Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/148/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX pre prečin ublíženia na zdraví podľa , o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 18.07.2022, č. k. -395, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.09.2023, takto

rozhodol:

Podľa v spojení s sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu a trestná vec obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. D. XXX, vedená na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. -39 zo dňa 11.08.2020 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. na tom skutkovom základe, že dňa 11.04.2018 v čase okolo 16.25 hod. v Seredi viedla motorové vozidlo Nissan Navara, EČ: F., po ulici Lúčnej, pričom na križovatke s ulicou Športovou nerešpektovala dopravné značenie P1 „Daj prednosť v jazde“ a vošla s vozidlom do križovatky, pričom nedala prednosť po ulici Športovej v smere od centra z hlavnej cesty prichádzajúcemu vozidlu Audi A4, EČ: F., čím porušila povinnosť podľa o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a prednou časťou svojho vozidla narazila do ľavej prednej bočnej časti prichádzajúceho vozidla, čím vozidlo Audi A4 zišlo z vozovky na krajnicu a z tade na trávnatú plochu, kde narazilo do motorového vozidla Chevrolet Aveo, EČ: F., odstaveného pred rodinným domom č. XXXX/XX, čím jej spolujazdkyňa vo vozidle Nissan E. G. C. utrpela zranenia sériovú zlomeninu rebier IV - VI vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú cca 2 cm ranu koreňa nosa, tržnú cca 2,5 cm ranu vonkajšieho očného kútika vpravo, pomliaždenie okolo očnice vpravo a pomliaždenie ľavej polovice hrudníka s dobou liečenia do 35 dní, a vodička vozidla Audi A4 H. F. utrpela zranenia natiahnutie krčnej chrbtice, zlomeninu základne V záprstnej kosti ľavej ruky, zlomeninu II záprstnej kosti pravej nohy nad základňou, nalomenie IV rebra vľavo, pomliaždenie ľavej polovice hrudníka a odreninu kože ľavého kolena s dobou liečenia do 40 dní, postupuje Okresnému dopravnému inšpektorátu Galanta Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal byť prejednaný ako priestupok.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 18.07.2022, č. k. -395 súd uznal obžalovanú A. B. za vinnú, že dňa 11.04.2018 v čase okolo 16.25 hod. v Seredi viedla motorové vozidlo Nissan Navara, EČ: F., po ulici Lúčnej, pričom na križovatke s ulicou Športovou nerešpektovala dopravné značenie P1 „Daj prednosť v jazde“ a vošla s vozidlom do križovatky, pričom nedala prednosť po ulici Športovej v smere od centra z hlavnej cesty prichádzajúcemu vozidlu Audi A4, EČ: F., čím porušila povinnosť podľa o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a prednou časťou svojho vozidla narazila do ľavej prednej bočnej časti prichádzajúceho vozidla, čím vozidlo Audi A4 zišlo z vozovky na krajnicu a z tade na trávnatú plochu, kde narazilo do motorového vozidla Chevrolet Aveo, EČ: F.,

odstaveného pred rodinným domom č. XXXX/XX, čím jej spolujazdkyňa vo vozidle Nissan Navara G. C. utrpela zranenia sériovú zlomeninu rebier IV - VI vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú cca 2 cm ranu koreňa nosa, tržnú cca 2,5 cm ranu vonkajšieho očného kútika vpravo, pomliaždenie okolo očnice vpravo a pomliaždenie ľavej polovice hrudníka s dobou liečenia do 35 dní, a vodička vozidla Audi A4 H. F. utrpela zranenia natiahnutie krčnej chrbtice, zlomeninu základne V záprstnej kosti ľavej ruky, zlomeninu II záprstnej kosti pravej nohy nad základňou, nalomenie IV rebra vľavo, pomliaždenie ľavej polovice hrudníka a odreninu kože ľavého kolena s dobou liečenia do 40 dní, teda inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, čím spáchala dva nedbanlivostné prečiny ublíženia na zdraví podľa . Za to bola odsúdená podľa a , s použitím , s poukazom na a , na úhrnný peňažný trest vo výške 800 (osemsto) Eur. Podľa pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený ustanovil súd obžalovanej náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace. Podľa , súd obžalovanej uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 937 874, sídlo Panónska cesta 2, Bratislava, bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces. 2. Proti tomuto rozsudku podala podaním zo dňa 26.07.2022 doručeným prvostupňovému súdu dňa 26.07.2022 odvolanie obžalovaná, a to do výroku o vine a výroku o treste. Odôvodnila ho prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 16.11.2022, v ktorom uviedola (skrátene) nasledovné: 2.1. Prokurátor podal na obžalovanú obžalobu pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa , avšak za nejasných okolností podľa prvostupňového súdu mala obžalovaná spáchať dva nedbanlivostné prečiny ublíženia na zdraví podľa , za čo jej uložil úhrnný peňažný trest. Tento postup prvostupňového súdu je nezákonný a absurdný. 2.2. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že druhá strana mohla prispieť k zmenšeniu následkov, a preto žiada zohľadniť spoluúčasť poškodenej na tomto skutku, pretože išla neprimeranou rýchlosťou. 2.3. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, že obžalovanej mohol uložiť trest odňatia slobody od 1 roka do 5 rokov, pretože umožňuje za spáchanie tohto trestného činu potrestať odňatím slobody až na jeden rok. 2.4. Prvostupňový súd neprávne vyhodnotil aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pretože obžalovaná spáchala dva trestné činy v jednočinnom súbehu. 2.5. Škodu, ktorú si Všeobecná poisťovňa a.s. voči obžalovanej uplatnila vo výške 1.126,35 Eur, uhradila Kooperativa poisťovňa a.s. dňa 27.02.2020 v celkovej výške a náklady konania vo výške 2,65 Eur uhradila obžalovaná dňa 05.03.2020, teda celá škoda bola uhradená. 2.6. Spáchanie trestnej činnosti tak, ako je uvedené v obžalobe, preukázané nebolo, a preto považuje uložený trest obžalovanej za prísny. 2.7. Navrhuje, aby odvolací súd v celom rozsahu zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol eventuálne aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám vo veci rozhodol. 3. Prokurátor odvolanie v zákonnej lehote nepodal. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa alebo 2. Podľa súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať. Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. 4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na jeho zrušenie podľa . Odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom o vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. 5. Po preskúmaní napadnutých výrokov, v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov v ňom uvedených ako aj dovolacích dôvodov podľa , dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné, avšak z iných dôvodov ako uvádza obžalovaná. 6. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba. Obžalovaná v podanom odvolaní voči výroku o vine namieta spoluzavinenie poškodenej H. F. na kolíznej situácii a spôsobenom následku na zdraví poškodených. Ostatné skutkové zistenia prvostupňového súdu neboli podaným odvolaním priamo spochybnené. 7. Prvostupňový súd následne skúmal, či predmetný skutok, vzhľadom na ďalšie skutkové okolnosti tohto prípadu, napĺňa znaky konkrétneho trestného činu. Podľa kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného. Podľa ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. 8. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku identifikoval poruchu zdravia poškodenej G. C. ako sériovú zlomeninu rebier IV - VI vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, tržnú cca 2 cm ranu koreňa nosa, tržnú cca 2,5 cm ranu vonkajšieho očného kútika vpravo, pomliaždenie okolo očnice vpravo a pomliaždenie ľavej polovice hrudníka s dobou liečenia do 35 dní a poškodenej H. F. ako natiahnutie krčnej chrbtice, zlomeninu základne V záprstnej kosti ľavej ruky, zlomeninu II záprstnej kosti pravej nohy nad základňou, nalomenie IV rebra vľavo, pomliaždenie ľavej polovice hrudníka a odreninu kože ľavého kolena s dobou liečenia do 40 dní. 9. V dôsledku vyššie uvedených skutkových zistení prvostupňového súdu, premietnutých v skutkovej vete napadnutého rozsudku, možno konštatovať, že prokurátor uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že sa stal skutok, preto ktorý bola podaná obžaloba. 