si zakladá v prvom rade na kvalite, používa pri lakovaní výhradne materiály od špičkových svetových výrobcov ako PPG, Spies Hecker, 3M atď. Keďže sa jedná aj o drahšie materiály, musí žalobca pristupovať aj k zvyšovaniu lakovacieho koeficientu PK (tak, ako je bežná prax a dokonca to obsahuje aj metodika Audatex), aby bolo pri výpočtoch ceny lakovacieho materiálu odzrkadlené použitie kvalitnejších (drahších) materiálov použitých pri opravách motorových vozidiel a nasledovne pri jednotlivých typoch farieb: 35.1.hladná ,,UNI“ farba PK45=110%, 35.2 metalíza PK45=120%, 35.3. perleť PK45=130%. Na základe uvedeného je zrejmé, že ak žalovaný tvrdí, že postačovalo použiť len lakovací koeficient 100%, musí toto svoje tvrdenie z technologického pohľadu zdôvodniteľným spôsobom preukázať. Z predloženej kalkulácie žalobcom je na str. 3 jednoznačne uvedené, že bola použitá farba v dvoch vrstvách uni, teda bol uplatnený lakovací koeficient vo výške 110%. K výške normohodiny mechanickej práce a lakovníckej práce žalobca uvádza, že sa jedná o rozdielne pracovné činnosti, ktoré sú vykonávané rozdielnymi pracovníkmi. Na každú činnosť (mechanická práca a lakovnícke práce) sa vyžaduje rozdielne vzdelanie, skúsenosti, prax, materiálové a technické vybavenie a iné. Aj v rámci stredoškolského vzdelávania sa jedná o dva samostatné študijné odbory. Uvedené skutočnosti preto sú determinujúcimi faktormi pre rozdielnosť sadzby za normohodinu pre mechanické a lakovnícke práce. Poškodený nie je povinný rešpektovať a zohľadňovať pri výbere opravovne ekonomické záujmy žalovaného ako poisťovateľa. Pokiaľ ide o žalovaným namietané úroky z omeškania žalobca uviedol, že žalovaný ukončil likvidáciu poistnej udalosti prípisom zo dňa 14.04.2025. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania od 30.04.2025, teda 16. deň po ukončení likvidácie poistnej udalosti. Žalobca zastáva názor, že rozhodnutie žalovaného o odmietnutí poistného plnenia je v rozpore so zákonom. V prípade úspechu žalobcu v tomto konaní rozhodnutie žalovaného o likvidácii poistnej udalosti nebude zákonné, Jeho rozhodnutie sa rozhodnutím súdu zmení a preto sa dostane do omeškania v zmysle § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný sa tak dostal do omeškania už okamihom vykonania svojho nezákonného rozhodnutia o poskytnutí poistného plnenia. Nad rámec vyššie uvedeného žalobca uvádza, že je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že žalobcovi vznikla škoda bez jeho pričinenia a ovplyvnenia škodovej udalosti. Žalobca nemal žiadnu objektívnu možnosť škodovej udalosti zabrániť a preto by nebolo spravodlivé, aby nebol odškodnený za škodu, ktorá mu vznikla konaním tretej osoby. Škodou v tomto prípade treba rozumieť aj čas omeškania s plnením poistného plnenia. V prípade nepriznania úrokov z omeškania by tak nastala situácia, ktorá je v príkrom rozpore so zásadami náhrady škody, ktorú garantuje právny poriadok Slovenskej republiky.
5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.08.2025 uviedol, že aj z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že má zrejme za to, že svoj tvrdený nárok už preukázal, na čo má (podľa žalobcu) zrejme postačovať len faktúra vystavená žalobcom P.i M., oznámenie o postúpení pohľadávky, kalkulácia žalobcu zo dňa 05.03.2025 a fotodokumentácia po oprave vozidla. Žalovanému nie je zrejmé, čo žalobca mieni preukazovať ďalšími listinami, ktoré pripojil (podľa nášho názoru úplne zbytočne a nehospodárne) k vyjadreniu, avšak pokiaľ by aj tieto boli konajúcim súdom pripustené ako dôkaz, potom aj z týchto vyplývajú skutočnosti, ktoré sú rozporné (ako napr., že oprava vozidla mala byť objednaná už 08.01.2025, hoci vozidlo malo byť prevzaté do opravy až dňa 27.02.2025, fotografie vozidla po oprave sú vyhotovené pred servisom IMPA Nitra tj. iným servisom; a tiež napr. že časť dielov, ktoré mali byť aj lakované podľa tvrdenia žalobcu, mali byť žalobcovi dodané len deň pred odovzdaním, a to 04.03.2025 a (ani) tento rozpor žalobca vo vyjadrení nijak neodstránil ani nevysvetlil. Naďalej žalovaný trvá na tom, že žalobca doposiaľ nepreukázal, že by žalobca (ako servis) skutočne vykonal opravu vozidla, a potom ako konkrétne. Ako vyplýva z odporu, žalovaný už tam namietal, že i keď žalobca v žalobe svoj nárok dôvodí skutočnou škodou (a podoprel to ním odkazovanými rozhodnutiami, ktoré sa však v prevažnej miere zaoberali otázkou/posúdením aj tzv. amortizácie), tento žalobca nepreukázal. Žalobca vo vyjadrení naopak (nedôvodne) tvrdí, že z predložených listinných dôkazov je jednoznačne zrejmý skutkový stav, čo však nie je dané ani dôvodné, ako vyplýva už zo samotného odporu. Žalobca až k vyjadreniu pripojil svoj podrobný výpočet (kalkuláciu) k ním tvrdenej oprave vozidla, ktorú mal (údajne) skutočne aj realizovať ako servis/opravovňa a síce žalobca predložil aj nejakú fotodokumentáciu vozidla (po oprave), avšak toto nepostačuje, a navyše je vyhotovená pred úplne iným servisom (IMPA Nitra). Žalobcom predložená fotodokumentácia vôbec nepreukazuje,
ako konkrétne malo byť vozidlo poškodeného poškodené (v akom rozsahu vznikla tvrdená škoda), nepreukazuje, že by predmetnú opravu vykonával ako servis práve žalobca (a potom kedy, ako, v akom rozsahu a akou technológiou, konkrétne), a nie je z nej zrejmé ani len to, kedy bola vyhotovená a nieto ešte kým/kde. Žalovaný už v likvidačnej správe o.i. uviedol, aké boli uznané/priznané náklady na prácu a lakovanie, pričom tiež uviedol, že na základe vykonanej obhliadky vozidla škodcu a poškodeného vozidla a vzájomným porovnaním zadokumentovaných poškodení bolo zistené, že poškodenie laku na prednom nárazníku na pravej spodnej časti nemá súvis so škodovou udalosťou zo dňa 05.01.2025 za ktorú zodpovedá náš poistený; z uvedeného dôvodu bola z poistného plnenia odpočítaná čiastka z lakovania predného nárazníka. Žalovaný už v odpore upozornil na rozdiely, ktoré vznikli medzi žalobcom účtovanými/kalkulovanými náhradnými dielmi, a že žalovaný dokonca priznal viac na náhradných dieloch, rozdiely (čo do ČJ) v prácach a cene práce (cena Nh účtovaná žalobcom: 45,00 Eur a/alebo 50,00 eur bez DPH vs. žalovaným uznaná: 21,00 eur) a lakovacia konštanta (žalobcom účtovaná: 110% vs. žalovaným uznaná: 100%). Žalovaný teda pri likvidácii predmetnej škodovej/poistnej udalosti vychádzal (aj) z kalkulácie žalobcu a od fakturovanej sumy odpočítal len zistený rozdiel. Takto je to uvedené už v odpore a nič na tom nemení ani to, že to žalobca vo vyjadrení uvádza ako nejasné. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení uvádza, že suma neuznanej/nepriznanej a odpočítanej sumy uvádzanej žalovaným v odpore nie je totožná so sumou, ktorá je uvedená v likvidačnej správe (Oznámenie o poistnom plnení), tak toto tvrdenie žalobcu je zjavne účelové a zbytočne napádajúce žalovaného. V prvom rade istý rozdiel tvorí skoršie poškodenie predného nárazníka v pravej spodnej časti vozidla, čo žalovaný dôvodil už v odpore a na to žalovaný upozorňoval. V druhom rade, žalobca zjavne (alebo účelovo) opomenul, že sumy, ktoré žalovaný uvádzal v odpore ako rozdiel (nepriznané/neuznané sumy) sú sumy bez DPH a v likvidačnej správe (Oznámenie o poistnom plnení) sú už sumy uvedené vrátane DPH (poškodený nie je platcom DPH). V treťom rade, žalobca zjavne (alebo účelovo) opomenul, že rozdiel vznikol aj v časti náhradných dielov, keď žalovaný uznal/priznal vyššiu sumu ako žalobca účtoval/kalkuloval, a toto je naopak plusová hodnota/suma, ktorú tiež treba zohľadniť, ako žalovaný uvádzal už v odpore. Nakoľko poškodený požadoval náhradu škody/poistné plnenie na základe predloženej faktúry, žalovaný v likvidačnej správe uviedol sumu z predloženej faktúry za opravu vozidla. Nakoľko však žalobca predložil aj kalkuláciu s úplným rozpisom jednotlivých fakturovaných položiek (ako tvrdí žalobca vo vyjadrení), žalovaný vychádzal z tohto rozpisu/výpočtu jednotlivých položiek a výslednú (nepriznanú/ neuznanú) sumu odpočítal. Žalovaný v danom prípade vyhotovoval vlastnú/kontrolnú kalkuláciu, ktorú už pripojil k odporu a teda vzniknutý rozdiel jasne a zrozumiteľne vyplýva z už (žalovaným) predložených listín. Výpočet, ako k odpočítaniu tej-ktorej sumy žalovaný dospel bol už uvedený v odpore. Faktom však zostáva, že žalobca nepredložil doposiaľ žiadnu podrobnú dokumentáciu z reálne vykonávanej opravy (napr. fotodokumentáciu vyhotovenú počas opravy, nie až po oprave). Žalobca k vyjadreniu pripojil síce dokument „receptúra“, avšak tento zjavne sa netýka realizovanej opravy vozidla, keďže je datovaný aj so značným časovým odstupom (26.06.2025 tj. niekoľko mesiacov po vykonaní tvrdenej opravy/lakovania vozidla), a nie je zrejmý ani jeho zdroj. Žalovaný zopakoval, že uznal rovnaký typ laku (ako uvádzal žalobca vo svojej kalkulácii), avšak za použitia lakovacej konštanty (koeficientu) 100% (žalobca kalkuloval 110%), pričom vo výpočte spotreby lakovacieho materiálu sú v požadovanej výške zahrnuté všetky materiály, ktoré sú potrebné k riadnemu vykonaniu všetkých pracovných operácií, súvisiacich s lakovaním. Náklady na materiál boli žalovaným priznané v závislosti na skutočnej spotrebe, pričom vo výpočte boli zohľadnené doporučené predajné ceny od zohľadnených dodávateľov/importérov lakovacích materiálov v príslušnej krajine (bez DPH). Výsledné hodnoty spotreby lakovacieho materiálu sú aritmetickým priemerom zohľadnených výrobcov a v kalkulačných systémoch Audatex i SilverDAT tieto hodnoty vyjadruje hodnota 100 (PK51=100 [%]). Žalovaný teda už v odpore uviedol svoj podrobný výpočet, z ktorého vyplýval odôvodnený rozsah opravy na základe (obhliadkou) zadokumentovaného rozsahu poškodenia vozidla (fotodokumentácia + Zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 17.01.2025 a 05.03.2025 - už predložené žalovaným k odporu), tomu zodpovedajúca dĺžka práce, použitý materiál, počet normohodín (Nh) ako aj suma Nh priznanej ako primeranej a účelne vynaloženej. Žalobca na to zjavne (dôkazne) reagoval len tak, že pripojil/predložil svoju kalkuláciu, fotodokumentáciu po oprave vozidla (nie počas výkonu opravy, pričom je otázne, kto opravu skutočne vykonával), a nejaké cenníky (avšak nie svoj cenník prác ako servisu resp. cenník jeho spolupracujúceho servisu). Nie je potom zrejmé, ako aj konajúci súd má vôbec preskúmať a posúdiť žalobcom tvrdenú skutočnú škodu, primeranosť nákladov na opravu a/alebo dôvodnosť likvidácie tejto škodovej udalosti žalovaným (čo do rozsahu a dôvodu). Žalobca (pre úspech v spore) musí preukázať svoj tvrdený nárok tak čo do právneho titulu ako aj rozsahu, obzvlášť ak ho protistrana rozporuje. Žalobca namiesto toho, úplne nedôvodne a rozsiahlo vo vyjadrení účelovo dokonca aj duplicitne akcentuje dôkazné bremeno
žalovaného, a účelovo poukazuje na ním vybraté (aj s vecou samou nesúvisiace súdne rozhodnutia, príp. také, ktoré PZ žalovaného nevedel ani dohľadať medzi právoplatnými rozhodnutiami a nie je pritom ani zrejmé, či sa vôbec jedná aj o skutkovo/právne obdobné prípady; a/alebo také, ktoré neskôr boli zmenené práve v neprospech argumentácie žalobcu, čo žalobca zjavne úplne ignoruje napr. bod 22. ). Navyše žalobca úplne nedôvodne (a nie vecne) poukazuje a rozsiahlo vo vyjadrení cituje aj rozhodnutia, ktoré sa týkali napr. náhradného vozidla alebo tzv. amortizácie (čo nie je posudzovaný prípad a čím žalovaný vo veci ani nedôvodil) a/alebo rozhodnutiami vo veciach týkajúcich sa havarijného poistenia 2 napr. bod 22-26., 47. Vyjadrenia, čo je úplne iný skutkový aj právny režim, a kde sa likvidácia a odškodnenie poškodeného riadi zmluvnými/poistnými podmienkami dohodnutými medzi poisteným poškodeným a jeho poisťovateľom. Toto preto pôsobí nielen značne zmätočne, ale aj účelovo a zavádzajúco. Žalobca vo vyjadrení dokonca rozsiahlo dôvodí teoretickými úvahami o nároku na náhradu škody obnovením predošlého stavu veci, čo však tiež nemá žiadne svoje opodstatnenie vo veci samej, pretože sa nejedná o spor strán čo do (ne)ekonomickej opravy totálne poškodeného vozidla. V tejto súvislosti však uvádza (na margo žalobcom poukazovaného ust. § 442 ods. 3 OZ), že platí, že škoda sa zásadne uhrádza v peniazoch (tzv. relutárna náhrada) a tiež, že ak o to poškodený požiada (!) a ak je to možné a účelné, uhrádza sa uvedením do predošlého stavu. Obe podmienky však musia byť splnené súčasne. Účelnosť je treba vykladať v zmysle hospodárnosti. Napr. (odvolací) Krajský súd v Bratislave celkom nedávno vo svojom Rozsudku sp. zn. 2Cob/156/2022 zo dňa 15.10.2024 o.i. (v zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie) tiež dôvodil, že Povinné zmluvné poistenie neslúži na to, aby sa z neho preplácali akékoľvek sumy vynaložené žalobcom, resp. poškodeným, ale len účelne vynaložené náklady; odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 3Cdo/234/2007, podľa ktorého pri určení rozsahu náhrady škody v zmysle ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodcu; Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach; Vzhľadom na to nemôže byť rozsah náhrady škody ovplyvnený subjektívnymi okolnosťami.. Žalovaný nerozporuje, že vozidlo bolo poškodené a vyžadovalo opravu, rozporuje len to, kto, kedy a ako mal vykonať opravu a že žalobcom účtované práce neboli v primeranej, účelnej a nevyhnutnej miere (aj čo do ceny, a čo už aj riadne odôvodnil). Žalovaný však aj naďalej rozporuje samotné tvrdenie žalobcu, že mal vykonať opravu vozidla, ako doposiaľ nepreukázané. Žalobca totiž aj na svojej webstránke https://www.pspsk.sk/ o.i. uvádza, že pre svojich klientov (v posudzovanom prípade teda poškodený) ponúka službu (aj) autoservisu, a to v spolupráci so zmluvným autoservisom, ktorý je zmluvný partner poisťovní a kde opakovane tvrdí že „Náš zmluvný partner okrem servisu motorových vozidiel ponúka aj autoklampiareň, autolakovňu, čistenie klimatizácií, autoumyváreň, pneuservis a dokonca aj STK/KO; Náš zmluvný partner okrem lakovania automobilov; opráv drobných rýh; karosérskych prác; renovácií karosérií; tuningového lakovania; tuningových úprav karosérie ponúka aj servis, autoklampiareň, čistenie klimatizácií, autoumyváreň, pneuservis a dokonca aj STK/KO.“ https:// www.pspsk.sk/ostatne-sluzby . Taktiež tam na https://www.pspsk.sk/firma žalobca uvádza, že „Opravu vozidla vykonávame v zmluvných servisoch, ktoré spĺňajú prísne normy na získanie Certifikovaného miesta opravy v zmysle aktuálne platného zákona“ a že „Vozidlá lakujeme v zmluvnej lakovni, ktorá je certifikovanou lakovňou nemeckého výrobcu autolakov“, pričom „Cena za vykonané služby - je zakomponovaná v cenách práce pri oprave Vášho vozidla a je priamo fakturovaná poisťovniam.“ Z tohto teda môže (aj pre spotrebiteľa) vyplývať, že žalobca síce poskytuje služby autoservisu ale samotnú opravu vykonáva spolupracujúci autoservis (či lakovňa), ktorý je zmluvným partnerom poisťovne (napr. žalovaného). Je preto otázne (a naďalej sporné), či žalobca vôbec vykonal opravu vozidla tak ako tvrdí v žalobe (ale preukazuje to len ním vystavenou faktúrou a kalkuláciou). A síce sa svojim klientom žalobca prezentuje ako zmluvný partner poisťovní, ale zmluvným partnerom žalovaného nie je. Z tohto dôvodu žalovaný nepovažuje za nijak vo veci samej dôvodné a/alebo podstatné ani predkladanie (akýchkoľvek) cenníkov iných (ktovieakých) opravovní žalobcom, a to zvlášť z obdobia 3 roky pred predmetnou škodovou udalosťou (nejedná sa teda zrejme ani o „aktuálne“ cenníky, ako ich označil žalobca, nech tým myslel čokoľvek), z ktorých nie je zrejmé ani ich zdroj či miesto/región pôsobenia servisu, pretože práve naopak, jedná sa o servisy z iného (BA, RK, ZA, KE, TN, PP) regiónu (čo nie je región poškodeného ani žalobcu), a tiež je zrejmé, že sa jedná o autorizovaný servis na tú- ktorú značku vozidiel (ktorým žalobca nie je), čo sa pochopiteľne môže odraziť aj na cenách takéhoto servisu. Cenníky predložené žalobcom nie sú vo veci samej opodstatnené, nakoľko nie sú cenníkom služieb žalobcu. Faktom je, že žalobca doposiaľ vo veci samej nepredložil ani len svoj cenník prác, a to zrejme účelovo. Namiesto predkladania cenníkov iných servisov z iného regiónu a k inému obdobiu či namiesto predkladania neprávoplatného rozhodnutia súdu v inej veci, by teda bolo dôstojnejšie, dôvodnejšie a opodstatnenejšie, keby žalobca predložil svoj cenník v relevantnom čase a/alebo dôkazy/ podklady o tom, ako mal opravu vozidla vykonať (ak ju teda reálne vykonal ako autoservis). Nakoľko
