Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cbi-4-2021.pdf
PDF · 138.9 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cbi/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou PaedDr. Mgr. Andreou Kontárovou v spore žalobcu: JUDr. Ján Polomský, so sídlom kancelárie: Miletičova 21, 821 08 Bratislava, S1383, správca úpadcu: Aeolus, s. r. o., so sídlom: Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 31 449 069, zastúpený: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát, so sídlom: Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 42 371 601, proti žalovanému: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom: Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Žalobca sa žalobou zo dňa 30.06.2021 doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 02.07.2021 domáhal, aby súd rozhodol, že úhrady peňažných záväzkov dlžníka Aeolus, s.r.o. vykonané bezhotovostným prevodom z účtov dlžníka označených v žalobe sú neúčinné voči veriteľom dlžníka v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 23K/1/2020. Žalobca ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu sumu 33.977,27 eura spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobu odôvodnil tým, že dlžník jednostrannými právnymi úkonmi, ktoré smerovali k zániku jeho povinností, bezhotovostne z bankových účtov vedených UCB uhrádzal svoje peňažné záväzky voči žalovanému v období od 01.12.2019 do 16.03.2020 v celkovej výške 33.977,27 eura. Dlžník bol v čase vykonania úkonov v zmysle § 3 ods. 3 ZKR v úpadku podľa priebežnej účtovnej závierky k 30.11.2019, ako aj podľa účtovnej závierky k 31.12.2019, na základe ktorej podal dlžník dňa 16.03.2020 návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalobca poukázal na to, že v čase úpadku, kedy dlžník uspokojoval pohľadávky žalovaného, existovali pohľadávky iných veriteľov, ktorých pohľadávky zostali neuspokojené, a ktoré boli prihlásené a zistené v konkurze. Dlžník s vedomím svojho úpadku plnil žalovanému spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného uspokojenia na úkor ostatných veriteľov. Dlžník v čase vykonávania úhrad pohľadávok žalovaného bol v úpadku a nemal dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov a po vykonaní tej ktorej úhrady pohľadávky žalovaného, sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac znižovala. Žalobca skonštatoval, že konanie dlžníka vo vzťahu k žalovanému vo forme úhrady záväzkov napĺňa znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR, ktorým úpadca neodôvodnene zvýhodnil žalovaného pri úhrade jeho pohľadávok, ktoré uspokojil v plnej výške 33.977,27 eura, teda v podstatne vyššej miere oproti iným svojím veriteľom, ktorých pohľadávky evidoval v čase úpadku avšak ich neuhradil. Prihlásené pohľadávky iných veriteľov do konkurzu nebudú uspokojené, nakoľko ku dňu podania žaloby výška uspokojenia nezabezpečených veriteľov predstavuje 0%. Záverom žalobca uviedol, že odporovať možno úkony dlžníka vykonané počas jedného roka pred začatím konkurzného konania t. j. v období od 31.03.2019 do 31.03.2020, do ktorého spadajú napadané úkony dlžníka.
2/ Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal podanú žalobu zamietnuť z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, čo odôvodnil tým, že k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka prišlo dňa 02.06.2020, avšak žaloba bola súdu doručená dňa 02.07.2021. V zmysle § 57 ods. 2 ZKR ročná lehota na uplatnenie práva odporovať uplynula 02.06.2021. Okrem uvedeného žalovaný namietal, že žalobca v žalobe bližšie nekonkretizuje k splneniu akých záväzkov malo bezhotovostnými platbami dlžníka dôjsť, v akej výške, za aké obdobie a s akou splatnosťou. Predložený prehľad 10-ich platieb z účtu dlžníka na účet veriteľa, z ktorého je možné určiť len dátum úhrady a rôzne variabilné symboly je pre vymedzenie právneho úkonu nepostačujúci. Podľa názoru žalovaného uvedené platby predstavujú len plnenia z dojednaných dvojstranných právnych úkonov dlžníka a žalovaného a nemožno im odporovať, keďže odporovať možno len právnym úkonom a nie plneniam z právnych úkonov. Žalovaný nepovažoval za dostatočne preukázané ani to, že dlžník bol v čase vykonania platieb na účet žalovaného v úpadku. Priebežná účtovná závierka bola zostavená k 30.11.2019, pričom z nej nevyplýva, či bola aj schválená a kedy. Predložená Účtovná závierka zostavená k 31.12.2019 bola zostavená 03.03.2020 a schválená 05.03.2020. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že dlžník Aeolus, s.r.o. žalovanému listom zo dňa 14.03.2020 oznámil zhoršenie stavu majetku spoločnosti po dokončení a podaní daňového priznania za rok 2019 a riadnej účtovnej závierky s tým spojenej. Nasledovalo podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníkom a začatie konkurzného konania dňa 31.03.2020 (zverejnené Uznesenie v OV 62/2020 zo dňa 30.03.2020). Z § 3 ods. 1 ZKR vyplýva, že pri návrhu dlžníka sa úpadok predpokladá, avšak ide o vyvrátiteľnú domnienku a súd musí skúmať, či je dlžník v úpadku, a teda, či je platobne neschopný alebo predlžený, a či sú splnené predpoklady pre konkurz. Žalovaný nepovažuje preukazovanie úpadku dlžníka len účtovnými závierkami za dostatočné. 2.1/ K ukráteniu veriteľov žalovaný uviedol, že ako dôkaz žalobca pripojil len prihlášky pohľadávok veriteľov, čo však preukazuje iba prihlásenie pohľadávok do konkurzu a nie ukrátenie veriteľov. 2.2/ Žalovaný zdôraznil, že žalobca neuvádza, ktorú konkrétnu skutkovú podstatu znevýhodňujúceho úkonu uvedenú v § 59 ZKR odporuje a neuvádza na preukázanie svojho tvrdenia žiadne dôkazy, len citáciu ustanovenia § 59 ZKR. 2.3/ Žalovaný takisto nesúhlasil so stanovením momentu omeškania žalobcom ku dňu 02.03.2020 ako aj priznaním požadovaného úroku z omeškania v zmysle žalobného petitu, nakoľko o neúčinnosti právnych úkonov na základe podanej žaloby rozhodne až súd a až na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým súd vysloví neúčinnosť právneho úkonu dlžníka, vznikne žalovanému povinnosť vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty v zmysle § 63 ods. 2 ZKR. 2.4/ Na záver sa žalovaný vyjadril k jednotlivým platbám uvedeným žalobcom v žalobe. Platby s variabilným symbolom 411027235 sa týkali Poistnej zmluvy č. 411027235 uzatvorenej dňa 04.12.2019. Uvedenou poistnou zmluvou bolo dojednané poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie so začiatkom poistenia 01.01.2020 a koncom poistenia 31.12.2020. Poistné bolo dohodnuté vo výške 142.560,- eur a bolo splatné v piatich splátkach, pričom uhradené boli len prvé dve splátky vo výške 12.960,- eur a vo výške 12.000,- eur. Žalovaný eviduje na tejto poistnej zmluve poistné udalosti v súvislosti s úpadkom cestovnej kancelárie, v ktorých žalovaný vyplatil klientom cestovnej kancelárie sumu 787.209,67 eura. Dlžník si uzavretím poistnej zmluvy pre prípad úpadku cestovnej kancelárie splnil svoju zákonnú povinnosť. V prípade nezaplatenia jednotlivých splátok by dlžníkovi hrozil zánik poistenia. Pokiaľ by dlžník nemal dojednanú poistnú zmluvu pre prípad úpadku CK, klienti, ktorých zájazdy sa nezrealizovali v dôsledku úpadku dlžníka, by si svoje pohľadávky mohli prihlásiť do vyhláseného konkurzu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nenapadol účinnosť právneho úkonu- poistnej zmluvy. Úhradou dvoch splátok dlžník naplnil svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť pre zabezpečenie riadnej činnosti cestovnej kancelárie a takéto plnenie nemožno považovať za zvýhodnenie žalovaného ani za ukracujúce ostatných veriteľov. 2.5/ Platby s variabilným symbolom 6690030264, 66900044665 a 6690060097 (suma 1.000,- eur uhradená dňa 3.1.2020, suma 2.000,- eur uhradená dňa 3.1.2020, suma 2.359,50 eur uhradená dňa 2.3.2020, suma 185,- eur uhradená dňa 23.1.2020, suma 2.388,44 eur uhradená dňa 3.1.2020 a suma 921,30 eur uhradená dňa 12.12.2019) sa týkajú jednej skupinovej poistnej zmluvy uzatvorenej dňa 07.12.2011, ktorú dlžník ako poistník uzatvoril v prospech poistených osôb, ktorými sú klienti poistníka, ktorí s poistníkom uzatvorili zmluvu o zájazde. Poistnou zmluvou bolo dojednané Komplexné cestovné poistenie, ktoré sprostredkovávala cestovná kancelária medzi poisťovňou a záujemcami o poistenie na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení pre sprostredkovanie cestovného poistenia. V zmysle tejto zmluvy bola cestovná kancelária oprávnená prijímať platby poistného v hotovosti a povinná poistné v hotovosti prijaté od klienta zasielať na príslušné čísla účtov poisťovne. Žalovaný zdôraznil, že uvedené platby predstavovali poistné zaplatené klientami cestovnej kancelárie pri obstaraní zájazdu,
pričom cestovná kancelária bola len sprostredkovateľom poistenia, nebola oprávnená si prijaté poistné od klientov ponechať, ale mala povinnosť ho odviesť poisťovni, ktorá na základe poistnej zmluvy poskytovala klientom poistnú ochranu. Platby, ktoré boli ako poistné vybraté od klientov a následne odvedené poisťovni neboli súčasťou majetku dlžníka. 2.6/ K platbe s variabilným symbolom 700283683 žalovaný uviedol, že táto platba sa týkala poistnej zmluvy 700283683, ktorú uzavrel so žalovaným A. B. ako poistník. Touto zmluvou bolo dojednané poistenie motorového vozidla s evidenčným číslom C., ktorého vlastníkom a držiteľom bol A. B., jeden z konateľov dlžníka. Suma vo výške 22,30 eura predstavovala ročné poistné. Pri tejto platbe by sa mal podľa žalovaného vyjadriť úpadca, na základe čoho došlo k úhrade z účtu úpadcu. 2.7/ Pod variabilným symbolom 700779679 žalovaný eviduje poistnú zmluvu Moje auto KASKO, pričom poisteným bol ČSOB Leasing. Plnenie z poistnej zmluvy bolo vinkulované v prospech leasingového vlastníka. Vzhľadom k tomu, že dlžník bol leasingovým nájomcom, žalovaný predpokladá, že povinnosť poistiť si predmet leasingu mu vyplývala priamo z leasingovej zmluvy. Uzavretím poistnej zmluvy dlžník zabezpečoval ochranu svojho majetku, pretože v prípade, ak by poistenie nedojednal, škody vzniknuté na predmete leasingu by musel hradiť sám. Žalovaný na uvedenej zmluve eviduje dve poistné udalosti, a to PU č. 1941039192, pri ktorej bolo vyplatené plnenie vo výške 3.499,15 eura a PU č. 1941032292 s vyplateným plnením vo výške 806,50 eura. Úhradou poistného vo výške 139,73 eura dňa 23.12.2019 nedošlo k zvýhodneniu žalovaného, ani k ukráteniu veriteľov.
3/ Žalobca vo vyjadrení z 20.05.2022 k námietke preklúzie poukázal na zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 62/2020 Z. z.“), podľa ktorého v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 (35 dní) a následne v čase od 19.01.2021 do 28.02.2021 (41 dní) došlo k spočívaniu prekluzívnych lehôt, ktoré v tom období neplynuli. Po zohľadnení zákona č. 62/2020 Z. z. prekluzívna doba, ktorá by mala uplynúť 02.06.2021, by uplynula až po uplynutí ďalších 76 dní, t. j. až po podaní žaloby dňa 02.07.2021. Na základe uvedeného žalobca skonštatoval, že svoje právo na súde uplatnil v rámci prekluzívnej lehoty. 3.1/ K námietke úhrady dlhu ako právneho úkonu poukázal na rozhodovaciu činnosť niektorých odvolacích súdov, napr. rozsudok Krajského súdu Košice z 29.04.2020, sp. zn. 2CoKR/11/2020, rozsudok Krajského súdu Trnava z 20.06.2016, sp. zn. 31CoKR/3/2015, rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24.02.2015 sp. zn. 4CoKR/32/2014. Na základe uvedených rozsudkov žalobca skonštatoval, že je nepochybné, že úhrada dlhu je prejavom vôle dlžníka splniť svoj záväzok a právnym úkonom spôsobujúcim zánik, ktorý je spôsobilým predmetom posúdenia súdom. 3.2/ K námietke ukrátenia veriteľov žalobca uviedol, že ročná účtovná závierka úpadcu k 31.12.2019 bola podpísaná ako správna a úplná konateľom úpadcu, ku ktorej bola vyhotovená správa nezávislého audítora a k nej vypracované overenie podpísané konateľom úpadcu a overujúcou audítorkou so stanoviskom, že ročná účtovná závierka poskytuje pravdivý a verný obraz finančnej situácie úpadcu k 31.12.2019. Žalobca ďalej konkretizoval, z akých položiek a v akej hodnote pozostával majetok a záväzky úpadcu k 31.12.2019, k 31.01.2020 a k 29.02.2020. 3.3/ Záverom žalobca skonštatoval, že stav predĺženia nastal už k 30.11.2019 vo výške 252.266,- eur, ktoré kontinuálne narastalo až do vyhlásenia konkurzu, kedy úpadca bol v predĺžení už viac ako jeden milión euro. Žalovaný bol uspokojený na 100% v čase verifikovaného úpadku, čím boli ukrátení všetci ostatní nezabezpečení veritelia, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v konkurze a neboli uspokojení ani len čiastočne.
4/ Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.06.2022 argumentáciu žalobcu k námietke preklúzie vzal na vedomie a ponechal posúdenie otázky na súd. K námietke dlhu poukázal na to, že žalobcom uvádzané súdne rozhodnutia odvolacích súdov, skutkové okolnosti a dôkazná situácia v nich sú rozdielne od prejednávanej veci. Rozhodovacia prax v otázke posúdenia právneho úkonu pre účely určenia jeho právnej neúčinnosti obsahuje aj iný právny názor ako prezentuje žalobca, ktorý stotožňuje plnenie, ktoré je obsahom záväzkového vzťahu s právnym úkonom, pričom žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15CoKR/9/2018 z 12.02.2019. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca v žalobe jednoznačne nevymedzil právne úkony, ktorým je možné odporovať. 4.1/ K námietke ukrátenia veriteľov žalovaný zopakoval, že všetky predložené účtovné závierky okrem účtovnej závierky k 31.12.2019 sú nepodpísané a neboli schválené, čo spochybňuje ich výpovednú hodnotu. Účtovná závierka je listinným dôkazom, z ktorého vyplýva len informácia o stave majetku úpadcu, o jeho záväzkoch a o rozdiele majetku a záväzkov, teda o jeho vlastnom imaní ako účtovnej jednotky v danom účtovnom období. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Obdo/41/2020 z 29.10.2020. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že žalobca nepreukázal predloženými listinnými dôkazmi reálny stav majetku dlžníka k rozhodnému momentu- ku konkrétnemu dňu účinnosti jednotlivých platieb, ani že bol dlžník v úpadku a že práve týmito platbami došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. Žalovaný doplnil, že ukrátenie veriteľov ako jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti spočíva v tom, že sa hodnota majetku dlžníka zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil. O ukrátenie však nepôjde, ak sa hodnota majetku dlžníka síce v dôsledku právneho úkonu zmenší, avšak v prípade, ak by právny úkon nebol urobený, hodnota by sa zmenšila viac. 4.2/ Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že úhrady žalovanému neboli žiadnym existenčným prínosom pre podnikanie úpadcu, k čomu uviedol, že v prípade, že by nebola dojednaná poistná zmluva, prípadne by táto zanikla pre neplatenie poistného, nároky klientov dlžníka by skončili ako ďalšie pohľadávky v konkurze, čo by malo negatívny dopad na rozsah uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov. Žalovaný zopakoval, že na poistnej zmluve 411027235 eviduje poistné udalosti v súvislosti s úpadkom cestovnej kancelárie, z ktorých žalovaný vyplatil klientom cestovnej kancelárie (v počte 1.009) sumu 787.209,67 eura. Ide o poistné udalosti klientov v súvislosti s úpadkom CK, ktorí si zakúpili zájazd po 1.1.2020 a vzťahujú sa k poistnej zmluve, ktorá bola uzatvorená na obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020.
5/ Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.10.2022 uviedol, že právo na podanie odporovacej žaloby uplatnil v čase a toto právo nezaniklo. Žalobca opakovane poukázal na rozhodovaciu činnosť, ktorá sa ustálila v tom zmysle, že vykonanie úhrady za účelom zániku dlhu je právnym úkonom, ktorým dlžník prejavuje vôľu spôsobujúcu zánik jeho záväzku voči veriteľovi. Žalobca mal za to, že jednoznačne a nezameniteľne výškou poskytnutého plnenia vymedzil právne úkony úpadcu, ktorým je možné odporovať a ktoré mali za následok zánik záväzku úpadcu voči žalovanému. Tento prejav úpadcu voči žalovanému je navonok nesporný a spôsobil zvýhodnenie žalovaného pred inými nezabezpečenými veriteľmi. 5.1/ Žalobca k pohľadávkam ukrátených veriteľov doplnil, že ku dňu 11.06.2021 boli prihlásené pohľadávky v celkovej sume 3.346.783,33 eura, s prihliadnutím na popreté pohľadávky predstavujú prihlásené a uznané pohľadávky veriteľov celkovú sumu 3.049.346,25 eura. 5.2/ Žalobca v ďalšej časti opísal stav speňažovania majetku v konkurze, v akej výške, ktorý majetok bol správcom zapísaný do súpisu všeobecnej a oddelenej podstaty. Predložil súdu zoznam pohľadávok v konkurznom konaní, súpis všeobecnej podstaty, súpis oddelenej podstaty, prihlášky veriteľov, pred ktorými bol žalovaný zvýhodnený.
6/ Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.02.2023 doplnil argumentáciu ohľadom vznesenej námietky preklúzie tým, že súdu predložil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28.09.2022 sp. zn. 3Cob/22/2022 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 07.07.2022, sp. zn. 43CoCsp/16/2022, v ktorých bola riešená otázka premlčania s poukazom na zákon č. 62/2020 Z. z.. S poukazom na uvedené rozhodnutia mal žalovaný za to, že právo žalobcu odporovať právnemu úkonu zaniklo 02.06.2021, kedy uplynula ročná prekluzívna lehota. V ďalšej časti vyjadrenia sa žalovaný pridržiaval svojich predchádzajúcich vyjadrení.
7/ Žalobca vo vyjadrení z 19.06.2023 považoval výklad ustanovení zákona č. 62/2020 Z. z. žalovaným za nesprávny, interpretovaný v rozpore s obsahom, účelom a zmyslom zákona. Poukázal na dôvodovú správu k tomuto zákonu. Ministerstvo spravodlivosti SR jasne a zrozumiteľne vyjadrilo zmysel prijatia právnej úpravy, cieľom ktorej nebolo dočasne pozastaviť plynutie iba tých lehôt, ktoré by sa premlčali v zákonom vymedzenom časovom období, ale naopak účelom zákona bolo generálne pozastaviť plynutie všetkých premlčacích / prekluzívnych lehôt, a to s cieľom, aby počas zákonom vymedzeného obdobia neplynuli a veritelia nemuseli vykonávať nielen súdne, ale aj mimosúdne úkony za účelom uplatnenia ich práv, ktoré podliehajú plynutiu času. Cieľom bolo obmedziť akúkoľvek a všetku mobilitu občanov, a ako určitú satisfakciu za zákonné obmedzenie možnosti konať / brániť svoje práva v dôsledku pandémie, zabezpečiť im, aby lehoty spojené s negatívnymi dôsledkami plynutia času, neplynuli a neuplynuli. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca odmietol výklad citovaných ustanovení žalovaným, negujúcim účel prijatého zákona a účinkov, ktoré zákonodarca zamýšľal. K námietke ukrátenia veriteľov ku dňu vykonania úhrad žalobca predložil zhrnutie stavu majetku a záväzkov ku dňu vykonania odporovaných právnych úkonov.
8/ Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržiaval písomného obsahu žaloby a jej doplnení. Zopakoval, že úpadca sa dostal do úpadku už koncom mesiaca november 2019 a tento úpadok sa
neustále prehlboval. Právny úkon spočívajúci v splnení peňažného záväzku podľa názoru žalobcu napĺňa pojmové znaky a náležitosti právneho úkonu. Úpadca vykonal úhrady svojich záväzkov voči žalovanému v dňoch 18.12.2019, 12.12.2019, 23.12.2019, 30.12.2019, 3.1.2020, 23.1.2020, 27.1.2020 a 2.3.2020, t. j. v čase verifikovaného úpadku. Vo vzťahu k úhrade vo výške 12.960,- a 12.000,- eur išlo o záväzok úpadcu z platne uzavretej zmluvy o poistení pre prípad úpadku CK. Vo vzťahu k úhradám vo výške 1.000,- eur, 2.000,- eur, 2.359,50 eura, 185,- eur, 2.388,44 eura a 921,30 eura išlo o plnenie záväzkov úpadcu voči žalovanému na základe zmluvy o obchodnom zastúpení pre sprostredkovanie cestovného poistenia. Vo vzťahu k úhrade sumy 22,39 eura išlo o plnenie záväzku úpadcu voči žalovanému na základe poistnej zmluvy (PZP) a úhradou sumy 139,79 eura išlo o splnenie peňažného záväzku úpadcu voči žalovanému na základe poistnej zmluvy „Moje auto“. Zdôraznil, že z predložených účtovných závierok vyplýva, že úpadca nemal dostatok majetku, majetkových práv, peňazí, ktoré by mohol použiť na úhradu záväzkov voči všetkým svojim veriteľom. V písomných podaniach žalobca označil štyroch konkrétnych veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky do konkurzného konania, uviedol právny dôvod, výšku pohľadávok, predložil k tomu listinné dôkazy. Právny zástupca žalobcu k preklúzii práva na pojednávaní uviedol, že jednoznačným účelom právnej úpravy nebolo dočasne pozastaviť plynutie lehôt pre fyzické aj právnické osoby, ktorým by vo vymedzenom časovom úseku mala lehota na uplatnenie, či bránenie práva uplynúť, ale práve naopak, išlo o generálne pozastavenie plynutia lehôt pre všetky fyzické a právnické osoby. V nadväznosti na žalovaným predložené a označené rozhodnutia odvolacích súdov žalobca uviedol, že nejde o ustálenú rozhodovaciu súdnu prax, tieto rozhodnutia neboli zverejnené v Zbierke rozhodnutí NS SR.
9/ Žalovaný na pojednávaní trval na svojom vyjadrení ohľadom preklúzie v zmysle písomných podaní, pričom opakovane poukázal na rozhodnutia dvoch krajských súdov. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobca v žalobe, ako aj v ďalších písomných podaniach platby, ktoré odporuje, bližšie nešpecifikoval a neidentifikoval, aj na pojednávaní vychádzal pri vymedzení platieb z vyjadrenia žalovaného. Žalovaný považoval za sporný aj moment úpadku dlžníka, ktorý bol zo strany žalobcu deklarovaný predloženými účtovnými závierkami z jednotlivých období. Účtovné závierky nevyjadrujú reálnu hodnotu majetku, pričom môže byť rôzna úroveň spracovania účtovníctva. Žalovaný ďalej rozporoval tvrdenia, že označenými platbami dlžníka v žalobe došlo k ukráteniu veriteľov v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR. Žalovaný zopakoval, že keby úpadca nezaplatil poistné, boli by nároky klientov CK, ktorých odškodnil žalovaný v celkovej sume 787.209,67 eura, skončili uplatnené v konkurze. Takisto v prípade, ak by nebolo dojednané poistenie vozidla vyplývajúceho z leasingovej zmluvy, znášal by úpadca z vlastného majetku náklady na poškodenie leasingového motorového vozidla v sume 4.305,65 eura.
10/ Právny zástupca žalobcu v reakcii na tvrdenia žalovaného doplnil, že úpadca mal uzatvorené platné poistné zmluvy so žalovaným, ktorý mu poskytoval poistnú ochranu, o ktorú by prišiel len v prípade, že by tieto zmluvy zanikli výpoveďou zo strany poisťovateľa, nie však samotným neuhradením platieb, ktoré žalobca odporuje.
11/ Žalovaný namietal, že nie je správny názor žalobcu, že k zániku poistenia mohlo dôjsť len zo strany poisťovne výpoveďou, pričom poukázal na § 801 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje zánik poistenia v dôsledku nezaplatenia poistného.
12/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: Obchodný vestník č. 181/2020, 62/2020, 103/2020, 243/2020, 47/2021, 66/2021, 145/2020, 137/2021, 40/2021, 158/2021, 203/2020, Prihlášky pohľadávok, Účtovná závierka k 31.12.2019, Účtovná závierka k 30.11.2019, Účtovná závierka k 30.01.2020, Účtovná závierka k 29.02.2020, Účtovná závierka k 01.06.2020, Účtovná závierka k 31.12.2018, Správa nezávislého audítora, Vyhlásenie vedenia účtovnej jednotky, Daňové priznanie za rok 2019, Dokladová inventúra, Daňové priznania daň z pridanej hodnoty za mesiace 01- 03/2020, Zmluva o kontokorentnom úvere, Zmluvy o zriadení záložného práva, Rámcová zmluva o leteckej preprave, Oznámenie cestovnej kancelárie Aeolus z 14.03.2020, Poistné zmluvy s prílohami, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/22/2022-116 z 28.09.2022, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoCsp/16/2022 z 07.07.2022.
13/ Okresný súd Nitra vydal dňa 23.06.2023 rozsudok č. k. 29Cbi/4/2021-489, ktorým žalobu zamietol, nakoľko posúdil, že žaloba bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 4CoKR/76/2023-525 z 25.09.2025, právoplatným dňa 30.10.2025, rozsudok Okresného súdu Nitra zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, s tým, že súd má postupovať v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/30/2024 z 29.7.2025 a nálezu Ústavného súdu SR III. ÚS 249/2025 z 17.06.2025 a opakovane má rozhodnúť o včasnosti podanej žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu a v kladnom prípade posúdiť, či žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k petitu žaloby.
14/ Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 16.01.2025 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Zároveň sa pridržiaval svojich písomných podaní a ústnych prednesov a žiadal, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
15/ Žalovaný na pojednávaní zopakoval, že považuje nárok žalobcu za nedôvodný a nepreukázaný, nakoľko žalobca odporuje len konkrétnym platbám a nie právnym úkonom, pričom výplatu týchto jednotlivých čiastkových plnení nemožno považovať za prejav vôle tak, ako to má na mysli § 34 Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, nešpecifikoval, o aké platby ide, prečo by mali byť neúčinné, okrem časového obdobia, ktoré žalobca tvrdil, že sa týkalo úpadku. Žalovaný sa v ostatnom pridržiaval svojich predchádzajúcich písomných podaní a ústnych prednesov.
16/ Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
17/ Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
18/ Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa § 107a ods. 1 platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku.
