Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/50/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu: GARANCIA MOBILITY s.r.o., so sídlom Gorkého 11702/123, 036 01 Martin, IČO: 55 489 168, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 112,50 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 112,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne z uvedenej sumy od 17.10.2024 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 112,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo žalovanej sumy od 17.10.2024 do zaplatenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. Žalovaný s nárokom žalobcu nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 27.08.2025 adresovaného Okresnému súdu Banská Bystrica, prednesu zástupcu žalobcu, písomných vyjadrení sporových strán, listinných dôkazov: oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2024, zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXXXXXX, faktúry č. 20240313, zmluvy o nájme náhradného vozidla č. XXXXXXXX, protokolu o prenájme náhradného vozidla, čestného prehlásenia, potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu, dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, uplatnenia náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 22.08.2024, oznámenia o poistnom plnení, výpočtu výšky plnenia (zálohy a doplatku), výzvy na prešetrenie poistných prípadov nájmu náhradného vozidla – predžalobná výzva zo dňa 30.05.2025, oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.08.2024, platobného rozkazu zo dňa 11.09.2025, odporu zo dňa 25.09.2025, zápisu o poškodení motorového vozidla, čestného prehlásenia k dotazníku pre poškodeného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, obrazovej dokumentácie poškodeného vozidla, odpovede a poskytnutia informácií, vyjadrenia žalobcu k podanému odporu žalovaného - replika zo dňa 14.10.2025, vyjadrenia žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 30.10.2025, vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.11.2025 a ďalších listinných a ostatných dôkazov zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 29.07.2024 došlo na parkovisku, na ulici M.Rázusa 42, Zvolen, k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola obchodná spoločnosť MEVIA design s. r. o., IČO: 54 261 988, so sídlom: Kuzmányho nábrežie 1740/44, 960 01 Zvolen. Ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne súbežne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 20240313 zo dňa 07.08.2024, v zmysle ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo Peugeot 208, EČ: A., pričom nájom náhradného vozidla trval v období od 07.08.2024 do 22.08.2024, resp. po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorý čas nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody disponovať. Počas trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Túto skutočnosť poškodený potvrdil v čestnom prehlásení zo dňa 22.08.2024. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 20240313, zo dňa 22.08.2024, ktorej splatnosť bola dňa 29.08.2024 na sumu 770,- Eur s DPH za 16 dní užívania náhradného motorového vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou zo spomínanej faktúry v súlade s bodom 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2024, vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 641,67 Eur bez DPH, nakoľko poškodený je platcom DPH, a ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, pričom tento poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 529,17 Eur, kedy krátil poistné plnenie o nepriznanú dobu nájmu náhradného vozidla o 3 dni. Žalovaný priznal adekvátnu zodpovedajúcu dĺžku nájmu len v trvaní 13 dní, napriek tomu, že z ničoho nevyplýva postup ako aj správnosť a opodstatnenosť určenia tejto sumy, ktorú žalovaný neoprávnene odpočítal.

5. Žalovaným nepriznané 3 dni nájmu náhradného vozidla, resp. priznanie doby nájmu náhradného vozidla len do ukončenia opravy poškodeného vozidla/vystavenia faktúry za opravu, považoval žalobca za svojvoľné konanie žalovaného, nemajúc oporu v zákone ani v rozsiahlej rozhodovacej praxi súdov. V tejto súvislosti poukázal žalobca na Nález Ústavného súdu SR č.k. -34, v ktorom bolo judikované, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla „de facto“ vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného. Podľa Nálezu do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobie je primerané, závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak dôjde k situácii, že poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu. V prejednávanej veci v zmysle potvrdenia autoservisu zo dňa 22.08.2024, po ukončení opravy v tento deň bolo opravené vozidlo fyzicky odovzdané držiteľovi. Nájom náhradného vozidla bol ukončený taktiež v ten istý deň, a to 22.08.2024. V tento deň bolo poškodenému odovzdané do fyzickej dispozície motorové vozidlo zamestnancom servisu a v ten istý deň bol ukončený aj nájom náhradného vozidla.

