Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/53/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov - predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a členov senátu JUDr. Petra Dumana a JUDr. Róberta Foltána v sporovej veci žalobcu: G. V., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, L., zast.: JUDr. Zuzana Srnáková, advokátka, Podbrezovská 39, Bratislava, proti žalovanej: DASMOL s. r. o., Športová 5274/43, Senica - Čáčov, IČO: 46 993 011, zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Senica z 30.08.2021, č. k. -79, takto

rozhodol:

I. Napadnuté uznesenie sa mení tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení:

„Žalovaná je povinná umožniť žalobcovi v kancelárii žalovanej na adrese Hadovská cesta, Komárno, budova StartUp, nahliadnuť do listinných alebo elektronických verzií všetkých účtovných dokumentov žalovanej, a to:

- výpisov zo všetkých bankových účtov žalovanej za obdobie od 1.1.2019 do dátumu rozhodnutia,

- príjmových a výdavkových pokladničných dokladov vystavených žalovanou alebo adresovaných žalovanej a ostatných účtovných dokladov k pokladni žalovanej za obdobie od 1.1.2019 do dátumu rozhodnutia,

- Účtovných kníh - Hlavná kniha analytickej evidencie - podrobný výpis - vedená žalovanou, denníky žalovanej (Pokladničný denník, Denník prijatých (dodávateľských) faktúr, Denník odoslaných (vystavených faktúr) vedených žalovanou, to všetko za obdobie od 1.1.2019 do dátumu rozhodnutia,

- Knihy pohľadávok a záväzkov žalovanej za obdobie od 1.1.2019 do dátumu rozhodnutia,

- faktúr vystavených žalovanou za obdobie od 1.1.2019 do dátumu rozhodnutia,

- faktúr prijatých žalovanou za obdobie od 1.1.2019 do dátumu rozhodnutia,

- zoznam žalovanou prijatých faktúr za obdobie od 1.1.2019 do dátumu rozhodnutia,

- personálnej a mzdovej agendy žalovanej za obdobie od 1.1.2019 do dátumu rozhodnutia,

- daňové priznanie pre DPH za obdobie od 1.1.2019 do dátumu rozhodnutia,

- daňové priznania pre daň z príjmu za obdobie od 1.1.2019 do dátumu rozhodnutia,

- všetkých zmlúv, v ktorých je jednou stranou žalovaná, a ktoré boli uzavreté v období od 1.1.2019 do dátumu rozhodnutia,

- dokumentácie, na základe ktorej bola v hlavnej knihe analytickej evidencie žalovanej k 1.1.2019 zaúčtovaná na účte 518 020 provízia vo výške 785 248,92 Eur ako aj dokladu o jej úhrade,

- dokumentácie, na základe ktorej bola v hlavnej knihe analytickej evidencie žalovanej k 1.1.2020 zaúčtovaná na účte 518 020 provízia vo výške 550 272,02 Eur ako aj dokladu o jej úhrade,

- dokumentácie, na základe ktorej bola v hlavnej knihe analytickej evidencie žalovanej k 1.1.2021 zaúčtovaná na účte 479 999 provízia vo výške 613 344,16 Eur ako aj dokladu o jej úhrade a vyhotoviť si zo sprístupnených dokumentov výpisy, odpisy a kópie, vrátane obrazových záznamov.

Žalovaná je povinná poskytnúť žalobcovi v listinnej alebo elektronickej forme informácie:

- o všetkých uskutočnených zápočtoch žalovanej za obdobie od 1.1.2019 do dátumu rozhodnutia,

- o všetkých hotovostných platbách žalovanej uskutočnených za obdobie 1.1.2019 do dátumu rozhodnutia,

- o všetkých prebiehajúcich súdnych sporoch, ktorých je účastníkom žalovaná.“

sa zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej povinnosť umožniť žalobcovi nahliadnuť do všetkých dokumentov žalovanej a poskytnúť žalobcovi informácie v rozsahu podľa prvých dvoch výrokových viet napadnutého uznesenia a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu 100 % trov konania.

