Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/69/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudcom Mgr. Tomášom Kelnerom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. Z., narodená XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: T.. O. Z., narodená XX.X.XXXX, bytom W. XX, X., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, a otca: T.. art. T. Z., narodený XX.X.XXXX, bytom O. 3, X., zastúpený: JUDr. Lenka Gajarská - TranslEN, so sídlom Horné bašty 25, Trnava, o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, takto

r o z h o d o l :

I Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Maloletá H. Z., nar. XX.X.XXXX sa zveruje na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou H.:

- každý nepárny kalendárny víkend v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod.,

- každý kalendárny týždeň v stredu od 15.30 hod. do 18.30 hod.,

- počas letných prázdnin každý utorok a stredu od 15.30 hod. do 19.30 hod. a každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 09:00 hod do 19:30 hod.,

s tým, že prevzatie maloletej sa uskutoční v školskom zariadení, ktoré maloletá aktuálne navštevuje. V prípade že sa maloletá v čase začatia starostlivosti otca nebude nachádzať v školskom zariadení, prevzatie a odovzdanie maloletej sa uskutoční v mieste bydliska matky.

V prípade ak nedôjde k styku otca s maloletou z dôvodu na strane maloletej, najmä z dôvodu choroby, matka sa zaväzuje poskytnúť náhradný termín styku otca s maloletou v rovnakom rozsahu.

II Otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. od 02.10.2023 sumou vo výške 280 eur mesačne k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

III Zročné výživné za obdobie od 02.10.2023 do 31.01.2026 vo výške 1 016,03 eur je otec povinný uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie čo i len jedinej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

