Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/22/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., IČO: 36 813 401, so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, proti žalovanému: D. E., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, F., zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Schmidl, so sídlom Borský Svätý Jur 774, o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -268 zo dňa 27. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase podpísania zmluvy o zastupovaní, s poukazom aj na procesné ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

3. Prvoinštančný súd vychádzal z nesporných skutkových tvrdení a na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, že žalobca ako sprostredkovateľ a ako držiteľ licencie sprostredkovateľa hráčov vydanou SFZ a žalovaný ako klient a hráč uzatvorili dňa 9.7.2021 zmluvu o zastupovaní, na základe ktorej sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal žalovanému ako klientovi po dobu trvania zmluvy umožniť a) uzavrieť, predlžiť, prerušiť, ukončiť alebo upraviť hráčsku zmluvu s klubom a zaistiť prestup do iného klubu na základe hracej zmluvy, b) uzavrieť klientom s tretou osobou zmluvu, nadväzujúcu či odkazujúcu na športovú činnosť klienta alebo zmluvu, súvisiacu s výkonom jeho športovej činnosti, c) uzavrieť reklamnú zmluvu klienta s tretou osobou, s cieľom, aby pre klienta boli vytvorené optimálne podmienky pre jeho športovú činnosť a jeho hmotné zabezpečenie, to všetko za ďalej v zmluve stanovených podmienok. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú s účinnosťou od 9.7.2021 do 8.7.2023. Dohodli sa na zmluvnej odmene vo výške 10 % z celkovej výšky dohodnutého hrubého príjmu za celú dobu trvania hráčskej zmluvy (čl. V. bod 1. zmluvy). Podľa čl. II. bod 2. hráčskou zmluvou sa rozumie písomná zmluva uzavretá medzi klubom a klientom ako futbalovým hráčom a jedná sa najmä o profesionálne hráčske zmluvy, zmluvy o výkone športovej činnosti, pracovné zmluvy klienta s klubom alebo iné zmluvné dojednanie obdobného charakteru, umožňujúce hráčovi na zmluvnom základe hrať profesionálne futbal. Klubom sa rozumie právnická osoba, ktorá je v súlade so Stanovami SF

registrovaná ako len SFZ so zvláštnymi právami a povinnosťami členského klubu a osoba registrovaná v rámci FIFA. Podľa čl. IV. bod 2 klient sa zaväzuje neuzatvárať po dobu platnosti a účinnosti tejto zmluvy žiadne ďalšie zmluvy ani dodatky existujúcich zmlúv, týkajúcich sa predmetu tejto zmluvy, príp. zmlúv s rovnakým alebo obdobným obsahom ako v tejto zmluve s inou fyzickou či právnickou osobou, bez predchádzajúceho písomného súhlasu sprostredkovateľa. Podľa čl. IV. bod 3 klient sa zaväzuje: a) po dobu účinnosti tejto zmluvy nejednať so žiadnymi inými fyzickými osobami alebo právnickými osobami, pôsobiacimi v oblasti zastupovania športovcov, prípadne s osobami oprávnenými za takéto osoby jednať a v prípade, že bude kontaktovaný inou fyzickou alebo právnickou osobou, pôsobiacimi v oblasti zastupovania športovcov, prípadne osobou oprávnenou za takúto osobu jednať, zaväzuje sa oznámiť túto skutočnosť bezodkladne sprostredkovateľovi a súčasne kontaktujúcu osobe oznámiť existenciu tejto zmluvy a odkázať ju bez ďalšieho na sprostredkovateľa. b) bez prítomnosti sprostredkovateľa alebo bez jeho písomného súhlasu nepodpisovať akúkoľvek hráčsku zmluvu, vrátane jej dodatkov, doplnkov, predlžení, či ukončení. Ďalej nepodpisovať prestupné lístky do iného klubu (i pre prípad hosťovania), či iné dokumenty, vzťahujúce sa k zmene klubovej príslušnosti, c) zaistiť, aby meno sprostredkovateľa bolo uvedené na hráčskej zmluve, ktorá bude uzavretá po dobu platnosti a činnosti tejto zmluvy v súlade so Sprostredkovateľským poriadkom SFZ. Podľa čl. V. bod 5 v prípade podstatného porušenia tejto zmluvy klientom, kedy za podstatné sa výslovne zjednáva porušenie povinnosti a záväzkov klienta uvedených v čl. IV. ods. 2 a 3. tejto zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi nárok na uhradenie zmluvnej pokuty vo výške 20.000,- eur (slovami: dvadsať tisíc eur) splatnej na výzvu sprostredkovateľa. Nárok sprostredkovateľa na náhradu škody nie je zmluvnou pokutou dotknutý. Dňa 7.3.2022 uzatvoril žalovaný ako hráč s Futbalovým klubom G. H. F. zmluvu o amatérskom výkone športovej činnosti, predmetom ktorej je záväzok hráča podávať výkon športovej (futbalovej) činnosti na vysokej úrovni a podľa svojich najlepších schopností v prospech FK a za podmienok stanovených zmluvou, stanovami FK, predpismi SFZ a právnym poriadkom SR, ako aj záväzok FK hráčovi za dohodnutý výkon športovej činnosti zaplatiť odmenu v súlade s ustanoveniami zmluvy. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú od 8.3.2022 do 30.6.2022. Z whatsappovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.7.2022 vyplýva súhlas žalobcu žalovanému hrať za Futbalový klub G. H. F., ak neuspeje na skúške, ktorú mu žalobca vybaví. Dňa 23.7.2022 uzatvoril žalovaný ako hráč s Futbalovým klubom G. H. F. zmluvu o amatérskom výkone športovej činnosti, predmetom ktorej je záväzok hráča podávať výkon športovej (futbalovej) činnosti na vysokej úrovni a podľa svojich najlepších schopností v prospech FK a za podmienok stanovených zmluvou, stanovami FK, predpismi SFZ a právnym poriadkom SR, ako aj záväzok FK hráčovi za dohodnutý výkon športovej činnosti zaplatiť odmenu v súlade s ustanoveniami zmluvy. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú od 1.7.2022 do 30.11.2022.

