Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/37/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa , o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.07.2022, č.k. -395, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.01.2026 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa , písm. e) sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu. II. Podľa sa obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt D. E. D. XXX, okr. Galanta,

uznáva za vinnú, že

dňa 11.04.2018 v čase okolo 16.25 hod. v Seredi viedla motorové vozidlo Nissan Navara, EČ: F., po ulici Lúčnej, pričom na križovatke s ulicou Športovou nerešpektovala dopravné značenie P1 „Daj prednosť v jazde“ a vošla s vozidlom do križovatky, pričom nedala prednosť po ulici Športovej v smere od centra z hlavnej cesty prichádzajúcemu vozidlu Audi A4, EČ: F., čím porušila povinnosť podľa o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a prednou časťou svojho vozidla narazila do ľavej prednej bočnej časti prichádzajúceho vozidla, čím vozidlo Audi A4 zišlo z vozovky na krajnicu a z tade na trávnatú plochu, kde narazilo do motorového vozidla Chevrolet Aveo, EČ: F., odstaveného pred rodinným domom č. XXXX/XX, čím jej spolujazdkyňa vo vozidle Nissan Navara G. C. utrpela zranenia sériovú zlomeninu rebier IV – VI vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú cca 2 cm ranu koreňa nosa, tržnú cca 2,5 cm ranu vonkajšieho očného kútika vpravo, pomliaždenie okolo očnice vpravo a pomliaždenie ľavej polovice hrudníka s dobou liečenia do 35 dní, a vodička vozidla Audi A4 H. F. utrpela zranenia natiahnutie krčnej chrbtice, zlomeninu základne V záprstnej kosti ľavej ruky, zlomeninu II záprstnej kosti pravej nohy nad základňou, nalomenie IV rebra vľavo, pomliaždenie ľavej polovice hrudníka a odreninu kože ľavého kolena s dobou liečenia do 40 dní,

teda

inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, čím spáchala

prečin ublíženia na zdraví podľa .

Za to sa

odsudzuje:

Podľa a s použitím , na peňažný trest vo výške 800 (osemsto) €.

Podľa pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace. Podľa poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 937 874, sídlo Panónska cesta 2, Bratislava, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej aj len ako „okresný súd“) zo dňa 18.07.2022, č.k. -395 bola obžalovaná A. B. uznaná za vinnú na skutkovom základe že, dňa 11.04.2018 v čase okolo 16.25 hod. v Seredi viedla motorové vozidlo Nissan Navara, EČ: F., po ulici Lúčnej, pričom na križovatke s ulicou Športovou nerešpektovala dopravné značenie P1 „Daj prednosť v jazde“ a vošla s vozidlom do križovatky, pričom nedala prednosť po ulici Športovej v smere od centra z hlavnej cesty prichádzajúcemu vozidlu Audi A4, EČ: F., čím porušila povinnosť podľa o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a prednou časťou svojho vozidla narazila do ľavej prednej bočnej časti prichádzajúceho vozidla, čím vozidlo Audi A4 zišlo z vozovky na krajnicu a z tade na trávnatú plochu, kde narazilo do motorového vozidla Chevrolet Aveo, EČ: F., odstaveného pred rodinným domom č. XXXX/XX, čím jej spolujazdkyňa vo vozidle Nissan Navara G. C. utrpela zranenia sériovú zlomeninu rebier IV – VI vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú cca 2 cm ranu koreňa nosa, tržnú cca 2,5 cm ranu vonkajšieho očného kútika vpravo, pomliaždenie okolo očnice vpravo a pomliaždenie ľavej polovice hrudníka s dobou liečenia do 35 dní, a vodička vozidla Audi A4 H. F. utrpela zranenia natiahnutie krčnej chrbtice, zlomeninu základne V záprstnej kosti ľavej ruky, zlomeninu II záprstnej kosti pravej nohy nad základňou, nalomenie IV rebra vľavo, pomliaždenie ľavej polovice hrudníka a odreninu kože ľavého kolena s dobou liečenia do 40 dní, teda inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, čím spáchala dva nedbanlivostné prečiny ublíženia na zdraví podľa . I. Za to jej bol podľa a s použitím , s poukazom na a , uložený úhrnný peňažný trest vo výške 800 (osemsto) €. Podľa pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace. Podľa jej bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 1 (jeden) rok. Okresný súd tiež rozhodol podľa o tom, že poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 937 874, sídlo Panónska cesta 2, Bratislava, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. II. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (ďalej aj len ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozhodol v konaní vedenom pod spisovou značkou uznesením zo dňa 14.9.2023, nasledovne: „Podľa v spojení s sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu a trestná vec obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. D. XXX, vedená na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. -39 zo dňa 11.08.2020 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. na tom skutkovom základe, že dňa 11.04.2018 v čase okolo 16.25 hod. v Seredi viedla motorové vozidlo Nissan Navara, EČ: F., po ulici Lúčnej, pričom na križovatke s ulicou Športovou nerešpektovala doprav-né značenie P1 „Daj prednosť v jazde“ a vošla s vozidlom do križovatky, pričom nedala pred-nosť po ulici Športovej v smere od centra z hlavnej cesty prichádzajúcemu vozidlu Audi A4, EČ: F., čím porušila povinnosť podľa o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a prednou časťou svojho vozidla narazila do ľavej prednej bočnej časti prichádzajúceho vozidla, čím vozidlo Audi A4 zišlo z vozovky na krajni-cu a z tade na trávnatú plochu, kde narazilo do motorového vozidla Chevrolet Aveo, EČ: F., odstaveného pred rodinným domom č. XXXX/XX, čím jej spolujazdkyňa vo vozidle Nissan Navara G. C. utrpela zranenia sériovú zlomeninu rebier IV - VI vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú cca 2 cm ranu koreňa nosa, tržnú cca 2,5 cm ranu vonkajšie-ho očného kútika vpravo, pomliaždenie okolo očnice vpravo a pomliaždenie ľavej polovice hrudníka s dobou liečenia do 35 dní, a vodička vozidla Audi A4 H. F. utrpela zranenia natiahnutie krčnej chrbtice, zlomeninu základne V záprstnej kosti ľavej ruky, zlomeninu

II záprstnej kosti pravej nohy nad základňou, nalomenie IV rebra vľavo, pomliaždenie ľavej po-lovice hrudníka a odreninu kože ľavého kolena s dobou liečenia do 40 dní, postupuje Okresnému dopravnému inšpektorátu Galanta Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal byť prejednaný ako priestupok.“ 3. Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti uzneseniu krajského súdu dovo-lanie, o ktorom rozhodoval Najvyšší súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len ako „najvyšší súd“). Ten rozsudkom zo dňa 16.1.2025 pod sp.zn. rozhodol takto (citácia): „I. Podľa sa vyslovuje, že uznesením Krajského súdu v Trnave z 14. septembra 2023, č. k. -413, z dôvodu bol porušený zákon v ustanoveniach s poukazom na , a v prospech obvinenej A. B.. II. Podľa sa zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 14. septembra 2023, č. k. -413, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. III. Podľa sa Krajskému súdu v Trnave prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.“ 4. V odôvodnení rozhodnutia najvyšší súd okrem iného uviedol, že: „...proces skúmania naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu je z hľadiska myšlienkového postupu súdu a orgánov činných v trestnom konaní subsumpciou (alebo podradením) zisteného a ustáleného skutku pod príslušné zákonné ustanovenie osobitnej časti . Podradenie skutkových zistení pod konkrétne zákonné ustanovenia je otázkou právnou, a preto najvyšší súd konštatuje, že pokiaľ generálny prokurátor ako dovolateľ v dovolacom konaní napáda nepodradenie zisteného skutku na podklade vykonaných dôkazov pod zákonné ustanovenie § podľa Tr. zák. s poukazom na Tr. zák., jedná sa o otázku právnu (a nie skutkovú), ktorá je spôsobilá vo svojej podstate naplniť dovolací dôvod podľa O výrokovej časti rozsudku súdu v trestnom konaní platí, že táto musí byť vždy založená na súlade medzi skutkovou a právnou vetou. Za predpokladu, že medzi nimi tento súlad nie je, nemožno konštatovať správne právne posúdenie veci z dôvodu, že nemohlo dôjsť k vykonaniu správneho myšlienkového procesu subsumpcie (podradeniu) skutkového stavu pod právnu normu. Nesúlad medzi skutkovou a právnou vetou zakladá právnu vadu rozhodnutia súdu, ktorá môže, ale aj nemusí odôvodniť zrušenie právoplatného rozhodnutia v dovolacom konaní v závislosti od stupňa ovplyvnenia postavenia obvineného v tomto trestnom konaní v príčinnej súvislosti s identifikovanou právnou vadou ( ). Najvyšší súd konštatuje, že predmetom dovolacieho prieskumu v tomto konaní na podklade generálnym prokurátorom vymedzeného dôvodu na podanie dovolania je posúdenie, či krajský súd rozhodol v súlade so zákonom, keď okresným súdom zistený a ustálený skutkový stav nepodradil pod skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. s poukazom na Tr. zák., keďže s poukazom na formuláciu skutkovej vety nemal za preukázané žiadne konkrétne sťaženie obvyklého spôsobu života poškodenej. Podľa Tr. zák. kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa Tr. zák. ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. spočíva v spôsobení ublíženia na zdraví, ktorá je však krytá nedbanlivostným zavinením. Naplnenie zákonom predpokladaného následku ujmy na zdraví v zmysle poruchy zdravia podľa Tr. zák. vyžaduje také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pre lepšiu prehľadnosť najvyšší súd uvádza, že spôsobenie zákonom predpokladaného následku ujmy na zdraví v prípade prečinu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. s poukazom na Tr. zák. si vyžaduje kumulatívne naplnenie troch podmienok, a to: 1.) poškodenie zdravia iného, 2.) ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, 3.) počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Z predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že okresný súd na podklade vykonaných dôkazov ustálil skutkový záver, že konaním obvineného došlo k takému poškodeniu zdravia poškodených, ktoré si objektívne vyžiadalo dobu liečenia 35 dní, resp. 40 dní. V skutkovej vete rozsudku potom tieto svoje zistenia konkrétne vyjadril tak, že „...jej spolujazdkyňa vo vozidle Nissan Navara G. C. utrpela zranenia sériovú zlomeninu rebier IV -VI vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú 2 cm ranu koreňa nosa, tržnú cca 2,5 cm ranu vonkajšieho očného kútika vpravo, pomliaždenie okolo očnice vpravo a pomliaždenie ľavej polovice hrudníka s dobou liečenia do 35 dní, a vodička vozidla Audi A4 H. F. utrpela zranenia natiahnutie krčnej chrbtice, zlomeninu základne V záprstnej kosti ľavej ruky, zlomeninu II záprstnej kosti pravej nohy nad základňou, nalomenie IV rebra vľavo, pomliaždenie ľavej polovice hrudníka a odreninu kože ľavého kolena s dobou liečenia do 40 dní.“ Krajský súd, na rozdiel od okresného súdu, však skonštatoval, že splnenie tretej podmienky v skutkovej vete rozsudku okresného súdu absentuje. Nahliadnutím do znaleckého posudku znalca z odvetvia chirurgia, traumatológia MUDr. Ervina Chomča, č. 02/2019 z 8. februára 2019, vykonanom ako dôkaz na hlavnom pojednávaní 11. apríla 2022, najvyšší súd zistil, že znalec vo vzťahu k poškodenej G. C. skonštatoval konkrétne obmedzenia v obvyklom spôsobe života, ktoré musela poškodená strpieť „...dotykovou bolestivosťou v oblasti zlomeniny rebier a bolesťami pri dýchaní a kašli, čo trvalo do premostenia zlomeniny kostným materiálom, čo trvalá zvyčajne 14 dní. Ďalej bola obmedzená na obvyklom spôsobe života bolesťami krku pri pohyboch - teda pri otáčaní krkom čo trvalo 14 maximálne 21 dní...“ a vo vzťahu k poškodenej H. F. „...poškodená bola obmedzená na obvyklom spôsobe života obmedzenou pohyblivosťou - funkčnosťou pravej dolnej končatiny - mala naloženú sadrovú fixáciu a 4 týždne nemohla došľapovať na postihnutú končatinu - len bez prenesenia váhy - teda chodila pomocou barle. ...v dôsledku zlomeniny jedného rebra bola poškodená obmedzená na obvyklom spôsobe života dotykovou bolestivosťou v oblasti zlomeniny a bolesťami pri dýchaní a pri kašli, čo trvalo asi 14 dní. V dôsledku natiahnutia krčnej chrbtice bola poškodená obmedzená na obvyyklom spôsobe života bolesťami krku pri pohyboch - teda pri otáčaní krkom, čo trvalo 14 maximálne 21 dní.“ U poškodených je teda aj podľa skutkových zistení okresného súdu, s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, preukázané, že išlo o dobu liečenia dlhšiu ako 7 kalendárnych dní. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nepodradenie skutku krajským súdom pod zákonné ustanovenie 158 Tr. zák. s poukazom na § 123 ods. 2 Tr. zák. je založené výlučne na vytýkanej formálnej chybe, keď zákonný znak - že nebol iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, nebol podľa krajského súdu dostatočne explicitne a doslovne uvedený v skutkovej vete rozsudku okresného súdu, ale bol uvedený len konštatáciou, že zranenia si podľa znaleckého posudku vyžiadali liečenie spojené s PN v trvaní po dobu liečenia 35 dní, resp. 40 dní. Najvyšší súd sa s takýmto právnym posúdením (subsumciou) zisteného skutku zo strany krajského súdu nestotožňuje a považuje ho za nesprávny. Je nespochybniteľné, že skutok musí byť v skutkovej vete rozsudku vždy vymedzený tak, aby zodpovedal všetkým znakom skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého sa obvinený uznáva za vinného (R 12/2009). Odsúdenie páchateľa napriek nepopísaniu všetkých skutočností rozhodných pre naplnenie obligatórnej objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v právnej vete rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry porušením práva na spravodlivý proces (). Vzhľadom na uvedené je potrebné pristupovať k hodnoteniu naplnenia objektívnych znakov skutkovej podstaty trestného činu na poklade skutkovej vety ako obligatórnej súčasti výroku rozhodnutia súdu vždy citlivo a s náležitou opatrnosťou. Najvyšší súd však nadväzujúc na skoršiu rozhodovaciu prax uvádza, že nie každá formálna nepresnosť vo formulácii skutkovej vety spôsobuje porušenie práva na spravodlivý proces obvineného a nutnosť vylúčenia subsumpcie (podradenia) zisteného skutku pod príslušnú právnu normu uvedenú v osobitnej časti . Vyžadovaný úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu v skutkovej vete neznamená bez výnimky v každom prípade nenaplnenie skutkovej podstaty trestného činu z dôvodu prísne formálneho explicitného neuvedenia všetkých skutkových okolností preukazujúcich naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ je ich možné z ostatných častí skutkovej vety jasne vyvodiť. Inými slovami, nie je za každých okolností nevyhnutné explicitne do skutkovej vety uviesť, že konaním páchateľa skutku došlo k takému poškodeniu zdravia počas ktorého nebol iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pokiaľ túto skutočnosť nepochybne možno vyvodiť z ďalších častí skutkovej vety ako aj zo zisteného skutkového stavu ustáleného súdmi. V tejto súvislosti možno poukázať i na predchádzajúcu judikatúru najvyššieho súdu z ktorej vyplýva, že „i keď teda v skutkovej vete nie je explicitne uvedené, že zranenia poškodeného sťažovali jeho obvyklý spôsob života nie iba na krátky čas, možno s poukazom na kombináciu modus operandi trestného činu

