Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17P-115-2025.pdf
PDF · 96.33 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/115/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Annou Frigovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. X.X.XXXX, bytom pri otcovi, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracoviskom Svidník, dieťa rodičov - matky C. B., D. E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, XXX XX G. H. A., štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Petrom Čurillom, advokátom, so sídlom ul. Hlavná č. 11, 080 01 Prešov, IČO: 42 077 915 a otca A. I. B., I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX J. XX, štátneho občana SR, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35 510 722, o návrhu otca maloletého na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a určenie výživného do rozvodu manželstva, takto
r o z h o d o l :
Schvaľuje dohodu rodičov v tomto znení:
I. Zveruje maloleté dieťa A. B., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca maloletého A. I. B., I., nar. XX.X.XXXX.
II. Ustanovuje obidvoch rodičov zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku.
III. Matka maloletého C. B., D. E., nar. X.XX.XXXX sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého A. B., nar. X.X.XXXX výživným mesačne vo výške 480 eur, ktoré bude poukazovať k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna pod následkami výkonu rozhodnutia.
IV. Nedoplatok na výživnom na maloleté dieťa A. B., nar. X.X.XXXX vo výške 4 800 eur za obdobie mesiacov máj 2025 až február 2026 sa matka zaväzuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur od právoplatnosti rozsudku do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, a to pod stratou výhody splátok.
G. J. matky maloletého s maloletým sa neupravuje.
-2-
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Otec maloletého sa návrhom zo dňa 14.11.2025 domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a určenia výživného na maloletého. Návrh
odôvodnil tým, že ako účastníci konania sú rodičmi maloletého A. B., nar. X.X.XXXX, pričom ide o ich jediné dieťa. Okrem maloletého syna A. nie je otcom iného dieťaťa. S matkou dieťaťa, C. B., sú manželmi. Manželstvo uzavreli dňa X.X.XXXX v obci K.. V spoločnej domácnosti žili spolu až do mája 2025. Od tohto obdobia však spolu nežijú, keďže matka dňa 8.5.2025 bez predchádzajúcej dohody a vysvetlenia opustila spoločnú domácnosť aj ich maloletého syna. V súvislosti s návrhom považuje za podstatné uviesť, že ich manželský vzťah s matkou mal, podobne ako väčšina dlhodobých vzťahov, svoje bežné ťažkosti a prekážky. Išlo o prirodzené rozdiely v povahe, tempe práce a riešení každodenných povinností, ktoré však nikdy neprekračovali hranice nezvládnuteľnosti. Vždy bol presvedčený, že tieto problémy sú riešiteľné a pri spoločnej vôli by dokázali zvládnuť. Snažil sa s matkou viesť otvorené rozhovory o tom, čo ich oboch trápi a navrhovať konkrétne kroky na zlepšenie fungovania domácnosti a manželstva. Matka sa však namiesto postupného riešenia bežných problémov rozhodla situáciu riešiť radikálne a to náhlym a jednostranným odchodom zo spoločnej domácnosti. Dňa 8.5.2025 bez predchádzajúcej dohody či varovania opustila rodinu aj spoločný domov. Jej odchod bol pre neho, ako manžela, úplným prekvapením a pre ich syna predstavoval hlbokú citovú ranu. Ani jeden z nich nebol na takýto krok pripravený. Zo dňa na deň sa narušila stabilita rodiny, spoločný režim aj pocit istoty, ktorý mal syn v rodinnom prostredí vybudovaný. Po odchode matky situáciu neeskaloval a poskytol jej priestor, aby si premyslela svoje rozhodnutie a aby mohli následne otvorene hovoriť o tom, ako ďalej fungovať ako rodina. Predpokladal, že