Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54P-35-2025.pdf
PDF · 74.94 KB
Case nature
Subarea
54P/35/2025
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa rodičov: matky - H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX P., Č. G. a otca - N.. R. H., L.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX U., v konaní o návrhu otca na povolenie zápisu trvalého pobytu maloletého, takto
r o z h o d o l :
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
II. Konanie o návrhu otca na povolenie zápisu trvalého pobytu maloletého sa z a s t a v u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 17.10.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa - otca maloletého, podaný podľa § 35 ods. 2 písm. b) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ktorým sa domáhal, aby súd povolil zápis trvalého pobytu maloletého na adrese bydliska otca.
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tak, že maloletý je občan Slovenskej aj Českej republiky, v súčasnosti má zapísaný trvalý pobyt v Českej republike, kde žije so svojou matkou. Navrhovateľ má na Slovensku stabilné bývanie, rodinný dom v U., v ktorom žije, kde má maloletý vytvorené vhodné rodinné prostredie a zázemie. Maloletý sa u otca pravidelne zdržiava, realizácia styku otca s maloletým prebieha na základe rozhodnutia Okresného súdu vo Vsetíne - pobočka P. T. č.j. XX B. XXXX/XXXX - XXX, na základe ktorého bol maloletý zverený do starostlivosti matky a navrhovateľovi bolo priznané právo styku. Následne sa rodičia dohodli na rozšírení styku tak, že maloletý bude u otca tráviť aj celé jarné, veľkonočné a jesenné prázdniny a od roku 2027 bude pravidelný styk začínať už vo štvrtok popoludní. Tým sa zabezpečí, že maloletý bude pravidelne a dlhodobo prítomný v domácnosti otca na Slovensku, kde bude mať rovnocenný domov, nie len miesto víkendových návštev. Zápis trvalého pobytu na Slovensku je podľa otca maloletého nevyhnutný z praktických a právnych dôvodov, nakoľko maloleté dieťa sa do materskej školy prijíma spravidla podľa miesta svojho trvalého pobytu. Tento krok podľa jeho názoru vytvára základ pre plnohodnotné uplatňovanie rodičovských práv a povinností oboch rodičov, čo predstavuje potrebný predpoklad pre budúce uplatnenie striedavej osobnej starostlivosti, o ktorú navrhovateľ plánuje požiadať po dosiahnutí predškolského veku maloletého. Otec vo svojom návrhu ďalej uvádzal, že cieľom návrhu nie je obmedzenie práv a povinností matky, ale vytvorenie právnej istoty a podmienok pre napĺňanie potrieb maloletého v prostredí Slovenskej republiky - najmä v oblasti školstva, zdravotnej starostlivosti a bežného rodinného života. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nežiada o zrušenie trvalého pobytu maloletého v Českej republike, maloletý si ho ponechá, čím má byť rešpektované jeho dvojité občianstvo a rodinné väzby na oba štáty.
3. Matka vo svojom vyjadrení k návrhu otca okrem iného uviedla, že maloletý žije trvale v Českej republike na adrese: P. XXX, XXX XX P., kde žije so svojou matkou a starými rodičmi. Momentálne, vzhľadom na svoj vek nenavštevuje materskú školu, celodenne sa oňho stará matka, ktorá je
momentálne na rodičovskej dovolenke. Maloletý nemá so Slovenskou republikou žiadnu väzbu s výnimkou toho, že jeho otec je Slovák a teda pobýva na území Slovenskej republiky v čase styku určeného súdom. Nikdy na území Slovenskej republiky nebýval, od narodenia maloletý žije v Českej republike, kde má všetko zázemie, aj lekárov. Väčšinu času maloletý syn trávi v Českej republike.
4. Vzhľadom na cudzí prvok veci, ktorým je skutočnosť, že matka spoločne s maloletým žijú na území Českej republiky, skúmal súd, či je daná právomoc súdu Slovenskej republiky konať a rozhodovať v danej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa. Rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť je obvyklý pobyt dieťaťa v zmysle článku 7 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019. Z vyjadrení rodičov maloletého je zrejmé, že obvyklý pobyt maloletého je na území Českej republiky, maloletý tam žije s matkou od narodenia, má tam sociálne väzby a aj svoju detskú lekárku.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa. § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa článku 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej aj „Nariadenie“), toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach: nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
10. Podľa článku 7 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10.
11. Podľa článku 17 písm. a) Nariadenia, konanie na súde sa považuje za začaté momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde, za predpokladu, že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi.
12. Podľa článku 18 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
13. „Pre koncept obvyklého pobytu je typický jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje školské zariadenie a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani účel, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov v Nariadení Brusel II sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“. (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/69/2020, zo dňa 24. 3. 2020)
14. „Obvyklý pobyt dieťaťa v zmysle nariadenia Brusel II bis je potrebné určiť na základe skutočností v konkrétnom prípade. Okrem fyzickej prítomnosti maloletého dieťaťa je potrebné zohľadniť ďalšie skutočnosti, ktorých povaha nasvedčuje tomu, že prítomnosť dieťaťa nemá iba dočasnú, či
príležitostnú povahu a že pobyt dieťaťa vykazuje istú integráciu v rámci sociálneho a rodinného prostredia.“ (Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 1. 2018, sp. zn. 20CoP/25/2017)
15. Jednou z podmienok konania je právomoc súdu. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Táto podmienka musí byť splnená pre to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Právomoc súdu na konanie je teda podmienkou konania, ktorej nedostatok vždy predstavuje neodstrániteľnú vadu konania s následkom, ktorým je zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu súd predtým, ako pristúpil ku konaniu vo veci samej, skúmal, či má právomoc na konanie a rozhodovanie vo veci.
16. Česká republika je členským štátom Európskej únie, a preto súd postupoval podľa Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí. Právomoc členských štátov v otázkach rodičovských práv a povinností je upravená v článku 7 a nasledujúcich Nariadenia. Podľa článku 7 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania s výhradou ustanovení článkov 8 až 10. Zo znenia Nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností, sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Ako štát obvyklého pobytu je potrebné chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťa v čase začatia konania svoje trvalejšie a stabilnejšie bydlisko.
17. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vedenie konania na súde v Slovenskej republike, keďže nie je daná právomoc tunajšieho súdu vo veci konať a rozhodnúť. V súčasnosti ako aj v čase začatia konania sa maloletý zdržiaval na území Českej republiky, žije tam od narodenia so svojou matkou a starými rodičmi, má tam svojho detského lekára. Štátom obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, ktorého súdy majú právomoc konať vo veci výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, je tak Česká republika. Súd s poukazom na uvedené vyhlásil, že vo veci nemá právomoc konať a rozhodnúť (výrok I.) a konanie v súlade s ustanovením § 161 CSP z dôvodu neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania zastavil (výrok II.).
18. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
19. Súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval, nakoľko v zmysle ustanovenia § 57 CMP platí, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1, ods. 2 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).