Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2C-285-2014.pdf
PDF · 111.31 KB
Case nature
Subarea
2C/285/2014
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, právne zastúpený: Asociácia bankových klientov, Krosnianska 789/75, Košice, IČO: 42 324 041, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený: Advokátska kancelária SEDLAČO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie existencie porušenia práv spotrebiteľa, uloženie povinnosti upustenie od porušovania práv spotrebiteľa o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie takto
rozhodol:
I. Súd opravuje písomné vyhotovenie odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 2C/285/2014-92 zo dňa 05.03.2018 v časti „odôvodnenia v rozsahu bodu 8 - 13“, ktoré znejú nasledovne:
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav, keď na vec aplikoval nižšie uvedené právne ustanovenia.
9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj ako „občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
10. Podľa § 52 ods. 2 občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods. 3 občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods.1 občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
13. Podľa § 53 ods.3 občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu
dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
14. Podľa § 53 ods. 3 občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 54 ods. 1 občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
16. Podľa § 34 občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
17. Podľa § 37 ods. 1 občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
18. Podľa § 451 ods. 1 občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
19. Podľa § 451 ods. 2 občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa § 458 ods. 1 občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
21. Podľa § 458 ods. 1 občianskeho zákonníka, s predmetom bezdôvodného obohatenia 2sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
22. Podľa § 458 ods. 3 občianskeho zákonníka, ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
23. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z., Právo spotrebiteľa na informácie sa zabezpečuje povinnosťou orgánu verejnej moci zverejniť právoplatné rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa ustanovení tohto zákona, ako aj ďalších osobitných predpisov upravujúcich práva spotrebiteľov. Ak spotrebiteľ uplatní právo na sprístupnenie právoplatného rozhodnutia nahliadnutím do rozhodnutia v sídle orgánu verejnej moci, ktorý rozhodnutie vydal, má právo robiť si z rozhodnutia výpisy a odpisy. Spotrebiteľ má aj právo požiadať orgán verejnej moci o vyhotovenie kópie rozhodnutia. Skutočné náklady spojené s vyhotovením kópie znáša spotrebiteľ.
25. V predmetnom prípade si žalobca uplatnil v konaní niekoľko nárokov a to 1/ určenie porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa v žalobe definovanými porušeniami, 2/ primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6000 eur, 3/ určenie, že ustanovenie bodu 4.5 zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 02/011/05 zo dňa 13.01.2005 je absolútne neplatné a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, 4/ určenie, že všetky právne úkony žalovaného spočívajúce v jednostrannej
zmene úrokovej sadzby v zmluve o poskytnutí hypotekárnych úverov sú absolútne neplatné, 5/ bezdôvodné obohatenie bez uvedenia konkrétnej sumy, 6/ právo zverejniť výrok rozsudku, 7/ povinnosť žalovaného strpieť právo žalobcu zverejniť výrok rozsudku a zaplatiť žalobcovi preddavok vo výške 800 eur.
26. Predmetom dokazovania tak bolo 7 vyššie zmienených nárokov žalobcu.
27. Z bodu 1/ petitu žaloby vyplýva, že žalobca podanou žalobou žiadal určiť porušenie práv žalobcu ako spotrebiteľa a to spôsobmi v žalobe vyjadrenými.
28. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
29. Ustanovenie § 137 CSP zakotvuje pozitívno-právne členenie súkromnoprávnych žalôb na viaceré druhy, a to žalobu o splnení povinnosti (písm. a)), žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu (písm. b)), žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je (písm. c)), žalobu na určenie právnej skutočnosti (písm. d)). Kritériom pre pozitívno-právne členenie žalôb podľa § 137 je (v zásade) žalobný návrh (petit). Avšak druhy žalôb uvedené v § 137 písm. b) a d) je nutné identifikovať nielen podľa žalobného návrhu, ale zároveň aj podľa právneho dôvodu tvrdeného práva. Ustanovenie § 137 CSP uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba, teda v § 137 CSP neuvedená je prípustná, ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Inými slovami, hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva či právnej skutočnosti.
30. Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) C. s. p. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018).
