Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Sas/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radovana Turčíka, členov senátu Mgr. Jany Fandákovej LLM. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s.r.o., so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice, IČO: 52 253 791, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Ústrednej lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OZ-187-009/2023-PL zo dňa 24.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Žalobca vykonával štátnu službu policajta. Na návrh služobnej všeobecnej lekárky žalobcu, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti – žalobcovi, bol realizovaný Lekárskou komisiou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Košiciach prieskum zdravotného stavu a zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon služby.

2. Lekárska komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Košiciach rozhodnutím č. SPSČ- -36-004/2023-PL-KE zo dňa 26.05.2023 (v záhlaví s označením Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor zdravotníctva) príslušná na rozhodovanie podľa na svojom zasadnutí dňa 25.05.2023 v prieskumnom konaní podľa (a nariadenia MV SR č. 139/2015 o lekárskej posudkovej činnosti) preskúmala a posúdila zdravotný stav žalobcu a rozhodla tak, že

- určila žalobcovi v súlade s zdravotnú spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta podľa III. stĺpca prílohy nariadenia č. 139/2015,

- zároveň určila v súlade s , že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené

3. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie.

4. Ústredná lekárska komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. SPSČ- -187-009/2023-PL zo dňa 24.08.2023 (v záhlaví s označením Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor zdravotníctva) príslušná na rozhodovanie podľa a na svojom zasadnutí dňa 24.08.2023 preskúmala odvolanie podané žalobcom v súlade s a a rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila.

5. Ústredná lekárska komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí vo vzťahu k potvrdeniu druhej časti výroku prvostupňového rozhodnutia uviedla, že závery prvostupňového orgánu sú správne a zákonné, keď je v nich konštatované, že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené v , keďže poškodenie zdravia žalobcu nevzniklo v dôsledku služobného úrazu, a rovnako nebola žalobcovi príslušným klinickým pracoviskom priznaná choroba z povolania. U žalobcu nebol podľa informácie príslušného odboru sociálneho zabezpečenia žalovaného počas výkonu služby evidovaný žiaden služobný úraz.

II.

Súdne konanie

6. Žalobou podanou dňa 03.11.2023 sa žalobca domáha prieskumu a zrušenia rozhodnutia Ústrednej lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ako druhostupňového orgánu) č. SPSČ- -187-009/2023-PL zo dňa 24.08.2023, ktorým bolo rozhodnutie Lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Košiciach (ako prvostupňového orgánu) č. SPSČ-OZ-36-004/2023-PL- KE zo dňa 26.05.2023 potvrdené v časti jeho výroku o určení, že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené , ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu v časti označeného potvrdeného výroku.

7. V podstatnej časti žalobnej argumentácie žalobca formuloval nasledovné námietky:

- Podľa žalobcu poškodenie jeho sluchu malo pôvod vo výkone štátnej služby policajta, nakoľko, a to najmä pri cvičných streľbách, priamom výkone služby, ale taktiež a najmä pri streľbách zo zbraní (napr. útočná puška vz. 58) bez poskytnutia či umožnenia použitia ochranných pomôcok na ochranu sluchu pri rôznych podujatiach ako deň detí, dni polície a pod. Preto sa nestotožňuje s výrokom prvostupňového rozhodnutia potvrdeného žalovaným, že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené Zdôraznil, že už v podanom odvolaní túto príčinu poškodenia jeho sluchu uviedol. Zároveň k svojmu tvrdeniu o neumožnení použitia ochranných prostriedkov pri streľbách pripojil k žalobe čestné prehlásenia svojich kolegov.

- Namieta, že ústredná lekárska komisia sa nezaoberala uvedenými tvrdeniami žalobcu, ani zisťovaním výskytu choroby z povolania u žalobcu, len konštatovala, že priznanie choroby z povolania je upravené v a , a že žalobcovi príslušným klinickým pracoviskom choroba z povolania priznaná nebola.

- Namieta, že skutočnosť, že nebol svojim poskytovateľom zdravotnej starostlivosti odoslaný na vyšetrenie k lekárovi s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špeciálnom odbore pracovné lekárstvo v zmysle nemožno posudzovať na jeho ťarchu a v jeho neprospech.

