Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

71Ek/206/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: ELPAS, s.r.o., so sídlom Divina 166, 013 31 Divina, IČO: 36 403 199, zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenému: TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, o vymoženie 307 000 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaromír Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 072 212, pod sp. zn. 120EX 171/23, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.06.2023, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.06.2023 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.06.2023.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.03.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 307 000 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 16.09.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 10.01.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 23.11.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2023. 2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 6123268598 zo dňa 29.03.2023, ECLI: E.:B.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaromír Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 072 212, ktorý ju vedie pod sp. zn. 120EX 171/23. 3. Podaným návrhom na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku sa povinný domáhal jej zastavenia v plnom rozsahu, uvádzajúc, že pohľadávku oprávneného uspokojil ešte v čase pred začatím predmetného exekučného konania, keď dňa 20.01.2023 uhradil v prospech oprávneného istinu vo výške 307 000 eur a súčasne aj príslušenstvo pohľadávky pozostávajúce z kapitalizovanej podoby exekučným titulom priznaného úroku z omeškania v celkovej výške 56 745,48 eur, ktorý bol počítaný od 01.01.2021 do 20.01.2023. Povinný za účelom preukázania pravdivostnej hodnoty svojho tvrdenia predložil súdu výpis z bankového účtu a súčasne aj zmluvu o vedení bankového účtu v prospech oprávneného. Vzhľadom na vyššie uvedené, povinný preto navrhol, aby súd exekúciu zastavil a súčasne mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 4. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. zo dňa 29.06.2023, v plnom rozsahu zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že cit: ,,povinný prostredníctvom svojho podania nepreukázal dôvodnosť zastavenia exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, nakoľko ním vykonané úhrady neboli realizované na účet označený oprávneným (žalobcom)

v žalobe, v dôsledku čoho nemohli nastať relevantným spôsobom účinky zániku vymáhaného nároku v čase pred začatím predmetného exekučného konania.“. Súčasne žiadnemu z účastníkov konania trovy konania nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu podal povinný včas sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a následného nesprávneho právneho záveru, keď bankový účet uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu bol v októbri 2020 druhým konateľom oprávneného zrušený. Povinný však napriek uvedenej skutočnosti zastáva názor, že z jeho strany došlo k riadnemu splneniu dlhu v súlade s ustanovením , keď oprávneným vymáhaná pohľadávka bola uspokojená úhradou povinného na bankový účet zriadený samotným povinným v prospech oprávneného, majúc na zreteli že uvedený bankový účet bol zaevidovaný aj na Finančnej správe. V podstatnej časti podanej sťažnosti však povinný namieta nemožnosť aplikovania ustanovenia na posudzovaný prípad a súčasne vylučuje extenzívny výklad ustanovenia Vo vzťahu k tvrdeniu vyššieho súdneho úradníka o tom, že na predloženom výpise z bankového účtu zriadeného povinným v mene oprávneného nedošlo napriek opakovaným transakciám k zmene zostatkovej sumy, povinný uviedol, že nie je úlohou súdu preskúmavať túto okolnosť. V závere svojho podania povinný poukázal na úkony druhého konateľa oprávneného, ktorý podľa jeho názoru opakovane uskutočnil úkony smerujúce k vykonaniu podvodných finančných operácii na úkor oprávneného, pričom daná záležitosť je i predmetom prebiehajúceho trestného konania. Navrhol preto, aby sťažnostný súd sťažnosťou napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu v celom rozsahu zastavuje, povinnému priznáva voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie a trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v rozsahu 100%. 6. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 7. Podľa (ďalej len „“), ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 8. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu na základe návrhu povinného zastaviť, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia. 9. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetné exekučné konanie bolo iniciované na základe vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu Slovenskej republiky, ktorým bola priznaná oprávnenému náhrada škody, keď povinný v postavení konateľa oprávneného vykonal opakovane výbery z bankového účtu vedeného oprávneným bez preukázania konkrétneho účelu ich použitia. V predmetnom exekučnom konaní je z nateraz vykonaného dokazovania zrejmé, že povinný sa domáha zastavenia exekúcie jednak formou podaného návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku a súčasne aj cestou podania adresovaného poverenému súdnemu exekútorovi vo väzbe na kompetenciu povereného súdneho exekútora rozhodnúť o zastavení vedenia exekúcie v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku, keď povinný je v zmysle výsledkov z aplikácie lustračných mechanizmov naďalej zaznamenaný v Obchodnom registri ako konateľ oprávneného. Vo vzťahu k podaniu adresovanému súdu sa povinný domáha zastavenia exekúcie tým spôsobom, že v čase po vydaní exekučného titulu pristúpil k zriadeniu bankového účtu v prospech oprávneného, na ktorý následne poukázal finančné prostriedky zodpovedajúce svojou výškou pohľadávke priznanej exekučným titulom. Vyšší súdny úradník v sťažnosťou napadnutom uznesení však úhrady povinného neuznal, keď zaujal názor o účelovom konaní povinného v snahe vyhnúť sa splneniu toho, čo mu exekučný titul ukladá. Poukázal pritom na ustanovenie a súčasne aj na ustanovenie . 10. K tvrdeniu povinného ohľadom potencionálnej nesprávnosti postupu vyššieho súdneho úradníka, výstupom ktorého bolo konštatovanie o nutnosti poukázať finančné prostriedky na účet uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu (v žalobe) a v rovine ktorého povinný uvádza, že predmetný bankový účet bol druhým konateľom oprávneného v októbri 2020 zrušený, súd uvádza, že nielen tvrdenie samotného vyššieho súdneho úradníka (hoc uvádzané len okrajovo ako ,,platobné miesto“ pre účely