IV Štátu sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 1 308,77 eur, pričom matka a otec sú povinní zaplatiť štátu podľa pripojeného príkazu na úhradu každý vo výške 654,38 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Návrhom zo dňa 02.10.2023 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva k maloletému dieťaťu - H. Z., narodená XX.X.XXXX (ďalej len „maloletá“) tak, že (i) súd zveruje maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, (ii) otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumu 350 eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2023, ktorú sumu je otec povinný platiť k rukám matky maloletej vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca, (iii) otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod., v prítomnosti matky a (iv) súd priznáva matke nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 2 Návrh matka odôvodňovala najmä tým, že na tunajšom súde je podaný návrh na rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva. Od roku 2021 rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a o maloletú sa výlučne starám matka; otec sa s maloletou stretáva len sporadicky a nepravidelne prispieva na jej výživu. Matka sa pokúšala o uzatvorenie rodičovskej dohody, ktorá reflektovala faktický stav, otec nesúhlasil kvôli požadovanej výške výživného. K majetkovým pomerom otca uviedla, že otec má ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore umelecký dizajn a v minulosti pracoval aj v Rakúsku, pričom zamestnania sa vzdal po tom, ako som oznámila úmysel rozviesť sa. V súčasnosti pracuje len príležitostne na brigádach. Zároveň je väčšinovým spoluvlastníkom rodinného domu s pozemkom v obci Rajka (Maďarsko), ktorý prenajíma, pričom presná výška nájomného matke nie je známa. Maloletá v septembri 2023 nastúpila do materskej školy. Matka ukončila rodičovskú dovolenku, je bez príjmu a je vedená ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Matka má ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v obore psychológia, poberá rodinný prídavok na maloletú. Mesačné výdavky matky sú 430,62 eur za bývanie, výdavky na maloletú v sume 795 eur (strava 220 eur, drogéria 50 eur, lieky a lekár 50 eur, oblečenie 60 eur, výlety 80 eur, kreatívne potreby 50 eur, školné v MŠ 75 eur + 80eur jednorazovo v septembri, stravné 70 eur, krúžky 60 eur. 3 K návrhu manželka doložila splnomocnenie, sobášny list, rodný list, platobný doklad SIPO, poštový poukaz ZSE, doklad o úhrade obedov a školného, doklad o úrade výživného z august 2022 a júl 2023. Počas konania matka výdavky aktualizovala a doložila listinné dôkazy o vykonaných platbách. Matka doložila súdu pracovnú zmluvu, vrátane preukázania príjmu. 4 Otec sa k návrhu matky vyjadril dňa 02.11.2023 tak, že v spoločnej domácnosti nebývajú od januára 2023. Dôvodom odchodu zo spoločnej domácnosti boli hádky, najmä ohľadom svokry - matka matky maloletej, s ktorou bývali. Od odchodu otca matka bránila v styku maloletej s otcom. Otec drogy neužíva, je bezúhonný (doložil výpis z registra trestov a negatívny test na prítomnosť drog). Nesúhlasil so zverením maloletej do výlučnej starostlivosti matky, žiadal o striedavú starostlivosť, navrhol znalecké dokazovanie. Otec namietal matkou deklarované výdavky na maloletú, ktoré považoval za nadhodnotené, najmä za stravu, pričom ostatné výdavky, tvrdil, že matka výdavky nepreukázala. Otec je zamestnaný ako školník s čistým príjmom 934 eur. (oznámenie o výške platu), v období od 06.06.2023 do 28.08.2023 bo otec nezamestnaný a bez akéhokoľvek príjmu, v období od 14.02.2023 do 05.06.2023 bol otec zamestnaný ako technik v spoločnosti T. Q. R., so sídlom Betriebsstraße 3, A-2412 Wolfsthal, kde dosahoval čistý príjem cca 1 750 eur (doložil pracovnú zmluvu a výplatné pásky), v období od 14.06.2022 do 13.02.2023 bol otec nezamestnaný, pričom mu bola poskytovaná podpora v nezamestnanosti. Otec nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá rodičovský príspevok, nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem tej k H.i, a to ani k inej plnoletej osobe. Otec je vlastníkom motorového vozidla zn. SAAB, rok výroby 2004, EČV: X 1 rodičovského rodinného domu s pozemkom v obci L., okres U., LV č. XXX. Dom v obci G. v T. - schátraná nehnuteľnosť kupovaná na investičné účely, keďže na vedľajších parcelách mala začať investičná výstavba nových rodinných domov súkromným developerom, čo sa však neudialo. Otec má priemerné mesačné výdavky: bývanie 50 eur, splátka úveru na kúpu domu v obci Rajka (Maďarsko) 280 eur, auto (palivo, zákonná poistka) 30 eur, strava 100 eur, doprava do práce a späť 50 eur, hygiena 10 eur, oblečenie 20 eur, mobilný telefón, internet 16 eur. Otec platí na výživu maloletej mesačne sumu 200 eur, pričom v čase, keď zarábal v Rakúsku prispieval matke na bývanie sumou 350 eur mesačne. 5 Podľa o rodine (ďalej len „“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme

maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane. 6 Podľa , rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 7 Podľa , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 8 Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom súdneho spisu: návrh, vyjadrenia rodičov, vrátane predložených listinných dôkazov, zápisnica z ISR, čiastočná rodičovská dohoda, znalecký posudok, výsluch účastníkov a zistil nasledovný skutočný stav veci: Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že účastníci konania sú rodičia maloletej H., pričom nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej sa nevedeli dohodnúť, preto matka podala návrh na súd. 9 V prejednávanej veci bol na návrh rodičov vypracovaný znalecký posudok znalcom Mgr. et Mgr. Martinom Balkom č. 32/2025, pričom z jeho záverov vyplýva, že Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že maloletá H. je z psychologického hľadiska v kompenzovanom psychickom stave bez prítomnosti psychopatologickej symptomatiky, so zachovaným sociálnym adaptačným potenciálom a nadpriemernými rozumovými schopnosťami. Znalec konštatuje, že ide o senzitívne dieťa, ktoré výrazne vníma napätie a konfliktné interakcie medzi rodičmi; anticipácia nepriateľských postojov a konfliktná komunikácia rodičov u nej vyvolávajú subjektívny diskomfort a konflikt lojality. Z uvedeného vyplýva, že samotný rodičovský konflikt predstavuje pre maloletú významnú psychickú záťaž a môže negatívne vplývať na jej emocionálnu pohodu. Znalecké skúmanie potvrdilo, že vzťah maloletej k matke je kvalitný, stabilný a emočne sýtený; matka predstavuje pre maloletú primárnu vzťahovú osobu a zdroj pocitu bezpečia. Maloletá v jej prítomnosti prejavuje spontánne pozitívne emócie a cíti sa pokojne a bezpečne. Naopak, vzťah k otcovi je vytvorený, avšak menej pevný a menej emočne sýtený, pričom neboli zistené rušivé zážitky alebo negatívne skúsenosti, ktoré by tento vzťah narúšali. Maloletá sa cíti komfortne vo výchovnom prostredí matky a širšieho rodinného zázemia. Znalec zároveň nezistil manipuláciu zo strany jedného rodiča smerujúcu k odmietaniu druhého rodiča; maloletá je síce čiastočne negatívne ovplyvňovaná konfliktom rodičov a prenášaním ich vzájomných negatívnych emócií, avšak jej citová väzba k otcovi je zachovaná a nie je narušená. Z psychologického hľadiska sa u maloletej prejavuje preferencia stabilného výchovného prostredia u rezidenčného rodiča