pôjde o dočasnú situáciu vyplývajúcu zo zvýšeného napätia a veril, že po upokojení emócií budú schopní vrátiť sa k spoločnej komunikácii a nájsť spôsob, ako rodinu udržať pohromade. Napriek tomu sa matka na dlhé obdobie úplne odmlčala a nekomunikovala s ním ani so synom, neprejavila žiadnu snahu riešiť vzniknutú situáciu ani ich spoločný život po jej odchode. Aj keď pre neho osobne bol jej odchod bolestivý, musel ho prijať a rešpektovať, aby synovi zabezpečil stabilitu a čo najpokojnejšie prostredie. Počas tohto dlhého obdobia matka prejavovala o syna len minimálny záujem. Nezaujímala sa o jeho školské výsledky, zdravotný stav, psychickú pohodu ani o to, či má základné potreby riadne zabezpečené. Neposkytla mu žiadnu materiálnu pomoc, nepýtala sa, či niečo potrebuje, a neprejavila ochotu riešiť praktické ani finančné povinnosti, ktoré jej zo zákona ako rodičovi vyplývajú. Celá starostlivosť o syna zostala výlučne na ňom. Vzťah matky k ich synovi A. bol jej náhlym a neočakávaným odchodom výrazne narušený. Matka svoj odchod synovi nijako nevysvetlila a neponúkla mu žiadny prechodný čas, počas ktorého by sa na túto situáciu vedel pripraviť. Hoci je A. už takmer dospelý, je stále vo veku, keď potrebuje stabilitu, podporu a jasné vedenie od oboch rodičov. Náhla strata matky v spoločnom každodennom živote preňho predstavovala veľkú psychickú záťaž a dotkla sa ho omnoho viac, než by si možno sama matka uvedomovala. Za celé obdobie od mája do októbra 2025 sa matka s A. stretla len niekoľkokrát, spolu v rozsahu niekoľkých hodín. Ide o veľmi nízku frekvenciu kontaktu, ktorá nezodpovedá bežnému záujmu rodiča. Aj tieto stretnutia však prebiehali v napätej atmosfére, keďže matka sa sústredila najmä na vlastné dôvody odchodu a 17P/115/2025 -3-
očakávala ich prijatie, pričom nezohľadňovala, ako situáciu vníma samotný syn. Takto vedené kontakty neprispeli k posilneniu ani obnove ich vzájomného vzťahu. Syn sa po odchode matky jasne vyjadril, že si neželá bývať v jej novom prenajatom byte a odmieta zmenu prostredia. Od začiatku dával najavo, že sa v matkinom prostredí necíti prijatý a nerozumie jej správaniu ani rozhodnutiu domácnosť opustiť. Svoj postoj dal matke zrozumiteľne a opakovane najavo. Vyjadril, že chce naďalej bývať s ním, vo svojom doterajšom domove na fare, kde má stabilitu a plnohodnotné zázemie. Jeho názor on rešpektoval, ale zároveň matke dával priestor, aby si so synom mohla vzťah obnoviť, avšak ani po dlhšom období sa jej to nepodarilo. Ako otec mu v kontakte s matkou nikdy nebráni a ani brániť nebude. Vzhľadom na jeho vek a vyspelosť je už v plnej miere na jeho vôli, či chce s matkou tráviť čas. Za aktuálneho stavu preto nepovažuje za potrebné, aby súd osobitne upravoval styk matky so synom A.. Od momentu, keď matka dňa 8.5.2025 opustila spoločnú domácnosť, neprejavila sama iniciatívne ani minimálny záujem podieľať sa na materiálnych, finančných alebo každodenných potrebách syna. Napriek tomu, že jej po odchode poskytol potrebný čas na upokojenie situácie a očakával, že následne budú schopní spoločne riešiť praktické otázky týkajúce sa ich syna, matka svoje rodičovské povinnosti úplne ignorovala. Neprejavila žiadnu iniciatívu podieľať sa na jeho výžive, bežných výdavkoch alebo každodenných potrebách a po svojom odchode sa zamerala výlučne na svoje vlastné záležitosti. Matku koncom septembra a začiatkom októbra 2025 kontaktoval prostredníctvom niekoľkých e-mailov, a to dňa 28.9., 1.10. a 2.10.2025. Urobil tak preto, že od jej odchodu zo spoločnej domácnosti dňa 8.5.2025 uplynulo dlhšie časové obdobie. Jeho cieľom bolo zistiť, ako si predstavuje ďalšie fungovanie, či sa plánuje vrátiť späť, či je priestor na riešenie ich situácie a či má záujem obnoviť manželské a rodinné spolužitie. V uvedených e-mailoch jej zároveň