- Namieta, že lekárske komisie oboch stupňov v nadväznosti na tvrdenia žalobcu opomenuli povinnosť tieto preskúmať a iniciovať vyšetrenie žalobcu lekárom s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špeciálnom odbore pracovné lekárstvo.

- Na základe uvedeného má žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie aj jemu prechádzajúci postup sú nezákonné z dôvodu ich rozporu so zákonnou požiadavkou ustanovenou v na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci a povinnosťou obstarania si potrebných

podkladov pre tento účel, aj zákonnou požiadavkou ustanovenej v , v zmysle ktorej rozhodnutie musí vychádzať zo skutočného stavu veci.

- Uvedeným žalobca odôvodňuje danosť dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov preto, že vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

8. Žalovaný (Ministerstvo vnútra SR, sekcia legislatívy a právnych služieb, odbor súdnej agendy) predložil správnemu súdu administratívny spis a vo vyjadrení k žalobe z 29.02.2024 uviedol, na čí návrh bola preskúmavaná zdravotná spôsobilosť žalobcu, opísal priebeh prieskumu pred lekárskymi komisiami oboch stupňov, zdôraznil, že základná diagnóza, ,ktorá podmieňuje zdravotnú nespôsobilosť žalobcu na ďalší výkon služby je psychiatrická diagnóza F 32.8 – iná depresívna epizóda s potrebou medikamentóznej liečby a nie poškodenie sluchu, pričom objektívne údaje o iných diagnózach boli nevyhnutnou súčasťou kompletného posúdenia aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a jeho prognózy. Taktiež zdôraznil, že v žiadnom dostupnom ORL náleze, napriek zaznamenanému údaju o akutraume pri streľbe a salvách v roku 2011 sa nenachádza odporúčanie lekára ORL na vyšetrenie žalobcu na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie, alebo vyjadrenie podozrenia na chorobu z povolania. Tiež bola negatívna odpoveď príslušného odboru sociálneho zabezpečenia ministerstva na dožiadanie Ústrednej lekárskej komisie, či u žalobcu bol evidovaný služobný úraz súvisiaci s poškodením sluchu. Poukázal aj na to, že žalobca bol poučený o postupe pri uznávaní choroby z povolania s odkazom na Preto žalovaný trval na obstaraní si dostatočných podkladov pre rozhodnutie vo veci a námietku žalobcu, že mal byť lekárskou komisiou v roku 2023 odoslaný na kliniku pracovného lekárstva za účelom posúdenia jeho zdravotného stavu (konkrétne poškodenia sluchu) považuje za nedôvodnú.

9. Žalobca v replike z 27.05.2024 uviedol, že vyjadrenie žalovaného sa v prevažnej časti netýka predmetu konania a namietaného potvrdenia druhého výroku rozhodnutia lekárskej komisie o súvislosti poškodenia zdravia s výkonom štátnej služby policajta, k uvedenému sa podľa neho žalovaný vyjadruje len okrajovo. Zdôrazňuje svoju žalobnú argumentáciu, povinnosť lekárskych komisií iniciovať posúdenie jeho zdravia klinikou pracovného lekárstva, nesúladnosť postupu lekárskych komisií oboch stupňov, ak napriek zaznamenanej akutraume pri streľbe (v roku 2011), čestným vyhláseniam kolegov o podmienkach pri streľbách a napriek v priebehu 10 rokov sa zhoršujúcemu zdravotnému stavu, nevykonali šetrenie a hlavne nezabezpečili posúdenie pôvodu poškodenia jeho zdravia, čím opomenuli presné a úplné zistenie skutočného stavu veci.

10. Žalovaný dupliku nepodal.

11. Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2024 prítomný právny zástupca žalobcu aj žalovaný zotrvali na svojich doterajších stanoviskách, ktoré predniesli a zdôraznili v podstatných častiach.

III.

Posúdenie veci správny súdom

12. Predmetom prieskumu je rozhodnutie Ústrednej lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako druhostupňového orgánu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Košiciach ako prvostupňového orgánu o určení zdravotnej spôsobilosti žalobcu na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta (prvá časť výroku) a o určení, že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené (druhá časť výroku), a to len v časti potvrdzujúcej druhý výrok prvostupňového rozhodnutia.

