Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/25/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: L. Z. - K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX V., zastúpenej: Nagy & Nagy s.r.o., so sídlom Kukučínova 8, 940 02 Nové Zámky, proti žalovanej: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX V., zastúpenej: JUDr. Gabriela Škodáčková, advokátka so sídlom Župná 14, 945 01 Komárno, o zaplatenie sumy 4 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 19. júla 2021 č.k. -150, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 000 eur od 01.01.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 500 eur od 01.01.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

1.2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou prišlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke, resp. niekoľkých samostatných ústnych zmlúv o pôžičke, v období rokov 2011 až 2014, ktorými žalobkyňa poskytla žalovanej finančné prostriedky vo výške 4 500 eur. Ako dôkaz poskytnutia finančných prostriedkov vyhodnotil listinné dôkazy označené ako „priznanie dlžnej čiastky“ vo výške 3 000 eur za obdobie rokov 2012 až 2013, ktorú sa zaviazala splatiť do 31.12.2015, vlastnou rukou podpísaného žalovanou, a „priznanie dlžnej čiastky“ vo výške 1 500 eur za obdobie rokov 2013 až 2014, ktorú sa zaviazala splatiť do 31.12.2016, a ktoré zároveň obsahujú osobné údaje žalovanej platné v čase vyhotovovania týchto dokumentov. Obranu žalovanej, že dané listiny boli podpísané ako prázdne listiny slúžiace na zapisovanie odrobených hodín žalobkyni vyhodnotil ako neúčinnú, nakoľko ju žalovaná nepodporila žiadnymi listinnými dôkazmi ani svedeckými výpoveďami, a taktiež nevysvetlila akým spôsobom a z akého dôvodu sa mala žalobkyňa dostať k jej, v tom čase platným, osobným údajom, vrátane toho času platného občianskeho preukazu. Jediným svedkom, ktorého žalovaná navrhla vypočuť bol V., manžel žalobkyne, ktorý však vo svojej svedeckej výpovedi žiadnym spôsobom nepotvrdil tvrdenia žalovanej, naopak potvrdil skutočnosti uvádzané žalobkyňou, a to, že žalobkyňa mala poskytnúť finančné prostriedky titulom pôžičky, ako aj že žalovaná bola v zlej

finančnej situácii a od žalobkyni často žiadala o finančnú pomoc. Uvedené skutočnosti boli podporené aj výpoveďami ďalších svedkov, a to M. M., B. K. a M. I., ktoré potvrdili pôžičky žalovanej vo forme finančnej hotovosti poskytnutej žalobkyňou, o ktorých sa dozvedeli z rôznych zdrojov, či už od samotnej žalobkyne, nebohej matky svedkýň, a dokonca aj od samotnej žalovanej, v prípade svedkyne M. I.. Vzhľadom na konzistentnosť svedeckých výpovedí, aj napriek príbuzenskému pomeru svedkýň so žalobkyňou, nemal žiadne relevantné dôvody spochybniť vierohodnosť svedeckých výpovedí, rovnako ani žalovaná nepredložila žiadne dôkazy alebo tvrdenia, ktoré by mali svedecké výpovede spochybniť. Čo sa týka určenia dátumu uzavretia ústnej zmluvy o pôžičke mal za to, že k nim malo prísť v rokoch 2011 až 2014 a lehota splatnosti uplynula dňom 31.12.2016. Premlčacia doba teda začala plynúť dňom 01.01.2017 a uplynula dňom 31.12.2019. Dané skutočnosti sporovými stranami namietané neboli, napriek tomu je nepochybné, že žalovaná sa o požiadavke žalobkyne uhradiť svoj dlh mohla dozvedieť najneskôr doručením žalobného návrhu, teda dňom 20.02.2019 a teda, až do rozhodnutia súdu vo veci samej mala priestor na plnenie. Dané skutočnosti uviedol napriek tomu, že v konaní nebola vznesená námietka premlčania.

1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle povinnosť tvrdiť je jednou zo základných procesných povinností strán sporu. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávny sankciu v podobe prehry sporu. Povinnosť strany sporu tvrdiť je základným princípom civilného procesu v zmysle článku 8 . Súd je v sporovom konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami sporových strán. Keďže žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v zmysle a 151 a počas celého konania neposkytla žiaden dôkaz o skutočnostiach, ktoré tvrdila na svoju obranu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade prišlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Na základe uvedeného zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 4 500 eur a zároveň jej priznal nárok na uplatnený úrok z omeškania v zákonnej výške, t.j. vo výške 5 % ročne zo sumy 3 000 eur od 01.01.2016 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 1 500 eur od 01.01.2017 do zaplatenia, teda počnúc dňami nasledujúcimi po dohodnutej splatnosti dlhu.

1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle , keďže žalobkyňa bola v konaní úspešnou stranou sporu. Uviedol, že o výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle . Lehotu na plnenie určil v súlade s .

2.1. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že ju od uloženej povinnosti oslobodí, alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodila ustanoveniami , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h), konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d), a súd správnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b).

2.2. Tvrdila, že žalobkyňa nepreukázala, že jej osobne odovzdávala postupne finančnú hotovosť počas obdobia rokov 2012-2013. Poprela podpísanie listín označených ako priznanie dlžnej čiastky a tvrdila, že žalobkyňa jej dala podpísať dva prázdne hárky papiera a obsah sporných listín sama žalobkyňa doplnila. Tvrdila, že návrh na začatie konanie mal chyby, nezrovnalosti a zmätočnosť, na čo poukazovala počas konania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s obsahom podania a jeho dôkazmi nevysporiadal.

2.3. Zopakovala svoje tvrdenia z konania pred súdom prvej inštancie, podľa ktorých v domácnosti žalobkyne pracovala v rokoch 2012 až 2015, a starala sa aj o záhradu a matku žalobkyne, za odmenu od 3 do 5 eur. Napriek svojej zlej finančnej situácii si nepožičala žiadne finančné prostriedky, nakoľko si bola vedomá že ich nebude vedieť vrátiť. Žalobkyňa jej dala podpísať dva prázdne hárky papiera, pričom tvrdila, že do nich bude zapisovať odpracované čiastky za vykonané práce v jej domácnosti. Predložené dokumenty týkajúce sa priznania dlžnej čiastky odmietla a tvrdila, že čiastka 4 500 eur je približne taká suma, ktorú jej žalobkyňa za cca dva a pol roka vyplatila 5 eurovými odmenami denne za vykonávanie prác, keď jej odmena za vykonané práce bola približne 150 eur mesačne, a za 30 mesiacov bola 4 500 eur.

2.4. Namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s existenciou skutočného dlhu medzi spornými stranami, a že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz potvrdzujúci poskytnutie finančných prostriedkov, ktorým by preukázala dôvod a výšku pôžičky. V žalobe žiadnu pôžičku nespomenula. O existencii zmluvy o pôžičke sa jej právny zástupca prvýkrát vyjadril až po poučení podľa . Tvrdila, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázania, že prišlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, nakoľko pôžička je reálny kontrakt, kde okrem samotného uzavretia zmluvy je potrebné aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Poukázala na bod 13. napadnutého rozsudku a . Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. z 23.01.2003, z ktorého citovala.

2.5. Odmietla tvrdenia svedkov a namietala, že svedecké výpovede svedkýň - sestier a známej žalobkyne, boli dohodnuté a zmanipulované. Namietala že súd prvej inštancie jej neumožnil vyjadriť sa k svedeckým výpovediam a konfrontovať vypovedané skutočnosti a tvrdenia svedkýň a usmernil ju, že po vypočutí všetkých svedkov sa bude môcť vyjadriť, k čomu však, z dôvodu časovej tiesne jednotlivých pojednávaní, nedošlo. Namietala voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého mal preukázané uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke, respektíve niekoľkých samostatných ústnych zmlúv o pôžičke v období rokov 2011 až 2014, ktorými žalobkyňa poskytla žalovanej finančné prostriedky vo výške 4 500 eur. Namietala aj voči tvrdeniu súdu prvej inštancie, podľa ktorého, potom ako si požičala peňažné prostriedky, boli spísané dve písomnosti pod názvom priznanie dlžnej sumy celkovej výške 4 500 eur, a tvrdila, že tvrdenie je nepravdivé s poukazom na notárom overený dodatok k výsluchu svedkov zo dňa 29.04.2019 založený v spise.

2.6. Namietala, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní riadil iba skutkovými tvrdeniami žalobkyne a jej svedkov, všetky návrhy a námietky prednesené žalovanou či už písomne alebo na pojednávaniach ignoroval a v napadnutom rozhodnutí sa s nimi nevysporiadal, alebo ich vykladal svojvoľne nerešpektujúc zásadu rovnosti strán konania. Nevykonal dostatočné dokazovanie rozhodujúce pre posúdenie veci. Napadnutý rozsudok nespĺňa zákonom dané atribúty na jeho obsah, pretože v záhlaví chýba dátum narodenia alebo iný identifikačný údaj žalobkyne, rozhodnutie je zmätočné v porovnaní s uplatneným návrhom a napadnutý rozsudok neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania a o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva. Napadla aj výrok o trovách konania, ktorý obsahuje chybný údaj o tom že o výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v konaní uplatnila svoj legitímny nárok a pritom uniesla dôkazné bremeno súvisiace s jeho preukázaním. Poukázala na vykonané dokazovanie. Žalovaná v odvolaní nepoukázala na žiadne nové skutočnosti, len zopakovala svoje tvrdenia, počas celého konania ani v odvolaní ničím nepodložila svoju argumentáciu a nenavrhla žiadne dôkazné prostriedky ktoré by preukázali pravdivosť je tvrdení. Žalovaná teda neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa na druhej strane svoj nárok preukázala vykonanými listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil.

4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 13.12.2021 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania. Vyjadrila presvedčenie, že žalobkyňa zneužila jej dôverčivosť, rozrušenie, priateľstvo, neskúsenosť a finančnú závislosť, a dala podpísať dva papiere bez akéhokoľvek textu. Žiadala, aby odvolací súd prihliadol na absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení dňa 02.02.2022 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých doteraz podaných písomných vyjadrení a ústnych prednesov. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, vychádza z riadne zisteného skutkového stavu a na základe dôkladného vykonaného dokazovania. Vyjadrenie žalovanej zo dňa 13.12.2021 považovala za účelové a nepresvedčivé.

6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 15.02.2022 uviedla že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich písomných a ústnych vyjadrení a podaného odvolania.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§

219 ods. 3 ). Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9.1. Žalovaná v odvolaní namietala vadu konania spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Argumentovala, že súd prvej inštancie jej neumožnil vyjadriť sa k svedeckým výpovediam a konfrontovať vypovedané skutočnosti a tvrdenia svedkýň a usmernil ju, že po vypočutí všetkých svedkov sa bude môcť vyjadriť, k čomu však z dôvodu časovej tiesne jednotlivých pojednávaní nedošlo.

9.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí právo na prístup k súdu, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, právo vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa zo všetkými relevantnými skutočnosťami súdom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia. Hoci porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu, o naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, keď postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných práv strany sporu dosiahne takú mieru, ktorá odôvodňuje záver, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.3. V danej veci súd prvej inštancie za účelom výsluchu svedkýň nariadil pojednávanie na deň 09.06.2021. Pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu, žalobkyňa a žalovaná. Výsluchy prebiehali tak, že svedkyniam najprv kládol otázky právny zástupca žalobkyne a potom právna zástupkyňa žalovanej. Pojednávanie bolo odročené na deň 21.06.2021 za účelom výsluchu posledného svedka. Pojednávania sa zúčastnili právni zástupcovia strán sporu, žalobkyňa a žalovaná. Výsluch prebiehal rovnako tak, že svedkovi najprv kládla otázky právna zástupkyňa žalovanej a potom žalovaná. Pojednávanie bolo odročené na deň 19.07.2021, na ktorom súd prevej inštancie poučil strany sporu podľa a a vyzval ich, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a v k právnej stránke veci. Na závere sa vyjadrili sa právni zástupcovia strán sporu a súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok. Odvolací súd posudzujúc procesný postup súdu prvej inštancie dospel k záveru, že ním nebolo žalovanej znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, ani nedošlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces. Právna zástupkyňa žalovanej mala možnosť klásť svedkom otázky a túto možnosť aj využila, pričom na záver mala možnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, ktorú rovnako využila. 10.1. Žalovaná ďalej namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie riadil iba skutkovými tvrdeniami žalobkyne a jej svedkov, všetky návrhy a námietky prednesené žalovanou či už písomne alebo na pojednávaniach ignoroval a v napadnutom rozhodnutí sa s nimi nevysporiadal alebo ich vykladal svojvoľne nerešpektujúc zásadu rovnosti strán konania. Tvrdila, že napadnutý rozsudok nespĺňa zákonom dané atribúty na jeho obsah, pretože v záhlaví chýba dátum narodenia žalobkyne, rozhodnutie je zmätočné v porovnaní s uplatneným návrhom, a napadnutý rozsudok neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania a o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva. Uvedená argumentácia svedčí tomu, že žalovaná namietala vadu konania vymedzenú v ustanovení .

10.2. Vada konania vymedzená v ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie . Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a

výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore úplný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a len všeobecné súhrnné zistenia špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie obsahuje skutkové zistenia, súdom prvej inštancie aplikované právne normy a právne závery, pre ktoré nemožno konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a tým vadu konania majúcu za následok odňatie práva na spravodlivý proces.

10.3. Vo vzťahu k tvrdeniu, že v záhlaví chýba dátum narodenia žalobkyne, rozhodnutie je zmätočné v porovnaní s uplatneným návrhom, a napadnutý rozsudok neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania a o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva, odvolací súd dodáva, že chýbajúci dátum narodenia žalobkyne v záhlaví rozsudku, ani nesprávne poučenie o odvolaní, nemajú za následok inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dátum narodenia žalobkyne je uvedený v rozsudku odvolacieho súdu, pričom oba rozsudky tvoria jeden celok. Navyše pokiaľ by absencia dátumu narodenia žalobkyne mala spôsobiť problém pri vykonateľnosti rozsudku, môže žalobkyňa podať návrh vydanie opravného uznesenia, prípadne súd prvej inštancie môže uvedený nedostatok napraviť opravným uznesením aj bez návrhu postupom podľa . . Dôsledky nesprávneho poučenia o odvolaní, resp. absencie lehoty na podanie odvolania a označenia súdu, na ktorý je možné odvolanie podať rieši ustanovenie a . V zmysle uvedeného ustanovenia odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (ods. 3). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (ods. 4). V danej veci žalovaná, napriek vadnému poučeniu v napadnutom rozsudku, podala odvolanie včas a na príslušný súd. Odvolací súd konštatuje, že žalovanou vytýkané vady rozsudku nemajú za následok inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť.

10. 3. Keďže obsahu spisu odvolací súd nezistil procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo žalovanej znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nedostatok dôvodov, pre ktoré by bolo možné konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku ani iné vady konania majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

11.1. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 4 500 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. V žalobe uviedla, že žalovanej potupne v období rokov 2012 - 2013 požičala peňažnú hotovosť vo výške 4 500 eur, ktorú jej osobne odovzdala. Žalovaná uvedený dlh voči žalobkyni písomne uznala s tým, že sa zároveň zaviazala tento svoj záväzok uhradiť najneskôr do 31.12.2015. Žalovaná v uvedenej lehote svoj dlh voči nezaplatila a nereagovala ani na osobné a telefonické výzvy ku úhrade predmetného záväzku. Následne sa z vyššie uvedeného miesta svojho trvalého pobytu odsťahovala na neznáme miesto, pričom žalobkyni sa podarilo zistiť len že toho času by mal bývať v meste Hurbanovo.

11.2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Tvrdila, že žalobkyňa zneužila jej podpisové právo, na základe toho ona sama bez jej vedomia vypracovala spisy o dlžobe. Nikdy neuznala uvedený dlh voči žalobkyni písomne, nakoľko zmluvy nepísala. Taktiež neuznala úroky, ktoré žiada, nakoľko medzi žalobkyňou a žalovanou nebola zmluvne ani písomne uzavreté takéto podmienky. Žalobkyni vypomáhala v domácnosti za plat na základe ústnej dohody.

11.3. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na odvolanie podané žalovanou, je rozsudok súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná spísala listinu označenú ako „priznanie dlžnej čiastky“, v ktorej priznala svoj dlh voči žalobkyni vo výške 3 000 eur, ktorý vznikol v období rokov 2012 až 2013, a zaviazala sa dlžnú sumu uhradiť do 31.12.2015. Žalovaná spísala listinu označenú ako „priznanie dlžnej čiastky“, v ktorej priznala svoj dlh voči žalobkyni vo výške 1 500 eur, ktorý vznikol v období rokov 2013 až 2014, a zaviazala sa dlžnú sumu uhradiť do 31.12.2016.

13. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

14. Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

15. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce, že žalovaná vlastnou rukou podpísala listinu označenú ako „priznanie dlžnej čiastky“ vo výške 3 000 eur za obdobie rokov 2012 až 2013, ktorú sa zaviazala splatiť do 31.12.2015, a vlastnoručne podpísala aj listinu „priznanie dlžnej čiastky“ vo výške 1 500 eur za obdobie rokov 2013 až 2014, ktorú sa zaviazala splatiť do 31.12.2016. Uvedené listiny zároveň obsahujú osobné údaje žalovanej platné v čase vyhotovovania týchto dokumentov. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovanou prišlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke. resp. niekoľkých samostatných ústnych zmlúv o pôžičke, v období rokov 2011 až 2014, ktorými žalobkyňa poskytla žalovanej finančné prostriedky vo výške spolu 4 500 eur, preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 4 500 eur a zároveň jej priznal nárok na uplatnený úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 3 000 eur od 01.01.2016 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 1 500 eur od 01.01.2017 do zaplatenia, teda počnúc dňami nasledujúcimi po dohodnutej splatnosti dlhu. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súd prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil. Správny bol aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže žalobkyňa bol v spore plne úspešná. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku ďalej iba poukazuje ( ).

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorá nevzniká len dohodou zmluvných strán, ale až skutočným prenechaním predmetu pôžičky. Dôkazné bremeno preukázania uzavretia zmluvy a odovzdania požičaných peňazí zaťažuje veriteľa. V danej veci veriteľka, v procesnom postavení žalobkyne, svoju dôkaznú povinnosť splnila a preukázala uzavretie dvoch ústnych zmlúv o pôžičke a aj reálne odovzdanie požičaných peňazí, čo žalovaná potvrdila svojom podpisom na listinách označených ako „Priznanie dlžnej čiastky“ (č.l. 3 a 4). Za týchto skutkových okolností bolo na žalovanej, aby preukázala, že svoj dlh vo výške 3 000 eur a dlh vo výške 1 500 eur žalobkyni uhradila v dohodnutej lehote. Keďže žalovaná v spore nepreukázala,

že dlžné sumy žalovanej sume vrátila žalobkyni riadne a včas, súd prvej inštancie správne rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.

19.1. Odvolací súd v zmysle sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní. S namietanými vadami konania sa odvolací súd vysporiadal v bodoch 9. a 10.

19.2. Žalovaná v odvolaní ďalej tvrdila, že žalobkyňa nepreukázala, že jej osobne odovzdávala postupne finančnú hotovosť počas obdobia rokov 2012-2013. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Žalobkyňa preložila listinné dôkazy na preukázanie svojho nároku, podpísané žalovanou, a to priznanie dlžnej čiastky na sumu 3 000 eur a priznanie dlžnej čiastky na sumu 1 500 eur. Tieto listiny preukazovali existenciu dlhu žalovanej voči žalobkyni aj dobu jeho vrátenia. Žalobkyňa zároveň tvrdila, že žalovanej peniaze odovzdala. Hoci žalovaná skutočnosti, ktoré vyplývali z uvedených listinných dôkazov a tvrdení žalobkyne poprela, žiadnymi dôkazmi ich nevyvrátila. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že žalobkyňa jej dala podpísať dva prázdne hárky papiera a obsah sporných listín sama žalobkyňa doplnila, toto tvrdenie v spore nepreukázala. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdom prvej inštancie, podľa ktorého žalovaná dôkazné bremeno svojich tvrdení neuniesla.

19.3. Žalovaná v odvolaní tiež zopakovala svoje tvrdenia z konania pred súdom prvej inštancie, podľa ktorých v domácnosti žalobkyne pracovala v rokoch 2012 až 2015, a starala sa aj o záhradu a matku žalobkyne, za odmenu od 3 do 5 eur. Napriek z tvojej v zlej finančnej situácii si nepožičala žiadne finančné prostriedky, nakoľko si bola vedomá že ich nebude vedieť vrátiť. Žalobkyňa jej dala podpísať dva prázdne hárky papiera, pričom tvrdila, že do nich bude zapisovať odpracované čiastky za vykonané práce v jej domácnosti. Predložené dokumenty týkajúce sa priznania dlžnej čiastky odmietla a tvrdila, že čiastka 4 500 eur je približne taká suma, ktorú jej žalobkyňa za cca dva a pol roka vyplatila 5 eurovými odmenami denne za vykonávanie prác, keď jej odmena za vykonané práce bola približne 150 eur mesačne, a za 30 mesiacov bola 4 500 eur. Podľa názoru odvolacieho súdu s uvedenými tvrdeniami sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v dôvodoch napadnutého rozsudku (bod 26.), ktoré odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať.

