Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/105/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. februára 2026, v trestnej veci obžalovanej A. B., stíhanej pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. zo dňa 20. 08. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn. zo dňa 20. 08. 2025 v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa obžalovanú A. B., C. XX. XX. XXXX v Bojniciach, trvale bytom D., E. XXX/X,

uznáva za vinnú, že

vystupujúc pod menom „Veštica Ľudmila“ s úmyslom obohatiť sa na škodu poškodenej F. B., C. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, G. H. potom, čo ju poškodená kontaktovala dňa 04. 03. 2023 v čase asi o 22:10 hod. telefonicky z miesta bydliska z jej mobilného telefónneho čísla XXXX XXX XXX na mobilné telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktoré poškodená našla na web stránke www.vestenie-cez- telefon.sk, a to v súvislosti s tým, že chcela vedieť, kde jeden z jej synov dáva peniaze, ktoré si od nej požičal, jej obvinená, ktorá poznala osobné údaje poškodenej vrátane dátumu narodenia povedala, že jej zavolá z jej telefónu, čo v uvedený deň následne aj urobila a kontaktovala poškodenú z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, evidovaného na známu obvinenej I. H. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., K. XXXX/X, tu poškodenej uviedla, že jej syn sa do niečoho zaplietol, že sa to pokúsi zastaviť, aby od neho už ďalšie peniaze nepýtali, následne obvinená v dobe od 04.03.2023 do 15.05.2023 prostredníctvom telefonických hovorov z mobilného telefónneho čísla XXXX XXX XXX opakovane uvádzala do omylu poškodenú ohľadom toho, že zastaví vydieranie jej syna, aby od neho už nepýtali peniaze, že ju a jej syna na diaľku vylieči z chorôb, ktoré jej poškodená uviedla, ale že bude potrebné za toto zaplatiť, kde pod týmito zámienkami od poškodenej vylákala finančné prostriedky, ktoré jej poškodená poslala prostredníctvom 21 poštových poukážok znejúcich na meno a trvalý pobyt obvinenej z pobočiek Slovenskej pošty, a.s. v B., Detva - J. K. Zvolen 1, a to nasledovne: 1) dňa 06. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 850,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 2) dňa 07. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 850,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 3) dňa 09. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 580,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 4) dňa 13. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 850,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 5) dňa 16. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 770,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni,

6) dňa 20. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 3.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. Detva - sídlisko, 7) dňa 23. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 3.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. Detva - sídlisko, 8) dňa 27. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 3.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 9) dňa 03. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 500,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 10) dňa 12. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 11) dňa 17. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 600,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 12) dňa 20. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.400,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 13) dňa 24. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 6.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. Zvolen 1, 14) dňa 25. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 2.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. Detva - sídlisko, 15) dňa 28. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.800,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 16) dňa 29. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 2.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. Zvolen 1, 17) dňa 03. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. Zvolen 1, 18) dňa 04. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.900,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 19) dňa 09. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 5.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. Zvolen 1, 20) dňa 11. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 2.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. Detva - sídlisko, 21) dňa 15. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.300,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. Detva -sídlisko, ktorým konaním spôsobila poškodenej F. B., nar. XX. XX. XXXX, L. bytom B. XXX, G. H. škodu vo výške 39.400,- €,

teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu, spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

čím spáchala

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

a za to sa odsudzuje

podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d) a písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanej u k l a d á, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradila spôsobenú škodu.

Podľa súd obžalovanej u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej: F. B., C. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, G. H. škodu vo výške 39.400,- Eur (tridsaťdeväťtisícštyristo eur).

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. zo dňa 20. 08. 2025 bola obžalovaná A. B. uznaná za vinnú zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a to za skutok, ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že