toto žalovaný rozporoval a namietal už v odpore, a žalobca na to nijak (ani dôkazne) nereagoval, neuplatnil prostriedky svojej procesnej obrany/útoku včas. Napriek tomu, že žalovaný nepovažuje za účelné predkladanie rôznych cenníkov, avšak nakoľko žalobca ním predloženými cenníkmi sa snaží navodiť dojem, že žalobcom účtovaná Nh (45,00 € a 50,00 € bez DPH) je primeraná, žalovaný predkladá príkladmo cenníky iných autoservisov (od 15-28 €/h), z ktorých jasne a zrozumiteľne vyplýva, že žalovaným uznaná sadzba za Nh je adekvátna, primeraná, účelne vynaložená a obvyklá (a v danom regióne!), a že naopak sadzba Nh žalobcu vo faktúre/kalkulácii je neprimeraná. Samotný výrobca/importér tejto značky MV (Volkswagen) však odporúča opravu v autorizovaných servisoch5 5 https://www.vw.sk/servis-prislusenstvo, a to o.i. dôvodiac, že nesprávna oprava havarovaného vozidla môže byť do budúcnosti veľkým bezpečnostným rizikom; oprava vyžaduje špeciálne technológie a dielenské vybavenie, originálne diely, výrobcom predpísaný postup opravy a odborne vyškolený personál; aby bola aj naďalej zaručená 100 % bezpečnosť opravovaného vozidla, je nutné všetky uvedené aspekty dodržať; Neodborne vykonaná oprava nemusí byť na prvý pohľad viditeľná, môže však mať fatálne následky pri následnej nehode; Nedostatočná tuhosť a zlé deformačné chovanie karosérie, nefunkčné alebo nedostatočne fungujúce prvky aktívnej a pasívnej bezpečnosti môžu spôsobiť ujmu na zdraví prepravovaných osôb a môžu zapríčiniť aj trvalé následky, dokonca aj smrť; Kvôli zníženiu nákladov sa na opravy často používajú neoriginálne diely; To však prináša ekonomickú výhodu iba zdanlivo - často na úkor kvality, vzhľadu a bezpečnosti - ako jasne ukázal medzinárodný porovnávací test dielov; Všetky pracovné úkony sú normované výrobcom a zákazník platí len čiastku danú týmito normami; Takže aj keby mechanik strávil opravou vozidla dlhší čas, než aký predpisuje výrobca, zákazník za tento čas navyše neplatí - elektronický systém neprevezme viac časových jednotiek; Každá oprava prebieha podľa technologických postupov a noriem značky Volkswagen; Všetci mechanici, servisní poradcovia a servisní technici pravidelne absolvujú školenia predpísané výrobcom; Autorizované servisy Volkswagen investujú desaťtisíce eur ročne do špeciálnych nástrojov a vybavenia dielní, ktoré predpisuje výrobca kvôli odborným opravám; Mnohé z týchto prístrojov boli vyvinuté spolu s vozidlami a zaručujú presné nastavenia, rýchle vyhľadanie chyby a krátky čas potrebný na opravu či údržbu; pričom ako ďalšie výhody autorizovaného servisu výrobca/importér zn. Vozidla vidí napr. aj v tom, že nadštandardná kvalita servisných služieb zaručuje vykonávanie špeciálnych auditov, ktoré musí každý pracovník servisu absolvovať pravidelne každý rok; v dodržiavaní výrobcom stanovených opravárenských a technologických postupov; v zrýchlení likvidácie poistnej udalosti, v skrátení doby opravy vozidla, v záruke použitia výrobcom schválených lakovacích prostriedkov, v záruke transparentných cien pracovných úkonov, v najvyššie možnom zachovaní hodnoty vozidla. Aj preto argumentácia žalobcu ohľadom údajnej nezmyselnosti prístupu žalovaného a nedôvodnosti resp. údajnej absolútnej neracionálnosti rozlišovania servisov na autorizované/neautorizované najmä čo do kvality prác neobstojí, pretože je spochybnená aj samotným výrobcom vozidla. Žalovaný si dovoľuje pritom v tejto súvislosti (a keďže aj žalobca vo vyjadrení rozsiahlo poukazuje a až zbytočne a nedôvodne cituje ním vybraté rozhodnutia) poukázať napr. na celkom recentné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach (3Cob/124/2022 zo dňa 29.11.2024), kde súd o.i. konštatoval, že: aj z pohľadu odvolacieho súdu je potrebné uzavrieť, že je pochopiteľné a logické všeobecné preferovanie vykonania opravy poškodeného vozidla autorizovaným servisom (poznámka - nie konkrétnym servisom) a to práve s ohľadom na predpoklad jej kvalitnejšieho vykonania; K tomuto je potrebné poukázať na všeobecne známu skutočnosť, že na Slovensku pôsobí veľké množstvo predajcov vozidiel rôznych značiek (Audi, Bmw, Citroen, Dacia, Fiat, Ford, Honda, Hummer, Hyundai, Kia, Mercedes, MG. Mitsubishi, Nissan, Peugeot, Škoda, Volkswagen atď.), takže je uzavretie žalobcom tvrdených dohôd so všetkými ich autorizovanými servismi len ťažko predstaviteľné; Pokiaľ žalobca namieta delenie servisov na autorizované a neautorizované .. zákon č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, vo svojich ustanoveniach § 2 ods. 27 a ods. 28 definuje tieto zákonné pojmy a to tak, že autorizovaným servisom je osoba poskytujúca opravu a údržbu pre vozidlá prevádzkované v rámci distribučného systému výrobcu a nezávislou (inak neautorizovanou) osobou sú všetky osoby poskytujúce servis mimo distribučného systému výrobcu. Aj vo vyhl. č. 492/2004 Z.z. je výslovne uvedené/platí, že pri stanovení nákladov na opravu poškodenia aj znalec vychádza z technológie opravy predpísanej výrobcom vozidla a že (v prípade opravy v neautorizovanej opravovni) aj znalec preskúmava doklady, či opravárenské práce a materiál boli skutočne vynaložené len na opravy súvisiace s posudzovaným poškodením a či sú úmerné rozsahu vykonanej opravy, a ak opravu poškodenia nevykonala autorizovaná opravovňa, resp. ak pri oprave neboli dodržané výrobcom alebo dodávateľom predpísané postupy, stanoví znalec hodnotu s prihliadnutím na tieto skutočnosti. Preto aj akési úvahy žalobcu vo vyjadrení o tom, že postup žalovaného vykazuje znaky nekalej hospodárskej súťaže sú úplne neopodstatnené. Netreba pritom opomenúť fakt, že zo žalobcom predloženej faktúry/
kalkulácie vyplýva rozličná sadzba Nh, a to 45,00 € bez DPH/Nh za mechanickú prácu a v sume 50,00 € bez DPH/Nh za lakovaciu prácu, čo je ďalšie viac ako 10%-né navýšenie jeho (údajnej) základnej hodinovej sadzby ceny práce, a čo síce tiež potom robí zásadný rozdiel medzi žalobcom fakturovanou a žalovaným uznanou cenou práce, ale žalobca toto nijak nepreukazuje. Ani autorizované servisy si automaticky a vždy nenavyšujú cenu (lakovacích) prác. Žalovaný sa k výške uznanej sadzby Nh vyjadril už v odpore. Pri stanovení výšky sadzby za normohodinu práce aj v posudzovanom prípade totiž žalovaný vychádzal zo znaleckého štandardu, ktorého postupy pri stanovení nákladov na opravu vychádzajú z rozdielností jednotlivých opravovní a uznávajú ako primeraný náklad na opravu priemerné ceny opráv v danom regióne. Žalovaný pri určení priemernej sadzby za Nh prác vychádza z cien (cca 7000 položiek) obvyklých pre tzv. neznačkové zmluvné servisy. Jednou z rozhodujúcich podmienok zazmluvnenia je povinnosť opravovne vykonávať opravy vozidiel pre spoločných klientov opravovne a poisťovne v predpísanej kvalite podľa technologických postupov udávaných výrobcom, to znamená, že žalovaný pri výpočte priemernej sadzby vychádza z cien, ktoré používajú pri oprave najkvalitnejšie servisy na trhu (vážený priemer). Sadzba Nh (aj) pre neautorizované servisy, ktoré nie sú ani zmluvným servisom žalovaného bola stanovená podľa zaužívanej metodiky Pracovného postupu č. ÚLPU-02/2021 pre výpočet nákladov na opravu a skutočnej výšky škody/poistného plnenia pri škodách na cestných vozidlách a postupom žalovaného tak, ako žalovaný oboznámil poškodeného/žalobcu ešte pred vykonaním samotnej opravy. V deň obhliadky/doobhliadky poškodeného vozidla žalovaný preukázane oboznámil poškodeného s postupom pri výpočte poistného plnenia, pričom žalovaný predložil aj kalkuláciu nákladov na opravu (aj s odôvodnením sadzby Nh) a poškodeného oboznámil aj so zoznamom servisov, ktoré sú zmluvným partnerom žalovaného, a to nie len v danom regióne (pre väčšie pohodlie a podľa potrieb poškodeného pri výbere servisu), a ktorý je neustále dostupný aj na webstránke žalovaného https://kooperativa.sk/kontakty#nase-pobocky-a-servisy a/alebo spol. Slovexperta s.r.o. https://slovexperta.sk/servisy/ vykonávajúcej obhliadku poškodeného vozidla. Poškodený teda bez problémov mohol vyhľadať zmluvný autoservis, a to aj vo svojom regióne. Práve v spolupráci s nimi (partnerskými opravovňami) totiž žalovaný garantuje urýchlené, odborné a zjednodušené vybavenie škôd prostredníctvom servisu, bez potreby návštevy poisťovne, keď sú žalovanému doklady doručované priamo servisom. Celý proces uplatňovania nároku od obhliadky škody až po úhradu plnenia vybavuje za klienta servis v spolupráci so žalovaným elektronickou formou. Vzhľadom na skutočnosť, že universe poisťovňa pri neautorizovaných resp. nezmluvných opravovniach nepozná kvalitu vykonávaných