Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/15/2025

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: ELPAS, s.r.o., IČO: 36 403 199, so sídlom Divina 166, 013 31 Divina, právne zastúpenej ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Tolstého 120120, 010 01 Žilina, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., za účasti intervenienta na strane žalovaných: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., žalovaní 1/, 2/ a intervenient právne zastúpení advokátskou kanceláriou TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., IČO: 47 239 000, so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ a intervenienta na strane žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -216 zo dňa 03.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania zamieta.

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh na prerušenie konania zamietol. Výrokom II. určil, že právny úkon – darovacia zmluva uzavretá medzi dlžníkom F. B., nar. XX.XX.XXXX a žalovanými 1/ a 2/ dňa 30.06.2021, na základe ktorej žalovaní nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. G., evidovaným Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, a to každý v podiele 1/2, povolením vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných do katastra nehnuteľností rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor, zo dňa 06.08.2021, číslo vkladu: V 6693/2021, je voči žalobcovi právne neúčinná. Výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.1 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , , , (ďalej aj len „OZ“). 1.2 Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania na základe podanej žaloby je určenie neúčinnosti odporovateľného právneho úkonu, ktorým je darovacia zmluva uzatvorená medzi darcom

- intervenientom a obdarovanými - žalovanými v tomto konaní, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pod č. V 6693/2021 dňa 06.08.2021. V konaní nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ a ich otec (intervenient v tomto konaní) uzatvorili dňa 30.06.2021 darovaciu zmluvu, v zmysle ktorej žalovaní nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý v 1-ici nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie G., a to: pozemok registra KN-C parc. č. 579/1 - orná pôda o výmere 456 m2, pozemok registra KN-C parc. č. 579/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2, pozemok registra KN-C parc. č. 579/9 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2, stavba bez súpisného čísla - hospodárska budova, stojaca na parc. č. 579/9, stavba súp. č. XXXX - rodinný

dom, stojaca na parc. č. 579/8 (ďalej v konaní označené aj ako „Nehnuteľnosti“). Uzatvorenie darovacej zmluvy, ako aj jej účastníci a obsah neboli v konaní sporné. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. G. (č. l. 5 spisu) mal preukázané, že nehnuteľnosti - pozemok registra KN-C parc. č. 579/1 - orná pôda o výmere 456 m2, pozemok registra KN-C parc. č. 579/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2, pozemok registra KN-C parc. č. 579/9 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 36 m2, stavba bez súpisného čísla - hospodárska budova, stojaca na parc. č. 579/9, stavba súp. č. XXXX - rodinný dom, stojaci na pozemku na parc. č. 579/8, sú zapísané v prospech vlastníkov - žalovaných, každý v podiele 1-ica. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru pod V 6693/2021 dňa 06.08.2021. 1.3 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca má voči intervenientovi, otcovi žalovaných, existujúcu pohľadávku titulom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, a to: rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. -100, právoplatného vo výroku I. dňa 10.01.2023 a vo výroku II. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. -237 dňa 04.01.2023. V zmysle uvedeného exekučného titulu bol intervenient, otec žalovaných, zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 307 000,- EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 307 000,- EUR od 01.01.2021 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, spolu s trovami s prvostupňového a odvolacieho konania. Z dôvodu neuhradenia dlžnej sumy intervenientom žalobcovi podal žalobca návrh na začatie exekúcie, ktorá je vedená na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , pričom vykonaním úkonov exekúcie bol poverený F. H., súdny exekútor, ktorý exekučné konanie vedie pod sp. zn. 120Ex 171/23. Súd prvej inštancie konštatoval, že podmienky odporovateľnosti právneho úkonu sú splnené. Platí, že pre určenie neúčinnosti právneho úkonu bolo potrebné v konaní preukázať existenciu právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa (a), keď sa musí jednať o platný právny úkon (b), pričom žalobcova pohľadávka musí byť voči veriteľovi vymáhateľná (c). V predmetnom prípade žalobca preukázal, že jeho pohľadávka voči veriteľovi je vymáhateľná, nakoľko má voči nemu nárok titulom právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Rovnako právny úkon, ktorého odporovateľnosti sa žalobca domáha (darovacia zmluva), je platným právnym úkonom, keď súd nemal preukázaný opak (strany v konaní takúto skutočnosť ani netvrdili). Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 30.06.2021 medzi dlžníkom žalobcu a žalovanými došlo k ukráteniu veriteľa (d), pretože titulom vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré je predmetom exekučného konania, nedošlo k uspokojeniu celej (ani len časti) pohľadávky žalobcu z dôvodu nemajetnosti dlžníka. 1.4 K obrane žalovaných, že intervenientovi zostal po vykonaní darovania dostatočný majetok, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal dňa 21.03.2023 návrh na vykonanie exekúcie (č. l. 7 spisu), ktorým sa domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 307 000,- EUR s príslušenstvom na podklade exekučného titulu. Zo správy o priebehu exekúcie zo dňa 20.06.2023 (č. l. 14 spisu) vyplýva, že k predmetnému dňu nebola na pohľadávke žalobcu uhradená žiadna časť dlžnej istiny dlžníka, intervenienta. Z predmetnej správy pritom nevyplýva, že by intervenient disponoval majetkom, z ktorého by bolo možné splniť pohľadávku žalobcu v plnej výške. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že možno určiť neúčinnosť právneho úkonu, ak najneskôr v čase, kedy súd rozhoduje o odporovacej žalobe, bol majetok dlžníka zmenšený tak, že nepostačuje na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Žalovaní a intervenient v konaní zhodne poukazovali na tú skutočnosť, že intervenient disponoval a disponuje majetkovými právami v hodnote dlžnej pohľadávky žalobcu. Takýmto majetkovým právom má byť tak, ako už bolo zmienené v tomto rozsudku, účasť na obchodnej spoločnosti ELPAS, s.r.o., a to vo forme majetkového práva - obchodného podielu v rozsahu 50 %, nároku na zisku a nároku na vyrovnávací podiel. Žalovaní podľa súdu prvej inštancie však nepredostreli žiadnu reálnu možnosť úhrady dlhu z nimi prednesených majetkových práv, ktorými mal intervenient disponovať. Súd prvej inštancie uviedol, že ukrátením veriteľa je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. Vzhľadom na skutočnosť, že do dňa rozhodnutia súdu nedošlo k úhrade dlžnej pohľadávky napriek vedeniu exekučného konania, je zrejmé, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom nebyť uzatvorenia darovacej zmluvy, mohol by sa žalobca uspokojiť z majetku dlžníka, intervenienta, inak uspokojiť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemôže a nemohol uspokojiť svoju pohľadávku z obchodného podielu intervenienta (tohto majetkového práva), keď k speňaženiu obchodného podielu môže dochádzať iba za podmienok stanovených , pričom mu musí predchádzať rozhodnutie valného zhromaždenia. Uzavrel, že napriek existencii dlžnej pohľadávky intervenient nijakým spôsobom nekonal tak, aby splnil pohľadávku žalobcu iným spôsobom, a to s poukazom na ním zdôrazňovanú existenciu

uvedeného majetkového práva. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ potom v čase uzatvorenia darovacej zmluvy a existencie exekučného titulu v spoločnosti nebolo rozhodnuté o rozdelení zisku, toto právo intervenientovi bez ďalšieho nevzniklo. Žalobca potom ani v tomto smere nemal možnosť úhrady svojej pohľadávky. Žalovaní a intervenient nakoniec poukazovali na majetkové právo intervenienta vo forme nároku na vyrovnávací podiel. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že takýto vyrovnávací podiel nebol intervenientovi vyplatený z dôvodu, že spoločnosť v súčasnosti nedisponuje peňažnými prostriedkami. Zánik účasti intervenienta nastal až doručením exekučného príkazu na podiel intervenienta v spoločnosti po začatí exekučného konania, ktoré konanie začalo návrhom doručeným exekučnému súdu dňa 21.03.2023. V konaní podľa súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že by intervenient po prevode sporných nehnuteľností darovacou zmluvou disponoval takým majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Existencia budúcich, resp. podmienených majetkových práv intervenienta nemôže byť dostatočným dôvodom na konštatovanie, že dlžník disponoval alebo disponuje aj iným majetkom, keď preukázateľne nebolo možné (a ani do dnešného dňa nebolo) splniť pohľadávku žalobcu z takýchto tvrdených majetkových práv dlžníka, t. j. intervenienta. 1.5 Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z listinných dôkazov predložených v konaní mal preukázanú časovú následnosť jednotlivých právnych úkonov - žalobca vyzval dňa 10.12.2020 intervenienta na úhradu dlhu spolu vo výške 307 000,- EUR (č. l. 36 spisu) splatného dňa 01.01.2021, následne podal žalobu, v ktorom konaní vedenom na Okresnom súdu v Banskej Bystrici bol dňa 23.02.2021 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. platobný rozkaz (č. l. 34 spisu), proti ktorému podal intervenient odpor. Dňa 30.06.2021 intervenient následne uzatvoril so žalovanými darovaciu zmluvu, ktorou na žalovaných previedol sporné nehnuteľnosti. V prebiehajúcom súdnom konaní bol dňa 16.09.2021 následne vydaný rozsudok tunajšieho súdu, sp. zn. -100 (č. l. 27 spisu), potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu dňa 23.11.2022, sp. zn. . Exekučný titul je vykonateľný dňom 10.01.2023. Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.03.2023 sa veriteľ ako oprávnený domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 307 000,- EUR s príslušenstvom. Dlžník, intervenient podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu tvrdenej úhrady dlhu. Okresný súd Banská Bystrica v uznesení zo dňa 29.06.2023, sp. zn. návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Pri nazeraní na časovú následnosť jednotlivých krokov dlžníka, intervenienta a postup, ktorý zinscenoval v rámci exekučného konania pri tvrdení, že z jeho strany došlo k úhrade v exekúcii vymáhanej sumy, súd prvej inštancie konštatoval, že účelom uzatvorenia darovacej zmluvy medzi intervenientom ako darcom a žalovanými ako obdarovanými bolo ukrátenie uspokojenia pohľadávky žalobcu, k čomu skutočne aj došlo. 1.6 Vo vzťahu k vynaloženiu odbornej starostlivosti žalovanými 1/ a 2/ konštatoval, že žalovaní nepreukázali, že by vyvinuli náležitú starostlivosť na zistenie úmyslu dlžníka pri uzatváraní darovacej zmluvy. Z vyjadrení žalovaných produkovaných prostredníctvom svojho právneho zástupcu, či písomne sa javí, že boli pri uzatváraní darovacej zmluvy skôr ľahostajní a o majetkové pomery a úmysly otca sa nezaujímali. Pritom je nutné poukázať na vyjadrenia matky, ktorá vedela o sporoch jej manžela tak, ako to vyplynulo z jej výsluchu. Matka poukazuje na svoj dobrý vzťah so synmi, potom sa súdu javí aj ako nepravdepodobné, aby synovia nemali vedomosť o sporoch, o ktorých matka a otec vedomosť mali, pričom bol medzi nimi dobrý vzťah. Zároveň však súd konštatuje, že pokiaľ by aj o týchto sporoch a na tom nadväzujúcom úmysle otca nemali vedomosť, je tomu tak preto, že nevyvinuli žiadnu snahu o ich zistenie tak, ako to vyplýva z ich vyjadrení. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaní nepreukázali a účinne nevyvrátili domnienku vedomosti o úmysle dlžníka - svojho otca, ukrátiť veriteľa. 1.7 Súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie dokazovania ohľadne preukázania vedomého ukracovania intervenienta žalobcom. Ďalej zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom znalca z dôvodu, že závery odborného vyjadrenia sú nesporné. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že rozhodujúce je, či ukrátenie existovala v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Ďalej uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by kedykoľvek, t. j. ako v čase uskutočnenia ukracujúceho úkonu, tak aj v čase rozhodnutia súdu, dlžník disponoval takým majetkom, z ktorého by bolo možné reálne uspokojiť pohľadávku veriteľa. Pokiaľ sa týka obdobia, kedy došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, tak súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnom období neexistovali intervenientom deklarované majetkové práva, ktoré by bolo možné bez ďalšieho speňažiť a uspokojiť z týchto majetkových práv pohľadávku žalobcu. Nebola preukázaná existencia podmienok na vyplatenie pohľadávky z obchodného podielu intervenienta, z jeho podielu na zisku, pričom nevzniklo v danom čase ani právo na vyplatenie

vyrovnávacieho podielu. Pokiaľ sa týka času, kedy súd prvej inštancie rozhodoval, uviedol, že v konaní nebola preukázaná výška vyrovnávacieho podielu, keď pritom zo znaleckého posudku 2/2024 vyplýva, že výsledok hospodárenia za účtovného obdobie rokov 2018 - 2023 ani len nedosahoval sumu pohľadávky žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol tak, že ich náhradu priznal podľa (ďalej aj len „CSP“) úspešnému žalobcovi. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/ a intervenient na strane žalovaných (ďalej aj len „odvolatelia“). Odvolatelia sa domáhali, zmeny napadnutého tak, že odvolací súd žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnili podľa (ďalej aj len „CSP“), a teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1 Odvolatelia poukázali na argumentáciu v konaní pred súdom prvej inštancie, že F. B. bol majiteľom ešte obchodného podielu v spoločnosti ELPAS v rozsahu 50 % a v hodnote 814 300,- EUR. V pomere k pohľadávke 307 000,- EUR teda aj po vykonaní úkonu disponoval rozsiahlym majetkom použiteľným v prípade potreby na úhradu pohľadávky. Namietali záver súdu prvej inštancie, že podmienky odporovateľnosti je potrebné skúmať k momentu rozhodovania súdu. Podľa odvolateľov odporovať možno len právnemu úkonu, ktorý „ukracuje“ veriteľovu pohľadávku. Medzi úkonom a ukrátením, t. j. kvalifikovanou zmenou majetku, musí byť príčinná súvislosť, ktorej pojmovou súčasťou je tzv. bezprostrednosť. Význam potom tkvie v procesnej požiadavke, aby takto spôsobený následok pretrvával až do rozhodnutia súdu o odporovacej žalobe, pretože keby dlžník nadobudol v priebehu súdneho konania nový majetok použiteľný na úhradu pohľadávky, nebude možné žalobe vyhovieť aj keby napadnutý úkon bol pôvodne ukracujúci. Predpoklad, že ukrátenie a bezprostredná príčinná súvislosť musia nastať v čase vykonania úkonu a nie kedykoľvek neskôr, vyplynie aj teleologickým a logickým výkladom povinností, ktoré ukladá osobám, ktoré majú z odporovaného právneho úkonu prospech (t. j. žalovaným). 2.2 Ďalej namietali, že existencia úmyslu ukrátiť veriteľa im preto nebude zrejmá nielen v prípade, ak dlžník nemá veriteľov, ale aj v prípade, ak pri existencii veriteľov je im z hľadiska posúdenia dôsledkov zrejmé, že dôsledkom tohto právneho úkonu nebude tzv. kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Ak teda osoby pri vynaložení náležitejšej starostlivosti vedeli, že majetok dlžníka aj po uskutočnení právneho úkonu mu zostane ďalší majetok, ktorého hodnota je na uspokojenie veriteľa dostatočná (a jeho existencia v konaní bola preukázaná), tak je zrejmé, že im existencia úmyslu ukrátiť veriteľa nemohla byť zrejmá. Nesúhlasili s výkladom rozhodnutia NS SR a komentáru I. J.. Poukázali na následné závery NS SR, ktoré podľa ich názoru súd prvej inštancie nereflektoval. Mali za to, že ak chce byť žalobca v spore o neúčinnosť určitého právneho úkonu úspešný, musí o. i. preukázať také kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, že majetok dlžníka v dôsledku takéhoto právneho úkonu nepostačuje na uspokojenie žalobcovej (veriteľovej) vymáhateľnej pohľadávky. Ďalej namietali, že okresný súd vôbec nevzal na zreteľ závery v rozsudku KS ZA len preto, že sa týkal právnej úpravy podľa o konkurze a reštrukturalizácií. Závery o príčinnej súvislosti nie sú dané osobitosťami právnej úpravy, ale sú zákonnou požiadavkou spoločnou pre obe koncepcie odporovateľnosti rovnako podľa ako aj podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Nebol dôvod, prečo ich nevziať na zreteľ. 2.3 Odvolatelia uviedli, že určujúcim faktorom je finančný potenciál obchodného podielu, resp. kompenzačných nárokov reziduálneho spoločníka, tzn. na vyrovnací podiel, a to všetko v čase darovania. Znalecká organizácia INTERAUDIT BENETIP vyčíslil hodnotu obchodného podielu F. B. v odbornom vyjadrení v súdnom spise na sumu 814 300,-EUR. Žalobca nakoniec vyčíslenie nerozporoval a nenamietal. Hodnota vyrovnacieho podielu pripadajúceho na podiel dlžníka F. B. by v zmysle verejného registra účtovných závierok a v ňom zverejnenej účtovnej závierky v prípade, ak by jeho účasť zanikla v roku 2021 bola vo výške 1-ice zo zverejneného vlastného imania, ktoré pre tieto účely bolo vo výške 1 265 293,- EUR, čo znamená, že vyrovnací podiel k uvedenému dňu by predstavoval nárok vo výške 632 646,50 EUR, a to bez toho, aby bolo nevyhnutné osobitne skúmať poctivosť takéhoto vysporiadania. Podľa odvolateľov pokiaľ spoločenská zmluva neupravuje otázku, z čoho sa

má odvíjať výpočet vyrovnacieho podielu, základom pre výpočet je hodnota čistého obchodného imania vyjadreného v účtovnej závierke. Pohľadávka predstavuje „len“ 307 000,- EUR v pomere k vyššie uvedeným hodnotám. 2.4 Odvolatelia namietali, že výlučne ukracujúcim správaním samotného žalobcu ELPAS, došlo k tomu, že intervenient nemal vyplatenú pohľadávku z vyrovnávacieho podielu. F. H., reprezentujúci v tomto konaní spoločnosť ELPAS, preukázateľne vytvoril druhú spoločnosť ELPAS SK, s. r. o., IČO: 53 103 408, v ktorej figuruje ako výlučný majiteľ a štatutár, pričom na túto druhú spoločnosť ekonomicky preniesol aktíva aj aktivity zo spoločnosti žalobcu. Na uvedené viackrát poukazovali na pojednávaní dňa 06.09.2024 aj v rámci dokazovania znaleckým posudkom č. 2/2024. I. E. G. K. v posudku konštatuje, že bola vytvorená druhá spoločnosť ELPAS napr. na str. 12 – 13 posudku a ďalej na zvyšných miestach posudku analyzuje a následne konštatuje, že žalobca prevádzal majetok a majetkové práva neekvivaletným spôsobom na túto druhú spoločnosť ELPAS SK. Z predloženého dôkazu je teda zrejmé, že znehodnotenie obchodného podielu a vyrovnacieho podielu v čase rozhodovania súdu bolo teda spôsobené vonkajšími príčinami bez zásahu intervenienta, ktoré súd nevzal napriek námietkam žalovaných vôbec na zreteľ a neposkytol na žiadnu odpoveď, hoci ide o podstatné okolnosti na posúdenie odôvodnenosti žaloby. Namietali, že rozsudok neodpovedá na námietky, že pokles hodnoty vyrovnacieho podielu, ktorý sa prejavil až neschopnosťou vyplatiť ho v exekúcií 120EX 171/23, zapríčinil žalobca a že žalovaní za prípadnú devalváciu tohto majetku nenesú zodpovednosť. Keď okresný súd v rozoberanom ods. 59 rozsudku následne konštatuje, že žalovaní na preukázanie výšky vyrovnacieho podielu nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie, preniesol dôkazné bremeno na žalovaných v rozpore s ustanoveniami , nakoľko preukázanie nedostatočnosti dlžníkovho majetku a ukrátenia ako stavu spôsobeného napadnutým úkonom a pretrvávanie do času rozhodnutia, zaťažuje naopak žalobcu ELPAS. Súdom vznesená požiadavka je so zreteľom na uvedené nezákonná. Odvolatelia nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že boli ľahostajní k okolnostiam v čase prevodu a mali vedieť o sporoch a problémoch v spoločnosti. 2.5 Odvolatelia poukázali na to, že okresný súd žiadnym spôsobom nereagoval na právnu námietku, že znehodnotenie vyrovnacieho podielu zapríčinil žalobca a predovšetkým, že znehodnotenie nebolo zapríčinené konaním žalovaných ani v spojitosti s účinkami darovacej zmluvy. Mali za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že práve žalobca ELPAS spôsobil devalváciu obchodného podielu F. B. a jeho kompenzačných práv, ako reziduálneho spoločníka, napr. na vyrovnací podiel. Žalobca je tou osobou, ktorá zadržiava dlžníkov majetok (vyrovnací podiel) a môže ho svojimi aktivitami negatívne ovplyvňovať, na čo F. B. nemá dosah. Žalobca nevzniesol opodstatnené námietky, ako aj z predloženej účtovnej závierky spoločnosti ELPAS za rok 2022 je zrejmé, že hodnota vyrovnacieho podielu, prípadne aj obchodného podielu mnohonásobne prevyšovala hodnotu pohľadávky žalovaného. Rovnako pri hodnotení vyrovnacieho podielu, ako aj pri námietke o zneužití práva mal okresný súd vziať na zreteľ k údajom o výsledkoch hospodárenia aj údaje o vlastnom imaní uvedené v znaleckom posudku I. E. G. K.. Žalobca podľa nich sám v účtovnej závierke za rok 2023 zámerne a úmyselne znížil hodnotu vlastného imania spoločnosti ELPAS, a to pravdepodobne s úmyslom poškodiť žalovaných a predovšetkým dlžníka F. B.. Uplatnenie odporovacieho práva žalobcom je preto v rozpore s , procesne ide o zjavné zneužite žalobného oprávnenia tak, ako ho predpokladá . To predstavuje samostatné dôvody na zamietnutie žaloby. Záverom odvolatelia mali za to, že sú dané dôvody na prerušenie konania. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že je potrebné posudzovať, či nedošlo k zhoršeniu možnosti uspokojenia veriteľovej pohľadávky vzhľadom na zmenenú štruktúru majetku dlžníka. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že v rámci exekučného konania nie je možné dosiahnuť uspokojenie pohľadávky žalobcu, pričom intervenient v úmysle ukrátiť žalobcu uskutočnil napádaný prevod svojho nehnuteľného majetku na svojich synov. V konaní podľa žalobcu nebolo preukázané, že by intervenient po prevode sporných nehnuteľností darovacou zmluvou disponoval takým majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Existencia budúcich, resp. podmienených, majetkových práv intervenienta nemôže byť dostatočným dôvodom na konštatovanie, že dlžník disponoval alebo disponuje aj iným majetkom, keď preukázateľne nebolo možné (a ani do dnešného dňa nebolo) splniť pohľadávku žalobcu z takýchto tvrdených majetkových práv dlžníka – intervenienta. Vzhľadom na zmenu štruktúry majetku intervenienta, ktorému po prevode nehnuteľností ostal len obchodný podiel u žalobcu, bola odňatá žalobcovi reálna možnosť uspokojenia jeho pohľadávky, čo potvrdzuje i samotný priebeh exekučného konania.

4.

Odvolatelia v písomnej odvolacej replike k vyjadreniu žalobcu uviedli, že žalobca nezohľadňuje skutočnosť, že dlžník bol vlastníkom obchodného podielu už pred uskutočnením napádaného právneho úkonu. V druhej rovine žalobca vychádza len z konečného stavu, v akom sa dlžníkov majetok nachádzal v čase rozhodovania okresného súdu a nehľadí ani na reálnu neexistenciu príčinnej súvislosti medzi darovacou zmluvou. Mali za to, že z právneho hľadiska je v skutočnosti podstatné len to, že obchodný podiel F. B. bol speňažiteľným artiklom, ktorý bolo možné odplatne previesť, intervenient mohol požiadať o ukončenie spoluúčastí v spoločnosti súd, kde by sa speňažil premenou na vyrovnací podiel a rovnakým spôsobom by bol speňažený aj pri postihnutím v rámci výkonu rozhodnutia podľa zásad upravených Exekučným poriadkom. Všetky spôsoby jeho speňaženia nezávisia od vôle protistrany, ako okresný súd a žalobca ignorujú. Polemika, že ide o budúce alebo podmienené práva, je preto z uvedeného pohľadu bezpredmetná. Odvolatelia konštatovali, že ak by ELPAS sledovala poctivé vyporiadanie veci, týmito financiami by disponovala aj v čase exekúcie 120EX 171/23, v rámci ktorej bola spoločnosti uložená povinnosť vyplatiť vyrovnací podiel. Žalobca si svoju povinnosť do dnešného dňa ani čiastočne nesplnil. Intervenient v písomnej replike k vyjadreniu poukázal na úbytok výsledku hospodárenia za účtovné obdobie a presunutie nerozdeleného zisku do záväzku voči spoločníkom, účtovnou operáciou v rozpore so zásadami účtovania. Nevyplatenie jeho vyrovnávacieho podielu bolo ovplyvnené samotným žalobcom. 5. Žalobca v odvolacej duplike k replike odvolateľov uviedol, že výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, pričom spoločenská zmluva o založení žalobcu neurčovala nič iné. Dňa 08.01.2024 bol žalobcovi doručený exekučný príkaz súdneho exekútora F. F. H. zo dňa 05.01.2024, sp. zn. 120EX 171/23-115, na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu intervenienta-dlžníka, ktorého účasť u žalobcu tak zanikla až ku dňu 08.01.2024. K zániku jeho účasti došlo až v rámci exekučného konania dňa 08.01.2024, pričom výška vyrovnacieho podielu určená podľa ust. nedosahuje výšku vymáhanej pohľadávky žalobcu a táto preto doposiaľ nebola uspokojená. 6. Dňa 03.03.2025 bol odvolaciemu súdu doručený návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho trestného konania č. k. IV/2 GPt 484/21/1000-10, v ktorom sa rieši trestné oznámenie ohľadne vyvádzania majetku zo spoločnosti žalobcu.

7.

Žalobca v písomnom vyjadrení k návrhu na prerušenie konania s prerušením konania nesúhlasil. Návrh označil za nezrozumiteľný, pričom z jeho obsahu nemožno vyvodiť záver o existencii zákonných podmienok pre prerušenie konania vyžadovaných ust. .

7.1

Odvolací súd dopytoval generálnu prokuratúru na stav oznámenia č. k. IV/2 GPt 484/21/1000-10. Generálna prokuratúra oznámila súdu, že žiadosť postúpila Okresnej prokuratúre Žilina, na ktorej je vec vedená pod sp. zn. . Okresná prokuratúra Žilina podaním doručeným súdu dňa 25.08.2025 oznámila, že konanie bolo vo veci zastavené a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2024.

7.2

Odvolatelia doručili súdu ďalšie podanie, v ktorom poukázali na prebiehajúce konanie na Okresnom súde v Žiline sp. zn. . Odvolatelia doručili súdu dňa 27.10.2025 ďalšie podanie, ktorým zopakovali svoju predchádzajúcu právnu argumentáciu. 8. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8.1

Podľa , o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

8.2

Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

8.3

Odvolací súd konštatuje, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania. Vec vedená pod sp. zn. bola právoplatne zastavená. Konanie o povolení obnovy konania sp. zn. bolo právoplatne skončené dňa 24.06.2025 nadobudnutím právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -227 zo dňa 28.05.2025, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. -164 zo dňa 26.07.2024 o odmietnutí žaloby na obnovu konania. Odvolací súd má za to, že v súčasnosti neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka podstatná pre toto konanie, a ktorú nemožno vyriešiť v tomto konaní, a preto návrh na prerušenie konania zamietol.

9.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas ( ) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách a , ktorý podľa vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9.1

Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

9.2

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. , , či , , bod 26, , bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).

9.3

Za porušenie práva na spravodlivý proces sa považuje v zmysle rozhodovacej činnosti ústavného súdu situácia, ak všeobecný súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodní a nevysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými sporovými stranami, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. V takom prípade všeobecný súd svojím postupom založí nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia, a spravidla tak aj jeho protiústavnosť. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho – ktorého rozhodnutia, svedčí to o ľubovôli v súdnom rozhodovaní, pričom zásada právneho štátu ľubovôľu v rozhodovaní orgánov verejnej moci zakazuje; len vecne správne rozhodnutie a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa – ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ – ústavné kritériá vyplývajúce z . Podobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu podľa dohovoru.

9.4

Z preskúmavaného rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou odvolateľov ohľadne konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď tento nevyplatil intervenientovi jeho vyrovnávací podiel, po jeho zániku postavenia spoločníka. Tu je dôležité si uvedomiť, že súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s tvrdeniami odvolateľov, že pokles hodnoty vyrovnávacieho podielu spôsobil sám žalobca. Takéto tvrdené konanie môže byť dôvodom na nevyhovenie žaloby, zvlášť s ohľadom na predložené odborné vyjadrenia. Ďalej odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, a to v časti existencie majetkovej hodnoty v podobe podielu na základnom imaní žalobcu, ktorý patril v čase vykonania úkonu intervenientovi. Tu dospel súd prvej inštancie aj k nesprávnym skutkovým záverom. Ak medzi sporovými stranami boli nesporné závery odborných vyjadrení (z tohto dôvodu nevykonal súd prvej inštancie navrhované výsluchy), tak následne nemohol z týchto odborných vyjadrení abstrahovať, len časť odborných záverov. Ak bola hodnota podielu intervenienta v žalobcovi podľa odborného vyjadrenia vo výške 814 300,- EUR (v čase vykonania úkonu), a táto skutočnosť bola medzi sporovými stranami nesporná, tak potom chýba základný znak – ukrátenie veriteľa. Odvolací súd ďalej konštatuje, že sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že ukrátenie sa posudzuje ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, tak ako to urobil súd prvej inštancie (na podklade neúspešne prebiehajúcej exekúcie, ku dňu vyhlásenia rozhodnutia). Posúdenie odporovateľnosti je komplex činnosti, pričom ukrátenie musí existovať už v čase vykonania úkonu (darovania). Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie si v tomto prípade nesprávne vyložil právne závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , podľa ktorého: „objektívna stránka odporovateľnosti spočíva v reálnom úbytku v majetkovej sfére dlžníka. Zmenšenie majetku dlžníka v dôsledku určitého právneho úkonu nepredstavuje dôvod jeho neúčinnosti v prípade, ak aj takto zmenšený majetok dlžníka postačuje na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Ukracovanie uspokojenia veriteľovej pohľadávky je podmienkou aktívnej legitimácie a musí existovať najneskôr v čase, keď súd rozhoduje o odporovacej žalobe ( ). Súd bude vždy skúmať, či určitý úkon dlžníka ukrátil alebo neukrátil uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie, znáša veriteľ (Fekete, I., 1, Veľký komentár, str. 335).“ Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vykladať záver „musí existovať najneskôr v čase, keď súd rozhoduje o odporovacej žalobe“, komplexne, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti, a teda aj to, či ukrátenie si v konečnom dôsledku nespôsobil žalobca sám, tým že vyviedol majetok zo spoločnosti do inej spoločnosti, čím znemožnil vyplatenie pôvodného spoločníka. Odvolací súd konštatuje, že je potrebné vyhodnocovať, kto v rozhodnom čase za spoločnosť konal, a či toto konanie viedlo k zníženiu hodnoty spoločnosti. Súčasne je potrebné vyhodnocovať tvrdenia vo vzájomnej súvislosti s predloženými dôkazmi tak, aby bol prijatý spoľahlivý záver o tom, či možno žalobe vyhovieť, alebo nie. Odvolací súd má za to, že darovacia zmluva môže byť odporovateľným úkonom, ak sa v konaní preukáže existencia ukrátenia a teda takého konania intervenienta po vykonaní úkonu darovania, ktoré viedli k zníženiu hodnoty jeho podielu v žalobcovi. Ak však takéto zníženie hodnoty spôsobil sám žalobca (prostredníctvom zostávajúceho spoločníka), tak darovaciu zmluvu nemožno posúdiť ako ukracujúci úkon. Každé tvrdenie sporových strán musí byť podložené dôkazmi, ktoré sú schopné strany predložiť. Ak sporová strana znemožní vykonanie dôkazu (napr. z dôvodu, že zatají, stratí účtovníctvo), tak dôkazné bremeno potom prechádza na tú stranu sporu, ktorá tento stav spôsobila. Ak žalobca tvrdí, že bol ukrátený, je jeho povinnosťou uvedenú skutočnosť preukázať, a to aj prípadným znaleckým posudkom o vývoji hodnoty imania (a celej spoločnosti), a to vo vzťahu k žalovaným predloženým posudkom. Odvolací súd záverom dodáva, že sudcovská koncentrácia konania je dôležitý inštitút, ale treba ho využívať tak, aby bol naplnený primárne princíp spravodlivosti, a nie len rýchlosti. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže odvolacie námietky žalovaných 1/ a 2/ a intervenienta boli vo vyššie uvedenej časti dôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude sa v ďalšom konaní riadne vysporiadať s námietkami žalovaných 1/ a 2/ a intervenienta, prípadne novo navrhnutými dôkazmi a následne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné riadne odôvodniť.

11.

O trovách odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej.

12.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a 2 )

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a 2 )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a 2 )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C.sp.).

V Žiline dňa 27. januára 2026 JUDr. Jozef Šulek predseda senátu

JUDr. Jana Kotrčová

členka senátu

JUDr. Jana Vargová

členka senátu