vystupujúc pod menom „Veštica Ľudmila“ s úmyslom obohatiť sa na škodu poškodenej F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, G. H. potom, čo ju poškodená kontaktovala dňa 04. 03. 2023 v čase asi o 22:10 hod. telefonicky z miesta bydliska z jej mobilného telefónneho čísla XXXX XXX XXX na mobilné telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktoré poškodená našla na web stránke www.vestenie- cez-telefon.sk, a to v súvislosti s tým, že chcela vedieť, kde jeden z jej synov dáva peniaze, ktoré si od nej požičal, jej obvinená, ktorá poznala osobné údaje poškodenej vrátane dátumu narodenia povedala, že jej zavolá z jej telefónu, čo v uvedený deň následne aj urobila a kontaktovala poškodenú z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, evidovaného na známu obvinenej I. H. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B., K. XXXX/X, tu poškodenej uviedla, že jej syn sa do niečoho zaplietol, že sa to pokúsi zastaviť, aby od neho už ďalšie peniaze nepýtali, následne obvinená v dobe od 04. 03. 2023 do 15. 05. 2023 prostredníctvom telefonických hovorov z mobilného telefónneho čísla XXXX XXX XXX opakovane uvádzala do omylu poškodenú ohľadom toho, že zastaví vydieranie jej syna, aby od neho už nepýtali peniaze, že ju a jej syna na diaľku vylieči z chorôb, ktoré jej poškodená uviedla, ale že bude potrebné za toto zaplatiť, kde pod týmito zámienkami od poškodenej vylákala finančné prostriedky, ktoré jej poškodená poslala prostredníctvom 21 poštových poukážok znejúcich na meno a trvalý pobyt obvinenej z pobočiek Slovenskej pošty, a.s. v B., Detva - J. K. Zvolen 1, a to nasledovne: 1) dňa 06. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 850,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 2) dňa 07. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 850,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 3) dňa 09. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 580,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 4) dňa 13. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 850,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 5) dňa 16. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 770,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 6) dňa 20. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 3.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. Detva - sídlisko, 7) dňa 23. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 3.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. Detva - sídlisko, 8) dňa 27. 03. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 3.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 9) dňa 03. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 500,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 10) dňa 12. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 11) dňa 17. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 600,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 12) dňa 20. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.400,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 13) dňa 24. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 6.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. Zvolen 1, 14) dňa 25. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 2.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. Detva - sídlisko, 15) dňa 28. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.800,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 16) dňa 29. 04. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 2.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. Zvolen 1, 17) dňa 03. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. Zvolen 1,

18) dňa 04. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.900,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. v Kriváni, 19) dňa 09. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 5.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. Zvolen 1, 20) dňa 11. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 2.000,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. Detva - sídlisko, 21) dňa 15. 05. 2023 poštová poukážka znejúca na sumu 1.300,- € podaná na pobočke Slovenskej pošty, a.s. Detva -sídlisko, ktorým konaním spôsobila poškodenej F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, G. H. škodu vo výške 39.400,- €.

Za túto trestnú činnosť jej Okresný súd Zvolen podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. d), písm. j) Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Podľa Tr. zák. súd obžalovanej uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradila spôsobenú škodu. Podľa súd obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodenej F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX, G. H. škodu vo výške 39.400,- Eur.

Súd vo veci, po zrušení trestného rozkazu na základe podaného odporu, vykonal hlavné pojednávanie, ktorého sa však obžalovaná nezúčastnila, nevykonala žiadne vyhlásenie a v prípravnom konaní využila svoje právo a odmietla vypovedať. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne-poškodenej F. B., svedkyne B. J., oboznámením výpovede svedkyne I. H. J. a prečítaním listinných dôkazov. Prokurátor nemal návrhy na doplnenie dokazovania, obhajca iné návrhy ako vyšetrenie duševného stavu poškodenej taktiež nemal, pričom súd tento návrh zamietol. Po vykonanom dokazovaní tak súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku a tak na základe vykonaných dôkazov uznal obžalovanú za vinnú podľa obžaloby a uložil jej trest, ktorého uloženie odôvodnil, ako aj povinnosť nahradiť poškodenej škodu.

Po vyhlásení rozsudku si obhajca ponechal lehotu na podanie odvolania. Obžalovaná nebola na hlavnom pojednávaní prítomná. Následne, podaním doručeným okresnému súdu dňa 02. 09. 2025 podala obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu proti uvedenému rozsudku, konkrétne proti všetkým jeho výrokom, odvolanie. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 11. 11. 2025 obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu podané odvolanie odôvodnila a uviedla, že žiada, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a aby napadnutý rozsudok zrušil a vo veci rozhodol sám, alebo vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Obžalovaná uviedla, že napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za nezákonný. V prvej časti odvolania sa obžalovaná venovala skutkovým záverom prvostupňového súdu. Základom jej argumentácie je, že súd pri hodnotení dôkazov nesprávne vychádzal len z výpovede svedkyne – poškodenej, ktorej tvrdenia neboli nijako verifikované, či kriticky vyhodnotené, pričom ostatné dôkazy sú len nepriame. Uviedla, že dokazovanie neviedlo k jednoznačnému záveru o spáchaní skutku obžalovanou a preto je nevyhnutné, aby súd pochybnosti o vine vyhodnotil v prospech obžalovanej. Navyše súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s obhajobou obžalovanej, ani je námietkami, čím porušil povinnosť odôvodniť rozhodnutie v zmysle Poukázala na skutočnosť, že poškodená nevedela identifikovať osobu, s ktorou mala telefonicky komunikovať, nie je preukázané, že telefónne číslo XXXX XXX XXX bolo v rozhodnej dobe využívané výlučne obžalovanou, čím nebolo preukázané, že poškodená telefonovala práve s obžalovanou. Preto ak nebolo preukázané, že práve obžalovaná vykonávala predmetné telefonické hovory, nie je možné vyvodiť jej vinu na tomto skutku. Záver súdu, že obžalovaná konala pod menom „veštica Ľudmila“ nemá oporu v zákonných dôkazoch, nakoľko poškodená si meno M. do telefónu uložila z vlastného presvedčenia. Rovnako za dôkaz viny nemožno považovať tvrdenie, že na nejakej webovej stránke má byť uvedená osoba s označením „veštica Ľudmila“ s uvedeným telefónnym číslom, nakoľko táto stránka nebola zákonným spôsobom preverená, verifikovaná, či podrobená znaleckému skúmaniu, preto takéto dôkazy, ako ani fotografie (ktoré boli zadovážená nezákonným spôsobom), nespĺňajú požiadavku zákonnosti a tak ich nie je možné použiť ako podklad rozhodnutia o vine. Z lustrácií telefónnych čísel vyplýva, že tel. číslo XXXX XXX XXX je registrované a spravované spoločnosťou Mediatex s.r.o., pričom nebolo zisťované komu je priradené, či volajúci komunikuje vždy s konkrétnou osobou, alebo môže sa jednať o viacero osôb a ďalšie skutočnosti s tým súvisiace. Absencia takéhoto dokazovania je závažnou procesnou vadou v rozpore so zásadami trestného konania a teda záver súdu o tom, že poškodená mala viesť s obžalovanou telefonické rozhovory je nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený a nezákonný. Ohľadom záveru súdu o tom, že poskytovanie vešteckých služieb sa vykonáva prostredníctvom audiotexovej linky je nepodložený a nebolo nijako preukázané, že poskytovanie vešteckých služieb je viazané výlučne na audiotexový režim spoločnosti Mediatex s.r.o. Podľa názoru obžalovanej má spôsob poskytovania služieb medzi poskytovateľom a klientom výlučne civilný charakter. V prípade aj ak by osoba, ktorá má so spoločnosťou Mediatex s.r.o. zmluvu poskytovala služby mimo audiotexového čísla, jednalo by sa nanajvýš o porušenie zmluvnej povinnosti, nie o konanie podľa § 221 Tr. zák. Záver súdu, že ak poškodená následne komunikovala prostredníctvom iného telefónneho čísla, tak nejde o poskytovanie služieb, ale o „uvádzanie do omylu“ je neudržateľný a neopiera sa o žiadny vykonaný dôkaz. Naopak, z výpovede poškodenej vyplýva, že s takýmto postupom súhlasila, aby neplatila vyššiu tarifu za audiotexové volanie. Tento postup tak predstavuje dobrovoľnú dohodu medzi poskytovateľom služby a klientom a nevykazuje znaky klamstva, ani uvedenia do omylu. Dodala, že z výpovede svedkyne H. J. vyplýva, že obžalovaná jej poskytovala služby mimo telefónneho čísla spoločnosti Mediatex s.r.o., že jej veľmi pomáhala a bola s jej službami spokojná. Následok konania popísaného v obžalobe, teda posielanie reálnych peňazí, mohol byť zvažovaný iba v prípade, že by úvodná časť hypotézy, že obžalovaná mala spáchať skutok, bol preukázaný, pričom však nikto nevie, s kým vlastne poškodená telefonovala a aký bol obsah týchto rozhovorov. Kým nie je preukázané, kto viedol s poškodenou predmetné telefonické rozhovory, aký bol ich obsah a za akým účelom poškodená peniaze posielala, nemožno hovoriť o existencii kauzálneho vzťahu medzi konaní obžalovanej a následkom. Súd vychádzal len z domnienky, že zasielanie finančných prostriedkov je následkom konania obžalovanej, čo je v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a zásadou in dubio pro reo. V ďalšom obžalovaná uviedla, že je nesprávna formulácia v odôvodnení rozsudku, že poškodená telefonovala s obžalovanou, kde poukázala na to, že v toto nebolo preukázané a v súčasnosti existujú aplikácie, ktoré umožňujú modifikáciu hlasu, čo sa nedá vylúčiť. Uviedla, že poškodená nevie sama posúdiť, či jej veštica skutočne pomohla, alebo nie a spôsob, akým popisuje okolnosti prípadu naznačuje, že mohla byť ovplyvnená inou osobou. Taktiež poškodená založila trestné oznámenie len na svojom subjektívnom presvedčení o tom, že výsledok poskytnutých služieb nezodpovedal jej očakávaniam. Obžalovaná poukázala na vnútornú nekonzistentnosť výpovede poškodenej, ktorá v súčasnosti podľa jej názoru nevníma konanie veštice ako podvodné, o tomto mala byť presvedčená až neskôr, po zásahu jej sestry. Navyše výpoveď svedkyne J. predstavuje sčasti len nepriamy dôkaz a zároveň sa jedná o výpoveď zaujatej osoby voči obžalovanej, preto nemôže byť považovaná za nestrannú. V ďalšom texte obžalovaná rozoberá podrobnejšie výpoveď tejto svedkyne, kde uvádza, že neexistuje žiadny dôkaz, že svedkyňa telefonovala práve s obžalovanou, zároveň, že svedkyňa poškodenej vnútila názor, že medzi obžalovanou a poškodenou došlo k podvodu. Ohľadom posielania finančných prostriedkov rozobrala možné právne tituly a poukázala na skutočnosť, že až do momentu, keď jej veštica povedala, aby spálila poštové poukážky, tak jej poškodená verila, čo podľa názoru obžalovanej znamená, že dovtedy poškodená vyhodnocovala kvalitu služieb a považovala ich za primerané cene, čo jednoznačne vylučuje, že by konala v omyle alebo pod nátlakom. Záver súdu o tom, že nedošlo k poskytnutiu takých služieb, na akom mala záujem poškodená tak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ďalej obžalovaná poukázala na vnútorné rozpory vo výpovedi poškodenej ohľadom jej telefonovania s vešticou tak, aby sa o tom nedozvedel manžel a rodina. Obžalovaná poukázala na výpoveď svedkyne I. H. J., ktorá uviedla, že služby, ktoré jej obžalovaná poskytuje, sú pre ňu prospešné. Svedkyňa komunikuje s obžalovanou mimo tel. číslo Mediatex s.r.o., čo považuje za bežné, čo poskytuje vierohodný obraz o reálnom spôsobe, akým obžalovaná svoje služby poskytuje, a čo je v rozpore so závermi súdu. V závere tejto časti obžalovaná opakovane poukázala na niektoré zo skutkových záverov súdu prvého stupňa a uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny, neodôvodnený a arbitrárny. V druhej časti odvolania sa obžalovaná vyjadrila k právnej kvalifikácii skutku, s ktorou nesúhlasí, a uviedla, že skutok v skutkovej vete nevyjadruje skutkové okolnosti, ktoré by napĺňali znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Skutkovú vetu považuje za nepreskúmateľnú v tom, akým konkrétnym konaním a za akých konkrétnych okolností malo dôjsť k spáchaniu zločinu podvodu, nakoľko z nej nie je zrejmé v čom omyl spočíval, ako vznikol a ani ako ho mala obžalovaná vyvolať či využiť. Ak by aj pripustila, že by skutkový dej prebiehal tak, ako popisuje poškodená, tak poškodená zanedbala svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť a ak došlo k zmenšeniu jej majetku, tak len výlučne v dôsledku jej vlastného nedbanlivého postupu. Taktiež, povinnosťou poškodenej bolo preskúmavať tvrdenia veštice. Obžalovaná poukázala aj na judikatúru súdov SR, kde k obvyklej miere opatrnosti dala do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. . Obžalovaná ďalej uviedla, že prvostupňový súd sa snažil o umelé navodenie dojmu vysokej miery sofistikovanosti konania obžalovanej, čo by podľa jej názoru však muselo mať opakujúcu tendenciu (modus operandi), čo však vyvracia dlhoročná prax obžalovanej v oblasti vešteckých služieb. Taktiež obžalovaná tvrdí, že nebolo preukázané ani naplnenie subjektívnej stránky trestného činu, nakoľko nebolo preukázané, že by obžalovaná vedela, že poškodenú uvádza do omylu. Taktiež, ak sa veštec mýli, teda sám je v omyle, absentuje úmyselné zavinenie, lebo nevie, že inému klame. Ak by sa aj hypoteticky pripustilo, že výpoveď poškodenej je pravdivá (čo obžalovaná zásadne popiera), potom by presvedčenie poškodenej o tom, že sa po zaplatení finančných prostriedkov dozvie informácie o zdravotnom stave svojho syna, resp. vplyvom veštca dôjde k jeho zlepšeniu, predstavovalo len vlastné očakávanie klienta, nie omyl, pričom však overenie pravdivosti týchto očakávaní nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané. V predmetnom prípade nie je daná ani príčinná súvislosť medzi tvrdeným konaním a spôsobeným následkom. Poškodená sama mala vôľu zaplatiť finančné prostriedky za poskytnuté veštecké služby. Uviedla, že súd omyl vyvodzuje iba z toho, že veštecké služby nemali byť kvalitne poskytnuté. však nechráni nevedomú nerozvážnosť poškodenej skrývajúcu sa v trestnom konaní za údajný omyl. Ku kvalifikácii obžalovaná uviedla, že nesúhlasí ani s kvalifikačným znakom „na osobe vyššieho veku“, nakoľko nebolo procesne korektným spôsobom preukázané, aké konkrétne údaje boli v rozhodnom čase sprístupňované zákazníkmi prostredníctvom predmetnej webovej stránky. Z doposiaľ zadovážených dôkazov nevyplýva záver, že skutok kladený obžalovanej za vinu mal byť spáchaný s jej vedomím o veku poškodenej a preto obžalovaný s právnou kvalifikáciou nesúhlasí. V danom prípade tak nebolo bez rozumných pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovanou a preto obžalovaná navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v zmysle petitu odvolania.

Dňa 12. 02. 2026 sa v predmetnej veci konalo na Krajskom súde v Banskej Bystrici verejné zasadnutie. Obžalovaná sa verejného zasadnutia nezúčastnila.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry v konečnom návrhu uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a správny a preto navrhuje odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné.

Poškodená v konečnom návrhu uviedla, že by chcela, aby jej tie peniaze obžalovaná vyplatila, lebo niektoré tie peňažné poukážky poškodená aj spálila. Nezáleží jej na tom, či obžalovaná pôjde sedieť, ale chcem, aby jej vrátila peniaze, lebo bolo toho viac.

Naproti tomu obhajca obžalovanej v konečnom návrhu uviedol, že žiada, aby bolo rozhodnuté v zmysle nimi podaného odvolania a jeho odôvodnenia.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaná podala odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by tieto odôvodňovali podanie dovolania v zmysle Po uvedenom procesnom postupe odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej bolo podané čiastočne dôvodne.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda z väčšej časti zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal s podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu a náhrady škody. Krajský súd v podrobnostiach na odôvodnenie rozsudku týkajúce sa skutkových okolností a vyhodnotenia dôkaznej situácie poukazuje, pričom by bolo nadbytočné odôvodnenie v tejto súvislosti na tomto mieste znovu opakovať.

Krajský súd sa však nestotožnil s aplikáciou kvalifikačného pojmu v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., tzn. „osoba vyššieho veku“ a na to nadväzujúcou kvalifikáciou žalovaného skutku podľa ustanovenia § 221 ods. 1, 2, 3 písm. d) Tr. zák. S ohľadom na zmenu kvalifikácie (zmiernenie), pristúpil krajský súd v nadväznosti na § 33a a § 34 Tr. zák. aj k zmene uloženého trestu odňatia slobody.

Krajský súd tak preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o vine, ako aj výroku o treste dospel k čiastočne inému záveru, ako okresný súd.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák., škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 127 ods. 3 Tr. zák., osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov.

Podľa § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.

Podľa § 139 ods. 2 Tr. zák., ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., odňatím slobody až na štyri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa § 221 ods. 3 písm. d) Tr. zák., odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Na prvom mieste, aj vzhľadom na odvolanie podané obžalovanou, poukazuje krajský súd na to, že skutkovo, v otázke viny, neexistujú v prejednávanej veci žiadne rozumné pochybnosti, ktoré by vinu obžalovanej zo spáchania žalovaného skutku spochybňovali.

