Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-84-2018.pdf
PDF · 121.92 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/84/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno pred sudkyňou JUDr. Dominikou Hudecovou, PhD. v právnej veci žalobcu: L. Z.
- K., K. V., P. XXX, právne zastúpený: JUDr. Tibor Nagy, advokát so sídlom Kukučínova 8, Nové Zámky proti žalovanému: M. Y., G.. X.X.XXXX, K. V., A. XXX/X, právne zastúpený: JUDr. Gabriela Škodáčková, advokátka so sídlom Župná 14, Komárno o zaplatenie 4 500 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.500,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,- € od 1.1.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.500,- € od 1.1.2017 do zaplatenia to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 04.12.2018 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 4.500,- € spolu s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že na základe, že žalobkyňa žalovanej na jej vlastnú žiadosť postupne požičala v období rokov 2012-2013 peňažnú hotovosť v celkovej výške 4.500,- €, ktorú jej zakaždým osobne odovzdala. Žalovaná uvedený dlh voči žalobkyni písomne uznala s tým, že sa zároveň zaviazala tento svoj záväzok uhradiť najneskôr do 31.12.2015. Žalovaná v uvedenej lehote, t.j. do 31.12.2015 svoj dlh voči žalobkyni nezaplatila a nereagovala ani na osobné a telefonické výzvy ku úhrade predmetného záväzku. Následne sa z vyššie uvedeného miesta svojho trvalého pobytu odsťahovala na neznáme miesto, pričom žalobkyni sa podarilo zistiť len že toho času by mal bývať v meste Hurbanovo. Žalobkyňa žiada, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 4.500,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 4.500,- € odo dňa 01.06.2016 t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti záväzku až do zaplatenia ako aj náhradou trov konania
2. Súd doručil žalobu spolu s jej prílohami ako aj uznesením v zmysle § 167 ods. 2 CSP. žalovanej do vlastných rúk dňa 20. februára 2019. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 25.02.2019, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s návrhom na vydanie platobného rozkazu v celom rozsahu. Žalobkyňa zneužila podpisové právo žalovanej na základe toho ona sama bez vedomia žalovanej vypracovala spisy o dlžobe. Žalovaná nikdy neuznala uvedený dlh voči odporkyni písomne, nakoľko zmluvy nepísala. Taktiež neuznáva úroky, ktoré žiada, nakoľko medzi žalobkyňou a žalovanou nebola zmluvne ani písomne uzavreté takéto podmienky a preto nemôže dôjsť k naplneniu a vymáhaniu z jej strany, je to irelevantné a zmluvy o dlžobe fiktívne. Skutočnosť je taká, že žalobkyňa je voči žalovanej zaujatá, tak konala proti nej. Žalobkyňu pozná a na základe obojstrannej dôvery sa dohodli, že jej bude vypomáhať v domácnosti, nakoľko sa žalovaná dostala do ťažkej finančnej situácii tak uzavreli ústnu dohodu že jej dá aj navyše plat po vykonaní práce. Až nad rámec pomáhala žalobkyni, lebo pribudlo
aj opatrovanie jej chorej matky a celé dni jej bola nápomocná od rána do večera. Nikdy sme neviedli a nepísali koľko dala, či koľko dlžím a takto to fungovalo celé obdobie. Žalobkyňa vzniesla proti mne krivé obvinenie na základe klamstva a obohatenia sa na úkor žalovanej.