jasne napísal, že dvere domov má stále otvorené a že je pripravený sa o všetkých záležitostiach otvorene rozprávať. Popri tom ju požiadal aj o to, aby mu dala vedieť, akým spôsobom sa chce podieľať na zabezpečení syna, pretože od svojho odchodu sa o jeho finančné ani bežné potreby nijako nezaujímala. Na žiadny z týchto e-mailov matka neodpovedala. Nevyjadrila sa ani k otázke ich vzťahu a možného návratu, ani k zabezpečeniu syna. Keďže bolo zrejmé, že matka nechce komunikovať ani spolupracovať, rozhodol sa pristúpiť k formálnemu kroku a dňa 9.10.2025 jej jeho právny zástupca zaslal výzvu na plnenie vyživovacej povinnosti. Na túto výzvu reagoval už len jej právny zástupca, nie matka osobne. On je gréckokatolícky farár a popri tejto službe pôsobí aj ako učiteľ náboženstva. Jeho pravidelné mesačné príjmy sú plat z Gréckokatolíckeho arcibiskupstva vo výške 670 eur, plat zo školy za výkon pedagogickej činnosti v súčasnosti 135 eur, invalidný dôchodok vo výške 224,70 eur a rodinné prídavky na syna vo výške 60 eur. Jeho celkové pravidelné mesačné príjmy sa tak pohybujú približne na úrovni 1 090 eur. Jeho mesačné výdavky sú vzhľadom na zabezpečovanie domácnosti a plnej starostlivosti o syna vysoké a dlhodobo prevyšujú jeho mesačné príjmy. Celkové mesačné náklady na zabezpečenie spoločnej domácnosti, ktoré znáša výlučne on ako otec, presahujú sumu 2 000 eur mesačne, čo je výrazne viac než predstavuje jeho priemerný mesačný príjem. Z tohto dôvodu sú už dlhší čas nútení fungovať z úspor, obmedzovať niektoré výdavky a spoliehať sa aj na pomoc dobrých ľudí z okolia, či z príležitostných milodarov veriacich v jeho farnosti. A. si zároveň časť svojich osobných potrieb hradí z príležitostných brigád, inak by finančne nevedeli pokryť všetky nevyhnutné náklady. Okrem pravidelných výdavkov sa zároveň vyskytujú aj neočakávané a vyššie jednorazové položky, ako bola napríklad väčšia oprava synovho auta (1 495,70 eura), či potreba zakúpiť nový notebook (799 eur), ktoré sú pri synovom veku a štúdiu nevyhnutné. Tieto výdavky ešte viac zaťažujú jeho rozpočet, keďže ich musí hradiť výlučne sám. Matka pracuje ako manažérka v spoločnosti I. K. J., a.s. Jej presný čistý mesačný príjem 17P/115/2025 -4-
nepozná, avšak vzhľadom na jej pracovnú pozíciu, zodpovednosť funkcie a informácie o poskytovaných bonusoch predpokladá, že jej čistý príjem sa pohybuje približne na úrovni 2 000 až 2 500 eur mesačne. Výšku tohto príjmu je potrebné, samozrejme, zo strany matky riadne zdokladovať. Z pozorovateľných skutočností je zrejmé, že matka disponuje výrazne lepšími finančnými možnosťami než on. Po opustení spoločnej domácnosti si hradila kompletné zariadenie nového bytu, platí si súkromné štúdium a zároveň si mohla dovoliť aj dovolenku v zahraničí, čo si oni so synom dovoliť nemohli. Pri posudzovaní výživného je potrebné prihliadať aj na vek dieťaťa a s tým súvisiaci prirodzený nárast jeho potrieb. Je všeobecne známe, že náklady na dieťa sa s pribúdajúcimi rokmi zvyšujú, pričom najnáročnejším obdobím je práve vek dospievania. Najvyššie výdavky vznikajú v období strednej školy, kde sa momentálne nachádza aj ich syn. Ide o vek, v ktorom už dieťa funguje ako mladý dospelý človek a jeho potreby sú finančne najnáročnejšie. K bežným nákladom na stravu, školu a ošatenie sa pridávajú náklady na dopravu, technické vybavenie, vyššie náklady na hygienu a osobnú starostlivosť, rozšírené školské aktivity, spoločenské podujatia (napr. stužková), kultúrne či športové akcie. V tomto veku vznikajú aj vyššie náklady na zdravotnú starostlivosť - zubného lekára, dermatológa či okuliare, čo sú bežné položky súvisiace s obdobím dospievania. Z uvedených dôvodov je prirodzené a odôvodnené, že výdavky na 17
