Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoKR-9-2018.pdf
PDF · 120.23 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoKR/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: LexCreditor k.s., so sídlom Laurinská 3/A, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 245 913, (správca konkurznej podstaty úpadcu NS ACM, spol. s r.o v konkurze, so sídlom Dvorčianska 59, Nitra, IČO: 31 349 439), zastúpený: JUDr. Andrea Pállová, advokátka, so sídlom Podzámska 2959/18A, Nitra, IČO: 33 986 665, proti žalovanému: CLINIC ZORA s.r.o., so sídlom Čápor 1113, Cabaj - Čápor, IČO: 36 361 704, zastúpený: JUDr. Svetlana Kšiňanová PhD., Štefánikova 4, Nitra, IČO: 51 019 922, o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka a povinnosti zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 151 200 eur, o odvolaní žalobcu proti II. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/29/2016 - 203 zo dňa 04.12.2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/29/2016 - 203 zo dňa 04.12.2017 v napadnutej časti II. a III. výroku p o t v r d z u j e.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie zastavil v časti zaplatenia sumy 79 200 eur do konkurznej podstaty úpadcu (I. výrok), žalobu vo zvyšku zamietol (II. výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 144, § 145 ods. 1, ods. 2, § 146 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 57 ods. 1 - ods. 4, § 58 ods. 1 - ods. 3, § 59 ods. 1 - ods. 4, § 60 ods. 1 - ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZoKR“) v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu, a v časti trov konania ustanovením § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 21.03.2016 sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že právny úkon, zmluva o odbornej pomoci zo dňa 14.12.2012 uzavretá medzi úpadcom NS ACM, spol. s.r.o., so sídlom Dvorčianska 59, 949 05 Nitra, IČO: 31 349 439 a žalovaným, na základe ktorej úpadca splnil svoj záväzok voči žalovanému vo výške 151 200 eur, je voči konkurzným veriteľom neúčinný a žalovaný je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 151 200 eur. S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 02.12.2016 a súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 29.03.2017, súd konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 79 200 eur do konkurznej podstaty úpadcu. V posudzovanej veci uplatnil odporovateľnosť aktívne legitimovaný subjekt - správca v lehote 1 roka od vyhlásenia konkurzu (vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 55/2015 dňa 20.03.2015, konkurz sa preto považuje za vyhlásený dňom 21.03.2015, odporovacia žaloba bola podaná 21.03.2016, teda včas). Úspešnosť odporovateľnosti bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie pohľadávok. Pri odplatných právnych úkonoch je možné odporovať, ak plnenie druhej strany nie je ekvivalentné. Aj keď právnym úkonom dôjde k zmenšeniu majetku, nie je možné sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal postačuje na uspokojenie pohľadávok. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka. Okrem právnych úkonov, ktoré možno zaradiť do jednotlivých skutkových podstát (§ 58-59 ZoKR), odporovať je možné tiež ktorémukoľvek inému právnemu úkonu dlžníka, ktorým ukrátil uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov. Vyžaduje sa, aby dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel musel byť druhej strane známy. Podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia možno odporovať tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas 5-tich rokov pred začatím konkurzného konania. Keďže k dotknutému právnemu úkonu, zmluve o odbornej pomoci došlo v mesiaci december 2012 a konkurzné konanie začalo ku dňu 11.03.2015 je zákonom stanovená päťročná lehota pred začatím konkurzného konania splnená. Predmetom žaloby podanej žalobcom je určenie právnej neúčinnosti úkonu, ktorý žalobca označil úkon, zmluvu o odbornej pomoci zo dňa 14.12.2012. Súd sa v rámci rozhodovania zaoberal otázkou, či sú v tomto prípade naplnené zákonom požadované zákonné predpoklady pre určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu. Prvým predpokladom pre určenie právnej neúčinnosti je predpoklad zakotvený v § 57 ods. 4 ZoKR, ktorý stanovuje, že odporovať možno len tomu právnemu úkonu úpadcu, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu. Zo strany žalobcu tak v konaní musí byť preukázané, že v čase kedy k napadnutému právnemu úkonu došlo, existovala pohľadávka niektorého z veriteľov, ktorá takýmto odporovateľným právnom úkonom mohla byť ukrátená. Okrem toho takúto pohľadávku musí veriteľ v konkurznom konaní riadne prihlásiť. Veriteľ však musí mať takúto prihlásenú pohľadávku v čase vykonania právneho úkonu dlžníka. Odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka sa tak možno domáhať len vtedy, ak určitá osoba bola v čase vykonania právneho úkonu veriteľom dlžníka. Ak by takáto pohľadávka neexistovala alebo by nevznikla, nemohla byť ani ukrátená. V tomto prípade žalobca do súdneho spisu nepredložil doklady preukazujúce skutočnosť, že veritelia do konkurzného konania voči úpadcovi prihlásili pohľadávky, ktoré boli splatné už v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, teda v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tvrdenia žalobcu sa jedná o pohľadávku spoločnosti Apex Central Europe, s.r.o. z roku 2012, evidovanú pod č. 1, prihlásenú vo výške 149,76 eura. K uvedenému však súd uvádza, že žalobca nepreukázal, že táto pohľadávka existovala v čase kedy došlo k napadnutému právnemu úkonu, ani splatnosť tejto pohľadávky, preukázal iba jej prihlásenie a evidenciu pod poradovým číslom č. 1 v zozname pohľadávok konkurznom konaní úpadcu. Možno preto konštatovať, že žalobca nepreukázal skutočnosti, teda podmienky podľa § 3 ods. 2 ZoKR, že v čase kedy došlo k predmetnému právnemu úkonu mal úpadca viac ako jedného veriteľa (nebola splnená podmienka plurality veriteľov) s pohľadávkou po lehote splatnosti viac ako 30 dní, teda existenciu neuspokojených, splatných pohľadávok ďalších veriteľov, ktorí svoje pohľadávky riadne do konkurzného konania prihlásili. K tvrdeniam uvádzaným žalobcom v žalobe týkajúcich sa splatnosti pohľadávok v čase uskutočnenia právneho úkonu, ktoré mali byť viac ako 30 dní po lehote, a to voči veriteľovi K. Y., IČO: 35 139 692, vo výške 11 069,20 eura (zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 5) a veriteľ GMF Consulting, s.r.o., IČO: 35 967 455, vo výške 3 000 eur (zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 16) súd uvádza, že sa posudzujú pohľadávky veriteľov v čase uskutočnenia právneho úkonu, nie v čase uskutočnenia jednotlivých plnení zo zmluvy, pretože žalobca odporuje právnemu úkonu a nie plneniu z tohto právneho úkonu. Súd sa v konaní zaoberal aj otázkou, či dotknutý právny úkon úpadcu je takým právnym úkonom, ktorým mohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávok prihlásených veriteľmi. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok úpadcu jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok. K zmenšeniu majetku úpadcu dochádza bezpochyby predovšetkým pri bezodplatných právnych úkonoch úpadcu, pri ktorých úpadca poskytuje nejaký majetok alebo iné plnenie inej osobe bez protiplnenia. Ukracujúcimi právnymi úkonmi sú tiež úkony, ktoré sú síce odplatné, avšak pri ktorých protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné plneniu, ktoré na základe tohto úkonu poskytol úpadca. V takýchto prípadoch môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou, ktorá by bola ekvivalentná poskytnutej protihodnote. Pre odporovateľnosť právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie, že dotknutým právnym úkonom sa skrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľa a teda, že v dôsledku tohto právneho úkonu nemôže byť pohľadávka veriteľa uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že tento predpoklad v tomto prípade splnený a preukázaný nebol. Žalobca v rámci svojich skutkových tvrdení neuviedol ani nepreukázal, aká bola hodnota majetku úpadcu pred uzavretím odporovaného právneho úkonu, teda či v čase vykonania tohto úkonu jeho majetok ešte postačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, ktoré boli neskôr prihlásené v konkurznom konaní, a práve v dôsledku tohto právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku do tej miery, že tento už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. už v čase vykonania právneho úkonu nepostačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, a v dôsledku tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia týchto pohľadávok veriteľov ešte viac znížila. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nešpecifikoval hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu, ani hodnotu majetku po nadobudnutí jeho účinnosti. Súd sa potom v celom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaného, v zmysle ktorého týmto napadnutým právnym úkonom nedošlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov úpadcu, v dôsledku tohto právneho úkonu sa majetok úpadcu nezmenšil, ale mal sa zabezpečiť celkový chod úpadcu a jeho pokračovanie v podnikateľskej činnosti. Žalobca je pritom v tomto konaní nositeľom dôkazného bremena, je povinný súdu predložiť alebo navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktorými preukáže, že napadnutý právny úkon spĺňa predpoklady ukracujúceho právneho úkonu a teda, že v dôsledku tohto úkonu došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Žalobca však túto skutočnosť nepreukázal, nepreukázal ani to že by vyplácaná odmena bola neprimeraná poskytnutému plneniu, resp. že by plnenie žalovaným poskytnuté nebolo. Na základe uvedených skutočností potom súd dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal, že by napadnutý právny úkon bol ukracujúcim právnym úkonom, ktorým došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Majetok úpadcu by sa mohol zmenšiť len v prípade, ak by v konaní bolo preukázané, že plnenie, na ktoré mal žalovaný nárok nezodpovedalo hodnote plnenia, resp. pracovnej činnosti, ktorú žalovaný pre úpadcu realizoval. Táto skutočnosť však v konaní zistená nebola. Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie základnej podmienky zakotvenej v ustanovení § 57 ods. 4 ZoKR, teda preukázanie, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov úpadcu. V konaní nebolo preukázané ani to, že by sa jednalo o úkon bez primeraného protiplnenia a keďže nebolo preukázané žiadne ukrátenie uspokojenia veriteľov v podobe zmenšenia majetku úpadcu, nemôže sa jednať ani o úkon, ktorý by bol odporovateľný ako ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia § 60 ZoKR. Žalobca síce tvrdil, že sa jedná o úkon bez primeraného protiplnenia, keďže podľa jeho názoru nebolo poskytnuté žiadne protiplnenie žalovaného, avšak žiadne dôkazy na preukázanie rozporu medzi dohodnutým plnením žalovaného na jednej strane a dohodnutým plnením úpadcu na strane druhej, v konaní nepredložil. Žalobca by v takomto konaní musel produkovať dôkazy preukazujúce skutočnú hodnotu protiplnenia, ktoré žalovaný poskytoval úpadcovi v podobe svojej odbornej pomoci. Po porovnaní hodnoty tohto plnenia žalovaného s dohodnutou odmenou žalovaného by bolo možné dospieť k záveru, či sa jedná alebo nejedná o úkon bez primeraného protiplnenia a tiež k záveru, či v dôsledku tohto úkonu mohlo alebo nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku úpadcu, a teda k prípadnému ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov. Pre nesplnenie tejto základnej podmienky tak súd konštatuje nedôvodnosť uplatneného nároku žalobcu a z toho dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v súlade s ust. §-u 355 a nasl. CSP, ktorý napáda v rozsahu výrokov II. a III. z dôvodu podľa ust. §-u 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tiež z dôvodu podľa ust. §-u 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nepreukázal splnenie podmienok podľa § 3 ods. 2 ZoKR. Úpadok dlžníka bol jednak z dôvodu spriaznenosti žalovaného s úpadcom podľa §-u 59 ods. 2 aj 60 ods. 2 ZoKR prezumovaný, a zároveň prihlásené v zmysle predloženého konečného zoznamu pohľadávok boli viaceré, nielen 1 pohľadávka veriteľa. Ostatné boli popreté správcom, čo však automaticky neznamená, že