Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/25/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa Petra Straku a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci Y.. N. H., W.. XX.XX.XXXX E. Y.. E. H., W.. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, za účasti rodičov N. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. L. XXXX/XX, L. a C. H., W.. XX.XX.XXXX, F. C.. F. Y. W.. XX, T., V., právne zastúpeného JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou, Hlavná 27, Prešov, o úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 19P/386/2014-165 zo dňa 29.05.2017, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Mení sa rozsudok tak, že otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať každý tretí týždeň v mesiaci v piatok od 16:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky po dobu prvých X mesiacov od právoplatnosti rozsudku, potom každý tretí týždeň v mesiaci v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.: „I. Súd upravuje styk otca s maloletými deťmi N. H., W.. XX.XX.XXXX a E. H., W.. XX.XX.XXXX takto: Otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať každý tretí týždeň v mesiaci v piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky po dobu prvým 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, potom každý tretí týždeň v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky tak, že si otec maloleté deti u matky prevezme a po skončení styku maloleté deti matke aj odovzdá. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“.

2. V odôvodnení uviedol, že otec sa svojím návrhom domáha úpravy styku s mal. N. a mal. E.. V konaní bolo preukázané, že otec o styk s deťmi záujem javí, a to či už telefonicky alebo prostredníctvom internetových telekomunikačných sietí (napr. L. a pod.). Odvolací súd uznesením č. k. 20CoP/2/2016-128 zo dňa 30.06.2016 zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. 19P/386/2014-109 zo dňa 30.11.2015 a uložil súdu prvej inštancie vykonať dôkazy, zhodnotiť ich a rozhodnúť o styku otca s mal. N. a mal. E. tak, aby boli zohľadnené práva maloletých detí ako aj práva ich rodičov na plnohodnotný rodinný život s prihliadnutím na možnosť úpravy styku otca s maloletými deťmi v bydlisku matky a prípadnej prítomnosti matky pri realizácii styku zo strany otca. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie výsluchom matky na pojednávaní konanom dňa 29.05.2017 a právny zástupca otca sa pojednávania nezúčastnil, preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu otca. Otec maloletých detí bol s deťmi v kontakte naposledy v roku 2009, s maloletými deťmi je v kontakte cez L.. Matka na pojednávaní uviedla, že v čase, keď sa s otcom maloletých detí rozišli, mladšia z dcér mala X mesiac a staršia v čase rozchodu rodičov mala X roky. Ďalej uviedla, že nakoľko uplynula dlhá doba, odkedy maloleté deti boli s otcom, preto matka uviedla, že chce otcovi umožniť kontakt s maloletými deťmi, avšak želanie matky bolo, aby pri stretávaní bola prítomná aj matka,

nakoľko je potrebné, aby si maloleté na otca najprv zvykli s uvedením, že matka trvala na prítomnosti počas styku otca s maloletými deťmi, avšak uviedla, že po uplynutí doby, keď si maloleté deti na otca zvyknú, aby stretávanie sa uskutočňovalo aj bez matkinej prítomnosti. V danom prípade vychádzajúc zo správy kolízneho opatrovníka a aj z tvrdenia matky maloletých detí, že deti v súčasnej dobe odmietajú stretávanie sa s otcom, avšak vzhľadom na skutočnosť, že aj druhý rodič má právo podieľať sa na výchove svojich maloletých detí, súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako to navrhla matka maloletých detí. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal, že súd prvej inštancie nevychádzal zo základných princípov CSP, a to z čl. 2 a čl. 11. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo tiež postihnuté vadami uvedenými v § 365 ods. 1 CSP. Výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za neurčitý a v rozpore so základnými zásadami Zákona o rodine, pretože musí byť jasne určené, kde sa majú deti prevziať a kde majú byť odovzdané, nestačí len určenie, že si deti prevezme u matky. Otec ďalej namietal, že nesprávnym procesným postupom súdu mu bolo znemožnené uskutočniť jemu patriace procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nerešpektoval vôľu otca, ktorý požiadal súd, aby vo veci bol riadne vypočutý, neposlal otcovi ani predvolanie, nespojil sa s V. v T. a ani nespolupracoval s Z. pre medzinárodnoprávnu ochranu detí na Slovensku, ako aj so sociálnymi orgánmi v V.. Súd nerešpektoval ani čl. 24 ods. 3 Charty základných práv EÚ, ktorý predstavuje jedno zo základných práv dieťaťa a nesprávne posúdil vyjadrenia matky, ktorá uviedla, že mal. deti nemajú záujem o stretnutia s otcom. Je to práve matka, ktorá neumožňuje otcovi prístup k mal. deťom ani telefonicky, ani prostredníctvom internetových sietí, a preto mal prizvať znalca z odboru detská psychológia, ktorý by podal relevantný dôkaz o tom, z akého dôvodu deti nemajú s otcom prostredníctvom matky telefonicky ani internetový prístup, pričom deti by samé mohli oboznámiť, že majú záujem na stretávaní s otcom, i keď je pravdou, že otca dlhšie nevideli. Súd nerešpektoval medzinárodné dohovory a ani dôkazy preukazujúce medzinárodný prvok, keďže mal postupovať v zmysle medzinárodného práva hmotného, na ktoré bolo v priebehu konania poukazované. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník mal. detí. Uviedol, že doterajším sociálnym zisťovaním, vykonaním pohovoru s mal. deťmi nebolo preukázané, žeby matka nejakým spôsobom bránila kontaktu mal. detí s otcom. Styk rodiča s mal. deťmi má prebiehať tak, aby deťom poskytoval dostatočný komfort a bol pre deti obohacujúci. Napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť, nakoľko je v záujme mal. detí.

5. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec, ktorý poukázal na to, že deti majú záujem o stretnutie s ním, ako to uviedol kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa XX.XX.XXXX však vyplývalo, že mal. deti sa s otcom stretávať nechcú. Uvedené správy považuje za neobjektívne, tendenčné a majúce podtón ovplyvňovania matky. Podľa otca je zrejmé, že matka mal. detí mu svojim postojom neumožňuje realizovať jeho základné práva, čím im spôsobuje citovú medzeru v ich vývoji.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie navrhovateľa bolo podané včas (362 ods. 1 , oprávneným subjektom (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v § 379 a násl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie rozsudku.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval medzinárodné dohovory a ani dôkazy preukazujúce medzinárodný prvok, keďže mal postupovať v zmysle medzinárodného práva hmotného, na ktoré bolo v priebehu konania poukazované.

9. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

10. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že obvyklý pobyt dieťaťa v zmysle nariadenia Brusel II bis je potrebné určiť na základe skutočností v konkrétnom prípade. Okrem fyzickej prítomnosti mal. dieťaťa je potrebné zohľadniť ďalšie skutočnosti, ktorých povaha nasvedčuje tomu, že prítomnosť dieťaťa nemá iba dočasnú, či príležitostnú povahu a že pobyt dieťaťa vykazuje istú integráciu v rámci sociálneho a rodinného prostredia.

11. Z obsahu spisu je zrejmé, že mal. N. aj mal. E. žijú v spoločnej domácnosti s matkou v L., L. XXXX/ XX, v L. republike, a teda všeobecné súdy L. republiky mali a aj majú právomoc v danej veci konať.

12. Otec v odvolaní namieta, že „Dohovorom V. oficiálne vstúpilo do zmluvných vzťahov s EÚ“. Je pravdou, že V., ako posledná krajina západného F., v U. v roku XXXX uzavrelo dohodu o pridružení k Únií, no tiež je potrebné uviesť, že Slovenská republika, spolu s ďalšími štyrmi členmi EÚ, nezávislosť V. neuznalo.

13. K odvolateľom namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že táto možnosť mu odňatá nebola a súd prvej inštancie vo veci postupoval správne. Na pojednávanie bola predvolaná právna zástupkyňa otca, ktorá najskôr dňa XX.XX.XXXX urgovala vytýčenie termínu pojednávania, a následne dňa XX.XX.XXXX po doručení predvolania na pojednávanie navrhla predmetné pojednávanie odročiť tak, aby otec obdŕžal nový termín pojednávania v dlhšom časovom rozpätí v lehote X až X mesiacoch. Právna zástupkyňa bola zo strany súdu obratom vyrozumená, že žiadosti o odročenie pojednávania súd nevyhovel. Predmetného pojednávania sa otec ani jeho právna zástupkyňa napokon nezúčastnili. Nakoľko súd prvej inštancie konal s právnou zástupkyňou otca a na pojednávanie ju riadne predvolal, nemožno konštatovať, žeby došlo u otca k odňatiu jeho práva konať pred súdom.

14. Tvrdenia otca o tom, že matka bráni styku mal. detí s otcom v priebehu konania neboli preukázané. Práve naopak, samotná matka sa na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vyjadrila, že súhlasí s tým, aby súd upravil styk otca s mal. deťmi, no trvala na tom, aby styk sa realizoval len na území Slovenskej republiky a v jej bydlisku (č. l. 74 spisu).