10. Prvostupňový súd však pochybil, keď dospel k záveru, že skutkové zistenia týkajúce sa jednotlivých zranení poškodených a doby ich liečenia možno právne posúdiť ako ublíženie na zdraví podľa a kvalifikovať ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa . 11. Ustanovenie vyžaduje na naplnenie právneho pojmu ublíženia na zdraví kumulatívne preukázanie nasledovných skutkových zistení: a) poškodenie zdravia iného (v tomto prípade vzniknuté zranenia poškodených), b) objektívna potreba vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia (v prípade poškodenej G. C. 35 dní a H. F. 40 dní),

c) počas ktorého (nie iba na krátky čas) bol sťažený obvyklý spôsob života poškodených (t. j. uvedenie konkrétneho sťaženia obvyklého spôsobu života poškodených a dĺžky jeho trvania). 12. Prvostupňový súd mal preukázané skutkové zistenia uvedené pod písmenami a) a b), avšak s poukazom na formuláciu skutkovej vety napadnutého rozsudku nemal za preukázané žiadne konkrétne sťaženie obvyklého spôsobu života poškodených. 13. Z vyššie uvedených dôvodov nezodpovedá skutková veta právnej vete a právnej kvalifikácii uvedenej v napadnutom rozsudku, čo zakladá dovolací dôvod podľa , na ktorý je odvolací súd povinný prihliadnuť ex offo. 14. Odvolací súd je však, na rozdiel od dovolacieho súdu, oprávnený skutkový stav zistený prvostupňovým súdom (v obmedzenom rozsahu) meniť. Ustanovenie Trestného priadku umožňuje odvolaciemu súdu rozhodnúť rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Toto oprávnenie je však limitované tým, že v neprospech obžalovanej môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktorý by túto skutkovú chybu namietal v podanom odvolaní. Na podklade odvolania obžalovanej nie je možné dosiahnuť zmenu skutkových zistení prvostupňového súdu v tomto smere, a to ani v prípade, ak by nesprávnosť týchto skutkových zistení obžalovaná namietala. Jedná sa o zásadu zákazu zmeny k horšiemu. 15. Zásada zákazu zmeny k horšiemu (prohibitio reformationis in peius) je v odvolacom konaní upravená v ustanoveniach a . Táto zásada je súčasťou kontinentálnej právnej tradície a vychádza už z rímskeho práva. V ústavnoprávnej rovine je súčasťou komplexu práv obvineného na spravodlivý proces. Jedná sa o princíp garantujúci slobodu práva podať opravný prostriedok v trestnom konaní. Tá je zaručená tým, že ak obvinený bude žiadať o revíziu prvostupňového rozhodnutia, bude mať istotu, že sa jeho postavenie nemôže oproti prvostupňovému rozhodnutiu zhoršiť. Výklad obsahu tejto zásady však v právnej praxi nie je interpretovaný v rovnakom rozsahu, a to s poukazom na rôznoro-dosť pochybení, ktoré pri jednotlivých výrokoch napadnutého rozhodnutia môžu nastať. 16. Je nepochybné, že zásada zákazu reformatio in peius sa týka všetkých výrokov (o vine, o treste, o ochrannom opatrení a o náhrade škody). Osobitnú pozornosť je potrebné venovať najmä výroku o vine, ktorý má tri zložky, a to skutkovú vetu (skutkovú časť), právnu vetu a právnu kvalifikáciu (právnu časť). Práve riešenie rozporu týchto zložiek výroku o vine v napadnutých rozhodnutiach môže spôsobiť v právnej praxi rozdiely v ich riešení a tým aj v stanovení obsahu zásady zákazu reformatio in peius. 17. Ustanovenie ustanovuje postup súdu pri rozhodovaní o vine, treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, kedy je súd ako prvé povinný ustáliť, či sa stal skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný (tzv. skutkovú vetu) a následne z nej odvodiť formuláciu právnej vety a právnej kvalifikácie, ktoré kvalifikujú zistený (zistený) skutok ako konkrétny trestný čin. 18. Na základe vyššie uvedených úvah možno konštatovať, že zásada zákazu reformatio in peius sa netýka všetkých skutkových okolností (napr. dňa a miesta spáchania skutku, použitia konkrétneho pojmu namiesto všeobecného pojmu, ktorý bol v napadnutom rozhodnutí použitý a pod., kde sa jedná o tzv. totožnosť skutku), ale primárne sa týka tých skutkových okolností, ktoré zakladajú právnu kvalifikáciu skutku ako trestného činu, príp. jeho kvalifikovanú skutkovú podstatu. Ak nastane situácia, kedy sú skutková veta, právna veta a právna kvalifikácia vo vzájomnej zhode, zásada zákazu reformatio in peius bráni odvolaciemu súdu sprísniť akúkoľvek zo zložiek výroku o vine v neprospech obvineného, ak to prokurátor nenamieta v podanom odvolaní. 19. Ak nastane rozpor medzi skutkovou vetou, právnou vetou a právnou kvalifikáciou ako obligatórnych zložiek výroku o vine, je vyriešenie tohto rozporu pri rešpektovaní zásady zákazu reformatio in peius právne náročnejšie. Bez potreby osobitného odôvodnenia s poukazom na ustanovenie možno konštatovať, že z formulácie skutkovej vety (skutku) musí vychádzať právna veta a napokon aj právna kvalifikácia skutku ako trestného činu. 20. Otázkou, ktorou sa odvolací súd musel v tomto konaní vysporiadať je, či možno na základe právnej kvalifikácie skutku (príp. aj právnej vety) uvedenej v napadnutom rozhodnutí zmeniť (v tomto prípade doplniť) skutkovú vetu tak, aby skutok zodpovedal použitej právnej kvalifikácii (v tomto smere nie je podstatné, či zmenu vykoná odvolací súd alebo je vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie). Uvedená zmena by sa pritom nedotkla druhu ani výmery uloženého trestu, keďže trest sa ukladá práve podľa právnej kvalifikácie skutku. 21. Rešpektujúc právny názor vyslovený napr. Ústavným súdom ČR (viď. Nález ÚS ČR zo dňa 24.04.2006) je potrebné zásadu zákazu reformatio in peius vykladať extenzívne. Pri tomto type výkladu môžeme konštatovať, že ak prokurátor, ako strana konania, nepodal odvolanie do výroku o vine

a nenamietol skutkové zistenia prvostupňového súdu, má za to, že skutok bol zistený a formulovaný komplexne a správne, pričom iné relevantné skutkové okolnosti ním ako nositeľom dôkazného bremena v súdnom konaní preukázané neboli a právna veta a právna kvalifikácia zodpovedajú zistenému skutku. V prípade ak by sa chyba (vada) vo výroku o vine vyskytla, musel by na jej nápravu podať opravný prostriedok (či už v prospech alebo neprospech obvineného). Právne posúdenie, či vzniknutá vada je v prospech alebo neprospech obvineného stanovuje rozsah subjektov, ktoré ju môžu napadnúť. Kým v prípade vady vo výroku o vine, ktorá je v prospech obvineného majú právo domáhať sa revízie prvostupňového rozhodnutia tak prokurátor ako aj obvinený (príp. iné osoby oprávnené podať odvolanie v prospech obvineného), domáhať sa revízie výroku o vine v neprospech obvineného má právo výlučne prokurátor. Ak nevyužitím práva na podanie odvolania príjme prokurátor závery súdu vyjadrené v skutkovej vete, právnej vete a právnej kvalifikácii skutku, bolo by v rozpore s filozofiou odvolacieho konania iniciovaného výlučne obvineným, aby prišlo k zmene výroku o vine v neprospech obvineného (napr. stanovením vyššej škody, závažnejšieho následku, dlhšieho obdobia páchania skutku a pod.) a napokon aj v rozpore so zásadou zákazu reformatio in peius, z ktorej možno vyvodiť, že obvinený je oprávnený podať odvolanie len vo svoj prospech. 22. Keďže výrok o vine má tri zložky, ktoré musia byť v súlade, je potrebné domáhať sa opravy ktorejkoľvek z týchto zložiek v neprospech obvineného podaním odvolania zo strany prokurátora, ktorý ako nositeľ dôkazného bremena nesie zodpovednosť sa výsledok trestného konania. Nie je akceptovateľné (aj s poukazom na profesijný status prokurátora), aby akceptoval nevyužitím práva na podanie odvolania stav ich nesúladu s tým, že minimálne jedna z týchto zložiek (v tomto prípade právna veta a právna kvalifikácia) zodpovedajú podľa jeho názoru vykonanému dokazovaniu (nie zistenému skutku) na hlavnom pojednávaní. Ak prijmeme tento záver, je odpoveďou na otázku nastolenú v ods. 20 tohto uznesenia právny záver, podľa ktorého nie je možné skutkovú vetu meniť (dopĺňať) tak, aby zodpovedala právnej kvalifikácii napadnutého rozhodnutia, nakoľko prokurátor nepodaním odvolania so skutkovou vetou napadnutého rozhodnutia súhlasil. 