Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Csp-100-2025.pdf
PDF · 196.68 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/100/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore veci žalobkyne A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 34 904 620, proti žalovanej EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto
r o z h o d o l :
I. určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 je bezúročný a bez poplatkov.
II. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v časti IX. Vyhlásenie klienta, v časti, v znení: „Ďalej prehlasuje, že sa pred podpísaním žiadosti a zmluvy o pôžičke oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v časti IX. Vyhlásenie klienta, v časti, v znení: „ V prípade porušenia splátkového kalendára, dlžník dáva súhlas, aby sa uspokojenie dlhu zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok v čiastke zodpovedajúcej dlhu zo mzdy a z iných príjmov, prípadne nemocenských dávok u jeho zamestnávateľa v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod d) v znení: „Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v Splátkovom kalendári, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe sa považuje za neuhradenie splátky pôžičky so všetkými následkami s tým spojenými.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod f) v znení: „Každá platba, ktorú Klient prevedie na účet Spoločnosti, sa započítava najskôr na zmluvné pokuty, ďalej na ďalšie záväzky Klienta voči Spoločnosti, ktoré vznikli i mimo Zmluvy o pôžičke, a potom na mesačnú splátku Pôžičky, pričom najskôr sa uhradí príslušenstvo najskôr splatné, potom príslušenstvo neskôr splatné a nakoniec istina splátky. Na existenciu záväzkov Klienta voči Spoločnosti nemá vplyv
skutočnosť, či je ešte v platnosti Zmluva o pôžičke alebo nie. Zánik Zmluvy o pôžičke sa nedotýka nároku spoločnosti na zmluvné pokuty.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IX. Zmluvné sankcie, písm. a), v znení: „ Ak dôjde k zmene údajov uvedených v Zmluve o pôžičke, príp. v iných dokumentoch týkajúcich sa, či súvisiacich so Zmluvou o pôžičke, je túto skutočnosť Klient povinný Spoločnosti bez meškania oznámiť (zmena bydliska, zamestnania a pod.). Klient je povinný Spoločnosti oznamovať taktiež akékoľvek skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť jeho schopnosť splácať Pôžičku riadne a včas. Pokiaľ tak neurobí do 15 kalendárnych dní od zmeny, je povinný uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 500,- Sk za každé jednotlivé porušenie.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VII. určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IX. Zmluvné sankcie písm. b), v znení: „ Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak Klient: 1. sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je Klient povinný zaplatiť Spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05 % ročne z dlžnej čiastky za každý započatý deň oneskorenia. Úrok z omeškania je splatný na výzvu Spoločnosti “je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VIII. určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. X. Záverečné ustanovenie, bod 1) v znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory a to jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IX. žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 25.08.2025 domáhala, aby súd určil, že úver poskytnutý na základe Zmluvy č. 7012823, zo dňa 15.12.2005, je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň sa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v Zmluve.
2. Žalobu odôvodnila tým, že so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., dňa 15.12.2005 uzavrela Zmluvu č. 7012823, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.659,70 eura /50.000 Sk, ktorú mala zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 54,97 eura / 1.656 Sk. Na základe jej žiadosti o zaslanie kópie zmluvy a prehľadu platieb VÚB, a.s. oznámila listom zo dňa 25.1.2022, že pohľadávka zo zmluvy č. 7012823 bola postúpená dňa 1.9.2012 na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.. Spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika listom zo dňa 7.7.2025 oznámila, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2018 jej spoločnosť Secapital S.á.r.l. postúpila pohľadávku a zároveň jej oznámila postúpenie pohľadávky na EOS KSI Slovensko, s.r.o. – žalovanú.
2.1. Zmluva podľa žalobkyne neobsahuje údaj o RPMN a údaj o úroku.
2.2. V konaní namietala neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v časti IX. Vyhlásenie klienta, v časti, v znení: „Ďalej prehlasuje, že sa pred podpísaním žiadosti a zmluvy o pôžičke oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať. “ Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ.
2.3. Namietala aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti IX. Vyhlásenie klienta, v časti, v znení: „V prípade porušenia splátkového kalendára, dlžník dáva súhlas, aby sa uspokojenie dlhu zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok v čiastke zodpovedajúcej dlhu zo mzdy a z iných príjmov, prípadne nemocenských dávok u jeho zamestnávateľa v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.“ Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je priamo včlenená do samotnej zmluvy. Takéto zmluvné dojednanie vytvára hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy, v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde k vzniku priamej majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy totiž nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Závažnosť a dopady aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy na spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a nie zakomponovanie dohody o zrážkach zo mzdy do úverových podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak, aby unikli pozornosti spotrebiteľa, čo už mnohokrát judikovali aj súdy SR.
2.4. Namietala aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou v čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod d) v znení: „Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v Splátkovom kalendári, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe sa považuje za neuhradenie splátky pôžičky so všetkými následkami s tým spojenými.“ Poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 18Csp/85/2023, z 29.1.2024 a vo vzťahu k inému dodávateľovi, na rozsudky Okresného súdu Prešov, sp. zn. 24Csp/26/2017, zo 4.4.2018, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18Co/90/2018, z 19.11.2018; sp. zn. 20Csp/91/2020, zo 7.9.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 19CoCsp/54/2020, z 10.6.2021; sp. zn. 7Csp/35/2021, z 13.10.2021; sp. zn. 14Csp/88/2020, z 13.10.2021; sp. zn. 19Csp/69/2020, z 9.2.2021.