uvedeného v skutkovej vete a nesporných skutkových zistení súdu prvého i druhého stupňa (ktorých správnosť dovolací súd nemá právomoc preskúmavať) uzatvoriť, že mu bola spôsobená v dôsledku konania obvineného ujma na zdraví napĺňajúca znaky ublíženia na zdraví v zmysle ustanovenia “ (uznesenia NS SR, sp. zn. , a ). Z formulácie skutkovej vety rozsudku okresného súdu v časti „... G. C. utrpela zranenia sériovú zlomeninu rebier IV -VI vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú 2 cm ranu koreňa nosa, tržnú cca 2,5 cm ranu vonkajšieho očného kútika vpravo, pomliaždenie okolo očnice vpravo a pomliaždenie ľavej polovice hrudníka s dobou liečenia do 35 dní, a vodička vozidla Audi A4 H. F. utrpela zranenia natiahnutie krčnej chrbtice, zlomeninu základne V záprstnej kosti ľavej ruky, zlomeninu II záprstnej kosti pravej nohy nad základňou, nalomenie IV rebra vľavo, pomliaždenie ľavej polovice hrudníka a odreninu kože ľavého kolena s dobou liečenia do 40 dní.“, vzhľadom na charakter zranení poškodených a dobu liečenia nemôže byť sporné, že došlo k sťaženiu ich obvyklého spôsobu života nie iba na krátky čas. Je evidentné, že zistená a uvedená doba liečenia korešponduje ovplyvnením obvyklého spôsobu života poškodených nie iba po krátky čas. Je potom len logickým dôsledkom nevyhnutnej liečby, že poškodené mali počas nej ovplyvnený obvyklý spôsob života. Ovplyvnenie obvyklého spôsobu života poškodených nie iba po krátky čas zároveň jasne a zrozumiteľne vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vykonaný ako dôkaz. Najvyšší súd poznamenáva, že skutková veta a jej znenie musí byť vykladaná s prihliadnutím na ustálené skutkové zistenia, ktoré nemožno v tomto smere opomínať. Ostatné súdmi ustálené skutkové zistenia by mali byť pri hodnotení, či boli skutkom uvedeným v skutkovej vete naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu „skúškou správnosti“. Pokiaľ skutkové zistenia preukazujú naplnenie všetkých znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, nie je dôvod sa prikloniť k prísne formálnemu výkladu skutkovej vety. Krajský súd sa prísne formálnym vyžadovaním explicitného (doslovného) uvedenia všetkých znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu priklonil k prílišnému právnemu formalizmu, keď nevzal do úvahy celkový kontext skutkovej vety, ale zameral sa výlučne na explicitne neuvedený znak. Najvyšší súd pripomína, že okrem iného aj v prípade hodnotenia všetkých zákonných znakov prítomných v skutkovej vete je potrebné uvážiť všetky okolnosti prípadu v súhrne a nielen jednotlivo ( ). Právnu úvahu krajského súdu spočívajúcu v konštatovaní absencie formálneho znaku s prihliadnutím na ustálené skutkové zistenia je nutné v konečnom dôsledku označiť za popieranie základných ustálených skutkových zistení z dôvodov, ktoré nemajú takú závažnosť, aby mohli objektívne odôvodniť popretie záujmu spoločnosti na vykonaní spravodlivosti, a teda na potrestaní páchateľa za protiprávny čin. Právoplatný rozsudok krajského súdu totižto spôsobuje situáciu, kedy bol z vykonaného dokazovania ustálený skutkový záver, že obvinený sa dopustil činu, ktorý je mu kladený za vinu, avšak napriek tomu z dôvodov čisto formálneho charakteru (kvôli neuvedeniu určitého slovného spojenia do skutkovej vety) nedošlo ku kvalifikácii jeho skutku ako trestného činu, a tak ani k jeho odsúdeniu a potrestaniu. Z pohľadu dovolacieho súdu ide o zjavne neprimeraný následok vytýkaného pochybenia. Za takýchto okolností je úlohou súdov, aby vždy posúdili, či nie je možné zo skutkovej vety vyvodiť zákonný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu aj napriek absencii doslovného a explicitného znenia tohto znaku. Až vtedy, keď to nie je možné (a nemôžu to ani doplniť), obstojí záver, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom. Najvyšší súd sa stotožňuje s generálnym prokurátorom, že ovplyvnenie obvyklého spôsobu života poškodených v skutkovej vete s uvedením jeho dĺžky je dostatočným spôsobom vyjadrené, nakoľko sa dá vyvodiť z charakteru spôsobených zranení a doby trvania ich liečby. Aj vzhľadom na ďalšie ustálené skutkové zistenia (skúška správnosti vykonanými dôkazmi), krajský súd mal zo skutkovej vety vyvodiť naplnenie formálneho znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák. s poukazom na Tr. zák. Na doplnenie najvyšší súd uvádza, že procesnoprávne normy týkajúce sa výroku rozsudku ( ), je potrebné vykladať nielen s prihliadnutím na práva obvineného, ale aj s prihliadnutím na všeobecný účel a cieľ trestného konania (uplatniť teleologický výklad), ktorým je náležité zistenie trestných činov a potrestanie ich páchateľov ( ). Práva obvinených a záujmy spoločnosti chránené trestným právom majú byť vydaním rozhodnutia súdu vo vzájomnej rovnováhe, pričom táto rovnováha rozhodnutím krajského súdu nenastala. S ohľadom na uvedené najvyšší súd konštatuje, že dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné s odkazom na dovolací dôvod podľa , a preto rozhodol, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Úlohou krajského súdu bude v konaní po zrušení napadnutého rozhodnutia zohľadniť vyššie uvádzané závery a v zmysle toho aj postupovať.“

5. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorým zrušil uznesenie krajského súdu o podanom odvolaní obžalovanej, krajský súd opätovne rozhodoval o podanom odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.7.2022, č.k. , a to v intenciách vysloveného právneho názoru dovolacieho súdu. 6. Krajský súd ako už bolo uvedené, sa zaoberal podaným odvolaním už v predchádzajúcom konaní. Vtedy dospel okrem iného k týmto záverom: „Po preskúmaní napadnutých výrokov, v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov v ňom uvedených ako aj dovolacích dôvodov podľa , dospel odvo-lací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné, avšak z iných dôvodov ako uvádza obžalovaná. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba. Obžalovaná v podanom odvolaní voči výroku o vine namieta spoluzavinenie poškodenej H. F. na kolíznej situácii a spôsobenom následku na zdraví poškodených. Ostatné skutkové zistenia prvostupňového súdu neboli podaným odvolaním priamo spochybnené. Prvostupňový súd následne skúmal, či predmetný skutok, vzhľadom na ďalšie skutkové okol-nosti tohto prípadu, napĺňa znaky konkrétneho trestného činu. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku identifikoval poruchu zdravia poškodenej G. C. ako sériovú zlomeninu rebier IV - VI vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú cca 2 cm ranu koreňa nosa, tržnú cca 2,5 cm ranu vonkajšieho očného kútika vpravo, pomliaž-denie okolo očnice vpravo a pomliaždenie ľavej polovice hrudníka s dobou liečenia do 35 dní a poškodenej H. F. ako natiahnutie krčnej chrbtice, zlomeninu základne V záprstnej kosti ľavej ruky, zlomeninu II záprstnej kosti pravej nohy nad základňou, nalomenie IV rebra vľa-vo, pomliaždenie ľavej polovice hrudníka a odreninu kože ľavého kolena s dobou liečenia do 40 dní. V dôsledku vyššie uvedených skutkových zistení prvostupňového súdu, premietnutých v skutkovej vete napadnutého rozsudku, možno konštatovať, že prokurátor uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že sa stal skutok, preto ktorý bola podaná obžaloba. 7. Podľa názoru odvolacieho súdu vysloveného v predchádzajúcom rozhodovaní o podanom odvolaní (bod 3 tohto odôvodnenia) prvostupňový súd však pochybil, keď dospel k záveru, že skutkové zistenia týkajúce sa jednotlivých zranení poškodených a doby ich liečenia možno právne posúdiť ako ublíženie na zdraví podľa a kvalifikovať ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa . Prvostupňový súd mal preukázané skutkové zistenia uvedené pod písmenami a) a b), avšak s poukazom na formuláciu skutkovej vety napadnutého rozsudku nemal za preukázané žiadne konkrétne sťaženie obvyklého spôsobu života poškodených. Odvolací súd pri uvedenom rozhodovaní dospel k záveru, že z vyššie uvedených dôvodov nezodpovedá skutková veta právnej vete a právnej kvalifikácii uvedenej v napadnutom rozsudku, čo zakladá dovolací dôvod podľa , na ktorý je odvolací súd povinný prihliadnuť ex offo.“ 8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu (citácia): „V prvom rade chcem poukázať na to, že dňa 20.08.2020 prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal obžalobu pod sp. zn. na obžalovanú podľa ktorej obžalovaná spáchala prečin ublíženie na zdraví podľa , avšak z nejasných okolností podľa Okresného súdu Galanta obžalovaná mala spáchať dva nedbanlivostné prečiny ublíženia na zdraví podľa za čo jej uložili úhrnný peňažný trest. Mám za to, že takýto postup Okresného súdu Galanta je nezákonné tj. absurdné. Ďalej chcem poukázať na závery znaleckého dokazovania, ktoré preukazujú, že aj druhá strana mohla prispieť k menšeniu následkov, a preto žiadam, aby súd zohľadnil spoluúčasť poškodenej na tomto skutku, ktorá išla neprimeranou rýchlosťou ako to vyplýva z vykonaného znaleckého dokazovania. Ďalej mám za to, že Okresný súd Galanta, nesprávne uviedol v rozsudku na strane 6, že „súd mohol obžalovanej uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe od 1 roka do 5 rokov“, nakoľko podľa „Kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“ Podľa môjho názoru Okresný súd Galanta nesprávne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, nakoľko obžalovaná nespáchala viac trestných činov v jednočinnom súbehu. Ďalej chcem poukázať na to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. si podaním zo dňa 21.11.2019 uplatnila nárok na náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť svojmu poistencovi poškodenému G. C. vo výške 1 126.35,- €, ktorú sumu Kooperativa poisťovňa a. s. dňa 27.02.2020 v

celkovej výške uhradila, a náklady konania vo výške 2,65,-€ uhradila obžalovaná A. B. dňa 05.03.2020 v celkovej výške t.j. škoda bola celá uhradená, ako to vyplýva aj z oznámenia č.l. 245. Podľa „Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie“. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní a súd postupujú v konaní tak, aby náležite zistili skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom pre ich rozhodnutie. Podmienka náležite zistiť skutkový stav veci znamená, že v trestnom konaní musia byt' všetky okolností trestného činu zistené v takom rozsahu, aby bolo možné vzhľadom na konkrétne štádium trestného konania rozhodnúť. Zisťuje sa skutok, ktorý je predmetom konania, vo všetkých okolnostiach majúcich význam pre rozhodnutie. Orgány činné v trestnom konaní postupujú v konaní tak, aby bol skutkový stav veci zistený čo najúplnejšie, aby mohli byť zohľadnené všetky skutočnosti svedčiace pre aj proti osobe, proti ktorej sa konanie vedie. Podľa „ Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán“. Podľa „ Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dni od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku“ Podľa „V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo“ Súdy, ak majú dať spravodlivému procesu zadosť, sú povinné svoje konečné rozhodnutia dostatočným spôsobom, jasne, určito a presvedčivo odôvodniť vo vzťahu k vyrieknutému výroku. Odôvodnenie napádaného rozhodnutia Okresného súdu Galanta zo dňa 18.07.2022, sp. zn. nemožno považovať za dostatočné. Podľa „ Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky“. Ako obhajca obžalovaného mám za to, že Okresný súd Galanta sa v odôvodnení predmetného rozsudku v nedostatočnej miere zaoberal s argumentmi obhajoby a taktiež aj s ostatnými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že spáchanie trestnej činnosti, tak ako je to uvedené v obžalobe, preukázané nebolo a preto považujem trest, ktorý bol uložený obžalovanej za prísny. Z pohľadu Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky a článku 49 ods. 3 Charty základných ľudských práv Európskej únie by v záujme rešpektovania požiadavky primeranosti trestu bolo žiaduce sa vysporiadať so všeobecne rozšírenou zjednodušenou mylnou predstavou, v zmysle ktorej prísne trestanie predstavuje zaručený recept na zníženie kriminality, pričom páchateľ by v podstate mal byt' potrestaný nie ako občan majúci základné práva a slobody, ale ako nepriateľ spoločnosti. Je neospravedlniteľné, aby právo páchateľa na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu bolo obetované kolektívnemu spoločenskému záujmu bezpečnosti, pričom zahraničné kriminologické a penologické výskumy navyše celkom presvedčivo preukazujú, že neprimerané sprísňovanie trestnej represie, ktoré obvykle (pod vplyvom médií) predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie. Jedným z prameňov práva a zrejme tým najpodstatnejším je Charta základných práv Európskej únie (vyhlásená v Úradnom vestníku Európskej únie, C , ktorá sa stala právne záväznou platnosťou Lisabonskej zmluvy dňa 01.12.2009), ktorej (ďalej len „Charta EU'), na

