Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/4/2026

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. C. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpeného verita, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 940 875, proti odporcovi: HALDY - PLUS, spol. s r.o., so sídlom Mierová 105, 066 01 Humenné, IČO: 36 475 467, zastúpenému TROŠČÁK advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Bayerova 15918/10B, 080 01 Prešov, IČO: 57 401 349, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. -46 zo dňa 17. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie Okresného súdu Prešov, č. k. -46 zo dňa 17. novembra 2025 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznáva.

II. Odporca má proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením vo výroku I. uložil odporcovi povinnosť umožniť navrhovateľovi do 10 dní od doručenia uznesenia súdu prvej inštancie v sídle odporcu v čase od 10,00 hod. do 12,00 hod. nahliadnuť a vyhotoviť si kópie dokumentov: peňažný denník za r. 2023 a r. 2024, pokladničná kniha za r. 2023 a r. 2024, inventarizácia pokladne za r. 2023 a r. 2024, zoznam bankových účtov s jednotlivými pohybmi na účtoch v r. 2023 a r. 2024 a inventarizácia majetku za r. 2023 a r. 2024. Výrokom II. rozhodol, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov konania proti odporcovi v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie uvedené v odseku 1. tohto uznesenia. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ uviedol, že je spoločníkom odporcu (s obchodným podielom o veľkosti 25 %) a vykonával funkciu konateľa odporcu do 8.10.2020. Navrhovateľ tvrdil, že od začiatku r. 2023 mu nie sú zo strany odporcu poskytované žiadne informácie o ekonomickom stave, činnosti a vnútorných procesoch odporcu a nie je mu umožnené nahliadať do účtovnej dokumentácie odporcu v dostatočnom rozsahu k určeniu ekonomickej a finančnej situácie a určeniu stavu jeho hospodárenia vo vzťahu k prognóze hospodárskeho výsledku na ďalšie obdobie. Poukazujúc na ust. §s. 1s. 1; 135 ods. 1; 135a ods. 1 (ďalej len „“) a bodu 1, bodu 3 stanov odporcu navrhovateľ uviedol, že má obavu, že u odporcu dochádza k neodbornému hospodáreniu s aktívami alebo k preskupovaniu a presmerovaním aktív, a k tlmeniu podnikateľskej činnosti, čím dochádza k poškodzovaniu práv jedného alebo viacerých spoločníkov odporcu. Po opakovaných osobných neúspešných pokusoch uplatnenia práv spoločníka písomne požiadal odporcu o poskytnutie informačnej súčinnosti. Vo výzve zo dňa 28.11.2024 žiadal písomnú informáciu o prehľade o zmluvných vzťahoch, v ktorých je odporca zmluvným partnerom s uvedením subjektov zmluvného vzťahu, predmetu zmluvného vzťahu, odmene/