31. V predmetnom prípade z bodu 1 navrhovaného petitu žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha určenia porušenia práv spotrebiteľa, pričom sa jedná o nasledovné porušenia žalovaného:
a. v rozpore s dobrými mravmi zneužil neskúsenosť, neinformovanosť a slabšie postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, ktoré boli žalovanému dobre známe, b. formuloval do spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 02/011/05 zo dňa 13.1.2005 neprijateľnú zmluvnú podmienku, c. neprijateľnú zmluvnú podmienku následne aplikoval na úverový vzťah založený zmluvou o poskytnutí hypotekárneho úveru, d. pri tom konal netransparentne a žalobcovi ako spotrebiteľovi v rôznych štádiách tohto konania najprv zamlčoval, neskôr poskytoval nejasné, neúplné, nepravdivé údaje a informácie, resp. poskytoval ich nevhodným spôsobom, týkajúce sa vykonania jednostrannej zmeny úrokovej sadzby a jej výšky, e. kládol žalobcovi ako spotrebiteľovi sťažujúce a neprimerané mimozmluvné prekážky k tomu, aby poznal skutočné dôvody a spôsob jednostrannej zmeny úrokovej sadzby, v čoho dôsledku odňal žalobcovi právo na podstatné informácie potrebné k rozhodnutiu o vykonaní práv podľa zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru, f. uvádzal žalobcu ako spotrebiteľa do omylu ohľadne skutočných dôvodov a spôsobe jednostrannej zmeny úrokovej sadzby, ohľadne výšky ceny úveru a spôsobe jej výpočtu a ohľadne práv žalobcu ako spotrebiteľa, g. konal v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
h. jeho konaním bolo podstatne narušované ekonomické správanie a rozhodovanie žalobcu ako spotrebiteľa, i. za poskytnutie úveru požadoval inú cenu úveru (úrokovú sadzbu) ako bola dohodnutá v zmluve o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 02/013/35 zo dňa 13.1.2005 porušil Etický kódex bánk v oblasti ochrany spotrebiteľa, ku ktorému sa zaviazal, j. žalobcovi ako spotrebiteľovi hrozil, že ak neuzatvorí dodatok k zmluve o poskytnutí hypotekárneho úveru, tak ich úver bude úročený jednostranne zvýšenou sadzbou, hoci na to žalovaný nemohol podniknúť legálne, k. ukladal žalobcovi ako spotrebiteľovi povinnosť platiť inú úrokovú sadzbu než zmluvne dojednanú, a to bez právneho dôvodu, l. žalovaný načasoval toto konanie tak, že bolo spôsobilé uviesť žalobcu ako spotrebiteľa do omylu ohľadne charaktere zmeny výšky ich úrokovej sadzby m. načasovaním tohto konania tesne pred dňom uplynutia fixácie a jeho netransparentným konaním žalovaného používal na žalobcu ako spotrebiteľa nátlak.
32. Z obsahu žalobcom tvrdených porušení nevyplýva, že by sa jednalo o určenie neprijateľnosti konkrétnych v zmluve dohodnutých podmienok, potom na predmetný prípade – vo vzťahu k bodu 1/ žalobného návrhu nie je možné aplikovať vyššie zmienené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 27/2018. Potom pokiaľ sa v tomto smere (vo vzťahu k bodu 1/ žalobného návrhu) nejedná o konanie, v ktorom by súd zisťoval konkrétne neprijateľné podmienky s cieľom vyslovenia (určenia) ich neprijateľnosti, nie je možné konštatovať, že v konaní nebolo potrebné zisťovať naliehavý právny záujem. Žalobcom uvádzané skutočnosti, ktorých neplatnosť žalobca žiada určiť, nepredstavujú konkrétne dojednania vyplývajúce zo zmluvy, pričom ani nebolo preukázané, že by konaniami definovanými vo vyššie uvedenom bode mal žalovaný postupovať. Súd má za to, že v konaní nebol preukázaný naliehavý právny záujem vo vzťahu k bodu 1/ žalobného návrhu, keď tento bolo nutné preukazovať z dôvodu, že na vec nebolo možné aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 27/2018. Zároveň súd konštatuje, že žalobca v konaní dostatočne určitým spôsobom neuviedol, ktoré body zmluvy o hypotekárnom úvere mali byť zo strany žalovaného porušené a mali predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, potom súd nemohol zistiť a overiť ich absolútnu neplatnosť, ako na to v žalobe poukazoval žalobca. Súd vzhľadom na vyššie uvedené a teda neurčitosť žalobcom požadovaného nároku, ako aj nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v konaní nezistil dôvody pre vyslovenie neprijateľnosti dohodnutých zmluvných podmienok, ako ani absolútnej neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere, návrh žalobcu v navrhovanom petite 1/ rozsudku preto zamietol.
33. Z bodu 2/ navrhovaného petitu žaloby vyplýva, že žalobca žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6000 eur.
