Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/512/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcov: v 1.rade I. S., T.. X.X.XXXX, H. C.B. XX, D. X.M. S. R. (N. S.), T.. XX.XX.XXXX, H. K. X, XXXX D., T.M., D. X.M. K. S., T.. XX.X.XXXX, H. H. X, XXXX H., S., D. X.M. I. S., T.. XX.X.XXXX, H. XX, J. G., K. - Y., S. XXX J., D. H., D. X.M. S. S., T.. XX.X.XXXX, H. P. M., K., S., D. H.T., D. X.M. U. S., T.. X.X.XXXX, H. X Z. M., K., I., D. H., Ž. D. X., X., X. Z. X.M. zast. JUDr. Michalom Treščákom, ml., advokátom so sídlom Thurzova 6, Košice proti žalovanej: v 1.M. J. R., T.. XX.X.XXXX, H. K. XX, Y., U..Č.. R. XX G..U., D.O. XXXX, S., zast. JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice, D. X.M. I. S., T.. XX.X.XXXX, H. G. XXX, Ú. T. W., Č. M., D. X.M. N. S., T.. XX.X.XXXX, H. G. XXX, Ú. T. W., Č. M., D. X.M. N. S., T.. X.XX.XXXX, H. O. C. F. XX, Ú. T. W., Č. M., D. X.M. N. S., T.. X.XX.XXXX, H. N. XX, Ú. T. W., Č. M., D. X.M. I. S., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XXX, Ú. T. W., Č. M., Ž. D. X.-X.M. F. Ž. D. X.M., D. X.M. S. S., T.. XX.X.XXXX, H. Č. XXX Z. D. X.M. S. G.Y., T.. X.X.XXXX, H. Č. XXX o určenie vlastníckeho práva

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovia v 1.-6.rade sú povinní nahradiť žalovaným v 1., 7. a 8.rade trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov rozhodne súd 1. inštancie samostatným uznesením.

III. Žalovaným v 2.-6.rade súd nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.11.2013 sa pôvodná žalobkyňa Z. S. domáhala, aby súd určil, že je vlastníčkou rodinného domu súpisné Č. XXX postavenom na parcele registra X. Y. C..Č.. XXX/X Z. C. M. X. Y. C..Č.. XXX/X, obe nehnuteľnosti zapísané na LV (ďalej len „LV“) č. XXX C. B. Y.-B., B. M.. Žalovanou bola pôvodne len J. R.. Podanú žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že darovacou zmluvou zo dňa 15.8.2005 spolu s nebohým manželom N. S. darovali žalovanej uvedené nehnuteľnosti. Žalovaná sa v súčasnosti dopúšťa hrubého porušovania dobrých mravov tým, ako sa správa k žalobkyni. Vo februári 2011 vzala žalovaná žalobkyňu

- svoju matku k sebe do M. vo D. H.. Počas návštevy došlo medzi žalobkyňou a žalovanou k nepríjemnej hádke, pri ktorej žalovaná žalobkyňu slovne urážala a fyzicky napadla, v dôsledku čoho bola žalobkyňa nútená utiecť z domu žalovanej, musel pre ňu prísť jej syn S. a vziať ju naspäť na Slovensko. Od toho času žalovaná žalobkyňu nenavštevuje, nekontaktuje a neprejavuje o ňu žiaden záujem, aj napriek tomu, že žalobkyňa prekonala už štvrtý infarkt a jej zdravotný stav je značne nepriaznivý. Manžel žalobkyne, otec žalovanej zomrel pred takmer šiestimi rokmi a žalobkyňa je nútená starať sa o seba sama. Žalovaná po prekonanom štvrtom infarkte neposkytla žalobkyni potrebnú pomoc, opateru a ani len neprejavila záujem, aký by deti svojim rodičov mali v takejto situácii prejaviť. Žalobkyňa darovala žalovanej nehnuteľnosti v nezanedbateľnej hodnote a má za to, že uvedené správanie žalovanej je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a navyše neslušné, bezočivé a nevďačné. Uvedeným konaním sa

žalovaná dopustila obzvlášť hrubého porušenia dobrých mravov, čo je dôvodom uplatnenia práva na vrátenie daru. Žalobkyňa si právo na vrátenie daru uplatnila u žalovanej výzvou zo dňa 17.9.2013, na ktorú žalovaná nereagovala.

