Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Csp-42-2021.pdf
PDF · 117.21 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/42/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 364 32 05 zastúpený JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. o zaplatenie 625,28 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o zaplatenie 625,28 eur s príslušenstvom z a m i e t a.
II. Súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa X.X.XXXX voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 386,79 eur s príslušenstvom úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 168,- eur od X.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy 62,93 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy 155,86 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a zmluvnej pokuty vo výške 238,49 eur a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa X.X.XXXX nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa - spoločnosti Slovak Telekom, a. s., pričom žalovaný je v prílohe k tejto zmluve uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX.
Slovak Telekom a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, pričom na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb a so žalovaným sa dohodol na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Tieto služby Slovak Telekom vyúčtoval žalovanému faktúrami:
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 168,- eur, so splatnosťou XX.XX.XXXX,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 62,93 eur, so splatnosťou XX.XX.XXXX,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 155,86 eur, so splatnosťou XX.XX.XXXX.
Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že Slovak Telekomu neuhradil vystavené faktúry, pričom bol upomienkami opakovane vyzývaný k úhrade dlžných faktúr. Žalobca si tiež uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.
Žalobca poukázal na ust. § 369, §369c Obchodného zákonníka a na ust. § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
Tiež žalobca uviedol, že v prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak sa vypočítava nasledovne: zmluvná pokuta = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Podľa žalobcu dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy - Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.X.XXXX, Súhlas so spracovaním údajov účastníka zo dňa XX.X.XXXX, Faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX, Faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, Faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX, Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa XX.X.XXXX, Výzva na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa XX.X.XXXX s podacím hárkom, Vrátenie zásielok z Mesta Medzilaborce (zo dní - X.XX.XXXX, XX.X.XXXX), Pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zo dňa XX.X.XXXX.
4. Dňa XX.X.XXXX upomínací súd vydal platobný rozkaz, ktorým bolo návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovené. Nakoľko platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní na vecne a miestne príslušnom súde, platobný rozkaz sa zrušil v zmysle ust. § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
5. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) a po úkonoch podľa ust. § 116 ods. 2 CSP vykonaných upomínacím súdom súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach a o možnostiach zastúpenia spotrebiteľa, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného. Oznámenie o podanej žalobe a oznámenie o doručovaní písomnosti žalovanému bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu odo dňa XX.X.XXXX do X.X.XXXX.
6. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, a) ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
7. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 625,28 eur s príslušenstvom. S poukazom k vyššie uvedenému súd dňa XX.X.XXXX v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 CSP vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu, ako aj na jeho webovej stránke od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX.
9. Súd zisťoval skutkový stav oboznámením sa s obsahom žaloby spolu s prílohami žaloby a zistil tento skutkový stav:
10. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a. s. a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej bolo žalovanému pridelené tel. č. XXXX XXX XXX. Ďalej je v zmluve označené koncové zariadenie Lenovo Moto E4 Plus (IMEI XXXXXXXXXXXXXXX).
Z Tabuľky č. 1 vyplýva, že predmetom poskytovania je služba „Happy L akciová ponuka, Mobilný hlas“, s dobou viazanosti 24 mesiacov, aktivačným poplatok 10,- eur, so súčtom všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby 50,- eur, s neakciovou maloobchodnou cenou za zariadenie vo výške 199,- eur, akciovou kúpnou cenou za zariadenie vo výške 1,00 eur a základom pre výpočet zmluvnej pokuty je 248,- eur.
Predmetom zmluvy podľa bodu 1) je
a) záväzok podniku aktivovať a poskytovať program služieb uvedený v tabuľke č. 1, a to vo vzťahu k sim karte uvedenej v tabuľke s názovom „SIM karta a koncové zariadenie“ resp. k inej SIM karte, ktorá ju bude v budúcnosti nahrádzať s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť aktivačný poplatok za aktiváciu SIM karty; b) záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb, ktoré sú uvedené v Cenníku pre poskytovanie služieb podniku platnému ku dňu podpisu tejto zmluvy a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, cenníkom, osobitnými podmienkami pre poskytovanie zvoleného programu služieb, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, s ktorými sa mal účastník možnosť oboznámiť pred podpisom tejto zmluvy na internetovej stránke podniku alebo na predajných miestach; c) záväzok podniku predať žalovanému koncové zariadenie za akciovú kúpnu cenu za špecifikovanú v tabuľke č. 1, ktorú sa zaväzuje účastník pri podpise tejto zmluve uhradiť, pričom prevzatie KZ účastníkom a uhradenie akciovej kúpnej ceny za KZ potvrdzuje účastník a podnik svojim podpisom na tejto zmluve. Rozdiel medzi akciovou kúpnou cenou KZ a neakciovou maloobchodnou cenou KZ podľa cenníka neakciových telefónov predstavuje zľavu poskytnutú podnikom účastníkovi z dôvodu doby viazanosti dohodnutej v tejto zmluve.