34. Primerané finančné zadosťučinenie žalobcovi prináleží, pokiaľ sa súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Primerané finančné zadosťučinenie môže byť podľa judikatúrnej praxe priznané v prípade judikovanej neprijateľnosti zmluvných podmienok uzatvorených medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.08.2022, sp. zn. 7Cdo/80/2020 potvrdzuje, že hypotéza tejto právnej normy (primerané finančné zadosťučinenie) vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. V konaní žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by bolo judikované porušenie povinnosti zo strany žalovaného voči žalobcovi, potom súd ďalej neskúmal výšku žiadaného finančného zadosťučinenia, keď predpokladom rozhodovania o primeranom finančnom zadosťučinení je rozhodnutie o porušení povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi, pričom sa musí jednať o také porušenie, ktoré by mohlo privodiť spotrebiteľovi ujmu. V konaní nebol preukázaný vznik takého porušenia, na základe ktorého by mala byť žalobcovi spôsobená ujma, tzn. absentuje základ takéhoto nároku a preto súd nárok žalobcu v časti navrhovaného petitu 2/ žaloby zamietol.
35. Z bodu 3/ žaloby vyplýva, že žalobca žiada určiť neplatnosť dojednania bodu 4.5 Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 02/011/05 zo dňa 13.01.2005.
36. Predmetom bodu 4.5 zmluvy je jednostranná zmeny banky vo vzťahu k revizibilnej úrokovej sadzby pre prípad zmeny miery rizika klienta.
37. Vo vzťahu k namietanej neurčitosti predmetného ustanovenia súd uvádza, že z predmetného ustanovenia jednoznačne vyplýva, aká zmena má v prípade zmeny na strane spotrebiteľa nastať, takto formulovaný právny úkon súd ustálil ako dostatočne určitý a zrozumiteľný. Z predmetného ustanovenia je možné dovodiť, aká skutočnosť nastane pre prípad zmeny stavu na strane spotrebiteľa, keď z predmetného ustanovenia je zrejmý cieľ žalovaného. Banka je povinná podľa zákona o bankách postupovať v zmluvných vzťahoch tak, aby boli chránené záujmy všetkých klientov banky, za ktorým účelom musí vyhodnocovať riziká. Uvedené okolnosti však nie je možné s presnosťou určiť a predvídať niekoľko rokov do budúcna. Určitosť však v sebe nezahŕňa uviesť konkrétnu sadzbu, ale takú sadzbu, ktorá je objektívne určiteľná, čo v predmetnom prípade splnené bolo. Pokiaľ potom žalovaný pristúpil k zmene úrokovej sadzby, bolo tomu tak na základe vopred dojednaného bodu 4.5 zmluvy. Spotrebiteľ mal možnosť nepristúpiť k zmene bodu 4.5 (dojednaný dodatkom), keď však z uvedeného bodu zároveň vyplýva možnosť zmeny úrokovej sadzby nielen v neprospech, ale aj v prospech spotrebiteľa. Súd potom nezistil dôvody pre určenie neplatnosti predmetného dojednania, ako ani súd nezistil uvedené ustanovenie zmluvy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalobný návrh v časti žalobného petitu 3/ preto rovnako zamietol.
38. Z bodu 4/ žaloby vyplýva, že žalobca žiada určiť neplatnosť všetkých právnych úkonov žalovaného spočívajúcich v jednostrannej zmene úrokovej sadzby na základe bodu 4.5 Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 02/011/05 zo dňa 13.01.2005.
39. Tak, ako vyplýva z vyššie odôvodnenia rozsudku súd zistil, že neexistujú dôvody pre určenie neplatnosti dojednania vyplývajúceho z bodu 4.5 zmluvy. Navyše súd konštatuje, že súd nemôže priznať ochranu takto formulovanému návrh žalobcu, keď sa jedná o neurčitý žalobný návrh. Pokiaľ by súd takto koncipovanému návrhu žalobcu vyhovel a prevzal takýto návrh do výroku svojho rozsudku, došlo by k vydaniu rozhodnutia, ktoré by bolo nevykonateľné. Vo výroku rozsudku súdu musí byť uložená povinnosť formulovaná určito a jednoznačne, aby nevznikla pochybnosť o rozsahu uloženej povinnosti. Nemožno formulovať výrok rozsudku s odkazom na sporný a nejednoznačný obsah zmluvy. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie, potvrdené rozsudkom odvolacieho súdu, ukladajúce povinnosť žalovanému, nespĺňajú požiadavku určitosti, pretože odkazujú na text zmluvy, z obsahu ktorej nevyplýva jednoznačne a určito predmet plnenia. Rozsah povinnosti uloženej vo výrokoch rozhodnutia nemožno dodatočne vykladať... Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že rozhodnutie by bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda preto, aby bolo rozhodnutie vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané. Uvedené neznamená, že žalobca musí urobiť návrh výroku rozsudku, ktorý sudca automaticky preberie do výroku rozhodnutia. Musí však z neho nepochybne vyplývať, čoho sa domáha (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obdo 33/2017). Súdu nie je zrejmé, o aké „všetky právne úkony“ sa má jednať, keď žalobca v konaní žiada určiť ich neplatnosť. S poukazom na uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu v tejto časti bodu 4/ zamietol. Súd zároveň uvádza, že žalobca v súvislosti s uvedenými tvrdeniami súdu nepreukázal dôvod určenia neplatnosti „všetkých právnych úkonov“.
