Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Cob-1-2021.pdf
PDF · 119.25 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČ: 64 948 242, Česká republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky, Šancova 1/A, 811 03 Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpeného ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovanému 2/ E.. D. P., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX W., prechodne bytom E. Y., zastúpenému advokátkou Mgr. Andreou Legenyovou, Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, a žalovanému 3/ Ing. H. U., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX W., o zaplatenie sumy 74.045,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 14Cb/7/2020-358 zo dňa 05. augusta 2020 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 14Cb/7/2020-358 zo dňa 05. augusta 2020 v napadnutej časti I. výrokovej vety voči žalovanému II/ potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd výrokom I. napadnutého rozsudku rozhodol, že žalovaní 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 74.045,62 Eur s 10 % ročným úrokom z omeškania od 06.10.2018 do zaplatenia zo sumy 73.000,-Eur a 40,-Eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných alebo plnením žalovaného 1/ Falcom Trade, s.r.o. v likvidácii, IČO: 36 642 843, Šustekova 17, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, ktorý bol na uvedenú povinnosť zaviazaný platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 33 Up/538/2019 zo dňa 19.07.2019, zaniká v rozsahu plnenia povinnosti plniť ostatných žalovaných. Výrokom II. súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu 100 % trov konania od žalovaných 2/ a 3/.
2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 08.05.2019 domáhal, aby súd zaviazal spoločnosť FALCOM TRADE s.r.o., v likvidácii, Šustekova 17, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 642 843 ( ďalej len „žalovaný 1/“) a žalovaných 2/ a 3/ na zaplatenie sumy 74.045,62 Eur s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 73.000,-Eur od 06.10.2018 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že so žalovaným 1/ uzavrel zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/CORT/XXXX dňa 13.06.2016 s dodatkom č. 1 a 2 zo dňa 13.06.2017 a 13.06.2018, ktorou žalobca poskytol žalovanému 1/ úverový limit tak, že na ťarchu
žalobcom zriadeného bežného účtu č. SK XXXXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľom bol žalovaný 1/ vykoná po dohodnutú dobu do výšky úverového limitu príkazy žalovaného 1/ na platby, aj keby na tomto účte nemal potrebné vlastné prostriedky. Úverový limit bol dohodnutý na sumu 73.000,-Eur s dňom konečnej splatnosti 36 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy o úvere s pohyblivou úrokovou sadzbou ako súčet referenčnej sadzby IM EURIBOR a prirážky 4,5 % p.a., sadzbou úroku z omeškania a poplatkami. Účelom úveru bolo financovanie prevádzkových potrieb, ktorých predmetom bolo zdokonalenie a rozvinutie podnikateľských aktivít klienta. Uspokojenie pohľadávky bolo zabezpečené ručením žalovaných 2/ a 3/ dohodou o ručení zo dňa 27.11.2017. Nakoľko žalovaný 1/ riadne a včas nesplnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, vyhlásil žalobca v súlade s príslušnými ustanoveniami obchodných podmienok predčasnú splatnosť úveru ku dňu 05.10. 2018 a vyzval žalovaného 1/ na úhradu celého úveru. Dlžná pohľadávka ku dňu určenia predčasnej splatnosti predstavovala sumu 75.590,64 Eur, z ktorých si žalobca uplatňuje istinu 73.000,-Eur, kapitalizované zmluvné úroky ku dňu predčasnej splatnosti vo výške 875,99 Eur a neuhradené poplatky vo výške 169,63 Eur. Súd uviedol, že na základe výzvy súdu na doplnenie ďalších skutkových tvrdení žalobca podaním zo dňa 25.05.2020 špecifikoval z čoho pozostáva suma kapitalizovaných úrokov a poplatkov.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v rámci upomínacieho konania dňa 19.07.2019 platobný rozkaz sp.zn. 33 Up/538/2019, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči žalovanému 1/ dňa 24.08.2019. Žalovaný 2/ a 3/ podali voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, čím došlo k jeho zrušeniu v súlade s ustanovením § 11 ods. 5 Zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
4. Žalovaný 2/ v odpore uviedol, že výšku žalovanej sumy nie je schopný zaplatiť jednorazovo, nakoľko jeho súčasný príjem je len vo výške minimálnej mzdy a tiež má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, a preto navrhol, aby mohol žalovanú sumu uhradiť v splátkach. Tiež uviedol, že zo strany žalovaného 1/ bolo zrealizovaných niekoľko úhrad a z toho dôvodu spochybňuje výšku žalovanej istiny. Na pojednávaní žalovaný 2/ uviedol, že so žalovaným 1/ nekomunikuje a nemá žiadne potvrdenie o vykonaných úhradách z jeho strany. Mesačnú splátku navrhol v sume 100,- Eur.