3. Žalobkyňa doručil súdu dňa 04.04.2019 vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej, v ktorom uviedla, že tvrdenia žalovanej, že zneužila jej podpisové právo a na základe toho bez jej vedomia vypracovala spisy o dlžobe sa nezakladajú na pravde. Po tom ako žalovanej postupne požičala peňažné prostriedky v celkovej hodnote 4 500,- € boli na základe obojstrannej dohody spísané 2 písomnosti pod názvom priznanie dlžnej čiastky v celkovej výške 4 500,- €, ktoré žalovaná pred žalobkyňou, ako aj pred svojím ( teraz už bývalým) druhom M. E. naposledy bytom v Dulovciach osobne dobrovoľne podpísala následne sa žalovaná odsťahovala z Duloviec a postupne prestala so žalobkyňou komunikovať a reagovať na jej telefonáty. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaná neuznáva úroky, žalobkyňa uvádza, že tieto síce neboli dohodnuté, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná predmetné finančné prostriedky nevrátila v dohodnutej lehote v zmysle príslušných právnych predpisov má na ich uplatnenie práva. Taktiež nie je pravdou, že žalobkyňa je voči žalovanej zaujatá. Síce ich skutočne určitú dobu pomáhala v domácnosti a pri opatere chorej matky, avšak za túto pomoc jej vždy zaplatili peniazmi, respektíve potravinami a podobne.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení doručenému súdu dňa 3.5.2019 uviedla, že si žiadne finančné prostriedky vo výške 4 500,- € od žalobkyne nepožičala a ani jej nedlží uvedenú sumu. V podstate podľa skutočností, ktoré potvrdzujú podpísané vyjadrenie bývalého partnera p. M. E., G.. XX.XX.XXXX K. V., A. XXX/X Q. B. M. N. E., G.. XX.XX.XXXX, K. K. - O., K. X je pravdivé. Žalovaná, ktorá sa v časoch od roku 2012 do konca marca 2015 nachádzala vo veľmi zlej životnej a finančnej situácii. Na maloleté deti jej otec neplatil výživné, tak bola nútená požiadať o náhradné výživné za nezaplatené roky 2012 až do marca 2014 a bola nútená nájsť si prácu, za ktorú dostala aspoň minimálnu odmenu. Nakoľko sa žalovaná so žalobkyňou poznali, žalobkyňa jej v roku 2012 ponúkla prácu v jej domácnosti. Sporné strany sa ústne dohodli, v tom čase za nevýhodných finančných podmienok pre žalovanú, že jej žalovaná bude viesť domácnosť. Žalobkyňa žalovanej denne platila od 3 - 5 € a prisľúbila žalovanej, že jej bude ešte okrem toho nejaké peniaze navyše vyplácať. To sa však nikdy nestalo. Žalovaná okrem všetkých prác v domácnosti sa starala o záhradu a zvieratá žalobkyne a zároveň sa celodenne starala o chorú matku žalobkyne. Poukazujeme na skutočnosť, že žalobkyňa svojim premysleným konaním počas uvedených rokov zneužívala zlú životnú situáciu žalovanej v jej prospech a žiadnu inú odmenu okrem zopár potravín jej nevyplácala. V zmysle uvedeného sme presvedčení, že nie žalovaná dlží finančné prostriedky žalobkyni, ale žalobkyňa by mala žalovanej zaplatiť za cca dva a polročné vykonávanie domácich prác žalovanou v jej domácnosti a opatrovanie jej chorej matky. Žalovaná, ako už uviedla vo svojom prvom vyjadrení odmieta skutočnosť, že by si od žalobkyne požičala peniaze vo výške 4 500,- €. Je pravdou, že žalovaná žalobkyni podpísala jeden prázdny papier, v ktorom mala žalobkyňa zapisovať čiastky, ktoré mala žalovanej za vykonané práce v jej domácnosti ešte vyplácať okrem 3-5 €, ktoré žalovanej denne vyplácala. Žalobkyňa túto dôveru žalovanej zneužila a na podpísaný papier žalovanou dopísala text: „ Vec: Priznanie dlžnej čiastky“ , na základe ktorého sa mala žalovaná zaviazať za obdobie 2012- 2013 uhradiť žalobkyni dlžnú sumu vo výške 3 000,- € do 31.12.20215. Následne v rovnakom znení údajne mala žalovaná podpísať ešte jeden rovnaký doklad za obdobie 2013 - 2014, ktorý odmieta, že podpísala „Vec: Priznanie dlžnej čiastky“, na základe ktorého sa mala žalovaná zaviazať uhradiť žalobkyni dlžnú sumuj vo výške 1 500,- € do 31.12.2016. Obidva uvedené doklady týkajúce sa priznania dlžnej čiastky žalovaná odmieta a je presvedčená, že čiastku vo výške 4.500,- € , ktorú od nej žiada údajne vrátiť žalobkyňa je približne suma, ktorú jej žalobkyňa za približne 2,5 roka mala vyplatiť dennými cca 5,- Eur-ovými odmenami za vykonávanie prác v jej domácnosti. Odmena za vykonané práce mesačne žalobkyňu stála približne 150,- € x 30 mesiacov je 4 500,- €. Žalovaná jednoznačne odmieta obidve „Priznania dlžnej čiastky“ spolu vo výške 4 500,- €. Žalobkyňou predložené dôkazy považujeme za neplatný právny úkon - uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, pričom odkazuje na rozsudok NS ČR 33 Odo 779/2002 zo dňa 23.01.2003. Žalovaná poukazuje na nasledovné chyby a nedostatky pri samotnom podaní návrhu žalobkyňou: Žalobkyňou predložené dve „Priznania dlžnej čiastky“ neobsahujú všeobecné náležitosti t.j. základné identifikačné údaje obidvoch strán, dátum podpísania dokumentov, dôvod vzniku pôžičky, spôsob splácania t.j. na účet alebo v hotovosti, dátum splátok. Žalovaná má v obidvoch dokumentoch uvedenú nesprávnu adresu trvalého pobytu. Jej adresa trvalého pobytu je v U. Č.. N. U. XX.X.XXXX F. I., A. XXX/XX. V „Priznaní dlžnej čiastky 1“ je uvedené obdobie 2012 - 2013 a v „Priznaní dlžnej čiastky 2“ je rovnako uvedené obdobie 2013 - 2014. Ak by bola žalovaná uvedené znenia priznaní písala a podpisovala jednoznačne by žalobkyni „Priznanie dlžnej
sumy 2“ nepodpísala, nakoľko by rok 2013 bol duplicitne započítaný s „Priznaním dlžnej čiastky 1“. Žalovaná namieta nesúlad medzi Návrhom na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 4 500,- € s príslušenstvom zo dňa 22.10.2018 a predloženými dôkazmi „Priznanie dlžnej čiastky 1“ a „Priznanie dlžnej čiastky 2“. V návrhu žalobkyňa uvádza, že žalovaná si postupne požičiavala od nej v období rokov 2012 - 2013 peňažnú hotovosť v celkovej výške 4 500,- €, ktorú jej zakaždým osobne odovzdala. Ak bola žalovaná v zlej finančnej situácii nepovažovala žalobkyňa v tom čase dať žalovanej podpísať doklady o čiastočných výškach požičaných hotovostí? Ďalej žalobkyňa uvádza, že žalovaná sa jej zaviazala tento záväzok (4 50,- € ) uhradiť najneskôr do 31.12.2015. Toto však podľa dôkazu „Priznanie dlžnej čiastky 1“ je nepravdivé a zmätočné, nakoľko údajne za roky 2012 -2013 jej požičala 3 000,- €, ktoré jej mala vrátiť do 31.12.2015. V Návrhu žalobkyňa vôbec neuvádza požičanú sumu vo výške 1 500,- € , ktorú jej mala žalovaná vrátiť do 31.12.2016. Žalovaná namieta požadovanú sumu 4 500,- € a ročnú výšku úrokov z omeškania 5,75 %, ktorú žalobkyňa žiada od 1.1.2016 až do zaplatenia ( podľa aktuálnej sadzby zákonných úrokov z omeškania je stanovená podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, v spojení s § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je 5,05%). Žalobkyňa v návrhu žiada o vydanie platobného rozkazu podľa § 172 a nasl. Obč. súdneho poriadku, ktorý bol účinný len do 30.6.2016. Vo vyjadrení zo dňa 4.4.2019 žalobkyňa spochybňuje požiadavku žalovanej predvolať jej M. V. Z., s ktorým v tom čase žila a syna žalovanej Petra Feketeho nakoľko o predmetnej veci nemajú žiadnu vedomosť. Na základe uvedených podstatných skutočností a zmätočného podaného Návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 4 500,- € s príslušenstvom žalovaná navrhuje, aby konajúci súd po preskúmaní dôkazov v celom rozsahu podaný návrh zamietol a priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Súd vo veci vykonal pojednávania v dňoch 16.9.2020, 9.6.2021, 21.6.2021 a 19.7.2021 na ktoré sa dostavili žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne, žalovaná, právna zástupkyňa žalovanej a svedkovia V. Z., B. K., M. I., M. M.. Na pojednávaní súd vykonal výsluch sporových strán a svedka.
6. Právny zástupca žalobkyne, na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa si uplatňuje pohľadávky 4.500,- € spolu s úrokom z omeškania na základe ústnej dohody o pôžičke medzi ňou a žalovanou. Žalovaná sa ocitla v ťažkej životnej situácii a žalobkyňa jej chcela pomôcť, za týmto účelom si sama vzala aj pôžičku od spoločnosti Provident. Za účelom upevnenia právnej istoty žalobkyňa so žalovanou spísala dokumenty nazvané uznanie dlhu k podpisu, ktorých prišlo v byte žalovanej. Bolo to pár dní predtým ako ich vysťahovali z obecného bytu v Dulovciach. Dokumenty boli spísané s údajmi z vtedy platného občianskeho preukazu žalovanej. Žalobkyňa sa opiera o fakty a listinné dôkazy, z vyjadrení žalovanej vyplýva viacero rozporov, vo vyjadrení zo dňa 2.5.2019 uvádza, že podpísala jeden prázdny papier a v odpore uviedla, že nepodpísala nič jej podpis bol zneužitý a s falšovaný. Ak prišlo k s falšovaniu podpisu prečo do dnešného dňa nepodala žalobu alebo trestné oznámenie. Listinné dôkazy sú autentické. Dva dokumenty uznania dlhu boli spísané z dôvodu, aby žalovaná nemusela uhradiť celú čiastku 4.500,- € naraz, ale jednu časť do konca roka 2015 a druhú do konca roka 2016, teda to bolo v prospech žalovanej. Naskytá sa otázka z akej motivácie by si žalobkyňa vyhotovovala takýto dokument, ako uviedla žalovaná. Toto tvrdenie postráda logiku a prečo by iniciovala žalobkyňa spísanie takéhoto dokumentu, ktorej je na prospech žalovanej a ktorá by si mala evidenciu prác a dochádzky evidovať sama. Náležitosti v zmysle § 598 Občianskeho zákonníka upravujúceho uznanie dlhu neobsahujú taxatívne vymedzené náležitosti, ktoré majú uznanie dlhu spĺňať. Skutočnosť v akých čiastkach sa má dlh splácať alebo akým spôsobom sa má platiť nie je podmienkou platnosti uznania dlhu. Náš návrh sme na dnešnom pojednávaní dostatočne upresnili. Ak boli tieto dokumenty podpísané ako bianco dokumentu nebolo vysvetlené akým spôsobom by sa žalobkyňa mala dostať k osobným údajom žalovanej k číslu OP. Tento dokument bol spísaný s vedomím a vôľou uznať dlh, ako taký a pristúpiť k záväzku s presným určením zákonom splatnosti. Žalobkyňa sa totiž počas celého konania opierala o fakty a svoj nárok preukázala listinnými dôkazmi, ako aj svedeckými výpoveďami. Žalobkyňa bola vo svojich výpovediach a vyjadreniach pravdivá a konzistentná, pričom listinné dôkazy, ako aj svedecké výpovede boli v súlade s tvrdeniami žalobkyne. Na druhej strane žalovaná svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými dôkazmi nepodložila, a miestami si protirečila, ako napríklad v prípade predloženého listinného dôkazu- uznania dlhu. V týchto dvoch dokumentoch žalovaná písomne uznala svoj dlh, ktorý sa rovná spolu sume 4 500,- €, uvedenú sumu sa žalovaná písomne zaviazala vrátiť nasledovne: 3 000,- € do 31.12.2015 a 1 500,- € do 31.12.2016. Je nesporné, že tieto dokumenty boli spísané za prítomnosti žalovanej. Uvedené preukazujú napríklad osobné údaje obsiahnuté v týchto dokumentoch. Je nesporné ďalej, že tieto dokumenty boli vlastnou rukou podpísané žalovanou a to napriek tomu, že žalovaná vo svojom odpore k Platobnému rozkazu tvrdila, že žalobkyňa zneužila jej podpisové právo,
následne vo svojom vyjadrení zo dňa 2.5.2019 tvrdila, že je pravda, že podpísala jeden papier a záverom na pojednávaní 16.9.2020 priznala, že podpísala dva prázdne papiere. Žalovaná nakoniec teda priznala, že toto sú jej podpisy, pričom tvrdenie, že by podpisovala bianko papiere nemá logické zdôvodnenie, a pravdivosť tohto tvrdenia vylučuje skutočnosť, že listiny obsahujú osobné údaje žalovanej, ako napríklad číslo vtedy platného Občianskeho preukazu. Žalobkyňa následne špecifikovala dôvod uznania dlhu prostredníctvom svedeckých výpovedí. Svedok pani I., ktorá nie je v rodinnom vzťahu so žalobkyňou potvrdila, že žalovaná si pravidelne brala pôžičky aj od nej, ktoré však do dňa pojednávania nevrátila. Svedkyňa pani M., ktorá je sestrou žalobkyne potvrdila existenciu pôžičky o ktorej skutočnosti sa dozvedela ešte pred podaním žaloby od nebohej matky. Svedkyňa pani K., sestra žalobkyne taktiež potvrdila existenciu pôžičky, pričom potvrdila, že o nej vie aj z dokumentov od Providentu. Svedok manžel žalobkyne potvrdil skutočnosť, že si žalovaná pravidelne prosila peniaze od jeho manželky, t.j. žalobkyne, za účelom zaplatenia účtov. Žalovaná namietala zaujatosť svedkov, avšak jedného zo svedkom navrhla práve žalovaná. Jedná sa o rodinné financie a tieto informácie zdieľame spravidla len s tými najbližšími. Svedecké výpovede preto boli pravdivé a to potvrdzuje aj skutočnosť, že ani pri časovo a obsahovo náročnom výsluchu si svedkovia v žiadnej časti svojich výpovedí neprotirečili.
7. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalovaná neuznáva pôžičku, ktorú by si prevzala, hlavne vo výške 4.500,- €. Priznáva, že podpísala 2 prázdne listy, kde žalobkyňa mala zapisovať, na jedom dokumente druh a sumu za vykonané práce a na druhom prípadne práce navyše. Uznanie dlhu neobsahuje potrebné náležitosti. Nie je uvedené v akých čiastkach má byť dlh splácaný, kedy sa majú vrátiť a akým spôsobom, že obsahujú duplicitne roky 2013, čo je veľmi všeobecné, neobsahuje dátum a miesto spísania a žalovaná neobdržala žiaden originál ani kópiu tohto dokumentu. Odmietame výšku úrokov, ktorá bola v tom čase iná v zmysle právnych predpisov a takisto mala byť rozdelená na 2 čiastky zo suma 3.000,- € a 1.500,- €. Návrh na vydanie platobného rozkazu nie je v súlade s dôkazmi, ktoré žalobkyňa predložila. žalobkyni podpísala prázdne dva dokumenty, alebo papiere, do ktorých jej podľa vyjadrenia žalobkyne, mala žalobkyňa zapisovať evidenciu dňov vykonanej práce v domácnosti žalobkyne. Následne tieto dva podpísané listy žalovaná nevidela, v podstate na ne zabudla. Žalovaná obidva podpísané listy pod názvom Priznanie dlžnej čiastky videla, až pri zahájení súdneho konania, pričom samotný návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 4 500,- €, ktorý podala žalobkyňa, je neopodstatnený a zmätočný. Žalobkyňa si návrhom uplatnila čiastku vo výške 3 000,- € za obdobie 2012 a 2013, ktorú mala žalovaná vrátiť do 31.12.2015. Dôkazy predložila na výšku 4 500,- €, čiže sumu 1 500,- € za obdobie 2013-2014, ktorú mala vrátiť žalovaná do 31.12.2016 v samotnom podaní na súde neuplatnila. Je sporné, že žalovaná obsah priznaní dlžnej čiastky nevidela a nečítala, až v súdnom konaní. Žalobkyňa neuniesla žalobné bremeno a to neidentifikovala dôvod pôvodnej žaloby, t.j. nešpecifikovala právny základ samotnej dlžoby z ktorej následne vznikli dva dokumenty Priznanie dlžnej čiastky. Žalobkyňa až na samotnom konaní dňa 9.6.2021 uviedla dôvod vzniku dlžoby, t.j. pôžičku od spoločnosti Provident. Tu poukazuje na skutočnosť, že pôžička od Providentu bola poskytnutá priamo žalobkyni. Prečo žalobkyňa túto skutočnosť neuviedla už v samotnom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Obidva dokumenty Priznanie dlžnej čiastky, neobsahovali určenie dôvodu dlhu, ktorý by mal byť zrozumiteľný a presný, ktorý by vymedzoval na základe čoho dlh vznikol. Podstatný nedostatok v obidvoch dokumentoch je absenciu dátumu podpísania Uznania dlhu, kedy k nemu došlo, z čoho vyplýva plynutie novej premlčacej lehoty. Poukazuje na zmanipulované svedecké výpovede sestier, ako aj samotného manžela žalobkyne a považuje ich za neprijateľné a dohodnuté. Nakoľko všetky tvrdenia svedkov boli postavené na tvrdení, ktoré sa dozvedeli od nebohej mamičky žalobkyne. Všetci svedkovia vo svojich výpovediach tvrdili, že žalovaná je manipulátorka, že ovplyvňuje mamičku žalobkyne, že konala pod citovým nátlakom. Na základe týchto tvrdení je na zvážení otázka prečo žalobkyňa so žalovanou ďalej spolupracovala a nechala ju v jej domácnosti naďalej fungovať. K svedkyni pani I.Ň.Á.j len toľko,: tvrdenia ktoré predniesla, ako svedkyňa ničím nepodložila, je pravda, že žalovaná si od nej požičala 200,- €, ktoré musela zaplatiť za byt, ale následne jej ich aj vrátila. O spomínanej sume 600,- € vedomosti nemá. Právna zástupkyňa žalovanej poukázala na nezvládnutie dôkazného bremena zo strany žalobkyne, kedy a z akého právneho dôvodu žalobkyňa požičala žalovanej sumu 3 000,- € a kedy konkrétne sumu 1 500,- € vzhľadom k tomu, že uznania dlhu to popisujú všeobecne, vlastne vôbec. Vzhľadom na uvedené žiada žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať nám náhradu trov konania.
8. Svedkyňa Mária I., na pojednávaní uviedla, že so žalovanou boli kamarátky, zvykli si pomôcť, keď bolo treba požičala jej peniaze. Potom, ako sa odsťahovala z Duloviec sa ju pokúšala telefonicky kontaktovať, avšak nedvihla jej telefón. Požičané finančné prostriedky žalovaná svedkyni nevrátila. Svedkyňa má
vedomosť, že žalovaná si požičiavala finančné prostriedky aj od iných, keď k nej prišla zvykla spomínať, od koho má peniaze a spomenula aj, že má požičané peniaze od žalobkyne. Žalovaná si požičiavala v roku 2012, 2013 a 2014. Bolo to v sumách cca po 30,- až 20,- €, požičala jej na splátku na nový byt. Spolu to mohlo byť zhruba 600,- €. Odkedy sa odsťahovala z Duloviec sa stretli len raz, keď išla na autobus, a povedala mi, že bola upratovať u nejakého priateľa. Svedkyňa vlani taktiež chodila upratovať k žalobkyni, ale v súčasnosti už nechodí. O dlžobe žalovanej už vedela aj predtým z obdobia keď chodievala ku nej žalovaná. Žalovanú videla naposledy vlani, keď bola upratovať u priateľa. Svoju pohľadávku neriešila z toho dôvodu, že s ňou žalovaná nekomunikovala a nestretla ju.
9. Svedkyňa M. M., staršia sestra žalobkyne, na pojednávaní uviedla, že viem o tom, že žalobkyňa poskytla žalovanej pôžičku, avšak dozvedela sa o tom, až neskoro a to od ich nebohej mamičky. Výšku pôžičku sa dozvedela až následne od svojej sestry, má vedomosť o tom, že výška pôžičky mala byť 4 500,- €. Mamička zomrela 18.2.2015 a svedkyni o pôžičke povedala v decembri 2014. Mamička bola do mája 2014 sebestačná a chodiaca, následne ju v máji 2014 hospitalizovali v nemocnici na Kramároch, odkiaľ ju prepustili 10.6.2014 imobilnú. Až do konca roka strávila približne tri mesiace v nemocnici. Počas toho obdobia, čo bola doma svedkyňa chodila za mamičkou pred nočnou, alebo po nočnej. Žalovaná chodila do domácnosti našej matky za účelom starostlivosti o ňu, bolo to však iba pár krát, často krát nadbytočne a to iba tak, že prišla, spravila si kávu, zapálila si a odišla. O jej finančnom odmeňovaní neviem, avšak myslím si že za túto činnosť 3 až 5 € bolo adekvátne ohodnotenie. Svedkyni nie je jasné, prečo žalobkyňa roky trpela žalovanú vo svojej domácnosti. Žalobkyňa býva veľmi súdna, ale možno sa potrebovala s niekým porozprávať, alebo nejak si musela žalovaná žalobkyňu aj mamu opantať, keď jej požičala toľko peňazí. Účelom pôžičky, podľa informácii svedkyne, ktoré obdržala od nebohej mamičky, malo byť, že žalovaná mala nedoplatky a potrebovala ich uhradiť.
10. Svedkyňa B. K., mladšia sestra žalobkyne, na pojednávaní uviedla, že mala vedomosť o tejto pôžičke. Vedela o tom, že žalovaná cez moju mamu ťahá z nich peniaze. Následne musela odísť do práce a keď sa vrátila našla som už papiere od Providentu. Dokopy to bolo cca 4 500,- €. Mohlo to byť cca v roku 2010 až 2011. Svedkyňa každý víkend po práci chodila domov, aby pomohla sestre s prácami v domácnosti a so starostlivosťou o matku. Následne dala výpoveď, avšak výpovedná doba bola tri mesiace v tomto období pokračovala v rovnakom režime a po skončení pracovného pomeru v decembri 2014 zostala doma a naplno sa starala o matku. Počas tohto obdobia pani Y. zvykla chodiť do ich domácnosti s tým, že chcela pomôcť s mamou a aj keď sme jej povedali, že to nie je potrebné, trvala na návšteve matky, že ju aspoň pozdraví, keď som vošla do miestnosti svedkyňa počula ako od ležiacej matky pýta peniaze. Sestra vzala úver od Providentu, pre žalovanú, pretože ich ukecala, citovým nátlakom, pretože má malé deti, vyhodia ich na ulicu a podobne, tri roky robila tento citový nátlak na mamičku a žalobkyňu, bola veľmi dobrá manipulátorka. V situácii kedy svedkyňa videla svoju matku umierať nedávala na to taký pozor, či niekto sa ju snaží v tejto situácii zneužiť. Žalovanej povedala, aby odišla a už matku neznervózňovala.
11. Svedok V. Z., manžel žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalovanú pozná asi 10 rokov. Svedok každý druhý víkend chodil na Slovensko, plus tu trávil dovolenky. V čase, ako u nich pracovala žalovaná, jeho manželka, žalobkyňa nebola zamestnaná. Žalovanú zamestnala z tohto dôvodu, že niekedy potrebovala pomoc, ale niekedy sa prišla žalovaná len porozprávať a na kávu. O tom, že manželka požičala peniaze žalovanej sa svedok dozvedel pred dvomi rokmi, avšak sumu o akú išlo nepozná. Požičané finančné prostriedky pochádzali od neho, každý mesiac jej dáva peniaze a z toho to bolo. O pôžičke z Providente, ktorú si zobrala žalobkyňa za účelom pôžičky žalovanej svedok nevedel. Žalovaná prosíkala o peniaze, aby vedela zaplatiť svoje účty ako elektrinu, vodu. Väčšinou od žalobkyne. O svokru sa starala väčšinou žalobkyňa. Keď potrebovala pomoc, žalovaná pomohla, viac to nebolo. Žalovaná za svoju prácu dostala dosť, dostala 20 až 25 € a jedlo denne, pracovala maximálne 7 až 8 hodín denne, ale nie každý deň. Syn plakal, že nemôže chodiť do školy, svedok mu dal 20,- €, aby mohol odcestovať do školy, ale on sa išiel zabávať. Aj priateľa žalovanej za jeho prácu svedok poriadne zaplatil.
12. Vo veci po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to najmä: priznanie dlžnej čiastky I., priznanie dlženej čiastky II., potvrdenie o poberaní náhradného výživného za rok 2012- 2015, a iné a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
13. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalobkyňa so žalovanou spísali dokument nazvaný „priznanie dlžnej čiastky“ ktorom sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobkyni dlh vo výške 3.000,- €,
ktorý vznikol v období rokov 2012 až 2013 do 31.12.2015. Následne spísali žalobkyňa so žalovanou dokument opäť nazvaný „priznanie dlžnej čiastky“ ktorom sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobkyni dlh vo výške 3.000,- €, ktorý vznikol v období rokov 2013 až 2014 do 31.12.2016. Spísané dokumenty mali byť písomným rámcom pre ústne uzavretú zmluvu o pôžičke ktorá bola uzavretá medzi žalovanou a žalobkyňou a na základe, ktorej mala žalobkyňa postupne požičať žalovanej finančné prostriedky vo výške 4.500,- €
14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
17. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
18. Podľa § 49 a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
21. Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
22. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je teda prenechanie veriteľom dlžníkovi veci určené podľa druhu a to najmä peniaze so záväzkom dlžníka vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Ide o dvojstranný právny úkon, kde forma nie je podstatná ta postačilo by aj ústna dohoda. Nevyhnutným predpokladom zmlúv o pôžičke tak ako každej zmluvy je zhodná vôľa oboch strán. Pôžička je reálny kontrakt, kde okrem samotného uzavretia zmluvy je potrebné aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
26. Z vykonaného dokazovania a prednesu sporových strán a svedkov ako aj v konaní predloženými listinnými dôkazmi, pre mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou prišlo k uzatvoreniu
ústnej zmluvy o pôžičke, resp. niekoľkých samostatných ústnych zmlúv o pôžičke v období rokov 2011 až 2014, ktorými žalobkyňa poskytla žalovanej finančné prostriedky vo výške 4.500,- €. Ako dôkaz poskytnutia finančných prostriedkov súd vyhodnotil listinné dôkazy označené ako „priznanie dlžnej čiastky“ vo výške 3.000,- € za obdobie rokov 2012 až 2013, ktorú sa zaviazala splatiť do 31.12.2015, vlastnou rukou podpísaného žalovanou a príznakmi dlžnej čiastky vo výške 1.500,- € za obdobie rokov 2013 až 2014, ktorú sa zaviazala splatiť do 31.12.2016 a ktoré zároveň obsahujú osobné údaje žalovanej platné v čase vyhotovovania týchto dokumentov. Obranu žalovanej, že dané listiny boli podpísané ako prázdne listiny slúžiace na zapisovanie odrobených hodín žalobkyni súd vyhodnotil ako neúčinnú, nakoľko ju žalovaná nepodporila žiadnymi listinnými dôkazmi ani svedeckými výpoveďami a taktiež nevysvetlila akým spôsobom a z akého dôvodu sa mala žalobkyňa dostať k jej, v tom čase platným, osobným údajom, vrátane toho času platného občianskeho preukazu. Jediným svedkom, ktorého žalovaná navrhla, bol svedok V. Z., manžel žalobkyne, ktorý však vo svojej svedeckej výpovedi žiadnym spôsobom nepotvrdil tvrdenia žalovanej, naopak potvrdil skutočnosti uvádzané žalobkyňou a to, že ich žalobkyňa mala poskytnúť finančné prostriedky titulom pôžičky ako aj že žalovaná bola v zlej finančnej situácii a od žalobkyni často žiadala o finančnú pomoc. Uvedené skutočnosti boli podporené aj výpoveďami ďalších svedkov a to M. M.Ť., B. K., ako aj M. I., ktoré potvrdili poskytnutie pôžičky vo forme finančnej hotovosti žalovanej žalobkyňou a, o ktorých sa dozvedeli z rôznych zdrojov, či už od samotnej žalobkyne, nebohej matky svedkýň a dokonca aj od samotnej žalovanej, v prípade svedkyni M. I.. Súd vzhľadom na konzistentnosť svedeckých výpovedí, aj napriek príbuzenskému pomeru svedkýň so žalobkyňou nemal žiadne relevantné dôvody spochybniť vierohodnosť svedeckých výpovedí, rovnako ani žalovaná nepredložil žiadne dôkazy alebo tvrdenie, ktoré by mali svedecké výpovede spochybniť. Čo sa týka určenia dátumu uzavretia ústnej zmluvy o pôžičke súd má za to že k nim malo prísť v rokoch 2011 až 2014 a lehota splatnosti uplynula dňom 31.12.2016. Premlčacia doba teda začala plynúť dňom 01.01.2017 a uplynula dňom 31.12.2019. Dané skutočnosti sporovými stranami namietané neboli, napriek tomu je nepochybné, že žalovaná sa o požiadavke žalobkyni uhradiť svoj dlh mohla dozvedieť najneskôr doručením žalobného návrhu, teda dňom 20.02.2019 a teda, až do rozhodnutia súdu vo veci samej mala priestor na plnenie. Súd uvádza dané skutočnosti, napriek tomu, že v konaní nebola vznesená námietka premlčania . V zmysle § 150 CSP povinnosť tvrdiť je jednou zo základných procesných povinností strán sporu. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávny sankciu v podobe prehry sporu. Povinnosť strany sporu tvrdiť je základným princípom civilného procesu v zmysle článku 8 CSP. Súd je v sporovom konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami sporových strán. Keďže žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v zmysle § 150 a 151 CSP a počas celého konania neposkytla súdu žiaden dôkaz o skutočnostiach, ktoré tvrdila na svoju obranu súd, vzhľadom na vykonané dokazovanie súd mal za to v danom prípade prišlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 4.500,- € a zároveň jej priznal nárok na uplatnený úrok z omeškania v zákonnej výške, t. j. vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000,- € od 01.01.2016 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 1.500,- € od 01.01.2017 do zaplatenia, teda počnúc dňami nasledujúcimi po dohodnutej splatnosti dlhu.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní úspešnejšou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
28. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.