Obžalovaná v podanom odvolaní uviedla viacero námietok, pričom je nutné vyjadriť sa k najdôležitejším z nich. Jednou z najzávažnejších námietok bolo, že vo veci nebolo preukázané, že poškodená telefonicky komunikovala práve s obžalovanou. Zo samotných podaní obžalovanej (rukou písaná sťažnosť v tom čase obvinenej proti uzneseniu o vznesení obvinenia vrátane sťažnosti podanej vtedajším obhajcom) však vyplýva, že sama obžalovaná bezprostredne komunikáciu s poškodenou potvrdzuje. Táto skutočnosť tak nie je sporná. K námietke ohľadom neposkytovania vešteckých služieb prostredníctvom audiotexovej linky krajský súd uzatvára, že to, z akej linky dochádzalo ku komunikácii medzi obžalovanou a poškodenou nemá vplyv na totožnosť skutku, ako ani jeho právnu kvalifikáciu. Navyše v prípade, že by obhajoba posudzovala skutok len ako „obchodný vzťah“, bolo by nutné vziať do úvahy predpisy občianskeho a obchodného práva, predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa, ako aj daňové predpisy ohľadom zdaňovania príjmov obžalovanej. Žiadna z týchto skutočností však opäť nemá vplyv na trestnoprávnu rovinu predmetnej veci. Krajský súd navyše poukazuje na argumentáciu samotnej obžalovanej, ktorá uviedla, že poskytnuté finančné prostriedky považovala za dary. K námietke týkajúcej sa skutočnosti, že až do momentu, odkedy veštica povedala poškodenej, aby spálila peňažné poukážky, poškodená považovala poskytnuté služby za primerané cene, čo vylučuje, že by konala v omyle, alebo pod nátlakom, krajský súd uvádza, že sa jedná len o hypotézu, či vlastné vyhodnotenie skutočností obžalovanou. Podľa názoru krajského súdu je práve toto jedna z podstát konania v omyle.

K námietke nachádzajúcej sa v druhej časti odvolania obžalovanej, týkajúcej sa skutku, ako takého, krajský súd uzatvára, že skutok je jasný, zrejmý a preskúmateľný. Vyplýva z neho naplnenie všetkých znakov (základnej, aj kvalifikovanej) skutkovej podstaty žalovaného trestného činu (s výnimkou kvalifikačného pojmu „osoba vyššieho veku“). K jednotlivým znakom základnej skutkovej podstaty sa krajský súd nebude vyjadrovať, nakoľko tieto zjavne vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozsudku a teda aj z vykonaného dokazovania.

K obvyklej miere opatrnosti (a s tým súvisiacej námietke o zanedbaní všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodenou) krajský súd uvádza, že tento právny a aplikačný štandard nie je jasne definovaný a absolútny čo do rozsahu, nakoľko z pohľadu trestného práva je naň nutné nahliadať subjektívne a v kontexte skutočností týkajúcich sa vzniknutej škody a túto ovplyvňujúcich, čo je v tomto prípade vek poškodenej, ako aj jej vnútorne ťaživá rodinná a sociálna situácia. Je prirodzené, že existencia takýchto faktorov môže ovplyvniť rozsah obvyklej miery opatrnosti jednotlivca. K tejto otázke krajský súd preskúmal aj obhajobou uvedené rozhodnutia súdov, ktoré sa na prvý pohľad môžu javiť ako použiteľné v predmetnom prípade. Aj z predstaveného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13. 05. 2021 vyplýva, že „pokiaľ obvinený namietal, že poškodení nedodržali obvyklú mieru opatrnosti, táto jeho námietka opomína skutočnosť, že „obvyklú“ mieru opatrnosti je potrebné posudzovať vždy v rámci reálnej situácie toho ktorého prípadu.“ Uvedená citácia jasne potvrdzuje argumentáciu krajského súdu uvedenú vyššie. Navyše Najvyšší súd v citovanom prípade dovolanie obvineného zamietol, kde uviedol, že námietku obvineného o nedodržaní obvyklej miery opatrnosti zo strany poškodených považoval za neopodstatnenú, nakoľko „ani pri vynaložení obvyklej miery opatrnosti zo strany poškodených títo neboli schopní eliminovať omyl a „odhaliť“, resp. predvídať skutočnosti, že vylákané finančné prostriedky nebudú použité na obvineným deklarovaný účel a to ani s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o bývalých príslušníkov Policajného zboru SR.“ Z druhého predstaveného uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 22. 09. 2022 vyplýva, že v danom prípade malo ísť o pôžičky poškodenej obžalovanému, ktorých malo byť cca 50 v od začiatku roka 2017 do júla 2019, ktoré mala poškodená obžalovanému poskytovať, aj keď je predchádzajúce nevracal a nikdy jej nedal, žiadne potvrdenie o pôžičke. Samotná poškodená mala byť dokonca upozorňovaná dcérou, aby neposkytovala ďalšie pôžičky, keďže jej ich obžalovaný nevracia. Práve toto bol dôvod, v zmysle ktorého táto nedodržala žiadnu mieru opatrnosti. Aj na prvý pohľad je zjavné, že sa jedná o diametrálne odlišný prípad, ako ten prejednávaný, nakoľko v tomto prípade poškodená nepreukázala dodržanie ani elementárnych zásad opatrnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25. 05. 2010, sp. zn. ).

K námietke nepreukázania spáchania skutku v súvislosti s osobitným kvalifikačným pojmom „osoba vyššieho veku“, resp. s vekom chránenej osoby (poškodenej), krajský súd uzatvára, že túto námietku považuje za opodstatnenú. Počas vykonaného dokazovania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by ku spáchaniu skutku obžalovanou došlo v súvislosti s vekom poškodenej. Obžalovaná síce uvádzala, že poškodená je „narodená v roku 1962, ako ona sama“, avšak nebolo preukázané, či o tejto skutočnosti obžalovaná vedela od začiatku ich komunikácia, ako ani to, že pokiaľ by o tejto skutočnosti aj vedela, či ku spáchaniu skutku došlo v súvislosti s jej vekom. Nakoľko v súvislosti so spáchaním skutku v súvislosti s vekom poškodenej existujú dôvodné pochybnosti, krajský súd v zmysle zásady in dubio pro reo neuznal obžalovanú za vinnú z kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 221 ods. 3 písm. d) Tr. zák.

S ohľadom na preukázanie spáchania skutku a spôsobenie väčšej škody, tak krajský súd uznal obžalovanú za vinnú z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák.

Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa , ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Čo sa týka výroku o treste, nakoľko krajský súd uznal obžalovanú za vinnú z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák. (a nie zločinu, o ktorý by už išlo v prípade ods. 3 a nasl.), je krajský súd toho názoru, že musí v danom prípade na tieto okolnosti reflektovať aj výrok o treste. Krajský súd tak v súlade so zásadami ukladania sankcií a trestov podľa § 33a a § 34 Tr. zák., dospel k záveru, že obžalovanej postačuje aj uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v kratšom trvaní. Z uvedeného dôvodu tak obžalovanej trest skrátil z pôvodných 24 mesiacov na 18 mesiacov. Skúšobnú dobu vo výmere 3 roky ponechal nepozmenenú, nakoľko zachoval povinnosť obžalovanej v skúšobnej dobe nahradiť poškodenej spôsobenú škodu. Podľa názoru krajského súdu by bolo skrátenie skúšobnej doby viac zaťažujúce obžalovanú a to práve s ohľadom na výšku spôsobenej škody a povinnosť jej vrátenia. Je potrebné poznamenať, že druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým okolnostiam a zvláštnostiam daného prípadu. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. S ohľadom na uvedené krajský súd považuje tento trest za adekvátny, napĺňajúci požiadavky § 33a a § 34 Tr. zák.

Ohľadom nároku poškodenej na náhradu škody krajský súd uvádza, že tejto priznal náhradu škody v celom rozsahu tak, ako okresný súd, pričom v tomto poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Čo sa týka ostatných námietok obžalovanej uvedených v jej odvolaní, krajský súd tieto považuje za nedôvodné, resp. dostatočne zodpovedané už v napadnutom rozsudku.

Na tomto mieste krajský súd dáva do pozornosti, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (, , ) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko zo dňa 19. 12. 1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok zo dňa 15. 02. 2017 k sťažnosti č. 19997/02, ; Hirvisaari v. Finland, rozsudok zo dňa 27. 09. 2001 k sťažnosti č. 49684/99, , ). Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z predmetných článkov a Dohovoru však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis ).

Podľa , odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku rozsudku z vyššie uvedených dôvodov na základe podaného odvolania obžalovanej, považujúc ho za dôvodné, podľa po zrušení napadnutého rozsudku sám vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.