rozdiel od iných prameňov práva zakazujúcich zjavne neprimerané tresty, nevyhnutne vyžaduje, aby prísnosť trestu nebola neprimeraná trestnému činu za ktorý je ukladaný. Ďalej ústavný súd vo svojom plenárnom rozhodnutí zdôrazňuje, že teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Trestné konanie má sledovať preventívny a resocializačný cieľ, má prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. Považuje sa za spravodlivé, aby bol vážne mienený sebakritický a kajúcny postoj „odmenený“ miernejším trestom. V prípade, ak bude trest prísnejší ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Neprimeraný trest je teda negáciou práva, ktorá sa svojou podstatou ničím nelíši od trestného činu. Nadväzujúc na právne teórie ústavný súd konštatuje, že neprimerane prísne tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. Ústavný súd podotýka, že u páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá je prostriedkom primeraností trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Z dôvodu vyššie uvádzaných skutočnosti, na ktoré bolo v predmetnom odôvodnení odvolania proti napádanému rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.07.2022, sp. zn. poukazované, ako obhajca obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt D. E. D. XXX, okr. Galanta navrhujem aby odvolací súd postupom podľa písmeno b), písmeno e) napádaný rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 18.07.2022, sp. zn. v plnom rozsahu zrušil, a postupom podľa odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol eventuálne aby odvolací súd postupom podľa písmeno b), písmeno e) napádaný rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 18.07.2022, sp. zn. v plnom rozsahu zrušil, a podľa vo veci sám rozhodol.“ 9. Prokurátor v zákonnej lehote odvolanie nepodal. 10. Krajský súd v Trnave (ďalej aj len ako „krajský súd“) ako odvolací súd rozhodoval o odvolaní na verejnom zasadnutí, ktoré nariadil po vrátení spisu najvyšším súdom na opätovné rozhodnutie o odvolaní obžalovanej. Vykonal ho za prítomnosti obžalovanej, jej obhajcu a prokurátora. Prokurátor považuje odvolanie obžalovanej za nedôvodné a preto ho navrhuje podľa zamietnuť. Obhajca obžalovaného poukázal na dôvody odvolania, ktoré uviedol písomne. Poukázal na nesprávne právne posúdenie skutku OS Galanta, keď dospel k záveru, že sa malo jednať o dva trestné činy. Inak vzhľadom na rozhodnutie NSSR sa nechce viac vyjadrovať k tam vyslovenému právnemu názoru, avšak že by v prípade, že by klientka bola uznaná za vinnú, žiada zohľadniť, že skutok sa stal v roku 2018 a je rok 2026, vedie riadny život, podniká, nespáchala žiadne závažné priestupky, auto potrebuje na zabezpečenie živobytia. Preto chce požiadať o rozhodnutie, kedy by nebol ukladaný trest ZČ, pretože tento už aj vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania TČ, by nemal žiadaný výchovný účinok. Obžalovaná uviedla, že auto potrebuje, nakoľko sa živí sama. Chodí do 2 prác, rozváža zamestnancov a rozváža tovar. Tiež sa stará o jedno dieťa. 11. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa :

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou ale-bo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potreb-nom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli spl-nené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so záko-nom. Podľa ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom roz-sudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V ne-prospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvo-lania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 12. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a proti výroku o treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. 13. Krajský súd, ako už bolo uvedené, sa zaoberal podaným odvolaním už v predchádzajúcom konaní. Vzhľadom k vyslovenému právnemu názoru najvyššieho súdu, že dovolacie námietky sú dôvodné ohľadom právnej kvalifikácie, presnejšie súladu skutkovej a právnej vety a právnej kvalifikácie, a možnosti podradenia skutkových zistení pod konkrétny trestný čin, teda je potrebné opätovne posudzovať právnu kvalifikáciu skutku, krajský súd sa k ostatným odvolacím námietkam vyjadruje v zhode s už vysloveným právnym názorom, ako ho uviedol vo svojom uznesení pod sp.zn. zo dňa 14.9.2023 a to tak, ako je uvedené v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Ďalej dodáva: 14. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovanú za vinnú. 15. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo aj podľa krajského súdu preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku tak, ako jej je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom. 16. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia

je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. 17. Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na znalecký posudok z odboru cestnej dopravy, obhliadku miesta činu, výpoveď poškodenej H. F.. 18. Obžalovaná nenamieta v podanom odvolaní proti skutkovým zisteniam, premietnutým do podanej obžaloby, resp. do napadnutého rozsudku, žiada len zohľadniť, že aj konanie „druhej strany mohlo prispieť k menšeniu následkov, a preto žiada, aby súd zohľadnil spoluúčasť poškodenej na tomto skutku, ktorá išla neprimeranou rýchlosťou ako to vyplýva z vykonaného znaleckého dokazovania.“ Obhajoba neupresnila, ktorú poškodenú má na mysli, dá sa predpokladať, že poškodenú H. F.. Táto odvolacia námietka je však nedôvodná, zvlášť keď zo znaleckého dokazovania nevyplýva neprimeraná rýchlosť vozidla Audi, ktoré sa pred zrážkou s vozidlom obžalovanej pohybovalo po hlavnej ceste. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že v čase zrážky malo vozidlo Audi rýchlosť cca 42 km/h., že rýchlosť vozidiel pred zrážkou sa technicky nedá stanoviť pre absenciu stôp po pohybe a že vodička vozidla Audi vchádzala do križovatky z cesty označenej ako hlavná cesta a jazdila v danom úseku technicky správne. Znalec sa vyjadril k možnosti zabránenia dopravnej nehode, a pokiaľ zistil, že vodička vozidla Audi (poškodená F.) by nehode mohla zabrániť, ak by jazdila rýchlosťou do 40,5 km/h., neznamená to, že jazdila v danom úseku vyššou ako povolenou rýchlosťou. Vodička Audi nemusela predpokladať, že obžalovaná nezastaví na križovatke a nedá jej prednosť v jazde. 19. Za dôvodnú však odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku obhajoby k nesprávnej právnej kvalifikácii, ku ktorej dospel prvostupňový súd, a to že obžalovaná mala spáchať dva nedbanlivostné prečiny ublíženia na zdraví podľa (za čo jej uložil následne úhrnný trest). Správne zistený skutkový stav mal prvostupňový súd správne kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví, tak ako bolo uvedené aj v podanej obžalobe. 20. Okolnosť, že v napadnutom rozsudku prvostupňový súd mylne uviedol, že mohol ukladať trest v rozmedzí trestnej sadzby jeden až päť rokov, a okolnosť že v prípade, ak bude súd správne právne kvalifikovať spáchaný skutok ako jeden trestný čin, je potrebné konštatovať jednu poľahčujúcu okolnosť v prípade ukladania trestu obžalovanej (a žiadnu priťažujúcu), nemá vplyv na záver o tom, že prvostupňovým súdom uložený peňažný trest vo výmere osemsto eur s uložením náhradného trestu odňatia slobody v trvaní dva mesiace zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenie okresného súdu ohľadom právnej kvalifikácie bolo však potrebné napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu. Odvolací súd následne sám rozhodol vo všetkých výrokoch, nakoľko boli na takýto postup splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení . Odvolací súd uznal obžalovanú vinnú na skutkovom a právnom základe v zhode podanou obžalobou, teda jej konanie právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa 22. Odvolací súd zohľadnil závažnosť konania obžalovanej, osobné pomery, charakter celkovej trestnej činnosti. Obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná, a pri prevahe poľahčujúcich okolností (jedna poľahčujúca okolnosť tak ako konštatoval správne aj okresný súd a to podľa , a žiadna priťažujúca okolnosť) uložil v zhode s rozhodnutím okresného súdu peňažný trest vo výmere osemsto eur a náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace. Takýto trest je podľa názoru odvolacieho súdu trestom spravodlivým a zákonným. 23. Na rozdiel od okresného súdu však krajský súd neukladal trest zákazu činnosti a to vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Ukladanie tohto druhu trestu po uplynutí siedmych rokov nenaplní podľa názoru odvolacieho súdu svoj účel, ktorým je zabránenie vykonávania činnosti pri ktorej prišlo k spáchaniu trestného činu a výchovné pôsobenie na páchateľa. 24. Bezo zmeny zostal výrok, ktorým súd rozhodol o odkázaní poškodenej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., s nárokom na náhradu škody na civilný proces, v tomto prípade preto rozhodol o náhrade škody rovnako ako rozhodol prvostupňový súd. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.