Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/64/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: T. X., nar. XX. H. XXXX, bytom M. XX, XXX XX X., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s.r.o., so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ústrednej lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OZ-187-009/2023-PL z 24. augusta 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 26. novembra 2024, č. k. -52, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh správneho súdneho konania

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len ,,správny súd“) napadnutým rozsudkom z 26. novembra 2024, č. k. -52, postupom podľa (ďalej len „“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústrednej lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OZ-187-009/2023-PL z 24. augusta 2023, ktorá podľa odvolanie proti rozhodnutiu Lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OZ-36-004/2023-PL-KE z 26. mája 2023 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“) zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Lekárska komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky príslušná na rozhodovanie podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len ,,“) na svojom zasadnutí dňa 25. mája 2023 v prieskumnom konaní podľa (a nariadenia MV SR č. 139/2015 o lekárskej posudkovej činnosti) preskúmala a posúdila zdravotný stav žalobcu a rozhodla tak, že určila žalobcovi v súlade s zdravotnú spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie ,,D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta podľa III. stĺpca prílohy nariadenia č. 139/2015; zároveň určila v súlade s , že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách , , , , , , , , , , , , , veta prvá , , , , , o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,, Z.

z.“) a v režime stanovenom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Správny súd v odôvodnení vymedzil žalobnou argumentáciou nastolenú otázku, ktorou je v podstate ustálenie rozsahu (limitov) skúmania súvislosti zisteného zdravotného stavu s dovtedajším výkonom služby policajta. Keď na rozdiel od správnymi orgánmi vymedzených limitov skúmania súvislosti zisteného zdravotného stavu žalobcu s dovtedajším výkonom služby, zo žalobnej argumentácie žalobcu je možné ustáliť, že podľa neho správne orgány (v nadväznosti na jeho tvrdenia o poruche sluchu v príčinnej súvislosti s výkonom služby) za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, sami mali iniciovať proces posudzovania choroby z povolania a práve v opomenutí takého postupu a nedisponovaní jeho výsledkom videl nedostatočné obstaranie podkladov na rozhodnutie vo vzťahu k druhému výroku. 4. Správny súd zo je zrejmé, že iniciovanie samotného procesu posudzovania choroby z povolania je zverené poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti dotknutej osobe, ktorý v prípade podozrenia, že jej ochorenie súvisí s vykonávanou prácou, ju odošle na vyšetrenie k lekárovi s náležitou špecializáciou, ( ), vlastné posudzovanie takého podozrenia a uznávanie choroby z povolania je teda zverené do výlučnej pôsobnosti na to špecializovaných lekárov a pracovísk ( ), pričom dňom uznania choroby z povolania je až deň vydania lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania ( ). Naproti tomu zo je zrejmé, že prieskumné konanie podľa zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie, ako aj súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie Ministerstva vnútra ( a 223 ). Podľa názoru správneho súdu ( a 223 aj v spojení s ) a uznávaním chorôb z povolania úpravou v (), a tieto dva odlišné zákonné procesy nie je možné zamieňať, ani vzájomne podmieňovať, hoci aj v rovine požiadavky na úplnosť zisťovania skutočného stavu pre výrok či zistená zdravotná nespôsobilosť pre ďalší výkon služby súvisí s doterajším výkonom služby. 5. Správny súd je názoru, že aj keby sa mohlo na prvý pohľad javiť, že ide o totožnosť predmetu posudzovania, tak pri uznávaní choroby z povolania podľa , ako aj určovaní súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby pri prieskumnom konaní podľa , a to, či poškodenie zdravia dotknutej osoby má svoje príčiny vo vykonávanej práci, resp. službe, práve zverenie posudzovania tejto otázky do výlučnej pôsobnosti špecializovaných pracovísk na posudzovanie chorôb z povolania na iniciovanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dotknutej osoby, vylučuje v rámci zisťovania skutočného stavu veci možnosť posudzovania súvislosti choroby s výkonom štátnej služby v prieskumnom konaní podľa nad rámec skúmania existencie objektívne dokumentovaného uznania choroby z povolania ku dňu rozhodovania správneho orgánu. Preto, ak sa správne orgány pri zisťovaní skutkového stavu veci vo vzťahu k druhému výroku obmedzili na zistenie, že ku dňu ich rozhodovania nebol u žalobcu dokumentovaný pracovný úraz ani uznaná choroba z povolania, a na základe toho zistenia, ktoré žalobcom nie je rozporované, dospeli k záveru, že poškodenie zdravia nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, potom ich postup a závery správny súd nevyhodnotil ako nezákonné. 6. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

7. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). 9. Podľa názoru sťažovateľa Lekárska komisia, ako i Ústredná lekárska komisia mali v zmysle povinnosť preskúmať tvrdenia žalobcu a iniciovať vyšetrenie žalobcu lekárom s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo. Lekárska komisia, ako i Ústredná lekárska komisia takto nepostupovali,

čím konali v priamom rozpore s ust. , podľa ktorého platí, že „Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.“ Z uvedených dôvodov považuje sťažovateľ rozhodnutie Lekárskej komisie, ako i rozhodnutie Ústrednej lekárskej komisie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; vychádzajú z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci; skutkový stav, ktorý vzala Lekárska komisia a Ústredná lekárska komisia za základ napadnutých rozhodnutí nemá oporu v administratívnych spisoch a pri ich vydávaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 10. Sťažovateľ vidí nesprávne právne posúdenie vo vyvodení záveru správneho súdu, podľa ktorého „ak sa správne orgány pri zisťovaní skutkového stavu veci vo vzťahu k druhému výroku obmedzili na zistenie, že ku dňu ich rozhodovania nebol u žalobcu dokumentovaný pracovný úraz ani uznaná choroba z povolania, a na základe toho zistenia, ktoré žalobcom nie je rozporované, dospeli k záveru, že poškodenie zdravia nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, potom ich postup a závery správny súd nevyhodnotil ako nezákonné.“ Takéto konštatovanie považuje sťažovateľ v priamom rozpore s ust. a , podľa ktorých mali lekárske komisie zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si zabezpečiť potrebné podklady. 11. Sťažovateľ má za to, že právoplatné rozhodnutie Lekárskej komisie, ktorým je konštatované, že poškodenie zdravia žalobcu nemá pôvod vo výkone štátnej služby policajta, môže byť v budúcnosti prekážkou uplatnenia nárokov upravených , keďže súvislosť choroby s výkonom štátnej služby spadá v zmysle č. do výlučnej kompetencie lekárskej komisie. 12. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s argumentáciou a právnym názorom žalobcu sa nestotožňuje a plne súhlasí s výrokom napadnutého rozsudku. Zároveň trvá na svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe, ktoré bolo zaslané správnemu súdu pod č. p. SL-OSA-S-75/2024 z 29. februára 2024. 13. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 27. apríla 2025.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 15. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústrednej lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OZ-187-009/2023-PL z 24. augusta 2023, ktorá podľa odvolanie proti rozhodnutiu Lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OZ-36-004/2023-PL-KE z 26. mája 2023 zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Lekárska komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v prieskumnom konaní podľa (a nariadenia MV SR č. 139/2015 o lekárskej posudkovej činnosti) preskúmala a posúdila zdravotný stav žalobcu a rozhodla tak, že určila žalobcovi v súlade s zdravotnú spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie ,,D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta podľa III. stĺpca prílohy nariadenia č. 139/2015; zároveň určila v súlade s , že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené

19. Podľa veta prvá , ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len ""), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. 20. Podľa za škodu spôsobenú policajtovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak v ňom policajt vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká , ktorou bol postihnutý. 21. Podľa lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby. 22. Podľa zdravotná spôsobilosť sa na základe posúdenia zdravotného stavu určuje zdravotnou klasifikáciou takto: a) zdravotná klasifikácia A - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta, b) zdravotná klasifikácia C - spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením, c) zdravotná klasifikácia D - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta. 23. Podľa prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie. 24. Podľa oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 25. Podľa oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 26. Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“), ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť fyzickej osobe, má podozrenie, že jej ochorenie súvisí s vykonávanou prácou, odošle ju na vyšetrenie lekárovi s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia so sídlom najbližšie k miestu pracoviska fyzickej osoby. 27. Podľa chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania (ďalej len "") uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania. 28. Podľa špecializované pracovisko vydá lekársky posudok o uznaní choroby z povolania do 30 dní od prijatia odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania podľa odseku 4 alebo od prijatia stanoviska k uznaniu choroby z povolania podľa odsekov 8 a 11 alebo a zašle ho a) posudzovanej osobe, zamestnávateľovi, príslušnému orgánu verejného zdravotníctva, Sociálnej poisťovni, útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo útvaru sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. 29. Podľa dňom uznania choroby z povolania je deň vydania lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania podľa odseku 13. 30. Najvyšší správny súd mal z?obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného, preukázané, že