6. Vzhľadom na takéto správanie sa žalovaného, žalobcovi nezostalo nič iné len domáhať sa svojho práva a zaplatenia krátenej sumy podaním žaloby na súd. Je potrebné ešte v tejto súvislosti podotknúť, že žalobca chcel predísť súdnemu sporu a preto doručil predžalobnú výzvu zo dňa 30.05.2025 žalovanému, kde ho žiadal prehodnotiť okrem iného aj poistnú udalosť č. 9535957846, pričom žalovaný aj napriek tomuto pokusu zotrval na svojom stanovisku a krátenú sumu žalobcovi nepriznal.

7. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal vo veci Platobný rozkaz a to dňa 11.09.2025, v ktorom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi v lehote 15 dní žalovanú istinu vo výške 112,50 Eur s úrokom z omeškania 8,65 % ročne z priznanej sumy a to od 17.10.2024 do zaplatenia. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania.

8. Žalovaný dňa 25.09.2025 podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že oprava škody vzniknutej na vozidle poškodeného bola vykonávaná v autoservise AUTO UNICOM s.r.o. so

sídlom Sliačska 12, 962 37 Kováčová pri Zvolene, pričom poškodený si počas opravy motorového vozidla prenajal u žalobu náhradné vozidlo; a to od 07.08.2024 do 22.08.2024. Nájom náhradného vozidla trval 16 dní, ktorú dĺžku zdôvodnil okolnosťami, za akých bolo poškodené vozidlo umiestnené v autoservise. Žalovaný uznal náhradu za nájom náhradného vozidla s ohľadom na primeranosť dĺžky opravy vozidla, ale len za 13 dní nájmu náhradného vozidla, pretože len tieto náklady považuje za účelne vynaložené. Žalovaný určil dĺžku nájmu s ohľadom na čas opravy poškodeného vozidla, zohľadňujúc technologické prostriedky udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany žalovaného pri poskytovaní súčinnosti v trvaní 13 dní. Žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval rozsah škôd vzniknutých na motorovom vozidle, len odkazoval na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, kde je neprimerané, aby oprava motorového vozidla trvala neúmerne dlhú dobu a tým sa zvyšovali náklady na poskytovanie náhradného vozidla poškodenému. Žalovaný akceptoval svoju povinnosť nahradiť poškodenému finančné prostriedky za použitie náhradného motorového vozidla, avšak vyžadoval, aby výška tejto náhrady bola určená v súlade so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Poškodené bolo motorové vozidlo značky OPEL CORSA, pričom vozidlo bolo riadne spôsobilé jazdy, čo potvrdil aj poškodený, ktorý v dotazníku k nájmu náhradného vozidla zo dňa 22.08.2024 uviedol, že po vzniku škody vozidlo riadne ďalej užíval. Preto podľa neho je neprípustné, aby v dôsledku opravy vozidla s miernym poškodením zadných dverí, ktoré nebránilo prevádzke vozidla, bolo vozidlo umiestnené v autoservise po dobu 16 a viac dní. Za účelom preukázania primeranosti dĺžky trvania opravy žalovaný požiadal odborne spôsobilú osobu na vypracovanie odborného posúdenia primeranosti dĺžky trvania opravy poškodeného motorového vozidla. Pokiaľ išlo o likvidovanie poistnej udalosti, žalovaný tvrdil, že orgán vykonávajúci kontrolu nad výkonom poisťovníctva, ktorým je Národná banka Slovenska, zastáva právny názor, že poškodený má nárok na prenájom náhradného vozidla odo dňa vzniku škodovej udalosti na motorovom vozidle do dňa doručenia oznámenia o vzniku totálnej škody, eventuálne oznámenia o ukončení opravy vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej značky motorového vozidla a primeraným časovým úsekom nevyhnutným na objednanie a dodanie potrebných náhradných dielov.

9. Žalobca rozporoval všetky skutkové a právne tvrdenia uvedené žalovaným v odpore a zotrval na svojom procesnom útoku a považoval žalobu v plnom rozsahu za dôvodnú. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s dĺžkou prenájmu náhradného vozidla v rozsahu 3 dní z uplatnených 16 dní, k tomuto uviedol, že poškodený nie je povinný znášať dôkazné bremeno ohľadne primeranosti doby opravy vykonávanej autoservisom, ktorý je dokonca zmluvným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom, pretože ide o preukazovanie skutočností nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného Nálezom Ústavného súdu SR -34 zo dňa 16.02.2023. Žalobca tvrdil, že poškodený uniesol dôkazné bremeno ohľadom nutnosti a účelnosti užívania náhradného vozidla po dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise, po ktorú bol vylúčený z jeho používania a to z dôvodu poškodenia jeho vozidla poistencom žalovaného, ktorá oprava bola pre zabezpečenie jeho prevádzkyschopnosti nevyhnutná.

10. Podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

11. Podľa § 15 ods. 1 citového zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

12. Podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

13. Podľa citovaného zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu ( ).

14. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Súd zdieľal právnu argumentáciu uplatňovanú žalobcom v predmetnom spore s odkazom na rozhodnutia vyšších súdnych autorít (Nález Ústavného súdu SR č.k. , -33, -29), kde z obsahu odôvodnenia rozhodnutia je nepochybné, že účelnosť nákladov, ktoré sú spojené s užívaním náhradného vozidla zaniká až vtedy, keď dôjde k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, inými slovami momentom, keď sa opravované a opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného. Nájom náhradného motorového vozidla a doba, za ktorú možno žiadať náhradu, vychádza vždy z doby nevyhnutnej opravy a obstarania náhrady, do ktorej je potrebné rozhodne započítať aj dobu vystavenia posudku o škode, čas komunikácie s poisťovňou škodcu, prípadne nevyhnutnú dobu čakania na termín kedy bude možné realizovať opravu poškodeného motorového vozidla. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a to potvrdením autoservisu, ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla, že ukončená oprava bola dňa 22.08.2024 a v tento deň bolo opravené a prevádzky schopné vozidlo aj odovzdané držiteľovi, pričom bolo preukázané aj to, že v tento deň (22.08.2024) bol ukončený aj nájom náhradného vozidla. Súd mal za to, že žalovaný svojvoľne postupoval pri likvidácii poistného plnenia, keď toto krátil bezdôvodne, pretože podľa neho opodstatnenú dĺžku servisných prác a teda dôvodnú dobu používania náhradného motorového vozidla len v trvaní 13 dní, namiesto požadovaných 16 dní. Formálny odkaz na orgán vykonávajúci kontrolu nad poisťovníctvom v SR, ktorým je Národná banka Slovenska, nemá v danom prípade právnu relevanciu, pretože ide o interný právny akt (vydaná interná smernica, pokyn alebo opatrenie), adresovaný subjektom vykonávajúcim na území Slovenskej republiky poisťovnícke služby. Je nepochybné, že v danom prípade žalovaný nerozporoval vznik škody na poškodenom motorovom vozidle, nerozporoval vecnú/aktívnu legitimáciu žalobcu v spore, jediným problémom a to právnym, bola skutočnosť, že doba vykonávania servisných prác, na ktorú sa viazala logicky doba používania náhradného motorového vozidla v trvaní 16 dní sa mu javila ako doba neprimeraná, preto bol ochotný uznať plnenie za použitie náhradného motorového vozidla len v trvaní 13 dní, v zmysle manuálu na opravu výrobcu a servisných metodík.

17. Je potrebné záverom opakovane potvrdiť, že rozsah dĺžky užívania náhradného vozidla nebol sporný, žalovaný len rozporoval účelnosť celkovej doby nájmu náhradného vozidla medzi žalobcom a poškodeným vo vzťahu k závažnosti poškodenia motorového vozidla (poškodená zadná časť vozidla), kde rozporoval primeranosť dĺžky opravy a tým pádom aj rozsahu užívania náhradného vozidla poškodeným na zabezpečenie jeho potrieb, pričom žalovaný vychádzal z odborného vyjadrenia osoby z daného oboru. Vzhľadom k tomu, že samotná oprava motorového vozidla bola žalovaným v realizovanom rozsahu akceptovaná, možno tvrdiť, že oprava poškodeného vozidla bola v priamej súvislosti s porušením povinnosti poistenca žalovaného, ktorý škodu zavinil a s poukazom na ust. § 442

ods. 3 smerovala k navráteniu do predošlého stavu servisným zásahom veci. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že ak bolo potrebné z pohľadu odstránenia následkov škody vykonať servisné práce na poškodenom motorovom vozidle, logicky s týmito opravami súvisí aj čas, počas ktorého sa realizovali úkony v rámci opravy poškodeného motorového vozidla.

18. V danom prípade je akceptabilný rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 26.03.2024, ktorý poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa v prejednávanom spore snažil navodiť dojem, že on nijakým spôsobom nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného – ako poisťovateľa, škodcu, ktorého si poškodený sám neurčuje, pretože povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje ) a postavenie autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom) zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu s určitým obsahom. V kontexte uvedeného by potom úvaha, ktorá by rozlišovala dôvodnosť nároku na náhradu škody súvisiaca s nájmom náhradného motorového vozidla poškodeným, aj vo vzťahu k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného a vydaním krycieho listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne, výlučne v závislosti od toho, či bol príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky, nakoľko dôvodnosť nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci kontraktačného procesu s autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovaného by si potom poškodený „musel“ dojednať so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorové vozidlo po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu, čo by servis pri uzatváraní zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať a prípadné nevyjednanie takých podmienok opravy zo strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potencionálne viedlo k ďalším sporom medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho ktorého servisu zo strany poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa/ škodcu na strane jednej a servisu na strane druhej. V kontexte uvedenej (všeobecnej) úvahy je potom potrebné o to viac nahliadať na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo v partnerskom servise poisťovateľa/škodcu, tak ako to bolo aj v prejednávanom prípade. Odvolací súd mal za to, že práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa/škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem iného) je aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa/škodcu dostatočnú garanciu na to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného vozidla. Argumentácia žalovaného v intenciách uvedeného vyznieva jednostranne a nereflektuje na skutočnosť, že servis je oprávnený či už na zmluvnom základe, resp. ex lege zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy. Odvolací súd potom v základe nevidel dôvod, aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla poškodenému partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, prípadne vydania krycieho listu. Zdôraznil, že účelom je dosiahnutie čo najväčšieho zmiernenia následkov vzniknutých poškodenému v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla tak v materiálnej ako aj nemateriálnej sfére.

19. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. -34 zo dňa 16.02.2023, Ústavný súd považuje za dôležité koncentrovať právne posúdenie smerom k samej podstate uplatneného nároku pred všeobecným súdom. Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok.

20. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v predmetnom spore voči žalovanému, t.j. zaplatenie krátenej časti v dĺžke 3 dní za poskytnutie náhradného motorového vozidla poškodenému je plne legitímny a v súlade nielen s príslušnými zhora citovanými zákonnými ustanoveniami, ale aj rozhodovaciu praxou najvyšších súdnych autorít.

21. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo žalovanej sumy 112,50 Eur od 17.10.2024 do zaplatenia a to v súlade s ust. v spojení s ust. Nariadenia vlády SR č. Pokiaľ ide o uplatnený a súdom priznaný nárok na zaplatenie úroku z omeškania, súd odkazuje na ustálenú judikatúru a závery Ústavného súdu SR, ktoré vyjadril vo svojom Náleze zo dňa 14.10.2021, v konaní vedenom pod -33, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018 sp.zn. . V odôvodnení svojho nálezu sa zaoberal okrem iného aj otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa o povinnom zmluvnom poistení. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení o povinnom zmluvnom poistení v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR Nálezmi vo veciach sp. zn. a . Súd v zmysle o povinnom zmluvnom poistení považoval začiatok, prvý deň omeškania žalovaného s náhradou škody uplynutím 15 dní po ukončení šetrenia poistenej udalosti (toto bolo ukončené dňa 16.10.2024 podľa oznámenia žalovaného o poskytnutí poistného plnenia), to v súlade s citovaného zákona vo výške podľa v spojení s Nariadenia vlády č.

22. Podľa (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore, súd o trovách konania rozhodol v intenciách zhora citovaných procesných ustanovení tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je povinný mu zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).