5. Žalovaný 3/ v odpore uviedol, že nie je schopný zaplatiť žalovanú sumu jednorazovo a navrhol ju splácať v mesačných splátkach po 100,- Eur. Žalovaný 3/ lekárskou správou preukazoval zlý zdravotný stav, tvrdil že nemá žiaden majetok a je príjemcom invalidného dôchodku.
6. Okresný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a konštatoval, že vec právne posúdil ako zmluvu o úvere podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, poskytnutú prostredníctvom bežného účtu nad rámec vlastných peňažných prostriedkov v súlade s ustanovením § 710 Obchodného zákonníka. Ďalej súd uviedol, že medzi stranami ide obchodnoprávny vzťah v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi ( žalobca aj žalovaný 1/ sú obchodnými spoločnosťami ), ktorých vzťah vznikol v rámci ich podnikateľskej činnosti, nakoľko žalobca je bankou a jeho predmetom podnikania je aj poskytovanie úverov, pričom žalovanému 1/ bol v zmysle 2.7.2. zmluvy úver poskytnutý na účely podnikania. Ďalej súd konštatoval, že ide o tzv. absolútny obchod v zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, a preto sa zmluvný vzťah strán riadi Obchodným zákonníkom.
7. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca ako veriteľ zo zmluvy o úvere má nárok na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov v sume úverového rámca 73.000,-Eur, pričom z výpisu z účtu vyplýva, že na zriadenom bežnom účte má žalovaný 1/ záporný zostatok 75.647,47 Eur. Keďže žalovaný 1/ prečerpal celú povolenú istinu, žalobca má nárok na jej vrátenie v celom rozsahu 73.000,-Eur. Podľa okresného súdu má žalobca nárok aj na zaplatenie dohodnutého úroku podľa bodu 2.7.5. úverovej zmluvy, ktorý si uplatnil v kapitalizovaných sumách za obdobie júl až október 2018 spolu v sume 875,99 Eur, pričom táto výška vyplýva z predloženého výpisu z účtu. Súd ďalej konštatoval, že žalobca má taktiež nárok na zaplatenie dohodnutých poplatkov vyplývajúcich z bodu 2.7.6. zmluvy o úvere a z obchodných podmienok v celkovej sume 169,63 Eur, pričom táto výška poplatkov vyplýva z výpisov z účtu za obdobie júl až október 2018. Žalobca postupoval v súlade s ustanovením bodu 4.1. zmluvy o úvere, keď úroky a poplatky účtoval na ťarchu žalovaného 1/.