- Lekárska komisia na svojom zasadnutí dňa 25. mája 2023 vykonala na návrh ošetrujúcej všeobecnej lekárky podľa zo 16. februára 2023, prieskum zdravotného stavu žalobcu v súlade s , ako aj podľa nariadenia č. 139/2015, podľa ktorého sa posudzuje zdravotný stav a zdravotná spôsobilosť policajta na ďalší výkon štátnej služby;

- po preskúmaní spisovej dokumentácie, vrátane lekárskych nálezov určila menovanému podľa III. stĺpca v členení prílohy nariadenia č. 139/2015 zdravotnú klasifikáciu ,,D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta, z dôvodu zhoršenia jeho stavu (zo zdravotnej dokumentácie menovaného bolo zistené, že má

dlhodobo zmenený zdravotný stav. Ochorenia, pre ktoré bol a je v starostlivosti lekárov - špecialistov, zodpovedá v členení prílohy nariadenia č. 139/2015, III. stĺpec zdravotnej klasifikácii ,,D“- nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta. To znamená, že zdravotný stav žalobcu sa zhoršil natoľko, že podmieňuje jeho nespôsobilosť na výkon štátnej služby v Policajnom zbore);

- zároveň Lekárska komisia stanovila, že zdravotný stav žalobcu a s tým súvisiace ochorenie nie je v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo neboli splnené podmienky uvedené v (v odôvodnení uviedla, že čo sa týka poškodenia zdravia v súvislosti s výkonom služby - v zdravotnej dokumentácii sa nenachádza žiadny záznam v súvislosti poškodenia sluchu s výkonom služby, ani žiadny záznam o );

- o podanom odvolaní Ústredná lekárska komisia rozhodla v súlade s tak, že odvolanie zamietla ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie potvrdila (na základe podkladov, ktoré sú založené v spise, sa členovia Ústrednej lekárskej komisie jednohlasne zhodli, že zdravotný stav žalobcu podľa prílohy nariadenia č. 139/2015 zodpovedá zdravotnej klasifikácii ,,D“ a je v kontraindikácii s výkonom štátnej služby policajta. Súhlasia s rozhodnutím prvostupňového orgánu o zmene zdravotnej klasifikácie, a o určení zdravotnej nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby, lebo bolo zákonné a správne, rovnako aj konštatovanie, že jeho zdravotný stav a s tým súvisiace ochorenie nie je v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo neboli splnené podmienky uvedené podľa . Závery prvostupňového orgánu považuje za odborné, náležite zistené a odôvodnené. Prvostupňový orgán postupoval v predmetnej veci v súlade s právnymi predpismi a súvisiacimi internými predpismi, a vo veci rozhodol správne);

- správny súd žalobu podanú proti rozhodnutiu žalovaného s?poukazom na ako?nedôvodnú zamietol. 31. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v?kasačnej sťažnosti vo?vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a?pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov uvádzaných správnym súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. 32. V danej veci sa jedná o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí Ústrednej lekárskej komisie a Lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorým v rámci prieskumného konania určili žalobcovi zdravotnú spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby a zároveň určili, že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené Ustanovenie zdravotnej klasifikácie ,,D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby žalobca nerozporuje, ale jeho námietky smerujú proti časti rozhodnutia týkajúcej sa určenia, že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby. 33. Sťažovateľ namieta, že Lekárska komisia za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, mala iniciovať proces posudzovania choroby z povolania a práve v opomenutí takého postupu vidí žalobca nedostatočné obstaranie si podkladov, čím považuje rozhodnutia a postup komisií za rozporné s požiadavkou ust. , a teda nezákonné. 34. Prieskumné konanie v zmysle ust. je zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby. Naproti tomu posudzovanie a uznávanie choroby z povolania je upravené a nasl. , pričom ide o postup viazaný na špecializované pracoviská pracovného lekárstva s vlastnými procesnými pravidlami a výstupmi (lekársky posudok o uznaní/neuznaní choroby z povolania). Kasačný súd sa preto stotožňuje so správnym súdom, že ide o dva odlišné zákonné procesy. V rámci prieskumného konania Lekárska komisia nemá právomoc nahrádzať orgány verejného zdravotníctva ani špecializované pracoviská v postupe podľa a nasl. , a teda nie je orgánom oprávneným na iniciovanie procesu uznávania choroby z povolania. 35. Povinnosť zistiť skutočný stav veci v prieskumnom konaní treba chápať v medziach vecnej príslušnosti a predmetu konania, t. j. v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o zdravotnej klasifikácii a o súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby podľa podmienok Nemožno z nej vyvodzovať povinnosť Lekárskej komisie iniciovať samostatné a osobitne regulované procesy, ktoré patria do právomoci iných orgánov a iného zákonného režimu. Preto, ako už naznačil správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, skúmanie súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby v prieskumnom konaní má svoje limity a komisia je oprávnená skúmať výlučne to, či v čase rozhodovania existoval právne relevantný podklad pre záver o súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby, t. j., či bolo ochorenie alebo úraz preukázateľne dokumentovaný a uznaný ako pracovný úraz alebo ako . V súhrne uvedeného je kasačný súd názoru, že komisia

nie je oprávnená dodatočne nahrádzať konanie o uznaní choroby z povolania alebo služobného úrazu ani vytvárať nové skutkové závery mimo tohto rámca. 36. Kasačný súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku sťažovateľa, podľa ktorej by právoplatné rozhodnutie Lekárskej komisie mohlo v budúcnosti predstavovať prekážku uplatnenia nárokov upravených , keďže súvislosť choroby s výkonom štátnej služby spadá v zmysle č. do výlučnej kompetencie Lekárskej komisie. Posúdenie súvislosti choroby s výkonom štátnej služby v prieskumnom konaní podľa má povahu osobitného medicínsko-posudkového záveru viazaného na účely rozhodovania o zdravotnej spôsobilosti a služobnoprávnych dôsledkoch. Nejde však o rozhodnutie, ktorým by sa s konečnými účinkami a pre všetky právne režimy autoritatívne určovala existencia/neexistencia choroby z povolania v zmysle osobitných predpisov, ani aby sa tým vylučovala možnosť jej neskoršieho uznania podľa a z toho vyplývajúce uplatnenie nárokov podľa Samotná skutočnosť, že zákon v ust. zveruje Lekárskej komisii posudzovanie súvislosti choroby s výkonom štátnej služby pre potreby služobnoprávneho posúdenia, preto neznamená, že jej skorší záver o neexistencii takéhoto súvisu by mal povahu nezmeniteľnej prekážky brániacej vzniku a uplatnenia zodpovednosti služobného úradu za chorobu z povolania, pokiaľ by táto bola následne uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom v režime 37. K námietke sťažovateľa smerujúcej k polemike správneho súdu viažucej sa k otázke, či sťažovateľom napádané rozhodnutia Ústrednej lekárskej komisie a Lekárskej komisie spadajú pod prieskumnú právomoc správneho súdu, alebo pod negatívnu enumeráciu v zmysle , kasačný súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že túto otázku posúdil v prospech žalobcu, keď ustálil, že v napádanej časti rozhodnutia nejde o rozhodnutie založené výlučne na posúdení zdravotného stavu, ale rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu z hľadiska zákonnosti. Kasačná námietka preto nesmeruje proti záveru, ktorý by bol pre sťažovateľa nepriaznivý, preto ju kasačný súd považuje právne bez významu pre posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti. 38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd v napadnutom rozsudku po zhodnotení všetkých relevantných kasačných námietok/sťažnostných bodov ( ) neidentifikoval prvok nesprávneho právneho posúdenia ( ), naopak vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne správny, a preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa zamietol. 39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal ( v spojení s ) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti ( v spojení s veta druhá ). 40. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.