11. Podľa bodu 5) zmluvy označeného ako Záväzok viazanosti sa žalovaný zaviazal, že po dobu viazanosti, ktorej dĺžka je špecifikovaná v tabuľke č. 1 a plynie od dňa uzavretia tejto zmluvy: (i) bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podniku podľa zmluvy, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu využívania služby podniku pred uplynutím doby viazanosti a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby (ďalej len „záväzok viazanosti“), pričom porušením záväzku viazanosti je (a) ukončenie využívania služieb podniku pred uplynutím doby viazanosti v dôsledku ukončenia zmluvy pred uplynutím doby viazanosti; (b) ukončenie využívania služieb podniku pred uplynutím doby viazanosti v dôsledku prenosu telefónneho čísla uvedeného v tejto zmluve k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií pred uplynutím doby viazanosti; (c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom počas doby viazanosti do 45 dní po jej splatnosti, v dôsledku ktorého dôjde k prerušeniu poskytovania služieb podľa všeobecných podmienok.
12. Podľa bodu 6) zmluvy označeného ako Zmluvná pokuta, v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku porušením záväzku viazanosti účastníkom. Paušalizovaná náhrada škody pozostáva z celkovej sumy zľavy (i) zo štandardných poplatkov za služby a / alebo (ii) z neakciovej ceny KZ poskytnutej účastníkovi na základe tejto zmluvy, ako benefitu za prevzatie záväzku viazanosti. Celková suma zľavy poskytnutej účastníkovi za prevzatie záväzku viazanosti je uvedená v tabuľke č. 1. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná ku dňu porušenia záväzku viazanosti podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa porušenia záväzku viazanosti podľa zmluvy: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti * základ pre výpočet zmluvnej pokuty Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je účastníkovi vyúčtovaná.
13. Z faktúry za mobilné služby č. XXXXXXXXXX splatnej dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca fakturuje žalovanému sumu 230,92 eur, od ktorej odčítal sumu 168,- eur ako spotreba 09/17. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplývajú
- poplatok za služby mobilný hlas Happy L s doplnkovou časťou poplatku za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX spolu vo výške 4,13 eur,
- poplatky za spotrebu za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX (riešenie úhrad, informačné služby, volania do ostatných mobilných sietí a siete Telekom, sms, dáta, cestovné lístky, Tipos žreb, Azet Plus, Google play) spolu vo výške 226,79 eur.
14. Z faktúry za mobilné služby č. XXXXXXXXXX splatnej dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca fakturuje žalovanému sumu 155,86 eur. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre za obdobie X.XX.XXXX - XX.XX.XXXX vyplývajú
- poplatok za služby mobilný hlas Happy L s doplnkovou časťou poplatku za obdobie od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX spolu vo výške 22,99 eur,
- poplatky za spotrebu za obdobie od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (riešenie úhrad, informačné služby, volania do ostatných mobilných sietí a siete Telekom, sms, dáta, cestovné lístky, logá/obrázky, obrázkové sms, sms info - vlak a horoskop) spolu vo výške 116,26 eur,
- poplatok za obmedzenie služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur,
- poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur.
15. Z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa XX.X.XXXX súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému sumu 238,49 eur. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplýva jednorazový poplatok - zmluvná pokuta pre tel. č. XXXXXXXXXX vo výške 48,08 eur a pre č. XXXXXXXXXXXXXXX (IMEI mobilného telefónu Lenovo Moto E4 plus) vo výške 190,40 eur.
16. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávok, vyplynulo, že spoločnosť Slovak Telekom, a. s. postúpila pohľadávky vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX vo výške 625,28 eur s príslušenstvom. Pohľadávky so všetkými právami s nimi spojenými prešli na žalobcu k X.X.XXXX.
