Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoP-25-2017.pdf
PDF · 91.74 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa Petra Straku a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci Y.. N. H., W.. XX.XX.XXXX E. Y.. E. H., W.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, za účasti rodičov N. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. L. XXXX/XX, L. a C. H., W.. XX.XX.XXXX, F. C.. F. Y. W.. XX, T., V., právne zastúpeného JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou, Hlavná 27, Prešov, o úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 19P/386/2014-165 zo dňa 29.05.2017, jednohlasne takto
rozhodol:
I. Mení sa rozsudok tak, že otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať každý tretí týždeň v mesiaci v piatok od 16:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky po dobu prvých X mesiacov od právoplatnosti rozsudku, potom každý tretí týždeň v mesiaci v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.: „I. Súd upravuje styk otca s maloletými deťmi N. H., W.. XX.XX.XXXX a E. H., W.. XX.XX.XXXX takto: Otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať každý tretí týždeň v mesiaci v piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky po dobu prvým 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, potom každý tretí týždeň v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky tak, že si otec maloleté deti u matky prevezme a po skončení styku maloleté deti matke aj odovzdá. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“.
2. V odôvodnení uviedol, že otec sa svojím návrhom domáha úpravy styku s mal. N. a mal. E.. V konaní bolo preukázané, že otec o styk s deťmi záujem javí, a to či už telefonicky alebo prostredníctvom internetových telekomunikačných sietí (napr. L. a pod.). Odvolací súd uznesením č. k. 20CoP/2/2016-128 zo dňa 30.06.2016 zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 19P/386/2014-109 zo dňa 30.11.2015 a uložil súdu prvej inštancie vykonať dôkazy, zhodnotiť ich a rozhodnúť o styku otca s mal. N. a mal. E. tak, aby boli zohľadnené práva maloletých detí ako aj práva ich rodičov na plnohodnotný rodinný život s prihliadnutím na možnosť úpravy styku otca s maloletými deťmi v bydlisku matky a prípadnej prítomnosti matky pri realizácii styku zo strany otca. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie výsluchom matky na pojednávaní konanom dňa 29.05.2017 a právny zástupca otca sa pojednávania nezúčastnil, preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu otca. Otec maloletých detí bol s deťmi v kontakte naposledy v roku 2009, s maloletými deťmi je v kontakte cez L.. Matka na pojednávaní uviedla, že v čase, keď sa s otcom maloletých detí rozišli, mladšia z dcér mala X mesiac a staršia v čase rozchodu rodičov mala X roky. Ďalej uviedla, že nakoľko uplynula dlhá doba, odkedy maloleté deti boli s otcom, preto matka uviedla, že chce otcovi umožniť kontakt s maloletými deťmi, avšak želanie matky bolo, aby pri stretávaní bola prítomná aj matka,
nakoľko je potrebné, aby si maloleté na otca najprv zvykli s uvedením, že matka trvala na prítomnosti počas styku otca s maloletými deťmi, avšak uviedla, že po uplynutí doby, keď si maloleté deti na otca zvyknú, aby stretávanie sa uskutočňovalo aj bez matkinej prítomnosti. V danom prípade vychádzajúc zo správy kolízneho opatrovníka a aj z tvrdenia matky maloletých detí, že deti v súčasnej dobe odmietajú stretávanie sa s otcom, avšak vzhľadom na skutočnosť, že aj druhý rodič má právo podieľať sa na výchove svojich maloletých detí, súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako to navrhla matka maloletých detí. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal, že súd prvej inštancie nevychádzal zo základných princípov CSP, a to z čl. 2 a čl. 11. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo tiež postihnuté vadami uvedenými v § 365 ods. 1 CSP. Výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za neurčitý a v rozpore so základnými zásadami Zákona o rodine, pretože musí byť jasne určené, kde sa majú deti prevziať a kde majú byť odovzdané, nestačí len určenie, že si deti prevezme u matky. Otec ďalej namietal, že nesprávnym procesným postupom súdu mu bolo znemožnené uskutočniť jemu patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nerešpektoval vôľu otca, ktorý požiadal súd, aby vo veci bol riadne vypočutý, neposlal otcovi ani predvolanie, nespojil sa s V. v T. a ani nespolupracoval s Z. pre medzinárodnoprávnu ochranu detí na Slovensku, ako aj so sociálnymi orgánmi v V.. Súd nerešpektoval ani čl. 24 ods. 3 Charty základných práv EÚ, ktorý predstavuje jedno zo základných práv dieťaťa a nesprávne posúdil vyjadrenia matky, ktorá uviedla, že mal. deti nemajú záujem o stretnutia s otcom. Je to práve matka, ktorá neumožňuje otcovi prístup k mal. deťom ani telefonicky, ani prostredníctvom internetových sietí, a preto mal prizvať znalca z odboru detská psychológia, ktorý by podal relevantný dôkaz o tom, z akého dôvodu deti nemajú s otcom prostredníctvom matky telefonicky ani internetový prístup, pričom deti by samé mohli oboznámiť, že majú záujem na stretávaní s otcom, i keď je pravdou, že otca dlhšie nevideli. Súd nerešpektoval medzinárodné dohovory a ani dôkazy preukazujúce medzinárodný prvok, keďže mal postupovať v zmysle medzinárodného práva hmotného, na ktoré bolo v priebehu konania poukazované. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník mal. detí. Uviedol, že doterajším sociálnym zisťovaním, vykonaním pohovoru s mal. deťmi nebolo preukázané, žeby matka nejakým spôsobom bránila kontaktu mal. detí s otcom. Styk rodiča s mal. deťmi má prebiehať tak, aby deťom poskytoval dostatočný komfort a bol pre deti obohacujúci. Napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť, nakoľko je v záujme mal. detí.
5. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec, ktorý poukázal na to, že deti majú záujem o stretnutie s ním, ako to uviedol kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XX.XXXX však vyplývalo, že mal. deti sa s otcom stretávať nechcú. Uvedené správy považuje za neobjektívne, tendenčné a majúce podtón ovplyvňovania matky. Podľa otca je zrejmé, že matka mal. detí mu svojim postojom neumožňuje realizovať jeho základné práva, čím im spôsobuje citovú medzeru v ich vývoji.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie navrhovateľa bolo podané včas (362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a násl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie rozsudku.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
8. Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval medzinárodné dohovory a ani dôkazy preukazujúce medzinárodný prvok, keďže mal postupovať v zmysle medzinárodného práva hmotného, na ktoré bolo v priebehu konania poukazované.
9. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
10. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že obvyklý pobyt dieťaťa v zmysle nariadenia Brusel II bis je potrebné určiť na základe skutočností v konkrétnom prípade. Okrem fyzickej prítomnosti mal. dieťaťa je potrebné zohľadniť ďalšie skutočnosti, ktorých povaha nasvedčuje tomu, že prítomnosť dieťaťa nemá iba dočasnú, či príležitostnú povahu a že pobyt dieťaťa vykazuje istú integráciu v rámci sociálneho a rodinného prostredia.
11. Z obsahu spisu je zrejmé, že mal. N. aj mal. E. žijú v spoločnej domácnosti s matkou v L., L. XXXX/ XX, v L. republike, a teda všeobecné súdy L. republiky mali a aj majú právomoc v danej veci konať.
12. Otec v odvolaní namieta, že „Dohovorom V. oficiálne vstúpilo do zmluvných vzťahov s EÚ“. Je pravdou, že V., ako posledná krajina západného F., v U. v roku XXXX uzavrelo dohodu o pridružení k Únií, no tiež je potrebné uviesť, že Slovenská republika, spolu s ďalšími štyrmi členmi EÚ, nezávislosť V. neuznalo.
13. K odvolateľom namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že táto možnosť mu odňatá nebola a súd prvej inštancie vo veci postupoval správne. Na pojednávanie bola predvolaná právna zástupkyňa otca, ktorá najskôr dňa XX.XX.XXXX urgovala vytýčenie termínu pojednávania, a následne dňa XX.XX.XXXX po doručení predvolania na pojednávanie navrhla predmetné pojednávanie odročiť tak, aby otec obdŕžal nový termín pojednávania v dlhšom časovom rozpätí v lehote X až X mesiacoch. Právna zástupkyňa bola zo strany súdu obratom vyrozumená, že žiadosti o odročenie pojednávania súd nevyhovel. Predmetného pojednávania sa otec ani jeho právna zástupkyňa napokon nezúčastnili. Nakoľko súd prvej inštancie konal s právnou zástupkyňou otca a na pojednávanie ju riadne predvolal, nemožno konštatovať, žeby došlo u otca k odňatiu jeho práva konať pred súdom.
14. Tvrdenia otca o tom, že matka bráni styku mal. detí s otcom v priebehu konania neboli preukázané. Práve naopak, samotná matka sa na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vyjadrila, že súhlasí s tým, aby súd upravil styk otca s mal. deťmi, no trvala na tom, aby styk sa realizoval len na území Slovenskej republiky a v jej bydlisku (č. l. 74 spisu).
15. Odvolací súd má za to, že v podaných správach kolízneho opatrovníka nie sú žiadne rozporné tvrdenia. Kolízny opatrovník v správe zo dňa XX.XX.XXXX uviedol vyjadrenia mal. detí, a to mal. N., ktorá v čase rozvodu rodičov mala dva roky (výpoveď matky z č.l. 161). Mal. N. sa odmieta s otcom stretnúť, pričom ako dôvod uviedla, že otec jej iba klame, keďže jej v predchádzajúcich rozhovoroch sľúbil, že jej zakúpi mobilný telefón, tablet, no tieto svoje sľuby nikdy nesplnil. Mal. E. mala v čase rozvodu rodičov X mesiac (výpoveď matky z č.l. 161) a svojho otca nepozná a ani ho nikdy nevidela. Za danej situácie je tak úplne pochopiteľné, že takmer deväťročná E. svojho biologického otca otcom nenazýva a ani necíti potreby sa s ním stretnúť. Je pre ňu neznámym človekom, ktorého nikdy osobne nestretla. Podľa odvolacieho súdu je zrejmé, že za odmietavým postojom mal. detí k otcovi nie je ich matka, ale všetky okolnosti, ku ktorým došlo v uplynulých rokoch zo strany otca.
16. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec bol rozsudkom Vrchného súdu V. v Schaffhausen sp. zn. 50/2006/19 zo dňa 25.06.2007 právoplatne odsúdený a uznaný vinným zo spáchania trestných činov znásilnenia, fyzického napadnutia a ublíženia na zdraví, škody na majetku, vyhrážania sa, obmedzovania osobnej slobody a iných trestných činov podľa čl. 190, 191, 126, 144, 180, 181 a 183 Trestného zákona Švajčiarskej konfederácie a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov.
17. Dňa 26.08.2009 Krajský súd v Prešove vydal príkaz na prepustenie navrhovateľa z vydávacej väzby Krajského súdu v Prešove, v súvislosti s jeho vydaním na výkon trestu odňatia slobody do Švajčiarskej konfederácie na základe rozsudku Vrchného súdu Kantónu v Schaffhausen sp. zn. 50/2006/19 zo dňa 25.06.2007.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ bol najskôr vo väzbe a neskôr aj vo väzení, a to aj mimo územia Slovenskej republiky, je prirodzené, že došlo k odcudzeniu, resp. nevytvoreniu vzťahu medzi mal. deťmi a ich biologickým otcom. Na budovanie akéhokoľvek vzťahu medzi otcom a mal. deťmi nebol vhodný priestor a ani vytvorené vhodné podmienky, a to nie vinou matky ako uvádza otec, ale vinou otca, ktorý časť života svojich mal. dcér strávil vo väzení.
19. Odvolací súd prihliadal na to, aby boli zachované práva mal. N. a mal. E. na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a tiež aby bolo rešpektované právo oboch mal. detí na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. S prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje aj odvolací súd, že pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom je potrebné prihliadať aj na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe z jeho zvyšujúcim sa vekom. V tejto súvislosti však nemožno obchádzať ani samotný pozitívny záväzok štátu, v rámci ktorého je povinný urobiť všetko, čo je od neho možné, rozumne požadovať pri súčasnom dosiahnutí spravodlivej rovnováhy medzi dotknutými záujmami dieťaťa a jeho oboch rodičov (napr. Rozhodnutie ESĽP vo veci Nuutinen proti Fínsku).
21. V kontexte uvedeného dáva odvolací súd účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.
22. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon o rodine“).
23. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods. 3, 4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne na záujem mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30 ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.
24. Pri rozhodovaní o právach maloletého dieťaťa nemožno opomenúť ani Dohovor o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor“). Odvolací súd poukazuje predovšetkým na čl. 3 spomínaného Dohovoru.
25. Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
26. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, so zreteľom na práva a najlepší záujem mal. N. a mal. E. ako aj práva rodičov, ale tiež kriminálnu minulosť otca, ktorý bol právoplatne odsúdený a uznaný vinným z niekoľkých závažných trestných činov (znásilnenie, fyzické napadnutie a ublíženie na zdraví, vyhrážanie sa, obmedzovanie osobnej slobody) odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP..
28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).