- matky, ktorá zabezpečuje komplexnú každodennú starostlivosť a predstavuje dominantnú rodičovskú postavu. Rodičovské kompetencie matky znalec hodnotí ako kvalitné a nepredstavujúce riziko pre zdravý vývin maloletej. Osobnosť matky je podľa znaleckého záveru psychicky kompenzovaná, sociálne a profesijne adaptovaná, bez závažnej psychopatológie; ambulantne sa lieči pre úzkostno- depresívne ťažkosti súvisiace s konfliktnou rodičovskou situáciou, pričom spolupracuje na liečbe a jej zvládacie mechanizmy sú zachované. Osobnosť otca je taktiež v kompenzovanom psychickom stave bez závažnej psychopatológie. Znalec však popisuje výskyt impulzívnejších a konfliktných reakčných tendencií, sklon k sociálne nekonštruktívnym až hostilným postojom v záťažových situáciách a zníženú schopnosť konštruktívnej komunikácie v konfliktných interakciách. Znalec konštatuje, že rodičia majú zníženú kvalitu komunikácie a spolupráce pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletú. Maloletá vníma ich konflikty citlivo a konflikty lojality prežíva najmä v súvislosti s rozdielnymi predstavami rodičov o rozsahu styku s otcom. Z hľadiska úpravy styku znalec odporúča rešpektovať primeranú mieru subjektívnej preferencie maloletej a zachovať štandardný nerezidenčný rozsah stretávania s otcom, pričom neodporúča jeho náhle alebo výrazné rozšírenie, keďže by to mohlo vyvolať u maloletej zvýšený diskomfort. Stabilita prostredia a postupné prispôsobovanie režimu stretávania sú podľa znalca dôležité najmä s prihliadnutím na jej psychický vývin a potrebu bezpečného zázemia. Zo záverov znaleckého posudku teda vyplýva, že maloletá má vytvorené citové väzby k obom rodičom, avšak stabilné a bezpečné výchovné prostredie nachádza predovšetkým u matky; rozhodujúcim rizikovým faktorom pre jej psychickú pohodu nie je osoba niektorého z rodičov, ale pretrvávajúci rodičovský konflikt a nekonštruktívna komunikácia medzi rodičmi. 10 Na pojednávaní dňa 09.02.2026 predstúpili rodičia, ktorí navrhujú, aby súd schválil rodičovskú dohodu ohľadom zverenia maloletej na čas do rozvodu manželstva, a to do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičia

sa ďalej dohodli ohľadom styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou H. každý nepárny kalendárny víkend v sobotu a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod., každý kalendárny týždeň v stredu od 15.30 hod. do 18.30 hod., počas letných prázdnin každý utorok a stredu od 15.30 hod. do 19.30 hod. a každý nepárny víkend v sobotu a v nedeľu od 09:00 hod do 19:30 hod., s tým, že prevzatie maloletej sa uskutoční v školskom zariadení, ktoré maloletá aktuálne navštevuje. V prípade že sa maloletá v čase začatia starostlivosti otca nebude nachádzať v školskom zariadení, prevzatie a odovzdanie maloletej sa uskutoční v mieste bydliska matky. V prípade ak nedôjde k styku otca s maloletou z dôvodu na strane maloletej, najmä z dôvodu choroby, matka sa zaväzuje poskytnúť náhradný termín styku otca s maloletou v rovnakom rozsahu. 11 Kolízny opatrovník súhlasil s predloženou rodičovskou dohodou. 12 Nakoľko sa rodičia sa o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva čiastočne dohodli, uzavreli rodičovskú dohodu dňa 09.02.2026, a teda v priebehu konania došlo medzi rodičmi k čiastočnej zhode ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, a ktorá je v záujme maloletej vychádzajúc z vykonaného dokazovania, súd podľa v nadväznosti na 24 ods. 4 rodičovskú dohodu schválil (výrok I). 13 Spornou časťou tak ostalo určenie výživného na maloletú na čas do rozvodu manželstva. 14 Základným kritériom pre určenie výšky výživného sú na strane oprávneného dieťaťa jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nie len bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov. 15 Súdy pri určovaní výšky výživného vychádzajú z metódy otvorenej právnej normy, resp. metódy voľného hodnotenia dôkazov súdom, kedy výšku vyživovacej povinnosti určí súd výlučne s ohľadom na zákonné kritéria pre jej určenie. Tieto kritéria možno rozdeliť na všeobecné - aplikovateľné pre všetky prípady vyživovacej povinnosti, zakotvené v prvej vete , a sú nimi odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, osobitné - aplikovateľné len v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Takýmto osobitným kritériom je právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( ), osobná starostlivosť rodiča o dieťa a starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú ( ) a tiež kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa. zo zákonných kritérií pre jej určenie, ktorými sú najmä odôvodené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základným kritériom pre určenie výšky výživného sú na strane oprávneného dieťaťa jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nie len bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov. Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov. Samotná odôvodnenosť potrieb sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie, od životnej úrovne dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa, respektíve ich finančnú náročnosť môžeme všeobecne odvodzovať od veku dieťaťa. 16 Za splnenia zákonných podmienok uvedených v sa pri určení výšky výživného uplatní princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred faktickým príjmom povinného. Princíp fakticity zohľadňuje len podmienky, ktoré existujú, princíp potencionality zohľadňuje aj podmienky, ktoré by za určitých ideálnych podmienok mohli existovať. Za závažné ospravedlniteľné dôvody v tejto súvislosti možno považovať zníženie príjmov zapríčinené zhoršeným zdravotným stavom, reálnou potrebou zmeny miesta výkonu povolania z rodinných dôvodov, organizačnými zmenami v zamestnaní, a pod. Za použitia princípu potencionality príjmu, v prípade ak súd nenájde žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý došlo k zníženiu príjmu povinného alebo k odmietnutiu majetkového prospechu povinným, pri určovaní výšky výživného bude súd vychádzať z príjmu povinného, aký by dosahoval, keby nedošlo k nedôvodnému zníženiu jeho príjmu. 17 Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, čiže takých, ktoré by povinný potencionálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na sebe neprimerané majetkové riziká, zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate príjmu a tým aj strate možnosti platiť výživné.

18 Zároveň súd zdôrazňuje, že princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. ). Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity výlučne len vtedy, keď sa tvrdený príjem osoby povinnej platiť výživné javí ako nepravdivý alebo, keď povinná osoba nevyužíva svoje schopnosti pre získanie finančných prostriedkov (Uznesenie KS v Žiline, sp. zn. ). 19 Podľa je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na mieru osobnej starostlivosti rodičov o dieťa, pričom rodič, ktorý zabezpečuje každodennú osobnú starostlivosť, plní vyživovaciu povinnosť aj touto osobnou starostlivosťou. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov ( ). 20 Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá H. je v osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje jej každodennú starostlivosť, výchovu, dohľad nad školskou prípravou, zdravotnú starostlivosť aj voľnočasové aktivity a zároveň uhrádza všetky podstatné výdavky súvisiace s jej výživou a potrebami. Otec do novembra 2025 prispieval na výživu maloletej matke sumu 234,56 eur mesačne a po tom, čo si našiel lepšie platenú prácu sumu 340 eur mesačne. 21 Z podaní matky a predložených dokladov (návrh, vyjadrenia počas konania) súd zistil, že odôvodnené mesačné potreby maloletej predstavujú približne 725 eur. Ich skladbu tvoria najmä výdavky na bývanie (103 eur), školské obedy a družinu (50 eur), školské potreby (50 eur), záujmové aktivity (55 eur), kreatívne potreby a hračky (40 eur), stravu (300 eur), hygienu a kozmetiku (30 eur), odev a obuv (75 eur), zdravotnú starostlivosť vrátane odborných vyšetrení a liečby (65 eur), dopravu (30 eur) a výlety a voľnočasové aktivity (30 eur). Výdavky matka doložila listinnými dôkazmi (SIPO, ZSE, potvrdenia o platbách za krúžky, internet, mobil, poplatky za bývanie, lekársku starostlivosť, školské potreby, družiny, obedov a iné). Tieto výdavky zodpovedajú veku maloletej, jej zdravotnému stavu, školským povinnostiam a primeranému rozvoju osobnosti dieťaťa. Z predložených potvrdení zároveň vyplýva potreba pravidelnej zdravotnej starostlivosti a mimoškolských aktivít podporujúcich jej psychický a fyzický vývoj. 22 Matka je toho času zamestnaná v T. časti X. - L. ako školský psychológ s čistým mesačným príjmom približne 1 377 eur (predložená pracovná zmluva s dodatkom, lustrácia v Sociálnej poisťovni), pričom poberá aj prídavok na dieťa a daňový bonus. 23 Na pojednávaní dňa 12.11.2024 matka uviedla, že otec hradí výživné v sume 234,56 eur, navrhla však sumu 350 eur mesačne. Otec uviedol, že pri jeho príjme je 240 eur výživné adekvátne a primerané jeho možnostiam a k potrebám maloletej. Matka poberá rodinné prídavky a poberá daňový bonus. Kolízny opatrovník navrhol na pojednávaní určiť sumu 280 eur ako výživné na maloletú na čas do rozvodu manželstva a sumu 350 eur ako výživné na maloletú na čas po rozvode manželstva. Vo veci sp. zn. (rozvod a ÚPP na čas po rozvode manželstva) bola súdom schválená rodičovská dohoda, v ktorej sa o. i. dohodli na výživnom v sume 350 eur mesačne na maloletú H.. 24 Otec do augusta 2025 pracoval ako školník s príjmom približne 998 eur mesačne, pričom od novembra 2025 je zamestnaný u zamestnávateľa V. U. s. r. o. s čistým mesačným príjmom približne 1 689 eur (lustrácie v Sociálnej poisťovni). Ide o stabilný príjem umožňujúci plniť vyživovaciu povinnosť v primeranom rozsahu. Možnosť uhrádzať určenú sumu výživného vyplýva aj z prehľadu výpisu z bankového účtu otca zo dňa 03.03.2025. 25 Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča súd nevychádza výlučne zo skutočne dosahovaného príjmu, ale aj z jeho reálnych zárobkových možností a majetkového potenciálu. Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR zdôrazňuje, že pri určovaní výživného je potrebné prihliadať nielen na aktuálny príjem, ale aj na schopnosť rodiča dosahovať príjem a na majetkové hodnoty, ktoré môže využiť na zabezpečenie výživy dieťaťa, pričom rodič nesmie prenášať dôsledky svojich majetkových rozhodnutí na dieťa. Rovnako judikatúra konštantne zdôrazňuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a rodič je povinný využiť svoje schopnosti a majetkové možnosti tak, aby bolo toto právo reálne zabezpečené. 26 Z listinných dôkazov získaných v rámci dožiadania maďarského súdu ďalej vyplynulo, že otec je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Rajka v Maďarsku, zapísanej na liste vlastníctva pre parc. č. 25, pričom je evidovaný ako jej vlastník. Táto nehnuteľnosť predstavuje majetkovú hodnotu objektívne schopnú generovať pravidelný príjem. Skutočnosť, že otec prenecháva jej užívanie bezodplatne, je výsledkom jeho vlastného rozhodnutia a nemôže ísť na ujmu zabezpečenia potrieb maloletej. Podľa súd prihliadne na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného aj vtedy, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá majetkového prospechu. V danom prípade ide o reálne využiteľný majetkový potenciál, keďže obvyklé nájomné za obdobné rodinné domy v danej lokalite sa pohybuje približne v rozpätí 580 až 680 eur mesačne. Takýto potenciálny výnos predstavuje významný zdroj príjmu, ktorý by mohol byť využitý na plnenie vyživovacej povinnosti. Nevyužívanie tejto majetkovej hodnoty nemožno zohľadniť v prospech povinného rodiča. Súd preto pri určovaní výživného vzhliadol aj na túto skutočnosť, t. j. že k svojmu príjmu zo závislej činnosti je potrebné prirátať aj sumu z potencionálneho plateného nájmu. 27 Otec namietal nadhodnotenie výdavkov na maloletú. Súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú, keďže matka výdavky konkrétne špecifikovala a preukázala predloženými dokladmi (potvrdenia o platbách). Ich výška zodpovedá veku maloletej, jej zdravotným potrebám, školským povinnostiam, záujmovým aktivitám a primeranej životnej úrovni. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že matka znáša všetky podstatné výdavky spojené s každodennou starostlivosťou o maloletú, zatiaľ čo otec ich zabezpečenie osobne nevykonáva. Pri určení výšky výživného súd preto vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, z miery osobnej starostlivosti matky, ako aj z majetkového potenciálu otca. Výživné musí zabezpečiť nielen základné životné potreby dieťaťa, ale aj jeho všestranný vývoj a podiel na životnej úrovni rodičov. 28 Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že určenie vyživovacej povinnosti otca vo výške 280 eur mesačne od 02.10.2023 k rukám matky (výrok II) predstavuje primerané, zákonné a spravodlivé určenie jeho podielu na výžive maloletej, reflektujúce jej odôvodnené potreby, rozsah osobnej starostlivosti matky, aktuálne príjmové pomery rodičov, ako aj reálny majetkový potenciál otca, ktorý je povinný využiť na zabezpečenie výživy svojho dieťaťa. 29 Súd taktiež uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné od 02.10.2023 do 31.01.2026 vo výške 1 016,03 eur, odpočítajúc zaplatené výživné po 234,50 eur mesačne a po 340 eur za mesiace december 2025 a január 2026, ktoré je povinný uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie čo i len jedinej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (výrok III). 30 Je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom na , 2 Základných princípov , z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Z vyplýva, že dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Z uvedenej právnej úpravy nevyplýva povinnosť súdu nariadiť dokazovanie výsluchom účastníka konania, svedka a pod., tento postup je daný v prípade, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak. 31 Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. ). 32 O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov tieto nepriznal, nakoľko s konaním o úprave rodičovských práv a povinností a určením výživného takýto následok nespája (výrok IV). 33 O trovách štátu súd rozhodol podľa , štátu vznikli trovy vykonaním znaleckého dokazovania, ktoré navrhli rodičia. Uznesením č. k. -411 zo dňa 10.9.2025 bolo znalcovi priznané a vyplatené zo štátnych rozpočtových prostriedkov znalečné vo výške 1 308,77 eur. Nakoľko rodičia navrhli vykonať znalecké dokazovanie, štátu vznikli trov, preto súd priznal štátu nárok na náhradu týchto trov, pričom rodičov zaviazal rovnakým dielom, t. j. po sume 654,38 eur.

Poučenie:

Proti výroku II až V tohto rozsudku je možné podať odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava II.

Proti výroku I tohto rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie ( ).

Proti výroku I môže podať kolízny opatrovník podať odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava II.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak povinný/á dobrovoľne nesplní, čo mu/jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený/á podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.