4. Právne okresný súd uzavrel, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je nedôvodný, keď nezistil porušenie zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Za potrebné považoval vysporiadať sa s otázkou, či zmluva o Amatérskom výkone športovej činnosti zo dňa 23.7.2022, ktorú uzatvoril žalovaný s Futbalovým klubom G. H. F. je hráčskou zmluvou, na sprostredkovanie uzatvorenia ktorej sa žalobca zaviazal v zmysle čl. II. bod 1. zmluvy o zastupovaní a či jej uzatvorením došlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného. Žalobca tvrdil, že žalovaný uzavrel bez jeho súhlasu hráčsku zmluvu s Futbalovým klubom G. H. F., ktorá je zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, čím žalovaný porušil povinnosti v zmysle čl. IV. bod 2. a 3. zmluvy o zastupovaní, nakoľko túto zmluvu je potrebné posudzovať podľa jej obsahu a nie názvu. Tiež tvrdil, že uzatvorená zmluva z obsahového hľadiska je zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, nakoľko obsahuje povinnosti, ktoré zákon ukladá profesionálnym športovcom, konkrétne v § 32 zákona o športe. Zároveň, že zo znenia čl. IV. bod 3. písm. b) zmluvy o zastupovaní vyplýva povinnosť nepodpísať bez prítomnosti alebo písomného súhlasu sprostredkovateľa akúkoľvek hráčsku zmluvu, teda nielen profesionálnu. Žalovaný namietal, že zmluva, ktorú uzatvoril s Futbalovým klubom G. H. F. je zmluvou o amatérskom vykonávaní športu, nakoľko Futbalový klub G. H. F. je amatérskym klubom, teda nie je možné, aby sa jednalo o zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Tiež namietal, že nikdy prvú ligu v materskom klube G. B. nehral, hral za nižšie B, pri výkone športovej činnosti neprekročil jeho výkon športovej činnosti 8 hodín týždenne, nakoľko mal 3 tréningy a 1 zápas, pričom bežný futbalisti, ktorí hrajú poloprofesionálny, či profesionálny futbal majú počas dňa dvoj fázové tréningy a tieto majú takmer každý deň. K neuvedeniu mena agenta v zmluve žalovaný uviedol, že meno agenta nebolo uvedené ani v predchádzajúcej zmluve o amatérskom vykonávaní športovej činnosti zo dňa 7.3.2022. Žalobca v súvislosti s tvrdeniami, že žalovaným podpísaná zmluva o amatérskom vykonávaní športu je profesionálnou zmluvou, len vo všeobecnosti poukázal na povinnosti profesionálneho športovca uvedené v § 32 zákona o športe, z ktorých niektoré sú uvedené v zmluve o amatérskom vykonávaní

športovej činnosti, preto z obsahu zmluvy možno vyvodiť, že sa nejedná o amatérsku zmluvu ale o profesionálnu zmluvu. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že takýmto všeobecným poukázaním na paragrafové znenie žalobca porušil svoju povinnosť substancovane tvrdiť. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti ( ) sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Tvrdenia teda majú byť relevantné z hľadiska hmotného práva a povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena, ktoré zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné substancovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované a nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť. Procesná nečinnosť účastníka, neobjasnenie určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti má pre neho negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní pre neho nepriaznivého rozhodnutia. Žalobca si v tomto smere nesplnil procesné bremeno tvrdenia a ani popretia skutkových tvrdení žalovaného vyplývajúce z . Žalobca netvrdil, z ktorých konkrétnych povinností profesionálneho športovca a prečo práve z nich jednoznačne vyplýva, že zmluva o amatérskom vykonávaní športu je podľa jej obsahu zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu. V priebehu konania žalobca nerozporoval tvrdenie žalovaného, že Futbalový klub G. H. F. je amatérskym futbalovým klubom a teda nie je možné, aby sa jednalo o zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Žalovaný v tejto súvislosti nič netvrdil. Okresný súd z nesporných tvrdení účastníkov mal preukázané, že Futbalový klub G. H. F., s ktorým žalovaný uzatvoril zmluvu o amatérskom vykonávaní športovej činnosti, je amatérskym futbalovým klubom, ktorý nie je oprávnený podpísať zmluvu o profesionálnom výkone športu. Tvrdenie žalobcu, že zo znenia čl. IV. bod 3. písm. b) zmluvy o zastupovaní vyplýva povinnosť nepodpísať bez prítomnosti alebo písomného súhlasu sprostredkovateľa akúkoľvek hráčsku zmluvu, teda nielen profesionálnu ostalo v konaní rovnako nepreukázané, nakoľko v tejto súvislosti žalobca neuviedol žiadne rozhodujúce skutkové tvrdenia. Prvoinštančný súd poukázal na čl. II bod 2. zmluvy o zastupovaní, v ktorom si zmluvné strany zadefinovali, čo sa rozumie pod hráčskou zmluvou (hráčskou zmluvou sa rozumie najmä profesionálna hráčska zmluva, zmluva o výkone športovej činnosti, pracovné zmluvy alebo iné zmluvné dojednania obdobného charakteru, umožňujúce hráčovi na zmluvnom základe hrať profesionálny futbal). Z uvedeného zmluvného ustanovenia ako aj z obsahu celej zmluvy o zastupovaní jednoznačne vyplýva, že žalobca ako sprostredkovateľ sa zaviazal vyvíjať činnosť, na základe ktorej by mal žalovaný ako hráč možnosť uzavrieť, predĺžiť prerušiť, ukončiť, atď. hráčsku zmluvu, rozumej profesionálnu hráčsku zmluvu. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o zastupovaní nevyplýva, že by sa predmet zmluvy vzťahoval aj na zmluvu o amatérskom výkone športu. V tejto súvislosti žalobca ani žiadne relevantné skutočnosti netvrdil. Skutočnosť, že predmetom zmluvy o zastupovaní bolo vyvíjanie činnosti vo vzťahu k vykonávaniu profesionálnej športovej činnosti potvrdzuje aj vyjadrenie žalobcu, že odmeny hráčov sa pohybujú v niekoľko tisíc eur mesačne, pričom pokiaľ by do úvahy prichádzajúca odmena pre žalovaného len na úrovni 500,- eur, žalobca by nemal motiváciu pre takého hráča činnosť agenta vyvíjať. V konaní podľa okresného súdu zostalo nepreukázané tvrdenie žalobcu, že zmluva o amatérskom vykonávaní športu zo dňa 23.7.2022, ktorú uzatvoril žalovaný s Futbalovým klubom G. H. F. je zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, tiež tvrdenie, že zmluva o zastupovaní by sa vzťahovala aj na uzatvorenie zmluvy o amatérskom výkonne športu, teda jej podpísaním žalovaný porušil svoje povinnosti v zmysle čl. IV. bod 3. písm. b) a c), t.j. exkluzivitu a neuvedenie meno agenta v zmluve, za ktoré porušenie bola dohodnutá zmluvná pokuta. Podľa okresného súdu predmetom zmluvy o zastupovaní bola výlučne činnosť žalobcu smerujúca k tomu, aby žalovaný mal možnosť uzavrieť zmluvu, na základe ktorej by vykonával šport ako profesionálny športovec, a teda podpisom zmluvy o amatérskom výkone športu žalovaným a neuvedením mena žalobcu v tejto zmluve, nemohlo dôjsť k porušeniu jeho povinností uvedených v čl. IV. bod 2. a 3. zmluvy o zastupovaní.

5. Záverom prvoinštančný súd uviedol, že aj v prípade, ak by bolo možné zmluvu o amatérskom výkone športu zo dňa 23.7.2022 z nejakého dôvodu považovať za zmluvu o profesionálnom výkone športu, čo však nepripúšťa, má za to, že k jej podpisu dostal žalovaný od žalobcu súhlas vo whatsappovej správe zo dňa 7.8.2022, nakoľko z nej jednoznačne vyplýva, že žalovaný môže hrať za F., t.j. Futbalový klub G. H. F.. Žalobca síce v priebehu konania namietal, že sa jednalo len o komunikáciu so žalovaným a neznamenalo to udelenie súhlasu s podpísaním zmluvy s futbalovým klubom, avšak neuviedol podstatné skutkové tvrdenia k tomu, prečo takúto správu žalovanému posielal, čo bolo jej významom, prečo nie je možné z jej obsahu vyvodiť udelenie súhlasu s podpisom zmluvy, ak žalovanému dal súhlas za Futbalový

klub G. H. F. ďalej hrať. Vzhľadom na uvedené by ani v tomto prípade nebolo možné uvažovať o vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu v zmysle čl. V bod 5. zmluvy o zastupovaní.

6. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ojení , keď žalovanému ako plne úspešnej strane sporu náleží právo na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie s návrhom na zmenu vyhovením žalobe, s poukazom na ustanovenie . Nesúhlasí so záverom okresného súdu, že neuniesol bremeno tvrdenia vo vzťahu k tomu, aký typ zmluvy žalovaný s klubom FK H. F. podpísal a či zo znenia čl. IV. bod 3 písm. b) zmluvy o zastupovaní vyplýva povinnosť nepodpísať bez prítomnosti alebo písomného súhlasu sprostredkovateľa akúkoľvek hráčsku zmluvu, teda nielen profesionálnu. Žalovaným podpísaná zmluva je obsahovo zmluvou, ktorá ukladá hráčovi povinnosti (profesionálneho športovca) vyplývajúce z ust. zákona o športe. Na pojednávaní dňa 11.4.2024 a v rámci svojej záverečnej reči na pojednávaní dňa 27.6.2024 menoval konkrétne povinnosti, ktoré sú uvedené aj v zákona o športe, ako aj v hráčskej zmluve, ktorú podpísal žalovaný. Poukazom na konkrétne zákonné ustanovenia, čl. III bod A hráčskej zmluvy, ktorú mal žalovaný podpísanú, uniesol dôkazné bremeno. Ak okresný súd posúdil zmluvu, ktorú podpísal žalovaný ako amatérsku, nedostatočne sa vysporiadal s jej obsahom s poukazom na aplikáciu zákona o športe. V odseku 23 odôvodnenia okresný súd uvádza, že žalobca porušil povinnosť substancovane tvrdiť, avšak žalobca skutkové tvrdenia v konaní prezentoval s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia. Posúdenie či sa jedná o zmluvu amatérsku alebo profesionálnu je právnym posúdením veci a v tomto smere iný dôkaz, ako poukaz na príslušné právne predpisy a obsah zmluvy do úvahy neprichádza. Zo znenia článku IV. bod 3 písm. b) Zmluvy o zastupovaní vyplýva povinnosť nepodpísať bez prítomnosti alebo písomného súhlasu sprostredkovateľa akúkoľvek hráčsku zmluvu, pričom nevyplýva, že by sa malo jednať len o zmluvu profesionálnu. Aj podpis amatérskej hráčskej zmluvy môže byť prekážkou, aby hráč následne podpísal inú (aj) profesionálnu zmluvu. Žalovaný podpísal zmluvu, ktorá mu neumožňovala už uzavrieť inú zmluvu s iným futbalovým klubom (čl. III bod A8 Zmluvy o amatérskom výkone športovej činnosti zo dňa 23.7.2022. V čl. II bod 2 Zmluvy o zastupovaní uzavretej stranami je opis hráčskej zmluvy uvedený iba opisne, použijúc slovo „najmä“. V danom prípade nastala situácia, keď žalovaný bez písomného súhlasu, bez prítomnosti žalobcu uzavrel zmluvu s klubom FK G. H. F., čím porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o zastupovaní. Záver okresného súdu (v odseku 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku), že Futbalový klub G. H. F. je klubom amatérskym, ktorý nie je oprávnený podpísať zmluvu o profesionálnom výkone športu, nie je správny, keď FK G. H. F. je riadny futbalový klub registrovaný Slovenským futbalovým zväzom. Okresný súd mal za preukázané, že žalobca mal žalovanému udeliť súhlas na to, aby ostal hrať v F., čo vyvodil z dôkazu - SMS správy zo dňa 8.7.2022, pričom nezohľadnil a nevyhodnotil ďalšie tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom, predovšetkým komunikáciu. Z SMS správy zo dňa 8.7.2022 nevyplýva, že žalovaný mohol bez súčinnosti žalobcu podpísať hráčsku zmluvu, bola iba o pokračovaní v klube, nie o podpise zmluvy a už vôbec nie o obsahu zmluvy. Z komunikácie zo dňa 17.7.2022, kde sa žalobca pýta: „Ty pokračuješ v F.?“, odpoveď: „Ahoj, áno.“, Odpoveď: „Ale takto to nefunguje to kedy si chcel oznámiť mne?“ vyplýva, že žalovaný nemal súhlas od žalobcu na to, aby podpísal zmluvu so F., tento kontext prvoinštančný súd opomenul. Žalovaný tvrdí, že novú hráčsku zmluvu podpísal až 23.7., ale z komunikácie 17.7. 2022 je zrejmé, že už pred týmto dátumom bol s klubom v F. dohodnutý, napriek tomu, že žalobca mu ešte aj v tomto období zháňal iné kluby, kam by mohol ísť na skúšku. Žalovaný si najneskôr dňa 17.7.2022 musel uvedomiť, že mu žalobca nedal súhlas na podpis novej zmluvy, napriek tomu si od žalobcu nevyžiadal jeho súhlas, bez súčinnosti žalobcu zmluvu so F. dňa 23.7.2022 podpísal. Z tejto chronológie je zrejmé, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti, na dodržanie ktorých si strany dohodli zmluvnú pokutu, konkrétne bez súhlasu žalobcu a bez jeho prítomnosti podpísal hráčsku zmluvu, zaistiť, aby meno sprostredkovateľa bolo uvedené v hráčskej zmluve, s čím sa prvoinštančný súd takmer vôbec nezaoberal.

8. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Absentuje porušenie zo strany žalovaného, najmä článku IV. ods. 3 bod b), c), nakoľko písomný súhlas na pokračovanie vo Futbalovom klube G. H. F. bol daný prostredníctvom textovej komunikácie priamo žalobcom žalovanému, keď výslovne v písomnej komunikácii dňa 8.7.2022 uviedol „Jednu skúšku ti ešte zariadim a ak neuspeješ môžeš za F. hrať.“... „Dnes budem vedieť či zajtra môžeš skúsiť Myjavu. Ak nie, kľudne sa pripojíš k F. a môžeš pokračovať ďalej ak máš záujem.“. Za rovnakých podmienok došlo k podpísaniu totožnej zmluvy o amatérskom výkone športovej činnosti s tým istým Futbalovým klubom - G. H. F. predchádzajúcu sezónu, kedy napriek tomu, že žalobca bol

priamo oboznámený s termínom a miestom podpisovania predmetnej zmluvy, k podpísaniu zmluvy sa nemal záujem dostaviť a znenie zmluvy (totožné so spornou zmluvou), ako i jej podpísanie odsúhlasil žalovanému rovnako prostredníctvom textovej komunikácie. Toho času predmetný spôsob podpísania zmluvy o amatérskom výkone športovej činnosti nepripadal žalobcovi ani v najmenšom v rozpore so sprostredkovateľkou zmluvou uzatvorenou medzi ním a žalovaným, pričom po zaslaní predmetnej zmluvy to bol práve žalobca, ktorý si robil na úkor tejto zmluvy žarty a nepovažoval ju za profesionálnu hráčsku zmluvu. Predmetný klub nehrá žiadnu profesionálnu ligu, v komunikácii so žalovaným (súčasť spisu) dané ustanovenia zmluvy, ktoré momentálne v žalobe napáda a poukazuje naň, považoval v spojitosti s klubom G. H. F. za vtipné a zosmiešňoval ich. Zo strany žalovaného počas účinnosti Zmluvy o zastupovaní nebola nikdy podpísaná hráčska zmluva (v zmysle definície v sprostredkovateľskej zmluve), či iná obdobná zmluva, ktorá by umožňovala hráčovi na zmluvnom základe hrať profesionálne futbal. Žalovaný v danom prípade podpisom zmluvy o amatérskom výkone športovej činnosti nemohol porušiť zmluvné podmienky. Poukázal na vyjadrenie klubu G. H. F., ktoré bolo doložené, že klub by nemal žiaden problém v prípade prestupu žalovaného do iného klubu, pričom k prestupu by mohlo dôjsť okamžite (nie v zmysle podmienok uvedených v zmluve). Taktiež zo strany klubu nebol problém, keď žalovaný išiel na skúšku do Českej republiky. Rovnako by neprišlo ani k žiadnemu „vykúpeniu“ žalovaného ako hráča z predmetného klubu, ako to býva zvykom u profesionálnych hráčov, čo opätovne len nasvedčuje účelovým tvrdeniam zo strany žalobcu. Profesionálny výkon športovej činnosti podlieha absolútne odlišnému režimu, ako bolo uvedené v zmluve, ktorú uzatvoril s klubom žalovaný. Žalovaný predmetný výkon športovej činnosti nemal ako hlavný príjem a zamestnanie na plný úväzok, nakoľko profesionálni športovci sa zúčastňujú dvojfázových tréningov 3-4x do týždňa + zápas, kedy nie je možné venovať sa inému zamestnaniu. Žalovaný je riadne zamestnaný s pracovnou dobou od pondelka do piatka a zároveň externe študuje na vysokej škole, pričom futbal má ako voľnočasovú aktivitu. Odmena uvádzaná v zmluve rovnako vylučuje akékoľvek predpoklady uvažovať o tejto zmluve ako o profesionálnom výkone športovej činnosti.

9. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu a uviedol, že k podpisu predchádzajúcej zmluvy došlo tak, že žalovaný celý text zmluvy pred jej podpisom posielal na schválenie žalobcovi, ohľadom zmluvy komunikovali aj ústne a po schválení textácie žalovaný pristúpil k podpisu, o čom predložil aj komunikáciu. V predchádzajúcich prípadoch vždy vedel o tom, kedy a akú zmluvu žalovaný podpíše. V prípade poslednej zmluvy žalovaný žalobcovi vopred text zmluvy neposlal, o podpise zmluvy neinformoval, čo je zrejmé z doloženej následnej SMS komunikácie. Žalovaný nehovorí pravdu, že v rozhodnom období bol len amatérskym hráčom. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný nepredložil dôkazy o tom, že je riadne zamestnaný, študuje na vysokej škole a futbal má ako voľnočasovú aktivitu, podstatné ale je aký status mal v rozhodnom období. Pokiaľ žalovaný mal od počiatku záujem len o voľnočasový futbal, potom nekonal vo vzťahu k žalobcovi v dobrej viere, pretože žalobca vynakladal nemalé úsilie a finančné prostriedky na to, aby sa mu podarilo získať pre žalovaného výhodnú hráčsku zmluvu. V takom prípade by malo byť konanie žalovaného vyhodnotené ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom.

10. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu a uviedol, že žalobca zavádza o tom, akým spôsobom došlo k podpisu hráčskej zmluvy zo strany žalovaného, pričom nepriznáva skutočnosť, že žalovanému sa jednoznačne písomne vyjadril z doloženej komunikácie zo dňa 8.7.2022, že mu zariadi ešte jednu skúšku a ak neuspeje, môže za F. hrať. Zároveň uviedol, že ten deň bude vedieť, či zajtra (dňa 9.7.2022) môže skúsiť Myjavu. Ak nie, kľudne sa pripojí k F. a môže pokračovať ďalej, ak má záujem. Súhlas s pokračovaním v F. bol zo strany žalobcu jasne daný, pretože žalobca žiadnu skúšku v Myjave nevybavil, žalovaný sa pripojil k F., tak ako bolo písomne so žalobcom dohodnuté. Poukázal na listinu „Vyjadrenie výboru FK“ (v spise), v ktorej I. J. K. (prezident futbalového klubu) prehlásil, že počas osobného rokovania a za spoločného súhlasu tak žalobcu ako i žalovaného prišlo k hosťovaniu v klube L. G. H. F., pričom sa zároveň všetky strany dohodli, že v letnej sezóne 2022 bude klub akceptovať, aby hráč išiel na týždňovú skúšku do klubu FK Pardubice. V prípade, ak hráč neuspeje v tomto klube, ostáva na hosťovaní v klube L. G. H. F. pre sezónu 2022/2023. Žalobca bol pri tomto rokovaní osobne prítomný a s týmto postupom súhlasil, pričom sa mala vykonať len skúška v Pardubiciach, ktorá bola podmienená úspechom žalovaného. Teda nie je možné, aby sa žalobca odvolával na nevedomosť o tom, že žalovaný bude v klube pokračovať i v letnej sezóne 2022 (teda po 30.6.2022). Počas konania žalobca túto listinu nespochybnil ( ). Súhlas žalobcu s pokračovaním v tomto klube bol teda jednoznačne daný, niekoľkokrát, čo však teraz žalobca účelovo spochybňuje. Doplnil, že profesionálnym hráčom by len ťažko boli za odohrané zápasy vyplácané

honoráre v sumách 100-350 eur, tak ako je možné badať z komunikácie medzi žalobcom a športovým klubom Považská Bystrica (súčasťou spisu). Predmetné sumy sa poskytujú aj priemerným futbalovým hráčom na úrovni slovenského dedinského futbalu, ktorí sa ani zďaleka nepribližujú profesionálnym hráčom. Už len z povahy výšky odmeny a rovnako intenzity tréningov (1-2x do týždňa), pričom profesionálni futbalisti majú bežne 4-5x tréning v týždni a bežne i dvojfázové tréningy behom jedného dňa, nie je možné s vyjadrením žalobcu súhlasiť. Žalobca v komunikácii so žalovaným reagoval po podpis zmluvy zo dňa 23.7.2022 „Tie reklamné hlúposti ma dojali. F. reklama ako v Madride :D“, keď je očividné, že si bol vedomý toho, že sa o žiadnu profesionálnu hráčsku zmluvu nejedná, zmluva mu bola na posmech. Skutočnosť, že žalovaný uzatvoril so žalobcom sprostredkovateľskú zmluvu nenasvedčuje, že by sa malo jednať o sprostredkovanie na úrovni profesionálnej hráčskej zmluvy. Je bežnou praxou, že ak by chcel ísť i amatérsky hráč hrať do susedného Rakúska, dojedná si klub cez agenta, už len z dôvodu zjednodušenia zaobstarania klubu, keď agenti majú množstvo kontaktov.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto postupom podľa napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 20.000,- eur, úrok z omeškania 6,25 % ročne zo sumy 20.000,- eur od 22.9.2022 do zaplatenia (titulom zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným vyplývajúcej mu zo zmluvy o zastupovaní zo dňa 9.7.2021).

13. Uznesením č. k. -163 zo dňa 7.6.2023 prvoinštančný súd I. výrokom konanie zastavil, II. výrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, III. výrokom rozhodol, že po právoplatnosti uznesenia postúpi vec na ďalšie konanie Komore Slovenského futbalového zväzu pre riešenie sporov, zriadenej Slovenským futbalovým zväzom, so sídlom Tomášikova 30C, Bratislava.

14. Uznesením č. k. -197 zo dňa 29.9.2023 odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (v odôvodnení dal okresnému súdu pokyn pokračovať v konaní a vec prejednať a rozhodnúť).

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak I. výrokom žalobu zamietol, II. výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, rozhodol vecne správne. S poukazom na ustanovenie odvolací súd odkazuje teda na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť v napadnutom rozsahu a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedli už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal. K veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

17. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

18. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu, a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci, po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

19. Podľa o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu podpísania zmluvy o zastupovaní, športovec vykonáva šport ako profesionálny športovec, amatérsky športovec alebo ako neorganizovaný športovec, ods. 3 písm. a) profesionálny športovec vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo inej zmluvy, ak vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa písmena c), b) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu 4) v rezortnom športovom stredisku alebo c) ako samostatne zárobkovo činná osoba, ods. 4 písm. a) amatérsky športovec vykonáva šport na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu, ak 1. rozsah vykonávania športu, aj ak spĺňa znaky závislej práce, počas jedného kalendárneho roka nepresahuje osem hodín v týždni, päť dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku, 2. zmluva športovca nezaväzuje k účasti na príprave na súťaž alebo 3. vykonáva šport v rámci jednej súťaže alebo viacerých navzájom súvisiacich súťaží v krátkom časovom období, b) na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca, c) na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo d) bez zmluvy.

20. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

21. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

22. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

23. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

24. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

25. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

26. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť

dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

27. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

28. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

29. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (, ). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

30. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.

31. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných

vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia ( ) a povinnosť dôkazná ( ) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

32. V danom spore nesie žalobca bremeno tvrdenia, že žalovaný porušil článok IV ods. 3 bod b), c) zmluvy o zastupovaní zo dňa 9.7.2021, ktorú mali uzavrieť strany sporu, pričom vo vzťahu k uvedenému mal dôkaznú povinnosť. V prípade preukázania uvedeného, žalobca uniesol dôkazné bremeno. Ak sa chce úspešne brániť žalovaný, musí tvrdiť, že povinnosť neporušil a o svojich tvrdeniach predložiť dôkazy, resp. tvrdiť a preukázať iné skutočnosti spochybňujúce nárok žalobcu.