nákladoch a doby trvania zmluvného vzťahu, ďalej účtovnú dokumentáciu vrátane uvedenia osoby, ktorá je poverená vedením účtovníctva, osobitne prehľad záväzkov pohľadávok odporcu, informáciu o hroziacich škodách, udelených plnomocenstvách, povereniach na zastupovanie spoločnosti a iné dôležité informácie s upozornením, že od 1.1.2023 nie sú navrhovateľovi poskytované žiadne informácie o ekonomickom stave činnosti a vnútorných procesoch odporcu. Odporca odpovedal oznámením zo dňa 5.12.2024, v ktorom sprístupnil navrhovateľovi zoznam leasingových a úverových zmlúv, neschválenú účtovnú závierku za r. 2023 a hlavnú knihu za obdobie 1-10/2024. Navrhovateľ argumentoval, že sa jedná o minimum poskytnutej dokumentácie v rámci splnenia práva spoločníka na informácie, z ktorej nie je možné vytvoriť si dostatočný obraz o ekonomickom stave spoločnosti, teda odporca vyhovel právu spoločníka na informácie nedostatočne. Navrhovateľ preto opakovane žiadal odporcu o doplnenie údajov žiadosťou o zaslanie zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 9.12.2024 a poskytnutie alternatívnej možnosti sprístupnenia požadovaných informácií. Na opakovanú výzvu navrhovateľa reagoval odporca oznámením zo dňa 13.2.2025, v ktorom uviedol, že k porušeniu práv spoločníka na poskytnutie informácií nedochádza a upozornil navrhovateľa na možný šikanózny spôsob výkonu práva spoločníka na informácie. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že k získaniu prehľadu o hospodárení spoločnosti by mal mať k dispozícii minimálne kompletnú účtovnú závierku, hlavnú knihu, účtovný denník, inventarizáciu účtov, zmluvy, zápisnice z rokovaní orgánov spoločnosti, iné základné listiny týkajúce sa spoločnosti a zároveň by mu malo byť umožnené nahliadať do prvotných dokladov spoločnosti v originálnom i aktuálnom znení, ak o to žiada. Poukázal, že ani jedna z účtovných závierok za r. 2023 a r. 2024 nebola schválená. Dôvodil, že zo strany odporcu dochádza od začiatku r. 2023 k porušovaniu jeho práv minimálne v rozpore s ust. , spoločenskej zmluvy odporcu, a to v súvislosti s porušovaním povinností konateľov odporcu v zmysle § a bodu 3 spoločenskej zmluvy odporcu. Mal za to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mu mohla vzniknúť závažná a značná neodstrániteľná škoda. Tvrdil, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému obmedzeniu práv odporcu, ale naopak k nahradeniu opomenutej zákonnej povinnosti sprístupniť spoločníkovi informácie o záležitostiach spoločnosti. Argumentoval, že na základe odôvodnenej obavy z jeho strany zo vzniku neodvrátiteľnej škody spoločníkom odporcu, ktorá je preukázaná výrazným poklesom hospodárskeho výsledku odporcu z verejne dostupných účtovných závierok odporcu za r. 2023 a r. 2024, je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov ako predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. (ďalej iba „CSP“). Dodal, že v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia hrozí reálne sťaženie, respektíve znemožnenie ďalšieho výkonu práv spoločníka.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. §. 1; 135a ods. 1 a podľa §. 1. 1. 1. 1spel k záveru, že navrhovateľ hodnoverne osvedčil, že je spoločníkom odporcu s obchodným podielom vo výške 25 %, čo vyplýva z informatívneho výpisu z obchodného registra. Z tohto postavenia mu prislúcha právo na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo nahliadať do jej dokladov podľa a podľa spoločenskej zmluvy odporcu. Ide o základné právo, ktoré mu umožňuje chrániť svoje majetkové záujmy ovplyvňované hospodárením spoločnosti.

4. Z predložených listín súdu prvej inštancie vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal výkonu svojho práva na informácie, na čo mu odporca poskytol údaje, ktoré neumožňujú vytvoriť si ucelený obraz o hospodárení spoločnosti. Navrhovateľovi bol sprístupnený zoznam leasingových a úverových zmlúv, neschválená účtovná závierka za r. 2023 a hlavná kniha za obdobie 1-10/2024. Takto obmedzený rozsah informácií nezodpovedá podľa súdu prvej inštancie právam spoločníka podľa ani povinnosti konateľov informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

5. Súd prvej inštancie mal hodnoverne osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, ktorá sa zakladá na skutočnosti vyplývajúcej z účtovnej závierky odporcu za obdobie r. 2023 a r. 2024, teda na výraznom poklese hospodárskeho výsledku v r. 2023 na sumu 149.416,- eur oproti predchádzajúcemu obdobiu 459.993,- eur, a následnému poklesu v r. 2024 na sumu – 330.762,- eur oproti predchádzajúcemu obdobiu 149.416,- eur. Dospel k záveru, že takáto zmena spolu s tvrdenou neexistenciou schválenej účtovnej závierky za r. 2023 a 2024 odôvodňuje obavu navrhovateľa zo vzniku značnej škody na hodnote jeho obchodného podielu a z obmedzenia možnosti uplatniť ďalšie práva spoločníka, najmä práva domáhať sa náhrady škody voči konateľom podľa § 135a Obchodného

zákonníka. Argumentoval, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by navrhovateľovi hrozilo reálne znemožnenie výkonu jeho práv, čo je v rozpore s princípom ochrany spoločníka vyplývajúcim z . Dodal, že nariadením opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do práv odporcu, nakoľko povinnosť sprístupniť doklady navrhovateľovi vyplýva zo zákona a spoločenskej zmluvy.

6. V posudzovanom prípade sa navrhovateľ domáhal sprístupnenia peňažného denníka, pokladničnej knihy, inventarizácie pokladne, zoznamu bankových účtov s pohybmi a inventarizácie majetku za r. 2023 a 2024. Podľa súdu prvej inštancie ide o základné účtovné doklady nevyhnutné na riadne posúdenie hospodárenia spoločnosti, jej likvidity a nakladania s majetkom. Peňažný denník a pokladničná kniha dokumentujú hotovostné operácie, inventarizácia pokladne a majetku preukazuje stav aktív a ich zmeny, a zoznam bankových účtov s pohybmi umožňuje kontrolu finančných tokov vrátane prípadného neprimeraného zaťaženia spoločnosti. Bez prístupu k týmto dokladom navrhovateľ nemôže podľa súdu prvej inštancie overiť, či nedošlo k porušeniu povinností konateľov podľa a ani uplatniť nároky na náhradu škody v mene spoločnosti, a to v súvislosti s preukázaným zhoršením hospodárskeho výsledku spoločnosti v rokoch 2023 a 2024. Preto považoval sprístupnenie uvedených dokumentov za primerané a nevyhnutné na ochranu práv navrhovateľa. Pri rozhodovaní vychádzal aj zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. (R 44/2019), podľa ktorého je nevyhnutné, aby spoločník mal prístup k účtovným dokladom spoločnosti, ak má uplatňovať svoje nároky voči konateľom alebo kontrolovať nakladanie s majetkom spoločnosti, pričom však právo spoločníka na informácie a na nahliadanie do dokladov spoločnosti nie je neobmedzené a podlieha určitým limitom.

7. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh je dôvodný, a preto nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť umožniť navrhovateľovi nahliadnuť do požadovaných dokladov v rozsahu uvedenom vo výroku odvolaním napadnutého uznesenia, v lehote do desiatich dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §; 262 ods. 1 tak, že navrhovateľovi, ktorý bol vo veci úspešný, priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie odporca z odvolacích dôvodov podľa e neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a teda neboli splnené zákonné predpoklady pre vydanie napadnutého uznesenia. Mal za to, že napadnutým uznesením bolo značne a neprimerane zasiahnuté do jeho práv bez riadneho meritórneho prejednania veci. Tvrdil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá ani len náležitosti v zmysle ust. , pretože z neho nie je zrejmé, že v čom spočíva potreba neodkladnej úpravy pomerov, absentuje opis skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Mal za to, že navrhovateľ neosvedčil svoje tvrdenia, práve naopak, preukázal nimi to, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dodal, že z judikatúry je zrejmé, že pasívne legitimovaným je odporca, a teda obchodná spoločnosť a nie jej konatelia, avšak navrhovateľom preukázané výzvy na poskytnutie informácií sú adresované fyzickým osobám ako konateľom a nie obchodnej spoločnosti. Už len z toho považoval za zrejmé, že navrhovateľ nepreukázal, že by žiadal o poskytnutie informácií od správneho subjektu (od obchodnej spoločnosti, v ktorej ako spoločník pôsobí), ale žiadal ich od fyzických osôb ako konateľov.

10. Ďalej odporca v odvolaní zdôraznil, že navrhovateľ sa mal svojho nároku domáhať žalobou vo veci samej, teda v riadnom konaní, a nie cez neodkladné opatrenie, čo je neprípustné a nesprávne, pretože na to nie sú splnené zákonné podmienky už z povahy veci, k čomu došla aj rozhodovacia prax súdov. V tejto súvislosti rozsiahlo citoval rozhodnutia odvolacích súdov (Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 27.2.2025 a sp. zn. zo dňa 4.10.2022, Krajského súdu v Trnave, sp. zn. zo dňa 18.11.2021), z ktorých vyplýva, že samotné tvrdenie navrhovateľa o porušovaní povinnosti v zmysle zo strany štatutárnych orgánov odporcu nemožno vyhodnotiť ako naplnenie jednej z kumulatívnych podmienok nariadenia neodkladného opatrenia, a to potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Účelom neodkladného opatrenia je totiž okamžitý zásah súdu, potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí byť bezodkladná a naliehavá. Neodkladné opatrenie nenahrádza žalobu vo veci samej, môže ju síce konzumovať, ale

nariadiť ho možno iba za splnenia uvedených zákonných predpokladov. S podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a s podaním žaloby vo veci samej nespája zákon tie isté zákonné náležitosti. Odporca preto tvrdil, že navrhovateľ sa mal svojho domnelého nároku domáhať žalobou vo veci samej, teda v riadnom konaní, a nie cez neodkladné opatrenie. Mal za to, že práva navrhovateľa nie sú nijako ohrozené, pretože mu boli poskytnuté tie informácie, na poskytnutie ktorých mal nárok. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za šikanózny a neopodstatnený, pričom argumentoval, že spoločník nemá nárok na poskytnutie tých informácií, o ktoré navrhovateľ žiada.

11. Napokon odporca poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.5.2019, ktoré je zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2019 (R 44/2019), v ktorom dovolací súd konštatoval, že nemožno dospieť k záveru, že oprávnenie spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa je koncipované rovnako široko, ako je to v prípade oprávnenia členov dozornej rady. Tento záver platí aj vtedy, ak spoločnosť nemá dozornú radu zriadenú. Na spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nemá zriadenú dozornú radu, neprechádzajú oprávnenia, ktoré zákon zveruje dozornej rade ako kontrolnému orgánu spoločnosti ( ), resp. jej jednotlivým členom ( ). Uzavrel, že sa nemožno domáhať nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s tým, ktorého sa možno domáhať vo veci samej klasickou žalobou na plnenie (právnej povinnosti vyplývajúcej spoločnosti z ust. voči jej spoločníkom) podľa ust. , čo sa plne vzťahuje na návrh žalobcu v tejto veci. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a odporcovi prizná nárok na náhradu trov konania.

12. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu, ktoré mu bolo doručené dňa 21.12.2025, nevyjadril.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

14. Odvolací súd považuje za podstatné primárne poukázať, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej ( ). Úlohou súdu pri rozhodovaní o takomto návrhu je individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov a či sú splnené aj ostatné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie a s prijatými závermi sa v odôvodnení rozhodnutia dôsledne vysporiadať, berúc pritom na zreteľ i to, že takýmto neodkladným opatrením sa de facto prejudikuje meritórne rozhodnutie a upravia sa pomery strán sporu predčasne bez toho, aby súd pristúpil k vykonaniu dokazovania podľa hlavy štvrtej .

15. Z odvolaním napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie vzhliadol potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo výraznom poklese hospodárskeho výsledku odporcu od roku 2023, pričom dôvodil, že rozsah informácií, ktoré navrhovateľovi odporca na základe jeho žiadostí poskytol, nezodpovedá právam spoločníka podľa ani povinnosti konateľov informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Doklady, ktoré navrhovateľ neodkladným opatrením žiadal sprístupniť sú podľa súdu prvej inštancie základnými účtovnými dokladmi nevyhnutnými na riadne posúdenie hospodárenia odporcu, jeho likvidity a nakladania s majetkom. Súd prvej inštancie dospel preto k záveru, že bez prístupu k týmto dokladom navrhovateľ nemôže overiť, či nedošlo k porušeniu povinností konateľov podľa a ani uplatniť nároky na náhradu škody v mene spoločnosti, a to v súvislosti s preukázaným zhoršením hospodárskeho výsledku spoločnosti v rokoch 2023 a 2024. Z uvedených dôvodov považoval sprístupnenie dokumentov za primerané a nevyhnutné na ochranu práv navrhovateľa a návrhu vyhovel.

16. Ťažiskovou argumentáciou odporcu v odvolacom konaní bolo, že navrhovateľ sa mal svojho nároku domáhať žalobou vo veci samej, teda v riadnom konaní, a nie cez neodkladné opatrenie.

17. Odvolací súd udáva, že neodkladné opatrenie je mimoriadny inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Pri rozhodovaní o takomto návrhu musí preto byť osvedčený hmotný nárok, ktorého ochrany sa navrhovateľ domáha a rovnako tak musia byť osvedčené aj skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami. Osvedčenie skutočností, odôvodňujúc nariadenie neodkladného opatrenia sa pritom posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín.

18. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Právna úprava v upúšťa od dovtedajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd neuloží povinnosť navrhovateľovi podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Zákonná úprava tak pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej ( ).

19. Odvolací súd posúdil všetky navrhovateľom uvádzané skutkové i právne argumenty týkajúce sa okamžitej a naliehavej potreby súdnej ochrany jeho nárokov a potreby okamžitého zásahu súdu za účelom úpravy vzájomných faktických a právnych vzťahov navrhovateľa a odporcu navrhovaným spôsobom a dospel k záveru, že tieto aj s ohľadom na odvolacie námietky odporcu neosvedčujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

20. Odvolací súd považuje za významné, že navrhovateľom tvrdený a osvedčený stav trvá od roku 2023 a jedná sa teda o dlhodobý stav, ktorého nápravy sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha až po viac ako dvoch rokoch od jeho vzniku. Preto v tomto prípade nemožno podľa odvolacieho súdu hovoriť o splnení požiadavky bezprostredne ohrozeného práva navrhovateľa neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu takto podaný návrh nemôže sledovať podstatu inštitútu neodkladného opatrenia ako takého. Na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade nepostačuje tvrdenie navrhovateľa, že výrazným poklesom hospodárskeho výsledku odporcu z verejne dostupných účtovných závierok odporcu za r. 2023 a r. 2024 je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov ako predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. . Právo navrhovateľa nahliadnuť do dokladov spoločnosti vyplývajúce z ust. podľa odvolacieho súdu nedosahuje naliehavú mieru potreby úpravy, aby bolo nevyhnutné na vynútenie splnenia tohto práva nariadiť neodkladné opatrenie konzumujúce vec samú, teda rozhodnúť prostredníctvom osobitného procesného postupu, ktorého povaha má prvky výnimočnosti v rámci súdnych rozhodnutí. S poukazom na uvedené považuje odvolací súd za dôvodné prisvedčiť odporcovi, že navrhovateľ sa mal svojho nároku domáhať žalobou vo veci samej, teda v riadnom konaní a nie cez neodkladné opatrenie.

21. Účelom neodkladného opatrenia v prejednávanej veci nebola len dočasná úprava pomerov sporových strán, ale navrhované neodkladné opatrenie malo byť konečným rozhodnutím, ktorého nariadením by bola odporcovi uložená povinnosť umožniť navrhovateľovi nahliadnuť a vyhotoviť si kópie navrhovateľom špecifikovaných dokumentov, ktoré splnenie povinnosti odporcu by už nebolo predmetom meritórneho súdneho konania. Pritom podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa reálne ohrozené. Navrhovateľ neosvedčil v intenzite potrebnej pre účely úspechu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia existenciu takého správania odporcu, ktoré by viedlo k presvedčeniu o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľom nebolo teda podľa odvolacieho súdu osvedčené, že navrhované neodkladné opatrenie je jediným logickým právnym prostriedkom na predídenie v návrhu opísanej ujmy navrhovateľovi. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že považuje za podstatné prihliadať na to, že inštitút neodkladného opatrenia konzumujúceho vec samú, je výnimočný inštitút civilného konania, z ktorého dôvodu je použiteľný výlučne len tam, kde je jediným reálne fungujúcim prostriedkom.

22. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď považoval za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania pred

súdom prvej inštancie nepriznal (odporcovi v konaní pred súdom prvej inštancie podľa obsahu spisu trovy konania nevznikli).

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

24. Záverom odvolací súd len na okraj k postupu súdu prvej inštancie poznamenáva, že pokiaľ nariadi neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samú a nerozhodne o jeho časovom obmedzení, má osobitným výrokom poučiť stranu, ktorej sa týmto neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených ( ). V rámci tohto osobitného výroku súd prvej inštancie uvedie strany a predmet konania vo veci samej tak, aby sa mohla poučená strana efektívne domáhať prípadnej procesnej obrany ( ). Z odvolaním napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie túto svoju povinnosť opomenul.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ust. . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa . V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).