2.5. Namietala aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou v čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod f) v znení: „Každá platba, ktorú Klient prevedie na účet Spoločnosti, sa započítava najskôr na zmluvné pokuty, ďalej na ďalšie záväzky Klienta voči Spoločnosti, ktoré vznikli i mimo Zmluvy o pôžičke, a potom na mesačnú splátku Pôžičky, pričom najskôr sa uhradí príslušenstvo najskôr splatné, potom príslušenstvo neskôr splatné a nakoniec istina splátky. Na existenciu záväzkov Klienta voči Spoločnosti nemá vplyv skutočnosť, či je ešte v platnosti Zmluva o pôžičke alebo nie. Zánik Zmluvy o pôžičke sa nedotýka nároku spoločnosti na zmluvné pokuty.“ Predmetné zmluvné ustanovenie poskytuje žalovanej ako obchodníkovi, ktorý dodáva finančnú službu možnosť započítavať moje platby na iný účel, akým je splatenie istiny tohto úveru, a bez ohľadu na moju vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou pokiaľ ide o započítavanie platieb na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanej postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítavanie platieb sa tak stáva pre žalobkyňu netransparentné. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ).
2.6. Namietala aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou v čl. IX. Zmluvné sankcie, písm. a), v znení: „ Ak dôjde k zmene údajov uvedených v Zmluve o pôžičke, príp. v iných dokumentoch týkajúcich sa, či súvisiacich so Zmluvou o pôžičke, je túto skutočnosť Klient povinný Spoločnosti bez meškania oznámiť (zmena bydliska, zamestnania a pod.). Klient je povinný Spoločnosti oznamovať taktiež akékoľvek skutočnosti,
ktoré by mohli ohroziť jeho schopnosť splácať Pôžičku riadne a včas. Pokiaľ tak neurobí do 15 kalendárnych dní od zmeny, je povinný uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 500,- Sk za každé jednotlivé porušenie.“ Toto dojednanie predstavuje neprimeraný zásah do súkromia spotrebiteľa. V priebehu úverového obdobia môže dôjsť k akejkoľvek zmene a neoznámenie už môže privodiť závažné následky pre spotrebiteľa s povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu. Nie je pritom významné, či by veriteľ aj naplnil takýto scenár, ale dôležité je, že takáto zmluvná podmienka sa nachádza v zmluvných formulároch žalovanej.
2.7. Namietala aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou v čl. IX. Zmluvné sankcie písm. b), v znení: „Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak Klient: 1. sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je Klient povinný zaplatiť Spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05 % p. a. z dlžnej čiastky za každý započatý deň oneskorenia. Úrok z omeškania je splatný na výzvu Spoločnosti. 2. uviedol v Zmluve o pôžičke nepravdivé údaje vo výške 20% z celkovej výšky poskytnutej Pôžičky. 3. naplní aspoň jednu zo skutočností uvedených v čl. VI bod b) ods. 3 VOP vo výške 100 % z celkovej výšky poskytnutej Pôžičky.“ Zmluvnú pokutu si s právnym predchodcom žalovanej individuálne nedojednala. Tá bola včlenená malým písmom do textu úverových podmienok zo strany právneho predchodcu žalovanej, pričom ich nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na neurčitosť daného zmluvného ustanovenia nie je možné zistiť ani prípadnú výšku zmluvnej pokuty. Keďže si môže dodávateľ pod týmito pojmami uplatňovať voči nej akékoľvek peňažné plnenia, ktoré v čase podpisu zmluvy si nemohla ani predstaviť, vytvára táto zmluvná podmienka hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, výlučne v prospech dodávateľa. Z tohto dôvodu sú naplnené predpoklady neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky.
2.8. Namietala aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou v čl. X. Záverečné ustanovenie, bod 1) v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory a to jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde.“ V spotrebiteľských úveroch je neprijateľným dojednanie, ktorým sa zmluvné strany dohodnú riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom, vopred vybraným dodávateľom, a následne by rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu malo slúžiť ako exekučný titul. Rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch spôsobuje, že o právach a právom chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv, vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.
3. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila z dôvodu toho, že požadovaným určením dávno zaniknutej zmluvy žalobkyňa nedocieli nič iné, len priznanie trov a teda zväčšenie svojho majetku na úkor žalovanej týmto spôsobom. Žalovaná považuje za minimálne zaujímavé, že žalobkyňa sa bez mála dvadsiatich (20) rokoch od uzavretia predmetnej Zmluvy začala domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok a bezúročnosti. Splatnosť pohľadávky zo zmluvy nastala 20.08.2009, teda 16 rokov pred podaním žaloby. Od tohto dátumu začala plynúť všeobecná premlčacia doba. Žalobkyňa teda nepodala žalobu za účelom, aby zabránila používaniu neprijateľných zmluvných podmienok, ale len preto, že jej to zákon umožňuje a zároveň je tu možnosť uplatňovať nezmyselné trovy nezmyselného konania. Nemožno vylúčiť, že si v budúcnosti plánuje voči žalovanej uplatniť aj nároky na primerané finančné zadosťučinenie titulom § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, príp.