opráv, technologické vybavenie, pôvod a kvalitu používaných náhradných dielov, nemôže poisťovňa v takýchto prípadoch priznať náklady na opravu vo výške akú účtujú autorizované resp. zmluvné preverené opravovne. Uvedený postup taktiež platí pri priznávaní sadzby za normohodinu a lakovacej konštanty pre výpočet množstva lakovacieho materiálu. Žalovaný pri kalkulácii opravy využíva rozsiahlu databázu spoločnosti Audatex Slovakia, s.r.o. (a aj kalkulácie SilverDAT, ako tomu v tomto prípade), s ktorým spolupracujú rovnako aj ostatné poisťovne (Allianz - SP, Generali, UNIQA, AXA, Wüstenrot a ď.) a znalci. Táto databáza obsahuje výrobcom určené množstvá a ceny práce podľa príslušného druhu prace pre daný typ a značku motorového vozidla. Pri výpočte pomocou systému SilverDAT https:// www.datgroup.com/sk-sk/produkty/silverdat-kalkulacia-opravy/ je možné vyhodnotiť a vypočítať presné náklady na opravu vozidla, a to na základe konkrétnych údajov výrobcu. Každý výpočet začína identifikáciou vozidla na základe kódu VIN, alebo ručným zadaním. Vďaka identifikácii SilverDAT VIN sú k dispozícii všetky potrebné informácie vrátane príslušných výbav vozidla, ktoré umožňujú presný výpočet/ kalkuláciu nákladov na opravu. Výsledná kalkulácia opravy zobrazuje prehľad nákladov na náhradné diely, lakovanie, náklady na spotrebovanú prácu vrátane započítania združených prác podľa štandardov stanovených jednotlivými výrobcami, a to vo forme rozpisu jednotlivých nákladových položiek alebo formou výsledného protokolu k oprave. Celkové čiastky za opravu sú uvedené v spodnej časti výpočtu. Z týchto skutočností teda vyplýva, že poškodený bol žalovaným riadne a vyčerpávajúco vopred oboznámený s tým, ako bude žalovaný postupovať v prípade, ak škodová udalosť bude posúdená ako poistná udalosť a ako bude žalovaný postupovať pri poskytovaní poistného plnenia. Poškodený sa napriek tomu rozhodol pre vykonanie opravy (zrejme) u žalobcu (možno práve z dôvodu, že žalobca sa označuje za spol. vykonávajúcu opravu prostredníctvom zmluvného servisu/lakovne poisťovní, aj keď tomu tak zjavne práve v prípade žalovaného nie je), čo však ale znamená, že pokiaľ sa poškodený dobrovoľne a slobodne rozhodol, že odstránenie poškodenia predmetného motorového vozidla dá vykonať v nezmluvnej/neautorizovanej opravovni, a tým mu vznikli iné/vyššie/neprimerané a nie bežné náklady na opravu - podľa tvrdenia žalobcu skutočná škoda, potom tieto náklady (zodpovednosť za takto vzniknutú škodu) znáša poškodený výlučne sám. Na základe týchto skutočností nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného vo veci samej. Likvidácia predmetnej poistnej udalosti preto už prebehla a bola ukončená, a žalovaný už poskytol poistné plnenie, a to v zmysle zákona, pričom žalovaný
poškodeného (i žalobcu) riadne oboznámil s výpočtom aj s dôvodmi neplnenia v zostávajúcej časti (§ 797 ods. 4 OZ), a to (aj) v Oznámení o poistnom plnení. Žalovaný opakuje, že ním odpočítaná časť nároku uplatneného poškodeným na základe faktúry žalobcu nie je krátením/znížením poistného plnenia (§799 ods. 3 OZ), ako sa mylne domnieva žalobca (a opakovane uvádza aj vo vyjadrení a k tomu rozsiahlo nedôvodne cituje aj ním vybraté rozhodnutia, ktoré sa navyše týkajú aj havarijného poistenia, nie PZP). Žalobca totiž ani vo vyjadrení nijak nereflektuje na tú skutočnosť, ktorú dôvodil žalovaný už v odpore, že pokiaľ si žalobca (ako údajný právny nástupca poškodeného) uplatňuje tvrdený nárok podľa ust. § 4, § 15 ZoPZP, tak potom platí, že žalovaný je povinný v zmysle zákona nahradiť poškodenému nároky, ktoré sú nielen uplatnené ale aj preukázané, čo v danom prípade nie je splnené, a to ani po vyjadrení žalobcu, nakoľko žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy (v naznačovanom smere) a ani ich čo i len neoznačil. Aj na tomto mieste však žalovaný opakuje (nakoľko žalobca na to nijakým spôsobom vo vyjadrení zjavne nereflektoval, aj keď to žalovaný uvádzal už v odpore), že žalobca doposiaľ nepreukázal tvrdený nárok (ani) čo do jeho celej výšky tj. aká skutočná škoda poškodenému vznikla, a to aj čo do rozsahu ako i kvality opravy. Faktúra predložená žalobcom nestačí. Taktiež nestačí ani žalobcom (až k vyjadreniu) predložená kalkulácia. Takto sa ani konajúci súd nemôže riadne oboznámiť s rozsahom opravy/prác žalobcu a tým údajne (podľa žalobcu) zodpovedajúcej a/alebo primeranej ceny/odplaty a/ alebo žalobcom tvrdenej skutočnej škody. Vo Vyjadrení však žalobca (zmätočne) tvrdí, že (bod 44.) žalobca bol povinný žalovať na plnenie, tzn. na náhradu škody, a že (bod 46.) je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že žalobcovi vznikla škoda bez jeho pričinenia a ovplyvnenia škodovej udalosti; Žalobca nemal žiadnu objektívnu možnosť zabrániť škodovej udalosti a preto by nebolo spravodlivé, aby nebol odškodnený za škodu, ktorá mu vznikla konaním tretej osoby; Škodou v tomto prípade treba rozumieť aj čas omeškania s plnením poistného plnenia. Doposiaľ teda nie je zrejmé, či žalobca svoj uplatnený nárok dôvodí tým, že škoda vznikla na majetku poškodeného alebo vynaložením nákladov žalobcom resp. poškodeným v súvislosti s opravou poškodenej veci a/alebo tým, čo žalobca vyčíslil poškodenému ako majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré by bolo potrebné vynaložiť, ak by oprava bola vykonaná. Žalovaný pripomína, že žalobca je podnikateľský subjekt. Aj v tejto súvislosti netreba totiž opomenúť fakt, že v zmysle platných daňových predpisov (§71 a nasl. zákona č. 222/2004 Z.z.), faktúra je daňový doklad o dodanom tovare/službe (nie je teda akýmsi len vyčíslením predpokladaných/možných/potenciálnych nákladov objednávateľa opravy). Pokiaľ z tvrdení a listín predložených žalobcom vyplýva, že žalobca mal poškodenému vystaviť faktúru dňa 05.03.2025 za „plnenie“ dodané dňa 05.03.2025, potom je z toho zrejmé, že žalobca predmetné služby poškodenému mal poskytnúť údajne dňa 05.03.2025, za čo si voči poškodenému účtoval odplatu v sume 2.440,68 eur s DPH, čo malo byť splatné dňa 19.03.2025. Poškodený bol povinný teda najneskôr dňa 19.03.2025 za takto vykonanú opravu (údajne dodané služby žalobcu) zaplatiť. Je úplne bežná prax, že autoservisy vydajú opravené vozidlo až po tom, ako majú vykonanú opravu zaplatenú. Aj preto žalovaný považuje otázku preukázania žalobcom tvrdenej skutočnej škody a/alebo úhrady faktúry žalobcu poškodeným za tak podstatnú a doposiaľ za žalobcom nepreukázanú. V posudzovanom prípade doposiaľ žalobca nepreukázal (ani len skutočnú škodu na vozidle, nieto ešte) to, či, kedy a v akom rozsahu vykonal opravu vozidla poškodenému skutočne žalobca, a potom kedy mala byť oprava poškodenému skutočne dodaná. Pokiaľ žalobca tvrdí, že poškodenému (resp. žalobcovi) vznikla skutočná škoda za opravu vozidla a že má nárok na jej náhradu voči žalovanému, potom je prirodzené, nevyhnutné a žiaduce, aby žalobca aj preukázal, že predmetná oprava bola skutočne (a potom ako a kým) vykonaná a že faktúra za takto vykonanú opravu mu bola zaplatená/uhradená poškodeným. Toto je samozrejme významné aj z dôvodu údajného (žalovaným rozporovaného) postúpenia pohľadávky, ku ktorému malo dôjsť údajne 12.05.2025. Navyše nakoľko sa v prípade žalobcu jedná o podnikateľský subjekt, táto faktúra musí byť predsa riadne zaevidovaná v účtovníctve spolu s tým, kedy, v akej sume a kým bola uhradená (+ či a kedy bola odvedená DPH). Nakoľko žalobca nepreukázal úhradu predmetnej faktúry, máme za to, že táto nebola poškodeným uhradená. Žalovaný (aj) preto týmto namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu aj z tohto dôvodu, keďže poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený teda zrejme bol dlžníkom žalobcu a nemohol tak so žalobcom platne uzatvoriť (tvrdenú) Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením údajnej Zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu zrejme neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k „postúpeniu“ záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením by tak došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V žalobcom predloženom Oznámení o