17. Z predžalobnej výzvy zo dňa XX.X.XXXX vyplynulo, že žalobca zaslal žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu výzvu na splnenie povinnosti vo výške 674,04 eur najneskôr do 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, a v prípade, ak nebude záväzok uhradený, žalobca žalovanému oznámil, že si pohľadávku s príslušenstvom uplatní na príslušnom súde. Predžalobná výzva bola žalovanému doručovaná doporučenou zásielkou druhej triedy.
18. Žalovaný si zásielky doručované právnym predchodcom žalobcu doručované na adresu Mestského úradu C. nepreberal, čo vyplýva z listov mestského úradu zo dňa X.XX.XXXX, XX.X.XXXX.
Právny stav
19. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) účinného v čase uzatvárania zmluvy záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
20. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného od 1.1.2016 ďalej len „ZEK“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 44 ods. 5 ZEK účinného od 1.1.2016 do 31.12.2017 ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZEK účinného od 1.11.2011 podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bodu 2. ZEK účinného od 1.11.2011 podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu
v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZEK účinného od 1.11.2011, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 43 ods. 13 ZEK účinného od 1.11.2011, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
21. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmluvy (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
24. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Posúdenie veci súdom
25. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Časť obsahu zmluvy bola určená odkazom na všeobecné podmienky a cenník. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, je regulovaný špeciálnou právnou úpravou a to zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.
26. Súd v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, a keďže zákon v prípade takéhoto postúpenia vyžaduje splnenie viacerých podmienok, súd splnenie týchto podmienok preskúmal.
27. Podľa zákona o elektronických komunikáciách (§ 43 ods. 13) spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy podniku a skutočnosti, že klient je napriek tejto výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky telekomunikačným podnikom, pričom musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Nedodržaním zákonných podmienok
postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. (pozri aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoCsp/34/2020 zo dňa 29.9.2020)
28. Žalobca síce súdu predložil faktúry vystavené dodávateľom telekomunikačných služieb, ale tieto podľa názoru súdu nie je možné považovať za výzvu v zmysle ust. § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách. Podľa legálnej definície (§ 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry. Faktúra teda plní predovšetkým funkciu kontroly dane z pridanej hodnoty, ktorú je povinný odviesť dodávateľ z dodania tovaru alebo služby. Faktúra nemusí obsahovať a ani neobsahuje poučenie pre dlžníka o možnosti postúpenia pohľadávky. K postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu
- Slovak Telekom, a. s. na žalobcu došlo ku dňu X.X.XXXX, pričom v konaní bola preukázaná len výzva žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, ktorou žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie postúpenej pohľadávky.
V konaní preto nebolo preukázané, že pred postúpením pohľadávky bola žalovanému doručená výzva v zmysle § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, v dôsledku čoho nie je možné posúdiť naplnenie podmienky omeškania s plnením dlhu viac ako 90 dní po doručení výzvy. Omeškanie dlžníka viac ako 90 dní musí nastať až po doručení výzvy na úhradu dlhu, keďže už len zo samotnej štylizácie vety „...ak je napriek písomnej výzve podniku jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní...“ možno vyvodiť, že omeškaniu dlžníka viac ako 90 kalendárnych dní musí predchádzať písomná výzva podniku, ktorá došla do dispozičnej sféry dlžníka.
29. V prvom rade má žalobca povinnosť tvrdenia, pričom na ich podporu v zmysle ustanovenia § 132 CSP je povinný označiť dôkazy a tieto pripojiť k žalobe, ak to ich povaha pripúšťa. Súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Dôraz sa kladie na procesné úsilie strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Vo vzťahu k uvedenému súd zdôrazňuje, že strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.
30. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky, a to jednak, že sa doručila výzva dlžníkovi pred postúpením pohľadávky a jednak, že uplynula doba 90 dní omeškania žalovaného pred postúpením po doručení výzvy, postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko pohľadávka právneho predchodcu žalobcu nebola na žalobcu platne postúpená, žalobca nie je v konaní, v ktorom si uplatňuje pohľadávku z neplatného postúpenia, aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.
K trovám konania
31. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.
33. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 625,28 eur s príslušenstvom. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol a vzhľadom na pomer úspechu v konaní by úspešnému žalovanému patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
34. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CSP podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.