Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-20Sa/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. B. XXXX/XX, D., zastúpenému advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska 4, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.03.2023, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2018 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku zo dňa 17.08.2018 z dôvodu, že starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 01.02.2013 bol priznaný správne, keďže ku dňu priznania starobného dôchodku boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

2. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.03.2023 generálny riaditeľ žalovanej odvolanie žalobcu zamietol v celom a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení zopakoval doterajší priebeh administratívneho konania. Uviedol, že dôchodkový vek žalobca podľa a s použitím ustanovenia o sociálnom zabezpečení dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, t. j. dňom 30.01.2008, ku ktorému dňu získal 14 395 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 39 rokov a 160 dní. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby výkonu služby) do vzniku nároku na starobný dôchodok je 635,70 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,6101, obdobia dôchodkového poistenia 39,4384 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,0098. Po vzniku nároku na starobný dôchodok žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu od 30.01.2008 do 31.01.2013 a počas tohto obdobia nepoberal starobný dôchodok alebo jeho časť. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je 39,19337 eur mesačne a je určená ako súčin osobných mzdových

bodov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,0098. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je po zaokrúhlení 674,90 eur mesačne. Takto určená suma starobného dôchodku sa podľa druhá veta zvyšuje o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Za 1 829 dní dôchodkového poistenia sa zvyšuje o 30,00 %, to je o 202,47000 eur mesačne. Suma starobného dôchodku 877,40 eur mesačne je určená súčtom súm 674,90 eur a 202,47000 eur. Pretože žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia sumu starobného dôchodku je potrebné krátiť v súlade s Dohovoru a priznať starobný dôchodok v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systému sociálneho zabezpečenia. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, je 552,70037142 eur mesačne. Suma starobného dôchodku je rozdiel súm 877,40 eur a 552,70037142 eur, teda 324,70 eur mesačne. Ďalej je v odôvodnení uvedený s poukazom na ust. výpočet starobného dôchodku podľa a konštatované, že suma starobného dôchodku vypočítaná podľa v znení neskorších predpisov je 324,70 eur mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 je 101,70 eur mesačne. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa v znení neskorších predpisov je vyššia, starobný dôchodok patrí v tejto sume. Ďalej je odôvodnené zvýšenie starobného dôchodku žalobcu podľa a 3. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa žalovaná vyjadrila k námietke žalobcu, týkajúcej sa nesprávneho krátenia sumy jeho starobného dôchodku, pričom uviedla, že je nedôvodná, nakoľko je potrebné na určenie sumy starobného dôchodku ku dňu priznania starobného dôchodku prihliadnuť na celú dobu poistenia, ktorú žalobca získal k tomuto dňu (dobu služby v osobitnom systéme a dobu poistenia vo všeobecnom systéme) podľa v znení neskorších predpisov a vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, a to v súlade s Dohovoru. Pretože žalobcovi dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení), ktorý bol určený v súlade so zachovaním nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere do I. a II. kategórie funkcií, vznikol nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok, je potrebné na určenie sumy starobného dôchodku aplikovať aj Dohovoru. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov, vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Úmyslom o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) poskytnúť vojakom a policajtom výsluhový dôchodok, resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Aby nedochádzalo k duplicitnému zhodnoteniu tej istej doby, pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku v takýchto prípadoch je povinnosťou žalovanej pri posúdení podmienok nároku na dôchodok vychádzať z celkovej dĺžky poistenia, teda vrátane obdobia služobného pomeru a takto určenú tzv. teoretickú výšku dôchodku potom krátiť v zmysle článku 33 Dohovoru. Po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, má výsluhový dôchodok charakter dávky v starobe. U žalobcu došlo k poisteniu v dvoch samostatných systémoch dôchodkového poistenia. Pre výšku tzv. teoretického starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania - služby, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku výsluhového dôchodku v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z toho vyplýva záver, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, alebo aspoň rovnaký, ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Keďže žalobcovi bol od 01.09.1999 za dobu služby priznaný výsluhový dôchodok, ktorý sa podľa považuje naďalej za výsluhový dôchodok, pri rozhodovaní o jeho nároku na starobný dôchodok bola najskôr správne vypočítaná teoretická výška dôchodku, ktorá by mu patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme a následne bol správne starobný dôchodok krátený v súlade s článkom 33 Dohovoru. Dohovor neurčuje spôsob výpočtu dávok z osobitného alebo všeobecného systému poistenia, ten je určený

právnymi predpismi jednotlivých štátov. Spôsob výpočtu dávky zo všeobecného systému poistenia pri súbehu s dávkou z osobitného systému poistenia neupravil. Z toho dôvodu spôsob určenia sumy starobného dôchodku zo všeobecného systému poistenia pri súbehu s dávkou z osobitného systému poistenia vychádza z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej je Sociálna poisťovňa povinná vypočítať teoretickú sumu starobného dôchodku žiadateľa o túto dávku, to znamená so zhodnotením tak doby tzv. civilného zamestnania, ako aj doby služby a samotnú výšku starobného dôchodku určí jej krátením o koeficient, ktorý sa rovná pomeru doby poistenia získanej z osobitného systému poistenia a súčtu všetkých dôb poistenia, získaných tak zo všeobecného systému poistenia, ako aj v osobitnom systéme (R55/2011). Výška starobného dôchodku žalobcu, ktorá mu bola priznaná právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.08.2013 bola určená v súlade so v znení neskorších predpisov a v súlade s Dohovoru a v správnej výške. Preto jeho žiadosť zo dňa 17.08.2018 bola zamietnutá správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení/zabezpečení.

II. Žaloba

4. Žalobou, doručenou súdu dňa 14.03.2023, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.03.2023, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobu odôvodnil tým, že odslúžil 31 rokov a 7 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií a odpracoval 6 120 dní, t. j. 16 rokov a 280 dní v III. pracovnej kategórii. Spolu mal odslúžených a odpracovaných 17 442 dní (11 322 dní + 6 120 dní = 17 442 dní), t. j. 47 rokov a 287 dní. Žalobca nesúhlasil s tým, že mu žalovaná neuznáva štúdium na E. F. E. G. od 01.09.1968 do 31.07.1970, t. j. 699 dní v I. kategórii funkcií, ale len ako odpracovanú dobu v III. pracovnej kategórii. Toto stredoškolské štúdium na vojenskej škole pritom bezprostredne predchádzalo jeho príprave na budúce vojenské povolanie. Poukázal na to, že počas štúdia na E. F. G. od 01.09.1968 do 22.07.1972 žalobca dostával aj finančné a naturálne príjmy v súlade s v nadväznosti na a neskôr podľa v nadväznosti na Podľa žalobcu išlo o plnenie podľa a bývalého Tieto inkasované finančné a naturálne príjmy zo štátneho rozpočtu a tiež ani hodnota vynúteného 8-ročného záväzku k ďalšej vojenskej službe v H. D. I., sa mu však nerátajú do vyššej sumy starobného dôchodku, s čím nesúhlasil. Ďalej žalobca uviedol, že voči jeho osobe boli v 1. a 2. ročníku VSOŠ (ako mladistvému) porušované základné ľudské práva a slobody. Popísal podmienky prijatia mladistvého na VSOŠ RVD a režim na týchto školách. Uviedol tiež podrobnú argumentáciu týkajúcu sa postavenia a povinností mladistvých žiakov 1. a 2. ročníka VSOŠ. Žalobca mal za to, že právne závery žalovanej sú zjavne neodôvodnené, arbitrárne z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň porušili základné práva žalobcu. Žalovaná v predmetnej veci nevykonala kvalitné a vyčerpávajúce dokazovanie v potrebnom rozsahu a neprejednala vec v jeho prítomnosti.

III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.04.2023 uviedla, že v čase nástupu žalobcu do prvého ročníka E. E. G., resp. počas jeho štúdia v 1. a 2. ročníku predmetnej E., v zmysle vtedy účinných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie ( o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.12.1975 a jeho vykonávacej vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, ako aj o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), štúdium v 1. a 2. ročníku na vojenských odborných stredných školách nebolo zaradené do I. ani do II. kategórie funkcií, a to ani na základe zákonov sociálneho zabezpečenia, ani na základe ich vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako ani štúdium v týchto prvých dvoch ročníkoch VSOŠ nebolo zaradené na základe splnomocňujúcich ustanovení zákonov do rezortných zoznamov príslušných ministrov obrany do I. kategórii funkcií. Podľa platného právneho stavu štúdium v 1. a 2. ročníku vojenskej školy nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa v znení neskorších predpisov, nakoľko činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu nebola výkonom vojenskej služby. Na spracovanie a vyplňovanie výkazu boli nariadením náčelníka štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcom ministra národnej obrany č. 11 zo dňa 02.08.1985 vydané „Smernice náčelníka kádrové správy ministerstva národní obrany po zpracovaní výkazu doba kategórii funkcí (pracovných kategórií) rozhodných pro realizaci kádrových

opatření, zabezpečení peněžitými dávkami podle zákona o některých služebních poměrech vojákú a pro sociálni zabezpečení". Z týchto smerníc vyplýva, že prijatím žiaka na štúdium na Vojenskú strednú odbornú školu (ďalej len „VSOŠ“) alebo na Vojenské gymnázium (ďalej len „VG") po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) vojenskej služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na E. sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov z E., t. j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku E.. Žiaci študujúci na E. základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských škôl (E. J. E.) vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci E. vojenskú základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenských vysokých školách, a to v 1. a 2. ročníku tohto štúdia. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ, ale ani štúdium na VG, nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Do vojenskej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18. rokov.

6. Ďalej žalovaná uviedla, že podľa prílohy 3 smernice „poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky ( o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t. j. v III. pracovnej kategórii.“ Zaraďovanie do pracovných kategórií (kategórii funkcií) patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov a vedenie evidencie vojakov v činnej službe vojenských škôl bola upravená predpismi Ministerstva národnej obrany a Ministerstva obrany Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozsiahlu aplikačnú prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedenú v jeho rozsudkoch, vydaných v obdobných prípadoch, napr. sp. zn. zo dňa 30.05.2018, sp. zn. zo dňa 18.12.2019, sp. zn. zo dňa 13.09.2019. Žalovaná ako verejnoprávna inštitúcia, zriadená na výkon sociálneho poistenia, je povinná akceptovať potvrdenia štátnych orgánov vo veciach, v ktorých sú kompetentné konať a nie je oprávnená bez predloženia iného relevantného potvrdenia ich spochybňovať. Žalobca nepreukázal relevantnými dôkazmi, novým potvrdením, nesprávnosť potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky o zaradení doby štúdia do kategórie funkcií. Žalovaná navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7.

Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 28.04.2023, pričom zopakoval prevažnú časť argumentácie uvedenej v žalobe.

IV. Konanie na správnom súde

8. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. , (ďalej len „“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobu prejednal na

pojednávaní dňa 04.02.2026 za prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a poverenej zástupkyne žalovaného.

9. Na pojednávaní žalobca uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby. Mal za to, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav, nevyžiadala si oficiálne stanoviská a odmieta vykonať navrhované dôkazy. Žalovaná bezdôvodne odmieta posudzovať faktický status mladistvého ako „vojensky činnej osoby“, neprihliada na to, že žalobca bol podriadený vojenskej moci, bagatelizuje a zľahčuje reálny výkon vojenskej služby a porušovanie práv mladistvých, ktorí museli plniť vojenské úlohy a rozkazy v mladistvom veku. Za podstatné žalobca považoval posúdenie vojenskej služby žalobu v 1. a 2. ročníku E. F. E. G. od 01.09.1968 do 31.07.1970 v I. kategórii funkcií. Rozhodnutia NS SR a NSS SR, na ktoré poukazovala žalovaná, nie je možné považovať za ustálenú justičnú prax. Nejedná sa o zákonné rozhodnutie, keď nie sú dané odpovede na ním nastolené otázky a nie je vykonané potrebné dokazovanie Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie , ktoré by sa malo vzťahovať aj na žalobcu. Neskoršia právna úprava bola potom už menej priaznivá pre mladistvých študentov vojenských škôl. Žiadal zrušiť napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie a to pre nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť, zmätočnosť, nedostatok dôvodov a nevykonané dokazovanie.

10. Žalovaná poukázala na vyjadrenie k žalobe. Napadnuté rozhodnutia považovala za zákonné a správne. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezhodnotenia doby štúdia v 1. a 2. ročníku vojenskej strednej odbornej školy do I. kategórii funkcií poukázala na ustálenú judikatúru NS SR a NSS SR. Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré žalobca vytýka žalovanej, tieto nie sú v kompetencii žalovanej. Žalovaná nie je tvorcom legislatívy a postupuje v zmysle platných právnych predpisov a v súlade s ustálenou judikatúrou. Žalobu navrhla zamietnuť.

V. Právne posúdenie

11. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

13. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

14. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

15. Podľa veta prvá , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

16. Podľa , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

17. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

18. Podľa o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniachl zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v , ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v l zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h)l zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až l), alebo e) 60 rokov.

19. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

20. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 530 130 2720 0 zo dňa 01.03.2023, ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku zo dňa 17.08.2018.

21. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj pripojeného spisu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vyplýva, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Bratislava rozhodnutím zo dňa 22.09.1999, č. XXXXXXXXXXXXXX/X-XXXX/XX X priznal žalobcovi od 01.09.1999 výsluhový dôchodok podľa v sume 11.690,- Sk mesačne s tým, že doba služby rozhodujúca pre nárok a výšku výsluhového dôchodku je od 28.08.1970 do 31.08.1999, teda 29 rokov a 3 dni. Podľa oznámenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava zo dňa 26.06.2013 bola žalobcovi na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia zhodnotená doba služobného pomeru od 28.08.1970 do 31.08.1999. Na určenie sumy priznanej dávky výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 28 rokov. Doba služobného pomeru zaradená do I. a II. kategórie funkcií bola získaná od 28.08.1970 do 27.08.1972 – základná služba vo vojenskej škole (I. kat. funkcií), od 28.08.1972 do 17.07.1976 – ďalšia služba vo vojenskej škole (I. kat. funkcií) a od 18.07.1976 do 31.08.1999 – vojak z povolania (I. kat. funkcií). Dôchodkový vek žalobca podľa a s použitím ustanovenia o sociálnom zabezpečení dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, t. j. dňom 30.01.2008. Žalobca žiadosťou spísanou dňa 04.03.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 01.02.2013. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.08.2013 žalovaná podľa , , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01.02.2013 priznala žalobcovi starobný dôchodok v sume 335,90 eur mesačne. Žiadosťou zo dňa 17.08.2018, doplnenou dňa 18.10.2018, žalobca požiadal o prepočítanie starobného dôchodku, a to z dôvodu, že podľa jeho názoru malo byť krátenie podľa Dohovoru č. 128 vykonané zo sumy starobného dôchodku bez zvýšenia za dobu zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2018 podľa o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku zo dňa 17.08.2018. Toto rozhodnutie žalobca napadol odvolaním. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu prvýkrát rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.03.2019 tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2018. Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.03.2019 žalobca napadol správnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. -190 zo dňa 06.03.2020, právoplatným dňa 14.05.2020 tak, že rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.03.2019 zrušil z dôvodu podľa zákona a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne v ďalšom administratívnom (odvolacom) konaní generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.01.2021 odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu ústredia žalovanej zamietol a toto opätovne potvrdil. Aj toto rozhodnutie žalobca napadol na správnom súde, pričom Krajský súd Trnava rozsudkom č. k. – 207 zo dňa 05.05.2022 rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.01.2021 zrušil z dôvodu podľa zákona

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne o odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím.

22. Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu vyplýva, že žalobca získal aj dobu služby, aj dobu zamestnania vo všeobecnom systéme, a preto bolo potrebné najskôr vypočítať tzv. teoretickú výšku starobného dôchodku aj so zohľadnením období služby, ktoré by inak nemali byť vôbec zohľadnené, ako aj so zohľadnením hrubých zárobkov, ktoré počas doby služby žalobca dosiahol. Z takto zisteného teoretického starobného dôchodku bolo následne potrebné vypočítať v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 samotný starobný dôchodok vo výške, ktorá pripadá pomerne na doby zamestnania s vylúčením doby služby (ktorá bola zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku), a tak dospieť k sume starobného dôchodku, na ktorú mal žalobca nárok zo všeobecného systému.

23. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaná vypočítala sumu starobného dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) do vzniku nároku na starobný dôchodok vo výške 635,70 eur mesačne. Následne k tejto sume pripočítala sumu starobného dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok vo výške 39,19337 eur mesačne a dospela tak k sume starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok vo výške 674,90 eur mesačne. K takto určenej sume starobného dôchodku pripočítala podľa zvýšenie o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Za 1 829 dní dôchodkového poistenia pripočítala zvýšenie o 30,00 %, to je o 202,47000 eur mesačne. Sumu starobného dôchodku 877,40 eur mesačne určila ako súčet súm 674,90 eur a 202,47000 eur. Takto určenú sumu dôchodku následne žalovaná krátila podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Takýto postup bol však nesprávny.

24. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. To znamená, že súd môže prihliadnuť aj na také vady napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobca v žalobe nenamietal. Pokiaľ žalovaná v žalobcovom prípade postupovala tak, že zvýšila teoretickú sumu dôchodku o sumu starobného dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok, ako aj o ďalšie zvýšenie podľa , nepostupovala správne. Pre výpočet zvýšenia starobného dôchodku nie je možné zvyšovať „teoretickú výšku“ starobného dôchodku a tú následne krátiť podľa Dohovoru č. 128. Naopak, pri zvýšení je potrebné vychádzať z takej sumy starobného dôchodku, na akú vznikol nárok k 30.01.2008 (po už vykonanom krátení). Postup žalovanej, ktorá zvýšenie podľa týchto ustanovení pripočítala k teoretickej sume starobného dôchodku, potom viedol k tomu, že aj tieto zvýšenia podliehali kráteniu podľa Dohovoru č. 128. Takéto krátenie sa však mohlo vykonať len k 30.01.2008 pri zisťovaní, na aký starobný dôchodok žalobcovi vznikol nárok. Na krátenie ďalších nárokov získaných zo samostatných dôb zamestnania po prvom vzniku nároku na starobný dôchodok však už nebol žiaden dôvod (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. z 29. januára 2025, body 14 – 17). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila.

25. Rovnakým spôsobom žalovaná určila výšku starobného dôchodku žalobcu v rozhodnutí č. 530 130 2720 0 zo dňa 07.08.2013. Je síce pravdou, že toto právoplatné rozhodnutie žalovanej nebolo (ani nemohlo byť) predmetom preskúmania v tomto konaní, avšak pokiaľ žalobca neskôr požiadal o prepočítanie starobného dôchodku, pričom poukázal práve na nesprávny postup žalovanej pri krátení jeho dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru č. 128, žalovaná mala túto chybu odstrániť a dôchodok nanovo prepočítať správnym postupom (viď ods. 23. a 24. odôvodnenia rozsudku).

26. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu nebola doba štúdia v 1. a 2. ročníku na E. F. E. G. od 01.09.1968 do 31.07.1970, t. j. 699 dní započítaná ako I. kategória funkcií, k tomu súd uvádza, že čo sa týka doby štúdia na vojenských gymnáziách a vojenských stredných školách, táto problematika bola viackrát riešená Najvyšším súdom SR ako aj Najvyšším správnym súdom SR (napr. , , , ). Z už ustálenej judikatúry týchto súdov, potvrdenej Ústavným súdom SR (napr. ) vyplýva, že štúdium na vojenskej strednej odbornej škole (vrátane vojenského gymnázia) nie je službou vojakov z povolania, pričom toto štúdium sa do služby zarátava až momentom nastúpenia na základnú (náhradnú) službu, avšak nie z dôvodu štúdia na vojenskej strednej odbornej škole, ale z dôvodu vykonávania základnej (náhradnej) služby (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27.02.2023, sp. zn. ).

27. Pokiaľ žalobca poukazoval na ust. o sociálnom zabezpečení, súdu nie je celkom zrejmé, čo tým chcel žalobca dosiahnuť, keďže toto ustanovenie upravuje podmienky pre nárok na pomerný starobný dôchodok u pracovníka, ktorý bol zamestnaný po dobu kratšiu ako 25 rokov, ale najmenej 10 rokov, ak v čase trvania zamestnania dosiahol vek aspoň 65 rokov, čo však nie je prípad žalobcu.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa , a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Súd zároveň zrušil aj prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že trpí v zásade rovnakými vadami ako napadnuté rozhodnutie ( ). Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( veta prvá ). V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi žiadosť žalobcu o prepočítanie sumy jeho starobného dôchodku, pričom ustáli túto sumu starobného dôchodku (krátenú) ku dňu vzniku tohto nároku a až následne vykoná príslušné zvýšenia. Nadväzne vypočíta sumu starobného dôchodku aj podľa , výsledné sumy porovná a posúdi, či je dôvodné zvýšenie starobného dôchodku žalobcu.

29. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. tak, že mu priznal úplnú náhradu trov konania, keďže mal úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu ( ). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa ým Centrum právnej pomoci ( ).