40. Z bodu 5/ žaloby vyplýva, že žalobca žiada priznať bezdôvodné obohatenie, vzniknuté titulom prijatia splátok úveru.
41. Žalobca v konaní nekonkretizoval výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré v konaní žiada priznať, potom s poukazom na v bode 24 tohto odôvodnenia súd konštatuje, že takýto návrh žalobcu je neurčitý a teda nevykonateľný. Žalobca v konaní zároveň však nepreukázal dôvody pre priznanie bezdôvodného obohatenia, ako ani vzniknutú, súdu nekonkretizovanú výšku bezdôvodného obohatenia. Žalobcom uvádzané tvrdenia o vzniknutom bezdôvodnom obohatení sú nepreskúmateľné, keď súdu ani len neuviedol, v akej výške na strane žalovaného malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Súd totiž môže rozhodnúť o vydaní bezdôvodného obohatenia iba pre prípad zistenia, že sa žalovaný na úkon žalobcu bezdôvodne obohatil a v akej výške. Žalobca v konaní neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia o dôvode a výške bezdôvodného obohatenia, ktoré v konaní žiadal zo strany žalovaného vydať. S poukazom na nepreukázaný ako základ, tak ani výšku uvedeného uplatneného nároku žalobcu, súd žalobu v tejto časti požadovaného žalobného nároku zamietol.
42. Z bodu 6/ žaloby vyplýva, že žalobca žiada zverejnenie výroku rozsudku v denníku s celoštátnou pôsobnosťou a v bode 7/ povinnosť žalovaného strpieť právo žalobcu podľa bodu 6/ a priznanie preddavku vo výške 800 eur.
43. Žalobcom uvádzaný návrh v bode 6/ a 7/ žaloby súd posúdil ako nedôvodný, keď v konaní nebolo preukázané porušenie akýchkoľvek práv spotrebiteľa. Žalobca v konaní pritom nijakým spôsobom skutkovo nezdôvodnil požadované návrhy v uvedenej časti, žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom v týchto bodoch požadovaných nárokov.
44. V zmysle § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
45. V zmysle § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
46. V zmysle čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
47. V zmysle § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
48. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010, podľa ktorého: „okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
49. V predmetnom prípade súd nemal za preukázané nároky tak, ako ich žalobca v konaní skutkovo tvrdil, keď predmetné nároky neboli podporené súdu predloženými dôkazmi, tzn. súd mal dôvodné pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu. Zároveň tak, ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku, žalobca k navrhovaným petitom žaloby (bod 5, 6, 7) ani neuviedol podstatné skutkové tvrdenia, na základe ktorých by súd mohol priznať žalobcom uplatnené práva. V civilnom sporovom konaní je dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý musí tvrdené skutočnosti nielen skutkovo opísať, ale aj preukázať. Vzhľadom teda na tú skutočnosť, že súd nemal z vykonaného dokazovania preukázané skutkové tvrdenia žalobcu, pričom súd sám nezistil skutočnosti, pre ktoré by mohol priznať žalobcom uplatňované nároky, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
50. Na záver súd v súlade s právnym názorom Ústavného súdu vysloveného v rozhodnutí, sp. zn. I. ÚS 241/07 uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. S poukazom na uvedené sa súd nezaoberal všetkými argumentmi strán v konaní, ale len tými, ktoré majú pre vec podstatný význam.
51. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, t.z., že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Bol to žalovaný, ktorý mal plný úspech vo veci, a preto mu priznal trovy konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.
52. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.09.2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.09.2014 domáhal určenia existencie porušenia práv spotrebiteľa, uloženia povinnosti upustenia od porušovania práv spotrebiteľa.
2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom, č. k. 2C/285/2014-92 zo dňa 05.03.2018, ktorým žalobu zamietol a súčasne priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. S poukazom na výrok č. II. rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2C/285/2014-92 zo dňa 05.03.2018 a ust. § 262 ods. 2 CSP súd uznesením zo dňa 10.05.2019, č.k. 2C/285/2014-120 rozhodol o výške trov konania.
4. Dňa 29.05.2019 bola súdu doručená sťažnosť žalobcu proti uzneseniu č. k. 2C/285/2014-120 zo dňa 06.05.2019 spolu s návrhom na zrušenie rozhodnutia č. k. 2C/285/2014-92 zo dňa 05.03.2018 a návrh na pokračovanie v konaní.
5. Svoj návrh žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že rozhodnutie č. k. 2C/285/2014-92 zo dňa 05.03.2018 považuje žalobca za nulitné, keď došlo k vydaniu rozsudku pre zmeškanie v rozpore s § 299 ods. 1 CSP, keď rozsudok pre zmeškanie nie je možné vydať v neprospech spotrebiteľa. V dôsledku tohto postupu súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a bolo hrubo porušené jeho právo na spravodlivý proces.
6. Tunajší súd uznesením zo dňa 21.03.2023, sp. zn. 2C/285/2014-154 zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 13.02.2019, sp. zn. 2C/285/2014 – 92 a nadväznosti na uvedené uznesením zo dňa 17.04.2023, sp. zn. 2C/285/2014-159 rovnako zrušil uznesenie tunajšieho súdu, sp. zn. 2C/285/2014-120 zo dňa 06.05.2019.
7. Žalovaný v ústavnej sťažnosti zo dňa 23.05.2023 namietal postup tunajšieho súdu, keď mal za to, že ho veci bol riadne vyhlásený rozsudok, na ktorom pojednávaní sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zúčastnil. Na nariadenom pojednávaní súd štandardne pojednával a nedošlo k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie.
8. Ústavný súd SR rozhodnutím zo dňa 10.01.2024, sp. zn. II. ÚS 352/2023-32 zrušil uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 21.03.2023, sp. zn. 2C/285/2014-154 a vec vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí jednoznačne konštatoval, že z obsahu spisového materiálu (zápisnice z pojednávania) vyplýva, že v predmetnej veci nebol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, preto neprichádza do úvahy jeho zrušenie postupom podľa § 281 ods. 1 CSP. Pokiaľ nastala situácia, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je v rozpore s jeho vyhlásením, je úlohou tunajšieho súdu vydať opravné uznesenie, ktorým písomné vyhotovenie rozsudku sp. zn. 2C/285/2014 zo dňa 05.03.2018 uvedie do súladu s jeho vyhlásením.
9. Podľa § 224 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP) súd kedykoľvek, aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
10. Po preskúmaní písomného vyhotovenia vyhláseného rozsudku v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 10.01.2024, sp. zn. II. ÚS 352/2023-32 mal súd zistené, že v konaní bol vyhlásený rozsudok na pojednávaní dňa 05.03.2018, ktorý bol vyhlásený po riadnom prejednaní veci. Z obsahu odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku vyplýva, že súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie (bod 8 – 11 rozsudku), ktorá skutočnosť nekorešponduje s priebehom a stavom predmetného konania. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci bol vyhlásený rozsudok po riadne vykonanom dokazovaní, súd vo veci zmenil odôvodnenie rozsudku.
11. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
12. Podľa tohto ustanovenia je súd oprávnený opraviť v rozhodnutí kedykoľvek i bez návrhu chyby v písaní a počítaní a iné zrejmé nesprávnosti. Právny pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ je relatívne neurčitý, súdna prax ho však stabilne vykladá tak, že ide o nesprávnosť podobnej povahy ako chyba v písaní alebo počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozsudok vyhlasovala alebo vyhotovovala a ktoré sú úplne zjavné. Ide o pochybenia, ktoré sa môžu zreteľne prejaviť napríklad v rozpore výroku rozsudku a jeho odôvodnenia, v rozpore vyhláseného znenia výroku rozsudku zachyteného v zápisnici a výroku v jeho písomnom vyhotovení alebo viditeľných chýb spôsobených mechanickou činnosťou, napríklad preklepom (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 824).
13. V predmetnom prípade tak, ako konštatoval Ústavný súd SR nebol vo veci vydaný kontumačný rozsudok, keď rozsudok bol vyhlásený nie ako rozsudok pre zmeškanie, ale vo veci došlo k riadnemu prejednaniu veci, na ktorom pojednávaní došlo k vyhláseniu rozsudku. V súlade s týmto právnym názorom súd vydal opravné uznesenie, ktorým uviedol do súladu písomné vyhotovenie rozsudku sp. zn. 2C/285/2014 z 05.03.2018 s jeho vyhláseným znením.
14. Na základe vyššie uvedených skutočností a pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto opravného uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP. a contrario).