15. Odvolací súd má za to, že v podaných správach kolízneho opatrovníka nie sú žiadne rozporné tvrdenia. Kolízny opatrovník v správe zo dňa XX.XX.XXXX uviedol vyjadrenia mal. detí, a to mal. N., ktorá v čase rozvodu rodičov mala dva roky (výpoveď matky z č.l. 161). Mal. N. sa odmieta s otcom stretnúť, pričom ako dôvod uviedla, že otec jej iba klame, keďže jej v predchádzajúcich rozhovoroch sľúbil, že jej zakúpi mobilný telefón, tablet, no tieto svoje sľuby nikdy nesplnil. Mal. E. mala v čase rozvodu rodičov X mesiac (výpoveď matky z č.l. 161) a svojho otca nepozná a ani ho nikdy nevidela. Za danej situácie je tak úplne pochopiteľné, že takmer deväťročná E. svojho biologického otca otcom nenazýva a ani necíti potreby sa s ním stretnúť. Je pre ňu neznámym človekom, ktorého nikdy osobne nestretla. Podľa odvolacieho súdu je zrejmé, že za odmietavým postojom mal. detí k otcovi nie je ich matka, ale všetky okolnosti, ku ktorým došlo v uplynulých rokoch zo strany otca.

16. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec bol rozsudkom Vrchného súdu V. v Schaffhausen sp. zn. 50/2006/19 zo dňa 25.06.2007 právoplatne odsúdený a uznaný vinným zo spáchania trestných činov znásilnenia, fyzického napadnutia a ublíženia na zdraví, škody na majetku, vyhrážania sa, obmedzovania osobnej slobody a iných trestných činov podľa čl. 190, 191, 126, 144, 180, 181 a 183 Trestného zákona Švajčiarskej konfederácie a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov.

17. Dňa 26.08.2009 Krajský súd v Prešove vydal príkaz na prepustenie navrhovateľa z vydávacej väzby Krajského súdu v Prešove, v súvislosti s jeho vydaním na výkon trestu odňatia slobody do Švajčiarskej konfederácie na základe rozsudku Vrchného súdu Kantónu v Schaffhausen sp. zn. 50/2006/19 zo dňa 25.06.2007.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ bol najskôr vo väzbe a neskôr aj vo väzení, a to aj mimo územia Slovenskej republiky, je prirodzené, že došlo k odcudzeniu, resp. nevytvoreniu vzťahu medzi mal. deťmi a ich biologickým otcom. Na budovanie akéhokoľvek vzťahu medzi otcom a mal. deťmi nebol vhodný priestor a ani vytvorené vhodné podmienky, a to nie vinou matky ako uvádza otec, ale vinou otca, ktorý časť života svojich mal. dcér strávil vo väzení.

19. Odvolací súd prihliadal na to, aby boli zachované práva mal. N. a mal. E. na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a tiež aby bolo rešpektované právo oboch mal. detí na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. S prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje aj odvolací súd, že pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom je potrebné prihliadať aj na preferencie samotného dieťaťa, ktoré získavajú na váhe z jeho zvyšujúcim sa vekom. V tejto súvislosti však nemožno obchádzať ani samotný pozitívny záväzok štátu, v rámci ktorého je povinný urobiť všetko, čo je od neho možné, rozumne požadovať pri súčasnom dosiahnutí spravodlivej rovnováhy medzi dotknutými záujmami dieťaťa a jeho oboch rodičov (napr. Rozhodnutie ESĽP vo veci Nuutinen proti Fínsku).

21. V kontexte uvedeného dáva odvolací súd účastníkom konania do pozornosti čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.

22. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon o rodine“).

23. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods. 3, 4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, vždy prihliadne na záujem mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a taktiež na § 30 ods. 1, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.

24. Pri rozhodovaní o právach maloletého dieťaťa nemožno opomenúť ani Dohovor o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor“). Odvolací súd poukazuje predovšetkým na čl. 3 spomínaného Dohovoru.

25. Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

26. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, so zreteľom na práva a najlepší záujem mal. N. a mal. E. ako aj práva rodičov, ale tiež kriminálnu minulosť otca, ktorý bol právoplatne odsúdený a uznaný vinným z niekoľkých závažných trestných činov (znásilnenie, fyzické napadnutie a ublíženie na zdraví, vyhrážanie sa, obmedzovanie osobnej slobody) odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP..

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .