Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/54/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. B. C. XXX/XX, XXX XX D. C., prechodne bytom D. XXX/X, XXX XX E., zastúpený: Advokátska kancelária HAVRILA s. r. o., so sídlom Námestie slobody 1366/13, 071 01 Michalovce, IČO: 57 177 783, proti žalovaným: 1. F. E. G. G. H. XX/X, XXX XX E., I.: XX XXX XXX, 2. I. J. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. M. XXXX/X, XXX XX N., žalovaný v 2. rade zastúpený: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o. so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanému v 1. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovanému v 2. rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7.11.2024 domáhal proti žalovaným určenia, že kúpna zmluva zo dňa 8.11.2023 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku, parcele registra „C“ KN č. XXXX/XXX o výmere 210 m2- ostatná plocha, pôvodne zapísaná na LV č. XXX, toho času zapísaná na LV č. XXXX k.ú. E., obec E., F. D. M. O. je neplatná.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca v roku 2001 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v k.ú. E., obec E., F. D. M. O.. Konkrétne ide o pozemky, parcely registra „C“ parc. č. XXXX, P. XXXX, P. XXXX/XX, P. XXXX/XXX a rekreačnú chatu súp. číslo XXX stojacu na pozemku parc. č. XXXX. Od nadobudnutia nehnuteľností do vlastníctva žalobcu tieto nehnuteľnosti nerušene užíval. Dňa 02.08.2021 žalobca adresoval žalovanému v l. rade písomnú žiadosť na dokúpenie pozemku (špic na vstupe k pozemku žalobcu), konkrétne parcelu C-KN č. XXXX/ XXX o výmere 210 m2 - ostatná plocha. Zo strany žalobcu, šlo o kvalifikovanú žiadosť, obsahujúcu všetky potrebné zákonné prílohy, vrátane geometrického plánu. Vo vzťahu k tejto žiadosti sa žalovaný v l. rade písomne ani akýmkoľvek iným spôsobom nevyjadril, až do 18.07.2024. K vyjadreniu žalovaného v l. rade k vyššie uvedenej žiadosti žalobcu došlo až takmer po 3 rokoch, a to len z dôvodu, že žalobca žalovaného v 1. rade telefonicky, ale aj prostredníctvom emailovej komunikácie doslova urgoval. Až po týchto troch rokoch žalovaný v 1. rade zaslal nesúhlasné stanovisko Majetkovej komisie obce a námietku

pána I. A. žalobcovi. Pán A. svoju námietku odôvodnil tým, že odpredajom parcely C-KN č. XXXX/ XXX o výmere 210 m2 - ostatná plocha žalobcovi bude znemožnený jediný prístup k jeho pozemku. Dňa 22.08.2024, a to opätovne len z dôvodu žiadosti žalobcu mu bola zaslaná zápisnica zasadnutia majetkovej komisie obce zo dňa 21.10.2021, na ktorom sa rozhodlo, že sa neodporúča predaj žalobcovi. Žalobcovi však nebol uvedený žiaden dôvod pre ktorý mu nebol odporučený predaj, tento dôvod žalobca ani doposiaľ nepozná, a preto odpredaj nehnuteľnosti o ktorý žalobca žiadal a jeho nevyhovenie je zo strany žalovaného v l. rade nedôvodný, diskriminačný a teda nezákonný. Žalovaný v 1. rade uzatvoril so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu dňa 08.11.2023, na základe ktorej previedol vlastnícke právo k predmetnému pozemku parcely C-KN č. XXXX/XXX o výmere 210 m2 - Ostatná plocha (pozemok o ktorého kúpu mal záujem žalobca) na žalovaného v 2.rade. Žalobca poukázal na ust. § 9a ods.8 písm. e) zákona o majetku obcí (účinného do 31.10.2023). V prípade schválenia predaja tohto pozemku nebola splnená prísna zákonná podmienka upravená zákonom o majetku obce, nakoľko nebol naplnený dôvod hodný osobitného zreteľa. Dôvod hodný osobitného zreteľa podľa uznesenia č. 209/2023, ktorým sa schválil odpredaj pozemku žalovanému v 2. rade: „Spočíva v skutočnosti, že žiadateľ vlastní hneď vedľa predmetnej parcely svoju parcelu a stavbu: rekreačnú chatu, pričom predmetný pozemok sa nachádza hneď vedľa jeho nehnuteľností. Predmetnú parcelu žiadateľ dlhodobo užíva, týmto prevodom sa zosúladí dlhodobý užívací stav so stavom právnym.“ Pri prevádzaní vlastníckeho práva k predmetnému pozemku žalovaný v 1 .rade vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný v 2. rade nie je jediným vlastníkom parcely nachádzajúcej sa hneď vedľa parcely C-KN č. XXXX/XXX o výmere 210 m2. Žalobca je taktiež vlastníkom parciel nachádzajúcich sa vedľa parcely C- KN č. XXXX/XXX. Dôvod hodný osobitného zreteľa, nemôže jedného vlastníka zvýhodňovať a druhému zasahovať absolútnym spôsobom do vlastníckeho práva, ako je tomu v tomto prípade. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 9b ods. 1 zákona o majetku obcí a § 9b ods. 2 zákona o majetku obcí. Naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby žalobca odôvodňuje tým, že prevodom vlastníckeho práva k parcele C-KN č. XXXX/XXX o výmere 210 m2 zo strany žalovaného v 1. rade žalovanému v 2.rade bol žalobcovi znemožnený prístup na pozemky v jeho výlučnom vlastníctve, parcely registra „C“ KN parc. č. XXXX/ XXX; parc. č. XXXX; parc. č.XXXX a parc. č. XXXX/XX a to v celom rozsahu, nakoľko pri vstupe na svoje nehnuteľnosti musí prechádzať cez pozemok patriaci žalovanému v 2.rade. Predmetnou kúpnou zmluvou došlo k absolútnemu zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Absolútny a neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalobcu stále trvá, čo nepochybne zakladá naliehavý právny záujem žalobcu na tejto veci. Poukázal na ust. , a . Žalovaný v l. rade svojím konaním - t. j. prevodom vlastníckeho práva k pozemku parcele registra „C“ parc. č. XXXX/ XXX o výmere 210 m2 - Ostatná plocha postupoval v rozpore nie len s ustanoveniami o majetku obcí, ale aj s príslušnými ustanoveniami , ako aj v rozpore s antidiskriminačnou právnou úpravou. Vo vzťahu žalobcovi bola porušená okrem iného zo strany žalovaného v 1.rade aj zásada rovnakého zaobchádzania, nakoľko žalovaný v l. rade v rovnakom prípade, za rovnakých okolností, neaplikoval rovnaký prístup na posúdenie splnenia podmienok k žiadosti o odkúp pozemkov od žalobcu a od žalovaného v 2. rade. Bez akéhokoľvek zrejmého dôvodu, žalovaný v 1. rade znevýhodnil žalobcu, následkom čoho došlo k neprimeranému zásahu do jeho vlastníckeho práva. Žalobcovi nebol umožnený odpredaj pozemku parcely C-KN č. XXXX/XXX, aj z dôvodu námietky pána A., že kúpou pozemku žalobcom mu bude znemožnený jediný prístup na jeho pozemok. Žalovaný v l. rade však absolútne zvýhodnil bez akéhokoľvek dôvodu žalovaného v 2. rade, nepozerajúc na žalobcu ako vlastníka pozemkov do ktorého vlastníckeho práva sa predajom zasiahne. Priamo svojím konaním žalovaný v l. rade totiž zvýhodnil žalovaného v 2.rade , s ktorým uzavrel kúpnu zmluvu dňa 08.11.2023, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k parcele C-KN pare. P. XXXX/XXX v dôsledku ktorého bolo trvalé zasiahnuté do vlastníckeho práva žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. až 3 Antidiskriminačného zákona. Žalovaný v 2.rade uzavretím kúpnej zmluvy dňa 08.11.2023, ako kupujúci porušil dobré susedské vzťahy, čo zakladá právo žalovaného v 1. rade na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2023 podľa čl. IV bod 4. Kúpna zmluva zo dňa 08.11.2023 uzatvorená medzi žalovaným v l. rade a žalovaným v 2.rade je absolútne neplatná, a to z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky na prevod majetku obce, absencie dôvodu hodného osobitného zreteľa, nakoľko dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorým sa odôvodnilo schválenie predaja parcely C- KN č. XXXX/XXX je nepravdivý, nezákonný a diskriminačný.

3. Žalovaný v 1. rade k žalobe žalobcu uviedol, že žaloba žalobcu je oprávnená, nakoľko zo strany žalovaného v 2. rade došlo k špekulatívnej kúpe a zjavnej snahe poškodiť žalobcu. Zriekol sa nároku na náhradu trov konania

4. Žalovaný v 2. rade žiadal predmetnú žalobu ako zjavne nedôvodnú na nariadenom pojednávaní bez ďalšieho zamietnuť a priznať náhradu trov konania žalovanému plnom rozsahu.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením príloh žaloby, a to kúpnou zmluvou z 8.11.2023, listom vlastníctva č. XXXX, k.ú. E., listom vlastníctva č. XXX, k.ú. E., Podaním námietky proti žiadosti p. A. o dokúpenie pozemku zo dňa 27.9.2021, Uzneseniami č. 185/2023, č. 186/2023, 187/2023, č. 188/2023, č. 189/2023, č. 190/2023, č. 191/2023, č. 192/2023, č. 193/2023, č. 194/2023, č. 195/2023, č. 196/2023, č. 197/2023, č. 198/2023, č. 199/2023, č. 200/2023, č. 201/2023, č. 202/2023, č. 203/2023, č. 204/2023 až č. 220/2023, všetky zo dňa 30.10.2023, Žiadosťou o dokúpenie pozemku z 2.8.2021 a geodetickým nákresom, Vyjadrením žalovaného v 2. rade k žalobe z 14.4.2025 s prílohami – výrezom ortofotomapy, výrezom z katastrálnej mapy, zobrazeniami pozemku, Vyjadrením žalobcu z 29.7.2025 s prílohou – vyjadrením I. Q. E. z 14.7.2025, Vyjadrením žalovaného v 1. rade z 8.8.2025, Vyjadrením žalovaného v 2. rade z 1.9.2025 s prílohami – skenom katastrálnej mapy, zobrazením situácie a polohy nehnuteľnosti I. E. na mape, katastrálnou mapou z roku 2000, Vyjadrením žalovaného v 2. rade z 10.12.2025, Správou Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor z 25.11.2025 s prílohami a to výpisom z LV č. XXX, katastrálne územie E. a výpisom z LV č. XXXX, k.ú. E., Zverejnením zámerov na odpredaj pozemkov za rok 2023, zverejnených na úradnej tabuli žalovaného v 1. rade dňa 12.10.2023 a z neho , výsluchom strán sporu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie E., F. D. M. O. bolo zistené, že žalobca je pod B3 vedený ako výlučný vlastník v podiele 1/1 na ňom zapísaných nehnuteľností: pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 591 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 80 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere 163 m2, ostatná plocha, pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 138 m2, ostatná plocha, rekreačná chata súp. číslo XXX stojaca na pozemku parc. č. XXXX.

7. Z výpisu z katastra nehnuteľností, z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie E., okres D. M. O. bolo zistené, že žalovaný v 2. rade je pod B1 vedený ako výlučný vlastník v podiele 1/1 na ňom zapísaných nehnuteľností: pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 210 m2, ostatná plocha. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva č.V-2447/2023 zo dňa 8.12.2023-265/23.

8. Predmetom Kúpnej zmluvy č.KVA-2382/178/2023-4058/2023 z 8.11.2023 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v k.ú. E. na LV č. XXX, a to parcely C-KN č. XXXX/XXX o výmere 210 m2, druh pozemku ostatná plocha (čl. III. zmluvy). Kúpna cena za predmet prevodu bola uvedená v sume 2625,- eur. Podľa čl. IV bod 4 kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak by kupujúci porušil dobré susedské vzťahy, alebo dobré mravy, má predávajúca právo jednostranne odstúpiť od zmluvy.

9. Podľa listiny Podanie námietky proti žiadosti p. A. o odkúpenie pozemku, I. L. A. svoju námietku adresovanú žalovanému v 1. rade odôvodnil tým, že odpredajom parcely C-KN č. XXXX/XXX mu žalobca znemožní jediný prístup k jeho pozemku. Uviedol tiež, že žalobca mu chce zámerne znemožniť prístup na pozemok a výstavbu rekreačnej chaty. Okrem znemožnenia prístupu na pozemok znemožní tiež napojenie na inžinierske siete.

10. Podľa Zverejnenia zámerov na odpredaj pozemkov za rok 2023, zverejneného na úradnej tabuli žalovaného v 1. rade dňa 12.10.2023 a z uznesenia č. 169/2023 z 12.10.2023 vyplýva, že obecné zastupiteľstvo žalovaného v 1. rade schválilo zámer na predaj pozemku vo vlastníctve F. E., konkrétne sa jedná o zámer predaja: parcely C-KN č. XXXX/XXX o výmere 210 m, druh pozemku: ostatná plocha žalovanému v 2. rade ako žiadateľovi. Cena za 1 m2 pozemku bola určená znaleckým posudkom. Dôvod hodný osobitného zreteľa: Spočíva v skutočnosti, že žiadateľ vlastní hneď vedľa predmetnej parcely svoju parcelu a stavbu: rekreačnú chatu, pričom predmetný pozemok sa nachádza hneď vedľa jeho nehnuteľností. Predmetnú parcelu žiadateľ dlhodobo užíva, týmto prevodom sa zosúladí dlhodobý užívací stav so stavom právnym. 11. Podľa uznesenia obecného zastupiteľstva č. 209/2023 zo dňa 30.10.2023, ktorým obecné zastupiteľstvo žalovaného v 1. rade schválilo odpredaj pozemku žalovanému v 2. rade, dôvod hodný osobitného zreteľa spočíva v skutočnosti, že žiadateľ vlastní hneď vedľa predmetnej parcely

svoju parcelu a stavbu: rekreačnú chatu, pričom predmetný pozemok sa nachádza hneď vedľa jeho nehnuteľností. Predmetnú parcelu žiadateľ dlhodobo užíva, týmto prevodom sa zosúladí dlhodobý užívací stav so stavom právnym.

12. Žalobca predložil spoločne so žalobou tiež listinu „ Dokúpenie pozemkov-žiadosť“, z 2.8.2021 adresovanú žalovanému v 1. rade, ktorou žiadal o dokúpenie susediacich pozemkov k parcele č. A2053/100 a A2053/94 podľa predloženého geodetického nákresu.

13. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu 14.4.2025 uviedol, že zákon o majetku obcí ( o majetku obcí (ďalej len „“)) kreuje osobitný spôsob judikovania neplatnosti zmluvy o prevode majetku obce, ktorý sa vzťahuje iba a výlučne na najzávažnejšie porušenia povinnosti vyplývajúcich zo . Dôraz sa kladie podľa na dodržanie zákonného procesu na úrovni obce, a to najmä vymedzenie zdôvodnenia hodného osobitného zreteľa, zverejnenie zámeru prevodu určeným spôsobom, dosiahnutie trhovej ceny a hlasovanie obecného zastupiteľstva kvalifikovanou väčšinou. Žalobca predmetnou žalobou neuvádza a nenamieta platnosť spornej KZ s ohľadom na porušenie „procesných“ podmienok schválenia spornej KZ, ale s poukazom na nedodržanie ním očakávanej kvality resp. charakteru dôvodu hodného osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa nekonkretizuje a ponecháva obci právomoc ich individuálne posúdiť v rámci samosprávnej činnosti. Ak zákonodarca ponechal rozhodovanie o dôvode hodnom osobitného zreteľa v pôsobnosti obecného zastupiteľstva, jeho použitie v konkrétnom prípade nie je možné preskúmavať. Sú to obecní poslanci, ktorí detailne poznajú situáciu a potreby obyvateľov, a preto sú zákonom uspôsobení vyhodnotiť danosť dôvodu hodného osobitného zreteľa. Čo sa týka materiálnej stránky vymedzených dôvodov hodných osobitného zreteľa, o týchto rozhodli poslanci jednohlasne, s odkazom na výslovne vymedzený dôvod, ktorý zodpovedá realite, a preto je legitímny a logický. Ani žalobca nespochybnil, že žalovaný klient predmetný pozemok dlhodobo užíva, a na vlastné náklady spracoval jeho povrch na prístupovú cestu k svojmu pozemku a stavbe rekreačnej chatky. Keďže dôvod hodný osobitného zreteľa bol pri hlasovaní o schválení uzavretia spornej KZ pomenovaný, čo vyplýva už zo žalobcom predloženého dôkazu uznesenia obecného zastupiteľstva, a tento dôvod nebol spochybnený ani vyvrátený, akékoľvek ďalšie skúmanie jeho „naplnenia“ je irelevantné a vysoko nad rámec podmienok, pre ktoré možno v zmysle napádať platnosť zmluvy o prevode majetku obce. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa zakladajú právne vzťahy, alebo ktorým sa adresátom ukladajú práva a povinnosti, ale ide o prejav vôle orgánu obce ad hoc. Na kreovanie rozhodnutia obecného zastupiteľstva sa nevzťahujú ustanovenia o správnom konaní, takže námietka žalobcu voči kvalite zistenia skutkového stavu je bezpredmetná. Žalobca však vo svojich kritériách na správnosť procesu schvaľovania spornej KZ zachádza ešte ďalej, keď namieta porušenie zásady rovnakého zaobchádzania žalovanou obcou, ktorá v minulosti mala podľa názoru žalobcu v analogickej situácii postupovať rozdielne, čím žalobcu poškodila. Je evidentné, že postup obce pri schvaľovaní zmlúv o prevode majetku nie je predmetom pravidiel zákona č , pretože sa tento vzťahuje výslovne na prípady podľa jeho zákona. Výkon samosprávy obcí v tomto smere nie je obmedzený antidiskriminačnou právnou úpravou, a teda právne úvahy žalobcu nemajú žiadny zmysluplný základ. V prvom rade, na „odkúpenie“ pozemku od obce neexistuje zákonom definovaný právny nárok. Každý prevod majetku obce sa posudzuje ad hoc s ohľadom na špecifické okolnosti prípadu, a obec je plne zákonne spôsobilá autonómneho rozhodnutia v takej veci bez ohľadu na predstavy alebo želenia možných záujemcov. V žalobcom opisovanom prípade I. A. žalovaná obec neumožnila žalobcovi odkúpenie malého pozemku lichobežníkového tvaru, ktorý predstavoval jediný prístupový bod na pozemky I. A. (C-KN č. XXXX/XXX a C-KN XXXX/XX)2, ktoré by tým navyše stratili možnosť pripojenia na inžinierske siete. Tieto výhrady I. A. celkom logicky a opodstatnene vytkol v období do schválenia návrhu tamojšej kúpnej zmluvy žalobcu, a to bol dôvod, pre ktorý žalovaná obec odkúpenie neodsúhlasila. Navyše, v tamojšom prípade bola koexistencia dvoch paralelne podaných žiadostí o odkúpenie danej časti pozemku, žalobcu aj pána I. A., teda žalovaná obec prevod neschválila aj s ohľadom na tento konflikt. V prípade schválenia spornej KZ, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha predmetnou žalobou, žalobca nikdy nepodal obdobnú žiadosť ako žalovaný klient, nevzniesol a žalovanej obci neadresoval výhrady v lehote, v ktorej bol zámer prevodu zverejnený na informačnej tabuli obce, a preto žalovaná obec nemala dôvod ex offo uvažovať o odlišných želaniach či predstavách iných vlastníkov susediacich pozemkov. Situáciu s pánom I. A. je potrebné vnímať aj v kontexte minulých krokov žalobcu, ktorý rovnakým spôsobom (t.j. bez protiponuky resp. námietky iného záujemcu), aký teraz považuje v prípade žalovaného klienta za neplatný, získal od žalovanej obce relatívne rozsiahle pozemky bezprostredne hraničiace s pozemkami I. A.. Nemožno preto nesúhlasiť

s názorom prezentovaným v Námietkach I. A. predložených v prílohe predmetnej žaloby, že žalobca dlhodobo javí záujem o kúpu voľných pozemkov žalovanej obce vo svojom bezprostrednom susedstve, a nehľadí pritom na žiadne cudzie záujmy, ktoré tým môžu byť eventuálne dotknuté. V konaniach s obdobným meritom veci sa naliehavý právny záujem neposudzuje a neskúma, pretože podľa ide o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu - . Pokiaľ žalobca z dôvodu širších súvislostí namieta, že spornou KZ stratil svoj doterajší existujúci prístup k svojim pozemkom, treba poznamenať, že tento „prístup“ v legálnom slova zmysle nemal ani pred prevodom predmetného pozemku, pretože na ňom nemal zriadené žiadne vecné bremeno, nemal so žalovanou obcou uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu či iné obdobné vecné či zmluvné právo. Ak chcel žalobca umocniť dôvody predmetnej žaloby poukazom na eventuálny problém s prístupom, od prevodu predmetného pozemku žalovaný klient k žiadnemu zamedzeniu vstupu nepristúpil, a pristúpiť ani nemieni. Žalovaný klient nemá záujem zneužiť svoje postavenie na úkor ktoréhokoľvek suseda, a o predmetný pozemok prejavil záujem len a výlučne z dôvodu získania vlastného legálneho prístupu po pozemku, ktorého zhutnený povrch v minulosti na vlastné náklady vyhotovil. Predmetný pozemok nie je pre žalobcu jediným prístupovým miestom, pretože tento je teoreticky možný aj z pozemku C- KN č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej obce. Žalobca síce argumentuje údajným porušením dobrých susedských vzťahov zo strany žalovaného klienta, ale nikde v predmetnej žalobe skutkovo neuvádza, v čom by také porušenie vzťahov malo spočívať. Tým, že žalovaný klient bol úspešný vo výbere záujemcu o kúpu predmetného pozemku, neporušil žiadnu povinnosť, a ani morálne či susedské vzťahy a pravidlá, a len preto, že pre žalobcu je táto situácia subjektívne diskomfortná, nič nenasvedčuje, aby došlo k naplneniu možnosti žalovanej obce uplatniť právo na odstúpenie od spornej KZ. Žalobca sa v žiadnom prípade nemôže domáhať uplatnenia určitého zmluvného práva žalovanou obcou, pretože ide o právny vzťah medzi žalovanými. Žalobca nemá právny nárok vstupovať do právnych vzťahov tretích osôb a určovať im, aké právo majú alebo nemôžu využiť. Navrhol žalobu ako zjavne nedôvodnú na zamietnuť.

14. Žalobca vo vyjadrení z 29.7.2025 uviedol, že dôvodnosť podanej žaloby odvodzuje práve na základe ustanovenia § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí, teda namieta zákonný proces na úrovni obce, t.j. nakoľko predmetný zákon stanovuje ako zákonnú podmienku zdôvodnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa pri prevodoch majetku obce, žalobca teda napáda túto procesnú podmienku, ktorá nebola dodržaná. Nepochybne zákon o majetku obcí nekonkretizuje dôvody hodné osobitného zreteľa, avšak tieto musia byť jednoznačne preukázané, dané, odôvodnené a v žiadnom prípade prevod majetku obce nesmie byť nezákonný a diskriminačný. Preto nemožno akceptovať tvrdenie žalovaného v 2. rade uvedené na s. 2 v bode 5, že použitie dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je možné preskúmavať v konkrétnom prípade. Uvedené podporuje aj zákonné ustanovenie § 9b zákona o majetku obcí. Neplatnosti sa možno domáhať a to práve z dôvodu, že predaj nebol realizovaný v súlade s § 9a a §9b, nakoľko podľa § 9a , musí byť daný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý je odôvodnený, nepochybne môže súd podľa na základe gramatického výkladu tohto ustanovenia preskúmavať aj existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa v konkrétnom prípade. V tomto smere je nevyhnutné prihliadať aj na účel, zmysel a význam zákonných ustanovení podľa § 9a a § 9b zákona o majetku obcí. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k novele zákona o majetku obcí. Objektívne nie je možný iný prístup na pozemky vo vlastníctve žalobcu, nakoľko z pozemku na ktorý sa odvoláva žalovaný vo vyjadrení, tento má nevhodné plošné a výškové pomery. Porušenie dobrých susedských vzťahov možno nepochybne vidieť v tom, že predajom pozemku vo vlastníctve žalovaného v 1. rade žalovanému v 2. rade došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, a to vo veľkej miere, čo vyústilo do nepriateľského naladenia medzi stranami sporu, ignorácie a stavu absolútnej neistoty, či žalovaný v 2. rade umožní žalobcovi aj naďalej prechod cez predmetný pozemok, aj napriek skutočnosti, že žalovaný v 2.rade uviedol, že nemieni zamedziť vstupu, v záujme absolútnej istoty, sa nemôže žalobca spoliehať výlučne na dobrú vôľu žalovaného v 2. rade. Je nesporné, že na odkúpenie pozemku od obce neexistuje zákonom definovaný právny nárok, avšak obec je povinná rozhodnúť o prevode majetku v súlade so zákonom definovanými podmienkami, a predovšetkým nediskriminačne. Kúpna zmluva zo dňa 08.11.2023 uzatvorená medzi žalovaným v l. rade a žalovaným v 2. rade je absolútne neplatná, a to z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky na prevod majetku obce, absencie dôvodu hodného osobitného zreteľa, nakoľko dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorým sa odôvodnilo schválenie predaja parcely C-KN č. XXXX/XXX je nezákonný a diskriminačný.

15. K vyjadreniu žalobca pripojil listinu „Vyjadrenie k možnostiam vstupu na pozemky parcely C-KN č.XXXX; č. XXXX/XXX a č. XXXX/XX vo vlastníctve A. A. nachádzajúcich sa v kú. E., obec E., okres D. M. O.“ zo dňa 14.7.2025 vyhotovenú I. Q. E., autorizovaným stavebným inžinierom, v ktorej sa

uvádza, že vstup na pozemok žalobcu je možný aj z cesty - Vodárenská, parcela C-KN č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve obce, ktorá musí dbať na to, že podľa stavebného zákona, k stavbe musí byť zabezpečený prístup. Žalobca si nemôže zriadiť nový vstup na pozemok z parcely C-KN č. XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve obce. Tento vstup však nie je možné realizovať z dôvodu plošných i výškových pomerov. Veľký výškový rozdiel by znamenal realizovať veľké zemné práce a veľké stavebné úpravy už zrealizovaných oporných múrov a stavieb. Na stavebnom úrade žiadny sused neodsúhlasí vytvorenie nového vstupu. Jediný vhodný a objektívne možný vstup na pozemky pána A. je z parcely C-KN č. XXXX/XXX, ktoré sú však vo vlastníctve žalovaného v 2. rade.

16. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení z 8.8.2025 uviedol, že celý proces odpredaja prebieha maximálne transparentne. Obec predáva pozemky k rekreačným chatám, ktoré vlastníci využívajú. Za bývalého režimu dostávali vlastníci chát len pozemky pod rekreačnou chatou a ostatné pozemky ostávali štátne. Po revolúcii v roku 1989 boli tieto pozemky prevedené do vlastníctva obce a tá ich odpredáva jednotlivým vlastníkom chát, alebo pozemkov. Spravidla ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Vzhľadom na netransparentné skúsenosti z minulosti obec zaviedla akési štandardizované postupy, ktoré sú zverejnené aj na stránke obce. Jednotlivé žiadosti obecný úrad zbiera počas celého roka. Spravidla na jeseň zasadá Komisia majetková, ktorá jednotlivé žiadosti prerokuje. Následne o jednotlivých žiadostiach rokovalo obecné zastupiteľstvo, ktoré schvaľovalo jednotlivé zámery, následne boli tieto zámery opätovne prerokované vrátane námietok k jednotlivým odpredajom, ak nejaké vznesené boli. Ako poistka pred špekuláciami sú v kúpnych zmluvách uvedené nasledovné klauzuly: 1. Zmluvné strany sa dohodli, že vyššie uvedená nehnuteľnosť sa nesmie oplotiť s výnimkou tzv. živých plotov. V prípade ak kupujúci nesplní túto povinnosť, je predávajúca oprávnená tento plot odstrániť sama, pričom všetky náklady na odstránenie znáša kupujúci. 2. Zmluvné strany sa dohodli, že predávajúca má predkupné právo na nehnuteľnosť popísanú v čl. III. Tejto zmluvy v prípade jej budúceho predaja zo strany kupujúceho. Kúpna cena v prípade uplatnenia predkupného práva bude rovnaká ako kúpna cena podľa tejto zmluvy. 3. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak by kupujúci porušil dobré susedské vzťahy, alebo dobré mravy, má predávajúca právo jednostranne odstúpiť od zmluvy. Obec bola informovaná, že zo strany kupujúceho došlo k zjavnej špekulácii, žiaľ toto upozornenie prišlo neskoro. Starosta obce za účelom riešenia vzniknutej situácie niekoľko krát kontaktoval kupujúceho, ktorý prisľúbil stretnutie priamo na mieste, ale z jeho strany k takémuto stretnutiu nikdy nakoniec nedošlo. Po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami je žalovaný v 1. rade toho názoru, že žaloba je oprávnená a že zo strany žalovaného v 2. rade došlo k špekulatívnej kúpe a zjavnej snahe poškodiť žalobcu.

17. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení z 1.9.2025 uviedol, že zákon o majetku obcí (ďalej len „ZMO“) žiadne zdokladovanie danosti dôvodov nepredpokladá, nepredpokladá ani materiálny prieskum „kvality“ týchto dôvodov, a už vôbec nehovorí o akomsi zisťovaní skutkového stavu. Žalovaný v 2. rade poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2024, sp.zn.: . Sporný prevod bol vykonaný adekvátnym zákonne predpokladaným postupom, kedy bol dôvod hodný osobitného zreteľa výslovne uvedený, pravdivý (čo nepopiera žalobca, a ani žalovaná obec), transparentne zverejnený, a včas odhlasovaný príslušnou obecnou komisiou, obecným zastupiteľstvom, ako aj samotným starostom žalovanej obce. Pokiaľ ide o žalobcom citovanú časť údajnej Dôvodovej správy k , o dôvodovú správu síce ide, ale k , ktorý mení (zmenil) od 01.11.2023, zatiaľ čo žalobca opiera dôvodnosť svojej žaloby o znenie účinné do 31.10.2023, ktoré je však pokiaľ ide o predpoklady prevodu majetku obce odlišné. v znení do 31.10.2023 upravuje predpoklady prevodu majetku obce v žalobcom citovanom ust. , avšak od 01.11.2023 sú tieto podmienky definované v ust. . Aj keď teda žalobca účelovo odkazuje na dôvodovú správu, táto sa zjavne nevzťahuje na podmienky, ktoré má žalobca tendenciu v žalobe obhájiť, a teda táto iniciatíva žalobcu vyznieva zmätočne a otvára otázku, či žalobca opiera skutkový stav veci o správnu právnu úpravu. Teoretické úvahy o možných vstupoch žalobcu na svoj pozemok zmienené vo vyjadrení k žalobe, nemali mať tendenciu preklopiť podstatu merita veci na dokazovanie vhodných alternatív prístupu k stavbe, pretože ide povahovo o úplne iné konanie – podľa , ktoré nie je predmetom sporu. Žalobca nemá legálny prístup k svojej stavbe bez ohľadu na výsledok tohto sporu, faktický prístup žalobca má a mal v každom prípade z pozemku C-KN č. XXXX/X vo vlastníctve tretej osoby – Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktorá nie je účastníkom konania, a s ktorou žalobca nemal a nemá aj tak uzavretý žiadny titul užívania, nie je sporné, že žalovaný nikdy nebránil užívaniu sporného pozemku, ktorý bol predmetom prevodu napadnutou kúpnou zmluvou (ďalej len „KZ“), a ani to nemá v úmysle a žalovaný klient dlhodobo prechádza k svojej nehnuteľnosti aj cez pozemok žalobcu C-KN č. XXXX, čo mu žalobca umožnil na

základe ústnej dohody. Odborné vyjadrenie inžiniera E. zo dňa 14.07.2025 môžeme označiť za komplot jeho subjektívnych názorov, ktoré sa celkom neprípustne zaoberajú právnymi otázkami a hypotézami, na čo inžinier nemá kompetenciu a odbornosť (napr. že obec má dbať na to, aby mal každý prístup k stavbe, že žiadny sused neodsúhlasí nový vstup), a zároveň taktiež bez kompetencie a zainteresovania navrhuje právne riešenie rozdeľovania pozemkov medzi stranami. I. E. nie je vhodný na predkladanie akékoľvek odborných posúdení ako dôkazu, pretože ide o vysoko zaujatú osobu, ktorá má nablízku vlastnú nehnuteľnosť a nie je nestranným pozorovateľom, ale blízkym priateľom žalobcu. Jeho „odborné“ závery preto nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a potrebnú vierohodnosť. Tieto vyjadrenia žalobcu napovedajú, že jeho tzv. právny záujem a deklarované dôvody neplatnosti napadnutej KZ je len umelo vytvorená konštrukcia kompenzujúca subjektívnu nespokojnosť žalobcu s tým, že sa verejného a transparentného procesu kúpy sporného pozemku nezúčastnil. Je absolútne právne irelevantné a nevierohodné, že žalobca cíti nežičlivosť alebo stav neistoty či „zlé naladenie“ s obavou o právo vstupu, ak rovnakú obavu nepociťuje aj voči Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., z ktorej pozemkov má faktický vstup, a ak žalovaného klienta nikdy nevyzval na usporiadanie vzťahov napr. vecným bremenom. Ak Obec E. v danej situácii od spornej KZ neodstúpila, nevidí porušenie dobrých mravov a susedských vzťahov, a teda k nemu objektívne nedochádza. Pokiaľ by sa subjektívny pocit krivdy a diskriminácie zo získania susedného pozemku druhou osobou mal považovať za dôvod nezákonnosti prevodu, potom by boli všetky prevody majetku obce diskriminačné, a tým nezákonné, lebo by sa dotýkali želaní alebo pocitov ďalších nezúčastnených osôb. Rovnako diskriminačné a narúšajúce dobré susedské vzťahy by sa aplikáciou tejto logiky stali aj viaceré prevody obecných pozemkov v prospech žalobcu, ktoré taktiež zasahovali do eventuálnych prístupov či priľahlých pozemkov susedov. Aj stavebné aktivity žalobcu neraz zasahovali do legitímnych záujmov žalovaného, napr. jeho prístavba chaty, súp. č. XXX, je za hranicou pozemku žalovaného klienta, rovnako ako celý ním postavený oporný múr. Vyzdvihovanie záujmov žalobcu ako dôvodu diskriminácie je v tomto kontexte paradoxom, pretože práve žalobca má v porovnaní so susedmi najvýhodnejšiu pozíciu. Žalovaný v 2. rade v prílohe predložil na porovnanie kópiu katastrálnej mapy z r. 2000, z ktorej jasne vyplýva, že žalobca prikupovaním voľných pozemkov od obce znásobil, a na úkor susedov maximalizoval veľkosť svojho pozemku okolo pôvodne menšej chaty, ktorú následne taktiež podstatným spôsobom rozšíril a zväčšil. Parametre, podľa ktorých žalobca posudzuje údajnú diskriminačnosť napadnutého prevodu, mu v minulosti neprekážali, keď taktiež získal rovnakým postupom pozemok C-KN č. XXXX/XXX, k.ú. E. umiestnený na eventuálnej trase prístupu suseda I. A., pričom jeho prístup znemožnený nebol. Zákonnosť dôvodu hodného osobitného zreteľa nespočíva v tom, či tento dôvod vyhovuje každému, ale musí vyhovovať obci, a preto zaň jej volení zástupcovia väčšinovo hlasovali.

18. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení z 10.12.2025 uviedol k stanovisku obce ako žalovaného v 1. rade, že toto žiadnym spôsobom, ani náznakom netvrdí akékoľvek porušenie zákonnosti procesu prevodu majetku obce. Obec priamo tvrdí, že proces bol štandardizovaný, zákonný a transparentný, a že sa do zmluvy zakomponovali určité záruky proti špekulatívnosti kupujúcich, napr. vo forme možnosti obce odstúpiť od zmluvy z dôvodu porušenia dobrých susedských vzťahov alebo mravov. Je zvláštne, ak obec na jednej strane tvrdí, že žalovaný v 2. rade mal konať špekulatívne, dokonca zjavne špekulatívne, a preto so žalobou súhlasí, ale zároveň obec od zmluvy doposiaľ neodstúpila. Názory obce z predmetného vyjadrenia sú teda nepodložené, vnútorne nekonzistentné a nevierohodné. Obec nikde netvrdí akým spôsobom žalovaný v 2. rade poškodil žalobcu. Príčiny a motivácia obce popierať v prospech žalobcu svoju suverenitu, aj keď obec tento právny úkon vykonala, a vlastným zastupiteľstvom jednohlasne schválila, nám nie sú známe, avšak nejde o skutočnosti s vplyvom na právne posúdenie veci.

19. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že v tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky prevodu v súlade so zákonom o majetku obci, žalovaní nesprávne vyhodnotili, respektíve, žalovaný v 2. rade uviedol nepravdivé skutočnosti pri odkúpení pozemku, predmetná parcela č. XXXX/XXX slúžila ako príjazdová cesta k dvom nehnuteľnostiam, a to vo vlastníctve žalobcu, žalovaného v 2. rade. Neexistoval žiaden zákonný dôvod, prečo by mal žalovaný v 2. rade nadobudnúť majetok obce na základe dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalovaný v 1. rade uznáva dôvodnosť žaloby a sám poukazuje na špekulatívne konanie žalovaného v 2. rade pri kúpe. Podstatou žaloby je neexistencia zákonného dôvodu na kúpu predmetného pozemku a z nej vyplývajúca neplatnosť kúpnej zmluvy, čo žalovaný v 1. rade potvrdil, následne správanie a postoj žalovaného v 2. rade len podčiarkuje jeho úmysel a cieľ poškodiť svojho suseda. V závere uviedol, že pravdepodobne si obec v čase schvaľovania neuvedomila, že predmetný pozemok užíva aj žalobca, žalovaný uviedol do omylu obec a obecné zastupiteľstvo už pri podaní žiadosti, keďže uviedol, že užíva predmetný pozemok,

účelovo a ľstivo opomenul skutočnosť, že ho spolu s ním užíva aj žalobca. Odôvodnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je v súlade so skutkovým stavom, pretože predmetný pozemok užívali v rovnakom pomere, dôvod uvedený v uznesení č. 209/2023, ktorým sa schválil odpredaj pozemku je nepravdivý, nie je v súlade so skutkovým stavom a celý postup je nezákonný, preto je kúpna zmluva neplatná,

20. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že starosta obce problém posúdil a uznal, že je dôvodný aj argumenty žalobcu sú dôvodné. Do zmluvy zakotvili aj možnosť, že obec má právo odstúpiť od zmluvy, ak sa narušia dobré susedské vzťahy a mravy, je to taká všeobecná klauzula, práve pre takéto prípade, lebo nie vždy sa dá eliminovať „geometrákmi“ a vytýčenými parcelami, skutkový stav, nie vždy sa dá eliminovať následne spory a možné úmysly ľudí. Obec obmedzila prístup ku chate žalobcu tým, že predala ten pozemok a jeho žaloba je dôvodná.

21. Žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že klient nie je žiadny špekulant a nechce ani nebude nikomu škodiť, preto sa ohradzuje voči jeho démonizácii za to, že absolútne legálne, transparentne a bez akýchkoľvek pripomienok a výhrad verejnosti a v súlade s vyjadrenou jednoznačnou vôľou všetkých poslancov a napokon potvrdenou podpisom starostu, nadobudol pozemok, ktorý je predmetom namietaného právneho úkonu, kúpnej zmluvy. Urobil len to, čo mu zákon umožňuje, urobil to zákonne, pred týmto niekoľkokrát vykonal aj samotný žalobca, ktorý sa tým cíti dotknutý, nepriateľsky naladený, ignorovaný v stave neistoty a možno iné prívlastky, ktoré použil vo svojich písomných vyjadreniach a ktorými odôvodňuje podstatu a dôvodnosť tejto žaloby. To, že žalobca je do istej miery podozrievavý, že mu žalovaný znemožní vstup, čo nikdy nenaznačil ani neurobil ani tým nehrozil, nenapĺňa zákonné predpoklady na neplatnosť prevodu po formálnej a ani po materiálnej stránke. Dôvod hodný osobitného zreteľa má byť absentujúci, nepravdivý, nezákonný a diskriminačný. Tak dôvody, pre ktoré žalobca v žalobe, tieto hodnotiace úsudky používa nie sú schopné ani náznakom vyvrátiť alebo spochybniť ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu a to ako vo veci ale aj vo veci , ktorá jednoznačne hovorí, že ex post kvalitatívne posudzovanie uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa súdmi je absolútne vylúčené, pretože sú to obce ako samosprávy, ktoré poznajú svoju situáciu, poznajú situáciu prevádzaného majetku a pokiaľ o splnené zákonnom predpísané kvórum a vlastne bol zverejnený zámer prevodu tohto majetku. Žaloba, ktorej dôvodmi je súd viazaný, hovorí, že zákon bol porušený tým, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, lebo žalovaný v 2. rade nie je jediným vlastníkom priľahlého pozemku k spornému pozemku, lebo taký priľahlý pozemok má aj žalobca, ale toto nijak nespochybňuje to, že v dôvode hodnom osobitného zreteľa je jednoznačne uvedené, že užíva tento pozemok, že ho užíva dlhodobo a že susedí s jeho nehnuteľnosťou, to je nesporný fakt, ktorý doposiaľ nikto v toto konaní nevyvrátil, Antidiskriminačná právna úprava sa v tejto veci sa zjavne vôbec nepoužíva a po druhé na získanie pozemku nie je právny nárok a porovnávajú sa odlišné prípady, pretože prípad, ktorý uvádzal žalobca na porovnanie je odlišný už len v tom, že ten prevod, ktorý komparatívne využíva na podporu svojich tvrdení bol namietaný treťou osobou a práve aj preto obec vzhliadla alebo prehodnotila svoje alebo započítala toto stanovisko do svojho rozhodnutia. Na procese prevodu tohto pozemku sa podieľali aj poslanci, aj starosta jednohlasne, to znamená, že ak sa tu vyhodnocuje špekulatívne konanie, potom by sa musel skúmať ďaleko väčší okruh súvislosti ako to účelovo tvrdí žalobca. Obvinenie zo špekulatívnosti je preto len prázdna floskula a obec ani v podstate neopísala, v čom tá špekulatívnosť má spočívať. Na záver uviedol, že vykonané dokazovanie bolo ústretovou, avšak zbytočnou aktivitou, ktorá nič nemení na tom, že žaloba je už z listinných dôkazov a z písomných vyjadrení nedôvodná.

22. Právny stav žalobcu sa nezmenil ani po získaní pozemku žalovaným, k žiadnemu zásahu do jeho vlastníckeho práva nedošlo a ani takýto zásah nehrozí a žalobca ani neuviedol, v čom by mal takýto zásah hroziť. Žalobca nemôže z týchto dôvodov chcieť zrušiť prevod pozemku, pretože išlo by o suplovanie konania podľa o) odsek 3. a zabezpečenie nevyhnutnej cesty, na to slúži úplne iné konanie, ktoré súd nemôže nahrádzať ani mu konkurovať. Obec nevyužila dôvod na odstúpenie od zmluvy jedine preto, že si je vedomá, že k porušeniu dobrých susedských vzťahov nešlo a špekulatívne konanie nenastalo a také kroky obce by boli úplne bezúspešné.

23. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný v 2. rade sa už predtým vyhrážal, že s ním zatočí. Cestu si u odkúpil z takýchto špekulatívnych dôvodov a žalobca má obavy, že prejde čas a nejako zakáže, aby tam chodili. Tá predmetná parcela sa využívala na prístupovú cestu, ktorú väčšinou obhospodaroval a kosil, všetci tam mohli chodiť, len na prístupovú cestu sa to využívalo. Aj keď obec

odpredala ten pozemok ku svojej chate, zatiaľ mu nikto nebráni v prístupe k svojmu pozemku. Prístup predtým nevyužíval výlučne žalovaný v 2. rade, pretože od odkúpenia chaty v roku 2001, využívali prístup obaja.

24. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, obec postupovala síce zákonne, ale v rozpore s dobrými mravmi, žalobca stratil reálne prístup ku chate, nikomu by sa to nepáčilo ani žalovanému v 2. rade. Obec bola uvedená do omylu. Zákon predpokladá aj to, že ľudia tie veci sledujú, preto sa to zverejňuje, keďže žiadna námietka nebola, obec vyhodnotila, že nie je problém. Funguje to tak, že sa zbierajú žiadosti počas celého roka, následne zasadne komisia, komisia to vyhodnotí, zámery sa zverejnia a námietky, ktoré ľudia dajú. Je zaužívané pravidlo, že na jeseň sa nazbierajú žiadosti, zasadne komisia, prejednajú sa sporné veci, urobí sa nejaký zápis, dá sa odporúčanie, zverejní sa zámer. Predpokladá sa, že ľudia to sledujú, dajú námietky, potom sa obec zaoberá jednotlivými námietkami. Tu žiaľ žiadne námietky neprišli, čiže v dobrej viere to odpredali aj keď skutkový stav tam bol taký, že sú viacerí užívatelia, to žiaľ vedieť nemohli. Starostu obce mrzí, že, že nedošlo k námietke žiadnej, lebo by tomu určite predišli. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či , ktorým sa schválil predaj pozemku žalovanému v 2. rade, či je toto uznesenie v súlade s právnym aj v súlade skutkovým stavom, žalovaný v 1. rade uviedol, že čiastočne áno, lebo žalovaný v 2. rade to užíva, ale zjavne to užíval aj žalobca, ale komisia to nevedela, jednoducho námietka neprišla žiadna, čiže nemali dôvod si myslieť, že to tak nie je. Uviedol tiež, že susedské vzťahy strán sporu nie sú ideálne, keď je tu žaloba, čiže k ich porušeniu došlo.

25. Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že na predmetnom pozemku, o ktorý požiadal o odkúpenie je stavba, je tam prístupová cesta, ktorá má hĺbku 80 cm, bol tam navozený 60 cm makadam a 20 cm tenší štrk, pričom žalovaný v 2. rade realizoval na základe ohlásenia prístupovú cestu ešte v minulosti, v roku 1993. Žalovaný v 2. rade mal na pozemku prístupovú cestu, ktorá je stavbou a bola realizovaná na základe ohlášky bývalému starostovi. Cesta je verejne prístupná, žalovaný v 2. rade nikomu ani žalobcovi nebráni v jej užívaní. Majiteľom stavy, cesty bol výhradne žalovaný v 2. rade, využíval cestu, nikomu nebránil ju užívať, a tak ako doteraz nikomu brániť nebude. Aj pred podaním žiadosti, v čase pred podaním žiadosti predmetný pozemok mohol užívať ktokoľvek. Žalobca má aj inú možnú prístupovú cestu, nie je pravda, že táto nie je možná, vyjadrenia pána E. nie sú pravdivé. Žalobca chcel zatarasiť prístup, respektíve znemožnil dokupovaním pozemku pánu A., spodnému susedovi stavať chatu, jemu tam nedajú stavebné povolenie a s tým dokupom, ktorý obec schválila tak isto a žalobca vyšachoval spodného suseda. Pred podaním žiadosti o odkúpenie pozemku nemal dôvod oslovovať žalobcu, žalobca má s ním zlé vzťahy. Postavil si prístavbu a celý oporný múr žalobcov stojí na pozemku žalovaného v 2. rade, zasiahol mu už do jeho pozemku, nemajú korektné vzťahy. Žalovaný v 2. rade sa dozvedel, že rok predtým bol problém s pánom A., kde žalobca mu chcel zabrániť úplne, aby mohol mať prístup na pozemok a vôbec niečo postaviť, bál sa, že túto vec spraví aj jemu. Podal žiadosť v dobrej viere, zabezpečiť si prístup k svojej chate. Na otázku žalovaného v 1. rade, či by sa žalovanému v 2. rade páčilo, že obec by omylom odpredala prístupovú cestu k jeho chate, žalovaný v 2. rade uviedol, že sa to presne stalo a obec odpredala polovičku jeho prístupovej cesty žalobcovi.

26. Podľa ( ďalej len ,,CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

27. V danom prípade za takýto osobitný predpis možno považovať ustanovenie o majetku obcí (ďalej len „“).

28. Podľa § 9b ods. 1 zákona o majetku obcí fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má na veci právny záujem, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab.

29. Podľa § 9b ods. 2 zákona o majetku obcí žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa.

30. Podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí účinného do 31.10.2023 pri prevodoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou

väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený; zámer previesť majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby.

31. Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

32. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie E. a žalovaný v 2. rade je vlastníkom parcely č. XXXX/ XXX, aktuálne evidovanej na LV č. XXXX, katastrálne územie E., jedná sa pritom o parcelu susediacu so žalobcovými nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX k.ú. E. (s parcelou č. XXXX). Tiež bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade odpredal predmetnú parcelu žalovanému v 2. rade kúpnou zmluvou z 8.11.2023, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k parcele C-KN č. XXXX/XXX o výmere 210 m2, druh pozemku ostatná plocha (čl. III. kúpnej zmluvy), pôvodne zapísanej na LV č. XXX, k.ú. E.. Predaj predmetného pozemku s poukazom na § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obci bol schválený obecným zastupiteľstvom žalovaného v 1. rade uznesením č. 209/2023 z 30.10.2023.

K procesnej prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy:

33. Pokiaľ ide samotnú o prípustnosť takejto určovacej žaloby, súd poukazuje na skutočnosť, že zákonodarca v ustanovení ustanovenia , a to v písm. c) a písm. d) zakotvil novú koncepciu rozlišujúcu klasickú určovaciu žalobu a žalobu o určenie inej právnej skutočnosti. Cieľom úpravy bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby. Ust. viaže prípustnosť použitia žaloby o určenie právnej skutočnosti na predpoklad, že takáto možnosť vyplýva z osobitného predpisu. Ust. neurčuje, že musí ísť o osobitnú právnu úpravu, ktorá by iba explicitne pripúšťala možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti. Postačuje, ak prípustnosť takejto žaloby je vyjadrená v osobitnom ustanovení implicitne, teda ak existuje určité zákonné ustanovenie, z ktorého obsahu možno vyvodiť prípustnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti.

34. V danom prípade žaloba žalobcu o neplatnosť predmetného právneho úkonu je podľa názoru súdu prípustná, nakoľko mu právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu vyplýva z osobitného predpisu, a to § 9b ods. 1 zákona o majetku obci.

35. Prípustnosť žaloby je tak daná vychádzajúc z v spojení s zákona o majetku obcí. Súd tiež konštatuje, že posúdením žaloby podľa v spojení s zákona o majetku obcí sa existencia naliehavého právneho záujmu nemusí preukazovať.

36. Je tiež potrebné konštatovať zachovanie prekluzívnej lehoty vyjadrenej v § 9b ods. 2 zákona o majetku obcí, nakoľko žaloba bola na súde podaná dňa 7.11.2024, pričom kúpna zmluva, ktorou došlo k prevodu majetku obce bola uzavretá dňa 8.11.2023.

37. Zároveň pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie takejto žaloby, je možné konštatovať, že žalobca v čase podania žaloby (ako už v čase realizácie právneho úkonu – uzavretia kúpnej zmluvy) mal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby ako vlastník nehnuteľnosti v obci v súlade s § 9b ods. 2 zákona o majetku obcí účinného od 1.11.2023.

38. Predmetom konania je posúdenie namietanej neplatnosti kúpnej zmluvy vzhľadom na splnenie zákonných podmienok pre prevod majetku obce v zmysle § 9a ods. 8 zákona o majetku obcí.

Zákonné podmienky stanovené pre nakladanie s majetkom obce:

39. Zákonné podmienky pre výnimku vyplývajúcu z § 9 ods. 1 až 7 zákona o majetku obcí, vrátane toho, že prevod vlastníctva majetku obce sa musí vykonať na základe obchodnej verejnej súťaže, dražby alebo priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu sú splnené v prípade, že - zámer previesť majetok z dôvodu hodného

osobitného zreteľa, o ktorom bolo na zasadnutí mestského zastupiteľstva rozhodnuté trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, bol počas zákonnej doby zverejnený, - osobitný zreteľ bol zdôvodnený, - prevod majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa bol odsúhlasený.

40. Zákonné podmienky stanovené pre nakladanie s majetkom obce vyplývajúce z § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí súd skúmal v zmysle znenie vyššie citovaného ustanovenia účinného do 31.10.2023, nakoľko tieto podmienky museli byť splnené podľa zákona účinného v čase, keď došlo k ich realizácii. V tomto smere nehrá úlohu skutočnosť, že k samotnému prevodu došlo za účinnosti iného znenia zákona.

41. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. apríla 2020: „Ústavný súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť skutočnosť, že aktivity mestského zastupiteľstva žalovaného vyúsťujúce do prijatia uznesenia zo 16. decembra 2010 treba skúmať oddelene od samotného uzavretia zámennej zmluvy 14. novembra 2011, pričom každý jeden z týchto právnych krokov sa riadi právnym stavom, ktorý bol platný a účinný v čase realizácie toho-ktorého kroku. Pritom je dôležitá aj skutočnosť, že časová účinnosť (dosah) uznesenia mestského zastupiteľstva zo 16. decembra 2010 nebola ani zákonom, ale ani samotným uznesením mestského zastupiteľstva nijako obmedzená. Sťažovateľka sa v tejto súvislosti mylne domnieva, že oba tieto kroky musia byť posudzované podľa právneho stavu účinného v čase uzavretia zámennej zmluvy, a to aj napriek tomu, že súhlas mestského zastupiteľstva bol daný za účinnosti skoršej právnej úpravy“.

42. Zámer previesť majetok bol obcou vopred zverejnený ako to vyplýva zo Zverejnenia zámerov na odpredaj pozemkov za rok 2023, zverejneného na úradnej tabuli žalovaného v 1. rade dňa 12.10.2023, verejne dostupného na internetovej stránke F. E. (R. odpredaj-pozemkov-za-rok-2023/detail/2504 ) a uznesenia č. 169/2023 z 12.10.2023, ktorým bol obecným zastupiteľstvom žalovaného v 1. rade schválený zámer odpredať parcelu C-KN č. XXXX/XXX o výmere 210 m2 žalovanému v 2. rade, a to aj s výslovným uvedením dôvodu hodného osobitného zreteľa. Dôvod hodný osobitného zreteľa spočíval v skutočnosti, že žiadateľ vlastní hneď vedľa predmetnej parcely svoju parcelu a stavbu: rekreačnú chatu, pričom predmetný pozemok sa nachádza hneď vedľa jeho nehnuteľností. Predmetnú parcelu žiadateľ dlhodobo užíva, týmto prevodom sa zosúladí dlhodobý užívací stav so stavom právnym.

43. Uznesením obecného zastupiteľstva žalovaného v 1. rade č. 209/2023 zo dňa 30.10.2023, bol schválený odpredaj pozemku žalovanému v 2. rade, s výslovným uvedením rovnakého dôvodu hodného osobitného zreteľa. K schváleniu predaja došlo po uplynutí lehoty 15 dní od zverejnenia zámeru odpredať nehnuteľnosti, ako to vyžadovalo ust. § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí účinného v čase schvaľovania prevodu. Uznesenie bolo schválené trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov v zmysle §9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí nakoľko nikto z poslancov obecného zastupiteľstva nebol proti a ani sa nezdržal hlasovania. Tieto skutočnosti ani neboli v konaní spornými.

44. Zákonné podmienky stanovené pre nakladanie s majetkom obce vyplývajúce z § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí tak podľa názoru súdu boli splnené. S účinnosťou od 1.1.2011 zaviedlo sprísnenie podmienok pre nakladanie s majetkom obcí. V súvislosti s aplikáciou § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí sa zvýšilo kvórum potrebné na schválenie takéhoto nakladania s majetkom obce na 3/5 zo všetkých poslancov. Zároveň sa navrhlo zavedenie povinnosti odôvodniť súhlas pri uplatnení tejto výnimky a povinnosti zverejniť zámer predať majetok uvedeným spôsobom, a to 15 dní pred schválením v obecnom zastupiteľstve (porovnaj Článok z www.epi.sk: Komentár k zákona ) Tieto zmeny sledovali zámer transparentnejšieho nakladania s majetkom obcí realizovaným s použitím výnimky pre dôvod hodný osobitného zreteľa. Pokiaľ žalovaný v 1. rade splnil aj podmienku zverejnenia zámeru, žalobca mal možnosť namietať pred samotným predajom skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru akokoľvek zasahovali do jeho záujmov. Práve uvedené bolo zámerom prijatých zmien, pričom verejnosti (vrátane žalobcu) bolo umožnené zasahovať do procesu predaja majetku obce. Ak však žalobca zostal v tomto procese pasívny, nakoľko opak z vykonaného dokazovania nevyplynul, pričom zákonný proces v zmysle bol obcou dodržaný, nemožno považovať tento prevod majetku bez ďalšieho za neplatný. Ak žalobca namietal absenciu (neexistenciu ) dôvodu hodného osobitného zreteľa, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tento dôvod bol v zámere predať majetok ako aj v uznesení o schválení predaja riadne vyjadrený a dôvod, ktorý obecné zastupiteľstvo považovalo za dôvod hodný osobitného zreteľa, bol riadne formulovaný.

45. Žalobca sa žalobou domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že dôvod hodný osobitného zreteľa nebol naplnený, že predaj pozemku žalovanému v 1. rade bol diskriminačný, žiadosť žalovaného v 2. rade bola nepravdivá a obec vychádzala z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

46. Sporným medzi stranami tak bolo, či bol naplnený dôvod hodný osobitného zreteľa v súlade s § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obci účinného do 31.10.2023, respektíve, či vôbec je súd oprávnený skúmať obsah, respektíve kvalitu orgánom obce vymedzeného a schváleného dôvodu osobitného zreteľa.

47. Súd je s odkazom na príslušnú judikatúru toho názoru, že v danom prípade ani nie je oprávnený skúmať obsah a kvalitu dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý bol vymedzený v uznesení obecného zastupiteľstva žalovaného v 1. rade.

48. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29. septembra 2011, tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

49. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2019 sp. zn. , ktorého závery boli prevzaté tiež do rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 28.02.2024 vyplýva, že ,,Vo vzťahu k namietanej danosti dôvodu hodného osobitného zreteľa treba zdôrazniť, že zákon tieto prípady nešpecifikoval (nešpecifikuje ich ani súčasná právna úprava), a tak ponechal na obciach, aby si mohli individuálne vypracovať zásady, v ktorých vo všeobecnosti upravia, ktoré prípady bude možné považovať za hodné osobitného zreteľa pri prevode ich majetku. V zásade by malo ísť o prípady s preferenciou iného ako ekonomického záujmu, kedy by bolo neprimerane tvrdé postupovať podľa zákona. Pokiaľ zákonodarca ponechal rozhodovanie o použití tohto postupu v pôsobnosti obecného zastupiteľstva, nie je možné, aby jeho použitie v konkrétnom prípade bolo predmetom externého posúdenia. Sú to práve obecní (miestni) poslanci, ktorí detailne poznajú situáciu v obci a potreby jej obyvateľov, a dokážu vyhodnotiť, či dôvod hodný osobitného zreteľa je reálne daný. V tejto súvislosti treba poznamenať, že zákonom predpísané kvórum na prijatie rozhodnutia o takomto postupe by malo garantovať, že ide o skutočnú vôľu obecného zastupiteľstva uprednostniť iný významný záujem, ktorý v danom prípade prevyšuje ekonomické záujmy.“ Uvedený rozsudok NS SR bol preskúmavaný aj Ústavným súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí z 15. apríla 2020. Úvahy najvyššieho súdu v týchto súvislostiach posúdil z pohľadu ústavného súdu ako dostatočné a presvedčivé, ktoré nejavia známky arbitrárnosti, ale ani zjavnej neodôvodnenosti.

50. Dôvod hodný osobitného zreteľa je neurčitým právnym pojmom, ktorého naplnenie treba posudzovať vždy ad hoc. Jeho obsah vymedzenia je vždy iný a v každom rozhodnutí samosprávy posudzovaný individuálne. Obec ako subjekt územnej samosprávy pri hospodárení s ich majetkom má dostatočnú voľnosť, ktorá je nevyhnutnou podmienkou zabezpečujúcou samostatnosť obce pri rozhodovaní o nakladaní s majetkovou základňou slúžiacou plneniu verejných úloh (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 28.02.2024).

51. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. z 23. 08. 2022: „Odvolací súd uvádza, že zákon č. 138//1991 Zb. nekonkretizuje prípady hodné osobitného zreteľa, podmienkou však je, že mestské zastupiteľstvo o tom rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený a zámer previesť majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zariadenú. O tom, ktorý prípad je možné považovať za prípad hodný osobitného zreteľa, teda rozhoduje 3/5-inová väčšina poslancov obecného zastupiteľstva príslušnej obce. Toto oprávnenie je dané iba obecnému zastupiteľstvu ako kolektívnemu orgánu obce a v konaní nebolo preukázané, a ani tvrdené, že by došlo k zrušeniu uvedeného uznesenia obecného zastupiteľstva v zmysle príslušných právnych predpisov.“

52. Z uvedených judikatórnych záverov vyplýva, že pokiaľ žalovaný v 1. rade v danom prípade vymedzil dôvod hodný osobitného zreteľa v uznesení, ktorým schválil prevod svojho majetku na žalovaného v 2. rade, bol to prejav vôle obce a tento nemožno preskúmavať spôsobom, ako to žiada žalobca. Podmienky

pre platnosť kúpnej zmluvy z 8.11.2023 vyžadované zákonom o majetku obcí, konkrétne ust. § 9a ods. 8 písm. e), o ktoré ustanovenie žalobca žalobu opieral, tak podľa názoru súdu boli splnené a súd nevzhliadol žiadne dôvody neplatnosti tejto zmluvy. Dôsledkom je tak zamietnutie žaloby žalobcu, ktorou sa tejto neplatnosti domáhal.

53. Súd v však pre zdôraznenie správnosti svojich záverov, poukazuje aj na ďalšie skutočnosti v súvislosti so sporným dôvodom hodným osobitného zreteľa.

54. Ako prípady hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované najmä prípady, kedy by bolo neprimerane tvrdé postupovať podľa § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku obcí, napríklad zo sociálnych alebo verejnoprospešných dôvodov, alebo by týmto postupom vznikli neprimerane vysoké náklady v porovnaní s hodnotou prevádzaného majetku. Takýmito prípadmi môžu byť prevody majetku obce na verejnoprospešné účely, napr. na poskytovanie starostlivosti zariadeniu sociálnych služieb, zdravotníckemu zariadeniu, škole alebo školskému zariadeniu, ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je podnikateľom, prevody majetku obce malej hodnoty alebo pozemkov nízkej výmery, ako aj prevody garáží, ateliérov alebo nebytových priestorov do vlastníctva nájomcu podľa zákona o vlastníctve bytov. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. z 19. 01. 2018). Vyššie uvedené závery vyplývajú zo skoršieho metodického usmernenia pre obce pri nakladaní s majetkom vo vlastníctve obce podľa zákona o majetku obcí, ktoré si osvojila aj judikatúra súdov.

55. Z uvedeného pohľad tak dôvod hodný osobitného zreteľa v danom prípade vymedzený v uznesení obecného zastupiteľstva žalovaného v 1. rade nijako nevybočuje z účelu, pre ktorý bola takáto právna úprava prijatá. Hlavným zmyslom je uprednostniť iný záujem, ktorý v konkrétnom prípade prevýši aj ekonomické záujmy. V prejednávanej veci je zrejmé, že sa jedná o pozemok menšej výmery ako aj malej hodnoty, pričom nakoniec jeho cena bola stanovená znaleckým posudkom. Osobitosťou v konkrétnom prípade bolo, že žiadateľ je vlastníkom susediaceho pozemku a že dlhodobo žiadaný pozemok užíva. Takýto dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno považovať za nezákonný, za aký ho označuje žalobca. Z pohľadu súdu nie je možné nič žalovanému v 1. rade vytknúť, ako v súlade s uvedeným realizoval svoj prejav vôle a rozhodol sa odpredať spornú parcelu žalovanému v 2. rade, a to za dodržania formálnych kritérií ako aj kritérií transparentnosti vyžadovanými v ust. § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí účinného v čase schvaľovania prevodu parcely. Skutočnosť, že bol uprednostnený jeden z vlastníkov susediaceho pozemku podľa názoru súdu nemôže zohrávať absolútne žiadnu úlohu. Vlastníka nehnuteľnosti totiž nemožno nútiť k predaju svojho majetku jednému alebo druhému záujemcovi o kúpu. Pokiaľ žalovaný v 1. rade ako subjekt verejnej správy, preto vystupujúc v súkromnoprávnom vzťahu ako vlastník osobitný, splnil kritéria, ktoré na neho kládol osobitný predpis (v danom prípade zákon o majetku obcí), ďalej je na neho potrebné hľadieť ako na každého iného vlastníka realizujúceho svoju autonómnu vôľu. Bolo tak na žalovanom v 1. rade, aby zistil aj relevantný skutkový stav pred schválením prevodu svojho majetku, ak to bolo potrebné, avšak tieto skutočnosti sú bez relevancie vo vzťahu k žalobcovi, ktorý nebol subjektom záväzkového vzťahu medzi žalovanými v 1. a 2. rade. Ako však naviac vyplynulo z vyjadrenia žalovaného v 2. rade z 14.4.2025 a aj z jeho výpovede na pojednávaní, tento spornú parcelu skutočne užíval minimálne už od roku 1993, od kedy na nej na vlastné náklady spracoval povrch a realizoval prístupovú cestu, pričom stavbu riadne ohlásil žalovanému v 1. rade. Uvedenú skutočnosť ani žiadna zo strán sporu nerozporovala. Pokiaľ teda žalobca nadobudol susediace nehnuteľnosti až v roku 2001, čo sám v žalobe uvádza, niet dôvodu pochybovať o pravdivosti skutočností vyjadrených v rámci dôvodu osobitného zreteľa v danej veci. Pokiaľ ako dôvod hodný osobitného zreteľa je vymedzená skutočnosť, že žalovaný v 2. rade dlhodobo spornú parcelu užíval ako vlastník susediacej nehnuteľnosti, samo o sebe uvedené nespôsobuje nepravdivosť tohto konštatovania, pokiaľ túto parcelu užíval zároveň iný sused (v danom prípade aj žalobca).

56. Obec, ako subjekt, ktorému zákon o obecnom zriadení priznáva status vlastníka, spôsobilého samostatne hospodáriť so svojim vlastníctvom (§ 1 ods. 1 zákona o obecnom zriadení), má tak pri nakladaní so svojím majetkom postavenie vlastníka, ktorému prináležia všetky zákonné atribúty definujúce akéhokoľvek, resp. každého vlastníka veci, a to právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať a disponovať (nakladať) s ním. Pokiaľ ide o realizáciu jedného z atribútov vlastníctva, a to práva vlastníka disponovať s predmetom svojho vlastníctva, tak v prípade vlastníka Obce, podmienky a obmedzenia nakladania s jej majetkom reguluje zákon o majetku obcí, pričom o nakladaní s týmto majetkom rozhodujú orgány obce (§ 7 Zákona o majetku obcí), t.j. konkrétne obecné zastupiteľstvo (§ 9 Zákona o majetku obcí), ktoré rozhoduje, resp. schvaľuje nakladanie s majetkom obce aj formou

prevodu vlastníctva k nehnuteľnému majetku obce na inú osobu. Obecné zastupiteľstvo teda svojim rozhodnutím, slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito sformuje (vytvorí) vôľu obce previesť obci patriaci nehnuteľný majetok na inú osobu a takto sformovanú vôľu obce, následne skrz dvojstranný právny úkon (zmluvu) tlmočí navonok v mene obce voči tretej osobe výkonný orgán obce, t.j. starosta obce (porovnaj Uznesenie Správneho súdu v Košiciach z 12. 8. 2025 sp.zn. ).

57. Z uvedeného vyplýva, že ak má obec vôľu previesť napr. predajom (ako je tomu aj v tomto prípade, pozn.) svoj nehnuteľný majetok v prospech tretej osoby, tak táto vôľa vyjadrená vo forme rozhodnutia obecného zastupiteľstva musí byť určitá (konkrétna) tak, aby túto vôľu mohol následne navonok tlmočiť skrz kúpnu zmluvu starosta obce. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by akýkoľvek z vyššie uvedených atribútov v čase uzavretia spornej zmluvy absentoval.

58. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalovaného v 1. rade, že mu neboli známe skutočnosti, že spornú parcelu užíval aj žalobca, či ďalšie sporné skutočnosti, keďže zo samotnej žaloby je zrejmé, že už v roku 2021 žalobca žiadal žalovaného v 1. rade o odkúpenie spornej parcely, pričom dňa 27.9.2021 boli podané námietky k tomuto odkúpeniu od iného vlastníka susediaceho pozemku, ktorý rovnako žiadal o odkúpenie tej istej spornej parcely.

59. Pokiaľ žalovaný v 1. rade uvádza, že žalovaný v 2. rade ho mal uviesť do omylu, tu je potrebné zdôrazniť, že aj v prípade úmyselného vyvolania omylu (čo je však potrebné preukázať) v súlade so zásadou špeciality sa v týchto prípadoch aplikuje a dotknutý právny úkon tak bude postihnutý iba relatívnou neplatnosťou ( ), ktorej by sa však v danom prípade nemohol dovolávať žalobca. Naviac v prípadoch, kedy osoba urobila právny úkon (napr. podpísala zmluvu) na základe nesprávneho predpokladu, očakávania alebo úsudku, ktorý nebol priamo súčasťou obsahu tohto úkonu, takýto omyl spravidla ani nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu.

60. Žalovaný v 1. rade si naviac v zmluve o prevode predmetnej parcely vymienil aj osobitný dôvod pre odstúpenie od predmetnej zmluvy (čl. IV. kúpnej zmluvy), preto ak sa domnieva, že došlo k splneniu týchto podmienok (ako to uvádza vo svojej výpovedi), bolo na ňom, aby svoje oprávnenia vyplývajúce zo záväzkového vzťahu so žalovaným v 2. rade využil. Zo súdom vykonaného dokazovania však nevyplynuli také skutočnosti, pre ktoré by bolo možné považovať spornú kúpnu zmluvu za absolútne neplatnú.

61. Pokiaľ žalobca napáda platnosť spornej kúpnej zmluvy namietaním porušenia zásady rovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného v 1. rade, tu je potrebné zdôrazniť, že právna úprava o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa nevzťahuje na režim procesov v zmysle zákona o majetku obcí a nemožno ju použiť na vzťahy, ktoré sú predmetom sporu ani analogicky.

62. V ustanovení je jednoznačne vymedzená pôsobnosť zákona tým spôsobom, že každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.

63. V zmysle odseku 2 cit. ust. sa zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi, kde príkladmo v poznámke pod čiarou je uvedený napríklad , zákon o štátnej službe, zákon o výkone práce vo verejnom záujme, zákon o sociálnej pomoci, zákon o zdravotnej starostlivosti. Je evidentné, že daná právny úprava sa dotýka úplne iného okruhu právnych vzťahov, ako tých, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu v tomto spore.

64. upravuje povinnosť rešpektovať a uplatňovať zásadu rovnakého zaobchádzania (a zakazuje diskrimináciu) vo vybraných oblastiach. Vecná pôsobnosť korešponduje s oblasťami, v ktorých upravuje zákaz diskriminácie a dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania európska legislatíva transponovaná , a to smernica č. 2000/43/ES, smernica č. 2000/78/ES, smernica č. 2004/113/ES a smernica č. 2006/54/ES (porovnaj Článok z www.epi.sk: Komentár k zákona )

65. Keďže na odkúpenie majetku obce, ktorý bol predmetom napádaného prevodu, neexistuje v zákone vymedzený právny nárok, pokiaľ obec splnila formálne požiadavky osobitného predpisu (zákona o majetku obcí), bolo ďalej na rozhodnutí obce, komu svoj majetok predá, pričom do tohto vzťahu už nemôže vstupovať antidiskriminačná právna úprava. Realizácia kúpnej zmluvy bola následne prejavom vôle obce odpredať pozemok za zákonom stanovených podmienok.

66. Pokiaľ ide o otázku vstupu na pozemky vo vlastníctve žalobcu cez spornú parcelu, k čomu žalobca predložil aj vyjadrenie z 14.7.2025 vyhotovené autorizovaný stavebným inžinierom I. Q. E., takýto dôkaz by mal relevanciu v konaniach týkajúcich sa vecných práv k cudzej veci, napr. zriadenia vecného bremena súdom (právo cesty cez priľahlý pozemok ), nie však v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode pozemku vo vlastníctve obce s poukazom na nedodržanie postupu v zmysle zákona o majetku obcí.

67. Pokiaľ žalobca poukazuje už v žalobe na zásah do svojho vlastníckeho práva s poukazom na ustanovenia (, , ), je potrebné konštatovať, že žalovaný v 1. rade prevodom svojho majetku na žalovaného v 2. rade nemohol zasiahnuť do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko tento nemal právny nárok na nadobudnutie vlastníctva k spornej parcele, nemohol zasiahnuť ani do užívacieho práva žalobcu, ktoré nebolo žiadnym rozhodnutím deklarované, mohlo ísť najviac o zásah do stavu faktického, ktorý však nepožíva právnu ochranu v zmysle žalobcom citovaných zákonných ustanovení. Je potrebné zdôrazniť, že aj v prípade, že by žalobca bol v tomto konaní úspešný a súd jeho žalobe vyhovel, nemá ako prinúť žalovaného v 1. rade, aby mu spornú parcelu odpredal. O ochranu vlastníctva žalobcu tak v tomto prípade ísť nemôže.

68. Žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode spornej parcely je špecifický príklad žaloby na ochranu objektívneho vlastníckeho práva obce upravený v o majetku obcí.

69. Pokiaľ rozhodnutie obecného zastupiteľstva o prevode spornej parcely nie je autoritatívnym výrokom obce, ale prejavom vôle obce, tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa v súdnom konaní vyskytne ako sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Sporná zmluva, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha, bola majetkovoprávnym úkonom o ktorom rozhodlo obecné zastupiteľstvo, a ktoré následne realizoval starosta na základe predchádzajúceho rozhodnutia obecného zastupiteľstva, ktorý úkon zaväzuje obec, pretože jeho obsahom je prejav vôle obce. Právny úkon obce tak vyvolal žiadané právne účinky. Splnením formálny podmienok opravených v zákone o majetku obci sa už súd zaoberal vyššie.

70. Súdu na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutočností neostávalo iné, iba žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

71. Podľa až 3 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

72. V ostatnom súd poukazuje na to, že vychádzal zo skutočností a dôkazov stranami sporu predložených, pričom v súlade s prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

73. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

74. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

76. V zmysle , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

77. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

78. V danom konaní boli žalovaní v 1. a 2. rade proti žalobcovi úspešní v celom rozsahu, pretože súd žalobu žalobcu zamietol, z uvedeného dôvodu im patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

79. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na , kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovaný v 1. rade sa zriekol nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 6 Cdo 166/2016zo dňa 26.10.2016, obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.1.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.02.2018.

80. V plnom rozsahu tak bol v danej veci proti žalobcovi úspešný žalovaný v 2. rade, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom trovy žiadal nahradiť, súd mu preto aj nárok na náhradu trov priznal. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

81. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.