2. Žalobca svoj návrh vecne odôvodnil tým, že je spoločníkom a majiteľom 50 % obchodného podielu v žalovanej spoločnosti. Z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd medzi spoločníkmi, ako aj odôvodnených obáv žalobcu o zneužívaní práv, či už zo strany konateľa alebo druhého spoločníka žalobca žiadal o sprístupnenie účtovných dokladov v žalovanej spoločnosti. Žiadosť žalobcu zostala bezvýsledná. Má dôvodné podozrenie, že osoby konajúce v mene spoločnosti poskytujú plnenia tretím osobám bez právneho dôvodu, resp. bez protiplnenia. Z uvedeného dôvodu žiadal pomery v žalovanej spoločnosti bezodkladne upraviť. Je presvedčený o tom, že prostredníctvom vydania neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, keďže podaním žaloby na plnenie by sa nedosiahlo ochrany jeho práv v primeranom čase, a žalovanej by tým poskytol neobmedzený priestor na porušenie jeho práv. Žalovaná s vydaním neodkladného opatrenia nesúhlasila. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa nej neobsahuje riadny, vykonateľný petit. Tvrdila, že v danom prípade nie pasívne vecne legitimovaným subjektom. Nie je daná potreba naliehavosti a nevyhnutnosti, keďže ide len o domnelú obavu, že žalobca je ohrozený v otázke rozhodovania za spoločnosť. Rozhodovať mu prináleží výlučne na valnom zhromaždení. Žalobca navyše duplicitne žiada sprístupnenie časti dokumentácie, ktorá mu bola už zaslaná prostredníctvom emailu.

3. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie mal na účely konania o neodkladnom opatrení za osvedčené, že žalobca je vlastníkom 50 % podielu na základnom imaní žalovanej. Právo podieľať sa na riadení a kontrole vykonáva prostredníctvom svojho hlasovania na valnom zhromaždení i predkladania návrhov na valnom zhromaždení, ktoré sa riadenia a kontroly spoločnosti dotýkajú. Spoločník má na základe (ďalej len „“) zákonné právo požadovať od konateľa, aby mu bolo umožnené do dokladov spoločnosti nahliadnuť. Dokladmi, ktoré môžu byť predmetom tohto nahliadnutia, sú všetky doklady, ktoré súvisia s fungovaním spoločnosti a s realizáciou predmetu jej činnosti, najmä účtovné doklady a zmluvy, ktoré uzatváral konateľ žalovanej spoločnosti resp. konatelia. Pokiaľ je takéto právo spoločníkovi obmedzené alebo upierané, môže sa ho spoločník domáhať cestou súd. Súd prvej inštancie odkázal aj na závery rozsudku NS SR sp. zn. , v zmysle ktorého v spore, v ktorom sa spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným domáha svojho zákonného práva na informácie a možnosti nahliadať do dokladov spoločnosti je pasívne legitimovaná spoločnosť, nie jej konateľ.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ustanovení a nasl. (ďalej len „“) a , a a dospel k záveru, že žalobca má v súlade s právo požadovať informácie od konateľa spoločnosti a ten je povinný mu takéto informácie poskytnúť. Keďže žalovaná uvedenú povinnosť napriek viacerým výzvam nesplnila a existuje podozrenie, že v spoločnosti chýbajú finančné prostriedky a že osoby konajúce v menej spoločnosti poskytujú plnenia tretím osobám bez právneho dôvodu (tieto tvrdenia žalobcu žalovaná vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - bez výzvy súdu prvej inštancie - nepoprela) dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade je odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov. Nariadením neodkladného opatrenia (práva na sprístupnenie dokumentácie a informácie požadovaných žalobcom) možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, a navyše je touto formou je možné docieliť trvalú, resp. konečnú úpravu spornej záležitosti. Taktiež možno odvrátiť hroziacu majetkovú ujmu, resp. zabrániť zväčšeniu jej rozsahu v prípade, že sa naplnia podozrenia z protiprávnej činnosti. Sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže predmetom konania vo veci samej nie je peňažná pohľadávka

žalobcu voči žalovanej spoločnosti, čo je inak podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcovi ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanej.

5. Žalovaná sa proti tomuto uzneseniu odvolala z dôvodov uvedených v , , a a navrhla, aby ho odvolací súd zrušil alebo zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne. Najvyšší súd SR okrem iného stanovil, že právo spoločníka nie je absolútne a podlieha posúdeniu primeranosti (jeho výkonu), avšak súd prvej inštancie bez ďalšieho pristúpil k definitívnemu rozhodnutiu a právo spoločníka podľa v predmetnom prípadne individuálne neposudzoval, resp. neposudzoval spôsobom, ktorý sa s uvedeným právom má spájať. Vydaním neodkladného opatrenia sa vytvoril nenávratný stav, ktorý môže zanechať nepriaznivé následky pre žalovanú spoločnosť. Splnenie požiadavky posúdenia primeranosti by vyžadovalo viesť konanie vo veci samej. Súd prvej inštancie pochybil, keď nariadil neodkladné opatrenie aj v súvislosti s informáciami, ktoré sa týkajú bežného chodu žalovanej, na ktoré sa ustanovenie neuplatňuje. Za nesprávne odvolateľka považovala aj to, že ju súd prvej inštancie nepoučil podľa a napadnuté uznesenie tiež nespĺňa požiadavky stanovené . Žalobca je polovičným spoločníkom a v tomto prípade mu práva riadiť a kontrolovať činnosť spoločnosti len v rámci rozhodovania na valnom zhromaždení. Z dôvodu právnej istoty žalovaná v celom rozsahu poprela tvrdenia žalobcu. Žalobca spolu s ďalšími osobami konali a naďalej iniciatívne konajú spôsobom, ktorý je v rozpore so záujmami spoločnosti a smeruje k majetkovej a nemajetkovej ujme. Časť požadovanej dokumentácie bola žalobcovi, ako aj druhému spoločníkovi zaslaná, s tým, že žalobca si zásielku neprevzal.

6. Žalobca navrhol napadnuté unesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to najmä z dôvodu, že je evidentné, že sa žalovaná úmyselne vyhýba splneniu povinnosti a odmieta dobrovoľne umožniť žalobcovi nahliadnuť do dokladov spoločnosti. Tvrdenia žalovanej považoval za nesprávne. Je pravda, že žalovaná sa snažila vec riešiť zmierlivou cestou, ale jej prísľuby o poskytnutí požadovaných dokumentov neboli splnené. Je presvedčený o tom, že žalovaná sa len snaží získať čas a obmedziť žalobcovi výkon práv spoločníka. Pokiaľ by podal žalobu vo veci samej, neboli by dostatočne ochránené jeho práva, pretože súdny spor by mohol trvať neprimerane dlho. Nie je mu jasné, z ktorých ustanovení vyplývajú tvrdenia žalovanej o tom, že spoločník má právo riadiť a kontrolovať činnosť spoločnosti len v rámci rozhodovania na valnom zhromaždení. Odkázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. , ktorý bol potvrdený Krajským súdom Bratislava, sp. zn. , z ktorých vyplýva, že uvedené práva možno realizovať tak na valnom zhromaždení, ako aj mimo neho. Záverom spochybnil zaslanie časti požadovaných dokumentov zo strany žalovanej.

7. Žalovaná v replike opätovne poprela tvrdenia žalobcu a zotrvala na tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní a vo vyjadrení. Žalobca vo vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, a preto sa žalovaná z dôvodu hospodárnosti konania k nim nevyjadrila. V danom prípade je medzi stranami sporu sporná najmä právna otázka výkladu práva, a to a s tým súvisiace procesné ustanovenie upravujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná opätovne zopakovala, že došlo k porušeniu procesných predpisov zo strany súdu prvej inštancie. Žalobcovi umožnila v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia nahliadnuť do dokumentov spoločnosti, no žalobca sa nedostavil, o čom žalovaná predkladá protokol podpísaný konateľom žalovanej a dvoma jej zamestnancami. Zároveň oznámila, že podala trestné oznámenie na žalobcu a svojho bývalého zamestnanca vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu krivého obvinenia.

8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [ ], preskúmal napadnuté uznesenie v napadnutom rozsahu ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.

9. Podmienky nariadenia neodkladného opatrenia sú ustanovené v ustanoveniach a , podľa ktorého môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V konaní o neodkladnom opatrenie nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej; na jeho nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej a neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov.

Potreba bezodkladnej úpravy pomerov znamená, že bez takejto úpravy by došlo k nezvratnému alebo aspoň ťažko zvrátiteľnému zásahu do práv ohrozeného subjektu alebo do existujúceho stavu, takže konanie vo veci samej by stratilo ďalší zmysel, resp. by bolo neúčelné. Zo znenia a , ale aj z potom možno vyvodiť, že je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, v zmysle ktorej „potreba bezodkladnej úpravy pomerov“ si vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku, ktorý navrhovateľ neodkladného opatrenia uplatňuje (bude uplatňovať) vo veci samej, a osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by bez neodkladného opatrenia hrozila. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne; ak nie je splnená čo len jedna z nich, nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov a neodkladné opatrenie nemožno nariadiť.

10. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k názoru, že žalobca osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nariadením neodkladného opatrenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, teda zabezpečenie realizácie zákonného práva žalobcu, navyše možno touto formou dosiahnuť trvalú, resp. konečnú úpravu spornej záležitosti a možno odvrátiť hroziacu majetkovú ujmu, resp. zabrániť zväčšeniu jej rozsahu v prípade, že sa naplnia podozrenia z protiprávnej činnosti osôb konajúcich v mene žalovanej spoločnosti. Z obsahu návrhu možno vyvodiť, že dôvodnosť návrhu vidí žalobca v podstate v tom, že od konateľa žalovanej spoločnosti - Ing. Vrbického, ani od druhého spoločníka Mgr. Šafárika nedostal napriek svojim viacerým pokusom uspokojivé vysvetlenie k podozreniu, ktoré žalobca nadobudol v období augusta až októbra 2019, že osoby konajúce v mene žalovanej spoločnosti poskytujú plnenia tretím osobám bez právneho dôvodu, resp. bez reálneho protiplnenia. Konateľ žalovanej totiž v tom období oznámil žalobcovi, že v žalovanej spoločnosti chýbajú peniaze (najprv 40.000 €, potom 60.000 €, potom 90.000 € a nakoniec až 109.000 €). Keď žalobca vyjadril podozrenie, či peniaze nepoužil konateľ, tento sa začal vyhýbať stretnutiu so žalobcom, prestal s ním komunikovať a zdvíhať mu telefón. Napriek žiadosti žalobcu konateľ žalobcu nezvolal mimoriadne valného zhromaždenie, a preto tak musel učiniť sám žalobca. Z dôvodu obáv, že konateľ, resp. druhý spoločník zneužívajú svoje práva, doručil žalobca konateľovi a druhému spoločníkovi žiadosť o sprístupnenie účtovných dokladov žalovanej spoločnosti, ktorej bolo vyhovené len čiastočne. Konateľ žalovanej sa na mimoriadne valné zhromaždenie nedostavil a druhý spoločník odmietol zahlasovať za návrhy žalobcu. Potrebu bezodkladného zásahu súdu odôvodňoval žalobca jednak neprimeranou priemernou dĺžkou konania v obchodných veciach, ktorý by poskytol „neobmedzený“ časový priestor na zotrvaní v porušovaní práv žalobcu a jednak tým, že konateľovi žalovanej ako osobe dôvodne podozrivej z protiprávnej činnosti treba čo najviac zúžiť priestor na prípadnú manipuláciu s dokladmi žalovanej.

11. Za týchto okolností bolo preto povinnosťou žalobcu osvedčiť existenciu konania žalovanej, ktoré je spôsobilé privodiť mu bezprostrednú ujmu. Osvedčenie nevyžaduje takú mieru presvedčenia súdu o pravdivosti osvedčovaných skutočností, ako dokázanie, avšak podmienka osvedčenia určitej skutočnosti nie je splnená len tým, že ju strana tvrdí. Hodnoverné osvedčenie znamená, že tvrdenie musí byť vysoko pravdepodobné (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1106).

12. Z návrhu však nie je na prvý pohľad ani zrejmé, v čom vidí vôbec žalobca hrozbu bezprostrednej ujmy. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v tejto súvislosti len skonštatoval, že pokiaľ ide o skutkové tvrdenia spočívajúce v podozrení žalobcu z chýbajúcich peňazí spoločnosti, tieto protistrana nepoprela a napriek tomu, že sa žalovaná vyjadrovala k návrhu (bez výzvy súdu), neodôvodnila, z akého dôvodu nebolo umožnené žalobcovi napriek opakovaným výzvam nahliadnuť do požadovaných dokladov (bod 18 napadnutého uznesenia). Súd prvej inštancie potom na základe podozrení žalobcu dospel k záveru, že je odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov. Z týchto skutkových záverov, ale ani zo žalobcom prednesených tvrdení však nemožno zistiť, v čom konkrétne spočíva hrozba bezprostrednej ujmy, ktorá by mala vyvolať potrebu neodkladného zásahu súdu do pomerov strán v podobe uloženia povinnosti žalovanej sprístupniť žalobcovi doklady a informácie týkajúce sa žalovanej spoločnosti. Pokiaľ ide o možné poškodzovanie záujmov žalobcu ako spoločníka žalovanej (ktoré možno vyčítať zo žalobcovho odkazu na prípadný nárok na náhradu škody spôsobenej konateľom žalovanej), žalobca nadobudol svoje podozrenia pred vyše dvoma rokmi a konateľ mu osobne oznámil chýbajúce peniaze pred viac ako rokom. Žalobca sa síce (márne) dožadoval vysvetlenia v tejto súvislosti, to však nič nevypovedá o tom, že mu z týchto podozrení hrozí bezprostredná ujma. Inak povedané, žalobca svoj návrh odôvodnil len podozrením, že konateľ žalovanej sa dopustil protiprávnej činnosti (poskytovanie plnenia tretím osobám bez právneho dôvodu, resp. bez protiplnenia) v roku 2019. Z návrhu, ani z

listinných dôkazov predložených žalobcom ale nevyplýva, že by konateľ takto konal aj v nasledujúcom období. Žalobca v tomto smere nepredniesol žiadne relevantné tvrdenia.

13. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď vôbec neskúmal časovú súvislosť medzi podozreniami žalobcu, konaním konateľa a podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ako už bolo uvedené, potreba bezodkladnej úpravy pomerov podľa znamená, že bez takejto úpravy by došlo k nezvratnému alebo aspoň ťažko zvrátiteľnému zásahu do práv ohrozeného subjektu alebo do existujúceho stavu, takže konanie vo veci samej by stratilo ďalší zmysel, resp. by bolo neúčelné. Cieľom neodkladného opatrenia je teda vždy poskytnúť ochranu pred prebiehajúcimi alebo bezprostredne hroziacimi zásahmi. Ak žalobca odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tvrdeným zásahom, ku ktorému došlo viac ako dva roky pred podaním návrhu, a neosvedčil, že by tieto zásahy trvali alebo by hrozilo ich opakovanie, potom tu nie je potreba pomery strán upravovať bezodkladne. Žalobca totiž môže v riadnom civilnom sporovom konaní uplatňovať svoje nároky z už vykonaného zásahu s tým, že sa nebude vôbec vystavovať riziku nezvratného alebo ťažko zvrátiteľného zásahu do svojich práv, pred ktorým by ho bolo potrebné chrániť neodkladným opatrením.

14. V kontexte potreby bezodkladného zásahu v podobe neodkladného opatrenia je žalobcova poznámka, že sprístupnenie dokladov a poskytnutie informácií je predpokladom úspešného uplatňovania nároku na náhradu škody, ktorú žalovanej spoločnosti, resp. aj žalobcovi ako jej spoločníkovi pravdepodobne spôsobil konateľ žalovanej, zavádzajúca. Okrem toho, že sama táto skutočnosť nie je dôkazom naliehavosti (hoci môže súvisieť s dôvodnosťou nároku), žalobca si tu zjavne zamieňa inštitút neodkladného opatrenia so zabezpečením dôkazu alebo dôkazného prostriedku.

15. Ak žalobca vidí potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v tom, že ak by sa splnenia povinnosti poskytnúť informácie a doklady domáhal cestou klasickej žaloby na plnenie, konateľovi žalovanej by sa umožnilo zotrvať v porušovaní práv žalobcu takmer neobmedzene, opäť tu nie je zrejmé, v čom má spočívať ujma žalobcu, teda ktoré konkrétne práva žalobcu sa porušujú a ako sa to prejavuje v jeho majetkovej alebo inej sfére. Platí to, čo odvolací súd spomenul vyššie, a síce, že z tvrdení žalobcu vyplýva nanajvýš porušenie jeho práva na informácie (nárok), ale nie hrozba bezprostrednej ujmy. Porušenie práva je v zásade základom pre podanie a úspech klasickej žaloby, nie neodkladného opatrenia, ktorého účelom je reagovať na hrozbu ujmy (pozri v tomto zmysle CSACH, K.: Právo spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným na informácie po R 44/2019. In: Súkromné právo, č. 4/2021, s. 143).

16. V súvislosti s právami žalobcu ako spoločníka odvolací súd navyše poznamenáva, že nemožnosť riadne ich vykonávať napríklad aktívnou účasťou a hlasovaním na valnom zhromaždení, ktoré sa mimochodom konalo už 07.07.2021, teda pred podaním návrhu, by za okolností danej veci nenapravilo ani poskytnutie požadovaných dokladov a informácií, pretože bez hlasov druhého spoločníka nie je žalobca objektívne schopný docieliť prijatie ním navrhovaných rozhodnutí (odvolanie konateľa žalovanej spoločnosti, uloženie povinnosti rešpektovať právo žalobcu na informácie, atď.). V tomto zmysle by sa požadované neodkladné opatrenie míňalo účinkom.

17. Keďže žalobca neosvedčil hrozbu bezprostrednej ujmy, nie je potrebné pomery medzi stranami bezodkladne upravovať.

18. Zo všetkých týchto dôvodov je zrejmé, že neboli splnené podmienky podľa , a preto mal súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa zamietnuť. V dôsledku toho odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil ( ods. ) tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol [ v spojení s ].

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s vychádzajúc z toho, že nárok na náhradu trov konania, ktoré sa vydaním tohto uznesenia odvolacieho súdu končí ( ), má úspešná strana sporu, ktorou je žalovaná. Odvolací súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi za prvoinštančné, ako aj odvolacie konanie v celom rozsahu.

20. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady .