Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/52/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Ľubicou Gkortsilas, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., v zast.: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s. r. o., so sídlom Zelinárska 8, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 941 815, proti žalovanému: „E. (E.) D. E. F. G. H. I., v zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., okres I., evidovanej na LV č. XXX ako parcela registra „J.“, parcelné číslo XXXX/X, F. D. o výmere XXXX m2, v spoluvlastníctve žalobcu v podiele X/X k celku a v spoluvlastníctve žalovaného v podiele X/X k celku.

II. Súd prikazuje nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území C., obec C., okres I., evidovanú na LV č. XXX ako parcela registra „J.“, parcelné číslo XXXX/X, F. D. o výmere XXXX m2, do výlučného vlastníctva žalobcu, a to v podiele X/X k celku.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu za vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu vo výške 425,16 eur na depozitný účet zástupcu žalovaného vedený v B. D., K., č. ú. IBAN: L. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXX s uvedením čísla súdneho konania do poznámky pre prijímateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.10.2025 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., okres I., evidovanej na LV č. XXX ako parcela registra „J.“, parc. č. XXXX/X, F. D. o výmere XXXX m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, a to žalobcu v podiele X/X k celku a žalovanom v podiele X/X k celku. Žalobca zároveň žiadal, aby súd vyporiadal spoločnú nehnuteľnosť tak, že mu túto prikáže do výlučného vlastníctva a uloží mu povinnosť na vyrovnanie podielov zaplatiť žalovanému sumu 212,58 eur. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že prenajíma nehnuteľnosti spoločnosti I., I. M. D. C., L., ktorá ho vyzvala na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam z dôvodu sprísnenia požiadaviek na vyplácanie priamych podpôr zo strany Poľnohospodárskej platobnej agentúry, nakoľko od roku 2028 bude musieť žiadateľ o poskytnutie podpory formou priamych platieb preukázať v prípade pozemkov, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve, že má uzavretú nájomnú zmluvu so všetkými vlastníkmi. Za daných okolností ako aj s ohľadom na povahu, charakter a účel užívania nehnuteľnosti je najrozumnejším spôsobom vysporiadania podielového spoluvlastníctva jej prikázanie do výlučného

vlastníctva žalobcu. Takýto spôsob vyporiadania zodpovedá skutočnému stavu, ako jednotliví podieloví spoluvlastníci užívajú nehnuteľnosť a je prostriedkom sceľovania pozemkov. Pri určení výšky ceny nehnuteľností žalobca vychádza z cien jednotlivých druhov pozemkov určených podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovanom dňa XX.X.XXXX súdnou znalkyňou N. A. I., ktorá spoločnú nehnuteľnosť ocenila na sumu 318,87 eur (0,27 eur za 1 m2), z toho hodnota pripadajúca na žalovaného je v sume 212,58 eur.

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil žalobca spolu so žalobou listinné dôkazy, a to list vlastníctva č. XXX pre k.ú. C., list spoločnosti I., I. M. D. C., L. a znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

3. Žalovaný prostredníctvom zástupcu vo vyjadrení k žalobe uviedol, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k spoločnému pozemku ako aj s navrhnutým spôsobom vyporiadania, nakoľko reálna deľba nehnuteľnosti nie je s poukazom na ust. v spojení s § dobre možná. Nesúhlasil však so žalobcom tvrdenou hodnotou spoločnej nehnuteľnosti preukazovanou znaleckým posudkom, ktorý je len jedným z podkladov k ustáleniu všeobecnej hodnoty pozemkov a určeniu primeranej náhrady. Zástupca žalovaného tiež poukázal na skutočnosť, že primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu, určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt a súd je povinný okrem znaleckého posudku zohľadniť aj skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a ktoré môžu znalcom určenú cenu ovplyvniť. Primeranou náhradou je príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci, preto by malo ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. Zástupca žalovaného poukázal na kúpne zmluvy zaobstarané za účelom zistenia primeranosti navrhovanej peňažnej náhrady, pričom uviedol, že kúpnou zmluvou z roku XXXX a z roku XXXX obec C. ako predávajúci previedla vlastnícke právo k porovnateľným pozemkom, umiestneným mimo zastavaného územia obce, „O. O. D.“, za kúpnu cenu 5,- €/1 m2 pozemku. Obec D. ako predávajúci previedla v roku XXXX vlastnícke právo k porovnateľným pozemkom, umiestneným vo vedľajšom katastrálnom území D., mimo zastavaného územia obce, s druhom pozemku „F. D.“ za kúpnu cenu 4,21 €/1 m2 pozemku a s druhom pozemku „O. O. D.“ za kúpnu cenu 4,38 €/1 m2 pozemku. K určovaniu výšky primeranej náhrady poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.1997, sp. zn. . Zástupca žalovaného zároveň navrhol vo vzťahu k rozhodovaniu o nároku trov konania aplikovať s prihliadnutím k povahe a okolnostiam sporu, ako aj k okolnostiam na strane žalovaného, ktoré spočívajú v osobitnom charaktere sporu (iudicium duplex), keď ide o vzájomné vyporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami sporu ako podielovými spoluvlastníkmi veci, súd nie je viazaný návrhmi strán, žalobu môže podať ktorýkoľvek spoluvlastník, každému zo spoluvlastníkov sa dostane jeho podiel buď vo forme veci alebo finančnej náhrady, preto nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal návrh na začatie konania. Tiež poukázal na skutočnosť, že na strane žalovaného vystupuje špecifický subjekt, nezistený vlastník, ktorý sa nebráni zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva spôsobom, ktorý navrhol žalobca v žalobe, nespôsobuje prieťahy v konaní ani iné obštrukcie, preto s prihliadnutím k osobnej a majetkovej sfére žalovaného, a k jeho postoju v priebehu konania, má zástupca žalovaného za to, že priznanie náhrady trov konania žalobcovi by sa voči takémuto subjektu javilo ako neprimerane tvrdé, nespravodlivé a odporujúce dobrým mravom, pričom takéto rozhodnutie by bolo vopred nevykonateľné.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replika) prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že za účelom objektivizovania hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovaného nechal vypracovať znalecký posudok súdnou znalkyňou v príslušnom odbore. Súdna znalkyňa je pri stanovení hodnoty nehnuteľnosti viazaná všeobecne záväznými predpismi, najmä o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov a vyhláškou č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, ktoré jej ukladajú povinnosť postupovať pri ocenení nehnuteľností nestranne a nezaujato. Podanie nepravdivého znaleckého posudku je dokonca trestným činom ( ). Žalobca má z uvedených dôvodov za to, že znalecký posudok bol vypracovaný správne, v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi, ako aj predpismi uvedenými v samotnom znaleckom posudku. Nič nenasvedčuje tomu, žeby znalecký posudok obsahoval významné nepresnosti alebo vychádzal z nesprávnych podkladov, v dôsledku čoho by bola hodnota nehnuteľností určená nesprávne alebo žeby súdna znalkyňa sledovala nižším ocenením nehnuteľností spôsobenie škody žalovaného. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX uzavretej s G. P. za kúpnu cenu 350,- eur (0,90 eur za 1 m2). V roku XXXX nadobudol žalobca od iného obyvateľa obce p. Q. R. súhrnne (po zohľadnení spoluvlastníckych

podielov) pozemky vo výmere XXX.XXX m2 za súhrnnú kúpnu cenu 30.868,80 eur, t.j. za 0,10 eur za 1 m2. Preto ani v tomto smere sa nejaví hodnota spoločnej nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom ako nesprávne určená. Kúpne ceny uvedené v kúpnych zmluvách predložených žalovaným nemožno považovať za relevantné, nakoľko pozemky, ktoré boli predmetom prevodu, boli nadobúdané kupujúcimi ako záhrady k ich rodinným domom, resp. chatám alebo za účelom budúcej výstavby a stavebného využitia. Je preto logické, že pri očakávanom budúcom zhodnotení sa kupujúci zmluvne zaviažu zaplatiť cenu, ktorá zohľadňuje budúci účel využitia, nie aktuálny stav pozemku. Kúpnou zmluvou z roku XXXX nadobudli Q. Q. od obce C. pozemok S. parc. č. XXX, ktorý sa nachádza za stavbou ich rekreačnej chaty, súpis. č. XXX, postavenom na pozemku parc. T. XXX o výmere XXX m2, aby tak rozšírili zázemie pre svoje rekreačné aktivity vykonávané v ich chate a na priľahlom pozemku. Nadobúdaný pozemok sa na rozdiel od žalobcu nevyužíva ako O. O. D. určená na D. A., ale ako U.. Kúpnou zmluvou z roku XXXX nadobudol D. V. pozemok S. parc. T. XXX/X, ktorý sa nachádza pred stavbou jeho rekreačnej chaty súpis. č. XX a tvorí súčasť oploteného areálu chaty. Opätovne sa tak jedná o záhradu rodinného domu a nie o trvalý trávny porast určený na pasenie, ako je tomu v prípade spoločnej nehnuteľnosti. Ohľadne pozemkov, ktoré sú predmetom prevodu kúpnych zmlúv v obci D., tieto sú síce vedené ako trvalé trávne porasty, avšak fakticky ide o oplotené záhrady s ovocnými stromami v oblasti s rekreačnými chatami v lokalite K., a tak je možné usudzovať, že aj kupujúci Q. N. D. L. a Q. L. uskutočnia pravdepodobne na danom pozemku výstavbu rekreačnej chaty. Z vyššie uvedených dôvodov kupujúci platili vyššiu cenu, ktorá nie je objektívnym odrazom všeobecnej ceny poľnohospodárskeho pozemku, ale je výsledkom individuálneho záujmu kupujúcich a ich investičných zámerov (rozšírenie záhrady, resp. individuálna výstavba). Ceny z individuálnych zmlúv nemožno považovať za rozhodujúce pri určovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, keďže pozemky boli nadobúdané za iným účelom ako výkonom poľnohospodárskej výroby (D. A.), ktoré výrazne zvýšilo ich hodnotu. Žalovaný nepredložil žiadny relevantný znalecký posudok alebo iné listinné dôkazy, ktoré by hodnoverne spochybnili závery znaleckého posudku predloženého žalobcom. Namiesto toho predkladá zmluvy, ktoré neodrážajú trh s poľnohospodárskymi pozemkami v obci C., ale špecifické transakcie pri riešení individuálnych potrieb chatárov. K námietkam žalovaného ohľadne nesúhlasu priznania náhrady trov žalobcovi žalobca uviedol, že práve z dôvodov uvádzaných žalovaným zohľadniac špecifiká sporu nežiadal o priznanie náhrady trov konania.

5. Žalovaný prostredníctvom zástupcu vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplika) uviedol, že zotrváva na skutkových tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k žalobe a výška primeranej náhrady by mala byť stanovená na vyššej úrovni, ako je cena stanovená v znaleckom posudku. Kúpna zmluva, ktorou žalobca nadobudol obdobný pozemok za cenu 0,10 eur za 1 m2 vzhľadom na časový odstup takmer X rokov od jej uzatvorenia, neodzrkadľuje aktuálnu trhovú hodnotu žalovaného pozemku. Za nesúladné s dobrými mravmi zástupca žalovaného označil návrh žalobcu na zaplatenie náhrady za spoločný pozemok v sume 0,27 eur, keďže v roku XXXX sám nadobudol podiel na spoločnom pozemku za cenu 0,90 eur za 1 m2. Zástupca žalovaného poukázal na kúpnu zmluvu z roku XXXX, ktorou obec C. previedla vlastnícke právo k porovnateľným pozemkom v kat. úz. C. a v kat. úz. G. za kúpnu cenu po prepočte v sume 0,54 €/1 m2 pozemku, teda 2x násobne vyššia ako cena stanovená v znaleckom posudku č. XX/ XXXX N. A. I.. Znalecký posudok je len jedným z podkladov k ustáleniu všeobecnej hodnoty pozemkov a určeniu primeranej náhrady. Ďalším podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločností, ktoré sa zaoberajú sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností ako aj poznatky a informácie samotných účastníkov o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Žalovaný nemá záujem na vypracovaní ďalšieho znaleckého posudku, nenavrhoval ho, ani ho nenavrhuje.

6. Žalobca vo vyjadrení k duplike žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že súhlasí s jednotkovou cenou pozemkov vo výške 0,54 eur za 1 m2 ako táto vyplýva z kúpnej zmluvy uzavretej medzi obcou C. a spoločnosťou I., I. M. D. C., L.. Vychádzajúc z uvedenej jednotkovej ceny, hodnota sporného spoluvlastníckeho podielu žalovaného činí 425,16 eur.

7. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom vec v súlade s verejne prejednal v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobcu zotrval na argumentácii uvádzanej v písomných podaniach a k predloženým kúpnym zmluvám uviedol, že hoci formálne je parcela zapísaná v katastri ako D. D., išlo o predaj ako U., čo sa týka kúpnych zmlúv v obci C. a ako stavebný pozemok pre výstavbu rekreačných zariadení v prípade nehnuteľností pre katastrálne územie D.. Tieto pozemky nie sú porovnateľné so sporným pozemkom, pretože sa na nich nevykonáva poľnohospodárska výroba,

ale slúžia na individuálnu rekreáciu. Čo sa týka samotnej hodnoty ornej pôdy v obci C., z predložených kúpnych zmlúv vyplýva, že táto sa pohybuje od 0,10 do 0,90 eur za 1m2 s tým, že podľa kúpnej zmluvy predloženej žalovaným, hodnota podielu 0,54 eur za 1m2 bola dosiahnutá vo verejnej obchodnej súťaži v F. XXXX, čo je zhruba W. M. X Q. od dnešného pojednávania, preto takúto kúpnu cenu možno považovať za trhovú vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola dosiahnutá. Zástupca žalovaného zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvádzanej v písomných podaniach a zdôraznil, že výška primeranej náhrady má byť stanovená na vyššej úrovni ako je cena stanovená v znaleckom posudku, ako vyplýva zo žalovaným predložených dôkazných prostriedkov. Žiadal, aby súd zohľadnil všetky kúpne zmluvy, ktoré boli predložené a stanovil primeranú náhradu ako trhovú cenu podľa stavu v čase rozhodovania súdu, ktorá je podľa žalovaného na vyššej úrovni ako je suma 0,54 eur za 1m2. Samotný žalobca nadobudol podiel na spornom pozemku za 0,9 eur za 1m2. Kúpna cena stanovená v roku XXXX nie je automaticky trhovou hodnotou porovnateľných pozemkov v roku XXXX a priemerná náhrada by mala byť stanovená na vyššej úrovni.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, ďalšími písomnými vyjadreniami strán sporu a s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu ako aj oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie C., obec C., okres I. vyplýva, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, a to parcely registra „J.“, parcelné číslo XXXX/X, F. D. o výmere XXXX m2 (ďalej aj len ako „sporná nehnuteľnosť“, resp. „spoločná nehnuteľnosť“), a to žalobca v podiele X/X k celku a žalovaný v podiele X/X k celku. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu, ktorý si súd osvojil ako zistený skutkový stav súd zistil, že sporná nehnuteľnosť je využívaná v súvislosti s poľnohospodárskou činnosťou ako O. O. D. E. D. A..

10. Z kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX (č.l. 86-87) vyplýva, že žalobca nadobudol podiel na spoločnej nehnuteľnosti (J. X., D. XXXX/X, F. D. F. G. XXXX Q.) vo veľkosti X/X k celu za kúpnu cenu 350- eur, t.j. 0,90 eur za 1 m2.

11. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vypracovanom N. A. I., znalkyňou z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy vyplýva, že úlohou znalkyne bolo stanoviť všeobecnú hodnotu pozemkov registra S. M. J., na základe listov vlastníctva, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku a to XXX, XXX, XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, katastrálne územie C., obec C., okres I.. Zo záverov predmetného znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota pozemkov, ktoré boli predmetom oceňovania, bola zistená v zmysle platných cenových predpisov, podľa vyhlášky č. MS SR, ktorou sa mení vyhláška číslo o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov a bola znaleckým odhadom určená nasledovne, a to jednotková všeobecná hodnota pozemku druh U. v sume 3,78 eur/m2, jednotková všeobecná hodnota pozemku druh F. D. v sume 0,27 eur/m2 a jednotková všeobecná hodnota pozemku druh O. O. D. v sume 0,12 eur/m2. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že oceňované pozemky sa nachádzajú v intraviláne ako aj v extraviláne obce C.. Znalkyňa použila pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov metódu polohovej diferenciácie, nakoľko výnosová metóda a porovnávacia metóda boli vylúčené pre nedostatok podkladov. Koeficient polohovej diferenciácie zohľadňuje produkčnú schopnosť poľnohospodárskej pôdy, špecifiká polohy a využiteľnosti, technické úpravy, enviromentálne funkcie a iné funkcie ako aj predajnosť pozemkov v katastrálnom území C.. Znalkyňa stanovila pre druh pozemku F. D., ktorý je predmetom sporu, koeficient polohovej diferenciácie v hodnote X,XX, ktorý vypočítala podľa vzťahu kPD = kS . kV . kD . kP . kF . kE, pričom kS (koeficient všeobecnej situácie) určila v hodnote 0,95; kV (koeficient intenzity využitia) určila v hodnote 1,00; kD (koeficient dopravných vzťahov) určila v hodnote 0,95; kP (koeficient vyjadrujúci polohu pozemku) určila v hodnote 1,15; kF (koeficient funkčného využitia) určila v hodnote 1,10 a kE (ekologický koeficient) určila v hodnote 1,00. Pri určení jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku druh F. D. znalkyňa vychádzala z vyhlášky č. a túto určila vo výške 0,2390 eur/m2. Vynásobením koeficientu polohovej diferenciácie s jednotkovou východiskovou hodnotou F. D. stanovila jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemku v k.ú. C., druh pozemku F. D. v sume 0,27 eur/m2 (0,2390 x 1,14 = 0,27). Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že znalkyňa vyššie popísaným spôsobom stanovila všeobecnú hodnotu sporného pozemku p.č. XXXX/X, F. D. o výmere XXXX m2 v sume 319 eur, z tohto podiel vo veľkosti X/X k celku o výmere XXX,XX m2

v sume 213,00 eur a podiel vo veľkosti X/X k celku o výmere XXX,XX m2 v sume 106 eur. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že pri vypracovaní znaleckého posudku znalkyňa vychádzala z vyhlášky MS SR č. , vyhlášky č. ako aj v znení . Znalecký posudok obsahuje znaleckú doložku, súčasťou ktorej nie je vyhlásenie, že znalkyňa si je vedomá následkov nepravdivého znaleckého posudku.

12. Z kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX (č.l. 65-67) vyplýva, že obec C. ako predávajúci previedla vlastnícke právo k pozemku parcela registra „S.“, p.č. XXX/X, O. O. D., o výmere XX m2, nachádzajúci sa v extraviláne obce fyzickej osobe za kúpnu cenu 320,- eur, t.j. 5,- eur za 1 m2. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že obec schválila zámer na predaj pozemku ako prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí (v znení účinnom v čase podpisu zmluvy), ktorým v predmetnom prípade bola skutočnosť, že prevádzaný pozemok susedí s pozemkom patriacim kupujúcemu, ktorý sa o predmet prevodu dlhodobo stará. Z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu vyplýva, že prevádzaný pozemok sa nachádza pred stavbou rekreačnej chaty kupujúceho súp.č. XX, je užívaný ako U. a tvorí súčasť oploteného areálu chaty.

13. Z kúpnej zmluvy (č.l. 68-69) vyplýva, že obec C. ako predávajúci previedla vlastnícke právo k dielu č. X oddelený z parcely registra „J.“, p.č. XXXX, I. D. o výmere XX m2, ktorý bol geometrickým plánom pričlenený k parcele registra „S.“, p.č. XXX, O. O. D. fyzickým osobám (Q.) za kúpnu cenu 5,- eur za 1 m2, t.j. spolu 285,- eur. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že pri prevode bolo postupované podľa (v znení účinnom v čase podpisu zmluvy). Z LV č. XXX, pre k.ú. C., na ktorom je evidovaný pozemok p.č. XXX vyplýva, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá X.X.XXXX v znení dodatku z XX.XX.XXXX a pozemok p.č. XXX je umiestnený v extraviláne obce. Na LV č. XXX je evidovaná aj stavba s.č. XXX, W. S., postavená na p.č. XXX. Z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu vyplýva, že predmet prevodu sa nachádza za stavbou W. S. kupujúcich súp. č. XXX a využíva sa ako U..

14. Z kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX (č.l. 72-73) vyplýva, že obec D. ako predávajúci previedla vlastnícke právo k pozemku parcela registra „S.“, p.č. XXXX/X, F. D., o výmere XXXX m2, nachádzajúci sa v extraviláne obce D. fyzickým osobám (Q.) za dohodnutú kúpnu cenu 12.179,- eur, t.j. 4,21 eur za 1 m2. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že obec schválila zámer na predaj pozemku ako prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 15 písm. f) zákona o majetku obcí (v znení účinnom v čase podpisu zmluvy), pričom všeobecná hodnota pozemku bola pôvodne určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalkyňou N. A. I. dňa XX.XX.XXXX na sumu 840,- eur. Z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu súd zistil, že pozemok je fakticky užívaný ako oplotená záhrada s ovocnými stromami v oblasti s rekreačnými chatami.

15. Z kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX (č.l. 74-75) vyplýva, že obec D. ako predávajúci previedla vlastnícke právo k pozemku parcela registra „S.“, p.č. XXXX, O. O. D., o výmere XXXX m2, nachádzajúci sa v extraviláne obce D. fyzickým osobám (Q.) za dohodnutú kúpnu cenu 13.013,- eur, t.j. 4,38 eur za 1 m2. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že obec schválila zámer na predaj pozemku ako prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 15 písm. f) zákona o majetku obcí (v znení účinnom v čase podpisu zmluvy), pričom všeobecná hodnota pozemku bola pôvodne určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalkyňou N. A. I. dňa XX.XX.XXXX na sumu 300,- eur. Z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu vyplýva, že pozemok je fakticky užívaný ako F. U. s ovocnými stromami v oblasti s rekreačnými chatami.

16. Z kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX (č.l. 88-93) vyplýva, že Q. R. ako predávajúci previedol žalobcovi ako kupujúcemu spoluvlastnícke podiely k viacerým pozemkom S. X. M. J. X. G. X.Y. C., A. F. D., U. ako aj O. O. D. spolu vo výmere po zohľadnení prevádzaných spoluvlastníckych podielov predávajúceho XXX.XXX m2 za kúpnu cenu 30.868,80 eur, t.j. 0,10 eur za 1 m2.

17. Z kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX (č.l. 103-106) vyplýva, že obec C. ako predávajúci previedla spoločnosti I., I. M. D. C., L. pozemky registra S. X. M. J. X. vo výlučnom vlastníctve predávajúceho (XX D.) ako aj pozemky v podielovom spoluvlastníctve predávajúceho (X D.), nachádzajúce sa v k.ú. C. (XX D.) ako aj v k.ú. G. (X D.), druh pozemku prevažne O. O. D., F. D., X D. A. U. M. X D. A. F. D. spolu vo výmere po zohľadnení prevádzaných spoluvlastníckych podielov predávajúceho XXX.XXX,X m2 za kúpnu cenu vo výške 120.000,- eur, t.j. za kúpnu cenu 0,54 eur za 1 m2. Z predmetnej kúpnej zmluvy zároveň vyplýva, že predávajúci schválil predaj predmetu prevodu formou obchodnej verejnej súťaže

podľa § 9a ods. 1 písm. a) Zákona o majetku obcí, pričom jediným kritériom hodnotenia predložených návrhov bola navrhovaná kúpna cena za predmet prevodu s tým, že minimálna požadovaná cena bola stanovená na 38.100 eur. Obchodnej verejnej súťaže sa zúčastnili dvaja účastníci, pričom víťazný uchádzač ponúkol najvyššiu kúpnu cenu za predmet prevodu v sume 120.000.- eur. Kupujúci ako nájomca predmetu prevodu uplatnil u predávajúceho zmluvné predkupné právo k predmetu prevodu, z dôvodu ktorého predávajúci schválil predaj predmetu prevodu kupujúcemu za kúpnu cenu 120.000,- eur.

18. Z prílohy č. X k v znení súd zistil, že pre katastrálne územie C. je hodnota ornej pôdy vo výške X,XXXX eur/m2 a hodnota TTP vo výške X,XXXX eur/m2.

19. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

20. Podľa (ďalej len „“) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21. Podľa ustanovenia podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

22. Podľa spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

23. Podľa ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd, prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

24. Podľa , z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

25. Podľa , pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

26. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

27. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

28. Podľa Čl. 15 ods. 1 a 2 , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

29. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

30. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

31. Podľa , súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

32. Podľa je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

33. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k spoločnej nehnuteľnosti, preto sa súd v prvom rade zaoberal vecnou legitimáciou strán sporu. Preskúmavanie vecnej hmotnoprávnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu (ex officio) a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania (strán sporu) nenamieta (obdobne napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok z 29. júna 2009 sp. zn. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2014 sp. zn. -27).

34. Podľa ustanovenia tené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. Existencia spoločenstva v tomto prípade je vynútená hmotnoprávnou úpravou. Z judikatúry súdov vyplýva, že v civilnom sporovom konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť stranami sporu všetci spoluvlastníci, rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým spoluvlastníkom by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli účastníkmi konania. Preto v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pred súdom treba podielových spoluvlastníkov spornej veci považovať za nútené spoločenstvo v zmysle ustanovenia (nerozlučných spoločníkov) tak na strane žalobcov, ako aj na strane žalovaných. Súd konštatuje, že v predmetnom prípade je splnená procesná podmienka účasti všetkých subjektov podľa a súd mohol vo veci konať a meritórne rozhodnúť, keďže stranami sporu sú všetci podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti.

35. Z povahy podielového spoluvlastníctva založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi vlastníkmi, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie podielového spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20. júla 2007). Predpokladom pre podanie predmetného návrhu je skutočnosť, že nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší (zákon exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť) a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie, pri ktorom je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia. Súd nie je viazaný návrhmi, ani vzájomnými návrhmi strán sporu, ale zároveň platí, že súd nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať mu za náhradu celú vec, alebo len jej reálnu časť, zodpovedajúcu výške jeho spoluvlastníckeho podielu. S konštitutívnou povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie.

36. Jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva stanovuje ustanovenie , ktorý súčasne stanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Ani prípadný súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním nie je dôvodom, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Výnimka z uvedenej zásady sa súdnou praxou pripúšťa iba v prípade, keby sa pred súdom uzavrel súdny zmier (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu). V takom prípade by si sami spoluvlastníci mohli zvoliť spôsob vyporiadania formou zmieru, ktorý podlieha schváleniu súdu.

37. Najprirodzenejším a najčastejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú nehnuteľnú vec (z technického, aj právneho hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď jej rozdelením vzniknú samostatné veci, slúžiace ich vlastníkom aj naďalej spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Prvá možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením podľa spoluvlastníckych podielov nevylučuje, aby sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa vyporiadanie reálnym rozdelením uskutočnilo pri plošnom rozdelení inak, než v presnom pomere k spoluvlastníckym podielom (napr. pri nerovnakej kvalite vydelených častí, pri nerovnakých prístupových možnostiach a pod.), avšak tieto nerovnosti treba vyjadriť primeranou peňažnou náhradou, teda tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania.

38. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, v druhá a tretia veta zakotvuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom (tzv. objektívne predpoklady). Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie diel). Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem. Subjektívnym predpokladom tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva je teda súhlas spoluvlastníka, ktorému má byť vec prikázaná a jeho solventnosť (má dostatok financií na vyplatenie svojho podielu - pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , alebo Ústavný súd ČR ). Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, je poskytnutie primeranej náhrady.

39. Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov je najmenej častá forma vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Prichádza do úvahy len tam, kde vec nemôže byť reálne rozdelená, ani prikázaná spoluvlastníkovi, lebo žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem. Napriek zásade, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, je možné výnimočne spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať. Súd návrh zamietne len v prípade, keď nemožno zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením veci. Súčasne však pre taký postup súdu musí byť splnená ďalšia podmienka a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré dôvody musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať.

40. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému, zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom, v zmysle domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti tým spôsobom, že spoločnú nehnuteľnosť súd prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu za finančnú náhradu žalovanému na vyrovnanie jeho podielu v sume 212,58 eur. V priebehu konania žalobca súhlasil s jednotkovou cenou pozemkov vo výške 0,54 eur za 1 m2 ako táto vyplýva z kúpnej zmluvy uzavretej medzi obcou C. a spoločnosťou I., I. M. D. C., L. t.j. spolu v sume 425,16 eur.

41. Nebolo sporné, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., F. C., F. I., evidovanej na LV č. XXX ako parcela registra „J.“, parc. č. XXXX/ X, F. D. o výmere XXXX m2, a to žalobca v podiele X/X k celku a žalovaný v podiele X/X k celku (ďalej aj len ako „sporená/spoločná nehnuteľnosť“ resp. „nehnuteľnosť“). Uvedená skutočnosť vyplýva aj z listu vlastníctva č. XXX, pre k.ú. C.. Zároveň nebolo sporné, že strany sporu neuzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti a súhlasili so zrušením a vyporiadaním ich podielového spoluvlastníctva konštitutívnym rozhodnutím súdu tak, že súd prikáže spoločnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu a zaviaže žalobcu k úhrade náhrady za vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu žalovaného, keďže v predmetnom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd v súlade s nezrušil a nevyporiadal spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu žalobcovi.

42. Vzhľadom na záväzné poradie spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd bez ohľadu na navrhovaný spôsob vyporiadania stranami sporu skúmal, či je možné nehnuteľnosť, ktorá je

predmetom konania, reálne rozdeliť. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci je dobre možné v prípade, ak je rozdelenie veci fyzicky, funkčne i právne možné. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti tak súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle, a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Súd musí tiež zohľadniť výšku spoluvlastníckych podielov ako aj to, či podielový spoluvlastník má finančné prostriedky na to, aby sa táto reálna deľba nehnuteľnosti mohla uskutočniť.

43. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločná nehnuteľnosť je v katastri nehnuteľností evidovaná ako parcela registra J. X., A. - F. D. o výmere XXXX m2, ktorá sa nachádza v extraviláne obce. Súd mal ďalej za preukázané (nepopretím skutkových tvrdení žalobcu žalovaným), že sporný pozemok je využívaný ako O. O. D. E. D. A.. Spoločná nehnuteľnosť je tak poľnohospodárskou pôdou, na ktorú sa vzťahuje o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok. Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že spoločná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, keďže jej rozdeleniu bráni a rozdelením spoločnej nehnuteľnosti by došlo k porušeniu zákazu drobenia pozemkov upravenom v citovanom ustanovení zákona.

44. Súd zároveň dodáva, že aj v prípade, ak by reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti nebránila samotná zásada zákazu drobenia poľnohospodárskej pôdy, sporný pozemok by nebol reálne deliteľný z funkčného hľadiska. Rozdelenie spoločnej veci je totiž dobre možné len v tom prípade, ak je jej rozdelenie fyzicky, funkčne a právne možné. Slovným spojením „dobre možné“ sa sleduje, aby nehnuteľnosť aj po jej rozdelení mohla bez problémov slúžiť na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré je účelovo určená. Ústavný súd Českej republiky vo svojom uznesení sp. zn.: uviedol, že pri úvahe o splnení podmienok pre rozdelenie veci je potrebné zvažovať aj zásadu účelnosti využitia novovzniknutých vecí a okolnosť, aby jednotlivé vzniknuté veci mohli plniť svoje funkčné určenie. Z uvedeného teda vyplýva, že za prípady, keď reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné, považujú súdy jednak prípady, ak by rozdelením nemohli vzniknúť samostatné veci, ako aj prípady, kedy by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe a spoločenskému záujmu. Podmienka „dobre možného rozdelenia“ je tak naplnená nie len faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou rozdelenia, ale aj funkčným opodstatnením takéhoto rozdelenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný je nezistený právny nástupca ostatného vlastníka evidovaného na liste vlastníctva. Nie je preto známa ani jedna, skutočne žijúca fyzická osoba, ktorej by po prípadnom rozdelení patrilo právo nakladať s novovytvoreným pozemkom. Takýto pozemok by bol „územím nikoho“, na ktorom by nikto nehospodáril a o ktorý by sa nikto nestaral, čo by bolo v rozpore s účelným využitím pozemku. Takúto situáciu súd nepovažuje za želaný stav a preto by prípadné rozdelenie pozemku nezodpovedalo tak účelu zákona, ako ani účelnému využitiu novovzniknutých vecí, ktoré by nemohli naďalej plniť svoje funkčné určenie, čo je ďalším dôvodom pre vyslovenie záveru o reálnej nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti, keďže takéto delenie by nesmerovalo k rozumnému usporiadaniu veci.

45. Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že do úvahy prichádza druhý spôsob zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za primeranú náhradu. Sporové strany zhodne navrhovali vyporiadanie podielového spoluvlastníctva formou prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd mal (nepopretím skutkových tvrdení žalobcu žalovaným) za preukázané, že žalobca prenajíma podiel na spoločnej nehnuteľnosti za účelom jej využívania pre D. A., teda v súvislosti s poľnohospodárskou činnosťou a má záujem spoločnú nehnuteľnosť naďalej celú prenajímať za týmto účelom. Žalobca tak prejavil v konaní záujem nadobudnúť spoločnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva. Na druhej strane žalovaný je neznámi vlastník, ktorý o predmetnom konaní nemá vedomosť, v konaní absentuje jeho súhlas s nadobudnutím do výlučného vlastníctva, preto prikázanie spoločnej veci do výlučného vlastníctva žalovaného by nebolo z dôvodu absencie súhlasu žalovaného ako aj z dôvodu nevykonateľnosti takéhoto rozhodnutia v súlade so zákonom. Nakoľko o predmetnú nehnuteľnosť prejavil záujem len žalobca, žalovaný záujem o prikázanie predmetu podielového spoluvlastníctva do svojho výlučného vlastníctva nemal, pričom podmienkou prikázania veci do výlučného vlastníctva spoluvlastníka je práve záujem spoluvlastníka o jej prikázanie, súd nevzhliadol inú možnosť, než spornú nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctva

žalobcu, keď súčasne nezistil dôvody pre výnimočné zamietnutie žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

46. Na základe vyššie uvedeného tak súd žalobe žalobcu vyhovel, podielové spoluvlastníctvo strán sporu k spoločnej nehnuteľnosti výrokom I. tohto rozsudku zrušil a výrokom II. rozsudku spoločnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý je jediným známym vlastníkom a je schopný sa o pozemok aj riadne starať, preto možno predpokladať, že pozemok bude účelne využívaný a obhospodarovaný, čo by nebolo možné predpokladať, ak by ju súd prikázal žalovanému, ktorý je neznámy právny nástupca ostatného vlastníka evidovaného na liste vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti.

47. Žalovanému z dôvodu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vznikol nárok na primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, v dôsledku čoho sa súd zaoberal výškou tejto náhrady. Súd konštatuje, že ustanovenie neustanovuje ako náhradu trhovú cenu, ale uvádza pojem primeraná náhrada, pričom samotný zákon už nešpecifikuje, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v danom mieste a v danom čase predať vec na trhu, preto súd je povinný prihliadať aj na aktuálnu cenovú ponuku a dopyt. Pojem „primeraná náhrada“ je v súlade s konštantnou judikatúrou a stanoviskom Občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.1997, sp. zn. uverejneného v Zb. NS pod č. R 43/1997 potrebné vykladať tak, že je to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Náhrada musí byť primeraná, závislá na dopyte a ponuke v danom mieste a čase, teda predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 8. novembra 2017, v zmysle ktorého: „všeobecná hodnota nehnuteľností je najpravdepodobnejšia cena ku dňu hodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou“. Súd sa s oboma vyššie uvedenými právnymi názormi stotožňuje a má za to, že do súčasnosti predstavujú ustálenú právnu prax najvyšších súdnych autorít a neboli prekonané. Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že podľa ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. Súd musí ďalej skúmať, či spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, disponuje potrebnými finančnými prostriedkami, resp., či existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú náhradu.

48. Výška primeranej náhrady bola medzi stranami sporná. Žalobca v žalobe navrhol vyplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 0,27 eur/m2, teda spolu v sume 212,58 eur s poukazom na cenu spoločnej nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom č. XX/ XXXX vypracovaným N. A. I., znalkyňou z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Zástupca žalovaného nesúhlasil so žalobcom tvrdenou hodnotou spoločnej nehnuteľnosti preukazovanou znaleckým posudkom a tvrdil, že táto by mala byť stanovená na vyššej úrovni ako cena stanovená znaleckým posudkom. Zároveň uviedol, že znalecký posudok je len jedným z podkladov k ustáleniu všeobecnej hodnoty pozemkov a určeniu primeranej náhrady, pričom primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu, určuje súd, ktorý je povinný okrem znaleckého posudku zohľadniť aj skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a ktoré môžu znalcom určenú cenu ovplyvniť. V priebehu konania žalobca súhlasil s jednotkovou cenou pozemku vo výške 0,54 eur za 1 m2 ako táto vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi obcou C. a spoločnosťou I., I. M. D. C., L. predloženej súdu zástupcom žalovaného.

49. Nakoľko žalobca v priebehu písomnej fázy konania súhlasil s cenou pozemkov vo výške 0,54 eur/m2, súd pri určení primeranej náhrady neprihliadal na znalecký posudok č. XX/XXXX predložený žalobcom za účelom preukázania ceny spoločnej nehnuteľnosti, v zmysle záverov ktorého je všeobecná hodnota F. D. v katastrálnom území C. vo výške 0,27 eur za 1 m2, keďže žalobca súhlasil s vyššou cenou pozemku v sume 0,54 eur za 1 m2. Z rovnakých dôvodov súd neprihliadal ani na kúpnu zmluvu z XX.XX.XXXX, ktorou žalobca nadobudol pozemky v katastrálnom území C. za kúpnu cenu 0,10 eur za 1 m2.

50. Nad rámec súd dáva stranám do pozornosti, že znalecký posudok č. XX/XXXX neobsahuje vyhlásenie znalkyne, že si je vedomá následkov nepravdivého znaleckého posudku. Z uvedeného dôvodu by súd, v prípade, ak by na tento dôkaz v konaní prihliadal, znalecký posudok vykonal len ako listinný dôkaz a pristúpil by aj k hodnoteniu odborných záverov znalkyne obsiahnutých v znaleckom posudku z hľadiska ich správnosti a nepostupoval by pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, keďže predmetný znalecký posudok nespĺňa náležitosti uvedené v .

51. Zástupca žalovaného predložil súdu kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 65-66), ktorou obec C. odpredala fyzickej osobe nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území C. – parcelu registra „S.“, O. O. D., umiestnenú v extraviláne obce za kúpnu cenu 5,- eur/m2 z dôvodu hodného osobitného zreteľa; kúpnu zmluvu zo dňa X.X.XXXX (č.l. 67-68) v znení jej dodatku zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou obec C. odpredala fyzickým osobám (Q.) nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území C. – parcelu registra „S.“, O. O. D., umiestnenú v extraviláne obce za kúpnu cenu 5,- eur/m2 z dôvodu hodného osobitného zreteľa; kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 72-73), ktorou obec D. odpredala fyzickým osobám (Q.) nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území D. – parcelu registra „S.“, F. D., umiestnenú v extraviláne obce za kúpnu cenu 4,38 eur/m2 z dôvodu hodného osobitného zreteľa; kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 74-75), ktorou obec D. odpredala fyzickým osobám (Q.) nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území D. – parcelu registra „S.“, O. O. D., umiestnenú v extraviláne obce za kúpnu cenu 4,38 eur/m2 z dôvodu hodného osobitného zreteľa a kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 103-106), ktorou obec C. previedla vlastnícke právo k pozemkom v katastrálnom území C. a v katastrálnom území G. za kúpnu cenu po prepočte v sume 0,54 eur/m2.

52. Podľa názoru súdu pri určení primeranej náhrady nebolo možné vychádzať z kúpnych zmlúv na č.l. 65-69 a č.l. 72-75, ktorými obec previedla majetok obce z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa zákona o majetku obcí, ktorým bola skutočnosť, že prevádzané pozemky susedia s pozemkami kupujúcich, títo sa o prevádzané pozemky dlhodobo starajú, pričom v niektorých prípadoch boli prevádzané pozemky súčasťou oplotenej záhrady kupujúcich. Z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu mal súd zároveň za preukázané, že prevádzané pozemky sú síce v katastri nehnuteľnosti evidované ako F. D. M. O. O. D., v skutočnosti sú užívané kupujúcimi ako F. U. a nachádzajú sa v rekreačnej oblasti, čomu zodpovedala aj trhová hodnota týchto nehnuteľností. Tieto pozemky sa tak nachádzajú v oveľa lukratívnejšej oblasti (rekreačná lokalita) ako sporný pozemok, navyše sú užívané ako U., teda slúžia inému účelu ako výkonu poľnohospodárskej činnosti, na rozdiel od spoločnej nehnuteľnosti, ktorá slúži k D. A.. Súd zároveň poznamenáva, že prevádzané pozemky boli pozemky registra S. X. a nie registra J. X. ako je tomu v prípade sporného pozemku, pričom kúpna cena pozemkov registra S. X. je spravidla vyššia ako kúpna cena pozemkov registra J. X. z dôvodov, že parcely S. X. sú zamerané a ich hranice sú v teréne jasne viditeľné. Uvedené skutočnosti zvyšujú trhovú cenu týchto pozemkov oproti spornému poľnohospodárskemu pozemku určenému k D. A.. Z kúpnych zmlúv uzavretých obcou D. zároveň vyplýva, že všeobecná hodnota predmetu prevodu bola pôvodne určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalkyňou N. A. I. dňa XX.XX.XXXX vo výške 0,29 eur/m2 (840 eur : 2893 m2 = 0,29 eur/m2) v prípade pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností ako F. D. a vo výške 0,10 eur/m2 (300 eur : 2972 m2 = 0,10 eur/m2) v prípade pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností ako O. O. D., čo svedčí o skutočnosti, že dohodnutá kúpna cena bola výsledkom konsenzu zmluvných strán, ktorá v týchto prípadoch z dôvodov individuálneho záujmu kupujúcich zároveň značne prevyšovala všeobecnú hodnotu predmetu prevodu určenú znaleckým posudkom. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že kúpna cena v rozpätí od 4,21 eur/m2 do 5 eur/m2 dohodnutá v kúpnych zmluvách na č.l. 65-69 a č.l. 72-75 nie je cenou porovnateľnou hodnote sporného pozemku a nemôže byť objektívnym odrazom všeobecnej ceny poľnohospodárskeho pozemku, z ktorej by súd mohol pri určení primeranej náhrady vychádzať, nakoľko predmet prevodu podľa týchto kúpnych zmlúv nemožno považovať za porovnateľný so sporným pozemkom.

53. Rovnako súd nepovažoval za cenu obvyklú v danom mieste a v dobe rozhodovania súdu kúpnu cenu 0,90 eur/m2, za ktorú žalobca nadobudol v roku XXXX podiel na spornom pozemku, a to z dôvodu, že výška kúpnej ceny bola výsledkom individuálnej dohody zmluvných strán, ktorú nemožno považovať bez ďalšieho za obvyklú cenu prevádzanej veci. Kúpna cena je výsledkom konsenzu zmluvných strán o jej výške, je ovplyvnená rôznymi faktormi a môže byť dohodnutá zmluvnými stranami vo vyššej alebo nižšej výške ako je obvyklá cena predmetu prevodu. Výšku dohodnutej kúpnej ceny ovplyvňujú jednak trhové faktory (pomer ponuky a dopytu v danej lokalite), umiestnenie pozemku, právny stav a iné ako

aj subjektívne faktory, ktoré môžu byť tak na strane predávajúceho ako aj na strane kupujúceho. Ak napr. predávajúci potrebuje urgentne finančné prostriedky, resp. nemá záujem užívať a obhospodarovať pozemky, či pozemky nemajú vysporiadané právne vzťahy, tieto okolnosti môžu viesť zmluvné strany k dohode o kúpnej cene v nižšej výške ako je všeobecná cena predmetu prevodu. Na druhej strane, ak má kupujúci osobný záujem na nadobudnutí predmetu prevodu napr. z dôvodov, že na tomto chce stavať, resp. že chce predmet prevodu nadobudnúť na podnikanie (napr. za účelom výkonu poľnohospodárskej činnosti), uvedené okolnosti môžu viesť k dohode o kúpnej cene vo vyššej výške ako je všeobecná cena predmetu prevodu. Kúpnu cenu v sume 0,90 eur/m2, za ktorú nadobudol žalobca podiel na spoločnej nehnuteľnosti nemožno preto bez ďalšieho považovať za obvyklú cenu spoločnej nehnuteľnosti, keďže bola výsledkom individuálneho záujmu zmluvných strán. Súd poukazuje na skutočnosť, že hodnota F. D. v katastrálnom území C. bola v zmysle prílohy č. X k v znení aj v čase uzavretia predmetnej zmluvy vo výške 0,2390 eur/m2, z čoho možno dôvodiť, že kúpna cena bola stranami dohodnutá vo vyššej výške ako bola jej obvyklá cena. Preto podľa názoru súdu takáto individuálne dojednaná kúpna cena nie je cenou obvyklou, z ktorej by súd mohol bez zohľadnenia všetkých skutočností pri určení primeranej náhrady vychádzať.

54. Ako primeranú náhradu súd vyhodnotil sumu 0,54 eur za 1 m2 sporného pozemku, pri určení ktorej vychádzal z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 103-106), ktorou obec C. previedla spoločnosti I., I. M. D. C., L. pozemky nachádzajúce sa v obci C. za kúpnu cenu 0,54 eur za 1 m2. Súd poukazuje na skutočnosť, že pozemky, ktoré boli predmetom prevodu podľa tejto zmluvy, možno považovať za porovnateľné pozemky so sporným pozemkom, keďže boli prevádzané prevažne poľnohospodárske pozemky nachádzajúce sa v obci C. a tieto boli prevedené na spoločnosť I., I. M. D. C., L., ktorá si voči predávajúcemu uplatnila zmluvné predkupné právo nájomcu predmetu prevodu, na ktorom vykonáva poľnohospodársku činnosť. Aj spoločný pozemok je prenajímaný žalobcom tejto spoločnosti, ktorá ho využíva za účelom poľnohospodárskej činnosti. Súd tak dospel k záveru, že predmet prevodu podľa tejto zmluvy možno považovať za porovnateľné pozemky so sporným pozemkom, keďže sa nachádzajú v rovnakej obci a sú užívané rovnakým spôsobom. Ďalším z dôvodov, pre ktorý súd dospel k záveru o porovnateľnej cene predmetu prevodu so spornou nehnuteľnosťou je skutočnosť, že kúpna cena v sume 120.000,- eur, t.j. 0,54 eur/m2, bola dosiahnutá vo verejnej obchodnej súťaži v F. XXXX ako najvyššia ponúknutá kúpna cena, pričom najnižšie podanie bolo vo výške 38.000,- eur, čo znamená, že kúpna cena štvornásobne prevyšovala vyvolávaciu kúpnu cenu. Z uvedených dôvodov, možno túto najvyššiu kúpnu cenu dosiahnutú vo verejnej obchodnej súťaži považovať za cenu trhovú vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola dosiahnutá na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci konali bez pochyby s patričnou informovanosťou a opatrnosťou. Takto určená cena podľa názoru súdu najobjektívnejšie preukazuje skutočnosť, za akú cenu sa v danom mieste a čase nadobúdajú porovnateľné nehnuteľnosti, a to napriek časovému odstupu od uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy z F. W. XXXX, časový odstup ktorý súd nevyhodnotil ako značný, pre ktorý by nebolo možné z tejto ceny vychádzať, najmä za stavu, keď žalovaný, ktorý tvrdil, že primeraná náhrada by mala byť súdom určená na vyššej úrovni ako žalobcom pôvodne navrhovaná suma 0,27 eur/m2 nepredložil súdu novšie dôkazy na preukázanie všeobecnej ceny nehnuteľnosti ako tie, ktoré súd vyhodnotil vyššie.

55. Súd teda vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania výrokom II. tohto rozsudku uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu v celkovej výške 425,16 eur za nadobudnutý podiel žalovaného, na účet zástupcu žalovaného, Slovenského pozemkového fondu, pričom súd určil lehotu na plnenie v súlade s , nakoľko nezistil okolnosti odôvodňujúce rozhodnúť o dlhšej lehote plnenia. Výška náhrady žalovaného bola vypočítaná ako násobok výmery pozemku zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného so všeobecnou hodnotou pozemku zistenou súdom na základe vykonaného dokazovania vo výške 0,54 eur za 1m2 (0,54 x 787,33 = 425,16). Vzhľadom na výšku priznanej primeranej náhrady (425,16 eur) súd nepovažoval za hospodárne skúmať schopnosti žalobcu túto náhradu vyplatiť, keď o jeho schopnosti nemal pochýb a táto nebola žalovaným namietaná ani inak spochybňovaná.

56. Súd poukazuje na skutočnosť, že pri určení všeobecnej hodnoty sporného pozemku a primeranej náhrady vychádzal z kúpnej zmluvy predloženej samotným zástupcom žalovaných a nie zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, teda tak ako žiadal žalovaný. Súd preto nerozumie konaniu zástupcu žalovaného, ktorý na pojednávaní popieral výšku primeranej náhrady vychádzajúcu z dôkazu, ktorý do konania sám predložil. Uvedený postup zástupcu žalovaného nemožno označiť inak ako zmätočný a nesúladný s ustanoveniami , v zmysle ktorých je strana sporu povinná tvrdiť a preukazovať

ňou tvrdené skutočnosti. Ustanovenia nepoznajú popieranie vlastných skutkových tvrdení, resp. spochybňovanie záverov plynúcich z vlastného dôkazu predloženého súdu. Ak zástupca žalovaného s výškou trhovej ceny sporného pozemku v sume 0,54 eur/m2 ako vyplývala z ním predloženého dôkazu nesúhlasil a tvrdil, že náhrada by mala byť vyššia, nemal do konania takýto dôkaz predkladať. Nakoľko však zástupca žalovaného súdu tento dôkaz predložil a žalobca s cenou pozemku tak ako táto vyplývala zo žalovaným predloženého dôkazu súhlasil, súd vyhodnotil výšku primeranej náhrady v sume 0,54 eur/ m2 zároveň za nespornú, pričom žalovaný v konaní vyššiu cenu spornej nehnuteľnosti nepreukázal. Súd naviac poznamenáva, že výšku primeranej náhrady určil v súlade s požiadavkou zástupcu žalovaného, ktorý žiadal túto priznať na vyššej úrovni ako vyplývala zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, a to v dvojnásobnej výške, teda v súlade s požiadavkou žalovaného.

57. Súd poznamenáva, že v konaní vykonal všetky žalovaným navrhnuté dôkazy a pri určení primeranej náhrady vychádzal zo žalovaným predloženého dôkazu a zároveň jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nemohol pri určení primeranej náhrady vychádzať z kúpnej ceny v rozpätí od 4,21 do 5 eur/ m2 a prečo vychádzal z kúpnej ceny vyplývajúcej z kúpnej zmluvy uzavretej medzi obcou C. a spoločnosťou I., I. M. D. C., L., ktorú súdu sám žalovaný predložil. Pokiaľ zástupca žalovaného tvrdil, že podkladom pre ustálenie všeobecnej hodnoty pozemku a určenie primeranej náhrady môžu byť aj informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločností, ktoré sa zaoberajú sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností a pod., nič mu nebránilo takýto dôkaz v konaní predložiť. Rovnako tak nič nebránilo žalovanému navrhnúť vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia všeobecnej hodnoty sporného pozemku, pričom zástupca žalovaného nielenže nenavrhol toto znalecké dokazovanie vykonať, dokonca opakovane uvádzal, že na vykonaní znaleckého dokazovania nemá záujem. Z uvedeného dôvodu súd pri určení primeranej náhrady vychádzal z dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a túto s poukazom na vyššie uvedené určil v sume 0,54 eur/m2 ako vyplývala zo zástupcom žalovaného predloženého dôkazu.

58. Za nedôvodnú súd považuje námietku žalovaného, že návrh žalobcu na zaplatenie náhrady za spoločný pozemok v sume 0,27 eur/m2, je nesúladný s dobrými mravmi, keďže v roku XXXX sám nadobudol podiel na spoločnom pozemku za cenu 0,90 eur za 1 m2. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca pri návrhu na zaplatenie náhrady v sume 0,27 eur/m2 vychádzal zo znaleckého posudku vypracovanom za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty sporného pozemku znalkyňou z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Znalkyňa zapísaná v zozname znalcov disponuje nie len odbornými, ale aj vedeckými poznatkami potrebnými pre vypracovanie znaleckého posudku. Preto podľa názoru súdu nemožno návrh žalobcu na zaplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného vo výške určenej znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou v príslušnom odbore pre stanovenie všeobecnej hodnoty sporného pozemku vyhodnotiť ako konanie rozporné s dobrými mravmi, a to napriek skutočnosti, že sám nadobudol podiel na spoločnej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 0,90 eur/m2, keďže kúpna cena individuálne dojednaná zmluvnými stranami nie je odrazom obvyklej (všeobecnej) ceny predmetu prevodu, z dôvodov ktoré súd už vyššie vysvetlil.

59. Podľa prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. V civilnom sporovom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Princíp zodpovednosti za výsledok (princíp úspešnosti) je zakotvený v ustanovení . Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona. Prelomenie uvedenej zásady umožňuje súdu za splnenia zákonných predpokladov ustanovenie .

62. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

63. Ustanovenie z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane, resp. strane, ktorá zastavenie konania nezavinila, priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane, či strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, nahradiť trovy konania protistrane. Môže tak urobiť podľa . Ide o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane, resp. strane, ktorá procesne zastavenie konania nezavinila. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Toto ustanovenie nie je možné vykladať tak, že naň možno prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.01.2010,sp. zn. ).

64. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje vždy kumulatívne spojenie dvoch podmienok, a to: a) dôvodov hodných osobitného zreteľa a b) výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať predovšetkým v povahe a okolnostiach sporu, pričom súd musí brať do úvahy aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu ich nároku na súde a ich postoj v konaní, v podiele oboch strán na vzniku a priebehu sporu, ale aj sociálne dôvody.

65. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, možno existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa opodstatnene vedúcu k aplikácii ust. vzhliadnuť jednak v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch (sociálny aspekt) a jednak v okolnostiach sporu. Citované ustanovenie však neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu. Slúži výlučne na odstránenie neprimeranej tvrdosti a na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a predovšetkým jeho výsledok.

66. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v podanej žalobe. O nároku žalobcu bolo rozhodnuté v zmysle žaloby. Možno preto konštatovať, že žalobca mal vo veci úspech a podľa by mu patrila náhrada trov konania. Súd však v konaní vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v osobitnej povahe a okolnostiach danej veci, ktoré odôvodňujú aplikáciu pre nepriznanie náhrady trov úspešnému žalobcovi, keď na strane žalovaného vystupuje tzv. neznámy (nezistený) vlastník resp. neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného vlastníka. V prípade žalovaného tak ide o špecifický subjekt, tzv. nezistených (neznámych) vlastníkov (ktorých generálie ani adresy pobytu nie sú známe), ktorý bol zavedený do slovenského právneho poriadku na základe špeciálnych zákonov, predovšetkým v ust. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ako aj ďalších špeciálnych predpisov, ako o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, okresných úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. V zmysle o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c) (t. j. zastupuje neznámych a nezistených vlastníkov v zmysle / v spojení s a /n.). Citované ustanovenie upravuje zákonné zastúpenie neznámych (nezistených) vlastníkov poľnohospodárskych pozemkov, ak vznikne v zmysle tohto zákona potreba ich zastupovania v konaniach pred súdmi a orgánmi verejnej správy. Ide o prípady, keď musí byť vlastník pozemku, hoci je neznámy, účastníkom súdneho alebo iného správneho konania, pretože ho niekto zažaluje, alebo sa naňho ako účastníka vzťahuje iná definícia.

67. Uvedené znamená, že aj stranou v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je samotný neznámy vlastník a v spore je zastúpený zákonným zástupcom - Slovenským pozemkovým fondom. Slovenský pozemkový fond teda nie je priamo stranou sporového konania, touto je aj v danej veci neznámy (nezistený) spoluvlastník, ale v konaní vystupuje len ako zákonný zástupca sporovej strany, v tomto prípade žalovaného. Jeho špecifickosť tak spočíva v tom, že nemôže byť nositeľom určitých práv a povinností ako ex lege zástupca žalovaného, v konaní neháji vlastné záujmy ani práva, jeho účasť v konaní nezávisela ani od procesnej vôle žalobcu, pričom ani samotné rozhodnutie súdu žiadnym spôsobom neovplyvní a nedotýka sa majetkovej sféry zástupcu žalovaného. Z tohoto dôvodu nie je možné Slovenský pozemkový fond ako zákonného zástupcu zaviazať na náhradu trov konania protistrane (žalobcom), pretože nárok na náhradu trov konania vzniká medzi sporovými stranami daného civilného sporového konania (, , ), t. j. medzi žalobcom a žalovaným, teda nie medzi žalobcom a zákonným zástupcom žalovaného. V rámci správy majetku neznámych/ nezistených vlastníkov SPF prijíma náhrady tak ako v tomto prípade na účet cudzích prostriedkov (tzv. depozitný účet), s ktorým môže nakladať iba výlučne na základe a v medziach zákona. S takýmito prijatými náhradami môže disponovať len tak, že ich môže odovzdať len osobe, ktorá preukáže, že ide o osobu označenú ako neznámy vlastník, prípadne preukáže, že je dedičom po neznámom vlastníkovi. Zákon neumožňuje SPF ako zástupcovi preberať na seba hmotnoprávne povinnosti týkajúce sa akéhokoľvek záväzku. Od zástupcu žalovaného nemožno požadovať náhradu trov konania. Zástupca žalovaného v prejednávanej veci obhajuje záujmy nezistených vlastníkov zo zákona, a preto jeho úlohou je v konaní dosiahnuť čo najvyššiu možnú výplatu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a za tohto stavu nemožno zástupcu žalovaného označiť za osobu, ktorá je zodpovedná za prípadný neúspech žalovaného a zaviazať ho k náhrade trov konania.

68. Vo vzťahu k osobitnej povahe subjektu žalovaného a jeho postoju v konaní súd dodáva, že žalovaný tým, že je neznámy nemôže sám o sebe zabrániť súdnemu sporu, a tak predísť neúspechu v súdnom konaní, keďže o súdnom konaní ani nevie. Žalovaný v predmetnom konaní osobne nekoná, a preto mu nemožno pričítať zavinenie za začatie konania, ani prípadný postoj v konaní. Bez významu nie je ani skutočnosť, že ak by súd zaviazal na náhradu trov konania žalovaného ako nezisteného vlastníka, takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľné z dôvodu absencie riadneho označenia žalovaného ako povinnej osoby, keďže ide o osobu na neznámom mieste, jeho bližšie údaje nie sú známe a žalobca by nemohol podať návrh na výkon rozhodnutia (exekúciu) v prípade dobrovoľného neuhradenia trov konania v zmysle Exekučného poriadku (). Práve totiž vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami tak, ako to vyplýva aj z . Rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom tvorí materiálny predpoklad nariadenia výkonu rozhodnutia. Na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, pričom vykonateľnosťou rozumieme vlastnosť alebo stav rozhodnutia, ktorý umožňuje nútené splnenie uloženej povinnosti. Z uvedených dôvodov, keďže žalovaného nie je možné riadne identifikovať, rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi voči neznámemu žalovanému, by postrádalo materiálnu stránku vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.

69. Vyššie uvedené okolnosti, a to osobitná povaha subjektu neznámeho vlastníka a postavenie Slovenského pozemkového fondu v konaní ako zákonného zástupcu vlastníka, nie strany, ktorá by mala osobný záujem na výsledku konania a ktorý uskutočňoval úkony len v záujme žalovaného posúdil súd ako dôvody hodné osobitného zreteľa, preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi proti žalovanému výrokom III. tohto rozsudku nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa nepriznal. Súd zároveň uvádza, že žalobca si náhradu trov konania práve z vyššie uvedených dôvodov ani neuplatnil.

70. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.