8. Pokiaľ ide o splatnosť pohľadávky súd dospel k záveru, že táto bola zmluvou o úvere v spojení s dodatkami dohodnutá na 36 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy, teda ku dňu 13.06.2019. Žalobca
však v súlade s ustanovením bodu 9.2. obchodných podmienok vyhlásil dňa 02.10.2018 predčasnú splatnosť celého zostatku úveru. Súd mal za to, že takýto úkon žalobcu je v súlade s uzavretou zmluvou a obchodnými podmienkami, nakoľko z výpisu z účtu vyplýva, že na zriadenom účte žalovaného 1/ bol v mesiaci október 2018 záporný zostatok v sume 75.647,47 Eur prevyšujúci sumu dohodnutej istiny 73.000, čím boli splnené podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa bodu 9.2.1. obchodných podmienok. Taktiež žalobca uplatnil svoje právo na zosplatnenie úveru aj podľa bodu 9.2.3. písm. a) a b) obchodných podmienok z dôvodu, že žalovaný 1/ bol v omeškaní s plnením svojho záväzku voči Sociálnej poisťovni ako štátnemu orgánu vo výške 2.298,66 Eur a taktiež bolo voči nemu vedené exekučné konanie v prospech spoločnosti Sonder Jansen BV pod č. EX/189/2018. Súd ďalej konštatoval, že ani jeden zo žalovaných tieto skutkové tvrdenia v konaní nepoprel, a preto ich súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné. Ďalej súd zistil, že oznámenie o zosplatnení doručoval žalobca žalovanému 1/ ako veriteľovi na adresu jeho sídla v obchodnom registri. Hoci si zásielku žalovaný 1/ neprevzal, táto bola uložená na pošte dňa 05.10.2018, čím sa dostala do sféry jeho dispozície a považuje za doručenú, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1ObdoV/63/2005. Vzhľadom na uvedené sa podľa súdu prvej inštancie stala celá pohľadávka žalobcu splatnou v ním určenej lehote 3 dní, teda ku dňu 05.10.2018. Od nasledujúceho dňa po zosplatnení, t.j. od 06.10.2018 bol žalovaný 1/ v omeškaní, a preto má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý požaduje v sadzbe dohodnutej v bode 2.7.7. zmluvy o úvere vo výške 10 % ročne zo sumy istiny od uvedeného dátumu do zaplatenia v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ďalej súd uviedol, že pre omeškanie s platením má žalobca ako veriteľ tiež nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v súlade s ustanovením § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorú určuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. v ustanovení § 2 na sumu 40,-Eur.
9. Podľa názoru okresného súdu žalovaní 2/ a 3/ sú povinní plniť rovnako ako žalovaný 1/ v súlade s ustanovením § 303 a nasl. Obchodného zákonníka ako ručitelia, nakoľko v predloženej dohode o ručení písomne vyhlásili žalobcovi, že ho uspokoja ak žalovaný 1/ nesplní svoj záväzok, ktorý bol vo vyhlásení o ručení presne špecifikovaný ako záväzok zo zmluvy o kontokorentnom úvere č.XX.XX.XXXX zo dňa 13.06.2016 v znení jej dodatkov vrátane istiny, úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov, čo zodpovedá žalovanej pohľadávke. Keďže ručenie je akcesorickým záväzkom k hlavnému záväzku (zmluva o úvere), preto aj tento vzťah je v režime Obchodného zákonníka. Žalobca sa v súlade s ustanovením § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka domáhal výzvou na plnenie adresovanou žalovaným 2/ a 3/, aby splnili záväzok, nakoľko tento nesplnil žalovaný 1/. Z tohto dôvodu sú žalovaní 2/ a 3/ povinní uhradiť celú dlžnú istinu 73.000,-Eur, úroky v sume 375,99 Eur, poplatky v sume 169,63 Eur ( spolu v sume 74.045,62 Eur ) spolu s úrokom z omeškania 10% zo sumy istiny od 06.10.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,-Eur.
10. K obrane žalovaného 2/ prednesenej v odpore, ktorou spochybňuje výšku istiny z dôvodu, že žalovaný 1/ mal uhradiť určitú časť záväzku, súd konštatoval, že nemohol tejto obrane prisvedčiť. Podľa súdu mal žalovaný 2/ bremeno tvrdenia, teda povinnosť presne uviesť aká suma, prípadne v akých dátumoch bola žalovaným 1/ uhradená a následne aj dôkazné bremeno tvrdenej úhrady preukázať. Žalovaný 2/ však súdu neuviedol žiadnu konkrétnu sumu úhrady žalovaného 1/ a na pojednávaní výslovne uviedol, že nemá žiadne dôkazy o tom, že by žalovaný 1/ nejakú časť žalovanej sumy uhradil.