19.4. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s existenciou skutočného dlhu medzi spornými stranami, a že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz potvrdzujúci poskytnutie finančných prostriedkov, ktorým by preukázala dôvod a výšku pôžičky, s uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Považuje za potrebné zopakovať, že žalobkyňa preložila listinné dôkazy na preukázanie svojho nároku, podpísané žalovanou, a to priznanie dlžnej čiastky na sumu 3 000 eur a priznanie dlžnej čiastky na sumu 1 500 eur. Tieto listiny preukazovali existenciu dlhu žalovanej voči žalobkyni aj dobu jeho vrátenia. Tvrdenie žalovanej o uzavretí zmlúv o pôžičke a odovzdaní peňazí žalovanej potvrdili aj nepriamo výpovede vypočutých svedkov. Skutočnosť, že žalovaná sa so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a s ich právnym vyhodnotením nestotožňuje, ešte neznamená, že sú nesprávne.

19.5. S tvrdením žalovanej, podľa ktorého žalobkyňa v žalobe žiadnu pôžičku nespomenula a o existencii zmluvy o pôžičke sa jej právny zástupca prvýkrát vyjadril až po poučení podľa , ako i s tvrdením, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, sa odvolací súd nestotožnil. Požičiavanie peňazí žalovanej v žalobe priamo tvrdila žalobkyňa, navyše predložila aj listinné dôkazy potvrdzujúce existenciu dlhu žalovanej voči žalobkyni v žalovanej výške, a nepriamo uzavretie zmluvy o pôžičke potvrdili aj výpovede svedkov. Pokiaľ žalovaná poukázala na bod 13. napadnutého rozsudku, a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. z 23.01.2003, odvolací súd uvádza, že predložené listiny označené ako „priznanie dlžnej čiastky“ súd prvej inštancie, napriek tomu, že citoval ustanovenie , neposúdil ako uznanie dlhu, preto nie je právne významné, že neobsahovali dôvod dlhu. Navyše žalovaná tvrdila, že podpísala prázdne hárky papiera, a žiadny dlh neexistuje. Dôkazné bremeno svojho tvrdenia však neuniesla, ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy na vyvrátenie pravosti predložených listín. Ani tvrdenie o absencii dátumu podpísania listín označených ako priznanie dlžnej čiastky, nepovažoval odvolací súd za významné, keďže žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neuplatnila námietku premlčania. Pokiaľ žalovaná v odvolaní odmietla tvrdenia svedkov a namietala, že svedecké výpovede svedkýň - sestier a známej žalobkyne, boli dohodnuté a zmanipulované, v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žiadne námietky voči vypočutým svedkom neuplatnila. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnej reči len všeobecne uviedla, že svedecké výpovede sestier a manžela žalobkyne boli zmanipulované, lebo

boli postavené na tvrdení, ktoré sa dozvedeli od nebohej mamičky žalobkyne. Navyše manžel žalobkyne svedok Voigtländer bol súdom prvej inštancie vypočutý na návrh žalovanej, a pri výsluchu svedkov kládla otázky aj právna zástupkyňa žalovanej a žalovaná. V odvolaní žalovaná poukazovala na „notárom overený dodatok k výsluchu svedkov zo dňa 29.04.2019“, ktorý mal byť založený v spise, avšak odvolací súd žiadnu takú listinu v spise nenašiel.

19.6. Tvrdeniu žalovanej, podľa ktorého je výrok o trovách konania nesprávny, lebo obsahuje chybný údaj o tom, že o výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu, odvolací súd neporozumel. Výrok o trovách konania v napadnutom rozsudku správne neobsahuje žiadny údaj o tom, že o výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník, uvedená informácia vyplýva z dôvodov rozsudku (bod 27.). Takýto postup zodpovedá ustanoveniam upravujúcim rozhodovanie o trovách konania. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a podľa priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).