Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28CoP-90-2025.pdf
PDF · 129.41 KB
Case nature
Area
Subarea
28CoP/90/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Ingrid Radomskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B., nar. XX.X.XXXX a C. B., nar. X.X.XXXX, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pochádzajúcich z matky D. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. D. XXX/X, G. B., právne zastúpenej JUDr. Marcelou Kuníkovou, advokátkou so sídlom Bernolákova 17, G. H. I. a otca E. B., nar. X.X.XXXX, bytom F. D. XXX/X, G. B., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Hovan a Hospúdka so sídlom Gorkého 8, Spišská Nová Ves v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 17P/48/2025-192 zo dňa 12.6.2025, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch III., IV., V., VI.
II. O d m i e t a odvolanie vo výrokoch I., II.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pričom konania bolo začaté na základe návrhu matky.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Spišská Nová Ves, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) v danej veci napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Zverujú sa maloletí A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. 07.06.2011na čas do rozvodu do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať takto: Interval striedavej starostlivosti, počas ktorej je otec oprávnený zabezpečovať starostlivosť o mal. C. a A. sa začína v nedeľu o 17.00 hod. párny týždeň v mesiaci do nasledujúcej nedele v nepárnom týždni do 17:00 hod. a súčasne týmto okamihom je matka oprávnená zabezpečovať striedavú starostlivosť do nedele do 17:00 hod. párneho týždňa. Odovzdávanie maloletých detí bude realizované v mieste
bydliska toho rodiča, ktorému sa končí interval striedavej osobnej starostlivosti, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
Počas prázdnin a sviatkov sa bude realizovaný styk rodičov s maloletými deťmi takto
Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. a mal. C., v čase letných prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod a od 1.8. od 10.00 hod do 15.8. do 19.00 hod.
Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. a mal. C., v čase letných prázdnin každý kalendárny rok od 15.7. od 19.00 hod., do 1.8. do 10.00 hod a od 15.8. od 19.00 hod do 31.8. do 10.00 hod.
Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. a mal. C. každý párny kalendárny rok od 23.12. od 9.00 hod., do 31.12. do 13.00 hod. a každý nepárny rok od 31.12. od 13.00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod.
Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. a mal. C. každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 9.00 hod., do 31.12. do 13.00 hod. a každý párny rok od 31.12. od 13.00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod.
Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. a mal. C. počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Veľkého piatka od 17.00 hod do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod.
Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. A. a mal. C. počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od Veľkého piatka od 17.00 hod do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod.
Matka a otec sú povinní maloleté detí na styk riadne pripraviť.
Matka a otec sú povinní maloleté deti v dni a v čase určenom ako začiatok styku a v dni a v čase určenom ako koniec styku odovzdať tomu rodičovi, ktorý je oprávnený vykonávať starostlivosť v mieste jeho bydliska.
II. Matke sa výživné na mal. deti A. a C. počas striedavej osobnej starostlivosti neurčuje.
III. Otec je povinný počas striedavaj osobnej starostlivosti prispievať na výživu mal. C. výživným vo výške 120 eur mesačne a na výživu mal. A. výživným vo výške 140 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky od 25.3.2025 do budúca, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred do budúcna.
IV. Dlh na výživnom zo strany otca na maloletú C. za obdobie od 25.3.2025 do 31.5.2025 vo výške 225,71 eur a na mal. A. za obdobie od 25.3.2025 do 31.5.2025 vo výške 285,71 eur je otec povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.
V. V prevyšujúcej časti návrh matky vo vzťahu k dlžnému výživnému zamieta.
VI. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že pri svojom rozhodnutí vychádzal z najlepšieho záujmu maloletých detí, ktorým nepochybne je ich právo byť v starostlivosti oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obaja rodičia sú rodičovsky spôsobilí, majú vytvorený blízky citový vzťah k svojím maloletým deťom, rovnako bol zistený blízky citový vzťah maloletých detí k svojím rodičom. Obaja rodičia prejavujú záujem na výchove a osobnej starostlivosti o svoje maloleté deti. Striedavá osobná starostlivosť je v takejto rodinnej situáciu formou starostlivosti, ktorá najlepšie zohľadňuje záujem maloletých detí na rozvíjanie a prehlbovanie vzťahu k svojím rodičom. Zároveň upravil osobitne režim osobnej starostlivosti o deti počas prázdnin a sviatkov.
4. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti zo strany otca a jej výšky, súd prvej inštancie ustálil mesačné výdavky každého z maloletých detí, zohľadnil príjem rodičov, ich majetkové a príjmové možnosti a schopnosti a dospel k záveru o potrebe určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca
z dôvodu nepomeru v príjmoch rodičov. Výšku vyživovacej povinnosti na každé z maloletých detí určil s prihliadnutím k tomu, že maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, teda podiel osobnej starostlivosti zo strany oboch rodičov je rovnaký. Návrh matky na určenie dlžného výživného v prevyšujúcej časti od 10.1.2025 zamietol z dôvodu, že neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by bránili matke podať návrh skôr.
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovení čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine“), § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 25 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine, § 36 ods. 1 zákona o rodine, § 28 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, § 43 zákona o rodine, § 63 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, čl. 4 základných princípov zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 111 CMP, čl. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), čl. 6 Dohovoru, čl. 9 bod 3 Dohovoru, čl. 12 bod 1, bod 2 Dohovoru, čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, § 44 CMP
6. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka a to proti výrokom I. až V. napadnutého rozsudku. Matka vo svojom odvolaní namietala zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Poukázala na to, že sám súd prvej inštancie v bode 78 odôvodnenia rozsudku uviedol, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná pre deti s abnormalitou sociálneho správania, ktoré vyžadujú stabilitu výchovného prostredia alebo prítomnosť konkrétnej osoby, na ktorú sú fixované. Maloletý A. je žiakom so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami v skupine žiakov so zdravotným znevýhodnením, zhoršeniu komunikačnou schopnosťou a dysortografiou. Má vypracovaný individuálny študijný plán. Pri takýchto poruchách pre deti je potrebná stabilita, ktorý sa týka vytvorenia prostredia, ktoré minimalizuje stres a poskytuje pocit bezpečia a predvídateľnosti. To zahŕňa rutinu, pokojnú rodinnú atmosféru, dôslednú výchovou, ktoré pomáhajú deťom s ADHD regulovať svoje správanie a emócie. V priebehu konania sa maloletý vyjadril, že sa nechce striedať a nechce byť týždeň u jedného alebo druhého rodiča. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že vzhľadom na svoj vek je A. spôsobilý prispôsobiť sa zmenám v živote a vníma to skôr ako situáciu, kedy sa mu nechce vystúpiť z jeho komfortnej zóny, na ktorú je zvyknutý v domácom prostredí.. Poukázala na článok 12 dohovoru do OSN o právach dieťaťa ako aj článok 4 Charty základných práv Európskej únie ako aj Nariadenie rady ES č. 2019/1111 z 25.06.2019, ako aj zákona o rodine, z ktorých jasne vyplýva, že dieťa má právo slobodne vyjadrovať svoj názor vo všetkých záležitostiach ktoré sa dotýkajú, pričom názoru dieťaťa musí byť venovaná patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Názor dieťaťa, ktoré sa vekom blíži k plnoletosti nie je možné opomenúť v žiadnom konaní pred všeobecnými súdmi, ktorý sa týka rozhodovania o jeho živote. Podľa názoru matky súd pochybil, ak v tomto konaní nebral do úvahy vyslovený názor maloletého A., vzhľadom aj na jeho zdravotný stav, ktorý si vyžuje stabilné výchovné prostredie. Rozhodnúť proti vôli takmer dospelého človeka, nie je v súlade s jeho najlepším záujmom. Matka ďalej uviedla, že aj napriek tomu, že vyhlásený rozsudok nie je právoplatný, rozhodla sa vyskúšať striedavú osobnú starostlivosť. A. vyjadruje nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou. Už prvý krát išiel k otcovi až po opakovanom príchode otca a naliehaní oboch rodičov. Opakovane jej uvádza, že takto to nechce. Matka taktiež namietala, že v domácnosti otca, nemajú deti vytvorené vhodné podmienky. Deti sú vo veku 14 a 17 rokov, pričom spia spolu na manželskej posteli. Problémom sú aj nočné zmeny otca, kedy deti ostávajú samé. Matka ďalej argumentovala tým, že ona nesúhlasila so spoločnou osobnou starostlivosťou z dôvodu, že otec je vylúčený z užívania spoločných nehnuteľností a má zákaz sa k matke priblížiť na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Otec ako spôsob výkonu navrhoval spoločné zdieľanie nehnuteľnosti a faktické bývanie v jednom dome, čo si ona nevedela predstaviť. Matka ďalej namietala, že súd nezohľadnil to, že od podania návrhu sa o deti starala výlučne matka. Správne a spravodlivé, zohľadňujúce skutočný stav, by bolo, aby odo dňa podania návrhu do právoplatnosti rozsudku by boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky s určením vyživovacej povinnosti otcovi a striedavá osobná starostlivosť by bola určená od právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti, matka namietala, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol, že nebolo možné reálne verifikovať množstvo finančných prostriedkov, ktoré sa vynaložia na stravu a oblečenie, preto vychádzal len z dostupných štatistík. Uvedené stanovisko súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ona v priebehu konania uvádzala súdu podrobný a presný rozpis jej mesačných výdavkov, samostatne aj na maloleté deti a priložila k tomu bločky a bankové výpisy. Matka namietala aj tú skutočnosť, že súd neakceptoval mimoriadne výdavky na maloleté deti napríklad voľnočasové aktivity, dovolenky, náklady na zdravotnú starostlivosť, sporenie. Iba v súvislosti s návštevou lekárov mala matka náklady vo výške 1015,27 eur. Súd tieto náklady vôbec nebral do úvahy. Vysoké výdavky má matka aj s tým, že sa dcéra zúčastňuje tanečných súťaží, čo súd rovnako nezobral do úvahy. Poukázala na to, že otec má čistý príjem vo výške 2417,41 eur, teda je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať deťom aj mimo úhrady základných potrieb. Matka ďalej uviedla, že súd má pri rozhodovaní o výživnom prihliadať na to, ktorý z rodičov sa v akej miere o dieťa stará. Súd uvedené v bode 116 napadnutého rozsudku konštatuje, avšak na daný prípad neaplikuje. V bode 118 súd uviedol, že mal za preukázané, že obaja rodičia doposiaľ poskytovali deťom osobnú starostlivosť. Namieta, že uvedené nie je pravda. Výlučnú starostlivosť poskytovala deťom ona a to od vylúčenia otca zo spoločnej domácnosti, od 11.1.2025. Otec sa odvtedy s deťmi iba stretával. Matka predložila v konaní presný rozpis stretávania sa otca s deťmi odo dňa podania návrhu, a to v marci 2 hodiny 5 minút, v apríli 9,5 hodiny so synom a 12 hodín s dcérou, v máji s dcérou 9 hodín, so synom 11hodín, pričom išlo prevažne o odvoz do a zo školy. Preto je nespravodlivé, ak súd priznal spätné výživné odo dňa podania návrhu v režime striedavej osobnej starostlivosti. Za nepreskúmateľný považuje matka rozsudok v časti výpočtu dlžného výživného, kedy do dlžného výživného súd nesprávne započítal úhradu nákladov spojených s bývaním maloletých detí vo výške 48,33 eur na jedno dieťa bez špecifikácie uvedenej sumy. Zo strany otca došlo k úhrade nákladov spojených s bývaním v prepočte na jedno dieťa vo výške 7,5 eur za plyn, 17,50 eur elektrina, 2,50 eur voda, čo je spolu 27,50 eur. Súd tiež opomenul, že otec poberá rodinné prídavky vo výške 60 eur na jedno dieťa. Matka ďalej poukázala na správanie sa otca, ktorý v konaní uvádzal, že posiela deťom mesačne na sporenie 60 eur a vreckové 50 eur. Otec v máji previedol zo synovho účtu 450 eur na svoj osobný účte. Sporenie, ktoré uhrádzal deťom previedol na svoj bežný účet a to z dcérinho účtu sumu 1300 eur a zo synovho účtu 1200 eur. Rozsudok považuje za nezrozumiteľný, súd sa nezaoberal viacerými tvrdeniami a ňou predloženými dôkazmi, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť a neudržateľnosť. Matka vo svojom odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, správne vyhodnotil všetky dostupné informácie a predložené dôkazy. Bolo dostatočne preukázané, že maloleté deti majú v domácnosti oboch rodičov vytvorené vhodné podmienky. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.
9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a spravodlivý a taký, ktorý sa v reálnom živote realizuje a napĺňa. Tento rozsudok je napádaný po formálnej stránke, bez toho, aby sa zobralo do úvahy to, že tento rozsudok sa v praxi realizuje. Odvolanie matky je vzájomne protirečivé. Matka namieta, že súd nevypočul názor 17 ročného syna, ktorý nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou. Otec poukázal na to, že súd názor maloletého A. poznal a dôvody určenia striedavej osobnej starostlivosti rozobral veľmi dôkladne v bode 86 odôvodnenia rozsudku v spojení s bodom 85. On osvedčil aj tú skutočnosť, že sa o svoje deti vie postarať a úvaha matky o tom, že on nedokáže zabezpečiť neohrozený zdravý vývoj a bezpečnosť detí v čase jeho nočných zmien je účelovým a nekritickým hodnotením vlastných detí, ku ktorým matka pristupuje inak ak sú s ňou a keď sú s otcom. Nie je pravdou ani tvrdenia matky, že deti spia na manželskej posteli, dcéra spí vždy samostatne. Otec ďalej uviedol, že súd prvej inštancie správne selektoval jednotlivé príjmy a výdavky rodičov a určil výšku výživného s prihliadnutím na zvýšené výdavky otca so zabezpečením si bývania. Striedavá osobná starostlivosť sa realizuje a žiaden z argumentov o nevhodnosti tohto modelu sa nepotvrdil. Otec žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca o tom, že v jej vyjadrení je zjavný antagonizmus uviedla, že otec v konaní nenamietal jej rozpis stretávania sa detí s otcom. Až vo vyjadrení k odvolaniu sa vyjadruje, že uvedené údaje sú nesprávne, pričom neuviedol, ako by to malo byť správne. Ona týmto rozporovala tvrdenia otca a zároveň poukazovala na absenciu skutočného záujmu zo strany otca o deti ako argument svedčiaci v neprospech striedavej osobnej starostlivosti. K tvrdeniam otca o tom, že deti sú počas jeho nočných zmien v bezpečí, matka namietala, že otec pracuje v Košiciach, teda 80 km od miesta bydliska v nepretržitej prevádzke bez akejkoľvek možnosti opustiť pracovisko v prípade núdze,
ak by chcel pracovisko opustiť potrebuje vystriedanie s iným kolegom. Nevie byť teda deťom po ruke a poskytnúť im potrebnú pomoc. Otec len formálne deleguje v čase jeho neprítomnosti starostlivosť o deti na jeho sestru. V praxi to nevie zabezpečiť. Matka naďalej zotrvala na tom, že otec detí má problémy s alkoholom a alkohol požíva aj v čase, keď sú deti u neho. Matka v tomto smere navrhovala aj znalecké dokazovanie, čo súd neakceptoval. Namietala konštatovanie otca o tom, že striedavá osobná starostlivosť sa realizuje. Uviedla že od rozhodnutia súdu sa dočasne realizoval model striedavej osobnej starostlivosti, avšak sa ukázalo, že deťom tento model dlhodobo nevyhovuje. Otec nebol často prítomný, počas nočných zmien nechával deti bez dozoru. O deti sa mala postarať jeho sestra, ktorá nie je schopná túto úlohu plniť. Dcéra opakovane vyjadrovala nepohodlie z častého sťahovania. Syn žiada stabilitu a chce ostať v známom prostredí – v dome. Ona ako matka bezpečnosť detí nepodceňuje a v čase jej neprítomnosti je o deti postarané, čo dokazuje aj správa kolízneho opatrovníka. Nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti potvrdila vo svojom vyšetrení aj pedopsychiatrička E. B. J.. U maloletého A. diagnostikovala ja netypický autizmus, pričom konštatovala, že aktuálna situácia bráni záujmy otca, nie dieťaťa. Lekárka po vyšetrení skonštatovala, že striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná a odporúča deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a upraviť styk s otcom. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka matka uviedla, že už v samotnom konaní spochybňovala postup a objektivitu kolíznej opatrovníčky. Správanie kolíznej opatrovníčky jej dáva ako matke dôvod pochybovať o jej objektivite sledovaní prvoradého záujmu detí pred záujmami otca.- nepodávania správ, neprešetrenie pomerov, neúčasť na pojednávaní nie je konanie v záujme maloletých detí. Matka závere zotrvala na svojom odvolaní.
11. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojich predošlých podaniach. Uviedol, že má k dátumu rozsudku k dispozícii 2 izbový byt, v ktorom majú maloleté deti priaznivé podmienky pre svoj vývoj. Tvrdenia matky o jeho alkoholizme a neschopnosti sa o deti postarať neboli v konaní preukázané.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) a nariadil vo veci odvolacie pojednávanie (§ 329 ods. 1 CSP) z dôvodu potreby doplnenia dokazovania.
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždennom intervale (výrok I.), neurčenie výživného zo strany matky počas striedavej osobnej starostlivosti (výrok II.), určenia výživného zo strany otca vo výške 120 eur mesačne na maloletú C. a vo výške 140 eur mesačne na maloletého A. počas striedavej osobnej starostlivosti (výrok III.), určenie výšky dlžného výživného zo strany otca (výrok IV), zamietnutia návrhu matky v prevyšujúcej časti k dlžnému výživnému (výrok V.). Odvolací súd v rámci odvolacieho konania preskúmal aj výrok o trovách konania (výrok VI.) ako závislého výroku.
14. Odvolací súd na pojednávaní doplnil dokazovanie opätovným zisťovaním názoru maloletých detí a vypočutím rodičov, ako aj vyjadrením kolízneho opatrovníka.
15. Maloleté deti C. a A. vyjadrili svoj názor pred zákonnou sudkyňou za prítomnosti kolíznej opatrovníčky samostatne. Z ich vyjadrenia mal súd za preukázané, že obaja chcú byť v blízkom kontakte s oboma rodičmi, ale privítali by, ak by si sami mohli určovať frekvenciu striedania sa u rodičov. Obaja nezávisle na sebe požiadali súd, aby v tomto smere apeloval na rodičov, aby im rodičia umožnili takýto spôsob starostlivosti a nezaťažovali ich dohadovaním sa, kto z rodičov, ktoré výdavky bude uhrádzať. Obaja uviedli, že majú oboch rodičov veľmi radi, ale ich vzájomné konflikty ich veľmi zaťažujú. Obe deti žiadali súd o vysvetlenie, či existuje model starostlivosti taký, aby si oni sami určil, kedy sa budú u rodičov striedať. Zo strany súdu im bolo vysvetlené, že existuje možnosť zverenia maloletých detí do spoločnej starostlivosti rodičov, je tu však potrebná rodičovská dohoda. Obe deti o tento model
starostlivosti prejavili záujem, doslova uviedli, že by to bol pre nich ideálny spôsob fungovania. Odvolací súd uvedenej požiadavke detí vzhľadom na ich vek rozumel. Odvolací súd nielen v tomto konaní, ale aj v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 4CoP/105/2026), kde bolo odvolacie pojednávanie v ten istý deň bezprostredne pred pojednávaním v tejto veci, výrazným spôsobom apeloval na rodičov, aby rešpektovali názor detí. Rodičom bolo vysvetlené, že deti k nim majú veľmi dobrý vzťah, žiadneho z rodičov neuprednostňujú, čo je zrejme výsledkom dobrej rodinnej výchovy. Rodičia sa napriek tomu nevedeli na spôsobe starostlivosti o maloleté deti zhodnúť. Uvedené odvolací súd v tomto rozsudku uvádza z dôvodu, že samotné deti sudkyňu požiadali, aby im to bolo v rozsudku vysvetlené ak rodičia nebudú súhlasiť resp. rešpektovať ich názor.
16. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že odvolanie matky je potrebné čiastočne odmietnuť vo výrokoch I., II. a potvrdiť napadnutý rozsudok vo výrokoch III., IV., V., VI.
17. Napadnutým rozsudkom súd vo výroku I. zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch. Uvedeným rozsudkom súd rozhodoval o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 17P/219/2024 zo dňa 12.6.2025 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2025.
18. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 3 Cdo 306/2009 zo dňa 14.01.2010 „Rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (§ 36 zákona o rodine) sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo obnovenie spolužitia rodičmi maloletého (viď R 31/1968 a R 8/1982).“
19. V čase rozhodovania odvolacieho súdu už nemalo žiaden praktický význam rozhodovať o odvolaní matky proti výroku o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti ani o zastupovaní a správe majetku, pretože toto rozhodnutie by sa nikdy nemohlo uplatniť.
