Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/58/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: ZEPRIS s.r.o. v konkurze, 900 41 Rovinka 324, IČO: 35 761 024, zastúpený: Valko Marián & partners, s. r. o., Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovanému: SUCHÉ MIESTO s.r.o. v konkurze, Detvianska 7516/3, 831 06 Bratislava, IČO: 36 357 359, o vstupe intervenienta takto

rozhodol:

Vstup intervenienta KP recovery, k.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 404 503 do konania n i e j e p r í p u s t n ý .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 04.01.2011 domáhal, aby súd zrušil Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave zo dňa 30.11.2010, č. k. Rsp V - 19/2008 (ďalej aj „Rozhodcovský rozsudok“) a odložil vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave zo dňa 30.11.2010, č. k. Rsp V - 19/2008 a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -496 zo dňa 13.12.2019, ktorým zrušil Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave zo dňa 30.11.2010, č. k. Rsp V - 19/2008 a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

3. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -496 zo dňa 13.12.2019 podal dňa 14.05.2020 odvolanie žalovaný spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania. Zároveň dňa 14.05.2020 žalovaný podal na súd prvej inštancie návrh na určenie neúčinnosti doručenia rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -496 zo dňa 13.12.2019 prostredníctvom elektronickej schránky.

4. Uznesením sp. zn. zo dňa 11.11.2020 Okresný súd Bratislava I zamietol návrh žalovaného na určenie neúčinnosti doručenia rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -496 zo dňa z 13.12.2019, doručený súdu dňa 14.05.2020.

5. Proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 11.11.2020 podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.

6. Uznesením č. k. -778 zo dňa 05.03.2021 Okresný súd Bratislava I zamietol návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 13.12.2019 č. k. -496, doručený súdu dňa 14.05.2020.

7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 19.11.2020 správca žalovaného KP recovery, k.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 404 503 oznámil, že vstupuje do konania ako intervenient a chce sa ďalej zúčastňovať na spore v tomto konaní. Svoj návrh na vstup ako intervenient do konania odôvodnil tým, že počas prebiehajúceho konania bol na majetok tak žalovaného ako aj na majetok žalobcu vyhlásený konkurz. Konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 30.07.2013 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 150/2013 zo dňa 06.08.2013. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.08.2019 č. k.: -638 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 163/2019 zo dňa 23.08.2019 bola za správcu konkurznej podstaty žalovaného ustanovená spoločnosť KP recovery, k. s., so sídlom: Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, so sídlom kancelárie Štefanovičova 14, 811 04 Bratislava, zn. správcu: S1568 (ďalej len „správca žalovaného“). Vzhľadom na vyššie uvedené správca žalovaného podal do tohto konania v súlade s čl. 6, 8 a 9 v spojení s a v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP) oznámenie o vstupe správcu žalovaného ako intervenienta do tohto konania. Svoj právny záujem na výsledku konania odôvodnil nasledovne. Vzhľadom na skutočnosti, že na majetok tak žalovaného ako aj na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz a predmetom tohto odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -496 zo dňa 13.12.2019, ktorým bol zrušený Rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave dňa 30.11.2010, sp. zn.: Rsp V-19/2009 (ďalej len ako „Rozhodcovský rozsudok“), ktorým bola judikovaná pohľadávka žalovaného v celkovej výške 1.130.182,114 Eur, a ktorú si prihlásil žalovaný do konkurzu žalobcu; je nepochybné, že správca žalovaného má eminentný právny záujem na výsledku tohto konania, pretože Rozhodcovský rozsudok, judikoval pohľadávku žalovaného, ktorá nepochybne je majetkom žalovaného ako úpadcu. Takto judikovaná pohľadávka bola prihlásená najprv do reštrukturalizačného konania, neskôr do konkurzu vedeného na majetok žalobcu, kedy bola správcom žalobcu popretá v dôsledku prebiehajúceho konania. Je evidentné, že meritom Rozhodcovského rozsudku je na jednej strane právo žalovaného na zaplatenie peňažných prostriedkov, na strane druhej povinnosť žalobcu zaplatiť tieto peňažné prostriedky. Toto právo a korelujúca povinnosť je nepochybne majetkového charakteru a má priamy a jednoznačný zásah do majetkovej sféry oboch úpadcov, t. j. žalovaného ako aj žalobcu. Dodal, že vstup intervenienta je prípustný kedykoľvek v priebehu konania, a to aj počas konania o riadnom, či mimoriadnom opravnom prostriedku. Vo svojom podaní poukázal na , , , , ako aj rozhodnutia ZSP 63/2007, s. 166, R 57/2009. Zdôraznil, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu koná v mene a na účet úpadcu vo veciach týkajúcich sa majetku úpadcu práve a výlučne správca. Preto minimálne z tohto hľadiska bol správca žalovaného presvedčený, že spĺňa všetky materiálne zákonné podmienky byť intervenientom v tomto odvolacom konaní. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že dostatočne a hodnoverne osvedčil právny záujem na výsledku odvolacieho konania.

8. Prípisom zo dňa 16.12.2020 súd prvej inštancie oznámil sporovým stranám vstup intervenienta na strane žalovaného do konania v súlade s . Uvedené oznámenie o vstupe intervenienta bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 18.12.2020, žalovanému dňa 16.12.2020 a KP recovery, k.s. dňa 16.12.2020.

9. Dňa 04.01.2021 bol súdu doručený návrh žalobcu na rozhodnutie o neprípustnosti vstupu intervenienta. Namietal vstup správcu ako intervenienta do konania, nakoľko na takýto vstup do konania nie sú splnené zákonom stanovené podmienky. Uviedol, že zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré je predmetom konania v danej veci je typickým príkladom subjektívnej záväznosti rozsudku so záväznosťou obmedzenou výlučne na strany konania. Žiadny subjekt s výnimkou žalobcu a žalovaného nie je a nemôže byť z rozsudku súdu, ktorý bol vydaný v konaní vo veci, zaviazaný. Podľa právnej teórie „Právny záujem intervenienta na výsledku sporu, kde vynesený rozsudok bude záväzný iba subjektívne, je daný vtedy, ak existuje medzi intervenientom a stranou sporu taký hmotnoprávny vzťah, pre ktorý má predmet intervenovaného sporu povahu predbežnej otázky.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič., M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 274). Keďže správca je správcom žalovaného podľa , nie je s poukázaním na ani teoreticky možné, že by správca a žalovaný mohli byť stranami vzájomného súdneho sporu s protichodnými záujmami, v ktorom jeden by mal postavenie žalobcu a druhý žalovaného. Navyše hmotnoprávny vzťah žalobcu a žalovaného skúmaný v konaní nemôže mať povahu predbežnej otázky pre uvažovaný spor žalovaného a správcu,

teda otázka zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní medzi žalobcom a žalovaným nemôže mať žiadny vplyv na hmotnoprávny vzťah medzi žalovaným a správcom. Nie je preto daný právny záujem správcu na výsledku konania. Dal do pozornosti, že právny záujem intervenienta na výsledku sporu, v ktorom bude vynesený rozsudok záväzný iba subjektívne, je podľa odbornej literatúry daný v prípade, ak sú kumulatívne splnené dve kritériá, a to: a) prehra intervenovaného sporu stranou, ktorú intervenient podporuje, môže vyústiť do vzniku sekundárneho sporu medzi touto stranou a intervenientom, b) predmet intervenovaného sporu má pre sekundárny spor význam ako otázka predbežná. V skúmanom prípade je však vylúčené, aby výsledok sporu medzi žalobcom a žalovaným vyústil do sporu medzi žalovaným a správcom, a to z dôvodu neexistencie hmotnoprávneho základu pre takýto prípadný spor. Keďže žiadny sekundárny spor medzi žalovaným a správcom nemôže v súvislosti s týmto konaním o zrušenie Rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave dňa 30.11.2010 sp. zn. Rsp V- 19/2008, vedenej na Okresnom súde Bratislava I vzniknúť, je zároveň vylúčené, aby v takomto prípadnom budúcom spore mal predmet konania význam ako predbežná otázka. Mal preto za to, že v danom prípade nie je splnená ani jedna z vyššie uvedených podmienok tohto návrhu. Zdôraznil, že žalovaný v oznámení neuviedol žiadne tvrdenia a nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, alebo ktoré by aspoň naznačovali, že vyššie uvedené podmienky pre vstup správcu ako intervenienta do konania sú splnené. Žalovaný potom konštatoval, že v konaní nie je splnená zákonom stanovená podmienka právneho záujmu správcu na výsledku konania. Dodal, že správca v konaní vedenom na súde pod sp. zn. , ktoré je konaním o žalobe žalovaného o obnovu konania v danej veci tvrdí, že správca je stranou konania a to v procesnom postavení žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že správca prostredníctvom oznámenia realizuje vstup do konania v procesnom postavení intervenienta, pričom zároveň v konaní o obnove tvrdí, že v konaní má a má mať procesné postavenie žalovaného. Keďže z jednoznačne vyplýva, a táto skutočnosť nie je medzi žalobcom a správcom sporná, že žiadny subjekt nemôže byť v konaní, v ktorom má procesné postavenie žalobcu alebo žalovaného, zároveň intervenientom, je nepochybné, že ani správca nemôže mať postavenie intervenienta v súdnom konaní, v ktorom má postavenie žalovaného. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd v zmysle rozhodol, že vstup správcu ako intervenienta do konania nie je prípustný.

10. K návrhu žalobcu na rozhodnutie súdu o neprípustnosti vstupu intervenienta sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 11.03.2021. Poprel tvrdenia žalobcu v návrhu týkajúce sa nepreukázania existencie právneho záujmu správcu žalovaného na výsledku konania a údajnej zmätočnosti procesného postavenia správcu žalovaného v rôznych konaniach. Tieto tvrdenia považoval za nesprávne, zavádzajúce a účelové. Uviedol, že pre rozhodnutie o prípustnosti intervencie je irelevantné, či strany sporu s intervenciou súhlasia, alebo nie. Za nepochybné považoval, že správca žalovaného (zrejme) má eminentný právny záujem na výsledku tohto konania vyplývajúci ex lege, pretože Rozhodcovský rozsudok indikoval pohľadávku žalovaného, ktorá je majetkom žalovaného ako úpadcu. Takto judikovaná pohľadávka bola prihlásená najprv do reštrukturalizačného konania, neskôr do konkurzu vedeného na majetok žalobcu, kedy bola správcom žalobcu popretá v dôsledku prebiehajúceho konania. Meritom Rozhodcovského rozsudku je na jednej stráne právo žalovaného na zaplatenie peňažných prostriedkov, na strane druhej povinnosť žalobcu zaplatiť tieto peňažné prostriedky. Toto právo a korelujúca povinnosť je nepochybne majetkového charakteru a má priamy a jednoznačný zásah do majetkovej sféry oboch úpadcov, t. j. žalovaného ako aj žalobcu. Uviedol, že žalobca sa mýli, keď tvrdí, že otázka zrušenia Rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní medzi žalobcom a žalovaným, nemôže mať žiadny vplyv na (hmotnoprávny) vzťah medzi žalovaným a intervenientom. Poukázal na to, že in genere, upravuje (hmotnoprávne) vzťahy medzi správcom a úpadcom , ktorý okrem iného upravuje aj oprávnenie správcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu. Akcentoval, že Rozhodcovský rozsudok judikoval pohľadávku žalovaného, ktorá nepochybne je majetkom žalovaného ako úpadcu. V súlade s „Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správa pritom koná v mene na účet úpadcu.“ Za konania týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu sa v súdnej praxi štandardne považujú všetky konania, výsledkom ktorých môže byť pre konkurznú podstatu akýkoľvek vyčísliteľný prospech (t. j. akékoľvek zväčšenie majetku úpadcu), ale aj naopak, také konania, i výsledkom ktorých sa majetok úpadcu môže zmenšiť. Inými slovami, otázka zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní medzi žalobcom a žalovaným, bude mať vplyv, hoc aj len parciálny, na (hmotnoprávny) vzťah medzi žalovaným a intervenientom. Dal do pozornosti, že vznik sekundárneho sporu po skončení intervenovaného sporu je v teoretickej rovine len predpokladaný a nie nevyhnutný,

resp. obligatórny, ktorý záver uvádza aj právna teória. Podľa právnej teórie navyše nie je vylúčené, že intervenient bude (výnimočne, zriedkavo) vystupovať v sekundárnom spore ako žalobca a strana intervenovaného sporu ako žalovaný. Tvrdenia žalobcu o údajnej zmätočnosti procesného postavenia správcu žalovaného v rôznych konaniach považoval za právne irelevantné a účelové, pričom uviedol, že v zmysle v spojení s doručoval súd návrh len protistrane t. j. žalovanému, aby sa k nemu písomne vyjadril, pričom žalovaný doposiaľ v tomto konaní nepodal akýkoľvek návrh na rozhodnutie sudu o neprípustnosti vstupu intervenienta popri žalovanom do tohto konania. Žalovaný nemôže suplovať intervenienta a vyjadrovať sa za neho k iným konaniam, v ktorých intervenient má vystupovať ako strana sporu ako aj k ďalším procesným otázkam týkajúcich sa správcu žalovaného v ďalších iných súdnych konaniach. Žalovaný záverom konštatoval, že nemá námietky proti vstupu intervenienta do konania, návrh žalobcu považuje za bezdôvodný a navrhol, aby súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

11. Z úradného záznamu zo dňa 21.04.2021 vyplýva, že súd prvej inštancie o návrhu na vyslovenie neprípustnosti vstupu intervenienta podľa zo dňa 04.01.2021 nerozhodoval, nakoľko podanie, ktorým správca úpadcu SUCHÉ MIESTO s.r.o. v konkurze oznámil súdu, že vstupuje do konania ako intervenient, bolo adresované Krajskému súdu v Bratislave a do súdneho spisu doručené po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, t. j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania, a teda po právoplatnom skončení konania vo veci samej, pričom vstup intervenienta je možný počas prebiehajúceho konania pred súdom prvej inštancie alebo odvolacím súdom.

12. Podľa , intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.

13. Podľa až 4 , intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa písomným podaním. Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania. V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. Vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám.

14. Podľa , súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.

15. Intervenient vstupuje do sporu podaním adresovaným súdu. Do sporu vstupuje z vlastného rozhodnutia. Vstup intervenienta je prípustný kedykoľvek v priebehu konania, a to aj počas konania o riadnom, či mimoriadnom opravnom prostriedku. Po vstupe intervenienta do konania môže žalobca alebo žalovaný podať návrh, aby súd rozhodol, že vstup intervenienta nie je prípustný. Prípustnosť vstupu intervenienta skúma súd výlučne na návrh. Návrh, aby súd rozhodol, že vstup intervenienta nie je prípustný, môže podať strana sporu v ktoromkoľvek štádiu konania. Návrh strany sporu podľa doručí súd na vyjadrenie protistrane. O návrhu podľa rozhoduje súd uznesením. Pre rozhodnutie o prípustnosti intervencie je irelevantné, či strany sporu s intervenciou súhlasia, alebo nie. Procesné postavenie intervenienta môže vzniknúť aj proti vôli strany sporu, ktorú intervenient v spore podporuje.

16. Ako vyplýva z ustanovenia , intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania. Otázku, či existuje právny záujem intervenienta na výsledku sporu, súd posudzuje v závislosti od toho, či bude rozsudok vo veci záväzný subjektívne (iba medzi žalobcom a žalovaným) alebo bude rozsudok záväzný aj pre intervenienta. Vo všeobecnosti je výrok rozsudku záväzný iba subjektívne. Zákon výslovne ustanovuje kedy je záväzný pre ďalšie osoby. Na základe subjektívne záväzného rozsudku nie je intervenient napríklad pasívne legitimovaný v exekúcii. Právny záujem intervenienta na výsledku sporu, kde rozsudok je závažný iba subjektívne, je daný vtedy, ak existuje medzi intervenientom a stranu sporu taký hmotnoprávnych vzťah, pre ktorý má predmet intervenovaného sporu povahu predbežnej otázky. Aj podľa právnej teórie je právny záujem intervenienta na výsledku sporu v prípade subjektívne záväzného rozsudku daný vtedy, ak sú splnené tieto predpoklady, a to prehra intervenienta sporu stranou, ktorú podporuje môže vyústiť do vzniku sekundárneho sporu medzi touto stranou a intervenientom a predmet sporu má pre intervenienta sekundárny význam ako otázka predbežná.

17. Po zohľadnení všetkých posudzovaných kritérií odvolací súd dospel k záveru, že KP recovery, k.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 404 503 nemá právny záujem na výsledku konania a preto rozhodol, že jeho vstup ako intervenienta na strane žalovaného nie je prípustný.

18. Odvolací súd sa stotožnil a argumentáciou žalobcu a rovnako zastáva názor, že výsledok sporu v tomto konaní je záväzný iba subjektívne, teda rozsudok zaväzuje iba žalobcu a žalovaného. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že nakoľko KP recovery, k.s. je správcom žalovaného podľa , nie je s poukazom na ustanovenie možné, že by správca a žalovaný mohli byť stranami vzájomného súdneho sporu s protichodnými záujmami, v ktorom jeden by mal postavenie žalobcu a druhý žalovaného. Zároveň hmotnoprávny vzťah žalobcu a žalovaného skúmaný v konaní nemôže mať povahu predbežnej otázky pre uvažovaný spor žalovaného a správcu, t. j. otázka zrušenia Rozhodcovského rozsudku vydaného v Rozhodcovskom konaní medzi žalobcom a žalovaným, nemá žiadny vplyv na hmotnoprávny vzťah medzi žalovaným a správcom. Žalobca v tomto smere dôvodne namietal, že KP recovery, k.s. v oznámení o vstupe intervenienta do konania neuviedol žiadne tvrdenia a nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo splnenie vyššie uvedených podmienok pre vstup správcu ako intervenienta do konania.

19. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú argumentáciu správcu žalovaného KP recovery, k.s., ktorý svoj právny záujem ako intervenienta na výsledku konania odôvodňoval tým, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz a predmetom tohto odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -496 zo dňa 13.12.2019, ktorým bol zrušený Rozhodcovský rozsudok, ktorým bola judikovaná pohľadávka žalovaného v celkovej výške 1.130.182,114 Eur, a ktorú si prihlásil žalovaný do konkurzu žalobcu; pričom právo žalovaného na zaplatenie peňažných prostriedkov a korelujúca povinnosť žalobcu zaplatiť tieto peňažné prostriedky je majetkového charakteru a má priamy a jednoznačný zásah do majetkovej sféry oboch úpadcov, t. j. žalovaného aj žalobcu. Odvolací súd poukazuje na to, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa priamo netýka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Súdna kontrola v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je obmedzená na to, či boli splnené základné podmienky prejednania a rozhodnutia sporu vzhľadom na ústavne garantované právo na súdnu ochranu. Nárok na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je majetkového charakteru a vyhlásenie konkurzu nebráni rozhodnutiu súdu o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Neobstojí preto ani tvrdenie správcu žalovaného, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu koná v mene a na účet úpadcu vo veciach týkajúcich sa majetku úpadcu práve a výlučne správca.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -35 zo dňa 10. februára 2015, v ktorom uviedol „Ústavný súd po posúdení povahy uplatneného práva sťažovateľkou v konaní pred všeobecnými súdmi konštatuje, že sa priamo netýka majetku podliehajúcemu konkurzu patriacemu úpadcovi. Sťažovateľka si neuplatňovala majetkové práva voči odporcovi, ktorý je v konkurze, predmetom konania bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom súd preskúmava postup a rozhodnutie rozhodcu alebo rozhodcovského súdu. V uvedenom konaní zákon za striktne daných podmienok vytvára priestor pre súdnu kontrolu nad rozhodcovskými rozsudkami v medziach uvedených v o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Súdna kontrola je obmedzená na to, či boli splnené základné podmienky prejednania a rozhodnutie sporu, vzhľadom na ústavne garantované právo na súdnu ochranu. Z uvedeného vyplýva, že nároky sťažovateľky v konaní na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie sú majetkového charakteru. Preto podľa názoru ústavného súdu napriek vyhlásenému konkurzu na majetok odporcu nič nebráni tomu, aby všeobecné súdy rozhodli o žalobnom návrhu sťažovateľky (podobne napr. ).“

21. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd dodáva, že prípadný vstup správcu žalovaného KP recovery, k.s. do konania považuje v tejto etape súdneho konania za neúčelný.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na citované ustanovenia zákona odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.