11. Pokiaľ žalovaní 2/ a 3/ zhodne navrhli, aby mohli dlžnú sumu splácať v splátkach po 100,-Eur mesačne, súd poukázal na § 232 CSP, podľa ktorého je rozsudok vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ktorá je tri dni, pričom súd môže v odôvodnených prípadoch určiť aj dlhšiu lehotu. Súd môže teda určiť aj dlhšiu lehotu, pričom nie je vylúčené, aby táto lehota nebola určená jednorazovo, ale v odôvodnených prípadoch aj v splátkach. Súd tvrdil, že takéto rozhodnutie však musí byť proporcionálne s ohľadom na obe strany sporu a musí viesť k spravodlivému a rozumnému usporiadaniu vzťahov medzi stranami a nemôže jednu zo strán neprimerane zvýhodňovať. Súd by mal pri určení výšky splátky zohľadniť najmä majetkovú situáciu strán, dobu splácania, v ktorej sa celý dlh splatí vzhľadom na výšku určenej splátky, ako aj dobu splatnosti pôvodného záväzku. Súd zvažoval možnosť povoliť úhradu dlhu v splátkach a dospel k záveru, že pokiaľ by každý zo žalovaných splácal priznanú sumu navrhnutou splátkou po 100,-Eur, len istina 73.000,-Eur by bola splatená za obdobie viac ako 30 rokov. Okrem žalovanej istiny je však potrebné zaplatiť ešte aj úroky, poplatky, náklady spojené s uplatnením pohľadávky a úroky z omeškania 10 % ročne zo sumy istiny, ktoré dosahujú sumu 7.300,-Eur za každý rok omeškania, čo celkovú dobu splácania ešte značne predlžuje. Podľa súdu žalovanými navrhnutá
splátka je príliš nízka a nezodpovedá princípu proporcionality za účelom vyváženia práv žalobcu a žalovaných. Súd tiež poukázal na to, že pôvodná splatnosť úveru bola v rámci dodatkov dohodnutá na dobu 36 mesiacov, pričom žalobca vstupoval do zmluvného vzťahu s očakávaním, že v tejto dobe mu budú poskytnuté finančné prostriedky vrátené. Splátkou navrhovanou žalovanými by dostal žalobca svoju pohľadávku v neprimerane dlhej lehote v porovnaní s jej pôvodnou splatnosťou, čím by mu súd tak výrazným oddialením splatnosti značne oslabil právo, ktoré žalobcovi rozsudkom priznal. Podľa súdu žalobca je tou stranou, ktorej právo na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a príslušenstva bolo porušené a práve žalobcovi súd v rámci predmetného konania poskytuje ochranu. Nie je preto podľa jeho názoru prípustné, aby sa spôsobom navrhovaným žalovanými 2/ a 3/ neúmerne predlžovala splatnosť záväzku. Podľa súdu by bola primeraná taká výška splátky, ktorou by žalovaní splatili v dohodnutej lehote splatnosti 36 mesiacov aspoň istinu, čo pri výške istiny 73.000,-Eur predstavuje splátku približne 1.000,-Eur mesačne na každého zo žalovaných. Súd preto v rámci predbežného právneho názoru na pojednávaní ponúkol túto možnosť splácania žalovaným 2/ a 3/, ktorí ju odmietli a naďalej trvali na splátke v sume 100,-Eur mesačne. Za takto zisteného skutkového stavu súd mal za to, že nemôže vyhovieť návrhu žalovaným, aby mohli priznanú sumu splácať a uložil im povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu v zákonnej lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
12. Súd tiež konštatoval, že vyhovel formulovanému návrhu na spôsob plnenia tak, ako bol uvedený v žalobe, pričom do výroku rozhodnutia uviedol aj to, že povinnosť zaniká aj plnením žalovaného 1/, ktorý už na ňu bol právoplatne zaviazaný platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 33Úp/538/2019 zo dňa 19.07.2019, aby zamedzil vzniku duplicitného exekučného titulu na tú istú povinnosť, a aby si žalobca nemohol vymáhať celú sumu na základe platobného rozkazu od žalovaného 1/ a zároveň na základe rozsudku od žalovaných 2/ a 3/.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 2/ a 3/ v rozsahu 100 %.
14. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne podal odvolanie žalovaný 2/, a to podaním zo dňa 24.09.2020, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 74.045,62 Eur s 10 % ročným úrokom z omeškania od 06.10.2018 do zaplatenia zo sumy 73.000,-Eur a 40,-Eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a to prostredníctvom mesačných splátok v sume 300,-Eur mesačne vždy k 15- dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných alebo plnením žalovaného 1/ Falcom Trade s.r.o. v likvidácii, IČO: 36 642 843, Šustekova 17, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, ktorý bol na uvedenú povinnosť zaviazaný platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 33Up/538/2019 zo dňa 19.07.2019 zaniká v rozsahu plnenia plniť ostatných žalovaných, alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
15. Žalovaný 2/ odvolaním napadol výrok I. rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku, pretože sa domnieva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný 2/ v rámci konania navrhol možnosť splácania dlžnej sumy prostredníctvom mesačných splátok, a to s poukazom na to, že vzhľadom k tak vysokej žalovanej sume nie je v jeho schopnostiach a finančných možnostiach zaplatiť takú vysokú sumu jednorazovou úhradou, nakoľko jeho súčasný príjem pozostáva len z minimálnej mzdy, z ktorej zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti. Podľa žalovaného 2/ súd mohol zohľadniť aktuálnu finančnú situáciu žalovaného 2/ a mohol splátku určiť aj v inej vyššej sume, ktorá by jednoznačne skrátila dobu úhrady žalovanej sumy. Okresný súd nezohľadnil aktuálny príjem žalovaného 2,/ pritom nebol žiadnym spôsobom viazaný navrhovanou sumou splátky vo výške 100,-Eur, ale mohol v danom prípade žalovanému 2/ určiť aj vyššiu splátku, ktorá by v rapídnej miere skrátila dobu splácania, kde je súdom uvedený orientačný údaj obdobia 30 rokov.
16. K obrane žalovaného 2/, ktorá sa týkala spochybnenia výšky istiny spočívajúcej v tvrdení, že žalovaný 1/ uhradil časť záväzku, nebola preukázaná, nakoľko žalovaný 2/ nedisponuje účtovníctvom spoločnosti žalovaného 1/, z ktorého by bolo možné preukázať ním tvrdené skutočnosti.
17. K odvolaniu žalovaného 2/ sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca podaním zo dňa 19.10.2020, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a aby zaviazal žalovaného 2/ k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
18. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že tvrdenia žalovaného 2/ v podanom odvolaní považuje za nedôvodné a právne irelevantné. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, rozsudok dostatočne odôvodnil a súd prvej inštancie sa v danom rozhodnutí vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutkovými a právnymi tvrdeniami strán sporu podstatnými pre posúdenie uplatňovaného nároku. Žalobca sa plne stotožňuje s právnym posúdením predmetnej veci prezentovaným okresným súdom v napadnutom rozhodnutí, ako aj jeho výrokmi a ich odôvodnením vyplývajúcim z obsahu tohto rozhodnutia.
19. Žalobca poukazuje na povinnosť žalovaného 2/ preukázať svoje tvrdenia a námietky dôkaznými prostriedkami. Nakoľko žalovaný 2/ nepredložil do konania žiaden preukazujúci dôkaz, ktorý by odôvodňoval dôvodnosť jeho tvrdenia, ostáva jeho tvrdenie len v rovine subjektívnych a nepreukázaných tvrdení. K povinnosti tvrdenia žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 3MCdo/6/2010 z 22.09.2010.