- ročné dieťa sú podstatne vyššie než v mladších vekových kategóriách. Preto považuje za primerané, aby sa matka na týchto reálnych potrebách syna podieľala zodpovedajúcim spôsobom. V tejto súvislosti považuje za dôležité uviesť, že pri určovaní výživného vychádza zo zásady zakotvenej v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Je preto nevyhnutné, aby aj ich syn mal zabezpečené podmienky primerané životnej úrovni matky, keďže tá má preukázateľne vyšší príjem, nižšie osobné výdavky a na jeho výžive a starostlivosti sa aktuálne vôbec nepodieľa. Výšku výživného žiada určiť v súlade s Metodikou pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkovým výživným. Podľa tejto metodiky je pri deťoch vo veku 15 - 18 rokov primerané výživné vo výške 24 % z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča, najmä v prípadoch, keď sa tento rodič na starostlivosti o dieťa aktívne nezúčastňuje. Berúc do úvahy ním predpokladaný čistý mesačný príjem matky vo výške približne 2 500 eur, považuje za spravodlivé a primerané stanoviť výživné na ich syna vo výške 600 eur mesačne s možnosťou jeho úpravy po predložení presných príjmov matky. Táto suma vychádza zo skutočných potrieb syna, ktoré presahujú 1 000 eur mesačne a zároveň zohľadňuje matkinu životnú úroveň a jej finančné možnosti. V súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine žiada priznať aj spätné výživné za obdobie od mája 2025 do 13. novembra 2025, keďže matka od svojho odchodu dňa 8.5.2025 neprispela na výživu syna ani jediným eurom, hoci mala objektívnu možnosť tak robiť. Na jeho opakované e-mailové výzvy nereagovala, svoje rodičovské povinnosti úplne zanedbávala a v uvedenom období si žila nadštandardne, investovala do zariadenia nového bytu, súkromného štúdia a dovolenky.
2. Matka maloletého sa k návrhu otca písomne nevyjadrila.
3. Na pojednávaní dňa 12.2.2026 rodičia maloletého o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a určenie výživného do rozvodu manželstva uzavreli dohodu.
4. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 17P/115/2025 -5-
5. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
6. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
8. Podľa § 62 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
9. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa ust. § 77 ods. 1, tretia veta Zákona o rodine, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
-6-
12. Podľa 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
15. Podľa § 221 CSP, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie ak a) je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, alebo b) to ustanovuje tento zákon.
16. Súd o návrhu otca maloletého rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení tak, ako je uvedené vo výroku I. až V. tohto rozsudku. Na pojednávaní dňa 12.2.2026 súd schválil za účasti kolízneho opatrovníka dohodu, nakoľko mal za preukázané, že dohoda rodičov je v záujme maloletého dieťaťa.
17. Rozsudok obsahuje skrátené odôvodnenie, pretože na pojednávaní dňa 12.2.2026 bol vyhlásený za prítomnosti všetkých účastníkov, ktorí sa vzdali odvolania.
18. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP vo výroku VI. rozsudku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania nebol podaný (§ 57 CMP).
21. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Poučenie:
Proti výroku I. až V. tohto rozsudku nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP). Proti výroku VI. môžu rodičia a proti všetkým výrokom rozsudku môže podať kolízny opatrovník odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bardejov, avšak podané odvolanie by nebolo právne účinné, nakoľko účastníci konania sa práva
-6-
podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.