19/ Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
20/ Podľa § 59 ods. 3 ZKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
21/ Podľa § 59 ods. 4 ZKR, ak odsek 5 neustanovuje inak, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
22/ Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
23/ Podľa § 203a ods. 1, 2, 3 ZKR, do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.
24/ Podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony (ďalej len „lex korona“), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
25/ Podľa § 8 lex korona, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
26/ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28/ Súd prvej inštancie, viazaný podľa § 391 ods. 2 CSP právnym názorom odvolacieho súdu, po opätovnom preskúmaní súdneho spisu zistil nasledovný skutkový stav: uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 23K/1/2020 z 26.05.2020, zverejneným v OV č. 103/2020 dňa 01.06.2020 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu: Aeolus, s. r. o., so sídlom: Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 31 449 069. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 23K/1/2020 z 14.09.2020, zverejneným v OV č. 181/2020 dňa 21.09.2020 súd ustanovil do funkcie správcu JUDr. Jána Polomského, so sídlom kancelárie: Miletičova 21, 821 08 Bratislava, značka správcu: S1383. Správca podal dňa 02.07.2021 žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Úpadca vykonal v prospech účtu žalovaného úhrady v dňoch 12.12.2019 až 02.03.2020 v celkovej výške 33.977,27 eura.
29/ Zo zisteného skutkového stavu opísaného vyššie, ustáleného tak na základe nesporných skutkových tvrdení ako aj vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca je správcom úpadcu v konkurznom konaní, a je teda podľa § 57 ods. 1 ZKR aktívne vecne legitimovaným na podanie tejto žaloby, pričom žalovaný, v prospech ktorého boli vykonané napádané platby, je podľa § 62 ods. 1 ZKR pasívne vecne legitimovaný. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 57 ods. 2 ustanovuje osobám, aktívne legitimovaným na uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu, prekluzívnu lehotu jedného roka, plynúcu odo dňa vyhlásenia konkurzu. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 01.06.2020, právne účinky nadobudlo dňom 02.06.2020. Jednoročná lehota na podanie žaloby o odporovanie právnym úkonom začala plynúť dňom 03.06.2020. V dôsledku § 8 písm. a) lex korona v období od 19. januára 2021 do 28. februára 2021 premlčacia lehota spočívala, t. j. počas 41 dní prekluzívna lehota neplynula. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/30/2024 z 29.07.2025 ako aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 249/2025-34 z 17.06.2025 je potrebné rozumieť tomu, že lehoty neplynuli tak, že plynutie premlčacej doby sa v momente vzniku zákonnej prekážky preruší a zostávajúci zvyšok lehoty dobehne po odpadnutí prekážky. Po zohľadnení lex korona prekluzívna lehota, ktorá by mala uplynúť 02.06.2021, uplynula až po uplynutí ďalších 41 dní, teda dňa 13.07.2021. Žaloba bola podaná dňa 02.07.2021, teda v zákonnej lehote.
30/ Žalobca sa v konaní domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov- úhrad peňažných záväzkov úpadcu ako dlžníka voči žalovanému, vykonanými bezhotovostnými prevodmi, a to zo dňa 12.12.2019 v sume 921,30 eura, zo dňa 18.12.2019 v sume 12.960,- eur, zo dňa 23.12.2019 v sume 139,73 eura, zo dňa 30.12.2019 v sume 22,39 eura, zo dňa 03.01.2020 v sume 2.000,- eur, zo dňa 03.01.2020 v sume 1.000,- eur, zo dňa 03.01.2020 v sume 2.388,44 eura, zo dňa 23.01.2020 v sume 185,91 eura, zo dňa 27.01.2020 v sume 12.000,- eur, zo dňa 02.03.2020 v sume 2.359,50 eura, všetkých na účet žalovaného, voči veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 23K/1/2020. Žalobca odvodzoval žalobou uplatnený nárok z toho, že úpadca právnymi úkonmi zvýhodnil žalovaného veriteľa oproti ostatným veriteľom počas úpadku a týmito úkonmi ukrátil uspokojenie prihlásených pohľadávok do konkurzu.
31/ Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Pre úspešnosť odporovateľnosti právneho úkonu musia byť kumulatívne splnené všeobecné a osobitné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu.
32/ Súd v prvom rade skúmal, či žalobca dostatočne vymedzil právne úkony, ktorým žalobou odporuje, a to aj s poukazom na námietku žalovaného, podľa ktorého platby uvedené v žalobe predstavujú len plnenia z dojednaných dvojstranných úkonov a nemožno im preto odporovať. K posúdeniu otázky a hodnotenia, či hotovostný a bezhotovostný prevod peňažných prostriedkov možno považovať za právny úkon, ktorému je možné odporovať, súd uvádza, že samotný prevod finančných prostriedkov bez ďalšieho neznamená, že ide o právny úkon plnenia záväzku úpadcu voči dlžníkovi. Samotný prevod finančných prostriedkov z jedného účtu na iný môže byť vykonaný aj bez právneho dôvodu, čo by zakladalo pohľadávku úpadcu voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia a tvorila by tak súčasť majetku úpadcu. Bezhotovostný prevod - úhrada, má povahu právneho úkonu, ak ním dlžník sleduje, t. j. ak jeho obsahom je prejav vôle dlžníka splniť dlh (peňažný záväzok) svojmu veriteľovi. Pri naplnení týchto podmienok je bezhotovostný prevod (úhrada) z účtu dlžníka v prospech účtu veriteľa právnym úkonom podľa § 34 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o prejav vôle smerujúci k zániku povinnosti splniť dlh - záväzok (§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka).