postúpení pohľadávky zároveň o.i. absentuje konkrétny údaj o tom, že by postupca mal postúpiť pohľadávku aj s príslušenstvom - úrokmi z omeškania. Žalobca si žalobou vo veci samej napriek tomu uplatňuje aj (tvrdené) úroky z omeškania, a to od 30.04.2025. Na základe vyššie uvedených skutočností preto žalovaný trvá na tom, že pokiaľ by čo i len teoreticky žalobca aj preukázal (čo absentuje), že vykonal opravu (a potom ako konkrétne) Vozidla poškodeného v súvislosti s predmetnou škodovou/poistnou udalosťou a že poškodenému vznikli vyššie náklady s odstraňovaním poškodenia Vozidla (údajne skutočná škoda), potom toto nie je kryté predmetným poistením u žalovaného, nie je daná povinnosť žalovaného na plnenie, a preto sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania s plnením. Žalovaný trvá na tom, že zjavne predmetom postúpenia nebolo (aj) príslušenstvo pohľadávky tj. predmetom postúpenia zjavne nebol (aj keby bol daný, čo žalovaný rozporuje) aj nárok poškodeného na úroky z omeškania. Nie je pritom zrejmé ani (nedôvodné a rozsiahle) argumentovanie žalobcu v čl. VIII. Vyjadrenia, ktorým len zjavne účelovo dezinterpretuje a vôbec nereflektuje argumentáciu žalovaného v Odpore (na ktorej žalovaný trvá v celom rozsahu), pretože (ani) tento tvrdený nárok na úroky z omeškania nie je podľa nášho názoru vôbec (dôvodný a ani) žalobcom preukázaný. Žalovaný v odpore poukazoval na tam citované rozhodnutia dovolacieho súdu dôvodiac, že žalovaný si preukázateľne splnil svoju zákonnú povinnosť prešetriť škodovú udalosť a poskytnúť poistné plnenie v zistenom a preukázanom rozsahu v zákonnej lehote (§ 11 ods. 6 ZoPZP), a teda že sa nemohol dostať do omeškania (§11 ods. 8 ZoPZP). Žalobca zjavne naväzuje nárok na úroky z omeškania len na ust. § 11 ods. 7 ZoPZP. Žalovaný preto (aj na základe vyššie uvedených skutočností) naďalej rozporuje, neuznáva ani nárok žalobcu na úroky z omeškania uplatnené žalobou. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný naďalej považuje nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný a nepreukázaný, a preto žalovaný navrhuje konajúcemu súdu, aby po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému 100% náhrady trov konania.
6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.11.2025 v podstate zopakoval, že žalobca zotrváva na jeho písomných podaniach a nad rámec opakovane poukazujeme na nasledovné. Žalovaný v ním podaných písomných podaniach v tomto súdnom konaní v rámci argumentácie a dôvodov neposkytnutia náhrady škody uplatňuje dôvody, ktoré žalovaný neuviedol v rámci likvidácie škodovej udalosti, ktorú škodovú udalosť zlikvidoval prípisom zo dňa 14.04.2025. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 14.04.2025 uvádza v textovej časti ako dôvody: „Pri výpočte poistného plnenia boli do na opravu vozidla priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 eur bez DPH/ hod, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100%). Na základe vykonanej obhliadky vozidla škodcu a poškodeného vozidla a vzájomným porovnaním zdokumentovaných poškodení bolo zistené, že poškodenie laku na prednom nárazníku na pravej spodnej časti nemá súvis so škodovou udalosťou zo dňa 05.01.2025 za ktorú zodpovedá náš poistený. Z uvedeného dôvodu bola z poistného plnenia odpočítaná čiastka z lakovania predného nárazníka.“. Rozhodnutie žalovaného o oznámení poistného plnenia je právnym úkonom žalovaného a preto tam uvedené dôvody sú dôvodmi odmietnutia poistného plnenia, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto právneho úkonu. Žalobca v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 34 OZ, v zmysle ktorého „Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom .“. V zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“ Žalobca je toho právneho názoru, že oznámenie o poistnom plnení, ako právny úkon žalovaného je nezrozumiteľný a zmätočný a preto sa žalobca domnieva, že tento právny úkon je neplatný s ohľadom na citovaného zákonné ustanovenia. Žalobca poukazuje na ustanovenie § 797 ods. 4 OZ, v zmysle ktorého „ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť“. Z uvedeného je zrejmé, že nie je prípustná zmena dôvodu odmietnutia poistnej udalosti. Neprípustnosť zmeny dôvodov odmietnutia poistného plnenia vychádza zo zásady právnej istoty poškodeného (žalobcu), nakoľko tento sa môže v rámci súdneho konania brániť a svoj žalobný návrh môže smerovať výlučne voči existujúcemu a platnému rozhodnutiu žalovaného vrátane tam uvedeného dôvodu, ktorým odmietol žalovaný poskytnúť poistné plnenie. Rozhodnutie žalovaného o odmietnutí poistného plnenia je právnym úkonom žalovaného a preto tam uvedené dôvody sú dôvodmi odmietnutia poistného plnenia, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto právneho úkonu. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žaloba na plnenie má prednosť pred žalobou o určenie. V zmysle zásady žalovania na plnenie je zrejmé, že žalobca sa v tomto súdnom konaní nemohol domáhať určenia, že rozhodnutie, resp. stanovisko žalovaného o odmietnutí poistného plnenie je nezákonné. Žalobca bol povinný žalovať na plnenie, tzn. na náhradu
škody. Žaloba na plnenie konzumuje určovaciu žalobu. Z uvedeného vyplýva, že „záväzné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť konzumuje i prejudiciálnu otázku určenia platnosti či neplatnosti, existencie alebo neexistencie práva či právneho vzťahu, ktorý je predpokladom takéhoto plnenia“ (Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár. 1.vydanie. Praha: C. H. Beck, 2009, str. 192). Je zrejmé, že meritórnym rozhodnutím o povinnosti plniť v tomto konaní súd zároveň určí, že rozhodnutie žalovaného o odmietnutí poistného plnenia bolo v rozpore so zákonom. Nakoľko rozhodnutie žalovaného o likvidácii poistnej udalosti nie je zákonné, jeho rozhodnutie sa rozhodnutím súdu mení. Procesná obrana žalovaného uvedená v ním podanom odpore a ďalších podaniach generovaných v tomto súdnom konaní, tak jednoznačne nezákonným spôsobom mení dôvody odmietnutia poistného plnenia. Akákoľvek následná a dodatočná zmena dôvodov rozhodnutia žalovaného o odmietnutí poistného plnenia by neprípustne menila rozhodnutie spätne, čo je výrazným narušením ústavných práv vlastníka poškodeného motorového vozidla, ktorý utrpel škodu na svojom motorovom vozidle. Rozhodnutie žalovaného, ktorým odmietol poskytnúť poistné plnenie je podľa nášho právneho názoru nemenným rozhodnutím, ktoré nemožno práve s ohľadom na právnu istotu účastníkov poistného vzťahu meniť a poisťovateľ ako žalovaný môže v tomto súdnom konaní uplatňovať výlučne prostriedky svojej procesnej obrany práve v súlade s dôvodmi odmietnutia poistného plnenia. V zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 zákona zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) sa uhrádza „skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)“. V zmysle ustanovenia § 442 ods. 3 OZ sa škoda uhrádza „v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu“. Za škodu sa v právnej teórii a praxi považuje ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - peniazmi. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu. Žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 19.03.2008, sp. zn. II. ÚS 2221/07, v ktorom sa uvádza nasledovné: „V dôsledku opravy, ktorou bude vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nedôjde k jeho zhodnoteniu, naopak hodnota havarovaného, aj keď opravovaného vozidla bude na trhu nižšia. Ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výškou všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonať inak ako použitím náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať voči škodcovi. V tomto prípade je potrebné prihliadať aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého nehavarovaného vozidla. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy i to, že poškodenému bolo toto tzv. zhodnotenie vozidla protiprávnym konaním niekoho iného vnútené.“ Žalobca poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR z 23.09.2008, sp.zn.: 25 Cdo 3010/2006, v zmysle ktorého: „Majetková ujma vzniká vlastníkovi už samotným poškodením, stratou alebo zničením veci. Výška škody potom predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrené vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, a to bez ohľadu na to, či finančné prostriedky na opravu veci boli skutočne vynaložené alebo nie a či poškodená vec bola opravená alebo nie. Ide len o jeden zo spôsobov stanovenia výšky náhrady škody; ďalším možným a frekventovaným spôsobom stanovenia výšky náhrady za poškodenie veci je zistenie hodnoty poškodenej veci v porovnaní s jej hodnotou pre poškodením. Iný spôsob určenia výšky náhrady nie je uplatnením iného, skutkovo odlišného nároku, ale ide stále o - po skutkovej stránke identický - nárok na náhradu za poškodenie veci.“. Z uvedeného je jednoznačné, že nie je rozhodujúci okamih úhrady nákladov za opravu veci. Dokonca v zmysle citovaného rozhodnutia nie je pre určenie výšky a vzniku škody ani rozhodujúce, či poškodená vec bola opravená alebo nie. Preto okamih predloženia dokladu o úhrade nákladov spojených s opravou nie je okamihom, kedy došlo k vzniku škody. Škoda vzniká okamihom, kedy došlo k poškodeniu veci žalobcu a zásahom do jeho majetkovej sféry práve poškodením vozidla, ktoré nemohol v dôsledku tohto poškodenia užívať. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie R 55/1971, s. 151 ods. 2 a s. 152 ods. 1, kde sa uvádza „Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Takto vymedzená škoda je právne relevantnou škodou, t. j. jedným z predpokladov, na základe ktorých vzniká zodpovednostný právny vzťah. Skutočnou
škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.“. Taktiež poukazujeme na R III/1967, s. 51 ods. 4 a R 55/1971, s. 152 ods. 3, v zmysle ktorého „Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu, prípadne vo vyvážení dôsledkov plynúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu do predošlého stavu.“ Žalobca nežiada žiadnu inú úhradu nad výšku skutočnej škody, ktorá mu bola spôsobená bez jeho zavinenia poisteným žalovaného. Argumentácia žalovaného ohľadom úhrady predmetnej faktúry je schizofrenická aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný čiastočne zlikvidoval škodovú udalosť a poskytol náhradu škody z povinného zmluvného poistenia svojho poistenca vo výške 2 226,31 EUR. V čase likvidácie poistnej udalosti a teda poskytnutia tejto čiastočnej náhrady škody Žalovaný nepožadoval doklad o úhrade a ani nepredloženie dokladu o úhrade nebolo dôvodom nepriznanie a náhrady škody v rozsahu, v ktorom si Žalobca uplatňuje svoj nárok v tomto súdnom konaní. Právny zástupca žalovaného neustále napáda nielen kvalitu vykonanej opravy, dokonca aj samotnú otázku, či oprave bola vôbec vykonaná. Uvedenú argumentáciu právneho zástupcu žalovaného žalobca vníma ako účelovú a zavádzajúcu, popierajúcu elementárne skutočnosti riadne preukázané žalobcom z objektívnych listinných dôkazov alebo fotodokumentácie. Žalobca riadne preukázal rozsah poškodenia motorového vozidla, rozsah vykonanej opravy nielen predloženou kalkuláciou a faktúrou, ale aj rozsiahlou fotodokumentáciou, ktorá zachytáva opravené motorové vozidlo, okolo ktorého sú poukladané poškodené diely, ktoré boli vymenené. Preto žalobca popieranie objektívne zisteného a preukázaného skutkového stavu, teda že oprava bola riadne a odborne vykonaná v deklarovanom rozsahu, považuje za účelové. Žalobca je toho právneho názoru, že používanie prostriedkov procesnej obrany žalovaným by nemalo byť bezbrehým popieraním objektívne preukázaných skutočností nespochybniteľnými listinnými dôkazmi, ktoré naviac počas likvidácie škodovej udalosti boli samotným žalovaným akceptované. Počas likvidácie škodovej udalosti samotný žalovaný, ako to vyplýva aj zo samotného znenia oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.04.2025, kvalitu a rozsah vykonanej opravy v žiadnom smere nerozporoval a žiadnym spôsobom ani nespochybňoval a poskytol čiastočnú náhradu vzniknutej škody. Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že predmetnú opravu nevykonal žalobca. Žalobca túto argumentáciu, s ohľadom na riadne zapísaný predmet podnikania žalobcu - „diagnostika a opravy cestných motorových vozidiel“ ako aj „opravy karosérií“ vnímame ako účelovú a zavádzajúcu. Prostriedky procesnej obrany žalovaného nemajú v tomto smere akúkoľvek právnu relevanciu k vykonanej oprave. Skutočnosť, či využíva alebo nevyužíva žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti aj subdodávateľov, žiadnym spôsobom nemá vplyv na vykonanie opravy. Je úplne bežnou praxou, že autoservisy nedisponujú všetkým vybavením, napr. lakovacou dielňou a teda je bežnou praxou, že autoservisy využíva aj subdodávateľov v rámci poskytovania svojich služieb. Všetky autoservisy (bez ohľadu na to, či sa jedná o zmluvný, nezmluvný, prípadne autorizovaný) vykonávajú svoju činnosť riadne a legálne, keďže podnikajú v súlade s nariadením komisie EÚ č. 330/2010 zo dňa 20.4.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie a nariadení komisie EÚ č. 461/2010 zo dňa 27.5.2010, v súlade s príslušnými technickými normami a postupmi určenými výrobcami vozidiel. Preto majú rovnaké postavenie z pohľady výkonu svojej činnosti, kvality práce, ako aj zodpovednosti za vykonanú činnosť. Nie je preto z pohľadu pracovných a technických postupov pri oprave vozidiel rozdiel v tom, či opravu vykonáva autorizovaný servis, zazmluvnený servis alebo neautorizovaný/nezazmluvnený servis. Žalobca sa rozsiahlo a vyčerpávajúce vyjadril nielen k sadzbám faktúrovaných normohodín práce, ale aj k samotnej lakovacej konštante. Žalobca vo zvyšku poukazuje na jeho písomné podanie - replika a tam uvedené aj súdne rozhodnutia, týkajúce sa nielen lakovacej konštanty, ale aj sadzieb normohodiny práce.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa dostavil len právny zástupca žalobcu. Právna zástupkyňa žalovaného žiadala ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní s tým, že súhlasí s tým, aby konajúci súd vo veci pojednával i rozhodol.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením listinných dôkazov a to: správa o nehode zo dňa 05.01.2025, faktúrou č. 20250082 zo dňa 05.03.2025, zápisom o poškodení vozidla zo dňa 05.03.2025, oznámením žalovaného o poistnom plnení zo dňa 14.04.2025, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2025, kalkuláciou nákladov žalovaného zo dňa 17.01.2025, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 08.01.2025, posudkom/kalkuláciou žalobcu zo dňa 05.03.2025, protokolom o prevzatí vozidla do servisu zo dňa 27.02.2025, protokolom o odovzdaní
vozidla po oprave zo dňa 05.03.2025, cenníkmi servisných služieb, fotodokumentáciou, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
P. S. M., bytom K., nar.: XX.XX.XXXX je vlastníkom motorového vozidla X. T-N., EČV: O Dňa 05.01.2025 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo. Škodová udalosť bola spôsobená motorovým vozidlom EČV: Z ktoré je poistené u žalovaného. O priebehu škodovej udalosti spísali účastníci škodovej udalosti správu o nehode. Priebeh škodovej udalosti je medzi účastníkmi tejto udalosti nespochybniteľný. Poškodené motorové vozidlo si nechal vlastník motorového vozidla opraviť u žalobcu, za čo bola vlastníkovi motorového vozidla vyúčtovaná suma 2 440,68 eur vrátane DPH. Žalovaný pri likvidovaní poistnej udalosti uzavrel poistnú udalosť poskytnutím čiastočného plnenia vo výške 2 226,31 eur vrátane DPH. Vo zvyšnej časti vo výške 214,37 eur poistné plnenie neposkytol. Žalobca uzavrel na strane postupníka Zmluvu o postúpení pohľadávky s vlastníkom motorového vozidla na strane postupcu na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku vo výške 214,37 eur. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky prípisom doručenom žalovanému.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v dôsledku predmetnej poistnej udalosti žalovaný žalobcovi poukázal poistné plnenie v sume 2.263,31 eur. Odmietol tak poskytnúť plnenie žalovanej sume 214,37 eur. Žalovaný preto nemal pochybnosť o vykonanej oprave, ktorú skutočnosť žalovaný napáda v jeho písomných vyjadreniach. Ďalej poukazoval na skutočnosť, že dodatočne meniť dôvod odmietnutia plnenia je neprípustné. Pokiaľ sa jedná o sadzbu normohodín práce, ako preukázal v rámci vykonaného dokazovania, účtovaná cena práce bola pod obvyklou hodnotou. Pokiaľ sa jedná o opravovaný predný nárazník na vozidle, jeho oprava bola vykonaná v zmysle príslušných odporúčaní výrobcu a technických noriem, v zmysle ktorých bolo nevyhnutné vykonať lakovanie celého poškodeného nárazníka. Podľa žalobcu náklady vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla sú účelné. Žalobca si uplatňuje úroky z omeškania 16. deň po ukončení likvidácie poistnej udalosti, čo mu bolo oznámené listom zo 14.04.2025.
10. Z listinných dôkazov súd zistil:
11. Z faktúry žalobcu č. 20250082 zo dňa 05.03.2025 súd zistil, že právnej predchodkyni žalobcu bola za opravu motorového vozidla X. EČV: O fakturovaná suma 2.440,68 eur.
12. Zo zápisu o poškodení vozidla zo dňa 05.03.2025 súd poškodenia vozidla, ktoré majú byť zahrnuté do plnenia poisťovne.
13. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.04.2025 súd zistil, že likvidátor poistnej udalosti v ňom uvádza, že pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur bez DPH/hod.. ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100%). Na základe vykonanej ohliadky vozidla škodcu a poškodeného vozidla a vzájomným porovnaním zdokumentovaných poškodení bolo zistené, že poškodenie laku na prednom nárazníku na pravej spodnej časti nemá súvis so škodovou udalosťou zo dňa 05.01.2025 za ktorú zodpovedá ich poistený. Z uvedeného dôvodu bola z poistného plnenia odpočítaná čiastka z lakovania predného nárazníka. Poistné plnenie žalovaný poukazuje na základe § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a predložených dokladov na uvedený účet v sume 2.226,31 eur.
14. Z prílohy k tomuto výpočtu z toho istého dňa súd zistil, že žalovaný vo výpočte uvádza, že bola vystavená faktúra za opravu vozidla č. 20250082/ PSP SK s.r.o. na sumu 2.440,68 eur. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou: úprava Nh, lak, konštanty - 184,37 eur, odpočítaná čiastka za nesúvisiace poškodenie na prednom nárazníku - 30 eur. Spolu žalobcovi priznané poistné plnenie - 2.226,31 eur.
15. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2025 súd zistil, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.05.2025 došlo právnou predchodkyňou žalobcu k postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Jedná sa o pohľadávku vo výške 214,37 eur, ktorá predstavuje poistné plnenie zo škodovej udalosti zo dňa 05.01.2025 evidovanou žalovaným pod č. 9853492706. Podľa ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP.
16. Z kalkulácie žalovaného - nákladov na neštandardnú svojpomocnú opravu zo dňa 17.01.2025 súd zistil, že výška nákladov na opravu rozpočtom s DPH predstavuje sumu 710,55 eur.
17. Z ďalšej kalkulácie nákladov na neštandardnú svojpomocnú opravu zo dňa 05.03.2025 súd zistil, že výška nákladov na opravu rozpočtom s DPH predstavuje sumu 1.768,67 eur.
18. Z kalkulácie žalobcu na čl. 85 súd zistil, že náklady na opravu motorového vozidla s DPH predstavujú sumu 2.440,68 eur.
19. Z protokolu o prevzatí vozidla do servisu súd zistil, že vozidlo bolo prevzaté dňa 27.02.2025.
20. Z protokolu o odovzdaní vozidla zo servisu po oprave súd zistil, že vozidlo bolo odovzdané 05.03.2025.
21. Z aktuálnych cenníkov servisov X., sa cena za normohodinu práce pri oprave vozidla X. T-cross pohybuje na úrovni 49 eur, 50 eur bez DPH.
22. Právne súd vec posúdil nasledovne:
23. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
24. Podľa § 11 ods. 6 zákona 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “ZoPZP“), poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
25. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
26. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
27. Podľa § 11 ods. 8 ZoPZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
28. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
30. Podľa ust. § 218 ods. 1 CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
31. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 214,37 eur s odôvodním, že v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zavinil poistený žalovaného mu žalovaný poukázal poistné plnenie v sume 2.263,31 eur. Odmietol mu tak poskytnúť plnenie sume 214,37 eur.
32. Z Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 14.04.2025 mal súd preukázané vyjadrenie likvidátora poistnej udalosti, v rámci ktorého uviedol, že pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur bez DPH/hod.. ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100%). Na základe vykonanej ohliadky vozidla škodcu a poškodeného vozidla a vzájomným porovnaním zdokumentovaných poškodení bolo zistené, že poškodenie laku na prednom nárazníku na pravej spodnej časti nemá súvis so škodovou udalosťou zo dňa 05.01.2025 za ktorú zodpovedá ich poistený. Z uvedeného dôvodu bola z poistného plnenia odpočítaná čiastka z lakovania predného nárazníka. Poistné plnenie žalovaný poukazuje na základe § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a predložených dokladov na uvedený účet v sume 2.226,31 eur.
33. Predmetom posúdenia tak bol nárok na zaplatenie sumy 214,37 eur v rozsahu zamietnutej výšky plnenia titulom krátenia ceny normohodiny, výšky lakovníckej konštanty a zistenie žalovaného, že poškodenie laku na prednom nárazníku na pravej spodnej časti nemá súvis so škodovou udalosťou zo dňa 05.01.2025, za ktorú takto nezodpovedá poistený žalovaného.
34. Súd v konaní skonštatoval, že spornou medzi stranami sporu je skutočnosť, či žalovaný dôvodne krátil vyplatené plnenie v časti výšky ceny normohodiny a lakovacej konštanty ako aj zistenie žalovaného, že poškodenie laku na prednom nárazníku na pravej spodnej časti nemá súvis so škodovou udalosťou zo dňa 05.01.2025.
35. Ako nespornú súd vyhodnotil existenciu poistenia škodcu, jeho rozsah, okolnosti vzniku škodovej udalosti a rozsah vyplatenia plnenia.
36. Vzhľadom na námietku žalovaného, že žalobca nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný, súd sa v prvom rade zaoberal touto otázkou.
37. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
38. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2018, sp. zn. 8Cdo/100/2017, vecne legitimovaný je ten, o právach alebo povinnostiach ktorého v spore ide. Je to stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom sporu. V dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých sporové strany stoja svojimi návrhmi proti sebe, ide o vecnú aktívnu legitimáciu na strane žalobcu alebo vecnú pasívnu legitimáciu na strane žalovaného. Žalovaný namietal nedostatok vecnej pasívnej legitimácie z dôvodu nepredloženia zmluvy o postúpení pohľadávky.
39. V posudzovanej veci mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore na základe listu zo dňa 12.05.2025 - Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky. Súd konštatuje, že oznámenie postupcu dlžníkovi, v danom prípade o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, teda pohľadávky poškodeného voči žalovanému z titulu nároku na náhradu nákladov na cenu práce pre neautorizovaný servis a náklady na lakovací materiál je skutočnosťou na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Na tomto mieste nemožno neuviesť, že sám žalovaný v priebehu likvidovania predmetnej poistnej udalosti jednal len so žalobcom.