v čase napadnutého úkonu neexistovali. Tiež žalobca poukazuje na znenie ust. §-u 57 ods. 4 ZoKR, ktorý priamo ustanovuje ako dostačujúce ukrátenie uspokojenia „prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov“. Jednotné číslo zaručuje úspešnosť odporovania, ak dôjde ku kráteniu uspokojenia čo len jednej prihlásenej pohľadávky, zákon pluralitu nevyžaduje. Existencia čo len jednej pohľadávky bola preukázaná konečným zoznamom pohľadávok. Rovnako žalobca nesúhlasí zo záverom súdu prvej inštancie, že za právne relevantné treba považovať iba pohľadávky v čase uskutočnenia právneho úkonu, bez akéhokoľvek ohľadu na začatie a celý priebeh a hodnotu plnenia z neho. Samotnú napadnutú zmluvu, ak by na základe nej nedošlo k žiadnemu plneniu, nie je možné považovať za ukracujúci, ani zvýhodňujúci právny úkon a odporovanie mu by bolo v každom prípade neúspešné. Z charakteru napadnutej zmluvy je však zrejmé, že až reálne plnenia z nej, ku ktorým skutočne došlo, zmenšili vtedy existujúci majetok úpadcu o predmetné čiastkové plnenia, čím došlo k ukráteniu prihlásených a zistených pohľadávok veriteľov. Relevantnými dátumami podstatnými pre určenie, či existovali pohľadávky, ktoré boli v dôsledku napadnutého právneho úkonu ukrátené, sú dátumy reálnych čiastkových plnení, nie samotný dátum podpisu zmluvy. Ak by totiž z predmetnej zmluvy plnené nebolo, nešlo by o úkon v konkurze odporovateľný. Žalobca sa ďalej nestotožňuje s tvrdením súdu, že nepreukázal zmenšenie majetku v dôsledku odporovateľného úkonu. Bankovými výpismi bolo v konaní preukázané, aká výška odplaty bola vyplácaná všetkým ostatným zamestnancom a obchodným partnerom a aká odplata na základe napadnutej zmluvy a ešte ďalšie platby mimo napadnutej zmluvy boli plnené žalovanému. Neprimeranosť odplaty bola z výpisov za sledované obdobie zrejmá. Práve o sumy, ktoré prevyšovali primerané plnenie adekvátne charakteru poskytovaných služieb (primerané a približujúce sa k hodnotám ostatných platieb) sa majetok zmenšil. Tieto mali slúžiť na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Hodnota majetku úpadcu bola preukázaná súpisom majetku konkurznej podstaty a je tiež verejne dostupná z informácií Obchodného vestníka. Zároveň žalovaný nepreukázal nijakými dôkazmi pravdivosť tvrdenia S. o údajných desaťtisícových odmenách predchádzajúceho konateľa. Práve naopak, z výpisov z účtov vyplynulo, že taká odmena vyplácaná nebola. Na záver žalobca poukazuje na to, že odporoval právnemu úkonu jednak ako ukracujúcemu, a jednak ako zvýhodňujúcemu s poukazom na ust. §-u 59 ods. 1 ZoKR, nakoľko úpadca neodôvodnene zvýhodnil žalovaného oproti ostatným veriteľom, ktorým neplnil v čase, kedy postupne, v neekvivalentných hodnotách, plnil žalovanému. Súd prvej inštancie sa s touto otázkou nijako nevysporiadal a v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľným. Zároveň nesprávne pod bodom 47 napadnutého rozhodnutia ustálil, že sa nemôže jednať o úkon bez primeraného protiplnenia. Tento zákonný dôvod však nebol predmetom konania. Žalobca trvá na tom, že napadnutá zmluva so svojimi neekvivalentnými čiastkovými plneniami spĺňa zákonné podmienky ukracujúceho aj zvýhodňujúceho úkonu, ktorému je možné v konkurze odporovať. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v rozsahu výrokov II. a III. zmenil nasledovne. Súd určuje, že právny úkon zmluva o odbornej pomoci zo dňa 14.12.2012 uzavretá medzi úpadcom NS ACM, spol. s r.o., so sídlom: Dvorčianska 59, 949 01 Nitra, IČO: 31 349 439 a žalovaným, na základe ktorej úpadca splnil svoj záväzok voči žalovanému vo výške 72 000 eur je voči konkurzným veriteľom neúčinný. Žalovaný je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu NS ACM, spol. s r.o., so sídlom Dvorčianska 59, 949 01 Nitra, IČO: 31 349 439 sumu 72 000 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril a má za to, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a žalovaný sa úplne stotožňuje s odôvodnením tohto súdneho rozhodnutia. Žalovaný považuje odvolanie žalobcu voči výroku II. a výroku III. rozhodnutia, za nedôvodné. Žalobca bližšie vo svojom odvolaní neuvádza, resp. neupresňuje, prečo s takýmto záverom Okresného súdu nesúhlasí, preto k takémuto konštatovaniu bez ďalšieho zdôvodnenia, nie je možné sa vyjadriť. V zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 ZoKR, na ktorý sa odvoláva žalobca vo svojom odvolaní: „Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak nedôvodne znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.