2. V priebehu konania, dňa 21.1.2016 zomrela pôvodná žalobkyňa. Dedičské konanie po menovanej bolo uznesením tunajšieho súdu zo dňa 24.3.2016 sp.zn. zastavené pre nemajetnosť. Z pripojeného dedičského spisu - zo zápisnice o predbežnom šetrení, ako aj zisťovaním v dostupných evidenciách súd ustálil okruh do úvahy prichádzajúcich dedičov po pôvodnej žalobkyni: I. S., S. R. (C. N. S.), K. S., I. S., S. S., U. S., I. S., N. S., N. S., N. S., I. S., S. S. Z. S. G.. Nakoľko k úmrtiu pôvodnej žalobkyne došlo ešte počas účinnosti (účinný do 30.6.2016), súd konal s právnymi nástupcami nebohej bez vydania osobitného rozhodnutia. Právni nástupcovia pôvodnej žalobkyne I. S., N. S., N.T. S., N. S., I. S., S. S. Z. S. G. vzali podanú žalobu späť, s čím žalovaná súhlasila, preto súd konanie o žalobe uvedených žalobcov uznesením zo dňa 5.3.2020 č.k. -248 zastavil. Na návrh žalobcov v 1.až 6.rade súd uznesením zo dňa 25.2.2021 č.k. 16C/512/2013- 270 pripustil, aby do konania vstúpili I. S. Z. Ž. D. X. M., N. S., ako žalovaný v 3. rade, N. S. ako žalovaný v 4. rade, N. S. ako žalovaná v 5.rade, I. S. Z. Ž. D. X. M., S. S. ako žalovaná v 7. rade a S. G. ako žalovaná v 8.rade. Súd zároveň pripustil zmenu žaloby v znení, že vyššie uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej Z. S..

3. Žalovaná v 1.rade s podanou žalobou nesúhlasila. Žalovaní v 2.-8.rade, ešte ako žalobcovia v 7.-13.rade so žalobou nesúhlasili, chceli, aby nehnuteľnosti ostali vo vlastníctve žalovanej ako jej boli darované. V pozícii žalovaných sa k žalobe nevyjadrili.

4. Výzvou zo dňa 25.9.2013 vyzvala pôvodná žalobkyňa žalovanú v 1.rade na vrátenie daru. Vo výzve uviedla, že žalovaná sa od smrti otca voči žalobkyni správa s veľkou neúctou a nezáujmom. Jej nevďačné správanie vyvrcholilo vo februári 2011, keď si žalovaná vzala žalobkyňu na návštevu do M.. Od príchodu žalobkyne sa k nej správala nezdvorilo, urážala ju a útočila na ňu a pri jednom zo slovných útokov ju napadla. Pred dokonaním fyzického útoku musela žalobkyňa utiecť z domu. Po úteku sa vôbec nezaujímala, kde je. Keby po ňu neprišiel jej syn S., nemala by kam ísť. Od uvedeného incidentu žalovaná žalobkyňu nekontaktuje, nenavštevuje a neprejavuje o ňu žiaden záujem, aj keď vedela, že prekonala už štvrtý infarkt a jej zdravotný stav je dosť zlý. Nenavštívila ju ani počas jej pobytu v nemocnici a nejaví záujem o to, či vôbec žije. Žalobkyňa je nútená starať sa o seba sama. Žalovaná sa nestará, ako sú uhrádzané platby za dom, v akom je stave a či je žalobkyňa schopná zabezpečiť jeho prevádzku a zvládať náklady, ktoré s domom súvisia. Správanie žalovanej považuje žalobkyňa za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná žalobkyni viackrát neposkytla potrebnú pomoc v čase, keď to najviac potrebovala a dlhý čas o ňu nejaví žiaden záujem. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie daru - na uzavretie dohody o jeho vrátení v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola zaslaná žalovanej na adresu do D. H. S. XX.X.XXXX.

5. Z notárskej zápisnice N 42/2015, Nz 237461/2005 zo dňa 15.8.2005 uzavretej pred notárom JUDr. Melániou Košovou vyplýva, že pôvodná žalobkyňa Z. S. a jej manžel N. S. darovali žalovanej vyššie uvedené nehnuteľnosti. Obdarovaná sa zaviazala poskytnúť darujúcim bezplatné doživotné užívacie právo k týmto nehnuteľnostiam.

6. Z W. Č.. XXX, Y. Ú. (Ď. „.. Ú..“.) M. vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na C. W. - pozemku zastavané plochy a nádvoria parc. č. XXX/X B. D. XXX I. Z. S. G. Č. XXX nachádzajúcom sa na uvedenej parcele, a to titulom darovacej zmluvy D. XXXX/XX - XXX/XX.

7. Žalobca v 2. rade S. R. v písomnom vyjadrení zo dňa 23.12.2019 uviedol, že keď mama dostala porážku, bola nevládna, brat I. volal žalovanej, čo sa stalo s mamou a ani sa neozvala, ako jej je. Žalovaná nebola na Slovensku viac ako 10 rokov. Poprel tvrdenie, že S. sa o mamu starala. Ona disponovala kartou ich mamy a zistili, že na karte je -30 eur, tak on aj Dušan dali mame túto sumu na kartu. Keď bola mama v Anglicku, bola u sestry, niečo sa stalo a tak šla k bratom U. Z. S.. Keď sa on s mamou stretol v Anglicku, nechcela mu povedať, čo sa stalo, len že podá žalobu a že chce naspäť peniaze, ktoré požičala J..

8. Žalobca v 3.rade K. S. v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.1.2020 uviedol, že žalovaná neprispievala na dom a ani na jeho rekonštrukciu a nemala záujem starať sa o mamu. H. S., I. Z. U. mamu navštevovali a mama trávila zimu u nich v Anglicku, kde o ňu bolo postarané. Žalovaná bola asi trikrát na Slovensku. Po hádke v Anglicku bola mama vyhodená z bytu žalovanej, dôvodom bol alkohol a hlučnosť každý večer. Mama to nemohla zniesť, opustila byt a túlala sa po Anglicku, kde ju našli známi, ktorí kontaktovali jeho brata S., ktorý po ňu prišiel. Od hádky žalovaná mamu na Slovensku nenavštevovala. Žalovaná bola presvedčiť S. S. Z. S. G., aby jej dosvedčili rekonštrukciu domu a starostlivosť o mamu.

9. Pôvodná žalobkyňa Z. S. vypovedala, že v čase darovania bol jej manžel chorý a ona sa obávala, čo s ňou bude. Žalovaná je jej jediná dcéra, a preto si myslela, že jedine ona sa o ňu postará, preto jej darovali dom. Žalovaná už v tom čase nežila na Slovensku, ale sľúbila jej, že sa o ňu bude starať, keď to bude potrebovať. Vedeli o tom aj aj všetky ostatné deti. Žalovaná prišla na pohreb otca a odvtedy na Slovensku nebola. Po manželovej smrti nebola žalobkyňa so žalovanou v kontakte, ani si netelefonovali. Ona ani nevedela, kde dcéra je, pôvodne bola v S., potom odišla do Z.. To sa dozvedela od svojich synov, ktorí žijú v Z.. Asi tri roky po manželovej smrti začala žalobkyňa chodiť do Z., bola tam asi 5 krát. Chodila k synovi U., S., I., oni bývali v jednom meste. Bola u syna Dušana a niekedy pred Vianocami prišli J. deti - U. Z. W. a zobrali ju k dcére. Tá ju pekne prijala, strávili spolu Vianoce, január, všetko bolo v poriadku, dobre vychádzali. Vo februári prišla dcéra opitá od frajera. Žalobkyňa svoju výpoveď nedokončila, pojednávanie bolo odročené, pre zlý zdravotný stav nebola žalobkyňa prítomná na ďalšom nariadenom pojednávaní a nebola už dopočutá v konaní.

10. S. S., pôvodne v pozícii svedka vypovedal, že sestra sa nepostarala o mamu, ako všetkým sľúbila. Mama preto chcela vrátiť majetok. Asi v roku 2005 sa súrodenci s rodičmi dohodli, že po smrti otca sa žalovaná postará o mamu, keď bude potrebovať. Mama bola za sestrou asi raz v Dánsku, bola tam asi mesiac. Sestra vravela, že sa vráti na Slovensko, to sa však nestalo. Mama chodievala k synom od jesene do jari, bývala u nich striedavo. J. bývala asi 300 km od mesta, kde bývali oni, štyria bratia. Mama bola u G. J. len raz, niekedy v roku 2010 alebo 2011 sestra prišla k nim a zobrala mamu k sebe. Možno v januári alebo februári zavolal bratovi I. G. J., aby prišli pre mamu, že niečo nie je v poriadku. V tom čase už mama bola u Evy viac ako mesiac. Keď prišli k večeru k Eve, mama spala a sestra im vysvetľovala, že mama bude niečo hovoriť, že si vymýšľa, že sa niečo stalo, že deň predtým oslavovali. Mama ráno začala plakať a vravela, že ju sestra napadla v opitom stave. Sestra a mama sa začali hádať, mama si zobrala veci a odišla s nimi. Potom im povedala, že sa jej sestra vyhrážala, že keď príde domov na Slovensko, že predá dom a ona ostane na ulici. Mama raz od nich po hádke odišla, celý deň ju hľadali a našli ju niekde v centre mesta. Mama bola potom u nich do marca. Sestra sa o ňu nezaujímala, oni ju tiež nekontaktovali. Počul, Ž. J. S. W. chcela prísť natrvalo na G., chcela bývať u ich mamy, potom neprišla údajne preto, že teraz sú doma oni, bratia. Ich mama potrebuje pomoc. Zabezpečili jej opateru

- dcéra brata I., S.. Mama utrpela prvý infarkt na ceste z Dánska, keď išla B. J., vtedy sa ešte J. o mamu zaujímala, aj po darovaní domu. Potom, keď mala mama ďalšie infarkty a boli ďalšie problémy, neprišla na Slovensko a nezaujímala sa o mamu. J. zrejme vedela o zdravotných problémoch mamy, pretože bola v kontakte s bratom N., ktorý ju informoval. Ako strana sporu S. S. doplnil výpoveď, že sestra nebola na Slovensku asi 10 rokov (výpoveď v roku 2020, poznámka súdu) a o mamu sa vôbec nestarala. Po darovaní nehnuteľnosti ešte asi rok o ňu javila záujem, aj ju zobrala do Dánska. Po incidente v Anglicku sestra o mamu nejavila žiaden záujem, nestarala sa o ňu, tak sa o ňu museli postarať oni, bratia. Po infarkte jej museli všetko zabezpečiť a v tejto súvislosti začali opravovať aj rodinný dom. Žalovaná sa nepodieľala na financovaní rekonštrukcie domu. Bratia chodili s mamou k lekárom a ak to mama potrebovala, chodili domov. Po poslednej mozgovej porážke prišli domov všetci bratia, sestra však neprišla. Boli tu asi 2-3 mesiace a starali sa o ňu. O zdravotných problémoch matky sestru informovali, no ona nikdy neprišla za mamou. Podľa žalobcu, nakoľko má sestra dlh, chce predať dom, aby mohla vyplatiť tento dlh a kúpiť si rodinný dom v S.Á.. V predmetnom dome t.č. nikto nebýva.

11. U. S., ešte ako svedok vo výpovedi uviedol, že pred darovaním boli v rodine normálne vzťahy a keď s otcom bolo zle, dohodli sa, že sestra ako jediná dcéra doopatruje mamu a že príde na Slovensko. Potom sa situácia zmenila. Sestra J. G.a rozviedla, mala nejaké problémy s manželom, na Slovensko prišla k mame niekoľkokrát, ale len na dovolenku. Ona nebrala mamu k sebe ani do zahraničia. Mama bola sama, tak ju začali bratia brávať do Anglicka, od jesene do jari. Potom chcela prísť domov. Oni aj mamu finančne podporovali, keď niečo potrebovala. Asi v roku 2010 bola J. D. Z. a volala, že chce zobrať mamu k sebe na pár mesiacov. Mama bola vtedy u brata Milana a on ju odviezol k J.. Čo sa stalo,

vie len z rozprávania svojich bratov, hlavne S.. Vraj sestra napadla mamu, J. syn zavolal bratovi S., že ich mama sa stratila. S. G. I. išli k J.. Keď prišli, mama im začala rozprávať, že ju vraj sestra napadla, chcela ju udrieť a mama vybehla von. Bola preč až do večera, bratia ju nenašli. Potom bratia zobrali mamu k nim. Mama im vysvetľovala, že sa hádala s J. Y. J. druhovi. Po príchode k nim bola mama zničená, vystresovaná, musela brať veľa liekov, kým sa dala do poriadku, on jej zariadil lekára. S Evou nič nerozoberal, nemal na ňu ani kontakt. J. S. W. hovorila, že plánujú prísť na Slovensko, ale neprišli. Žalobca je v kontakte s dcérami žalovanej. J. má informácie o zdravotnom stave mamy. Počul, že J. má prísť domov predať rodičovský dom. Vo výpovedi ako strana sporu TV. S. uviedol, že po odchode mamy od sestry bola na tom mama zdravotne veľmi zle, po vyšetrení u lekára bola ponechaná v nemocnici na pozorovanie asi na 2 dni. Žalobca informoval sestrinu dcéru J., že je mama v nemocnici. Sestra sa o mamu vôbec nezaujímala. Jej dcéry J. Z. W. občas zavolali a informovali sa. Jeden čas o sestre vôbec nič nevedeli, neskôr sa dozvedeli, že bola bez domova, v nejakom útulku. Jeden čas veľmi pila. Po incidente prestala komunikácia mamy s dcérou. J. k nim zavolala, v telefóne nadávala na mamu a mama už s ňou nechcela hovoriť.

12. Žalobca v 1.rade I. S. vypovedal, že nevie, prečo mama žiadala o navrátenie nehnuteľností. Vie len, že sa mama pohádala v Anglicku so sestrou. Mama mu povedala, že ju sestra vyhodila, sestra mala inú verziu, že bola oslava, hluk a mama sa na ďalší deň pobrala preč. Jeho bratia I. Z. S. išli po ňu. Potom sa mama so sestrou nestretávali. Ak už bola mama na území Slovenska a bola chorá, vyžadovala si opateru. Ako to bolo predtým, nevie. Po tom, ako mama ochorela, sa sestra o ňu nestarala. Sestra volala, pýtala sa na mamu, ale na Slovensko neprišla. O mamu sa starali viacerí, on, švagriná i netere. Kým mama žila, starala sa o nehnuteľnosti. Mala pomoc od žalovaných v 7. a 8.rade. O úmrtí mamy sestru informoval on, sestra plakala. Po smrti mamy predmetné nehnuteľnosti trvalo neužíva nikto, prechodne sa tam podľa potreby zdržiavajú súrodenci, ak prídu na Slovensko.

13. Žalobca v 4.rade I. S. vypovedal, že mu mama povedala o darovaní nehnuteľností jeho sestre s podmienkou, že sa o ňu bude starať a že ju dochová. Toto však žalovaná nevykonala, žila naďalej v Dánsku. Keď mala mama prvú porážku, on kvôli tomu prišiel z Anglicka, kde vtedy už dlhodobo žil. Mama potrebovala opatrovateľku, nevedela sa už sama o seba postarať. Priniesol jeho dcéru Dagmar, ktorá sa o mamu starala. Vie, že mama bola za sestrou v Anglicku, pohádali sa a sestra ju vyhodila. Išiel po ňu aj s bratom S.. Jeho sesternica mu povedala, že mama sa celý deň túla a tak išli pre ňu a zobrali ju. Po incidente sa mama so sestrou nerozprávali. O incidente mu mama nepovedala, nevie, čo bolo predmetom ich sporu. Mama k nim aj predtým chodievala, hlavne počas zimných mesiacov. Po darovaní nehnuteľnosti sestra nechodila za mamou na Slovensko. O údržbu domu sa starali rodičia.

14. Žalovaná v 1.rade vo výpovedi tvrdila, že sa podieľala na rekonštrukcii domu - finančne i osobne, čo vedeli aj jej bratia žijúci na Slovensku. Mame posielala peniaze, po 1.000 eur po manželke I.. V Anglicku sa mama striedala u detí, bola u U., I. alebo u nej. Mama bola u nej asi 6 mesiacov, aj s jej t.č. už nebohým bratom N., o ktorého sa starala. Predtým bola mama u I., pohádala sa s ním. Podľa nej už v tom čase nebola jej mama celkom pri zmysloch, pretože hovorila nepravdivé veci, že I. najstarší syn ju chcel zabiť, chcel ju udrieť počítačom. V ten večer chcela, aby mame vybrala 300 libier (denný limit). Vedela, že O. I. Z. O. U. sa hádali kvôli peniazom, tak to odmietla a došlo k hádke, matka jej začala nadávať. Chcela ísť ku synom, tak jej povedala, že nech sa páči a mama odišla. Išlo o normálnu hádku, nič extrémne. Nie je pravdou, že bola preč celý deň. Po odchode ju išla hneď hľadať jej dcéra a mama bola u susedky, kým po ňu bratia prišli. Od hádky sa s mamou nekontaktovali, nedvíhala jej telefón a nestretávali sa. Žalovaná bola v kontakte s neterou S. G., ktorá sa o mamu starala a od nej vedela o mame. Vie, že starostlivosť o mamu určité obdobie zabezpečil žalobca v 4.rade aj nejakou cudzou osobou. Do hádky t.j. do roku 2013 chodila na Slovensko takmer každý rok, po hádke tu už nebola. Mama bola u žalovanej aj v Dánsku a tam sa o ňu starala. Mama mala určité finančné prostriedky, kartou disponovala S. G.. Neskôr za ňou prišiel brat Marián, kartu od nej zobral a peniaze minul. Žalovaná mala nejaké nedoplatky, ale už to vyriešila. O exekúciách vedených voči nej nemá vedomosť. Za užívanie predmetných nehnuteľností od nikoho nikdy nežiadala žiadne prostriedky. Ona nič neporušila, preto nevidí dôvod pre vrátenie nehnuteľností. Žalovaná nevedela, koľko infarktov prekonala jej matka. Išlo o slabé infarkty, prekonanie ktorých bolo zistené pri prehliadke.

15. I. S. vypovedala, že jej neb. svokrovci vždy hovorili, že nehnuteľnosti darujú žalovanej. Ak by to nechali len tak, dom by sa rozpadol. Vie, že J. Z. mama sa mali veľmi rady a boli často v kontakte. Bola

to jediná dcéra. Na Slovensko chodievali takmer každý rok, aj ku svokrovcom. Pri ich návštevách svokra hovorila o Eve normálne. Po spomínanom incidente svokra niekedy plakala, inokedy vravela, že chce vidieť dcéru. Proti Eve nič nehovorila.

16. S. G. vypovedala, že od pôvodnej žalobkyne - jej starej mamy vie, že bola u I. S. a jeho syn, tiež I. S. jej chcel ublížiť. Potom odišla k J.. Tam došlo k hádke. Stará mama jej povedala, že sa veľmi pohádali, že ju žalovaná vyhodila von, že tam stála dve, tri hodiny a potom po ňu prišiel jeden zo synov. Dôvod hádky nevie. Pôvodná žalobkyňa jej vravela, že S. J. jej dala peniaze na výmenu okien. Dom opravoval aj S. S.. Potvrdila, že dcéra I. S. S. sa o starú mamu starala, ona tam tiež chodila pomáhať. Tiež sa o ňu asi 2 mesiace starala aj iná, už spomínaná cudzia osoba. Po predmetnom incidente sa stará mama nechcela kontaktovať s dcérou, avšak ona volala a zaujímala sa o ňu. Keď stará mama ochorela a bolo to s ňou vážne, pýtala sa, či príde Eva, aby ju zavolali. Potom hovorila, že chce, aby prišiel S., U.. Ona J. zavolala, avšak táto uviedla, že nemôže prísť. Prišiel aj I. S., ten sa o ňu staral, avšak jeho prítomnosť nechcela stará mama, pretože jej brával peniaze z karty. Vtedy už jej stará mama ležala na smrteľnej posteli, rozprávala nie celkom súvislo a potom žila ešte cca 3-4 dni. Pre pôvodnú žalobkyňu boli dohodnuté opatrovateľky. Stará mama chcela, aby sa o ňu starala ona, avšak ona nemohla, pretože chodila do práce.

17. Žalobcovia v konaní poukazovali na to, že pôvodná žalobkyňa v dobrej viere darovala svojej dcére J. R. predmetné nehnuteľnosti s tým, že ako jediná dcéra ju v týchto nehnuteľnostiach dochová. Žalovaná túto svoju povinnosť porušila a svojím hrubým správaním donútila svoju mamu, aby opustila jej domácnosť v Z.. Starostlivosť jej poskytli jej synovia I. Z. S.Š., ktorí pre ňu prišli. Následne sa žalovaná nezaujímala o mamu, nestarala sa o ňu a neposkytla jej potrebnú pomoc pri vážnom poškodení zdravia po infarktoch. Mali za to, že týmto hrubým narušením dobrých mravov došlo k dôvodu pre vrátenie daru.

18. Žalovaná v 1.rade tvrdila, že nebolo preukázané jej správanie sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny hrubo porušujúce dobré mravy. V darovacej zmluve neboli žiadne obmedzenia, okrem práva doživotného bývania. Problém nastal po smrti jedného z darujúcich, otca žalovanej. Mama sa s dcérou pohádali a mama odišla z bytu, lebo jej vadil hluk. Nie je hrubým porušením dobrých mravov, že sa niekto poháda. Následne si ďalší súrodenci mamu presúvali. Ak mama ochorela, aj žalovaná sa podieľala na tom, že sa starali o mamu, ona poverila svoju rodinu, hlavne ženy, aby pomáhali matke. To, že žalovaná nenavštevovala mamu, neznamená porušenie dobrých mravov. Žalovaná žije dlhodobo v zahraničí a zdravotný stav matky neohrozovala. To, že žalovaná po oznámení úmrtia matky plakala, nesvedčí o tom, že by boli vzťahy tak narušené, že by spĺňali podmienky .

19. Na konanie sporových strán pred súdom sa s účinnosťou od 1.7.2016 vzťahuje (ďalej len „“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (, veta prvá ).

20. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhajú vysloviť, že žalovanej v 1.rade darované nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnej predchodkyni - darkyne. Ide o žalobu podľa (predtým ), kde je procesnou podmienkou úspešnosti žaloby naliehavý právny záujem. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie naliehavého právneho záujmu je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné t.j. odstráni spory medzi stranami.

21. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, ak je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaný žalovaný, pretože vyhovujúci rozsudok je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti (viď napr. rozsudok NS SR sp.zn. ). Súdna prax je tiež jednotná v tom, že dedič, ktorý sa domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, má naliehavý právny záujem na takomto určení (napr. uznesenie NS SR sp.zn. 154/2010).

22. V danom prípade je nesporný naliehavý právny záujem žalobcov na určení, že v žalobnom petite uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi, pretože sú do úvahy prichádzajúcimi dedičmi neb. pôvodnej žalobkyne - darkyne, ktorá si za života uplatnila právo na vrátenie daru.

23. S otázkou naliehavého právneho záujmu úzko súvisí vecná legitimácia v konaní, ktorá v civilnom procesnom práve znamená označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti. Žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva sa týka spoločných práv všetkých dedičov, ktorí majú postavenie nerozlučných spoločníkov podľa , a preto v konaní musia ako strany sporu vystupovať všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, čo je v danom prípade splnené.

24. Podľa darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

25. Z obsahu darovacej zmluvy nevyplýva žiadna dohoda zmluvných strán o návrate žalovanej na územie Slovenska a o doopatrovaní darcu. Zmluva o darovaní nehnuteľností musí mať v zmysle písomnú formu a takáto zmluva môže byť menená len písomne ( ), ináč ide o neplatný právny úkon ( ). Súd má za to, že podmienka o doopatrovaní darkyne obdarovanou nebola riadne dohodnutá.

26. Podľa darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

27. Vrátenie daru je jednostranným právnym úkonom, ktorého forma nie je stanovená. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru až vtedy, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamžikom, keď dôjde prejav jeho vôle k obdarovanému. K zániku tohto vzťahu dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému za splnenia podmienok (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. alebo , R 88/1998). Domáhať sa vrátenia daru, ktorý bol v čase darovania v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, môže po smrti jedného z manželov aj pozostalý manžel (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , R 42/2014). Aj keď právo domáhať sa vrátenia daru predstavuje osobné právo darcu, ak darca počas svojho života urobí prejav smerujúci k vráteniu daru, domáhať sa jeho vrátenia môžu i dedičia darcu.

28. Súdna judikatúra ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale len také, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne ich porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Súdna prax nepovažuje za hrubé porušenie dobrých mravov situácie, keď konanie obdarovaného spočíva v slovných útokoch alebo v miernej fyzickej inzultácii, ku ktorým došlo iba v dvoch prípadoch, a najmä ak pôvod týchto útokov spočíva aj v správaní darcu (I. Fekete: , Veľký komentár, 4. zväzok, s. 188 a 189). Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí (R 31/1999). Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Z uvedeného vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). Za hrubé porušenie dobrých mravov sa považujú najmä prípady, keď došlo k fyzickému útoku obdarovaného na darcu, hrubým urážkam na cti darcu, opakovanému vyháňaniu darcu z domu, ktorý je predmetom daru, k sústavnému odmietaniu poskytovania výživy, na ktorú je darca voči obdarovanému odkázaný (I. Fekete: , Veľký komentár, 4. zväzok, s. 190).

29. V danom prípade nebolo v konaní preukázané správanie žalovanej v 1.rade hrubo porušujúce dobré mravy voči pôvodnej žalobkyni resp. členom jej rodiny. Darkyňa právo na vrátenie daru opierala

o skutočnosť, že žalovaná sa k nej správa nevďačne a nezaujíma sa o ňu. Poukazovala na udalosť v Anglicku, kedy ju mala žalovaná slovne napádať a raz i fyzicky napadnúť. Vo výzve na vrátenie daru uviedla, že sa k nej žalovaná od začiatku správala nezdvorilo a urážala ju, vo výpovedi pred súdom však uviedla, že žalovaná po ňu poslala deti a správala sa k nej pekne cca 2 mesiace a neboli žiadne problémy. Žalobkyňa utiekla z domu žalovanej a tá sa o ňu nezaujímala, ani následne ju nekontaktovala, nenavštívila (ani počas pobytu v nemocnici) a nejavila o ňu žiaden záujem, aj keď vedela o jej zlom zdravotnom stave. Žalobkyňa sa musela starať o seba sama a žalovaná sa nestarala ani o uhrádzanie platieb za dom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k väčšiemu konfliktu - hádke medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovanou v 1.rade malo dôjsť len raz, darkyňa pritom uviedla, že sama z domu odišla (nie že bola vyhodená), o odchode darkyne informovali jej synov žalovaná v 1.rade resp. jej deti, a teda je zrejmé, že žalovaná v 1.rade sa zaujímala o to, kde sa jej mama nachádza. Tvrdenia pôvodnej žalobkyne i jej synov, ktorí pre ňu prišli, si značne rozporujú (či bola u sestry alebo sa túlala a ako dlho). Darkyňa mala následne zabezpečené bývanie v zahraničí u synov alebo na Slovensku, v predmetných nehnuteľnostiach. Aj keď žalovaná v 1.rade nenavštevovala mamu, bola informovaná o jej zdravotnom stave. Príbuzní pôvodnej žalobkyne vo výpovediach potvrdili, že o ňu bolo vždy členmi rodiny postarané (túto starostlivosť sčasti zabezpečila i žalovaná v 1.rade), nebola teda odkázaná len na pomoc žalovanej. Po hádke aj samotná darkyňa odmietala komunikáciu so žalovanou v 1.rade (žalobca v 6.rade vypovedal, že po uvedenom incidente sestra zavolala mamu) a aj keď neboli v kontakte, o mamu sa žalovaná resp. jej deti zaujímali cestou príbuzných.

30. Je nepochybné, že rodičia si zaslúžia úctu a pozornosť od svojich detí. Ak žalovaná v 1.rade slovne napádala pôvodnú žalobkyňu a nenavštevovala ju ani v čase zlého zdravotného stavu, takéto správanie sa prieči dobrým mravom, avšak nepredstavuje správanie obdarovaného takej intenzity, že by išlo o hrubé porušenie dobrých mravov zakladajúce právo na vrátenie daru. Žalobcami predložené lekárske správy a doklad o faktúre za pohrebné služby sú pre posúdenie správania sa žalovanej irelevantné, pretože ide o doklady z roku 2015 a 2016. Pri posudzovaní dôvodnosti vrátenia daru súd prihliada len na skutočnosti uvedené vo výzve na vrátenie daru, o ktoré darca odvodzuje právo na vrátenie daru. Žalobcovia disponujú platobným výmerom obce za daň z nehnuteľnosti za rok 2011 a 2012, aj dokladom o úhrade dane, avšak ak by aj žalobcovia miesto žalovanej uhradili túto daň, nesvedčí to o hrubom porušení dobrých mravov žalovanej voči žalobkyni. Rovnako nie je hrubým porušením dobrých mravov, ak sa žalovaná v 1.rade nepodieľala na rekonštrukcii domu resp. ak by chcela uvedenú nehnuteľnosť predať. Predmetný dom je pritom doposiaľ užívaný podľa potreby všetkými členmi rodiny.

31. Súd teda dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol (výrok I).

32. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O trovách konania rozhodol súd v zmysle , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Žalovaní boli v konaní plne procesne úspešnou stranou, a preto im vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalobcovia ako právni nástupcovia pôvodnej žalobkyne na pokračovaní v konaní trvali, a preto musia niesť zodpovednosť za neúspech v spore. Súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by nemal výnimočne priznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa ( ). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej v 1.rade vznikli v konaní preukázateľné trovy. U žalovaných v 7.-8.rade mohli vzniknúť trovy spojené s ich účasťou na pojednávaní dňa 16.6.2021. Súd preto rozhodol o priznaní náhrady trov konania týmto žalovaným. Žalovaní v 2.-6.rade síce boli v konaní úspešní, ale podľa obsahu spisu im žiadne účelné a preukázané trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že im náhradu trov konania nepriznáva (výrok III).

35. O výške náhrady trov konania žalovaným v 1., 7. a 8.rade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie v 7 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.