33/ V prejednávanej veci žalobca až na pojednávaní uviedol skutkové tvrdenia, že úhradami vo výške 12.960,- eur a 12.000,- eur úpadca plnil žalovanému svoj záväzok z platne uzavretej zmluvy o poistení pre prípad úpadku CK, úhradami vo výške 1.000,- eur, 2.000,- eur, 2.359,50 eura, 185,- eur, 2.388,44 eura a 921,30 eur plnil záväzok voči žalovanému na základe zmluvy o obchodnom zastúpení pre sprostredkovanie cestovného poistenia, úhradou sumy 22,39 eura splnil svoj záväzok voči žalovanému na základe poistnej zmluvy a úhradou 139,79 eura splnil svoj záväzok na základe poistnej zmluvy „Moje auto“, ktorým hradil poistné za vozidlo počas leasingu.
34/ Z listinných dôkazov predložených žalovaným (Poistná zmluva č. 411027235 zo dňa 04.12.2019- č. l. 59, Vyúčtovanie poistného k poistnej zmluve č. 411027235) mal súd preukázané, že dňa 04.12.2019 úpadca ako poistník a zároveň poistený uzatvoril so žalovaným ako poisťovateľom poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie so začiatkom poistenia 01.01.2020 s dohodnutým poistným vo výške 142.560,- eur, ktoré bolo splatné v piatich splátkach. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobou napádanými prevodmi zo dňa 18.12.2019 vo výške 12.960,- eur a dňa 27.01.2020 vo výške 12.000,- eur došlo k čiastočnému splateniu poistného dohodnutého predmetnou zmluvou. Súd na základe uvedeného konštatuje, že bezhotovostné prevody z účtu úpadcu na účet žalovaného dňa 18.12.2019 a dňa 27.01.2020 boli čiastočným splnením záväzku úpadcu, ktoré by za splnenia ostatných podmienok mohli byť odporovateľnými právnymi úkonmi.
35/ K úhradám vo výške 1.000,- eur, 2.000,- eur, 2.359,50 eura, 185,- eur, 2.388,44 eura a 921,30 eur žalobca uviedol, že išlo o plnenie záväzku voči žalovanému na základe zmluvy o obchodnom zastúpení pre sprostredkovanie cestovného poistenia. Zo zmluvy o obchodnom zastúpení pre sprostredkovanie cestovného poistenia (č. l. 94) vyplýva, že táto bola uzavretá v zmysle ustanovení § 652 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve. Predmetom zmluvy bol záväzok úpadcu sprostredkovávať poistenie medzi poisťovňou a záujemcami o poistenie poskytované poisťovňou, ku ktorému zodpovedal záväzok poisťovne zaplatiť úpadcovi províziu. V zmysle zmluvy bol úpadca oprávnený prijímať platby poistného v hotovosti a tieto bol povinný zasielať žalovanému k 15- temu a 30- temu dňu kalendárneho mesiaca. 35.1/ Bezhotovostné prevody z účtu úpadcu na účet žalovaného dňa 12.12.2019 vo výške 921,30 eura, dňa 03.01.2020 vo výške 2.000,- eur, dňa 03.01.2020 vo výške 1.000,- eur, dňa 03.01.2020 vo výške 2.388,44 eur, dňa 23.01.2020 vo výške 185,91 eura a dňa 02.03.2020 vo výške 2.359,50 eura nemožno považovať za odporovateľné právne úkony, nakoľko týmito platbami nedochádzalo k splneniu peňažného záväzku úpadcu žalovanému. Týmito úhradami úpadca zasielal žalovanému poistné, ktoré prijal ako obchodný zástupca pri sprostredkovaní poistenia v zmysle Obchodného zákonníka v mene žalovaného a na jeho účet. Aj keď bol v zmysle zmluvy oprávnený prijať poistné v hotovosti, toto poistné nepatrilo do jeho majetku.
36/ Bezhotovostný prevod zo dňa 30.12.2019 vo výške 22,39 eura žalobca špecifikoval ako splnenie záväzku úpadcu voči žalovanému na základe poistnej zmluvy. Žalobca v žalobe, ani v žiadnych svojich písomných podaniach bližšie nešpecifikoval, o akú poistnú zmluvu sa malo jednať. Pokiaľ svojim vyjadrením odkazoval na poistnú zmluvu opísanú a predloženú žalovaným (č. l. 108), tak k uvedenému súd uvádza, že táto poistná zmluva nebola uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným, ale medzi pánom A. B. a žalovaným. V danom prípade žalobca nepreukázal dlžnícko- veriteľský záväzkový vzťah medzi úpadcom a žalovaným, a preto touto úhradou nemohlo dôjsť k splneniu peňažného záväzku úpadcu voči žalovanému ako svojmu veriteľovi, z ktorého dôvodu tento bezhotovostný prevod peňažných prostriedkov nemožno považovať za právny úkon, ktorému je možné odporovať.
37/ Z listinných dôkazov predložených žalovaným (Návrh poistenia vozidiel MOJE AUTO- č. l. 119, Príloha k poistnej zmluve- č. l. 123, Poistka č. 700779679- č. l. 147, Zánik poistnej zmluvy z 10.12.2019- č. l. 154) mal súd preukázané, že 03.05.2019 uzatvoril úpadca so žalovaným poistnú zmluvu Moje auto KASKO s dojednaným poistným vo výške 4.285,05 eura. Poistná zmluva zanikla dňa 14.11.2019 z dôvodu zmeny držby motorového vozidla. Prevodom zo dňa 23.12.2019 úpadca uhradil žalovanému dlžné poistné vo výške 139,73 eura. Na základe uvedeného mal súd za to, že bezhotovostný prevod z účtu úpadcu na účet žalovaného dňa 23.12.2019 bol splnením záväzku úpadcu, ktorý by za splnenia ostatných podmienok mohol byť odporovateľným právnym úkonom.