33. V súvislosti s uvedeným v odseku 32 odvolací súd poukazuje na postup okresného súdu, ktorý považoval za potrebné vysporiadať sa s otázkou, či zmluva o amatérskom výkone športovej činnosti zo dňa 23.7.2022, ktorú uzavrel žalovaný s Futbalovým klubom H. F. je hráčskou zmluvou (definovanou v čl. II bod 1 zmluvy o zastupovaní) a či jej uzatvorením došlo k porušeniu zmluvných povinností žalovaným.

34. Žalobca namietal záver okresného súdu (v odseku 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku), že Futbalový klub G. H. F. je klubom amatérskym, ktorý nie je oprávnený podpísať zmluvu o profesionálnom výkone športu, keďže FK G. H. F. je riadny futbalový klub registrovaný Slovenským futbalovým zväzom.

35. Odvolací súd poukazuje na to, že súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď de facto alebo de iure. De facto je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak protistrana uvedie rovnaké skutkové tvrdenie. De iure je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v . Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Popretie (žalobcom) skutkových tvrdení žalovaného je prostriedok procesného útoku. Popretie (žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesnej obrany (pozri komentár k ). Popretie skutkových tvrdení protistrany podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania ( a 154). Z ustanovenia vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany (nem. Bestreitungslast). Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované (pozri komentár k ). Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu: a) vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé a súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, b) iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, c) iba vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 619 – 621).

36. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

37. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Ustanovenie má základ v koncentrácii konania podľa a . Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už

skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd zdôrazňuje, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určenom štádiu konania. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v . Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

38. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca účinne nepoprel tvrdenie žalovaného (na pojednávaní dňa 15.2.2024 – zápisnica o pojednávaní na čl. 221), že FK G. H. F. je amatérskym klubom, preto ho súd prvej inštancie považoval za nesporné, čo aj v odseku 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol. Za účinné popretie skutkového tvrdenia o amatérskom charaktere FK G. H. F. by bolo možné považoval výslovné popretie tohto tvrdenia s uvedením vlastného tvrdenia o charaktere futbalového klubu, prípadne predloženia alebo označenie dôkazu na jeho preukázanie. Tento prostriedok procesného útoku bolo možné uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí ( ), čo však žalobca neučil (na pojednávaní dňa 27.6.2024). Nesporné skutočnosti nie je potrebné dokazovať a naviac na preukázanie tejto skutočnosti žalobca žiadny dôkaz nepredložil ani neoznačil (súdu prvej inštancie). Preto prvoinštančný súd správne vychádzal z nesporného skutkového tvrdenia žalovaného o amatérskom charaktere FK G. H. F.. Pričom až v odvolaní žalobca uvedené namietol s tým, že je riadne registrovaný Slovenským futbalovým zväzom. Odvolací súd k uvedenému prostriedku procesného uvádza, že s poukazom na v spojení s nedoplnil dokazovanie, keď neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle , pričom žalobca ani netvrdil (teda ani nepreukázal), že tento procesný prostriedok nemohol použiť bez svojej viny v doterajšom konaní. S ohľadom na uvedené námietka v odseku 34 neobstojí.

39. V spojení s uvedeným v odseku 38 odvolací súd poukazuje na odsek 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd konštatuje, že v článku II bod 2. zmluvy o zastupovaní si zmluvné strany definovali hráčsku zmluvu (sa rozumie najmä profesionálne hráčske zmluvy, zmluva o výkone športovej činnosti, pracovné zmluvy alebo iné zmluvné dojednania obdobného charakteru, umožňujúce hráčovi na zmluvnom základe hrať profesionálny futbal). Okresný súd správne poukázal aj na obsah zmluvy o zastupovaní a konštatoval, že žalobca sa ako sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť, na základe ktorej by mal žalovaný ako hráč možnosť uzavrieť, predĺžiť, prerušiť, ukončiť, atď. (profesionálnu) hráčsku zmluvu, na základe ktorej by klient hral profesionálne futbal, rozumej profesionálnu hráčsku zmluvu. Následne správne konštatoval, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy o zastupovaní nevyplýva, že sa predmet zmluvy vzťahuje aj na zmluvu o amatérskom výkone športu. Tvrdenie žalobcu, že zo znenia čl. IV. bod 3 písm. b) zmluvy o zastupovaní vyplýva povinnosť nepodpísať bez prítomnosti a písomného súhlasu sprostredkovateľa akúkoľvek hráčsku zmluvu (teda nielen profesionálnu) nebolo v konaní preukázané (žalobca neuviedol žiadne rozhodujúce skutkové tvrdenia). Preto okresný súd žalobu dôvodne zamietol, keď predmetom zmluvy o zastupovaní bola výlučne činnosť žalobcu smerujúca k tomu, aby žalovaný mal možnosť uzavrieť zmluvu, na základe ktorej by vykonával šport ako profesionálny športovec, a teda podpisom zmluvy o amatérskom výkone športu žalovaným a neuvedením mena žalobcu v tejto zmluve, nemohlo dôjsť k porušeniu jeho povinností uvedených v čl. IV. bod 3 písm. b), c) zmluvy o zastupovaní, ktorými žalobca (nedôvodne) odôvodňoval svoj nárok na naplatenie zmluvnej pokuty vo výške v zmysle čl. V. bod 5 zmluvy o zastupovaní (vrátane príslušenstva). Pričom neobstojí tiež námietka žalobcu, že okresný súd sa žalobcom tvrdeným porušením zo strany žalovaného nezaoberal.