§ 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Teda pokiaľ ide o dôvodnosť takto podanej žaloby, podľa názoru žalovanej nie je daná. Ak je zmluvný vzťah právne a fakticky (za použitia akejkoľvek logiky) ukončený, potom žalovaný nemôže uplatňovať žiadne nároky z týchto údajných neprijateľných zmluvných podmienok a takáto žaloba je potom nevhodný prostriedok ochrany (t. j. je nedôvodná, obdobne k tomu rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.04.2022 sp. zn. 11CoCsp/16/2021). Poukázala na rozsudok Krajského súdu Košice, sp. zn. 11CoCsp/16/2021, zo dňa 20. 04. 2022 a sp. zn. 3CoCsp/10/2023, zo dňa 22.02.2024.
3.1. K namietaným náležitostiam zmluvy uviedla, že zmluva obsahuje údaje v čl. VIII. s názvom Ročná percentuálna miera nákladov, akým spôsobom sa počíta a pre prípad pôžičky 5000 SKK na 5 rokov je to podľa tabuľky 14,72 %.
3.2. K namietaným podmienkam uviedla:
3.3. V časti IX. Vyhlásenie klienta - Predmetným zmluvným ustanovením sa neukladá žalobkyni ako spotrebiteľovi žiadna povinnosť niesť dôkazné bremeno. V prípade, ak by uvedené zmluvné ustanovenie v zmluve absentovalo, veriteľ by predsa stratil akýkoľvek dôkaz o tom, že spotrebiteľ bol naozaj s obchodnými podmienkami oboznámený, že s nimi súhlasí, a ktoré prevzal alebo mu boli zaslané. Ak by súd ustanovil, že takéto zmluvné ustanovenie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, veriteľa by tak dostal do situácie, kedy by nevedel oboznámenie a odovzdanie akýchkoľvek dokumentov spotrebiteľovi riadne preukázať, čím by mu do budúcnosti odňal možnosť uniesť dôkazné bremeno, čo je v právnom štáte neprípustné. Takéto zmluvné ustanovenie je štandardnou súčasťou prakticky všetkých spotrebiteľských zmlúv a je plne akceptované všeobecnými súdmi Slovenskej republiky (vrátane krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Toto ustanovenie na spotrebiteľa neprenáša dôkazné bremeno. Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi a dôkazom je práve podpis spotrebiteľa, ktorého jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne sa oboznámiť s jednotlivými ustanoveniami Zmluvy. Priemerný a zodpovedný spotrebiteľ, ktorému prináleží súdna ochrana by určite nekonal absolútne ľahostajne a zmluvu nepodpísal bez podrobného oboznámenia sa so všetkými jej súčasťami, ktoré sú v zmluve jasne a zrozumiteľne označené. Žiadna norma spotrebiteľského práva Slovenskej republiky alebo Európskej únie nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, resp. aby každá časť takého dokumentu bola osobitne podpísaná. Možno poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit C-42/15. V citovanej veci Súdny dvor interpretoval smernicu o spotrebiteľských úveroch, ktorá prikazuje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súdny dvor v tejto súvislosti judikoval, že pri tejto úprave „zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky [podstatné náležitosti] musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.“ Z obdobných vyjadrení oboznámenia sa so súčasťami zmluvy alebo zmluvnými podmienkami nachádzajúcimi sa v oddelenom dokumente vychádza bez akýchkoľvek spochybnení aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý napríklad v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017, zo dňa 22.02.2018, poukazuje na ustanovenia zmluvy: „V zmysle bodu 3.5.2. klient potvrdil, že mu banka poskytla informácie o úrokovej sadzbe, poplatkoch a nákladoch súvisiacich s úverom; v bode 3.5.4. potvrdil, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil s jej súčasťami“.
3.4. Zmluvná podmienka v časti VI. Vyhlásenie klienta - Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov upravuje § 551 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ide o dobrovoľné vykonávanie zrážok na základe písomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy. Ide o zabezpečovací inštitút, ktorým sa súčasne pohľadávka veriteľa aj uspokojuje. Dlžník dáva súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy. Dohoda musí mať písomnú formu, ktorej podstatným znakom je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohoda je účinná až potom, čo sa pohľadávka veriteľa stala zročnou a veriteľ ju predloží platiteľovi mzdy dlžníka. Z § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ nadobúda proti platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom predloženia dohody platiteľovi mzdy. Následne je platiteľ mzdy dlžníka povinný zrážať a vyplácať veriteľovi zrážky z dlžníkovej mzdy, a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Žalovaná zastáva názor, že nie je obligatórnou náležitosťou Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov samostatnosť na osobitnej listine, pričom § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nadobudol účinnosť až dňa 01.05.2014 (prípadná platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z hľadiska jej náležitostí sa posudzuje podľa práva platného v čase jej vzniku). V čase podpisu Zmluvy nebola zákonom upravená ani veľkosť písma, keďže uvedená právna úprava bola prijatá až Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 141/2014 Z. z. účinným od 01.01.2015, pričom žalovaná má za to, že Zmluva je písaná
dostatočne veľkým písmom. Žalobkyňa v Zmluve, ktorú vlastnoručne podpísala, výslovne súhlasila, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa Zmluvy, veriteľ je oprávnený požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy. Za značnú nerovnováhu pritom nemožno považovať, že veriteľ môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť v podstate priamo, bez súdneho rozhodnutia. Podľa Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13, Kušionová proti SMART Capital. Súdny dvor vyslovil, že sama možnosť presadzovania nárokov zo zmluvy aj bez ingerencie súdu (teda mimosúdne, priamo), nie je v rozpore so smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za predpokladu, že existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon (ak sa dohoda o zrážkach zo mzdy využíva na uspokojenie pohľadávok založených na neprijateľných podmienkach) a že existuje účinná následná súdna kontrola.
3.5. Zmluvné podmienky v VOP, v čl. IV., bod d), v VOP, v čl. IV., bod f) a v VOP, v čl. IX., bod písm. a) - Aký má význam žiadať určenie neprijateľnosti, a teda neplatnosti jednotlivých ustanovení VOP, keď ich ako také žalobkyňa nepovažuje za platne dojednané ako celok. Podanej žalobe v tejto časti chýba akákoľvek logika, obsahuje významný vnútorný rozpor (návrh o určenie neplatnosti jednotlivých častí inak neplatného celku). Okrem toho žalobca úplne zanevrel nad svojou povinnosťou uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia pre všetky tieto údajne neprijateľné zmluvné podmienky v rámci VOP. Základnou črtou súkromného práva je autonómia vôle subjektov, ktoré si môžu dohodnúť v zmluve všetko, čo zákon výslovne nezakazuje. Občiansky zákonník uvádza určitý rámec (napr. v § 567 ods. 1 OZ) pre takéto plnenie. Pokiaľ však ide o konkrétnu zmluvnú podmienku, je nielen logická, ale pre funkčnosť podnikania v predmete činnosti banky priam nevyhnutná. Keby banka stratila možnosť priradiť tú ktorú platbu k tomu ktorému účtu / úveru / osobe, potom by jej fungovanie bolo znemožnené. Výsledkom určenia neprijateľnosti by bolo v podstate fakticky – objektívne – znefunkčnenie možnosti banky na území Slovenskej republiky podnikať, keď všade vo vyspelých štátoch EÚ sú všetky subjekty povinné riadne priraďovať platby, inak sa pritom počte jednoducho stratia. Veď napokon aj Sociálna poisťovňa, daňový úrad SR, konkrétne aj súdy a v postate všetky štátne orgány a inštitúcie vyžadujú pre správne zrealizovanie úhrady určité identifikátory (variabilný symbol). Absolútne nezmyselné je považovať oznamovaciu povinnosť ako zásah do súkromia. Zásah do súkromia nie je, ak je zmluvná strana povinná oznamovať zmenu napríklad svojej adresy. Ako má veriteľ efektívne doručovať a komunikovať s dlžníkom, ak sa dlžník napr. začne zatajovať alebo sa jednoducho odsťahuje a odmietne to veriteľovi oznámiť. Aký zásah do súkromia sa stane, ak sa dlžník s veriteľom dohodnú na tom, že chcú mať na seba aktuálne kontaktné údaje.
3.6. Zmluvná podmienka v VOP, v čl. IX., bod písm. b) - za neprijateľné nie je možné považovať akékoľvek zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale musí ísť o nerovnováhu, ktorá podstatným spôsobom preváži misku váh na stranu veriteľa. Skutočnosť, že spotrebiteľ je v zmysle zmluvy povinný platiť prípadné zmluvné pokuty, o ktorých je vopred informovaný nie je pre takýto predpoklad základom. Okrem generálnej klauzuly OZ obsahuje tiež ustanovenie § 53 ods. 4 OZ, v ktorom uvádza konkrétne podmienky, ktoré v prípade, ak sú obsiahnuté v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi, je potrebné považovať za neprijateľné. Aby sa predmetné ust. považovalo za neprijateľné musí ísť v prvom rade o neprimeranú sankciu. Žalobkyňa však len všeobecne poukazuje na údajnú neprijateľnosť, avšak v žiadnom smere sa v podanej žalobe nevysporiadava so skutočnosťou, že prečo ju považuje za neprimeranú. Žalovaná preto zastáva názor, že napadnutá zmluvná podmienka nespĺňa primárny predpoklad na určenie neprijateľnosti, pričom žalobkyňa toto ani ďalej nerozvádza, neuvádza dôvody, pre ktoré by súd mal vyhodnotiť predmetnú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú. Je pritom povinnosťou žalobkyne už v podanej žalobe tieto skutočnosti tvrdiť, a nie až ďalej v konaní rozvádzať svoje názory a inkasovať za takéto vyjadrenie ďalšie a ďalšie trovy. Žalovaná taktiež popiera tvrdenia žalobkyne, že by mala len obmedzenú „zmluvnú voľnosť“ Zmluvu podpísať a zmluvná dokumentácia žalovanej predstavuje „diktát“ bez možnosti žalobkyne ovplyvniť obsahu Zmluvy. Prijaté zmluvné podmienky sa od návrhu žalovanej nelíšili len z toho dôvodu, že žalobkyňa so všetkými zmluvnými podmienkami vyjadrila svoj súhlas. Žalovaná za situácie akceptovania navrhovaných podmienok nemala dôvod pristupovať k osobitnému vyjednávaniu jednotlivých zmluvných ustanovení, nakoľko tieto boli žalobkyňou bezvýhradne akceptované. Individuálne dojednávanie podmienok s každým záujemcom o úverový produkt – a to za situácie, že záujemca s navrhovanými podmienkami súhlasí – je v praxi nepredstaviteľné a nereálne a navyše by neúmerne zvýšilo náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených.
3.7. Zmluvná podmienka v VOP, v čl. X, bod 1) - uvedené ustanovenie Zmluvy je celkom zjavne obsolentné, pričom ho nerešpektovala ani samotný žalobkyňa, keď žalobu podala na všeobecný súd. Z uvedeného vyplýva, že aj samotná žalobkyňa si je dobre vedomá zjavnej nezmyselnosti takto požadovaného určenia. Okrem uvedeného, v roku 2005 žiaden zákon nevyžadoval, aby bola rozhodcovská zmluva uzavretá na samostatnej listine (to prišlo o 10 rokov neskôr). Keďže nárok žalobkyne je už dávno premlčaný, ide o obsolentné, nijak žalobkyňu neohrozujúce ustanovenie a opäť len určenie v akademickej rovine.
4. Žalobkyňa v replike uviedla, že zneužitím práva sa rozumie situácia, ak by účelom výkonu práva nebola realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený. Je pravdou, že pred podaním žaloby nerozporovala žiadnu náležitosť zmluvy o úvere ani iné dohodnuté podmienky. Nevyužila ani možnosť odstúpiť od zmluvy o úvere a nepodala reklamáciu alebo sťažnosť. Toto konštatovanie možno chce mať psychologický účinok, ale nemôže mať žiadne právne účinky, a pre veci znalého čitateľa, ani psychologické. Žalovaná si voči nej z predmetnej zmluvy uplatnila žiadosťou zo dňa 19.9.2025 u zamestnávateľa zrážky zo mzdy s dlhom, ktorý voči nej eviduje a zrážkami sa snaží vymôcť sumu vo výške 2.613,54 eura. O to viac je žaloba o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru dôvodná. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozsudku 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019, ktorý uviedol, že zánik záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka), § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Najvyšší súd SR v rozsudku 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 uviedol, že zánik záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka), § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20). Poukázala na ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z., v znení zák. č. 279/2017 Z. z., s účinnosťou od 01.01.2018. Vo vzťahu k procesnej prípustnosti žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.03.2019, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 zo dňa 15.04.2020 alebo rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/7/2023 zo
dňa 28.02.2024. K bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uviedla, že zákon jednoznačne vyžaduje, aby údaje taxatívne vymedzené v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z, boli uvedené priamo v úverovej zmluve v jej podpísanom vyhotovení. Zmyslom takto vymedzenej právnej úpravy je, aby boli tieto údaje „na očiach“ a nie skryté v iných osobitných dojednaniach. Je preto potrebné považovať za obchádzanie zmyslu zákona konanie dodávateľa, ktorý neuvedie obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z priamo v úverovej zmluve. Pokiaľ vychádza z úverovej zmluvy, tak namietané náležitosti (neuvedenie RPMN a neuvedenie úroku) v tejto exaktne nie sú vyjadrené. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 08.04.2014 č.k. 19Co/197/2013-118: „Z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. vyplýva, že tam uvedené náležitosti musí obsahovať samotná zmluva. Je preto vylúčené, aby sa zmluva pokiaľ ide o tieto podstatné náležitosti odvolávala na inú listinu, napr. na Všeobecné obchodné podmienky alebo sadzobník, ktorých obsah dlžník nemôže vôbec ovplyvniť. Údaje o ročnej úrokovej sadzbe, výške, počte, termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov predstavujú jednu z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy a nie je možné pripustiť, aby takáto podstatná náležitosť, s neuvedením ktorej sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade jej neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uvádzala, či už vo všeobecných obchodných podmienkach, tvoriacich súčasť zmluvy alebo ako v danom prípade vo formulári o zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru, ktorý tvoril až prílohu č. 4 zmluvy o revolvingovom úvere. pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosti zmluvy priamo v texte zmluvy o revolvingovom úvere, bolo potrebné odporcom ako spotrebiteľom poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť upravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti – vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy.. údaj o ročnej úrokovej sadzbe, výške počte termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaje, uvedenie ktorých sa vyžaduje priamo zo zákona. Je potrebné preto takéto údaje uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmito údajmi má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Čo sa týka RPMN ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru.“
5. Žalovaná v duplike zotrvala na vyjadrení k žalobe. Ďalej uviedla, že žalobkyňa podala žalobu skôr ako bol vyhotovený oznam o začatí zrážok zo mzdy, teda podaná žaloba nebola podaná z tohto dôvodu. Žalobkyňa pravdepodobne úmyselne z taktického hľadiska už neprikladá žiadosť žalovanej o zastavenie zrážok zo mzdy z 30.09.2025, vyhotoveného 11 dní po žiadosti o zrážky zo mzdy. V danom prípade totiž nemalo k expedovaniu žiadosti o zrážky zo mzdy vôbec dôjsť, pričom k nemu došlo v automatizovanom režime, čo žalovaná napravila v krátkej lehote. Žalovaná považuje výkon práv žalobkyne za rozporný s dobrými mravmi, keď Zmluva uzatvorená v roku 2005, ktorej splatnosť nastala v roku 2009, sa má posudzovať ohľadom neprijateľnosti už fakticky nepoužiteľných zmluvných podmienok na súde v roku 2025, t. j. po vyše viac ako 20 rokov od jej uzavretia a 16 rokov od jej ukončenia. Výkon takýchto práv žalobkyne - uskutočňovaný za okolností a v súvislostiach opisovaných vyššie – je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, slúži len k zneužitiu noriem na ochranu práv spotrebiteľa s cieľom z týchto noriem vyťažiť. Z týchto dôvodov by konajúci súd mal podanú žalobu zamietnuť (mimo iných dôvodov) aj s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ alebo sankcionovať takéto pokusy žalobcu prostredníctvom ust. § 257 CSP.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobkyňa a žalovaná uzatvorili dňa 13.12.2005, zmluvu č. 7012823, (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 1.659,70 eura/50.000 Sk, ktorý sa zaviazala žalobkyňa vrátiť 60 mesačných splátkach po 54,97 eura/1.656 Sk. Vo VOP je uvedené, že pri úvere 50.000,- Sk a dobe splácania 60 mesiacov je RPMN 14,72%
8. V zmluve a to v časti IX. Vyhlásenie klienta, je uvedené: „Ďalej prehlasuje, že sa pred podpísaním žiadosti a zmluvy o pôžičke oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“