40. Na základe vykonaného dokazovania vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 214,37 eur je dôvodný.
41. V posudzovanej veci mal súd preukázané, že v súvislosti s predmetnom poistnou udalosťou žalovaný poukázal žalobcovi poistné plnenie v sume 2.263,31 eur. Odmietol mu tak poskytnúť plnenie sume 214,37 eur.
42. S krátením poistného plnenia žalovaným spolu v sume 214,37 eur sa súd nestotožňuje.
43. Pokiaľ sa jedná o skutočnosť, či žalovaný dôvodne krátil vyplatené plnenie v časti výšky ceny normohodiny, pre úspech žalovaného v časti procesnej obrany spočívajúcej v neprimeranosti výšky ceny normohodiny žalobcu by žalovaný musel preukázať, že žalobcom účtovaná výška normohodiny bola v zjavnom nepomere k obvyklej cene v lokalite. To v konaní nepreukázal.
44. Taktiež súd bral do úvahy skutočnosť, že od právneho predchodcu žalobcu ako osoby poškodenej škodovou udalosťou nie je možné v žiadnom prípade spravodlivo požadovať, aby si pred umiestnením vozidla do servisu urobil prieskum ceny normohodín všetkých servisov v okolí a zvolil si servis s podľa žalovaného primeranou výškou ceny normohodiny.
45. K uplatneným lakovacím konštantám súd konštatuje, že žalobcom použité ceny normohodín za mechanické a lakovacie práce sú porovnateľné, resp. výhodnejšie a nižšie ako ceny porovnateľných autoservisov v rozhodnom mieste a čase a tvrdenie o rozdielnej výške normohodín pri neautorizovaných servisov je právne neudržateľné v prípade ak žalobca dodrží technologický postup daný výrobcom a presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní. Opak žalovaný nepreukázal.
46. Označenie žalobcu ako neautorizovaného servisu nie je dôvodom ani na použitie nižšej ceny normohodiny ani na zníženie lakovacej konštanty v zmysle ustálenej judikatúry a legislatívy EÚ. (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/76/2019) .
47. Na základe uvedeného je teda nesporné, že právny predchodca žalobcu si u žalovaného uplatnil v priznanej časti reálnu výšku škody, ktoré mu vznikli ako náklady opravy a uvedenia motorového vozidla do stavu v akom sa nachádzalo pred škodovou udalosťou.
48. Pri časti žalovaného nároku predstavujúcom krátenú lakovaciu konštantu súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania relevantnosti krátenia konštanty na 100%.
49. Žalovaný nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len na základe toho, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise.
50. Žalovaný nemá zákonnú možnosť vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému a prípadne uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto odporúčací charakter.
51. V rámci voľného trhu je na poistenom, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach spis. zn.: 4Cob/153/2020). Označenie žalobcu ako neautorizovaného servisu nie je dôvodom ani na použitie nižšej ceny normohodiny ani na zníženie
lakovacej konštanty v zmysle ustálenej judikatúry a legislatívy EÚ. (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/76/2019).
52. Pokiaľ sa jedná o zistenie žalovaného, že poškodenie laku na prednom nárazníku na pravej spodnej časti nemá súvis so škodovou udalosťou zo dňa 05.01.2025 žalovaný vo vyjadrení uviedol, že túto položku odpočítal v sume 30 eur vrátane DPH.
53. Úlohou žalovaného v rámci procesnej obrany bolo dôkazne preukázať svoje skutkové tvrdenie, že dôsledku poškodenia laku na prednom nárazníku na pravej spodnej časti, ktoré nemalo súvis so škodovou udalosťou zo dňa 05.01.2025 bolo dôvodné odpočítať práve sumu 30 eur a že tento skutkový stav (nalakovanie naviac) reflektuje práve suma 30 eur vrátane DPH, čo sa mu však v konaní nepodarilo.
54. Aj za predpokladu, že bolo v rámci lakovania na prednom nárazníku na pravej spodnej časti nalakované viac, ako súvisí s predmetnou poistnou udalosťou, súd sa prikláňa k tvrdeniu žalobcu, že pokiaľ sa jedná o opravovaný predný nárazník na vozidle, jeho oprava bola vykonaná v zmysle príslušných odporúčaní výrobcu a technických noriem, v zmysle ktorých bolo nevyhnutné vykonať lakovanie celého poškodeného nárazníka. Podporne súd poukazuje na zápis o poškodení motorového vozidla spoločnosťou Slovexperta zo dňa 05.03.2025 kde sa okrem iného uvádza na výmenu pravý nárazník a tiež na lakovanie pravý nárazník. A potom, táto položka ako už bolo vyššie uvedené v predmetnom Oznámení o poistnom plnení nebola žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaná, aká konkrétna časť lakovania nesúvisela s predmetnou poistnou udalosťou, a teda dôvodnosť nezahrnutia tejto časti lakovania do vyhotovenej faktúry tak bez ďalšieho zostala tak len v rovine všeobecného konštatovania žalovaného a dôvodnosť krátenia tejto položky zostala nepreukázaná. Inými slovami, predložené doklady neobsahujú žiadny odborný výpočet, znalecké posúdenie, ani relevantnú technickú kalkuláciu, ktorá by hodnoverne potvrdzovala výšku škody vzniknutej žalovanému lakovaním predného nárazníku na jeho pravej spodnej časti, ktorá nemá súvis so škodovou udalosťou zo dňa 05.01.2025.
55. Na tomto mieste nemožno nepoukázať na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 19.03.2008, sp. zn. II. ÚS 2221/07 podľa ktorého, ,,v dôsledku opravy, ktorou bude vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nedôjde k jeho zhodnoteniu, naopak, hodnota havarovaného, aj keď opraveného vozidla bude na trhu nižšia. Ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výškou všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol nútený poškodený vynaložiť na obnovenie pôvodného stavu, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonať inak ako použitím náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho zvýhodňovať oproti škodcovi. V tomto prípade je potrebné prihliadať aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého nehavarovaného vozidla. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy i to, že poškodenému bolo toto tzv. zhodnotenie vozidla protiprávnym konaním iného vnútené“.
56. Z uvedených dôvodov súd ustálil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno krátenia vyplateného poistného plnenia v žiadnej časti žalovaného nároku.
57. Z vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal relevanciu žaloby v priznanom rozsahu.
58. S poukazom na hore uvedené súd skonštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku v priznanej časti a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
59. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. s tým, že omeškanie stanovil v zmysle ust. § 797., ods. 3 OZ dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty od ukončenia šetrenia.
60. Žalobca si v žalobe v uplatnil úrok z omeškania z dlžnej sumy od 30.04.2025 do zaplatenia. Žalovaný sa bránil tým, že sa do omeškania môže dostať až po právoplatnosti rozsudku, ktorým bola poškodenému priznaná náhrada škody.
61. Súd poukazuje na to, že rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017 bol zrušený nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) zo 14. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020. Rovnako tak nálezmi zo 14. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 214/2020 a z 28. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 215/2020 boli ústavným súdom zrušené aj rozsudok najvyššieho súdu z 26. februára 2019, sp. zn. 1Cdo/212/2017, resp. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. apríla 2019, sp. zn. 9Co/211/2018. Vo všetkých troch prípadoch boli ústavným súdom zrušené rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými bolo konštatované, že poškodený nemá voči poisťovni nárok na úrok z omeškania v prípade náhrady škody podľa zákona č. 381/2001 Z. z. pred právoplatnosťou rozsudku o nároku na náhradu škody, čo znamená, že ústavným súdom došlo k zrušeniu rozhodnutí, v ktorých bol vyslovený právny názor totožný s argumentáciou žalovaného prezentovanou v rozhodovanom spore.
62. Súd zvýrazňuje tú skutočnosť, že rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré dali v časti úrokov z omeškania za pravdu poisťovaniam, boli zrušené s odôvodnením, že ich závery boli v rozpore s ústavou garantovaným právom na súdnu ochranu pre zjavnú chybu v ich právnom posúdení. Je tak zrejmé, že ústavný súd odmietol argumentáciu okrem iného prezentovanú žalovaným v rozhodovanom spore. Z tohto dôvodu musí súd odmietnuť ako neprípustnú a nemajúcu oporu v zákone argumentáciu žalovaného o nedôvodnosti nároku žalobcu na uplatnený úrok z omeškania.
63. Súd konštatuje, že v záujme spravodlivého rozhodnutia v spore je oprávnený a zároveň povinný rešpektovať judikatúru ústavného súdu ako najvyššej súdnej autority s poukazom na znenie článku 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku. Pre rozhodnutie v spore predstavujú vyššie označené nálezy ústavného súdu dostatočný podklad pre posúdenie nároku žalobcu na úrok z omeškania. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej náhrady škody.
64. Žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 14.04.2025. Na 16. deň sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania. Má preto žalobca právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako si ich uplatnil, t.j. od 30.04.2025 do zaplatenie. Výšku úrokov súd určil v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.
65. Žalobcovi vznikli trovy konania.
66. Podľa § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
67. Podľa § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
68. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, nakoľko žalobe súd vyhovel v celom rozsahu. Súd preto priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
69. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.