38/ Na základe vyššie uvedeného súd uzatvoril, že žalobca preukázal splnenie prvej podmienky odporovateľnosti len čiastočne, a to k bankovým prevodom zo dňa 18.12.2019 vo výške 12.960,- eur, zo dňa 27.01.2020 vo výške 12.000,- eur a zo dňa 23.12.2019 vo výške 139,73 eura. Súd sa preto ďalej zaoberal tým, či vykonaním predmetných právnych úkonov došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
39/ Súd pri rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/70/2019, podľa ktorého, správca ako žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu musí preukázať splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka realizáciou právnych úkonov. Súd ďalej pri rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/41/2020, podľa ktorého, k splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZKR, nestačí len poukazovanie na účtovnú evidenciu, resp. závierku úpadcu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť preukázané len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním stavu majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov. Účtovná evidencia úpadcu je interným dokladom subjektu, ktorý nepreukazuje stav majetku úpadcu pred účinnosťou napádaných právnych úkonov a po účinnosti odporovaných právnych úkonov.
40/ Podľa názoru súdu bol žalobca pre úspešnosť žaloby povinný preukázať hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou toho ktorého právneho úkonu - úhradou peňažného záväzku dlžníka vykonaného v prospech žalovaného bezhotovostným prevodom z účtu úpadcu v dňoch 18.12.2019 vo výške 12.960,- eur, 27.01.2020 vo výške 12.000,- eur a 23.12.2019 vo výške 139,73 eura, a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z majetku dlžníka uspokojovať. Ide o elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. (Rozhodnutie NS SR zverejnené v zbierke stanovísk NS SR č. 3/2016).
41/ Žalobca v rámci svojich skutkových tvrdení neuviedol a ani nepreukázal reálny stav majetku dlžníka k rozhodnému momentu- ku konkrétnemu dňu účinnosti jednotlivých bankových prevodov, teda či v čase vykonania týchto úkonov jeho majetok ešte postačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, ktoré boli neskôr prihlásené v konkurznom konaní, a práve v dôsledku týchto právnych úkonov došlo k zmenšeniu majetku do tej miery, že tento už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. už v čase vykonania právnych úkonov nepostačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, a v dôsledku týchto právnych úkonov sa miera uspokojenia týchto pohľadávok veriteľov ešte viac znížila. Ukrátenie veriteľov spočíva v tom, že sa hodnota majetku dlžníka zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil. O ukrátenie však nepôjde, ak sa hodnota majetku dlžníka síce v dôsledku právneho úkonu zmenší, avšak v prípade, ak by právny úkon nebol urobený, hodnota by sa zmenšila viac. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nešpecifikoval hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov, ani hodnotu majetku po nadobudnutí ich účinnosti. Žalobca uvádzal hodnotu majetku ku koncu mesiacov november 2019, december 2019, január 2020, február
2020. Žalobca je pritom v tomto konaní nositeľom dôkazného bremena, je povinný súdu predložiť alebo navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktorými preukáže, že napadnutý právny úkon spĺňa predpoklady zvýhodňujúceho právneho úkonu a teda, že v dôsledku tohto úkonu došlo k zmenšeniu majetku úpadcu.
42/ S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že nakoľko žalobca v časti týkajúcej sa majetku úpadcu poukazoval prevažne na účtovné závierky úpadcu a nepreukázal ten ktorý konkrétny majetok aj inými dôkazmi (napr. vo vzťahu k tvrdeným peniazom na účtoch neboli preukázané aj výpismi z účtu, prevažne všetky položky ako aj ostatné položky nehmotný a hmotný majetok boli uvedené žalobcom vo väčšine s odkazom na účtovné závierky, inventárne súpisy a hlavnú knihu, čo sú dokumenty úpadcu, bez predloženia ďalších dôkazov), a teda nepreukázal rozsah konkrétneho majetku úpadcu pred účinnosťou toho ktorého odporovaného právneho úkonu, resp. rozsah jeho konkrétneho majetku a neporovnal stav jeho majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov, nemal za preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, na základe čoho nemohol byť žalobca v konaní o odporovanie právneho úkonu úspešný.
43/ Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že v predmetnom spore nebolo preukázané, že bezhotovostné prevody z účtu úpadcu na účet žalovaného dňa 12.12.2019 vo výške 921,30 eura, dňa 03.01.2020 vo výške 2.000,- eur, dňa 03.01.2020 vo výške 1.000,- eur, dňa 03.01.2020 vo výške 2.388,44 eur, dňa 23.01.2020 vo výške 185,91 eura, dňa 02.03.2020 vo výške 2.359,50 eura a dňa 30.12.2019 vo výške 22,39 eura sú právnymi úkonmi. Pri bezhotovostných prevodoch z účtu úpadcu na účet žalovaného dňa 18.12.2019 vo výške 12.960,- eur, dňa 27.01.2020 vo výške 12.000,- eur a dňa 23.12.2019 vo výške 139,73 eura, ktoré súd vyhodnotil ako právne úkony, nebola preukázaná jedna zo základných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a preto súd žalobu zamietol.
44/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a teda mal nárok na náhradu trov konania. Nakoľko žalovaný trovy konania nežiadal priznať z dôvodu, že v konaní mu žiadne nevznikli, rozhodol súd tak, že nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.