13. Správny súd preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov, a to posudzujúc žalobu ako všeobecnú správnu žalobu, a na pojednávaní konanom dňa 26.11.2024 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Vzťahujúca sa právna úprava

14. Podľa , kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

15. Vzťahujúce sa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“):

- Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

- Podľa správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach.

- Podľa a 2 písm a) : (1) Na správnom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.(2) písm. a) Sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

- Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

- Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

- Podľa § 177 ods. 1, časť tretia „Správna žaloba“, prvá hlava „Všeobecná správna žaloba“ , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

- Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

- Podľa § 199 ods. 1, časť tretia „Správna žaloba“, tretia hlava „Správna žaloba v sociálnych veciach“ , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne, b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, e) Zdravotných poisťovní, f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h) Príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

- Podľa § 199 ods. 3, časť tretia „Správna žaloba“, tretia hlava „Správna žaloba v sociálnych veciach“ , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Vzťahujúce sa ustanovenia o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „“):

- Podľa a 3 upravujúceho zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania: (1) Ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. (…) (3) Za škodu spôsobenú policajtovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak v ňom policajt vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

- Podľa § 222 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c), ods. 3, 4, 5, 6 upravujúceho lekársku posudkovú činnosť: (1) písm. b) Lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej služby, (2) Zdravotná spôsobilosť sa na základe posúdenia zdravotného stavu určuje zdravotnou klasifikáciou takto: c) zdravotná klasifikácia D – nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta. (3) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva služobný posudkový lekár, služobný hlavný posudkový lekár a orgány lekárskej posudkovej činnosti. (4) Orgánmi lekárskej posudkovej činnosti sú lekárska komisia a ústredná lekárska komisia. Orgány lekárskej posudkovej činnosti zriaďuje ministerstvo. (5) Lekárska komisia vykonáva posudkovú činnosť podľa odseku 1 písm. b) a c). (6) Ústredná lekárska komisia rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému podľa odseku 1 písm. b).

- Podľa , 2 a 3 upravujúceho prieskumné konanie (1) Prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie. (2) Ak je schopnosť policajta na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená, určí mu príslušná lekárska komisia zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby. (3) Ak sa policajtovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby, môže policajt požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia alebo sociálneho poistenia.

- Podľa a 2 dvanástej časti upravujúcej konanie vo veciach služobného pomeru: (1) Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. (2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

- Podľa veta prvá : rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.

17. Vzťahujúce sa ustanovenia o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“):

- Podľa ods. (1) upravujúceho uznanie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania: Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť fyzickej osobe, má podozrenie, že jej ochorenie súvisí s vykonávanou prácou, odošle ju na vyšetrenie lekárovi s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia so sídlom najbližšie k miestu pracoviska fyzickej osoby.

- Podľa ods. (2) : Chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania (ďalej len „“) uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania.

- Podľa ods. (3) : Špecializované pracovisko nesmie posudzovať podozrenie na chorobu z povolania u zamestnanca, ak u jeho zamestnávateľa vykonáva pracovnú zdravotnú službu.

- V sú vymedzené lehoty na vydanie lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania a v ods. 13 sú vymedzené náležitosti tohto lekárskeho posudku.

- Podľa : Dňom uznania choroby z povolania je deň vydania lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania podľa odseku 13.

K charakteru žaloby a príslušnosti senátu na rozhodovanie o nej

18. Správnym súdom bola predmetná vec (samotným žalobcom označená ako „žaloba v sociálnych veciach“) zapísaná do nesprávne určeného súdneho registra Sas (žaloby v sociálnych veciach – samosudcovská agenda), nakoľko vzhľadom na predmet prieskumu nejde o žalobu v sociálnej veci a teda ani o samosudcovskú agendu. Táto skutočnosť bola zistená po uplynutí 30 dní od nesprávneho zápisu, a preto v súlade s bodmi 3.7.1 a 3.7.2 Rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v znení jeho dodatkov a zhodne Rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2024 v znení jeho dodatkov bola prejednaná senátom 4S správneho súdu, ktorého členom je sudca, ktorému bola vec do registra v samosudcovskej agende zapísaná.

19. Pre úplnosť správny súd uvádza, že rozhodnutia týkajúce sa služobného pomeru vydané podľa nie je možné v intenciách vymedzenia sociálnych vecí v subsumovať pod sociálne veci. A to nezávisle od toho, že žalobca môže subjektívne vnímať ním napadnuté rozhodnutie ako rozhodnutie s dosahom na jeho sociálnu sféru v širšom zmysle.

K spôsobilosti predmetu prieskumu a k žalobným námietkam a ich dôvodnosti

20. Správny súd sa zaoberal v prvom rade spôsobilosťou žalobcom vymedzeného predmetu prieskumu, a to osobitne s ohľadom na to, či v danej veci (v ktorej predmet prieskumu netvorí rozhodnutie v sociálnej veci) nejde o rozhodnutie, ktorého vydanie záviselo výlučne od posúdenia zdravotného stavu žalobcu, a ak áno či neznamená právnu prekážku výkonu povolania žalobcu, všetko s odkazom na vymedzenie prieskumnej právomoci správnych súdov generálnou klauzulou v v spojení s negatívnou enumeráciou v zmysle .

21. Pokiaľ ide o prvý výrok rozhodnutí lekárskych komisií oboch stupňov, ktorým určili zdravotnú spôsobilosť žalobcu na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta, a ktorú časť žalobca nenapáda, v tejto časti vydanie rozhodnutia lekárskych komisií nesporne záviselo výlučne od posúdenia zdravotného stavu žalobcu. Či táto časť výroku znamená aj prekážku výkonu povolania žalobcu, resp. tým spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve v zmysle nebolo predmetom posudzovania správnym súdom, nakoľko žalobcom nebola namietaná zákonnosť rozhodnutia v tejto časti.

22. Pokiaľ však ide o druhý výrok rozhodnutí lekárskych komisií oboch stupňov, ktorým bolo určené, že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené , túto výrokovú časť podľa názoru správneho súdu nie je možné bez ďalšieho považovať za rozhodnutie, ktorého vydanie záviselo výlučne od posúdenia zdravotného stavu žalobcu.

23. Kým pri prvom výroku sa zisťovaný a zistený zdravotný stav posudzovanej osoby hodnotí z hľadiska spôsobilosti na ďalší výkon služby (do budúcna), pri druhom výroku sa akoby skúma existencia súvislosti aktuálne zisteného zdravotného stavu s dovtedajším výkonom služby policajta.

24. Podľa dôvodov napadnutého rozhodnutia ako aj vyjadrenia žalovaného je možné ustáliť, že správne orgány mali limity tohto skúmania (vo vzťahu k druhému výroku) vymedzené zistením tej skutkovej okolnosti či u žalobcu ku dňu ich rozhodovania bol na to príslušnými orgánmi ustálený pracovný úraz alebo uznaná .

25. Podľa názoru správneho súdu už len vychádzajúc z takto správnymi orgánmi vymedzených limitov skúmania súvislosti zisteného zdravotného stavu žalobcu s dovtedajším výkonom služby je namieste záver, že druhý výrok napadnutého rozhodnutia nebol závislý výlučne od posúdenia aktuálneho zdravotného stavu žalobcu, ale bolo pre neho rozhodujúce posúdenie dvoch skutkových okolností, a to či u žalobcu ku dňu rozhodovania lekárskych komisií bol zdokumentovaný pracovný úraz resp. či uznaná . Tieto skutkové okolnosti nie je možné považovať za vlastné posudzovanie zdravotného stavu, pretože ide o zisťovanie skutočností spočívajúcich v existencii rozhodnutí či inak dokumentovaných záverov iných subjektov. V prípade nesprávneho ustálenia danosti či absencie takýchto objektívnych skutočností konajúcim správnym orgánom, ku dňu ich rozhodovania by to malo priamy dosah na správnosť a zákonnosť samotného výroku o súvislosti zisteného poškodenia zdravia s výkonom služby, a tým mohlo mať dosah na práva a právom chránené záujmy žalobcu, hoci aj len v imateriálnej sfére. Preto správny súd dospel k záveru o spôsobilosti predmetu prieskumu a danosti svojej právomoci s tým, že nie sú naplnené podmienky pre vylúčenie rozhodnutia správneho orgánu v napadnutej časti (vo vzťahu k druhému výroku) z prieskumnej právomoci v zmysle .

26. V nadväznosti na to pristúpil správny súd k meritórnemu prieskumu rozhodnutia žalovaného v napadnutej časti, teda v časti potvrdzujúcej určujúci výrok prvostupňového rozhodnutia, že poškodenie zdravia žalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, lebo nespĺňa podmienky ustanovené a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

27. Žalobnou argumentáciou nastolenou otázkou je v podstate ustálenie rozsahu (limitov) skúmania súvislosti zisteného zdravotného stavu s dovtedajším výkonom služby policajta. Keď na rozdiel od správnymi orgánmi vymedzených limitov skúmania súvislosti zisteného zdravotného stavu žalobcu s dovtedajším výkonom služby, zo žalobnej argumentácie žalobcu je možné ustáliť, že podľa neho správne orgány (v nadväznosti na jeho tvrdenia o poruche sluchu v príčinnej súvislosti s výkonom služby) za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, sami mali iniciovať proces posudzovania choroby z povolania a práve v opomenutí takého postupu a nedisponovaní jeho výsledkom videl nedostatočné obstaranie podkladov na rozhodnutie vo vzťahu k druhému výroku.

28. Zo zákonnej úpravy uznávania choroby z povolania v je zrejmé, že iniciovanie samotného procesu posudzovania choroby z povolania je zverené poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti dotknutej osobe, ktorý v prípade podozrenia, že jej ochorenie súvisí s vykonávanou prácou ju odošle na vyšetrenie k lekárovi s náležitou špecializáciou, ( ), vlastné posudzovanie takého podozrenia a uznávanie choroby z povolania je teda zverené do výlučnej pôsobnosti na to špecializovaných lekárov a pracovísk ( ), pričom dňom uznania choroby z povolania je až deň vydania lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania ( ).

29. Zo zákonnej úpravy prieskumného konania v je zrejmé, že prieskumné konanie podľa zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie, ako aj súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie Ministerstva vnútra ( a 223 ).

30. Podľa názoru správneho súdu zákonná úprava jasne diferencuje medzi posudzovaním zdravotnej spôsobilosti pre výkon služby policajta úpravou v ( a 223 aj v spojení s ) a uznávaním chorôb z povolania úpravou v (), a tieto dva odlišné zákonné procesy nie je možné zamieňať, ani vzájomne podmieňovať, hoci aj v rovine požiadavky na úplnosť zisťovania skutočného stavu pre výrok či zistená zdravotná nespôsobilosť pre ďalší výkon služby súvisí s doterajším výkonom služby.

31. Aj keby sa mohlo na prvý pohľad javiť, že ide o totožnosť predmetu posudzovania, tak pri uznávaní choroby z povolania podľa ako aj určovaní súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby pri prieskumnom konaní podľa , a to či poškodenie zdravia dotknutej osoby má svoje príčiny vo vykonávanej práci resp. službe, práve zverenie posudzovania tejto otázky do výlučnej pôsobnosti špecializovaných pracovísk na posudzovanie chorôb z povolania na iniciovanie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dotknutej osoby, vylučuje v rámci zisťovania skutočného stavu veci možnosť posudzovania súvislosti choroby s výkonom štátnej

služby v prieskumnom konaní podľa nad rámec skúmania existencie objektívne dokumentovaného uznania choroby z povolania ku dňu rozhodovania správneho orgánu.

32. Nad rámec je potrebné dodať, že iniciovanie procesu posudzovania danosti choroby z povolania poskytovateľom zdravotnej starostlivosti žalobcu, nebolo a nie je žiadnym spôsobom za daného stavu obmedzené napadnutým druhým výrokom lekárskych komisií.

33. Preto ak sa správne orgány pri zisťovaní skutkového stavu veci vo vzťahu k druhému výroku obmedzili na zistenie, že ku dňu ich rozhodovania nebol u žalobcu dokumentovaný pracovný úraz ani uznaná , a na základe toho zistenia, ktoré žalobcom nie je rozporované, dospeli k záveru, že poškodenie zdravia nie je v súvislosti s výkonom štátnej služby policajta, potom ich postup a závery správny súd nevyhodnotil ako nezákonné.

34. Výklad prezentovaný v žalobnej argumentácii žalobcu by rozširoval a podmieňoval požiadavku zisťovania skutočného stavu veci vo vzťahu k výroku o súvislosti poškodenia zdravia s výkonom štátnej služby na vlastné posudzovanie toho, či zistené poškodenie zdravia je chorobou z povolania. Uvedené odporuje nielen tomu, že takéto posudzovanie je oprávnený iniciovať len poskytovateľ zdravotnej starostlivosti žalobcu, ale v končenom dôsledku takéto vnímanie medzí (limitov) zisťovania skutočného stavu veci by tieto rozšíril na závislosť rozhodnutia výlučne od posúdenia zdravotného stavu. Nakoľko vlastné zisťovanie choroby z povolania hoci prostredníctvom iného subjektu (vzhľadom na špecializovaným pracoviskám zverenú pôsobnosť v tejto oblasti) v priebehu konania je už nutné považovať za zisťovanie zdravotného stavu, na rozdiel od zisťovania, či taká choroba už bola dokumentovaná ku dňu rozhodovania.

35. Žalobná argumentácia žalobcu v prípade jej dôvodnosti, by v intenciách uvedeného musela viesť k záveru, že posúdenie súvislosti zisteného zdravotného stavu žalobcu s dovtedajším výkonom služby (teda druhého výroku) záviselo výlučne od posúdenia zdravotného stavu žalobcu, a tým k záveru o naplnení podmienok pre vylúčenie prieskumnej právomoci správneho súdu vo vzťahu k tomuto výroku v zmysle a odmietnutiu žaloby pre jej neprípustnosť. Všetko v spojení so skutočnosťou, že žalobca žiadnym spôsobom netvrdil, že by výrok o súvislosti poškodenia zdravia s výkonom dovtedajšej služby znamenal alebo mohol znamenať akúkoľvek právnu prekážku výkonu povolania.

36. Obdobne by to platilo aj v prípade pripustenia, že už samotné zisťovanie či bola dokumentovaná ku dňu rozhodovania je zisťovaním zdravotného stavu.

37. Inak povedané, posúdenie dôvodnosti žalobnej argumentácie bolo v danej veci rozhodné už pre posúdenie danosti právomoci správneho súdu pre meritórny prieskum napadnutého rozhodnutia v časti potvrdzujúcej druhú časť (resp. druhý výrok) prvostupňového rozhodnutia a iné ako správnym súdom prezentované posúdenie veci by nutne viedlo k odmietnutiu žaloby pre jej neprípustnosť v zmysle v spojení s .

38. Vzhľadom na vymedzenie žalobnej argumentácie boli pre posúdenie danej veci ostatné skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu a vyjadrenia žalovaného, marginálne. V tejto súvislosti správny súd len pre úplnosť uvádza, že tak pre posúdenie spôsobilosti predmetu prieskumu ako aj pre vlastné závery správneho súdu nebolo určujúcim, či lekárske komisie oboch stupňov považovali za rozhodné poškodenie zdravia žalobcu poškodenie sluchu (na ktoré nadväzuje žalobná argumentácia žalobcu) alebo psychiatrickú diagnózu (na ktorú poukazuje žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe). Zároveň je potrebné dodať, že v lekárskych správach sú pri diagnostickom závere zisteného poškodenia zdravia označené obe diagnózy bez zrejmého diferencovania, ktorá z nich resp. či obe v súhrne, boli rozhodné pre závery lekárskych komisií oboch stupňov.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

39. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa zamietol ako nedôvodnú. (výrok I)

40. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré

by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. (výrok II)

41. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu.

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (,2 ).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).