20. Žalobca tiež považuje za zavádzajúce tvrdenia žalovaného 2/, v zmysle ktorého súd prvej inštancie nedostatočne skúmal majetkové pomery žalovaného 2/. Počas dokazovania okresný súd skúmal aké sú majetkové pomery žalovaných, a to nie len v súvislosti s ich príjmami, ale aj s ohľadom na vlastníctvo iných hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré majú žalovaní vo vlastníctve, z ktorých by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Nakoľko je žalovaný 2/ vlastníkom viacerých nehnuteľností, súd podľa názoru žalobcu správne vyhodnotil jednotlivé tvrdenia a návrhy žalovaného 2/ týkajúce sa umožnenia splácania dlžnej pohľadávky v mesačných splátkach.
21. Žalobca tiež poukázal na to, že podľa ustanovenia § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Uplatneným návrhom si žalobca uplatňuje voči žalovaným dlžnú pohľadávku pozostávajúcu z dlžnej sumy vo výške 74.045,62 Eur s 10 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 73.000,-Eur od 06.10.2018 až do zaplatenia a 40,-Eur ako náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Ročný úrok z omeškania teda v danom prípade predstavuje sumu 7.300,-Eur, čo je 608,-Eur mesačne. V prípade, ak by teda súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 2/ či už na mesačné plnenie vo výške 100,-Eur, resp. 300,-Eur, vydané rozhodnutie by bolo nevykonateľné, keďže suma ročného úroku by bola vyššia, než akú by žalovaný 2/ uhradil za rok, a teda pohľadávku by neuhradil nikdy. Aj v prípade, že by žalobca pristúpil k započítavaniu prijatých úhrad v prospech žalovaného 2/, t.j. najskôr na istinu a následne na príslušenstvo, predstavovalo by obdobie splácania istiny pohľadávky viac ako 20 rokov, pričom príslušenstvo pohľadávky by za toto obdobie predstavovalo sumu 148.044,-Eur, ktoré by žalovaný 2/ splácal ďalších 41 rokov. Vzhľadom na uvedené, je žalobca toho názoru, že návrhu žalovaného 2/ týkajúceho sa umožnenia splácania dlžnej pohľadávky v mesačných splátkach vo výške 300,-Eur nie je možné vyhovieť, nakoľko v prípade umožnenia by bolo rozhodnutie súdu nevykonateľné.
22. Žalovaný 2/ prostredníctvom právnej zástupkyne vo vyjadrení zo dňa 28.11.2020, ktorým reagoval na vyjadrenie žalobcu poukázal na skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní, ako aj v odpore proti platobnému rozkazu. Okrem toho uviedol, že je v produktívnom veku, v súčasnej dobe došlo k zmene jeho statusu, nakoľko sa stará o maloleté dieťa a bola mu priznaná peňažná dávka v materstve, a preto navrhuje mesačné splátky vo výške 300,-Eur. Tiež uviedol, že v danom prípade sa jedná o situáciu, v ktorej je žalovaný 2/ spoludlžníkom spolu so žalovaným 3/ a môže nastať situácia, že žalovaný 3/ uhradí dlh žalobcu a regresne bude od spoludlžníka žalovaného 2/ požadovať úhradu jeho pomernej časti dlhu. Z uvedeného je podľa žalovaného 2/ zrejmé, že výpočty potencionálnej úhrady dlhu žalovaného 2/ sú len orientačné a nie sú relevantné a čisto len teoretické aj s poukazom na fakt, že žalobca disponuje právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu voči žalovanému 3/, ktorý vzhľadom na jeho majetkové pomery môže uhradiť dlh a uplatniť si regresný nárok voči žalovanému 2/.
23. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného 2/ prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 18.12.2020, v ktorom opakovane zotrval na vecnej správnosti napadnutého rozsudku a na dôvodoch uvedených vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu. Odvolanie žalovaného 2/ považuje za nedôvodné a navrhuje v napadnutej časti rozsudok potvrdiť.
24. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ) bez nariadenia pojednávnia podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety, ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
26. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
27. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
28. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným 2/ dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
29. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 2/ a žalovaný 3/ podpísali dohodu o ručení za záväzok žalovaného 1/, ktorý bol v uzatvorenej dohode o ručení presne špecifikovaný. Žalovaný 2/ žalobcom tvrdené skutočnosti v konaní nespochybňoval, tvrdil, že žalovaný 1/ nejaké splátky žalobcovi zaplatil, avšak vierohodné dôkazy o týchto tvrdeniach súdu nepredložil a zároveň pred súdom prvej inštancie navrhol z dôvodu jeho zlej finančnej situácie splácať dlh žalobcovi v splátkach po 100,-Eur mesačne.
30. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné. Žalovaný v podanom odvolaní jednak tvrdí, že nemôže súdu predložiť dôkazy o úhradách vykonaných žalovaným 1/, keďže nemá k dispozícii jeho účtovníctvo a zároveň navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie v I. výrokovej vete zmeniť tak, že súd mu povolí splátky po 300,-Eur mesačne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa veľmi podrobne v napadnutom rozsudku zaoberal možnosťou umožnenia zaplatenia dlhu v splátkach, pričom dospel k správnemu záveru, že vzhľadom na výšku žalovanej sumy by povolením splátok došlo k porušeniu princípu proporcionality a žalobca, ktorého práva boli porušené by sa dostal do nevýhodnej pozície oproti žalovaným. Odvolací súd konštatuje, že ani žalovaným 2/ navrhnutá splátka v sume 300,-Eur v podanom odvolaní nie je primeraná výške istiny a ročnému úroku z omeškania, ktorý mesačne predstavuje sumu 600,-Eur. Odvolací súd musí dať za pravdu žalobcovi, že aj v prípade povolenia splátok 300,-Eur mesačne by bolo predmetné rozhodnutie nevykonateľné, keďže suma ročného úroku by bola vyššia, než akú by žalovaný 2/ uhradil za rok, teda k úhrade pohľadávky by nedošlo nikdy. Aj v prípade úhrady istiny pred úrokmi by doba splácania samotnej istiny predstavovala viac ako 20 rokov, pričom príslušenstvo pohľadávky tak ako správne uviedol aj žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu by predstavovalo sumu 148.044,-Eur, ktoré by žalovaný 2/ splácal ďalších 41 rokov. Odvolací súd preto dospel k záveru, že návrhu žalovaného 2/ na umožnenie platenia dlžnej pohľadávky v mesačných splátkach vo výške 300,-Eur nie je možné vyhovieť.
31. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že návratnosť žalovanej sumy musí byť v primeranej dobe, ktorá by sa mala blížiť lehote splatnosti dohodnutej v zmluve na 36 mesiacov, a preto nie je možné zvýhodniť žalovaného 2/ napriek jeho majetkovým pomerom na úkor žalobcu, čím by došlo k neprimeranému zásahu do oprávnených práv žalobcu.
32. Pokiaľ žalovaný 2/ v odvolaní opakovane poukazuje na skutočnosť, že nemá prístup do účtovníctva žalovaného 1/, teda nevie preukázať uskutočnené úhrady žalovaným 1/, odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana konania musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Žalobca v konaní listinnými dôkazmi dostatočným spôsobom preukázal oprávnenosť uplatneného nároku, pričom žalovaní v konaní žalobcom uvádzané skutočnosti nespochybňovali, pričom súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku v celom rozsahu vysporiadal so všetkými žalovaným 2/ namietanými skutočnosťami. Odvolací súd sa teda stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý vec správne právne posúdil a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, na základe ktorých aplikoval platnú právnu úpravu pri rozhodovaní vo veci.
33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety voči žalovanému 2/ potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny.
34. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
35. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).