40. Žalobca namietal, že z SMS správy zo dňa 8.7.2022 nevyplýva, že žalovaný mohol bez súčinnosti žalobcu podpísať hráčsku zmluvu, bola iba o pokračovaní v klube, nie o podpise zmluvy a už vôbec nie o obsahu zmluvy. Poukázal na komunikáciu z 17.7.2022, žalobca sa pýta: „Ty pokračuješ v F.?“, odpoveď: „Ahoj, áno.“, Odpoveď: „Ale takto to nefunguje to kedy si chcel oznámiť mne?“, z ktorej vyplýva,

že žalovaný nemal súhlas od žalobcu na to, aby podpísal zmluvu so F., tento kontext prvoinštančný súd opomenul. Je zrejmé z komunikácie 17.7.2022, že už pred 23.7.2022 bol žalovaný s klubom v F. dohodnutý, pričom si musel uvedomiť, že mu žalobca nedal súhlas na podpis novej zmluvy, od žalobcu si súhlas nevyžiadal, bez súčinnosti žalobcu zmluvu so F. dňa 23.7.2022 podpísal. 41. Námietka v odseku 40 smeruje voči obsahu ods. 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd už len podporne pre záver o dôvodoch zamietnutia žaloby v odsekoch 27 a 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku uzavrel, že k podpisu zmluvy zo dňa 23.7.2022 dostal žalovaný od žalobcu súhlas vo whatsappovej komunikácii zo dňa 8.7.2022, z ktorej podľa okresného súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaný môže hrať za F., t. j. Futbalový klub G. H. F.. Žalobca pred súdom prvej inštancie (čo okresný súd aj konštatuje) ako aj v odvolaní namieta, že sa nejednalo o udelenie súhlasu na podpis zmluvy s futbalovým klubom, keď žalobca neuviedol podstatné skutkové tvrdenia k tomu, prečo správu žalovanému posielal, aký mala význam, prečo nemožno z nej vyvodiť udelenie súhlasu s podpisom zmluvy, ak žalovanému dal súhlas ďalej hrať za futbalový klub. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že správe zo dňa 8.7.2022 predchádzala správa žalovaného zo dňa 7.7.2022 (č.l. 15) „Ahoj, vybav u K. prosím ťa nech tam môžem hrať a trénovať s nimi keď som v F.. Dik“, ako aj na vyjadrenie FK G. H. F. zo dňa 20.1.2023, z ktorého vyplýva, že na základe požiadavky žalovaného prebehlo osobné rokovanie prezidenta (I. J. K.) s hráčom a jeho sprostredkovateľom A. B., keď sprostredkovateľ aj hráč súhlasili s hosťovaním v klube aj s podpísaním amatérskej zmluvy s klubom FK G. H. F., v prípade ak hráč neuspeje na skúške v klube FK Pardubice, ostáva na hosťovaní v klube FK H. F. pre sezónu 2022/2023, s čím súhlasili všetky strany. Uvedené vyjadrenie oboznámil okresný súd na pojednávaní dňa 2.5.2023 (zápisnica o pojednávaní na č.l. 149), žalobca jeho obsah postupom podľa nepoprel, teda skutočnosti v ňom uvedené sú nesporné. Aj tieto listinné dôkazy podporujú záver okresného súdu o tom, že k podpisu zmluvy zo dňa 23.7.2022 dostal žalovaný od žalobcu súhlas (whatsappová komunikácia zo dňa 8.7.2022 na č.l. 15), pričom uvedené nevylučuje ani obsah komunikácie zo dňa 17.7.2022.

42. S ohľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že okresný súd postupoval správne, ak žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, keď žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania dôvodnosti požiadavky na zaplatenie zmluvnej pokuty v súvislosti s tvrdeným porušením povinností v zmysle čl. IV. bod 3 písm. b), c) zmluvy o zastúpení zo dňa 9.7.2021.

43. V zmysle , v odvolacom konaní nemožno uplatniť nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda v prvej inštancii nepredložené) iba v obmedzenom rozsahu a iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania ().

44. V súvislosti s prostriedkom procesného útoku, že pokiaľ žalovaný mal od počiatku záujem len o voľnočasový futbal, nekonal vo vzťahu k žalobcovi v dobrej viere, preto by jeho konanie malo byť vyhodnotené ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, odvolací súd konštatuje, že sa nejedná o novotu v zmysle , keďže žalobca uvedené neuplatnil v lehote na podanie odvolania, ale až vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu. 45. Po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalobcu, s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod nebol naplnený, preto preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. aj vo výroku II. (nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou) ako vecne správny, s použitím potvrdil.

46. V zmysle ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

47. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. V zmysle o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, a preto podľa citovaných ustanovení mu vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Prípadnú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle odôvodňujúcich výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (akt. stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania (akt. strany), ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (akt. strán) (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

51. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

52. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).