20. Odvolací súd by teda konal aj o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré pred rozhodnutím odvolacieho súdu zaniklo. Ustanovenia CSP ani CMP takúto situáciu neupravujú, čo by znamenalo, že je potrebné napadnuté rozhodnutie riadne preskúmať aj napriek tomu, že vydané meritórne rozhodnutie by malo len akademický význam.
21. Odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 187/2021 z 29.11.2021, v ktorom NS SR uviedol v obdobnej situácii (odvolací súd konal o odvolaní proti neodkladnému opatreniu, ktoré zaniklo uplynutím času), že: „Účelom odvolacieho konania je v zásade preskúmať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, a tak ustáliť právny vzťah medzi stranami konečným rozhodnutím odvolacieho súdu. V prípade zaniknutého neodkladného opatrenia takýto prieskum neprichádza do úvahy, pretože predmet odvolacieho konania odpadol...
Civilný sporový poriadok tak výslovne neupravuje spôsob rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré zaniklo uplynutím času, na ktoré bolo nariadené, o podanom odvolaní je však potrebné rozhodnúť...
Dovolací súd k uvedenému poukazuje na to, že v danej veci rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako "ústavný súd") uznesením sp. zn. II. ÚS 14/2021 z 21. januára 2021, kde konštatoval, že ústavnú sťažnosť (ktorú v tomto konaní podal odporca) voči postupu Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 22Co/42/2020 jeho uznesením z 9. septembra 2020 odmieta ako zjavne neopodstatnenú. Odporca ako sťažovateľ považoval aplikáciu analógie práva krajským súdom za nesprávnu a porušujúcu jeho práva zakotvené v čl. 46 ods. 1, čl. čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd v uvedenom rozhodnutí uviedol, že "treba argumentáciu krajského súdu opierajúcu sa o čl. 4 ods. 1 a 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. e) skôr platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku považovať za dostatočnú a presvedčivú, a to najmä s
poukazom na zásadné závery krajského súdu uvedené v odseku 16 opierajúce sa o odbornú literatúru, ale aj o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. ústavného súdu. Ústavný súd osobitne zdôrazňuje, že podľa § 333 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. Táto okolnosť výrazným spôsobom posilňuje argumentáciu krajského súdu, podľa ktorej neprichádza do úvahy preskúmavať v odvolacom konaní zaniknuté (právne už neexistujúce) uznesenie."
22. Odvolací súd sa stotožňuje s vyššie uvedenými závermi, že neprichádza do úvahy v odvolacom konaní preskúmavať zaniknuté rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd vo výroku o striedavej osobnej starostlivosti a vo výroku o tom, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletých detí majú obaja rodičia, odvolanie matky odmietol postupom podľa čl. 4 Základných zásad CSP. Použitie čl. 4 CSP je možné aj v konaniach vedených podľa ustanovení CMP (§ 2 ods. 1 CMP), v tomto prípade najmä z dôvodu, že nedostatok právnej úpravy (ako naložiť s odvolaním proti rozhodnutiu, ktoré zaniklo pred rozhodnutím odvolacieho súdu) sa dotýka všetkých rozhodnutí, nielen rozhodnutí vydaných v režime CMP.
23. Podľa čl.4 Základných zásad CSP:
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
24. Odvolací súd za normu, podľa ktorej vec prejednal, považuje nasledovnú normu: „Odvolací súd odmietne odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré zaniklo pred rozhodnutím o odvolaní.“ Jedná sa obsahovo o normu totožnú s ustanovením § 218 ods. 1 písm. e) zrušeného Občianskeho súdneho poriadku..
25. Odvolací súd odmietol odvolanie matky proti výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým súd matke výživné na maloleté deti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil.
26. Zákonodarca v ustanovení § 359 CSP výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie, a toto právo jej priznáva, len ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Rozhodujúcim meradlom na posúdenie toho, či bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu je porovnanie petitu jeho posledného procesného úkonu s rozhodnutím vo veci samej. Matka žiadala o zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany otca. Z takto zisteného skutočného stavu možno vyvodiť jednoznačný záver, že matke právo na podanie odvolania proti výroku II. napadnutého rozsudku nepatrí, preto odvolací súd v tejto časti jej odvolanie odmietol.
27. Odvolací súd ďalej v dôsledku odvolania podaného matkou preskúmal správnosť napadnutého rozsudku vo výrokoch III. o určení výživného zo strany otca, výroku IV. o určení dlžného výživného a výroku V., ktorým v prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamietol.
28. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vo vzťahu k výrokom III., IV. a V. dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď určil výživné zo strany otca na maloletú C. vo výške 120 eur mesačne, na maloletého A. vo výške 140 eur mesačne počnúc dňom 25.3.2025, určil tomu zodpovedajúce dlžné výživné a v prevyšujúcej časti návrh matky na priznanie spätného výživného odo dňa 10.1.2025 zamietol. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 191 ods. 1 CSP
vyhodnotil dôkazy, odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvaha súdu prvej inštancie vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami významnými pre riadne určenie vyživovacej povinnosti na maloleté deti, ako aj s námietkami rodičov, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a dodáva, že len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
30. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty oboch rodičov v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).
31. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa 18.07.2018).
32. Odvolací súd ďalej uvádza, že pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, zákon nechápe ako pravidlo, neurčenie výživného. Súd musí vychádzajúc, z vyšetrovacej zásady, vždy skúmať aké sú majetkové a príjmové pomery na strane oboch rodičov a rozhodnúť v záujme dieťaťa. Samozrejme v prvom rade musia byť podrobne zistené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a výdavky s tým spojené. Nemožno rezignovať iba na zistenie základných výdavkov spojených s výchovu a výživou dieťaťa, ako sú strava, hygiena, výdavky na oblečenie, obuv, ale aj výdavky spojené s bývaním, návštevou školského zariadenia, voľnočasových aktivít a rozvíjanie dieťaťa návštevou platených krúžkov. V konaní bolo zistené, že príjmové a majetkové pomery na strane oboch rodičov sú výrazne rozdielne v ich príjmoch. Príjem matky je vo výške 1160,94 eur mesačne a príjem otca je vo výške 2417,41 eur mesačne. Obe maloleté deti boli zverené do rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne uviedol výdavky na maloleté deti, zhodnotil aké výdavky majú obaja rodičia a podrobne zisťoval, ako sa každý z rodičov podieľal na úhrade odôvodnených výdavkov maloletých detí. Súdom prvej inštancie bolo skutočne zistené, že matka uhrádzala výdavky na maloleté deti spojené so školskou dochádzkou, voľným časom, návštevou ZUŠ dcérou, stravou, ako aj hygienou, drogériou a podobne. Otec uvádzal výdavky spojené s bývaním v rodinnom dome (kde bývala matka a maloleté deti) a to hypotéku, úver, ako aj náklady spojené s úhradou inkasa, televízie, internet, vodu, poistenie domu. Za opodstatnené výdavky otca je potrebné považovať aj výdavky spojené s jeho bývaním, teda úhradu nájomného vo výške 680 eur. Súd prvej inštancie správne porovnal príjmy rodičov a ich výdavky, ako aj podiel na osobnej starostlivosti o maloleté deti pri určení výšky vyživovacej povinnosti. Je pravdou, že príjem otca je dvojnásobný oproti príjmu matky, do jeho výdavkov je však potrebné započítať aj výdavok na bývanie v podnájme, ktorý je nevyhnutný nielen pre zabezpečenie bývania otca, ale aj maloletých detí, ktorí obaja deklarovali, že chcú tráviť čas rovnako s oboma rodičmi. Maloletý A. uprednostňuje bývanie v rodinnom dome, kde žili
ako rodina počas týždňa, avšak počas víkendov, od piatka popoludnia chce tráviť čas s otcom. Rodičia si v podstate sami podelili uhrádzanie jednotlivých nákladov, kedy matka uhrádzala náklady spojené predovšetkým s osobnou starostlivosťou o deti a otec náklady spojení s bývaním, splácaním úverov a televíziou, internetom. Suma výživného určená napadnutým rozsudkom vo výške 140 eur mesačne na maloletého A. a vo výške 120 eur mesačne na maloletú C. dorovnáva životnú úroveň detí, pri zohľadnení vyššie uvedených faktorov, teda príjmoch rodičov, ich výdavkoch a odôvodnených potrieb maloletých detí.
33. Odvolací súd rovnako súhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý návrh matky na priznanie spätného výživného odo dňa 10.1.2025 zamietol, pretože neboloi zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie výživného pred podaním návrhu odo dňa 10.1.2025.
34. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch III., IV., V., VI. postupom podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
35. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).