9. V zmluve a to v časti IX. Vyhlásenie klienta, je uvedené: „V prípade porušenia splátkového kalendára, dlžník dáva súhlas, aby sa uspokojenie dlhu zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok v čiastke zodpovedajúcej dlhu zo mzdy a z iných príjmov, prípadne nemocenských dávok u jeho zamestnávateľa v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.“
10. V zmluve vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod d), je uvedené: „Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v Splátkovom kalendári, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe sa považuje za neuhradenie splátky pôžičky so všetkými následkami s tým spojenými.“
11. V zmluve vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod f), je uvedené: „Každá platba, ktorú Klient prevedie na účet Spoločnosti, sa započítava najskôr na zmluvné pokuty, ďalej na ďalšie záväzky Klienta voči Spoločnosti, ktoré vznikli i mimo Zmluvy o pôžičke, a potom na mesačnú splátku Pôžičky, pričom najskôr sa uhradí príslušenstvo najskôr splatné, potom príslušenstvo neskôr splatné a nakoniec istina splátky. Na existenciu záväzkov Klienta voči Spoločnosti nemá vplyv skutočnosť, či je ešte v platnosti Zmluva o pôžičke alebo nie. Zánik Zmluvy o pôžičke sa nedotýka nároku spoločnosti na zmluvné pokuty.“
12. V zmluve vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005, v čl. IX. Zmluvné sankcie, písm. a), je uvedené: „ Ak dôjde k zmene údajov uvedených v Zmluve o pôžičke, príp. v iných dokumentoch týkajúcich sa, či súvisiacich so Zmluvou o pôžičke, je túto skutočnosť Klient povinný Spoločnosti bez meškania oznámiť (zmena bydliska, zamestnania a pod.). Klient je povinný Spoločnosti oznamovať taktiež akékoľvek skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť jeho schopnosť splácať Pôžičku riadne a včas. Pokiaľ tak neurobí do 15 kalendárnych dní od zmeny, je povinný uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 500,- Sk za každé jednotlivé porušenie.“
13. V zmluve vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005, v čl. IX. Zmluvné sankcie, písm. b), je uvedené: „ Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak Klient: 1. sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je Klient povinný zaplatiť Spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05 % p. a. z dlžnej čiastky za každý započatý deň oneskorenia. Úrok z omeškania je splatný na výzvu Spoločnosti. 2. uviedol v Zmluve o pôžičke nepravdivé údaje vo výške 20% z celkovej výšky poskytnutej Pôžičky. 3. naplní aspoň jednu zo skutočností uvedených v čl. VI bod b) ods. 3 VOP vo výške 100 % z celkovej výšky poskytnutej Pôžičky.“
14. V zmluve vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005, v čl. X. Záverečné ustanovenie, bod 1), je uvedené: „ Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory a to jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde.“
15. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
16. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 01.08.2005 do 31.03.2006 (ďalej len ako „OZ“), Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1,2,4 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom od 01.04.2002 do 30.06.2006 (ďalej len ako „ZoSÚ“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
20. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
21. Podľa § 3 ods. 1,2 ZoSÚ, Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
22. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
23. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
24. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
25. Podľa § 298 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
26. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
27. Uzavretú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže právny predchodca žalovanej ako právnická osoba poskytla v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal právny predchodca žalovanej už pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.
28. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že úver zo zmluvy je bezúročný a bez poplatkov a neprijateľnosti zmluvných podmienok.
29. V konaní nebolo sporné, že pohľadávky zo zmluvy bola postúpená na žalovanú, a preto je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej.
30. Súd sa v prvom rade zaoberal naliehavým právnym záujmom na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase podania žaloby, ktorý v závere obsahuje odkaz na poznámku pod č. 18ba), ktorá poukazuje na § 137 písm. c) a písm. d) CSP. V zmysle § 137 písm. d) CSP. možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z už spomínaného § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zákon č. 129/2010 Z.z. nahradil zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý bol účinný v čase uzatvorenia zmluvy. Ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení novely č. 279/2017 Z. z., s účinnosťou od 01.01.2018, nemá prechodné ustanovenia. Od účinnosti sa novela § 11 ods. 4, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, a preto znenie § 11 ods. 4 je potrebné aplikovať aj na vzťahy vzniknuté za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z.. Navyše naliehavý právny záujem vyplýva aj z toho, že žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy. Nič na tom nemení ani to, že následne svoju žiadosť stiahla.
31. Po preskúmaní zmluvy súd dospel k záveru, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, keďže v zmluve nie je uvedený žiaden údaj o úroku a poplatkov. V zmysle § 4 ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd sa v danom prípade sa navyše stotožnil so žalobkyňou, že v zmluve absentuje údaj o RPMN. Pokiaľ je tento údaj uvedený na zadnej strane formulárovej zmluvy alebo vo všeobecných obchodných podmienkach, súd má za to, že to nie je postačujúce, nakoľko musí to byť uvedené v zmluve a nie vo všeobecných obchodných podmienkach, čo pre súd vyplynulo zo záverov z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 19Co/197/2013 zo dňa 08.04.2014. Pre absenciu tejto náležitosti je daný úver bezúročný a bez poplatkov.
32. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky tak podľa názoru súdu žaloby upravené v ust. § 137 písm. c/ a d/ CSP nevylučujú žalobný návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. § 298 CSP. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
33. Súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.6.2018, sp. zn. 19Co/199/2017, ktorý uviedol: „Ak spotrebiteľ sleduje dosiahnutie právnej istoty v otázke, či je zmluvná podmienka neprijateľná, môže sa na súde domáhať žalobou určenia jej neprijateľnosti. Právna istota v takejto záležitosti je dôležitá a dosiahnutie takejto právnej istoty by nemalo byť podmieňované (kumulatívne) uplatnením či už náhrady škody, bezdôvodného obohatenia alebo primeraného finančného zadosťučinenia. Inými slovami povedané, nemožno spotrebiteľa nútiť do uplatňovania takýchto plnení pri jeho snahe dosiahnuť právnu istotu čo do (ne)záväznosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti. Odvolací súd preto zastáva názor, že spotrebiteľ má právo domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky aj bez kumulatívneho uplatnenia nároku na plnenie z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky. Uvedené právo predpokladá ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Zz. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a tejto ochrany sa môže domáhať na súde (§ 3 ods.5 ).“
34. „Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) C. s. p. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem“. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018).
35. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp.zn. C-473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 6Ndc/20/2016 z 23.01.2017 vyplýva, že právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami inter partes.
36. V súvislosti s argumentáciou žalovanej o umelo vykonštruovanom spore, rozpore s dobrými mravmi, súd považujúc túto za nedôvodnú poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo/127/2017Súd ďalej poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo/127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov)
nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“
37. Súd následne skúmal, či napadnuté zmluvné podmienky sú neprijateľné. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Po preskúmaní podmienok súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné podmienky sú neprijateľné zmluvné podmienky.
38. Zmluvná podmienka v Zmluve v časti IX. Vyhlásenie klienta, v znení: „Ďalej prehlasuje, že sa pred podpísaním žiadosti a zmluvy o pôžičke oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ Súd túto podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l) OZ účinného od 01.01.2008, keďže má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami. Uvedenú zmluvnú podmienku možno zahrnúť do tzv. čierneho zoznamu neprijateľných podmienok demonštratívne vymenovaných v § 53 od. 4 OZ a to pod podmienku uvedenú pod písm. l/. V zmysle tohto ustanovenia za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. . Uvedená podmienka bola viac krát právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/85/2023), a preto má žalovaná v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
39. Zmluvná podmienka v Zmluve v časti IX. Vyhlásenie klienta, v znení: „V prípade porušenia splátkového kalendára, dlžník dáva súhlas, aby sa uspokojenie dlhu zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok v čiastke zodpovedajúcej dlhu zo mzdy a z iných príjmov, prípadne nemocenských dávok u jeho zamestnávateľa v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.“ Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a jej prijatie sa nedalo oddeliť od zmluvy samotnej. V zmysle uvedenej dohody bol spotrebiteľ povinný kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom a bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zákonodarca na vyššie uvedené skutočnosti prihliadol a novelou zákona č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014 bol zavedený zákaz zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo
splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, okrem prípadov, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny. V dôvodovej správe uviedol, že „Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.“
40. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod d) v znení: „Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v Splátkovom kalendári, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe sa považuje za neuhradenie splátky pôžičky so všetkými následkami s tým spojenými.“ Táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže týmto ustanovením veriteľ svojvoľne neuznáva splátku úveru, hoci dlžník splátku riadne uhradil. Takouto podmienkou by sa spotrebiteľ aj napriek riadne uhradenej splátky, dostal do omeškanie, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná disponuje dostatočnými technickými prostriedkami, aby aj v prípade splátky, ktorá neobsahuje variabilný symbol, alebo obsahuje neprávny variabilný symbol, túto priradila k správnej zmluve. Uvedená podmienka bola viac krát právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/85/2023), a preto má žalovaná v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
41. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod f) v znení: „Každá platba, ktorú Klient prevedie na účet Spoločnosti, sa započítava najskôr na zmluvné pokuty, ďalej na ďalšie záväzky Klienta voči Spoločnosti, ktoré vznikli i mimo Zmluvy o pôžičke, a potom na mesačnú splátku Pôžičky, pričom najskôr sa uhradí príslušenstvo najskôr splatné, potom príslušenstvo neskôr splatné a nakoniec istina splátky. Na existenciu záväzkov Klienta voči Spoločnosti nemá vplyv skutočnosť, či je ešte v platnosti Zmluva o pôžičke alebo nie. Zánik Zmluvy o pôžičke sa nedotýka nároku spoločnosti na zmluvné pokuty.“ Predmetné zmluvné ustanovenie považuje súd za neprijateľné podľa § 53 ods. 1 OZ, nakoľko zakladá nevyvážený vzťah medzi spotrebiteľmi a žalovanou a poskytuje žalovanej ako dodávateľovi úveru možnosť postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítanie pohľadávky sa tak stáva pre spotrebiteľov netransparentné. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). Uvedená podmienka bola viac krát právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/85/2023), a preto má žalovaná v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
42. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IX. Zmluvné sankcie, písm. a), v znení: „ Ak dôjde k zmene údajov uvedených v Zmluve o pôžičke, príp. v iných dokumentoch týkajúcich sa, či súvisiacich so Zmluvou o pôžičke, je túto skutočnosť Klient povinný Spoločnosti bez meškania oznámiť (zmena bydliska, zamestnania a pod.). Klient je povinný Spoločnosti oznamovať taktiež akékoľvek skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť jeho schopnosť splácať Pôžičku riadne a včas. Pokiaľ tak neurobí do 15 kalendárnych dní od zmeny, je povinný uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 500,- Sk za každé jednotlivé porušenie.“ Táto zmluvná podmienka je podľa názoru súdu nejasná a neurčitá, nakoľko je široký záber do osobnej a ekonomickej oblasti spotrebiteľa jasne nedefinuje situácie, na ktoré sa povinnosť spotrebiteľa vzťahuje. Súd totiž zastáva názor, že naznačená zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko zaťažuje spotrebiteľa povinnosťou, ktorá by aj v prípade, ak by skúmanie bonity bolo namieste,
bola bezvýznamná, keďže skúmanie bonity sa vzťahuje na situácie pred poskytnutím úveru alebo pred jeho navýšením. Naviac je potrebné upriamiť pozornosť na zo, že porušenie tejto povinnosti je zo strany žalovanej sankcionované zmluvnou pokutou. Túto zmluvnú podmienku je potrebné považovať za neprijateľnú s odkazom na generálnu klauzulu podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s uvedeným nevidí súd ani dôvod na odklon od rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp 16/2024, v ktorom vyjadril názor, cit.: „35. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky v zmluve o úvere uvedenej v obchodných podmienkach pre úver – pôžička na bývanie, účinných od 01.08.2011, v článku 8 – Jednotlivé záväzky a vyhlásenia, bod 8.1., v znení: „Dlžník sa týmto zaväzuje, že: [iii] bez zbytočného odkladu oznámi Banke akékoľvek zmeny, ktoré boli rozhodné pre poskytnutie úveru vrátane informácií, ktoré môžu mať negatívny vplyv na schopnosti Dlžníka a/alebo Spoludlžníka splácať Pohľadávku banky.“ je aj podľa odvolacieho súdu daná značnou nevyváženosťou uloženej povinnosti v neprospech spotrebiteľa, keď z nej nie je dostatočne zrejmé, aké skutočnosti boli pre poskytnutie úveru rozhodné a aké zmeny v týchto skutočnostiach má byť dlžník povinný veriteľovi oznámiť. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-226/12 existencia značnej nerovnováhy môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa. Dodávateľ túto povinnosť spotrebiteľa subsumoval (nad rámec zákonnej úpravy) pod podstatné porušenie zmluvných povinností (bod 9.2. obchodných podmienok pre úver – pôžička na bývanie) s následkami uvedenými v označenom bode, medzi ktoré zaradil okrem iného požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, vypovedať zmluvu o úvere s okamžitou účinnosťou, úročiť splatnú časť pohľadávky banky, s ktorou je dlžník v omeškaní aj úrokom z omeškania, zvýšiť výšku úrokovej sadzby o sadzbu úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení alebo uplatniť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka poplatkov. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že aj toto zmluvné ustanovenie je v zmysle generálnej klauzuly ust. § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“
43. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IX. Zmluvné sankcie písm. b), v znení: „ Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak Klient: 1. sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je Klient povinný zaplatiť Spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05 % p. a. z dlžnej čiastky za každý započatý deň oneskorenia. Úrok z omeškania je splatný na výzvu Spoločnosti. 2. uviedol v Zmluve o pôžičke nepravdivé údaje vo výške 20% z celkovej výšky poskytnutej Pôžičky. 3. naplní aspoň jednu zo skutočností uvedených v čl. VI bod b) ods. 3 VOP vo výške 100 % z celkovej výšky poskytnutej Pôžičky.“ Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí, napr. rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 18Csp/62/2023, sp. zn. 29Csp/137/2018, rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Csp/26/2024, sp. zn. 6Csp/25/2024 . Za neprijateľné tiež považoval také konanie veriteľa, v zmysle ktorého zakomponoval dohodu o zmluvnej pokute do Obchodných podmienok, ktoré mali bližšie upravovať práva a povinnosti zmluvných strán uvedené v zmluve. Nemožno konštatovať, že v danom prípade bola dohoda o zmluvnej pokute individuálne dojednaná stranami zmluvy. Vzhľadom na obsah a rozsah Obchodných podmienok si priemerný spotrebiteľ nevšimne, že podpisuje dojednanie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je rovnako neprimeraná, nakoľko požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (20%, resp. 100 % z celkovej výšky poskytnutej pôžičky).
44. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. X. Záverečné ustanovenie, bod 1) v znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory a to jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť
uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde.“ Súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2018 zo dňa 11.06.2019, v ktorom ústavný súd vyslovil, že pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že prax si vyžiadala zakotvenie mantinelov prijateľnosti obdobných zmluvných dojednaní, keď bola do § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka včlenená do demonštratívneho zoznamu neprijateľných zmluvných podmienok i zmluvná podmienka umožňujúca riešenie sporu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Predmetný zákon podrobnejšie upravil podmienky, za ktorých môže byť uzavretá spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, pričom okrem iného stanovil, že rozhodcovská zmluva v takomto prípade musí byť obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade sa však skutočne jednalo o zmluvnú podmienku včlenenú do textu všeobecných obchodných podmienok ako rádovej zmluvnej podmienky.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd v danom prípade nevidel dôvod na aplikáciu § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).