“ Žiadny z citovaných právnych úkonov nebol predmetom tohto konania. V zmysle ustanovenia § 60 ods. 2 ZoKR, na ktorý sa odvoláva žalobca vo svojom odvolaní: „Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“ Predmetom žaloby podanej žalobcom je určenie právnej neúčinnosti úkonu, ktorý žalobca označil úkon - Zmluva o odbornej pomoci zo dňa 14.12.2012. Predpokladom pre určenie právnej neúčinnosti je predpoklad zakotvený v § 57 ods. 4 ZoKR, ktorý stanovuje, že odporovať možno len tomu právnemu úkonu úpadcu, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu. Žalobca teda musí preukázať, že v čase kedy k napadnutému právnemu úkonu došlo, existovala pohľadávka niektorého z veriteľov, ktorá takýmto odporovateľným právnym úkonom mohla byť ukrátená. Žalobca však túto právnu skutočnosť nepreukázal v tomto súdnom konaní a teda neuniesol dôkazné bremeno (pohľadávka Apex Central Europe s.r.o. z roku 2012 evidovaná pod č. 1, k tejto pohľadávke žalobca nepreukázal, že existovala v čase kedy došlo k napadnutému právnemu úkonu). Na túto skutočnosť poukázal žalovaný aj v rámci svojej procesnej obrany. Pre určenie neúčinnosti právneho úkonu je potrebné preukázať všetky zákonné podmienky. V zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZoKR, na ktorý sa odvoláva žalobca vo svojom odvolaní: „Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.“ Podľa názoru žalovaného, podstatným pre posúdenie veci je skutočnosť, že pohľadávky, ktorých uspokojenie malo byť napádaným právnym úkonom ukrátené, v čase napádaného právneho úkonu ešte neexistovali (vznikli až neskôr), je teda logicky vylúčené, aby napádaný právny úkon úpadcu ukracoval ešte neexistujúce pohľadávky veriteľov. Na vyvrátenie existencie úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov postačuje poukaz žalovaného na časovú postupnosť vzniku jednotlivých záväzkov úpadcu, s čím sa súd prvej inštancie absolútne vysporiadal. Na túto skutočnosť poukázal žalovaný aj v rámci svojej procesnej obrany. Tak ako žalobca vyššie uviedol, žalobca musí preukázať, že v čase kedy k napadnutému právnemu úkonu došlo, existovala pohľadávka niektorého z veriteľov, ktorá takýmto odporovateľným právnym úkonom mohla byť ukrátená. Navyše tak ako súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (v bode 44.) uviedol, posudzujú sa pohľadávky veriteľov v čase uskutočnenia právneho úkonu, nie v čase uskutočnenia jednotlivých plnení zo zmluvy, pretože žalobca odporuje právnemu úkonu a nie plneniu tohto právneho úkonu. V súvislosti s preukázaním hodnoty majetku úpadcu pred uzavretím odporovaného právneho úkonu neprodukoval žalobca žiadne dôkazy a teda ani v konaní nepreukázal, či v čase vykonania tohto úkonu jeho majetok ešte postačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, ktoré boli neskôr prihlásené v konkurznom konaní a teda práve v dôsledku napádaného právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku do tej miery, že tento už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Hodnotu majetku úpadcu žalobca nešpecifikoval pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu ani hodnotu majetku po nadobudnutí jeho účinnosti, takto to konštatuje súd v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 46.) a žalovaný sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje. Dôkazy, ktoré uvádza žalobca na svoju obranu v súvislosti s preukázaním hodnoty majetku úpadcu v čase vzniku napadnutého právneho úkonu a po vzniku napadnutého právneho úkonu, sú podľa názoru žalovaného nepostačujúce a tie dôkazy, ktoré žalobca v konaní vyprodukoval nijako nepreukazujú hodnotu majetku úpadcu v čase vzniku napadnutého právneho úkonu a po vzniku napadnutého právneho úkonu. Predmetné dôkazy, ktoré označuje žalobca vo svojom odvolaní taktiež nepreukazujú zmenšenie majetku úpadcu do tej miery, že tento už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Iný dôkaz v konaní žalobca nepredložil ani žiadne dôkazy ohľadne tejto právnej skutočnosti žalobca v konaní neprodukoval a preto žalovaný poukazuje aj na ustanovenie § 153 CSP. V zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 ZoKR zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak nedôvodne zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Žiadny z citovaných právnych úkonov nebol predmetom tohto konania. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. a vo výroku III. potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
6. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že nezdôvodnil nesúhlas so závermi súdu prvej inštancie o údajnom nepreukázaní splnenia podmienok podľa § 3 ods. 2 ZoKR. Odôvodnenie je obsahom odseku odvolania, v ktorom žalobca poukázal na predmetný nesúhlas so záverom súdu a jemu nasledujúceho odseku, na ktorý žalobca opakovane odkazuje. Žalobca tiež nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že predmetom súdneho konania nebol napadnutý úkon ako zvýhodňujúci. Už v podanej žalobe žalobca odporoval právnemu úkonu jednak ako ukracujúcemu, a jednak ako zvýhodňujúcemu s poukazom na ust. §-u 59 ods.1 ZoKR, nakoľko úpadca neodôvodnene zvýhodnil žalovaného oproti ostatným veriteľom, ktorým neplnil v čase, kedy postupne, v neekvivalentných hodnotách, plnil žalovanému. Súd prvej inštancie sa s touto otázkou nijako nevysporiadal a v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľným. Zároveň nesprávne pod bodom 47 napadnutého rozhodnutia ustálil, že sa nemôže jednať o úkon bez primeraného protiplnenia. Tento zákonný dôvod však nebol predmetom konania. Žalobca trvá na tom, že napadnutá zmluva so svojimi neekvivalentnými čiastkovými plneniami spĺňa zákonné podmienky ukracujúceho aj zvýhodňujúceho úkonu, ktorému je možné v konkurze odporovať. Ohľadom preukázania zmenšenia majetku v dôsledku plnení z odporovateľného úkonu, neekvivalentnosti plnenia a hodnoty majetku sa žalobca pridŕža už poskytnutých vyjadrení.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).
8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou zo dňa 21.03.2016 sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že právny úkon, zmluva o odbornej pomoci zo dňa 14.12.2012 uzavretá medzi úpadcom NS ACM, spol. s r.o., so sídlom Dvorčianska 59, 949 05 Nitra, IČO: 31 349 439 a žalovaným, na základe ktorej úpadca splnil svoj záväzok voči žalovanému vo výške 151 200 eur, je voči konkurzným veriteľom neúčinný a žalovaný je povinný zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 151 200 eur. Následne rozhodol vo veci súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalobcu vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie obsiahnutým v napadnutom rozsudku, a to v odôvodnení viažucom sa k výrokovej časti, ktorou bola žaloba žalobcu zamietnutá, považuje odvolací súd za podstatné uviesť, že išlo o odporovaciu žalobu. Žalobca odporoval právnym úkonom uzavretým medzi úpadcom a žalovaným s argumentáciou, že išlo o zvýhodňujúce úkony urobené v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom podľa § 59 ods. 1 a 3 ZoKR. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vecne správne uzavrel, že základom tejto odporovacej žaloby ako zákonným predpokladom je preukázanie, že úkony, ktorým žalobca odporoval, sú ukracujúce právne úkony. Uvedené ako správne uviedol, je nevyhnutným základným predpokladom podanej odporovacej žaloby. Odvolací súd zvýrazňuje, že obsahom podanej žaloby podľa č.l. 1 až 6 spisu bola odporovacia žaloba podľa § 57 ods. 4, § 59 ods. 1, ods. 3, § 60 ZoKR. Základnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní je vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, týka sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, je platný, účinný, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku a odporovacia žaloba je podaná v zákonom stanovenej lehote.
12. Odvolací súd poukazuje na hmotno-právny inštitút odporovateľnosti právnym úkonom upravený v zákone č. 7/2005 Z. z. a jeho jednotlivé skutkovo-právne podstaty uvedené v ust. § 58, § 59, § 60, § 61 citovaného zákona, pri ktorých v spojení s ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. základnou, to znamená primárnou hmotno-právnou podmienkou odporovateľnosti je preukázanie, že daným právnym úkonom, resp. právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa (veriteľov). Nevyhnutnou, primárnou podmienkou k tomu, že sa jedná o odporovateľný právny úkon je preukázanie, že konkrétny právny úkon spôsobil ukrátenie veriteľa (veriteľov). Žalobca je v takomto prípade pri takomto druhu podanej žaloby nositeľom dôkaznej povinnosti a bol povinný preukázať, že právne úkony, ktorým odporoval podanou žalobou, a to Zmluva o odbornej pomoci bola úkonom, ktorým bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku. Keďže v konkurznom konaní väčšinou ide o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého alebo koľkých veriteľov bola ukrátená. Odporovateľnosť vyžaduje, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, a teda, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Tak, ako vecne správne uviedol súd prvej inštancie, základom podanej žaloby bolo preukázať, že ide o odporujúci právny úkon, a teda podmienku vyžadovanú § 57 ods. 4 ZoKR. Ak táto podmienka nebola preukázaná ako základný predpoklad odporovacej žaloby, nemohlo byť následne vyhodnocované konanie úpadcu v prospech spriaznenej osoby s úpadcom pri úkonoch Zmluvy o odbornej pomoci.
13. Ako bolo už zdôraznené vyššie, hmotno-právnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o negatívny ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. ide o ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa (§ 57 ods. 4 ZoKR). Žalobca musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku. Všeobecne preto možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov; ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. Výsledky dokazovania nepreukázali, že by napadnutým právnym úkonom Zmluva o odbornej pomoci došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena žalobcu. Podľa § 57 ods. 4 ZoKR odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Odvolací súd považoval za potrebné opätovne zacitovať vyššie uvedené zákonné ustanovenie. To, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o všeobecnú zákonnú podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí byť v každom jednotlivom prípade (pri každej skutkovej podstate) splnená. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či napádanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vždy vecou dokazovania v každom konaní za dôkaznej povinnosti žalobcu, ktorý takýmto právnym úkonom odporuje.
14. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že týmto napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu rozsahu majetku dlžníka a k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov, keďže žalobca v priebehu konania nepreukázal hodnotu majetku pred uzavretím Zmluvy o odbornej pomoci a teda či majetok úpadcu sa tak zmenšil. S vecne správnym záverom súdu prvej inštancie a vo väzbe s vyvolaným odvolacím konaním aj odvolacieho súdu sa stotožňuje rozhodovacia činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, z ktorej rovnako vyplýva, že hmotno-právnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, t.j., že sa v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka niektorého z veriteľov dlžníka. V prípade odporovania právnym úkonom žalobca musí preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku. (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012). Žalobca bol v rámci svojho dôkazného bremena povinný preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým preukázať hmotno-právnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však z jeho strany nedošlo. Akékoľvek následné námietky, t.j. právny úkon urobený so spriaznenou osobou, právny úkon bol realizovaný bez primeraného protiplnenia, resp. výška odplaty vyplácaná svedkovi S. (spoločník žalovaného a konateľ úpadcu v jednej osobe) vo vyššom rozsahu ako ostatným zamestnancom, je tak irelevantná, ak nebolo reálne preukázané, že došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, kedy by bolo znemožnené následne uspokojenie veriteľov. Základom pre úspešnosť podanej žaloby žalobcom bolo preukázanie hodnoty majetku pred uzatvorením predmetného právneho úkonu, aby mal súd za preukázané, že majetok úpadcu sa zmenšil a nebolo možné z tohto majetku uspokojiť pohľadávky veriteľov. V súvislosti s hmotno-právnou podmienkou ukracujúcich právnych úkonov v zmysle § 57 ods. 4 ZoKR, súd prvej inštancie správne skonštatoval, že samotné ukrátenie nebolo preukázané zo strany žalobcu. Odvolací súd na záver uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
15. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom