Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5P-146-2023.pdf
PDF · 84.1 KB
Case nature
Subarea
5P/146/2023
Uznesenie
Okresný súd Pezinok vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov - otec: H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. X, A. J. G., právne zastúpený Mgr. Ivanou Závackou, advokátkou, Havlíčkova 11A, Bratislava a matka: F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XXB, A. J. G., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 09.10.2023 navrhovateľ, otec maloletej, žiadal súd, aby nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého bude maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súd upraví styk druhého rodiča s maloletou v čase, kedy bude v osobnej starostlivosti druhého z rodičov. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od 04.01.2023, kedy sa matka s maloletou odsťahovala. Matka podala návrh na zverenie maloletej H. do jej výlučnej starostlivosti, na vtedy miestne príslušný Okresný súd Bratislava III, ktorý bol postúpený na Mestský súd Bratislava II pod sp.zn. B3-39P/3/2023. Návrhom podaným dňa 06.09.2023 na tunajšom súde sa otec domáhal zverenia maloletej do striedavej starostlivosti. Spis bol postúpený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o miestnej príslušnosti. Z oznámenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 05.09.2023 sp.zn. 12NcP/2023 vyplýva, že sa spis predložil na posúdenie kompetenčnému senátu Krajského súdu v Bratislave. Rodičia dieťaťa sú účastníkmi súdneho konania, ktoré je v dôsledku zmeny miestnej príslušnosti okresných súdov, predmetom prieskumu na Krajskom súde v Bratislave. Z pohľadu účastníkov konania tak dochádza k vzniku prieťahu v konaní, ktoré síce nie je zavinené, ale ktoré súčasne vyvolávajú potrebu (v kontexte skutkovej situácie účastníkov konania) úpravy pomerov neodkladným opatrením. Prieťahy v konaní, v ktorom sa malo rozhodnúť o úprave práv a povinností rodičov k maloletej H., nastali z objektívnych dôvodov (zmena zákonnej úpravy), je nevyhnutné chrániť právo dieťaťa na rovnomerný a rovnocenný vzťah s obidvomi rodičmi neodkladným opatrením (opäť v kontexte skutočnosti, že otec nemá s dieťaťom riadny kontakt). Maloletá H. F. v súčasnosti navštevuje Materskú školu, na ulici 29.augusta 2A, v Moste pri Bratislave. Na základe informatívneho výsluchu, ktorý sa uskutočnil 12.04.2023 na Okresnom súde Bratislava III, sa otec nazdával, že sa komunikácia upraví a stretávanie s dcérou bude pravidelné - v súlade s odporučením súdu a zúčastnenej psychologičky. Styk dieťaťa s otcom sa v intenciách dohodnutých na rozhovore nerealizoval. Matka ani po písomnej výzve na umožnenie styku, neumožnila stretávanie dieťaťa s otcom. Opakovaným žiadostiam otca prostredníctvom správ, matka nevyhovela. Matka dieťaťa dlhodobo neumožňuje riadny kontakt otca a dieťaťa. Otec bol s dcérou naposledy - trávil s ňou čas - 04.07.2023. Rodičia relevantne nekomunikujú. Pokusy otca o prevzatie dieťaťa (s vedomím matky) po 04.07.2023, stroskotali na zásadnom odmietnutí matky, ktoré sa prejavilo odobratím (fyzickým) dieťaťa matkou (07.09.) alebo pokusom matky oznámiť
trestný čin únosu na polícii (26.08.). V oboch prípadoch bolo dieťaťa prítomné, preto otec od svojho úmyslu „byť s dcérou“ proti vôli matky upustil, aby sa stres maloletej H. nestupňoval. V každom prípade však najprv (bez prítomnosti matky alebo zásahu matky) maloletá H. reagovala radostne, že otca vidí. Matka otcovi výslovne 07.09.2023 povedala, že „ak podpíšeš dohodu, môžeš ju mať aj hneď“. Postoj matky, ktorá dieťa od otca izoluje, a podmieňuje uzatvorenie znenia rodičovskej dohody v podobe, ktorú navrhla ona sama tým, že inak maloleté dieťa nebude mať kontakt s otcom, je nielen nesprávny ale v súčasnej dobe aj nezrozumiteľný. Matka neuviedla žiadnu relevantnú (ani inú) výhradu týkajúcu sa starostlivosti otca o dieťa. Predstava matky, že otec môže byť s dcérou každý druhý víkend, vrátane obdobia letných prázdnin, odporuje záujmu dieťaťa a aj súčasnej ustálenej rozhodovacej súdnej praxi. Práve návrh rodičovskej dohody zo matky na úpravu styku s otcom v intervale každý druhý víkend v mesiaci, svedčí o predstavách matky, ktoré sú v rozpore so záujmom a právom dieťaťa. Ako dôkaz predkladáme návrh rodičovskej dohody zo strany matky. Poukazuje na Dohovor práv dieťaťa a Zákon o rodine, ktoré záujem dieťaťa na budovaní a rozvoji vzťahov s oboma rodičmi chránia výslovne. Chráneným záujmom dieťaťa je spoločná rodičovská zodpovednosť za vedenie a výchovu dieťaťa, a tento záujem dieťaťa je v tomto prípade ohrozený, pretože matka dieťa zámerne od otca izoluje. Dňa 29.09.2023 sa otec pokúsil pri príležitosti menín dcéru vyzdvihnúťv materskej škôlke. Maloletá H. bola pri pohľade na otca apatická, oznámila mu, že „s ním nemôže ísť, pretože pre ňu príde dedko“. Pán F. bol týmto posunom v správaní dcéry a jej reakcie, že ho vidí, zaskočený. Maloletá H. bola apatická, v porovnaní s predchádzajúcim kontaktom 07.09.2023, sa k nemu správala ako k cudziemu človeku. Ide o významný negatívny posun v správaní štvorročného dieťaťa, ktorý otec vyhodnocuje ako dôsledok niekoľkomesačnej izolácie a manipulácie, bránenia stretávania s otcom izolácia od otca je v prvom rade traumatizujúca pre samotnú H.. Pán H. F. sa opakovane pokúsil vec mimosúdnou cestou, aj prostredníctvom Úradu práce a sociálnych vecí, pracovisko Senec, vyriešiť alebo riešiť riadeným rozhovorom s matkou alebo intervenciou detskej psychologičky. Pani Katarína Beňková na návrhy a pozvania alebo nereaguje alebo ich odmieta. Pre úplnosť uvádzame, že pán H. F. platí výživné vo výške 200,-Eur mesačne k rukám matky. Neodkladnosť úpravy pomerov je odôvodnená najmä záujmom maloletého dieťaťa mať riadny, plnohodnotný vzťah s otcom a s celou svojou rodinou, teda aj s rodinou zo strany otca. Matka dieťaťa niekoľko mesiacov odmieta umožniť riadny kontakt s dieťaťom, najnovšie (29.09.2023) sa táto vec už na dieťati negatívne prejavuje. Výchovné prostredie vo výlučnej starostlivosti matky pokladáme za menej vhodné ako striedavú starostlivosť oboch rodičov. Striedavá starostlivosť v súčasnosti ako jediný model zabezpečí spoločnú zodpovednosť za vývoj a výchovu dieťaťa a riadne budovanie vzťahu s oboma rodičmi.
2. Maloletá H. je vo veku 4 rokov, rodičia maloletej nežijú od januára 2023 v spoločnej domácnosti.
3. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s návrhom, predloženými dôkazmi a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a oboznámením sa s obsahom spisu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 5P/69/2023 a sp.zn. 5P/103/2023 a vyzval kolízneho opatrovníka na prešetrenie pomerov v rodine.
4. Súd z obsahu spisu sp.zn. 5P/69/2023 zistil, že matka podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej na Okresnom súdu Bratislava III dňa 05.01. 2023, ktorým žiadala zveriť maloletú H. F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, zaviazať otca prispievať na výživu maloletej dcéry mesačne sumou 500,- Eur. Mestský súd Bratislava II uznesením pod č.k. B3-39P/3/2023-69 zo dňa 12.07.2023 preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Pezinok. Dňa 09.08.2023 tunajší súd dal nesúhlas s prenesením príslušnosti a postúpil spis Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie. Vo veci nebolo doposiaľ rozhodnuté.
5. Súd z obsahu spisu sp.zn. 5P/103/2023 zistil, že otec dňa 04.09.2023 podal návrh na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Vo veci zatiaľ nie je rozhodnuté.
6. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
11. Podľa § 367 ods. 2 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
15. Podľa § 331 ods. 2 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
16. Súd po oboznámení sa s návrhom otca, listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi ako aj obsahom spisov, týkajúcich sa maloletej H. vedených na tunajšom súde dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, keď súd nezhliadol v danom prípade za súčasného stavu veci potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi rodičmi a maloletou H. neodkladným opatrením, ktorým by bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
17. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je predovšetkým bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania z dôvodu potreby poskytnúť ochranu ohrozeným právam do času, kedy bude rozhodnuté vo veci samej, inak by mohlo prísť k ťažko napraviteľnej ujme. V danom prípade súd nezhliadol dôvody, ktoré by odôvodňovali potrebu urýchlene konať a autoritatívnym rozhodnutím dočasne upraviť výkon rodičovských povinností v zmysle návrhu otca. Názory a tvrdenia oboch rodičov ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej po ukončení ich spolužitia sú diametrálne odlišné, čo je zrejmé aj z obsahu spisového materiálu. V rámci inštitútu neodkladného opatrenia nie je pritom možné vykonať potrebné dokazovanie, ktoré by preukázalo možnosť zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov pri ich vzájomnom rozpore a konfliktoch, týkajúcich sa výkonu starostlivosti o maloletú, keďže v rámci rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je objektívne možné posúdiť mieru narušenia a disharmónie vo vzťahu rodičov maloletej, a teda ani posúdiť, či je zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v jej záujme a nebolo by pre ňu skôr príťažou, než prospechom, ktorý predpokladá aj Zákon o rodine, keď pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov ako jeden z predpokladov uvádza aj lepšie zaistenie potrieb maloletého dieťaťa. S ohľadom na uvedené skutočnosti a potrebu ich dôkladnejšieho prešetrenia a s poukazom na to, že prebieha i konanie vo veci samej, v rámci ktorého súd vykoná náležité dokazovanie na preukázanie všetkých relevantných skutočností, vyhodnotil súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný. Súd na tomto mieste rodičom maloletej zdôrazňuje, že je primárne na nich, aby dbali na záujem dieťaťa a aby na maloletú neprenášali svoje vzájomné nezhody. Je v záujme maloletej, aby jej rodičia spolu komunikovali a vedeli sa ohľadom starostlivosti o ňu dohodnúť. Súd má za preukázané, že medzi matkou a otcom maloletej
je prítomné napätie, rozpory a problémy pri osobnej starostlivosti o maloletú a ich komunikácia je komplikovaná. Súd má však za to, že potreba zásahu do faktického stavu nariadením neodkladného opatrenia nie je daná, a preto s poukazom na vyššie uvedené návrh navrhovateľa - otca v celom rozsahu zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd zároveň zdôrazňuje to, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie ako v prípade meritórneho konania, preto rozhodnúť o úprave rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej vo veci samej možno až v konaní meritórnom, kde súd vykoná plnohodnotné dokazovanie a vo veci rozhodne podľa výsledkov dokazovania.
18. Súd o trovách v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v súlade s §52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).