23. Uvedený záver napokon potvrdzuje aj ustanovenie , podľa ktorého je dovolacím dôvodom, ak je rozhodnutie založené na neprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak odvolací súd v napadnutom rozsudku identifikuje existenciu tohto dovolacieho dôvodu, bez odvolania prokurátora voči chybným (absentujúcim) skutkovým zisteniam, môže odvolací súd napraviť len právne chyby, teda právnu časť výroku o vine. 24. Ak teda vznikne rozpor medzi skutkovou vetou, právnou vetou a právnou kvalifikáciou skutku s takým obsahom, že skutok uvedený v skutkovej vete zodpovedá miernejšej právnej kvalifikácii ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí a odvolanie bolo podané len v prospech obvineného, je potrebné zosúladiť tieto tri zložky o vine spôsobom, že príde k zmierneniu napadnutého rozhodnutia tak, že právna veta a právna kvalifikácia skutku budú zodpovedať skutku vyjadrenému v skutkovej vete napadnutého rozsudku. V tomto prípade obvinený dosiahne pre existenciu vady revíziu napadnutého rozhodnutia, ktorá bude nepochybne v jeho prospech. Rovnaký postup je potrebné uplatniť aj na prípady, kedy skutok uvedený v skutkovej vete nebude možné kvalifikovať ako trestný čin, čoho dôsledkom je napr. oslobodenie spod obžaloby podľa , čím bude opätovne dosiahnutý súlad výroku o vine v podobe posúdenia zisteného skutku ako trestného činu. 25. Z dôvodu snahy o väčšiu komplexnosť úvah odvolacieho súdu o obsahu zásady zákazu reformatio in peius je potrebné vysporiadať sa aj s právnou otázkou, či možno skutkové zistenia premietnuté v skutkovej vete doplniť, resp. opraviť na základe odôvodnenia napadnutého rozsudku. 26. Odôvodnenie rozsudku musí reagovať na jednotlivé výroky v ňom uvedené a tieto podrobnejšie vysvetliť (viď ). Ak by bola pripustená možnosť po vyhlásení rozhodnutia, v lehote na jeho vypracovanie, doplniť už vyhlásený výrok o zásadné skutkové okolnosti len na základe odôvodnenia rozhodnutia, bol by tento postup v rozpore so zásadou spravodlivého procesu a zásady právnej istoty (právne záväzný je výrok rozhodnutia). 27. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.08.2014, sp. zn. (R 22/2015), v ktorom NS SR konštatuje, že podoba skutku vo výroku rozsudku sa nemôže považovať za doplnenú obsahom odôvodnenia rozsudku a dovolací súd musí pri svojom kvalifikačnom prieskume vychádzať výlučne zo skutkovej vety odsudzujúceho výroku napadnutého rozsudku. 28. Aplikujúc úvahy uvedené v ods. 15-27 tohto uznesenia na tento prípad, dospel odvolací súd k záveru, že ak by sám doplnil dokazovanie za účelom skutkových zistení týkajúcich sa sťaženia obvyklého spôsobu života poškodených a jeho intenzity a tieto zistenia premietol do skutkovej vety, prišlo by k zmene skutkovej vety napadnutého rozsudku v neprospech obžalovanej, ktorá podala proti výroku

o vine odvolanie a to tak, že by skutok, ktorý neobsahuje všetky skutkové okolnosti, tvoriace objektívnu stránku trestného činu, zmenil na taký, ktorý všetky tieto znaky obsahuje a je teda trestným činom. 29. Keďže odvolací súd nemôže akceptovať nesúlad skutkovej časti výroku o vine a právnej časti výroku o vine a zároveň je povinný rešpektovať zásadu zákazu reformatio in peius, musel posúdiť, či skutková veta napadnutého rozsudku zodpovedá inému trestnému činu, pričom dospel k negatívnemu záveru. 30. S poukazom na vyššie uvedené závery bolo nadbytočné zaoberať sa podrobnejšie odvolacími námietkami obžalovanej, ktoré sa týkali rozsahu jej zavinenia vo vzťahu k zraneniam poškodených, či primeranosti uloženého trestu a správnosti výroku o náhrade škody. 31. Obžalovanej sa však, okrem zavinenia zranení poškodených, kládlo za vinu aj porušenie o cestnej premávke, a preto odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný skutok by mal byť prejednaný ako priestupok. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a nepostupoval podľa . Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.