konkrétneho konania), ale súčasne aj povinného v postavení sťažovateľa nemá žiadnu konkrétnu vecnú relevanciu. Možno súhlasiť s tvrdením, že nevyhnutnou súčasťou elektronických formulárov určených na začatie základného súdneho či vykonávacieho konania je aj uvedenie označenia IBAN, pri uvedení čísla účtu, pričom v rovine Exekučného konania sa navyše jedná o povinnú náležitosť v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku, avšak splnenie dlhu aj na iný účet veriteľa je možné považovať za úkon majúci účinok splnenia dlhu, a to aj v súlade ustanovením . V prejednávanej veci napriek tejto skutočnosti však súd považuje primárne za nevyhnutné vyhodnotiť postup povinného, ktorý po právoplatnom skončení sporového konania, výsledkom ktorého je nepochybne aj existencia exekučného titulu, pristúpil k založeniu bankového účtu v prospech oprávneného, na ktorý následne mal v konečnom dôsledku previesť sumu zodpovedajúcu pohľadávke priznanej exekučným titulom. Pri takto nastolenom skutkovom stave, zohľadňujúc aj vyšším súdnym úradníkom uvádzané tvrdenia o rozpore v konaní povinného vo väzbe na záujmy oprávneného, nepovažuje súd úkony povinného za účinne vykonané vo vzťahu k splneniu dlhu, keď prijatím odlišného záveru by nastal taký právny stav, ktorý by vylučoval nutnosť existencie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu o povinnosti konateľa uhradiť v konaní úspešnému oprávnenému škodu, ktorá vznikla neoprávneným výberom finančných prostriedkov z účtu oprávneného. Súd preto poukazuje nielen v kontexte podaného návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku, ale aj v rovine návrhu podľa ustanovenia Exekučného poriadku na skutočnosť, že vydaním rozhodnutia o uložení povinnosti nahradiť škodu dochádza k čiastočnému paralyzovaniu konateľského oprávnenia povinného, ktorý nie je pri úhrade vymáhanej pohľadávky oprávneným na to, aby samostatnými úkonmi z titulu postavenia štatutárneho orgánu vykonával akékoľvek iné úkony spojené so zabezpečením úhrady pohľadávky, na ktorú bol on sám zaviazaný. Inými slovami preto vyjadrené, podstatou rozhodnutia súdu o priznaní škody nie navodenie takého skutkového či procesného stavu, kedy povinný svojvoľne po právoplatnom skončení základného súdneho konania sám zriadi v prospech oprávneného bankový účet, na ktorý následne poukáže finančné prostriedky dotknuté týmto rozhodnutím. V dôsledku toho je nepochybné, že závery vyššieho súdneho úradníka v sťažnosťou napadnutom uznesení zrozumiteľne a zmysluplne dávajú i vo väzbe na aplikáciu ustanovenia či ustanovenia odpoveď na to, prečo nie je možné zohľadniť a akceptovať úkony povinného vykonané v mene oprávneného. Rovnako je potrebné uviesť aj skutočnosť, že z predložených výpisov z bankového účtu zriadeného povinným (v mene oprávneného) ani len nevyplýva, že by sa vykonanými úhradami skutočne zmenila zostatková výška finančných prostriedkov na tomto účte. Pokiaľ povinný argumentuje tým, že uvedená úvaha je explicitne internou záležitosťou oprávneného, je preto namieste poznamenať, že súd je povinný pri takejto povahe veci (kedy osoba povinná je zároveň štatutárnym orgánom oprávneného) vziať do úvahy nielen úkon spočívajúci vo vkladaní finančných prostriedkov na bankový účet, ale zároveň aj jeho skutočný stav, ktorý nepochybne vyvoláva pochybnosti o určitosti účinkov splnenia dlhu z titulu kontinuálne nemenného stavu týchto finančných prostriedkov napriek opakovane vykonaným depozitným úkonom. 11. Z uvedených dôvodov sudca podľa v spojení s Exekučného poriadku sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29.06.2023 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že exekučné konanie je vedené naďalej na podklade vykonateľného rozhodnutia, ktoré nebolo zrušené, pričom osobou povinnou načrtnutá argumentácia nemá za následok existencie tých okolností, ktoré by viedli k zániku vymáhaného nároku po vzniku exekučného titulu či inak bránili jeho vymáhateľnosti. Napokon súd uvádza, že konanie povinného spočívajúce vo svojvoľnom založení bankového účtu v mene oprávneného, prostredníctvom ktorého povinný zaznamenal iluzórnu snahu o uspokojenie pohľadávky oprávneného, bolo súdom vyhodnotené ako nespôsobilé pre účely predmetného exekučného konania, keď pri rozhodnutí súdu, ktorým je priznanie nároku na náhradu škody právnickej osobe, ktorej je povinný jej štatutárnym orgánom, nemožno akceptovať zo strany povinného iné úkony než tie, ktoré vyjadrujú konkrétnu úhradu vymáhanej pohľadávky, keď iné konanie povinného vytvára priestor na obchádzanie tých ustanovení právneho poriadku ( , ObchZ), ktoré slúžia na poskytnutie právnej ochrany už porušeného záujmu tohto subjektu a ktoré exemplárnym spôsobom vylučujú iné úkony či právny akty povinného, než je samotné faktické uhradenie dlhu. (výrok I. tohto rozhodnutia) 12. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa v spojení s za použitia tak, že v konaní o podanej sťažnosti osobou povinnou úspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu. (výrok II. tohto rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).